Skip to content
אתר זה לא תומך בגרסאות ישנות של אינטרנט אקספלורר
מומלץ להשתמש בדפדפן גוגל כרום או פיירפוקס מוזילה
(או באינטרנט אקספלורר / edge עדכני)
Enjoy Learning Sanskrit tips, tools, resources and more...

महाभारतः       mahābhārataḥ - book-1, chapter-1

Use the following checkboxes to set the display options for this chapter (You can also control the display of each verse separately):
what would you like to see in each verse:
which language(s) would you like to see in the translations:
नारायणं नमस्कृत्य नरं चैव नरोत्तमम् ।
देवीं सरस्वतीं चैव ततो जयमुदीरयेत् ॥०॥
0. nārāyaṇaṁ namaskṛtya naraṁ caiva narottamam ,
devīṁ sarasvatīṁ caiva tato jayamudīrayet.
0. nārāyaṇam namaskṛtya naram ca eva narottamam
devīm sarasvatīm ca eva tataḥ jayam udīrayet
0. Having bowed down to Nārāyaṇa, and also to Nara, the best of men (puruṣa), and indeed to the goddess Sarasvatī, one should then recite the Jaya (Mahābhārata).
लोमहर्षणपुत्र उग्रश्रवाः सूतः पौराणिको
नैमिषारण्ये शौनकस्य कुलपतेर्द्वादशवार्षिके सत्रे ॥१॥
1. lomaharṣaṇaputra ugraśravāḥ sūtaḥ paurāṇiko
naimiṣāraṇye śaunakasya kulapaterdvādaśavārṣike satre.
1. lomaharṣaṇaputraḥ ugraśravāḥ sūtaḥ paurāṇikaḥ
naimiṣāraṇye śaunakasya kulapateḥ dvādaśavārṣike satre
1. lomaharṣaṇaputraḥ ugraśravāḥ sūtaḥ paurāṇikaḥ
naimiṣāraṇye śaunakasya kulapateḥ dvādaśavārṣike satre
1. Ugraśravas, the Sūta, son of Lomaharṣaṇa, and reciter of ancient lore, was present in Naimiṣāraṇya at the twelve-year Vedic ritual (yajña) of Śaunaka, the patriarch.
1. אוּגְרַשְׁרַוַס, בנו של לוֹמַהַרְשַׁנַה, הסוּטַה מספר הפּוּרָאנוֹת, שהיה ביער נַיְמִישָׁארַנְיַה בעת טקס וודי בן שתים עשרה שנה (סַטְרַה) של שַׁאוּנַקַה ראש הקוּלַה (קוּלַפַּטִי),
समासीनानभ्यगच्छद्ब्रह्मर्षीन्संशितव्रतान् ।
विनयावनतो भूत्वा कदाचित्सूतनन्दनः ॥२॥
2. samāsīnānabhyagacchadbrahmarṣīnsaṁśitavratān ,
vinayāvanato bhūtvā kadācitsūtanandanaḥ.
2. samāsīnān abhyagacchat brahmarṣīn saṃśitavratān
vinayāvanataḥ bhūtvā kadācit sūtanandanaḥ
2. One day, the Sūta's son (Ugraśravas) humbly approached those Brahmin sages (Brahmaṛṣis) who were seated there, strict in their vows.
2. (אוּגְרַשְׁרַוַס) ניגש פעם אל החוזים הבְּרַהְמִינִים היושבים שם, שומרי הנדרים הקפדניים, כשהוא מתכופף בענווה, בן הסוּטַה.
तमाश्रममनुप्राप्तं नैमिषारण्यवासिनः ।
चित्राः श्रोतुं कथास्तत्र परिवव्रुस्तपस्विनः ॥३॥
3. tamāśramamanuprāptaṁ naimiṣāraṇyavāsinaḥ ,
citrāḥ śrotuṁ kathāstatra parivavrustapasvinaḥ.
3. tam āśramam anuprāptam naimiṣāraṇyavāsinaḥ
citrāḥ śrotum kathāḥ tatra parivavruḥ tapasvinaḥ
3. The ascetics residing in Naimiṣāraṇya surrounded him (Ugraśravas), who had arrived at their hermitage, eager to hear diverse stories from him there.
3. כשהגיע (אוּגְרַשְׁרַוַס) אל המשכן, הקיפו אותו בעלי העוצמה הרוחנית שישבו ביער נַיְמִישָׁארַנְיַה, כדי לשמוע ממנו סיפורים מופלאים.
अभिवाद्य मुनींस्तांस्तु सर्वानेव कृताञ्जलिः ।
अपृच्छत्स तपोवृद्धिं सद्भिश्चैवाभिनन्दितः ॥४॥
4. abhivādya munīṁstāṁstu sarvāneva kṛtāñjaliḥ ,
apṛcchatsa tapovṛddhiṁ sadbhiścaivābhinanditaḥ.
4. abhivādya munīn tān tu sarvān eva kṛtāñjaliḥ
apṛcchat saḥ tapovṛddhim sadbhiḥ ca eva abhinanditaḥ
4. With folded hands, he bowed to all those sages and inquired about the progress of their austerities (tapas), and he was greeted with respect by the virtuous ones.
4. הוא ברך לשלום את כל אותם קדושים בכפיים צמודות זו לזו, והאנשים הטובים קיבלו את פניו בשמחה, ואז שאל אותם על התקדמות תרגולי העוצמה הרוחנית שלהם.
अथ तेषूपविष्टेषु सर्वेष्वेव तपस्विषु ।
निर्दिष्टमासनं भेजे विनयाल्लोमहर्षणिः ॥५॥
5. atha teṣūpaviṣṭeṣu sarveṣveva tapasviṣu ,
nirdiṣṭamāsanaṁ bheje vinayāllomaharṣaṇiḥ.
5. atha teṣu upaviṣṭeṣu sarveṣu eva tapasviṣu
nirdiṣṭam āsanam bheje vinayāt Lomaharṣaṇiḥ
5. Then, when all those ascetics had taken their seats, Lomaharṣaṇa's son (Ugraśravas) humbly took the seat assigned to him.
5. אז, כשכל בעלי העוצמה הרוחנית התיישבו, ישב גם בן לוֹמַהַרְשַׁנַה בענווה על המושב שהוצע לו.
सुखासीनं ततस्तं तु विश्रान्तमुपलक्ष्य च ।
अथापृच्छदृषिस्तत्र कश्चित्प्रस्तावयन्कथाः ॥६॥
6. sukhāsīnaṁ tatastaṁ tu viśrāntamupalakṣya ca ,
athāpṛcchadṛṣistatra kaścitprastāvayankathāḥ.
6. sukhāsīnam tataḥ tam tu viśrāntam upalakṣya ca
atha apṛcchat ṛṣiḥ tatra kaścit prastāvayan kathāḥ
6. Then, perceiving him comfortably seated and rested, some sage there began to ask questions, introducing stories.
6. ואז, כשראה אחד החוזים שהוא יושב בנוחות ונינוח אחרי הדרך, פתח שם בשיחה על סיפורים ושאל אותו.
कुत आगम्यते सौते क्व चायं विहृतस्त्वया ।
कालः कमलपत्राक्ष शंसैतत्पृच्छतो मम ॥७॥
7. kuta āgamyate saute kva cāyaṁ vihṛtastvayā ,
kālaḥ kamalapatrākṣa śaṁsaitatpṛcchato mama.
7. kutaḥ āgamyate sauta kva ca ayam vihṛtaḥ tvayā
kālaḥ kamalapatrākṣa śaṃsa etat pṛcchataḥ mama
7. "From where do you come, O Sūta? And where has this time been spent by you, O lotus-eyed one? Tell me this, who asks you."
7. הו בן הסוּטַה, מאין אתה בא, ואיפה בילית את הזמן? אמור לי זאת הו בעל העיניים הגדולות כעלי לוטוס, כי אני שואל אותך.
सूत उवाच ।
जनमेजयस्य राजर्षेः सर्पसत्रे महात्मनः ।
समीपे पार्थिवेन्द्रस्य सम्यक्पारिक्षितस्य च ॥८॥
8. sūta uvāca ,
janamejayasya rājarṣeḥ sarpasatre mahātmanaḥ ,
samīpe pārthivendrasya samyakpārikṣitasya ca.
8. sūtaḥ uvāca janamejayasya rājarṣeḥ sarpasatre mahātmanaḥ
samīpe pārthivendrasya samyak pārikṣitasya ca
8. The Sūta said: "At the great snake sacrifice of the royal sage Janamejaya, the great-souled chief of kings and descendant of Parikṣit...
8. הסוּטַה אמר, נכחתי בטקס הנחשים של המלך החוזה ג׳ַנַמֵג׳ַיַה בעל הנפש הגדולה, בן פָּארִיקְשִׁיטַה ושליט המלכים, ושם בקרבתו שמעתי,
कृष्णद्वैपायनप्रोक्ताः सुपुण्या विविधाः कथाः ।
कथिताश्चापि विधिवद्या वैशंपायनेन वै ॥९॥
9. kṛṣṇadvaipāyanaproktāḥ supuṇyā vividhāḥ kathāḥ ,
kathitāścāpi vidhivadyā vaiśaṁpāyanena vai.
9. kṛṣṇadvaipāyanaproktāḥ supuṇyāḥ vividhāḥ kathāḥ
kathitāḥ ca api vidhivat yāḥ vaiśaṃpāyanena vai
9. ...where various highly meritorious tales, spoken by Kṛṣṇa Dvaipāyana and properly recounted by Vaiśaṃpāyana, were told.
9. (את) הסיפורים הרבים והמגוונים, מלאי הזכות, שאמר קְרְשְׁנַה דְוַיפָּאיַנַה (וְיָאסַה), ושסיפר אותם כהלכה וַישַׁמְפָּאיַנַה,
श्रुत्वाहं ता विचित्रार्था महाभारतसंश्रिताः ।
बहूनि संपरिक्रम्य तीर्थान्यायतनानि च ॥१०॥
10. śrutvāhaṁ tā vicitrārthā mahābhāratasaṁśritāḥ ,
bahūni saṁparikramya tīrthānyāyatanāni ca.
10. śrutvā aham tāḥ vicitrārthāḥ mahābhāratasaṃśritāḥ
bahūni saṃparikramya tīrthāni āyatanāni ca
10. Having heard those diverse stories pertaining to the Mahābhārata, I travelled to many holy places and shrines.
10. ואחרי ששמעתי את הסיפורים האלה, בעלי המשמעות המופלאה, הקשורים למַהָאבְּהָארַטַה, וטיילתי במקומות עלייה לרגל ובמקדשים רבים,
समन्तपञ्चकं नाम पुण्यं द्विजनिषेवितम् ।
गतवानस्मि तं देशं युद्धं यत्राभवत्पुरा ।
पाण्डवानां कुरूणां च सर्वेषां च महीक्षिताम् ॥११॥
11. samantapañcakaṁ nāma puṇyaṁ dvijaniṣevitam ,
gatavānasmi taṁ deśaṁ yuddhaṁ yatrābhavatpurā ,
pāṇḍavānāṁ kurūṇāṁ ca sarveṣāṁ ca mahīkṣitām.
11. samantapañcakam nāma puṇyam
dvijaniṣevitam gatavān asmi tam deśam
yuddham yatra abhavat purā pāṇḍavānām
kurūṇām ca sarveṣām ca mahīkṣitām
11. I went to that region called Samantapañcaka, a sacred place frequented by brahmins, where formerly the battle of the Pāṇḍavas, Kurus, and all kings took place.
11. הגעתי אל המקום הקדוש בשם סַמַנְטַפַּנְצ׳ַקַה, שבְּרַהְמִינִים מרבים לבוא אליו, שבו התרחשה בעבר המלחמה בין בני פָּאנְדַוַה לבני קוּרוּ ובין כל שליטי הארץ.
दिदृक्षुरागतस्तस्मात्समीपं भवतामिह ।
आयुष्मन्तः सर्व एव ब्रह्मभूता हि मे मताः ॥१२॥
12. didṛkṣurāgatastasmātsamīpaṁ bhavatāmiha ,
āyuṣmantaḥ sarva eva brahmabhūtā hi me matāḥ.
12. didṛkṣuḥ āgataḥ tasmāt samīpam bhavatām iha
āyuṣmantaḥ sarva eva brahmabhūtāḥ hi me matāḥ
12. Desirous of seeing, I have come here to your proximity, O long-lived ones. Indeed, all of you are considered by me to have become one with Brahman.
12. ומשם באתי הנה אליכם מתוך רצון לראות אתכם. הו בעלי אריכות ימים, כולכם נחשבים בעיניי כמי שנעשו אחד עם המציאות הקוסמית (בְּרַהְמַן).
अस्मिन्यज्ञे महाभागाः सूर्यपावकवर्चसः ।
कृताभिषेकाः शुचयः कृतजप्या हुताग्नयः ।
भवन्त आसते स्वस्था ब्रवीमि किमहं द्विजाः ॥१३॥
13. asminyajñe mahābhāgāḥ sūryapāvakavarcasaḥ ,
kṛtābhiṣekāḥ śucayaḥ kṛtajapyā hutāgnayaḥ ,
bhavanta āsate svasthā bravīmi kimahaṁ dvijāḥ.
13. asmin yajñe mahābhāgāḥ sūryapāvakararcasaḥ
kṛtābhiṣekāḥ śucayaḥ
kṛtajapyāḥ hutāgnayaḥ bhavantaḥ āsate
svasthāḥ bravīmi kim aham dvijāḥ
13. O highly fortunate ones, O brahmins! All of you, shining with the splendor of the sun and fire, having performed your ritual baths, pure, having recited your prayers, and having offered oblations to the fire, are seated at ease in this sacrifice. What more can I say?
13. הו אנשים גדולי מזל, זוהרים כשמש וכאש, אחרי שטבלתם, טהורים, אחרי שמלמלתם את המַנְטְרוֹת ואחרי שהקרבתם את טקסי האש, אתם יושבים בנחת בטקס הוודי הזה. הו בְּרַהְמִינִים, מה עליי לספר לכם,
पुराणसंश्रिताः पुण्याः कथा वा धर्मसंश्रिताः ।
इतिवृत्तं नरेन्द्राणामृषीणां च महात्मनाम् ॥१४॥
14. purāṇasaṁśritāḥ puṇyāḥ kathā vā dharmasaṁśritāḥ ,
itivṛttaṁ narendrāṇāmṛṣīṇāṁ ca mahātmanām.
14. purāṇasaṃśritāḥ puṇyāḥ kathāḥ vā dharmasaṃśritāḥ
itivṛttam narendrāṇām ṛṣīṇām ca mahātmanām
14. Sacred stories, whether derived from the Purāṇas or from dharma, as well as the narratives of kings, sages, and great-souled individuals.
14. (האם) סיפורים קדושים שמבוססים על הפּוּרָאנוֹת, או סיפורים שנשענים על חוקת החיים, או את קורות חייהם של מלכי העולם ושל החוזים בעלי הנפש הגדולה?
ऋषय ऊचुः ।
द्वैपायनेन यत्प्रोक्तं पुराणं परमर्षिणा ।
सुरैर्ब्रह्मर्षिभिश्चैव श्रुत्वा यदभिपूजितम् ॥१५॥
15. ṛṣaya ūcuḥ ,
dvaipāyanena yatproktaṁ purāṇaṁ paramarṣiṇā ,
surairbrahmarṣibhiścaiva śrutvā yadabhipūjitam.
15. ṛṣayaḥ ūcuḥ dvaipāyanena yat proktam purāṇam paramarṣiṇā
suraiḥ brahmarṣibhiḥ ca eva śrutvā yat abhipūjitam
15. The sages said: (We shall speak of) that Purāṇa which was recited by the great sage Dvaipāyana, and which, after being heard, was indeed venerated by gods and Brahmin sages.
15. החוזים אמרו, את הסיפור הקדום (פּוּרָאנַה) שאמר דְוַיפָּאיַנַה, החוזה העליון, ושהאלים וחוזי הבְּרַהְמִינִים שמעו אותו ושיבחו אותו,
तस्याख्यानवरिष्ठस्य विचित्रपदपर्वणः ।
सूक्ष्मार्थन्याययुक्तस्य वेदार्थैर्भूषितस्य च ॥१६॥
16. tasyākhyānavariṣṭhasya vicitrapadaparvaṇaḥ ,
sūkṣmārthanyāyayuktasya vedārthairbhūṣitasya ca.
16. tasya ākhyāna-variṣṭhasya vicitra-pada-parvaṇaḥ
sūkṣma-artha-nyāya-yuktasya veda-arthaiḥ bhūṣitasya ca
16. ...of that foremost narrative, with its wondrous sections of words, endowed with subtle meaning and justice, and adorned with the meanings of the Vedas -
16. (את זה) המשובח שבסיפורים, שמילותיו ופרקיו מופלאים, המלא במשמעות עמוקה ובנימוקים הגיוניים והמעוטר במשמעות הוֵדוֹת,
भारतस्येतिहासस्य पुण्यां ग्रन्थार्थसंयुताम् ।
संस्कारोपगतां ब्राह्मीं नानाशास्त्रोपबृंहिताम् ॥१७॥
17. bhāratasyetihāsasya puṇyāṁ granthārthasaṁyutām ,
saṁskāropagatāṁ brāhmīṁ nānāśāstropabṛṁhitām.
17. bhāratasya itihāsasya puṇyām grantha-artha-saṃyutām
saṃskāra-upagatām brāhmīm nānā-śāstra-upabṛṃhitām
17. ...of the sacred history of Bharata, which is joined with its text and meaning, endowed with purificatory rites, divine, and amplified by various sciences -
17. (את) הדיבור הקדוש (בְּרָאהְמִי) של ההיסטוריה של בְּהָארַטַה, המלא במשמעות הספר, שעבר ליטוש ועושר בכתבים רבים,
जनमेजयस्य यां राज्ञो वैशंपायन उक्तवान् ।
यथावत्स ऋषिस्तुष्ट्या सत्रे द्वैपायनाज्ञया ॥१८॥
18. janamejayasya yāṁ rājño vaiśaṁpāyana uktavān ,
yathāvatsa ṛṣistuṣṭyā satre dvaipāyanājñayā.
18. janamejayasya yām rājñaḥ vaiśaṃpāyanaḥ uktavān
yathāvat saḥ ṛṣiḥ tuṣṭyā satre dvaipāyanājñayā
18. That sage Vaiśampāyana, by Dvaipāyana's command, duly narrated (that Purāṇa) with satisfaction to King Janamejaya during the sacrifice.
18. אשר החוזה וַישַׁמְפָּאיַנַה אמר למלך ג׳ַנַמֵג׳ַיַה כהלכה, בשביעות רצון, בטקס, לפי הוראת דְוַיפָּאיַנַה,
वेदैश्चतुर्भिः समितां व्यासस्याद्भुतकर्मणः ।
संहितां श्रोतुमिच्छामो धर्म्यां पापभयापहाम् ॥१९॥
19. vedaiścaturbhiḥ samitāṁ vyāsasyādbhutakarmaṇaḥ ,
saṁhitāṁ śrotumicchāmo dharmyāṁ pāpabhayāpahām.
19. vedaiḥ caturbhiḥ samitām vyāsasya adbhutakarmaṇaḥ
saṃhitām śrotum icchāmaḥ dharmyām pāpabhayāpahām
19. We wish to hear that righteous compilation, which dispels the fear of sin, composed by Vyasa of wonderful deeds, and which is comparable to the four Vedas.
19. את הקובץ (סַמְהִיטָה) של וְיָאסַה בעל המעשים המופלאים, השקול כנגד ארבע הוֵדוֹת, הנאמן לחוקת החיים והמסלק את הפחד מן החטא, אנו מבקשים לשמוע.
सूत उवाच ।
आद्यं पुरुषमीशानं पुरुहूतं पुरुष्टुतम् ।
ऋतमेकाक्षरं ब्रह्म व्यक्ताव्यक्तं सनातनम् ॥२०॥
20. sūta uvāca ,
ādyaṁ puruṣamīśānaṁ puruhūtaṁ puruṣṭutam ,
ṛtamekākṣaraṁ brahma vyaktāvyaktaṁ sanātanam.
20. sūtaḥ uvāca ādyam puruṣam īśānam puruhūtam puruṣṭutam
ṛtam ekākṣaram brahma vyaktāvyaktam sanātanam
20. Sūta said: (I praise/describe Him who is) the primordial Purusha, the Lord, who is greatly invoked and highly praised; the Truth, the single-syllable Brahman, who is both manifest and unmanifest, and who is eternal.
20. הסוּטַה אמר, לאחר שהשתחוויתי אל האדם הקוסמי הראשון, אִישָׁאנַה השליט, פּוּרוּהוּטַה (הנקרא בפי רבים) ופּוּרוּשְׁטוּטַה (המהולל בפי רבים), אל החוק הנצחי (רְטַה), אל המציאות הקוסמית (בְּרַהְמַן) בעלת ההברה האחת, הגלויה והסמויה, הנצחית,
असच्च सच्चैव च यद्विश्वं सदसतः परम् ।
परावराणां स्रष्टारं पुराणं परमव्ययम् ॥२१॥
21. asacca saccaiva ca yadviśvaṁ sadasataḥ param ,
parāvarāṇāṁ sraṣṭāraṁ purāṇaṁ paramavyayam.
21. asat ca sat ca eva ca yat viśvam sadasataḥ
param parāvarāṇām sraṣṭāram purāṇam paramavyayam
21. (I praise/describe Him) who is both the existent and the non-existent, who is the universe itself, yet is beyond both the existent and the non-existent; the creator of the high and the low, the ancient one, the supremely imperishable.
21. (ואל) זה אשר הוא הקיים והבלתי קיים, והוא העולם כולו, מעבר לקיים ולבלתי קיים, יוצר העליונים והתחתונים, הקדמון, הבלתי כלה העליון,
मङ्गल्यं मङ्गलं विष्णुं वरेण्यमनघं शुचिम् ।
नमस्कृत्य हृषीकेशं चराचरगुरुं हरिम् ॥२२॥
22. maṅgalyaṁ maṅgalaṁ viṣṇuṁ vareṇyamanaghaṁ śucim ,
namaskṛtya hṛṣīkeśaṁ carācaraguruṁ harim.
22. maṅgalyam maṅgalam viṣṇum vareṇyam anagham
śucim namaskṛtya hṛṣīkeśam carācaragurum harim
22. Having saluted Vishnu, who is the very embodiment of auspiciousness and good fortune, the most excellent, sinless, and pure; having saluted Hrishikesha, Hari, the preceptor of all creation, both movable and immovable.
22. (ואל) וִישְׁנוּ המבורך, הטוב, הנבחר, חסר החטא והטהור, הוא הְרְשִׁיקֵשַׁה מורה כל הנע והנח, הַרִי,
महर्षेः पूजितस्येह सर्वलोके महात्मनः ।
प्रवक्ष्यामि मतं कृत्स्नं व्यासस्यामिततेजसः ॥२३॥
23. maharṣeḥ pūjitasyeha sarvaloke mahātmanaḥ ,
pravakṣyāmi mataṁ kṛtsnaṁ vyāsasyāmitatejasaḥ.
23. maharṣeḥ pūjitasya iha sarvaloke mahātmanaḥ
pravakṣyāmi matam kṛtsnam vyāsasya amitatejasaḥ
23. Now, having saluted Hari, I shall fully expound the teachings of the great sage Vyasa, who is revered as a great soul throughout all worlds and possesses immeasurable brilliance.
23. אספר כאן את כל משנתו של וְיָאסַה, החוזה הגדול, בעל הנפש הגדולה, הנערץ בכל העולמות, בעל הזוהר שאין לו מידה.
आचख्युः कवयः केचित्संप्रत्याचक्षते परे ।
आख्यास्यन्ति तथैवान्ये इतिहासमिमं भुवि ॥२४॥
24. ācakhyuḥ kavayaḥ kecitsaṁpratyācakṣate pare ,
ākhyāsyanti tathaivānye itihāsamimaṁ bhuvi.
24. ācakhyuḥ kavayaḥ kecit samprati ācakṣate pare
ākhyāsyanti tathā eva anye itihāsam imam bhuvi
24. Some wise ones have related this epic on earth, others relate it now, and still others will likewise relate it.
24. חכמי שירה אחדים סיפרו בעבר את ההיסטוריה הזאת, אחרים מספרים אותה כעת, ועוד אחרים יספרו אותה בעולם.
इदं तु त्रिषु लोकेषु महज्ज्ञानं प्रतिष्ठितम् ।
विस्तरैश्च समासैश्च धार्यते यद्द्विजातिभिः ॥२५॥
25. idaṁ tu triṣu lokeṣu mahajjñānaṁ pratiṣṭhitam ,
vistaraiśca samāsaiśca dhāryate yaddvijātibhiḥ.
25. idam tu triṣu lokeṣu mahat jñānam pratiṣṭhitam
vistaraiḥ ca samāsaiḥ ca dhāryate yat dvijātibhiḥ
25. This great knowledge, indeed, is well-established throughout the three worlds, and it is preserved by the twice-born both through extensive elaborations and concise summaries.
25. אך ידע גדול זה התבסס בשלושת העולמות, ובני המעמדות העליונים נושאים אותו בזיכרון, הן בהרחבה והן בקיצור,
अलंकृतं शुभैः शब्दैः समयैर्दिव्यमानुषैः ।
छन्दोवृत्तैश्च विविधैरन्वितं विदुषां प्रियम् ॥२६॥
26. alaṁkṛtaṁ śubhaiḥ śabdaiḥ samayairdivyamānuṣaiḥ ,
chandovṛttaiśca vividhairanvitaṁ viduṣāṁ priyam.
26. alaṅkṛtam śubhaiḥ śabdaiḥ samayaiḥ divyamānuṣaiḥ
chandovṛttaiḥ ca vividhaiḥ anvitam viduṣām priyam
26. Embellished with auspicious words, with both divine and human doctrines, and filled with various metrical compositions, it is dear to the learned.
26. (והוא) מעוטר במילים טובות, בהסכמות ובנוהגים אלוהיים ואנושיים, ומצויד במקצבי שירה ובמשקלים מגוונים, ואהוב על החכמים.
निष्प्रभेऽस्मिन्निरालोके सर्वतस्तमसावृते ।
बृहदण्डमभूदेकं प्रजानां बीजमक्षयम् ॥२७॥
27. niṣprabhe'sminnirāloke sarvatastamasāvṛte ,
bṛhadaṇḍamabhūdekaṁ prajānāṁ bījamakṣayam.
27. niṣprabhe asmin nirāloke sarvataḥ tamasā āvṛte
bṛhat aṇḍam abhūt ekam prajānām bījam akṣayam
27. When this (universe) was devoid of radiance, without any light, and completely enveloped by darkness, then one great egg, the imperishable seed of all beings, came into being.
27. כשהעולם הזה היה חשוך וחסר אור, עטוף בחושך מכל עבר, הופיעה ביצה גדולה אחת, זרע שאינו נגמר של היצורים.
युगस्यादौ निमित्तं तन्महद्दिव्यं प्रचक्षते ।
यस्मिंस्तच्छ्रूयते सत्यं ज्योतिर्ब्रह्म सनातनम् ॥२८॥
28. yugasyādau nimittaṁ tanmahaddivyaṁ pracakṣate ,
yasmiṁstacchrūyate satyaṁ jyotirbrahma sanātanam.
28. yugasya ādau nimittam tat mahat divyam pracakṣate
yasmin tat śrūyate satyam jyotiḥ brahma sanātanam
28. That great, divine (egg) is declared to be the primal cause at the beginning of the cosmic age, within which the eternal Brahman, the true light, is heard (to reside).
28. בראשית העידן אומרים שזו הסיבה הגדולה והאלוהית, שבה נשמעת האמת על האור של המציאות הקוסמית (בְּרַהְמַן) הנצחית.
अद्भुतं चाप्यचिन्त्यं च सर्वत्र समतां गतम् ।
अव्यक्तं कारणं सूक्ष्मं यत्तत्सदसदात्मकम् ॥२९॥
29. adbhutaṁ cāpyacintyaṁ ca sarvatra samatāṁ gatam ,
avyaktaṁ kāraṇaṁ sūkṣmaṁ yattatsadasadātmakam.
29. adbhutam ca api acintyam ca sarvatra samatām gatam
avyaktam kāraṇam sūkṣmam yat tat sad-asad-ātmakam
29. And that (Brahman) is wondrous and also inconceivable; it has attained sameness everywhere. It is the unmanifest, subtle cause, which is of the nature of both existence and non-existence.
29. היא מופלאה ובלתי נתפסת, שווה בכל מקום, בלתי גלויה, סיבת הכל, מופשטת, וטבעה הוא גם הקיים וגם הבלתי קיים.
यस्मात्पितामहो जज्ञे प्रभुरेकः प्रजापतिः ।
ब्रह्मा सुरगुरुः स्थाणुर्मनुः कः परमेष्ठ्यथ ॥३०॥
30. yasmātpitāmaho jajñe prabhurekaḥ prajāpatiḥ ,
brahmā suraguruḥ sthāṇurmanuḥ kaḥ parameṣṭhyatha.
30. yasmāt pitāmahaḥ jajñe prabhuḥ ekaḥ prajāpatiḥ
brahmā suraguruḥ sthāṇuḥ manuḥ kaḥ parameṣṭhī atha
30. From whom the grandfather (Brahmā) was born, who is the one Lord, Prajāpati; Brahmā, the preceptor of the gods, Sthāṇu, Manu, Ka, and the Supreme Dweller.
30. ממנה נולד הסב, האדון האחד, פְּרַג׳ָאפַּטִי (אדון היצורים), הוא בְּרַהְמָה (האל היוצר), מורה האלים, ואחריו נולדו סְטְהָאנוּ, מַנוּ, קַה ופַּרַמֵשְׁתְהִי.
प्राचेतसस्तथा दक्षो दक्षपुत्राश्च सप्त ये ।
ततः प्रजानां पतयः प्राभवन्नेकविंशतिः ॥३१॥
31. prācetasastathā dakṣo dakṣaputrāśca sapta ye ,
tataḥ prajānāṁ patayaḥ prābhavannekaviṁśatiḥ.
31. prācetasaḥ tathā dakṣaḥ dakṣaputrāḥ ca sapta ye
tataḥ prajānām patayaḥ prābhavan ekaviṃśatiḥ
31. And also Prācetasa Dakṣa, and the seven sons of Dakṣa. Thereafter, the twenty-one lords of creatures emerged.
31. וכן דַקְשַׁה בן פְּרַצ׳ֵטַס, ושבעת בני דַקְשַׁה, ואז הופיעו עשרים ואחד אדוני היצורים,
पुरुषश्चाप्रमेयात्मा यं सर्वमृषयो विदुः ।
विश्वेदेवास्तथादित्या वसवोऽथाश्विनावपि ॥३२॥
32. puruṣaścāprameyātmā yaṁ sarvamṛṣayo viduḥ ,
viśvedevāstathādityā vasavo'thāśvināvapi.
32. puruṣaḥ ca aprameyātmā yam sarvam ṛṣayaḥ viduḥ
viśvedevāḥ tathā ādityāḥ vasavaḥ atha aśvinau api
32. And Puruṣa, the Immeasurable Soul, whom all sages know completely. Also, the Viśvedevas, the Ādityas, the Vasus, and the two Aśvins.
32. (וכן נולדו) האדם הקוסמי שהעצמי שלו אינו ניתן למדידה, שכל החוזים מכירים אותו, וכן כל האלים (וִישְׁוֵדֵוַה), האָאדִיטְיַה, הוַסוּ ושני האַשְׁוִינִים,
यक्षाः साध्याः पिशाचाश्च गुह्यकाः पितरस्तथा ।
ततः प्रसूता विद्वांसः शिष्टा ब्रह्मर्षयोऽमलाः ॥३३॥
33. yakṣāḥ sādhyāḥ piśācāśca guhyakāḥ pitarastathā ,
tataḥ prasūtā vidvāṁsaḥ śiṣṭā brahmarṣayo'malāḥ.
33. yakṣāḥ sādhyāḥ piśācāḥ ca guhyakāḥ pitaraḥ tathā
tataḥ prasūtāḥ vidvāṃsaḥ śiṣṭāḥ brahmarṣayaḥ amalāḥ
33. Yakṣas, Sādhyas, Piśācas, and Guhyakas, as well as the Pitṛs. Thereafter, the learned, disciplined, and pure Brahmarṣis were born.
33. (וכן) היַקְשַׁה, הסָאדְהְיַה, הפִּישָׁאצ׳ַה, הגוּהְיַקַה והאבות הקדמונים, ומהם נולדו החכמים והמלומדים, חוזי הבְּרַהְמִינִים הטהורים,
राजर्षयश्च बहवः सर्वैः समुदिता गुणैः ।
आपो द्यौः पृथिवी वायुरन्तरिक्षं दिशस्तथा ॥३४॥
34. rājarṣayaśca bahavaḥ sarvaiḥ samuditā guṇaiḥ ,
āpo dyauḥ pṛthivī vāyurantarikṣaṁ diśastathā.
34. rājarṣayaḥ ca bahavaḥ sarvaiḥ samuditaāḥ guṇaiḥ
āpaḥ dyauḥ pṛthivī vāyuḥ antarikṣam diśaḥ tathā
34. And many royal sages, endowed with all good qualities. Also, the waters, the sky, the earth, the air, the atmosphere, and the directions.
34. (וכן) מלכים חוזים רבים, מחוננים בכל המעלות, וכן המים, השמיים, הארץ, הרוח, המרחב שבין השמיים לארץ והכיוונים,
संवत्सरर्तवो मासाः पक्षाहोरात्रयः क्रमात् ।
यच्चान्यदपि तत्सर्वं संभूतं लोकसाक्षिकम् ॥३५॥
35. saṁvatsarartavo māsāḥ pakṣāhorātrayaḥ kramāt ,
yaccānyadapi tatsarvaṁ saṁbhūtaṁ lokasākṣikam.
35. saṃvatsara ṛtavaḥ māsāḥ pakṣāhorātrayaḥ kramāt
yat ca anyat api tat sarvam saṃbhūtam lokasākṣikam
35. The year, seasons, months, fortnights, and days and nights, in their proper order. And whatever else exists, all of that, witnessed by the world, was created.
35. (וכן) שנים, עונות, חודשים, חצאי חודשים, ימים ולילות לפי הסדר, וכל דבר אחר שהתהווה והעולם עד לו.
यदिदं दृश्यते किंचिद्भूतं स्थावरजङ्गमम् ।
पुनः संक्षिप्यते सर्वं जगत्प्राप्ते युगक्षये ॥३६॥
36. yadidaṁ dṛśyate kiṁcidbhūtaṁ sthāvarajaṅgamam ,
punaḥ saṁkṣipyate sarvaṁ jagatprāpte yugakṣaye.
36. yat idam dṛśyate kiṃcit bhūtam sthāvarajaṅgamam
punaḥ saṃkṣipyate sarvam jagat prāpte yugakṣaye
36. Whatever of this creation, moving and non-moving, is seen - all of that world is again dissolved when the end of the age arrives.
36. כל דבר שרואים כאן, כל יצור נייח ונע, כל העולם כולו, מתכווץ ונאסף שוב כשמגיע סוף העידן.
यथर्तावृतुलिङ्गानि नानारूपाणि पर्यये ।
दृश्यन्ते तानि तान्येव तथा भावा युगादिषु ॥३७॥
37. yathartāvṛtuliṅgāni nānārūpāṇi paryaye ,
dṛśyante tāni tānyeva tathā bhāvā yugādiṣu.
37. yathā ṛtāv ṛtuliṅgāni nānārūpāṇi paryaye
dṛśyante tāni tāni eva tathā bhāvāḥ yugādiṣu
37. Just as the various forms of seasonal characteristics appear repeatedly in their due course, so too do beings appear in the different ages (yugas).
37. כשם שבכל מחזור של עונות נראים שוב ושוב סימני העונות בצורות שונות, כך חוזרים אותם מצבי קיום עצמם בתחילת העידנים.
एवमेतदनाद्यन्तं भूतसंहारकारकम् ।
अनादिनिधनं लोके चक्रं संपरिवर्तते ॥३८॥
38. evametadanādyantaṁ bhūtasaṁhārakārakam ,
anādinidhanaṁ loke cakraṁ saṁparivartate.
38. evam etat anādyantam bhūtasaṃhārakārakam
anādinidhanam loke cakram samparivartate
38. In this way, this wheel (of existence), which has no beginning or end and causes the destruction of beings, continuously revolves in the world.
38. כך מסתובב בעולם הגלגל הזה, שאין לו לא התחלה ולא סוף, והוא גורם להיעלמות היצורים.
त्रयस्त्रिंशत्सहस्राणि त्रयस्त्रिंशच्छतानि च ।
त्रयस्त्रिंशच्च देवानां सृष्टिः संक्षेपलक्षणा ॥३९॥
39. trayastriṁśatsahasrāṇi trayastriṁśacchatāni ca ,
trayastriṁśacca devānāṁ sṛṣṭiḥ saṁkṣepalakṣaṇā.
39. trayastriṃśat sahasrāṇi trayastriṃśat śatāni ca
trayastriṃśat ca devānām sṛṣṭiḥ saṃkṣepalakṣaṇā
39. The creation (or multitude) of the gods is briefly described as consisting of thirty-three thousands, thirty-three hundreds, and thirty-three (gods).
39. שלושים ושלושה אלף, ושלושת אלפים ושלוש מאות, ושלושים ושלושה, זה מספר האלים. כך מתוארת בקצרה בריאת האלים.
दिवस्पुत्रो बृहद्भानुश्चक्षुरात्मा विभावसुः ।
सविता च ऋचीकोऽर्को भानुराशावहो रविः ॥४०॥
40. divasputro bṛhadbhānuścakṣurātmā vibhāvasuḥ ,
savitā ca ṛcīko'rko bhānurāśāvaho raviḥ.
40. divas putraḥ bṛhadbhānuḥ cakṣurātmā vibhāvasuḥ
savitā ca ṛcīkaḥ arkaḥ bhānuḥ āśāvahaḥ raviḥ
40. The son of Heaven (the sky), Bṛhadbhānu (the great-rayed), Cakṣurātmā (the eye-soul of the world), Vibhāvasu (the shining one), Savitā (the instigator), and Ṛcīka, Arka (the radiant one), Bhānu (the light), Āśāvaha (the bearer of directions/hopes), and Ravi (the sun) (are named).
40. (ואלה שמותיהם של בני השמש או כינוייה:) בן השמיים (דִיוַסְפּוּטְרַה), בְּרְהַדְבְּהָאנוּ, צ׳ַקְשׁוּס, אָאטְמָה, וִיבְּהָאוַסוּ, סַוִיטָה, רְצ׳ִיקַה, אַרְקַה, בְּהָאנוּ, אָאשָׁאוַהַה ורַוִי.
पुत्रा विवस्वतः सर्वे मह्यस्तेषां तथावरः ।
देवभ्राट्तनयस्तस्य तस्मात्सुभ्राडिति स्मृतः ॥४१॥
41. putrā vivasvataḥ sarve mahyasteṣāṁ tathāvaraḥ ,
devabhrāṭtanayastasya tasmātsubhrāḍiti smṛtaḥ.
41. putrāḥ vivasvataḥ sarve mahyas teṣām tathā avaraḥ
devabhrāṭ tanayaḥ tasya tasmāt subhrāṭ iti smṛtaḥ
41. All the sons of Vivasvat are known as Mahyas. Among them, the youngest was Devabhrāṭ, his (Vivasvat's) son. From him (Devabhrāṭ), Subhrāṭ is thus remembered (or called).
41. כל אלה היו בניו של וִיוַסְוַט, ומַהְיַה היה הצעיר שבהם. בנו של מַהְיַה היה דֵוַבְּהְרָאת, וממנו נולד מי שנודע בשם סוּבְּהְרָאת.
सुभ्राजस्तु त्रयः पुत्राः प्रजावन्तो बहुश्रुताः ।
दशज्योतिः शतज्योतिः सहस्रज्योतिरात्मवान् ॥४२॥
42. subhrājastu trayaḥ putrāḥ prajāvanto bahuśrutāḥ ,
daśajyotiḥ śatajyotiḥ sahasrajyotirātmavān.
42. subhrājaḥ tu trayaḥ putrāḥ prajāvantaḥ bahuśrutāḥ
daśajyotiḥ śatajyotiḥ sahasrajyotiḥ ātmavān
42. Subhrāj, moreover, had three sons who were prolific and very learned: Daśajyoti, Śatajyoti, and Sahasrajyoti, who was wise (or self-possessed).
42. לסוּבְּהְרָאג׳ַה היו שלושה בנים, בעלי צאצאים רבים ובקיאים מאוד בלימוד הכתבים. הם היו דַשַׁג׳ְיוֹטִי, שַׁטַג׳ְיוֹטִי וסַהַסְרַג׳ְיוֹטִי בעל הנפש הנעלה.
दश पुत्रसहस्राणि दशज्योतेर्महात्मनः ।
ततो दशगुणाश्चान्ये शतज्योतेरिहात्मजाः ॥४३॥
43. daśa putrasahasrāṇi daśajyotermahātmanaḥ ,
tato daśaguṇāścānye śatajyoterihātmajāḥ.
43. daśa putrasahasrāṇi daśajyoteḥ mahātmanaḥ
tataḥ daśaguṇāḥ ca anye śatajyoteḥ iha ātmajāḥ
43. Daśajyoti, the great-souled, had ten thousand sons. Thereafter, Śatajyoti had ten times more descendants here (in this world).
43. לדַשַׁג׳ְיוֹטִי בעל הנפש הגדולה היו עשרת אלפים בנים. ולשַׁטַג׳ְיוֹטִי היו כאן צאצאים רבים פי עשרה מזה.
भूयस्ततो दशगुणाः सहस्रज्योतिषः सुताः ।
तेभ्योऽयं कुरुवंशश्च यदूनां भरतस्य च ॥४४॥
44. bhūyastato daśaguṇāḥ sahasrajyotiṣaḥ sutāḥ ,
tebhyo'yaṁ kuruvaṁśaśca yadūnāṁ bharatasya ca.
44. bhūyaḥ tataḥ daśaguṇāḥ sahasrajyotiṣaḥ sutāḥ |
tebhyaḥ ayam kuruvaṃśaḥ ca yadūnām bharatasya ca
44. Furthermore, from Sahasrajyotis were born sons ten times more numerous. From these (descendants) came this Kuru dynasty, as well as the lineages of the Yadus and Bharata.
44. ולסַהַסְרַג׳ְיוֹטִי היו בנים רבים עוד פי עשרה. מהם צמחו שושלת קוּרוּ הזאת, וכן שושלת היַדוּ ושושלתו של בְּהַרַטַה,
ययातीक्ष्वाकुवंशश्च राजर्षीणां च सर्वशः ।
संभूता बहवो वंशा भूतसर्गाः सविस्तराः ॥४५॥
45. yayātīkṣvākuvaṁśaśca rājarṣīṇāṁ ca sarvaśaḥ ,
saṁbhūtā bahavo vaṁśā bhūtasargāḥ savistarāḥ.
45. yayātīkṣvākuvaṃśaḥ ca rājarṣīṇām ca sarvaśaḥ |
saṃbhūtāḥ bahavaḥ vaṃśāḥ bhūtasargāḥ savistarāḥ
45. And the lineages of Yayāti and Ikṣvāku, and entirely all those of the royal sages - many such lineages and detailed accounts of the creation of beings arose.
45. (וכן) שושלות יַיָאטִי ואִיקְשְׁוָאקוּ ושל כל חוזי המלכים. כך צמחו שושלות רבות, ובפירוט רב גם יצירות היצורים.
भूतस्थानानि सर्वाणि रहस्यं त्रिविधं च यत् ।
वेदयोगं सविज्ञानं धर्मोऽर्थः काम एव च ॥४६॥
46. bhūtasthānāni sarvāṇi rahasyaṁ trividhaṁ ca yat ,
vedayogaṁ savijñānaṁ dharmo'rthaḥ kāma eva ca.
46. bhūtasthānāni sarvāṇi rahasyam trividham ca yat |
vedayogam savijñānam dharmaḥ arthaḥ kāmaḥ eva ca
46. All realms of beings, and the threefold secret, and what is the science of Vedic yoga, along with Dharma, Artha, and Kama.
46. (החוזה וְיָאסַה ראה) את כל מקומות המגורים של היצורים, ואת הסוד המשולש, ואת הוֵדוֹת יחד עם היוֹגַה שלהן ועם הידע המעשי, ואת דרך היושר, העושר וההנאה,
धर्मकामार्थशास्त्राणि शास्त्राणि विविधानि च ।
लोकयात्राविधानं च संभूतं दृष्टवानृषिः ॥४७॥
47. dharmakāmārthaśāstrāṇi śāstrāṇi vividhāni ca ,
lokayātrāvidhānaṁ ca saṁbhūtaṁ dṛṣṭavānṛṣiḥ.
47. dharmakāmārthaśāstrāṇi śāstrāṇi vividhāni ca
| lokayātrāvidhānam ca saṃbhūtam dṛṣṭavān ṛṣiḥ
47. The sage perceived the treatises on Dharma, Kāma, and Artha, and various other scriptures, as well as the regulation of worldly life – all of which had come into being.
47. ואת הכתבים על דרך היושר, ההנאה והעושר ועוד כתבים שונים, ואת סדרי ניהול חיי העולם כפי שהם התהוו, ראה החוזה.
इतिहासाः सवैयाख्या विविधाः श्रुतयोऽपि च ।
इह सर्वमनुक्रान्तमुक्तं ग्रन्थस्य लक्षणम् ॥४८॥
48. itihāsāḥ savaiyākhyā vividhāḥ śrutayo'pi ca ,
iha sarvamanukrāntamuktaṁ granthasya lakṣaṇam.
48. itihāsāḥ savaiyākhyāḥ vividhāḥ śrutayaḥ api ca |
iha sarvam anukrāntam uktam granthasya lakṣaṇam
48. Histories with commentaries, and also various Vedic texts - all of this has been sequentially described and stated here as the characteristic content of this work.
48. את סיפורי העבר (אִיטִיהָאסַה) יחד עם פירושיהם, ואת מזמורי החכמה (שְׁרוּטִי) השונים. כאן נסקר ונאמר הכול, וזהו סימן ההיכר של היצירה.
विस्तीर्यैतन्महज्ज्ञानमृषिः संक्षेपमब्रवीत् ।
इष्टं हि विदुषां लोके समासव्यासधारणम् ॥४९॥
49. vistīryaitanmahajjñānamṛṣiḥ saṁkṣepamabravīt ,
iṣṭaṁ hi viduṣāṁ loke samāsavyāsadhāraṇam.
49. vistīrya etad mahat jñānam ṛṣiḥ saṃkṣepam abravīt
| iṣṭam hi viduṣām loke samāsavyāsadhāraṇam
49. Having elaborated this profound knowledge, the sage then presented it concisely. For, among the learned in the world, the comprehension of both concise and elaborate presentations is indeed favored.
49. החוזה הרחיב את הידע הגדול הזה ואחר כך אמר אותו בקיצור, כי החכמים בעולם אוהבים את שני האופנים, גם הקצר וגם המורחב.
मन्वादि भारतं केचिदास्तीकादि तथापरे ।
तथोपरिचराद्यन्ये विप्राः सम्यगधीयते ॥५०॥
50. manvādi bhārataṁ kecidāstīkādi tathāpare ,
tathoparicarādyanye viprāḥ samyagadhīyate.
50. manvādi bhāratam kecit āstīkādi tathā apare |
tathā uparicara ādi anye viprāḥ samyak adhīyate
50. Some Brahmins study the Bhārata (Mahābhārata) starting from the section on Manu; others, beginning with the Astīka episode; and still others, commencing with the Uparicara section, study it thoroughly.
50. יש בְּרַהְמִינִים הלומדים כראוי את הבְּהָארַטַה מתחילת מַנוּ, אחרים מתחילת אָאסְטִיקַה, ואחרים מתחילת אוּפַּרִיצ׳ַרַה.
विविधं संहिताज्ञानं दीपयन्ति मनीषिणः ।
व्याख्यातुं कुशलाः केचिद्ग्रन्थं धारयितुं परे ॥५१॥
51. vividhaṁ saṁhitājñānaṁ dīpayanti manīṣiṇaḥ ,
vyākhyātuṁ kuśalāḥ kecidgranthaṁ dhārayituṁ pare.
51. vividham saṃhitājñānam dīpayanti manīṣiṇaḥ
vyākhyātum kuśalāḥ kecit grantham dhārayitum pare
51. Wise men elucidate various kinds of textual knowledge. Some are skilled at explaining it, while others are adept at remembering the text.
51. בעלי ההבנה מאירים בדרכים שונות את הידע של הקובץ. יש מהם המיומנים בפירוש היצירה, ואחרים המיומנים בשמירתה בזיכרון.
तपसा ब्रह्मचर्येण व्यस्य वेदं सनातनम् ।
इतिहासमिमं चक्रे पुण्यं सत्यवतीसुतः ॥५२॥
52. tapasā brahmacaryeṇa vyasya vedaṁ sanātanam ,
itihāsamimaṁ cakre puṇyaṁ satyavatīsutaḥ.
52. tapasā brahmacaryeṇa vyasya vedam sanātanam
itihāsam imam cakre puṇyam satyavatīsutaḥ
52. Through penance and celibacy, the son of Satyavati, having arranged the eternal Veda, composed this meritorious epic.
52. בן סַטְיַוַטִי, אחרי שחילק את הוֵדַה הנצחית בכוח התרגול והצניעות, חיבר את סיפור העבר הקדוש הזה,
पराशरात्मजो विद्वान्ब्रह्मर्षिः संशितव्रतः ।
मातुर्नियोगाद्धर्मात्मा गाङ्गेयस्य च धीमतः ॥५३॥
53. parāśarātmajo vidvānbrahmarṣiḥ saṁśitavrataḥ ,
māturniyogāddharmātmā gāṅgeyasya ca dhīmataḥ.
53. parāśarātmajaḥ vidvān brahmarṣiḥ saṃśitavrataḥ
mātuḥ niyogāt dharmātmā gāṅgeyasya ca dhīmataḥ
53. The learned son of Parashara, a Brahmarshi of firm vows and a righteous soul, [did this] by the command of his mother and the wise son of Ganga.
53. (הוא) בנו של פַּרָאשַׁרַה, החכם, החוזה הבְּרַהְמִינִי בעל הנדרים החדים, איש היושר, לפי בקשת אמו וגם לפי בקשתו של גָאנְגֵיַה (בְּהִישְׁמַה) החכם,
क्षेत्रे विचित्रवीर्यस्य कृष्णद्वैपायनः पुरा ।
त्रीनग्नीनिव कौरव्याञ्जनयामास वीर्यवान् ॥५४॥
54. kṣetre vicitravīryasya kṛṣṇadvaipāyanaḥ purā ,
trīnagnīniva kauravyāñjanayāmāsa vīryavān.
54. kṣetre vicitravīryasya kṛṣṇadvaipāyanaḥ purā
trīn agnīn iva kauravyān janayāmāsa vīryavān
54. Formerly, the powerful Krishna Dvaipayana, in the lineage of Vichitravirya, begot three Kuru princes, like three sacred fires.
54. קְרְשְׁנַה דְוַיפָּאיַנַה בעל הכוח הוליד לפנים מנשות וִיצ׳ִיטְרַוִירְיַה שלושה בני קַאוּרַוַה, כמו שלוש להבות אש.
उत्पाद्य धृतराष्ट्रं च पाण्डुं विदुरमेव च ।
जगाम तपसे धीमान्पुनरेवाश्रमं प्रति ॥५५॥
55. utpādya dhṛtarāṣṭraṁ ca pāṇḍuṁ vidurameva ca ,
jagāma tapase dhīmānpunarevāśramaṁ prati.
55. utpādya dhṛtarāṣṭram ca pāṇḍum viduram eva ca
jagāma tapase dhīmān punaḥ eva āśramam prati
55. Having begotten Dhritarashtra, Pandu, and Vidura, the intelligent one went back to his hermitage for penance.
55. אחרי שהוליד את דְהְרְטַרָאשְׁתְרַה, את פָּאנְדוּ ואת וִידוּרַה, הלך החכם שוב אל משכנו כדי להתמסר לתרגול.
तेषु जातेषु वृद्धेषु गतेषु परमां गतिम् ।
अब्रवीद्भारतं लोके मानुषेऽस्मिन्महानृषिः ॥५६॥
56. teṣu jāteṣu vṛddheṣu gateṣu paramāṁ gatim ,
abravīdbhārataṁ loke mānuṣe'sminmahānṛṣiḥ.
56. teṣu jāteṣu vṛddheṣu gateṣu paramām gatim
abravīt bhāratam loke mānuṣe asmin mahānṛṣiḥ
56. When they were born, had grown old, and had attained the supreme state (i.e., passed away), the great sage narrated the Mahabharata in this human world.
56. אחרי שהם נולדו וגדלו והלכו אל היעד העליון (מתו), סיפר החוזה הגדול את הבְּהָארַטַה בעולם האנושי הזה.
जनमेजयेन पृष्टः सन्ब्राह्मणैश्च सहस्रशः ।
शशास शिष्यमासीनं वैशंपायनमन्तिके ॥५७॥
57. janamejayena pṛṣṭaḥ sanbrāhmaṇaiśca sahasraśaḥ ,
śaśāsa śiṣyamāsīnaṁ vaiśaṁpāyanamantike.
57. janamejayena pṛṣṭaḥ san brāhmaṇaiḥ ca sahasraśaḥ
śaśāsa śiṣyam āsīnam vaiśaṃpāyanam antike
57. Being questioned by Janamejaya and by thousands of Brahmins, he instructed his disciple Vaishampayana, who was seated nearby.
57. כשנשאל על ידי ג׳ַנַמֵג׳ַיַה ועל ידי אלפי בְּרַהְמִינִים, הורה לתלמידו וַישַׁמְפָּאיַנַה היושב לידו (לספר את היצירה).
स सदस्यैः सहासीनः श्रावयामास भारतम् ।
कर्मान्तरेषु यज्ञस्य चोद्यमानः पुनः पुनः ॥५८॥
58. sa sadasyaiḥ sahāsīnaḥ śrāvayāmāsa bhāratam ,
karmāntareṣu yajñasya codyamānaḥ punaḥ punaḥ.
58. saḥ sadasyaiḥ saha āsīnaḥ śrāvayāmāsa bhāratam
karmāntareṣu yajñasya codyamānaḥ punaḥ punaḥ
58. Seated with the assembled members, he recited the Mahābhārata, prompted repeatedly during the intervals of the sacrifice.
58. וַישַׁמְפָּאיַנַה ישב עם חברי האספה והשמיע להם את הבְּהָארַטַה, כשהוא מתבקש שוב ושוב בין חלקי הטקס הוודי.
विस्तरं कुरुवंशस्य गान्धार्या धर्मशीलताम् ।
क्षत्तुः प्रज्ञां धृतिं कुन्त्याः सम्यग्द्वैपायनोऽब्रवीत् ॥५९॥
59. vistaraṁ kuruvaṁśasya gāndhāryā dharmaśīlatām ,
kṣattuḥ prajñāṁ dhṛtiṁ kuntyāḥ samyagdvaipāyano'bravīt.
59. vistaram kuruvaṃśasya gāndhāryāḥ dharmaśīlatām kṣattuḥ
prajñām dhṛtim kuntyāḥ samyak dvaipāyanaḥ abravīt
59. Dvaipāyana thoroughly narrated the extensive history of the Kuru dynasty, the righteousness of Gandhārī, the wisdom of Kṣattṛ (Vidura), and the fortitude of Kuntī.
59. דְוַיפָּאיַנַה סיפר כראוי את התרחבות שושלת קוּרוּ, את נאמנותה של גָאנְדְהָארִי לדרך היושר, את חכמתו של וִידוּרַה ואת עמידתה האיתנה של קוּנְטִי,
वासुदेवस्य माहात्म्यं पाण्डवानां च सत्यताम् ।
दुर्वृत्तं धार्तराष्ट्राणामुक्तवान्भगवानृषिः ॥६०॥
60. vāsudevasya māhātmyaṁ pāṇḍavānāṁ ca satyatām ,
durvṛttaṁ dhārtarāṣṭrāṇāmuktavānbhagavānṛṣiḥ.
60. vāsudevasya māhātmyam pāṇḍavānām ca satyatām
durvṛttam dhārtarāṣṭrāṇām uktavān bhagavān ṛṣiḥ
60. The venerable sage narrated the greatness of Vāsudeva (Kṛṣṇa), the integrity of the Pāṇḍavas, and the wicked conduct of the Dhārtarāṣṭras (Kauravas).
60. את גדולתו של וָאסוּדֵוַה, את אמיתותם של בני פָּאנְדוּ ואת התנהגותם הרעה של בני דְהְרְטַרָאשְׁתְרַה, אמר החוזה המכובד.
चतुर्विंशतिसाहस्रीं चक्रे भारतसंहिताम् ।
उपाख्यानैर्विना तावद्भारतं प्रोच्यते बुधैः ॥६१॥
61. caturviṁśatisāhasrīṁ cakre bhāratasaṁhitām ,
upākhyānairvinā tāvadbhārataṁ procyate budhaiḥ.
61. caturviṃśatisāhasrīm cakre bhāratasaṃhitām
upākhyānaiḥ vinā tāvat bhāratam procyate budhaiḥ
61. He composed the Bhārata collection, which consists of twenty-four thousand verses. The wise declare that this core Mahābhārata, without the subsidiary narratives, is known by that name.
61. הוא חיבר את קובץ הבְּהָארַטַה בן עשרים וארבעה אלף בתים. בלי הסיפורים הצדדיים, רק כך החכמים קוראים לבְּהָארַטַה.
ततोऽध्यर्धशतं भूयः संक्षेपं कृतवानृषिः ।
अनुक्रमणिमध्यायं वृत्तान्तानां सपर्वणाम् ॥६२॥
62. tato'dhyardhaśataṁ bhūyaḥ saṁkṣepaṁ kṛtavānṛṣiḥ ,
anukramaṇimadhyāyaṁ vṛttāntānāṁ saparvaṇām.
62. tataḥ adhyardhaśatam bhūyaḥ saṃkṣepam kṛtavān
ṛṣiḥ anukramaṇim adhyāyam vṛttāntānām saparvaṇām
62. Then, the sage further created a concise version of one hundred and fifty verses, which served as an index chapter for the narratives along with their sections (Parvans).
62. אחר כך עשה החוזה תקציר נוסף בן מאה וחמישים (בתים), פרק של תוכן עניינים שבו כל הסיפורים עם חלקי היצירה (פַּרְוַה) שלהם.
इदं द्वैपायनः पूर्वं पुत्रमध्यापयच्छुकम् ।
ततोऽन्येभ्योऽनुरूपेभ्यः शिष्येभ्यः प्रददौ प्रभुः ॥६३॥
63. idaṁ dvaipāyanaḥ pūrvaṁ putramadhyāpayacchukam ,
tato'nyebhyo'nurūpebhyaḥ śiṣyebhyaḥ pradadau prabhuḥ.
63. idam dvaipāyanaḥ pūrvam putram adhyāpayat śukam tataḥ
anyebhyaḥ anurūpebhyḥ śiṣyebhyaḥ pradadau prabhuḥ
63. Dvaipāyana first taught this (Mahābhārata) to his son, Śuka. Afterwards, the master imparted it to other deserving disciples.
63. את זה לימד דְוַיפָּאיַנַה קודם את בנו שׁוּקַה, ואחר כך מסר האדון את היצירה לתלמידים אחרים הראויים לכך.
नारदोऽश्रावयद्देवानसितो देवलः पितॄन् ।
गन्धर्वयक्षरक्षांसि श्रावयामास वै शुकः ॥६४॥
64. nārado'śrāvayaddevānasito devalaḥ pitṝn ,
gandharvayakṣarakṣāṁsi śrāvayāmāsa vai śukaḥ.
64. nāradaḥ aśrāvayat devān asitaḥ devalaḥ pitṝn
gandharvayakṣarakṣāṃsi śrāvayāmāsa vai śukaḥ
64. Nārada recited it to the gods, Asita and Devala to the ancestors (Pitṛs). Indeed, Śuka, in turn, recited it to the Gandharvas, Yakṣas, and Rākṣasas.
64. נָארַדַה השמיע אותה לאלים, אַסִיטַה דֵוַלַה השמיע לפִּיטְרִים (אבות הקדמונים), ושׁוּקַה השמיע לגַנְדְהַרְוַה, ליַקְשַׁה ולרָאקְשַׁסַה.
दुर्योधनो मन्युमयो महाद्रुमः स्कन्धः कर्णः शकुनिस्तस्य शाखाः ।
दुःशासनः पुष्पफले समृद्धे मूलं राजा धृतराष्ट्रोऽमनीषी ॥६५॥
65. duryodhano manyumayo mahādrumaḥ; skandhaḥ karṇaḥ śakunistasya śākhāḥ ,
duḥśāsanaḥ puṣpaphale samṛddhe; mūlaṁ rājā dhṛtarāṣṭro'manīṣī.
65. Duryodhanaḥ manyumayaḥ mahādrumaḥ
skandhaḥ karṇaḥ śakuniḥ tasya
śākhāḥ duḥśāsanaḥ puṣpaphalē samṛddhē
mūlam rājā dhṛtarāṣṭraḥ amanīṣī
65. Duryodhana is a great tree born of wrath; Karna is its trunk, and Shakuni its branches. Dushasana represents its abundant flowers and fruits, while the unwise King Dhritarashtra is its root.
65. דוּרְיוֹדְהַנַה הוא עץ ענק עשוי כעס, קַרְנַה הוא גזעו ושַׁקוּנִי ענפיו, דוּהְשָׁאסַנַה הוא פריחתו ופירותיו השופעים, ושורשו הוא המלך דְהְרְטַרָאשְׁתְרַה חסר ההבנה.
युधिष्ठिरो धर्ममयो महाद्रुमः स्कन्धोऽर्जुनो भीमसेनोऽस्य शाखाः ।
माद्रीसुतौ पुष्पफले समृद्धे मूलं कृष्णो ब्रह्म च ब्राह्मणाश्च ॥६६॥
66. yudhiṣṭhiro dharmamayo mahādrumaḥ; skandho'rjuno bhīmaseno'sya śākhāḥ ,
mādrīsutau puṣpaphale samṛddhe; mūlaṁ kṛṣṇo brahma ca brāhmaṇāśca.
66. Yudhiṣṭhiraḥ dharmamayaḥ mahādrumaḥ
skandhaḥ arjunaḥ bhīmasenaḥ asya
śākhāḥ mādrīsutau puṣpaphalē samṛddhē
mūlam kṛṣṇaḥ brahma ca brāhmaṇāḥ ca
66. Yudhishthira is a great tree born of righteousness; Arjuna is its trunk, and Bhimasena its branches. The two sons of Madri (Nakula and Sahadeva) represent its abundant flowers and fruits, while Krishna, Brahman, and the Brahmins are its root.
66. יוּדְהִישְׁתְהִירַה הוא עץ ענק עשוי יושר, אַרְג׳וּנַה הוא גזעו ובְּהִימַסֵנַה ענפיו, שני בני מָאדְרִי (נַקוּלַה וסַהַדֵוַה) הם פריחתו ופירותיו השופעים, ושורשו הוא קְרְשְׁנַה, הידע הקדוש והבְּרַהְמִינִים.
पाण्डुर्जित्वा बहून्देशान्युधा विक्रमणेन च ।
अरण्ये मृगयाशीलो न्यवसत्सजनस्तदा ॥६७॥
67. pāṇḍurjitvā bahūndeśānyudhā vikramaṇena ca ,
araṇye mṛgayāśīlo nyavasatsajanastadā.
67. Pāṇḍuḥ jitvā bahūn deśān yudhā vikramaṇēna
ca araṇyē mṛgayāśīlaḥ nyavasat sajanaḥ tadā
67. Having conquered many lands through warfare and valor, Pandu then lived in the forest with his people, devoted to hunting.
67. פָּאנְדוּ, אחרי שכבש ארצות רבות במלחמה ובגבורה, ישב אז ביער עם אנשיו, כשהוא אוהב לצוד.
मृगव्यवायनिधने कृच्छ्रां प्राप स आपदम् ।
जन्मप्रभृति पार्थानां तत्राचारविधिक्रमः ॥६८॥
68. mṛgavyavāyanidhane kṛcchrāṁ prāpa sa āpadam ,
janmaprabhṛti pārthānāṁ tatrācāravidhikramaḥ.
68. mṛgavyavāyanidhanē kṛcchrām prāpa saḥ āpadam
janmaprabhṛti pārthānām tatra ācāravidhikramaḥ
68. Due to the killing of a deer during coitus, he (Pandu) incurred a terrible calamity (the curse). Consequently, from the very birth of the Pandavas, there was a strict observance of traditional rites and customs.
68. במוות שבא עליו בעת הזדווגות של איילים נקלע לצרה קשה. (ומסופר) על סדרי התנהגותם של בני פָּארְטַה שם, מאז לידתם,
मात्रोरभ्युपपत्तिश्च धर्मोपनिषदं प्रति ।
धर्मस्य वायोः शक्रस्य देवयोश्च तथाश्विनोः ॥६९॥
69. mātrorabhyupapattiśca dharmopaniṣadaṁ prati ,
dharmasya vāyoḥ śakrasya devayośca tathāśvinoḥ.
69. mātroḥ abhyupapattiḥ ca dharmopaniṣadam prati
dharmasya vāyoḥ śakrasya devayoḥ ca tathā aśvinoḥ
69. And also, the devotion of the two mothers (Kunti and Madri) to the sacred religious precepts, concerning Dharma (Yudhishthira's father), Vayu (Bhima's father), Shakra (Arjuna's father), and likewise the two Ashvins (Nakula and Sahadeva's fathers).
69. ועל התקרבות שתי האמהות אל סוד דרך היושר, אל דְהַרְמַה, וָאיוּ, שַׁקְרַה (אִינְדְרַה) ושני האלים אַשְׁוִינִים,
तापसैः सह संवृद्धा मातृभ्यां परिरक्षिताः ।
मेध्यारण्येषु पुण्येषु महतामाश्रमेषु च ॥७०॥
70. tāpasaiḥ saha saṁvṛddhā mātṛbhyāṁ parirakṣitāḥ ,
medhyāraṇyeṣu puṇyeṣu mahatāmāśrameṣu ca.
70. tāpasaiḥ saha saṁvṛddhāḥ mātṛbhyām parirakṣitāḥ
medhyāraṇyēṣu puṇyēṣu mahatām āśramēṣu ca
70. They (the Pandavas) were brought up with ascetics, protected by their two mothers, in holy hermitages of great sages within sacred forests.
70. ועל גדילתם עם בעלי עוצמה רוחנית, כשהם מוגנים בידי שתי האמהות, ביערות טהורים וקדושים ובמשכנות של גדולים,
ऋषिभिश्च तदानीता धार्तराष्ट्रान्प्रति स्वयम् ।
शिशवश्चाभिरूपाश्च जटिला ब्रह्मचारिणः ॥७१॥
71. ṛṣibhiśca tadānītā dhārtarāṣṭrānprati svayam ,
śiśavaścābhirūpāśca jaṭilā brahmacāriṇaḥ.
71. ṛṣibhiḥ ca tadā ānītāḥ dhārtarāṣṭrān prati svayam
śiśavaḥ ca abhirūpāḥ ca jaṭilāḥ brahmacāriṇaḥ
71. And then, the sages themselves brought them (the Pandavas) to the Dhritarashtras. They were children, handsome, with matted hair, and living as celibate students (Brahmacharins).
71. ועל כך שהחוזים הביאו אותם בעצמם אל בני דְהְרְטַרָאשְׁתְרַה, ילדים נאים בעלי קְוצות שיער סבוכות, תלמידים מתנזרים.
पुत्राश्च भ्रातरश्चेमे शिष्याश्च सुहृदश्च वः ।
पाण्डवा एत इत्युक्त्वा मुनयोऽन्तर्हितास्ततः ॥७२॥
72. putrāśca bhrātaraśceme śiṣyāśca suhṛdaśca vaḥ ,
pāṇḍavā eta ityuktvā munayo'ntarhitāstataḥ.
72. putrāḥ ca bhrātaraḥ ca ime śiṣyāḥ ca suhṛdaḥ ca
vaḥ pāṇḍavāḥ ete iti uktvā munayaḥ antarhitāḥ tataḥ
72. “These are your sons, brothers, disciples, and friends - the Pandavas.” Having said this, the sages then disappeared.
72. הקדושים אמרו כי אלה בניכם ואחיכם, תלמידיכם וידידיכם, הם בני פָּאנְדוּ, ואחר כך נעלמו.
तांस्तैर्निवेदितान्दृष्ट्वा पाण्डवान्कौरवास्तदा ।
शिष्टाश्च वर्णाः पौरा ये ते हर्षाच्चुक्रुशुर्भृशम् ॥७३॥
73. tāṁstairniveditāndṛṣṭvā pāṇḍavānkauravāstadā ,
śiṣṭāśca varṇāḥ paurā ye te harṣāccukruśurbhṛśam.
73. tān taiḥ niveditān dṛṣṭvā pāṇḍavān kauravāḥ tadā
śiṣṭāḥ ca varṇāḥ paurāḥ ye te harṣāt cukruśuḥ bhṛśam
73. When the Kauravas saw the Pāṇḍavas, who had been presented by [the sages], then the other classes and citizens present all shouted loudly with joy.
73. כשראו אז בני קַאוּרַוַה את בני פָּאנְדוּ שהקדושים הציגו להם, וכן המעמדות הנכבדים ותושבי העיר, צעקו מרוב שמחה בקול רב.
आहुः केचिन्न तस्यैते तस्यैत इति चापरे ।
यदा चिरमृतः पाण्डुः कथं तस्येति चापरे ॥७४॥
74. āhuḥ kecinna tasyaite tasyaita iti cāpare ,
yadā ciramṛtaḥ pāṇḍuḥ kathaṁ tasyeti cāpare.
74. āhuḥ kecit na tasya ete tasya ete iti ca apare
yadā ciramṛtaḥ pāṇḍuḥ katham tasya iti ca apare
74. Some people said, 'These are not his [sons],' while others said, 'Indeed, these are his [sons].' And still others questioned, 'Since Pāṇḍu has been long dead, how can they be his?'
74. אחדים אמרו שאלה אינם בניו, אחרים אמרו שאלה בניו, ואחרים אמרו כיצד הם בניו, אם פָּאנְדוּ מת זה מכבר.
स्वागतं सर्वथा दिष्ट्या पाण्डोः पश्याम संततिम् ।
उच्यतां स्वागतमिति वाचोऽश्रूयन्त सर्वशः ॥७५॥
75. svāgataṁ sarvathā diṣṭyā pāṇḍoḥ paśyāma saṁtatim ,
ucyatāṁ svāgatamiti vāco'śrūyanta sarvaśaḥ.
75. svāgatam sarvathā diṣṭyā pāṇḍoḥ paśyāma saṃtatim
ucyatām svāgatam iti vācaḥ aśrūyanta sarvaśaḥ
75. Welcome in every way! Fortunately, we behold Pāṇḍu's lineage. Voices saying, 'Let welcome be spoken!' were heard from all directions.
75. ברוכים הבאים בכל מקרה, לשמחתנו אנו רואים את צאצאיו של פָּאנְדוּ. יאמרו ברוכים הבאים, כך נשמעו קולות מכל עבר.
तस्मिन्नुपरते शब्दे दिशः सर्वा विनादयन् ।
अन्तर्हितानां भूतानां निस्वनस्तुमुलोऽभवत् ॥७६॥
76. tasminnuparate śabde diśaḥ sarvā vinādayan ,
antarhitānāṁ bhūtānāṁ nisvanastumulo'bhavat.
76. tasminuparate śabde diśaḥ sarvāḥ vinādayan
antarhitānām bhūtānām nisvanaḥ tumulaḥ abhavat
76. As that sound ceased, making all directions reverberate, a tumultuous roar arose from invisible beings.
76. כשהקול הזה שקט, קמה המולה עזה של היצורים שנעלמו, והיא הדהדה בכל הכיוונים.
पुष्पवृष्टिः शुभा गन्धाः शङ्खदुन्दुभिनिस्वनाः ।
आसन्प्रवेशे पार्थानां तदद्भुतमिवाभवत् ॥७७॥
77. puṣpavṛṣṭiḥ śubhā gandhāḥ śaṅkhadundubhinisvanāḥ ,
āsanpraveśe pārthānāṁ tadadbhutamivābhavat.
77. puṣpavṛṣṭiḥ śubhāḥ gandhāḥ śaṅkhadundubhinisvanāḥ
āsan praveśe pārthānām tat adbhutam iva abhavat
77. At the entry of the Pārthas, there were showers of auspicious flowers, fragrant scents, and the sounds of conchs and drums. It was as if a miracle had occurred.
77. בכניסתם של בני פָּארְטַה ירד גשם פרחים, נשבו ריחות טובים ונשמעו קולות של קונכיות ותופים, וזה היה כמו פלא.
तत्प्रीत्या चैव सर्वेषां पौराणां हर्षसंभवः ।
शब्द आसीन्महांस्तत्र दिवस्पृक्कीर्तिवर्धनः ॥७८॥
78. tatprītyā caiva sarveṣāṁ paurāṇāṁ harṣasaṁbhavaḥ ,
śabda āsīnmahāṁstatra divaspṛkkīrtivardhanaḥ.
78. tatprītyā ca eva sarveṣām paurāṇām harṣasaṃbhavaḥ
śabdaḥ āsīt mahān tatra divaspṛk kīrtivardhanaḥ
78. And indeed, from the affection of all the citizens, a great sound, born of joy, arose there, reaching the sky and enhancing their glory.
78. מאהבתם אליהם נולדה שמחה בקרב כל תושבי העיר. קול גדול נשמע שם, נוגע בשמיים ומגדיל את הפרסום.
तेऽप्यधीत्याखिलान्वेदाञ्शास्त्राणि विविधानि च ।
न्यवसन्पाण्डवास्तत्र पूजिता अकुतोभयाः ॥७९॥
79. te'pyadhītyākhilānvedāñśāstrāṇi vividhāni ca ,
nyavasanpāṇḍavāstatra pūjitā akutobhayāḥ.
79. te api adhītya akhilān vedān śāstrāṇi vividhāni
ca nyavasan pāṇḍavāḥ tatra pūjitāḥ akutobhayāḥ
79. After studying all the Vedas and various scriptures, the Pāṇḍavas also resided there, honored and free from all fear.
79. גם בני פָּאנְדוּ, אחרי שלמדו את כל הוֵדוֹת ואת הכתבים השונים, ישבו שם מכובדים וללא פחד.
युधिष्ठिरस्य शौचेन प्रीताः प्रकृतयोऽभवन् ।
धृत्या च भीमसेनस्य विक्रमेणार्जुनस्य च ॥८०॥
80. yudhiṣṭhirasya śaucena prītāḥ prakṛtayo'bhavan ,
dhṛtyā ca bhīmasenasya vikrameṇārjunasya ca.
80. yudhiṣṭhirasya śaucena prītāḥ prakṛtayaḥ abhavan
dhṛtyā ca bhīmasenasya vikrameṇa arjunasya ca
80. The subjects were pleased by Yudhishthira's purity, by Bhimasena's fortitude, and by Arjuna's valor.
80. כל האזרחים מלא שימחה - מטוהרו של יוּדְהִישְׁתְהִירַה, מיציבותו של בְּהִימַסֵנַה ומגבורתו של אַרְג׳וּנַה.
गुरुशुश्रूषया कुन्त्या यमयोर्विनयेन च ।
तुतोष लोकः सकलस्तेषां शौर्यगुणेन च ॥८१॥
81. guruśuśrūṣayā kuntyā yamayorvinayena ca ,
tutoṣa lokaḥ sakalasteṣāṁ śauryaguṇena ca.
81. guruśuśrūṣayā kuntyā yamayoḥ vinayena ca
tutoṣa lokaḥ sakalaḥ teṣām śauryaguṇena ca
81. The entire world was pleased by Kunti's devotion to her preceptor, by the humility of the twins (Nakula and Sahadeva), and by the heroic qualities of all of them (the Pandavas).
81. כל העולם שמח בשירות שנתנה קוּנְטִי לגדולים, בענוותם של התאומים ובסגולות הגבורה שלהם.
समवाये ततो राज्ञां कन्यां भर्तृस्वयंवराम् ।
प्राप्तवानर्जुनः कृष्णां कृत्वा कर्म सुदुष्करम् ॥८२॥
82. samavāye tato rājñāṁ kanyāṁ bhartṛsvayaṁvarām ,
prāptavānarjunaḥ kṛṣṇāṁ kṛtvā karma suduṣkaram.
82. samavāye tataḥ rājñām kanyām bhartṛsvayaṃvarām
prāptavān arjunaḥ kṛṣṇām kṛtvā karma suduṣkaram
82. Then, in the assembly of kings, Arjuna performed an extremely difficult deed and obtained Krishna (Draupadi), who was to choose her own husband (in a svayaṃvara).
82. אז, באסיפת המלכים, זכה אַרְג׳וּנַה בקְרְשְׁנָה (דְרַאוּפַּדִי), הנערה שבחרה את בעלה בעצמה, אחרי ש(עמד במבחן) והצליח במשימה קשה ביותר.
ततः प्रभृति लोकेऽस्मिन्पूज्यः सर्वधनुष्मताम् ।
आदित्य इव दुष्प्रेक्ष्यः समरेष्वपि चाभवत् ॥८३॥
83. tataḥ prabhṛti loke'sminpūjyaḥ sarvadhanuṣmatām ,
āditya iva duṣprekṣyaḥ samareṣvapi cābhavat.
83. tataḥ prabhṛti loke asmin pūjyaḥ sarvadhanuṣmatām
ādityaḥ iva duṣprekṣyaḥ samareṣu api ca abhavat
83. From that time onwards, he became revered in this world by all archers, and, like the sun, he was formidable even in battles.
83. מאז הפך אַרְג׳וּנַה למכובד בעיני כל בעלי הקשת בעולם הזה, ובקרבות גם היה קשה להביט בו כמו בשמש.
स सर्वान्पार्थिवाञ्जित्वा सर्वांश्च महतो गणान् ।
आजहारार्जुनो राज्ञे राजसूयं महाक्रतुम् ॥८४॥
84. sa sarvānpārthivāñjitvā sarvāṁśca mahato gaṇān ,
ājahārārjuno rājñe rājasūyaṁ mahākratum.
84. sa sarvān pārthivān jitvā sarvān ca mahataḥ
gaṇān ājahāra arjunaḥ rājñe rājasūyam mahākratum
84. Having conquered all kings and all great multitudes, Arjuna performed the great Rājasūya sacrifice for King Yudhishthira.
84. אַרְג׳וּנַה הכניע את כל המלכים ואת כל הגדודים הגדולים, והביא למלך (יוּדְהִישְׁתְהִירַה) את הרָאג׳ַסוּיַה, הטקס הוודי הגדול.
अन्नवान्दक्षिणावांश्च सर्वैः समुदितो गुणैः ।
युधिष्ठिरेण संप्राप्तो राजसूयो महाक्रतुः ॥८५॥
85. annavāndakṣiṇāvāṁśca sarvaiḥ samudito guṇaiḥ ,
yudhiṣṭhireṇa saṁprāpto rājasūyo mahākratuḥ.
85. annavān dakṣiṇāvān ca sarvaiḥ samuditaḥ guṇaiḥ
yudhiṣṭhireṇa samprāptaḥ rājasūyaḥ mahākratuḥ
85. The great Rājasūya sacrifice, abundant in food and sacrificial fees, and endowed with all excellent qualities, was accomplished by Yudhishthira.
85. טקס הרָאג׳ַסוּיַה הגדול, שהיה עשיר באוכל ובמתנות לבְּרַהְמִינים ושלם בכל הסגולות, הושלם בידי יוּדְהִישְׁתְהִירַה,
सुनयाद्वासुदेवस्य भीमार्जुनबलेन च ।
घातयित्वा जरासंधं चैद्यं च बलगर्वितम् ॥८६॥
86. sunayādvāsudevasya bhīmārjunabalena ca ,
ghātayitvā jarāsaṁdhaṁ caidyaṁ ca balagarvitam.
86. sunayāt vāsudevasya bhīmārjunabalena ca
ghātayitvā jarāsaṃdham caidyam ca balagarvitam
86. Through the wise counsel of Vasudeva (Krishna) and by the combined strength of Bhima and Arjuna, Jarasandha and the Chedi king, who was arrogant with his power, were caused to be killed.
86. (וזה קרה) בזכות מדיניותו הנבונה של וָאסוּדֵוַה ובכוחם של בְּהִימַה ואַרְג׳וּנַה, אחרי שהרגו את ג׳ַרָאסַמְדְהַה ואת צ׳ֵידְיַה (שִׁישׁוּפָּאלַה) שהתגאה בכוחו.
दुर्योधनमुपागच्छन्नर्हणानि ततस्ततः ।
मणिकाञ्चनरत्नानि गोहस्त्यश्वधनानि च ॥८७॥
87. duryodhanamupāgacchannarhaṇāni tatastataḥ ,
maṇikāñcanaratnāni gohastyaśvadhanāni ca.
87. Duryodhanam upāgacchan arhaṇāni tataḥ tataḥ
maṇikāñcanaratnāni gohastyaśvadhanāni ca
87. As Duryodhana approached, offerings like jewels, gold, and gems, along with cows, elephants, horses, and other riches, came from various places.
87. ממקומות רבים הגיעו אל דּוּרְיוֹדְהַנַה מתנות כבוד: אבנים יקרות, זהב וגם תכשיטים, ועושר של פרות, פילים וסוסים.
समृद्धां तां तथा दृष्ट्वा पाण्डवानां तदा श्रियम् ।
ईर्ष्यासमुत्थः सुमहांस्तस्य मन्युरजायत ॥८८॥
88. samṛddhāṁ tāṁ tathā dṛṣṭvā pāṇḍavānāṁ tadā śriyam ,
īrṣyāsamutthaḥ sumahāṁstasya manyurajāyata.
88. samṛddhām tām tathā dṛṣṭvā pāṇḍavānām tadā śriyam
īrṣyāsamutthaḥ sumahān tasya manyuḥ ajāyata
88. Having seen that great prosperity of the Pandavas, a very great anger, born of envy, then arose in him (Duryodhana).
88. כשראה אז את שגשוגם העצום של הפָּאנְדַוַה, התעורר בו כעס גדול מאוד שנולד מקנאה.
विमानप्रतिमां चापि मयेन सुकृतां सभाम् ।
पाण्डवानामुपहृतां स दृष्ट्वा पर्यतप्यत ॥८९॥
89. vimānapratimāṁ cāpi mayena sukṛtāṁ sabhām ,
pāṇḍavānāmupahṛtāṁ sa dṛṣṭvā paryatapyata.
89. vimānapratimām ca api mayena sukṛtām sabhām
pāṇḍavānām upahṛtām sa dṛṣṭvā paryatapyata
89. And having seen that assembly hall, which was like a celestial palace, well-constructed by Maya and presented to the Pandavas, he (Duryodhana) grieved greatly.
89. הוא ראה גם את האולם שבנה מַיַה במיומנות, אולם הדומה לכלי טיס שמימי ושנמסר לפָּאנְדַוַה, והתייסר.
यत्रावहसितश्चासीत्प्रस्कन्दन्निव संभ्रमात् ।
प्रत्यक्षं वासुदेवस्य भीमेनानभिजातवत् ॥९०॥
90. yatrāvahasitaścāsītpraskandanniva saṁbhramāt ,
pratyakṣaṁ vāsudevasya bhīmenānabhijātavat.
90. yatra avahasitaḥ ca āsīt praskandan iva sambhramāt
pratyakṣam vāsudevasya bhīmena anabhijātavat
90. Where he was ridiculed, stumbling as if bewildered, and treated rudely by Bhīma in the direct presence of Vāsudeva (Krishna).
90. באותו אולם לעגו לו לעיני וָאסוּדֵוַה עצמו, בעוד הוא כמעט מחליק מרוב בלבול, ובְּהִימַה גיחך עליו כאילו היה אדם נטול מוצא אצילי.
स भोगान्विविधान्भुञ्जन्रत्नानि विविधानि च ।
कथितो धृतराष्ट्रस्य विवर्णो हरिणः कृशः ॥९१॥
91. sa bhogānvividhānbhuñjanratnāni vividhāni ca ,
kathito dhṛtarāṣṭrasya vivarṇo hariṇaḥ kṛśaḥ.
91. sa bhogān vividhān bhuñjan ratnāni vividhāni ca
kathitaḥ dhṛtarāṣṭrasya vivarṇaḥ hariṇaḥ kṛśaḥ
91. Though enjoying various pleasures and diverse jewels, he was described to Dhṛtarāṣṭra as pale, yellowish, and emaciated.
91. בעודו נהנה מתענוגות שונים ומאבנים יקרות רבות, סיפרו לדְהְרְטַרָאשְׁטְרַה (על דּוּרְיוֹדְהַנַה) שהוא חיוור, צהבהב וכחוש.
अन्वजानात्ततो द्यूतं धृतराष्ट्रः सुतप्रियः ।
तच्छ्रुत्वा वासुदेवस्य कोपः समभवन्महान् ॥९२॥
92. anvajānāttato dyūtaṁ dhṛtarāṣṭraḥ sutapriyaḥ ,
tacchrutvā vāsudevasya kopaḥ samabhavanmahān.
92. anvajānāt tataḥ dyūtam dhṛtarāṣṭraḥ sutapriyaḥ
tat śrutvā vāsudevasya kopaḥ samabhavat mahān
92. Therefore, Dhṛtarāṣṭra, who was fond of his son, permitted the dice game. Hearing that, a great anger arose in Vāsudeva (Krishna).
92. אז דְהְרְטַרָאשְׁטְרַה, האוהב את בניו, הסכים למשחק הקוביות. וכששמע על כך וָאסוּדֵוַה, התעורר בו כעס גדול.
नातिप्रीतमनाश्चासीद्विवादांश्चान्वमोदत ।
द्यूतादीननयान्घोरान्प्रवृद्धांश्चाप्युपैक्षत ॥९३॥
93. nātiprītamanāścāsīdvivādāṁścānvamodata ,
dyūtādīnanayānghorānpravṛddhāṁścāpyupaikṣata.
93. na atiprītamanāḥ ca āsīt vivādān ca anvamodata
dyūtādīn anayān ghorān pravṛddhān ca api upekṣata
93. He was not very pleased in mind, yet he approved of the disputes. And he even overlooked the dreadful and increasing wrongdoings like gambling.
93. (דְהְרְטַרָאשְׁטְרַה) לא היה מרוצה במיוחד, ובכל זאת אישר את המריבות, והתעלם ממשחק הקוביות ומשאר המעשים הרעים והנוראים שהלכו והתעצמו.
निरस्य विदुरं द्रोणं भीष्मं शारद्वतं कृपम् ।
विग्रहे तुमुले तस्मिन्नहन्क्षत्रं परस्परम् ॥९४॥
94. nirasya viduraṁ droṇaṁ bhīṣmaṁ śāradvataṁ kṛpam ,
vigrahe tumule tasminnahankṣatraṁ parasparam.
94. nirasya viduraṃ droṇaṃ bhīṣmaṃ śāradvataṃ kṛpam
vigrahe tumule tasmin ahan kṣatraṃ parasparam
94. Ignoring Vidura, Drona, Bhishma, and Kripa, the son of Sharadvat, in that tumultuous battle, the Kshatriyas mutually slaughtered each other.
94. (דְהְרְטַרָאשְׁטְרַה) דחה את וִידוּרַה, דְרוֹנַה, בְּהִישְׁמַה ושָׁארַדְוַטַה קְרִפַּה, ובמריבה הסוערת ההיא הרגו הלוחמים זה את זה.
जयत्सु पाण्डुपुत्रेषु श्रुत्वा सुमहदप्रियम् ।
दुर्योधनमतं ज्ञात्वा कर्णस्य शकुनेस्तथा ।
धृतराष्ट्रश्चिरं ध्यात्वा संजयं वाक्यमब्रवीत् ॥९५॥
95. jayatsu pāṇḍuputreṣu śrutvā sumahadapriyam ,
duryodhanamataṁ jñātvā karṇasya śakunestathā ,
dhṛtarāṣṭraściraṁ dhyātvā saṁjayaṁ vākyamabravīt.
95. jayatsu pāṇḍuputreṣu śrutvā sumahat
apriyam duryodhanamataṃ jñātvā
karṇasya śakuneḥ tathā dhṛtarāṣṭraḥ
ciraṃ dhyātvā saṃjayaṃ vākyam abravīt
95. Having heard very unpleasant news of the Pandavas' victories, and having understood the opinions of Duryodhana, Karna, and also Shakuni, Dhritarashtra, after reflecting for a long time, spoke these words to Sanjaya.
95. כשבני פָּאנְדוּ ניצחו, ושמע (דְהְרְטַרָאשְׁטְרַה) על כך חדשות רעות מאוד, והבין את כוונתם של דּוּרְיוֹדְהַנַה, קַרְנַה ושַׁקוּנִי, הוא הרהר זמן רב ואמר לסַנְג׳ַיַה את הדברים הבאים.
शृणु संजय मे सर्वं न मेऽसूयितुमर्हसि ।
श्रुतवानसि मेधावी बुद्धिमान्प्राज्ञसंमतः ॥९६॥
96. śṛṇu saṁjaya me sarvaṁ na me'sūyitumarhasi ,
śrutavānasi medhāvī buddhimānprājñasaṁmataḥ.
96. śṛṇu saṃjaya me sarvaṃ na me asūyitum arhasi
śrutavān asi medhāvī buddhimān prājñasaṃmataḥ
96. Sanjaya, listen to all I have to say. You should not find fault with me, for you are learned, intelligent, wise, and respected by the discerning.
96. הקשב לכל דבריי, הו סַנְג׳ַיַה, ואל תתרעם עליי. אתה שומע ומלומד, בעל תבונה ושכל, ומוערך בעיני החכמים.
न विग्रहे मम मतिर्न च प्रीये कुरुक्षये ।
न मे विशेषः पुत्रेषु स्वेषु पाण्डुसुतेषु च ॥९७॥
97. na vigrahe mama matirna ca prīye kurukṣaye ,
na me viśeṣaḥ putreṣu sveṣu pāṇḍusuteṣu ca.
97. na vigrahe mama matiḥ na ca prīye kurukṣaye
na me viśeṣaḥ putreṣu sveṣu pāṇḍusuteṣu ca
97. My inclination is not towards conflict, nor do I find joy in the destruction of the Kurus. I make no distinction between my own sons and Pandu's sons.
97. אין לי נטייה למלחמה ואיני שמח בהשמדת הקוּרוּ. אין לי יחס מיוחד לאף אחד, לא לבניי שלי ולא לבני פָּאנְדוּ.
वृद्धं मामभ्यसूयन्ति पुत्रा मन्युपरायणाः ।
अहं त्वचक्षुः कार्पण्यात्पुत्रप्रीत्या सहामि तत् ।
मुह्यन्तं चानुमुह्यामि दुर्योधनमचेतनम् ॥९८॥
98. vṛddhaṁ māmabhyasūyanti putrā manyuparāyaṇāḥ ,
ahaṁ tvacakṣuḥ kārpaṇyātputraprītyā sahāmi tat ,
muhyantaṁ cānumuhyāmi duryodhanamacetanam.
98. vṛddhaṃ mām abhyasūyanti putrāḥ
manyuparāyaṇāḥ ahaṃ tu acakṣuḥ kārpaṇyāt
putraprītyā sahāmi tat muhyantaṃ
ca anumuhyāmi duryodhanam acetanam
98. My sons, who are consumed by anger, find fault with me, an old man. But I, who am blind, tolerate this situation out of weakness and love for my sons. And I become deluded along with the deluded and senseless Duryodhana.
98. בניי, שמסורים כולם לכעס, מתקנאים בי, הזקן. ואני העיוור, מרוב חולשה ומאהבה לבניי, סובל זאת, ומתבלבל יחד עם דּוּרְיוֹדְהַנַה המבולבל וחסר ההבנה.
राजसूये श्रियं दृष्ट्वा पाण्डवस्य महौजसः ।
तच्चावहसनं प्राप्य सभारोहणदर्शने ॥९९॥
99. rājasūye śriyaṁ dṛṣṭvā pāṇḍavasya mahaujasaḥ ,
taccāvahasanaṁ prāpya sabhārohaṇadarśane.
99. rājasūye śriyam dṛṣṭvā pāṇḍavasya mahaujasaḥ
tat ca avahasanam prāpya sabhārohaṇadarśane
99. Having witnessed the glory and splendor of the mighty Pāṇḍava (Yudhiṣṭhira) at the Rājasūya sacrifice, and having endured that mockery at the time of entering the assembly hall...
99. (דּוּרְיוֹדְהַנַה) ראה בטקס הרָאג׳ַסוּיַה את שגשוגו של בן פָּאנְדוּ רב העוצמה, וספג את הלעג ההוא כשעלה לאולם והסתכל בו,
अमर्षितः स्वयं जेतुमशक्तः पाण्डवान्रणे ।
निरुत्साहश्च संप्राप्तुं श्रियमक्षत्रियो यथा ।
गान्धारराजसहितश्छद्मद्यूतममन्त्रयत् ॥१००॥
100. amarṣitaḥ svayaṁ jetumaśaktaḥ pāṇḍavānraṇe ,
nirutsāhaśca saṁprāptuṁ śriyamakṣatriyo yathā ,
gāndhārarājasahitaśchadmadyūtamamantrayat.
100. amarṣitaḥ svayam jetum aśaktaḥ
pāṇḍavān raṇe niruttsāhaḥ ca samprāptum
śriyam akṣatriyaḥ yathā
gāndhārarājasahitaḥ chadmadyūtam amantrayat
100. Indignant, and himself unable to conquer the Pāṇḍavas in battle, and devoid of enthusiasm to achieve glory - like one who is not a Kṣatriya - he, accompanied by the King of Gāndhāra (Śakuni), instigated the deceptive game of dice.
100. ולא יכול היה לשאת זאת. הוא לא היה מסוגל לנצח את בני פָּאנְדוּ בקרב בעצמו, וגם חסר חשק להשיג עושר בדרך הלוחמים, כמו אדם שאינו לוחם, ולכן יחד עם מלך הגָאנְדְהָארַה (שַׁקוּנִי) תכנן משחק קוביות מתעתע.
तत्र यद्यद्यथा ज्ञातं मया संजय तच्छृणु ।
श्रुत्वा हि मम वाक्यानि बुद्ध्या युक्तानि तत्त्वतः ।
ततो ज्ञास्यसि मां सौते प्रज्ञाचक्षुषमित्युत ॥१०१॥
101. tatra yadyadyathā jñātaṁ mayā saṁjaya tacchṛṇu ,
śrutvā hi mama vākyāni buddhyā yuktāni tattvataḥ ,
tato jñāsyasi māṁ saute prajñācakṣuṣamityuta.
101. tatra yat yat yathā jñātam mayā saṃjaya
tat śṛṇu śrutvā hi mama vākyāni
buddhyā yuktāni tattvataḥ tataḥ jñāsyasi
mām saute prajñācakṣuṣam iti uta
101. O Sanjaya, listen now to whatever I have understood regarding that matter. Indeed, having truly heard my words, which are imbued with wisdom, then, O son of Suta, you will recognize me as one who possesses the eye of knowledge.
101. בעניין הזה, הקשב, הו סַנְג׳ַיַה, לכל מה שידעתי ואיך. כששמעת את דבריי הנתמכים בתבונה ובאמת, תדע אז עליי, הו בן העגלון, שאני מי שעיניו הן החוכמה.
यदाश्रौषं धनुरायम्य चित्रं विद्धं लक्ष्यं पातितं वै पृथिव्याम् ।
कृष्णां हृतां पश्यतां सर्वराज्ञां तदा नाशंसे विजयाय संजय ॥१०२॥
102. yadāśrauṣaṁ dhanurāyamya citraṁ; viddhaṁ lakṣyaṁ pātitaṁ vai pṛthivyām ,
kṛṣṇāṁ hṛtāṁ paśyatāṁ sarvarājñāṁ; tadā nāśaṁse vijayāya saṁjaya.
102. yadā aśrauṣam dhanuḥ āyamya citram
viddham lakṣyam pātitam vai pṛthivyām
kṛṣṇām hṛtām paśyatām sarvarājñām
tadā na āśaṃse vijayāya saṃjaya
102. O Sanjaya, when I heard that the extraordinary target was pierced by drawing the bow and it was made to fall to the ground, and that Krishna (Draupadi) was abducted while all the kings watched, then I lost hope for victory.
102. כששמעתי ש(אַרְג׳וּנַה) מתח את הקשת, פגע במטרה המופלאה והפיל אותה ארצה, וש קְרְשְׁנָה (דְרַאוּפַּדִי) נלקחה לעיני כל המלכים המביטים, אז, הו סַנְג׳ַיַה, לא קיויתי לניצחון.
यदाश्रौषं द्वारकायां सुभद्रां प्रसह्योढां माधवीमर्जुनेन ।
इन्द्रप्रस्थं वृष्णिवीरौ च यातौ तदा नाशंसे विजयाय संजय ॥१०३॥
103. yadāśrauṣaṁ dvārakāyāṁ subhadrāṁ; prasahyoḍhāṁ mādhavīmarjunena ,
indraprasthaṁ vṛṣṇivīrau ca yātau; tadā nāśaṁse vijayāya saṁjaya.
103. yadā aśrauṣam dvārakāyām subhadrām
prasahya ūḍhām mādhavīm arjunena
indraprastham vṛṣṇivīrau ca yātau
tadā na āśaṃse vijayāya saṃjaya
103. O Sanjaya, when I heard that Subhadrā, the daughter of Madhu, was forcibly carried away by Arjuna from Dvārakā, and that the two Vṛṣṇi heroes (Krishna and Arjuna) had departed for Indraprastha, then I lost hope for victory.
103. כששמעתי שאַרְג׳וּנַה חטף בכוח את סוּבְּהַדְרָה בת שבט מָאדְהַוַה מדְוָארַקָה, ושני גיבורי שבט וְרְשְׁנִי הלכו לאִינְדְרַפְּרַסְטְהַה, אז, הו סַנְג׳ַיַה, לא קיויתי לניצחון.
यदाश्रौषं देवराजं प्रवृष्टं शरैर्दिव्यैर्वारितं चार्जुनेन ।
अग्निं तथा तर्पितं खाण्डवे च तदा नाशंसे विजयाय संजय ॥१०४॥
104. yadāśrauṣaṁ devarājaṁ pravṛṣṭaṁ; śarairdivyairvāritaṁ cārjunena ,
agniṁ tathā tarpitaṁ khāṇḍave ca; tadā nāśaṁse vijayāya saṁjaya.
104. yadā aśrauṣam devarājam pravṛṣṭam
śaraiḥ divyaiḥ vāritam ca arjunena
agnim tathā tarpitam khāṇḍave
ca tadā na āśaṃse vijayāya saṃjaya
104. O Sanjaya, when I heard that the king of gods (Indra), who was showering rain, was repelled by Arjuna with divine arrows, and that Agni was thus appeased in the Khāṇḍava forest, then I lost hope for victory.
104. כששמעתי שאִינְדְרַה (מלך האלים) הוריד גשם, ושאַרְג׳וּנַה עצר אותו בחיצים שמימיים, ושאַגְנִי (אל האש) סופק ושבע רצון ביער קְהָאנְדַוַה, אז, הו סַנְג׳ַיַה, לא קיויתי לניצחון.
यदाश्रौषं हृतराज्यं युधिष्ठिरं पराजितं सौबलेनाक्षवत्याम् ।
अन्वागतं भ्रातृभिरप्रमेयैस्तदा नाशंसे विजयाय संजय ॥१०५॥
105. yadāśrauṣaṁ hṛtarājyaṁ yudhiṣṭhiraṁ; parājitaṁ saubalenākṣavatyām ,
anvāgataṁ bhrātṛbhiraprameyai;stadā nāśaṁse vijayāya saṁjaya.
105. yadā aśrauṣam hṛtarājyam yudhiṣṭhiram
parājitam saubalena akṣavatyām
anvāgatam bhrātṛbhiḥ aprameyauḥ
tadā na āśaṃse vijayāya saṃjaya
105. O Sanjaya, when I heard that Yudhishthira, whose kingdom was taken away, was defeated by the son of Subala (Shakuni) in the dice game, and that he was accompanied by his unparalleled brothers, then I lost hope for victory.
105. כששמעתי שיוּדְהִישְׁתְהִירַה, שמלכותו נלקחה ממנו, הובס במשחק הקוביות בידי בן סַאוּבַּלַה (שַׁקוּנִי), ושאחיו, שעוצמתם אינה ניתנת למדידה, הלכו אחריו, אז, הו סַנְג׳ַיַה, לא קיויתי לניצחון.
यदाश्रौषं द्रौपदीमश्रुकण्ठीं सभां नीतां दुःखितामेकवस्त्राम् ।
रजस्वलां नाथवतीमनाथवत्तदा नाशंसे विजयाय संजय ॥१०६॥
106. yadāśrauṣaṁ draupadīmaśrukaṇṭhīṁ; sabhāṁ nītāṁ duḥkhitāmekavastrām ,
rajasvalāṁ nāthavatīmanāthava;ttadā nāśaṁse vijayāya saṁjaya.
106. yadā aśrauṣam draupadīm aśrukāṇṭhīm
sabhām nītām duḥkhitām ekavastrām
rajasvalām nāthavatīm anāthavat
tadā na āśaṃse vijayāya saṃjaya
106. O Sanjaya, when I heard that Draupadi, tearful, distressed, wearing a single garment, and in her menses, was dragged into the assembly hall, and though she had protectors, she was treated as if she had none, then I lost hope for victory.
106. כששמעתי שדְרַאוּפַּדִי, שגרונה חנוק מדמעות, עצובה ולבושה בבגד אחד, בזמן וסתה, הובלה אל האולם, ונשארה כמי שאין לה מגן אף שיש לה בעלים, אז, הו סַנְג׳ַיַה, לא קיויתי לניצחון.
यदाश्रौषं विविधास्तात चेष्टा धर्मात्मनां प्रस्थितानां वनाय ।
ज्येष्ठप्रीत्या क्लिश्यतां पाण्डवानां तदा नाशंसे विजयाय संजय ॥१०७॥
107. yadāśrauṣaṁ vividhāstāta ceṣṭā; dharmātmanāṁ prasthitānāṁ vanāya ,
jyeṣṭhaprītyā kliśyatāṁ pāṇḍavānāṁ; tadā nāśaṁse vijayāya saṁjaya.
107. yadā aśrauṣam vividhāḥ tāta ceṣṭāḥ
dharmātmanām prasthitānām vanāya
jyeṣṭhaprītyā kliśyatām pāṇḍavānām
tadā na āśaṃse vijayāya saṃjaya
107. O dear Sanjaya, when I heard of the various hardships faced by the righteous-minded Pāṇḍavas, who had set out for the forest, suffering due to their devotion to their eldest brother, then I lost hope for victory.
107. כששמעתי, הו יקירי, על התנהגויותיהם השונות של הפָּאנְדַוַה, בעלי הנפש הצדקנית, שיצאו ליער וסבלו מרוב אהבה לאחיהם הבכור, אז, הו סַנְג׳ַיַה, לא קיויתי לניצחון.
यदाश्रौषं स्नातकानां सहस्रैरन्वागतं धर्मराजं वनस्थम् ।
भिक्षाभुजां ब्राह्मणानां महात्मनां तदा नाशंसे विजयाय संजय ॥१०८॥
108. yadāśrauṣaṁ snātakānāṁ sahasrai;ranvāgataṁ dharmarājaṁ vanastham ,
bhikṣābhujāṁ brāhmaṇānāṁ mahātmanāṁ; tadā nāśaṁse vijayāya saṁjaya.
108. yadā aśrauṣam snātakānām sahasraiḥ
anvāgatam dharmarājam vanastham
bhikṣābhujām brāhmaṇānām mahātmanām
tadā na āśaṃse vijayāya saṃjaya
108. Sañjaya, when I heard that Dharmarāja, dwelling in the forest, was accompanied by thousands of *snātaka*s and great-souled Brahmins subsisting on alms, I then no longer hoped for victory.
108. כששמעתי שאלפי בוגרי לימודים, בְּרַהְמִינים גדולי נפש החיים מנדבות, ליוו את דְהַרְמַרָאג׳ַה (יוּדְהִישְׁתְהִירַה) שחי ביער, אז, הו סַנְג׳ַיַה, לא קיויתי לניצחון.
यदाश्रौषमर्जुनो देवदेवं किरातरूपं त्र्यम्बकं तोष्य युद्धे ।
अवाप तत्पाशुपतं महास्त्रं तदा नाशंसे विजयाय संजय ॥१०९॥
109. yadāśrauṣamarjuno devadevaṁ; kirātarūpaṁ tryambakaṁ toṣya yuddhe ,
avāpa tatpāśupataṁ mahāstraṁ; tadā nāśaṁse vijayāya saṁjaya.
109. yadā aśrauṣam arjunaḥ devadevam
kirātarūpam tryambakam toṣya yuddhe
avāpa tat pāśupatam mahāstram
tadā na āśaṃse vijayāya saṃjaya
109. Sañjaya, when I heard that Arjuna, having pleased the god of gods, Tryambaka, who appeared in the form of a Kirāta, through battle, obtained that great Pāśupata weapon, I then no longer hoped for victory.
109. כששמעתי שאַרְג׳וּנַה שימח בקרב את אל האלים, שִׁיוַה בעל שלוש העיניים (טְרְיַמְבַּקַה) שלבש צורת קִירָאטַה, וקיבל ממנו את הנשק הגדול פָּאשׁוּפַּטַה, אז, הו סַנְג׳ַיַה, לא קיויתי לניצחון.
यदाश्रौषं त्रिदिवस्थं धनंजयं शक्रात्साक्षाद्दिव्यमस्त्रं यथावत् ।
अधीयानं शंसितं सत्यसंधं तदा नाशंसे विजयाय संजय ॥११०॥
110. yadāśrauṣaṁ tridivasthaṁ dhanaṁjayaṁ; śakrātsākṣāddivyamastraṁ yathāvat ,
adhīyānaṁ śaṁsitaṁ satyasaṁdhaṁ; tadā nāśaṁse vijayāya saṁjaya.
110. yadā aśrauṣam tridivastham dhanaṃjayam
śakrāt sākṣāt divyam astram
yathāvat adhīyānam śaṃsitam satyasaṃdham
tadā na āśaṃse vijayāya saṃjaya
110. Sañjaya, when I heard that Dhanañjaya, dwelling in heaven, was properly learning divine weapons directly from Śakra, and that he was celebrated and true to his vows, I then no longer hoped for victory.
110. כששמעתי שדְהַנַנְג׳ַיַה (אַרְג׳וּנַה) שוהה בגן העדן, לומד כראוי משַׁקְרַה (אִינְדְרַה) עצמו נשק שמימי, מהולל ונאמן לדברו, אז, הו סַנְג׳ַיַה, לא קיויתי לניצחון.
यदाश्रौषं वैश्रवणेन सार्धं समागतं भीममन्यांश्च पार्थान् ।
तस्मिन्देशे मानुषाणामगम्ये तदा नाशंसे विजयाय संजय ॥१११॥
111. yadāśrauṣaṁ vaiśravaṇena sārdhaṁ; samāgataṁ bhīmamanyāṁśca pārthān ,
tasmindeśe mānuṣāṇāmagamye; tadā nāśaṁse vijayāya saṁjaya.
111. yadā aśrauṣam vaiśravaṇena sārdham
samāgatam bhīmam anyān ca
pārthān tasmin deśe mānuṣāṇām agamye
tadā na āśaṃse vijayāya saṃjaya
111. Sañjaya, when I heard that Bhīma and the other Pārthas had met Vaiśravaṇa in that region inaccessible to humans, I then no longer hoped for victory.
111. כששמעתי שבְּהִימַה ושאר בני פְּרְטְהָא (קוּנְטִי) נפגשו עם קוּבֵּרַה (וַישְׁרַוַנַה) במקום שבני אדם אינם יכולים להגיע אליו, אז, הו סַנְג׳ַיַה, לא קיויתי לניצחון.
यदाश्रौषं घोषयात्रागतानां बन्धं गन्धर्वैर्मोक्षणं चार्जुनेन ।
स्वेषां सुतानां कर्णबुद्धौ रतानां तदा नाशंसे विजयाय संजय ॥११२॥
112. yadāśrauṣaṁ ghoṣayātrāgatānāṁ; bandhaṁ gandharvairmokṣaṇaṁ cārjunena ,
sveṣāṁ sutānāṁ karṇabuddhau ratānāṁ; tadā nāśaṁse vijayāya saṁjaya.
112. yadā aśrauṣam ghoṣayātrāgatānām
bandham gandharvaiḥ mokṣaṇam ca arjunena
sveṣām sutānām karṇabuddhau ratānām
tadā na āśaṃse vijayāya saṃjaya
112. Sañjaya, when I heard that my own sons, who had gone to the cattle festival and were devoted to Karna's counsel, were captured by the Gandharvas and then freed by Arjuna, I then no longer hoped for victory.
112. כששמעתי שבניי שלי, הנוהים אחר עצתו של קַרְנַה, יצאו למסע לדירי הבקר, נלכדו בידי הגַנְדְהַרְוַה ושוחררו בידי אַרְג׳וּנַה, אז, הו סַנְג׳ַיַה, לא קיויתי לניצחון.
यदाश्रौषं यक्षरूपेण धर्मं समागतं धर्मराजेन सूत ।
प्रश्नानुक्तान्विब्रुवन्तं च सम्यक्तदा नाशंसे विजयाय संजय ॥११३॥
113. yadāśrauṣaṁ yakṣarūpeṇa dharmaṁ; samāgataṁ dharmarājena sūta ,
praśnānuktānvibruvantaṁ ca samya;ktadā nāśaṁse vijayāya saṁjaya.
113. yadā aśrauṣam yakṣarūpeṇa dharmam
samāgatam dharmarājena sūta
praśnān uktān vibruvantaṃ ca samyak
tadā na āśaṃse vijayāya saṃjaya
113. O Sañjaya, when I heard that Dharma, in the form of a Yakṣa, had come together with Dharmarāja (Yudhiṣṭhira), and (that Dharmarāja) was answering the posed questions perfectly, then I lost all hope for victory.
113. כששמעתי שדְהַרְמַה (אל הצדק) בצורת יַקְשַׁה נפגש עם דְהַרְמַרָאג׳ַה, ושהשיב כראוי על השאלות שנשאל, הו עגלון, אז, הו סַנְג׳ַיַה, לא קיויתי לניצחון.
यदाश्रौषं मामकानां वरिष्ठान्धनंजयेनैकरथेन भग्नान् ।
विराटराष्ट्रे वसता महात्मना तदा नाशंसे विजयाय संजय ॥११४॥
114. yadāśrauṣaṁ māmakānāṁ variṣṭhā;ndhanaṁjayenaikarathena bhagnān ,
virāṭarāṣṭre vasatā mahātmanā; tadā nāśaṁse vijayāya saṁjaya.
114. yadā aśrauṣam māmakānām variṣṭhān
dhanaṃjayena ekarathena bhagnān
virāṭarāṣṭre vasatā mahātmanā
tadā na āśaṃse vijayāya saṃjaya
114. O Sañjaya, when I heard that our chief warriors had been defeated by the great-souled Dhananjaya (Arjuna), who was then residing in the Virāṭa kingdom and was riding alone on a single chariot, then I lost all hope for victory.
114. כששמעתי שהטובים שבאנשיי נוצחו בידי דְהַנַנְג׳ַיַה (אַרְג׳וּנַה) לבדו ברכב אחד, בעודו גדול הנפש שוהה בממלכת וִירָאטַה, אז, הו סַנְג׳ַיַה, לא קיויתי לניצחון.
यदाश्रौषं सत्कृतां मत्स्यराज्ञा सुतां दत्तामुत्तरामर्जुनाय ।
तां चार्जुनः प्रत्यगृह्णात्सुतार्थे तदा नाशंसे विजयाय संजय ॥११५॥
115. yadāśrauṣaṁ satkṛtāṁ matsyarājñā; sutāṁ dattāmuttarāmarjunāya ,
tāṁ cārjunaḥ pratyagṛhṇātsutārthe; tadā nāśaṁse vijayāya saṁjaya.
115. yadā aśrauṣam satkṛtām matsyarājñā
sutām dattām uttarām arjunāya
tām ca arjunaḥ pratyagṛhṇāt sutārthe
tadā na āśaṃse vijayāya saṃjaya
115. O Sañjaya, when I heard that the daughter Uttara, honored by the King of Matsyas, was offered to Arjuna, and that Arjuna accepted her for the sake of his son (Abhimanyu), then I lost all hope for victory.
115. כששמעתי שבתו אוּטַרָה, שהוצעה בכבוד בידי מלך הַמַטְסְיַה, ניתנה לאַרְג׳וּנַה, ואַרְג׳וּנַה קיבל אותה לבנו (אַבְּהִימַנְיוּ), אז, הו סַנְג׳ַיַה, לא קיויתי לניצחון.
यदाश्रौषं निर्जितस्याधनस्य प्रव्राजितस्य स्वजनात्प्रच्युतस्य ।
अक्षौहिणीः सप्त युधिष्ठिरस्य तदा नाशंसे विजयाय संजय ॥११६॥
116. yadāśrauṣaṁ nirjitasyādhanasya; pravrājitasya svajanātpracyutasya ,
akṣauhiṇīḥ sapta yudhiṣṭhirasya; tadā nāśaṁse vijayāya saṁjaya.
116. yadā aśrauṣam nirjitasya adhanasya
pravrājitasya svajanāt pracyutasya
akṣauhiṇīḥ sapta yudhiṣṭhirasya
tadā na āśaṃse vijayāya saṃjaya
116. O Sañjaya, when I heard that Yudhiṣṭhira, though defeated, dispossessed, exiled, and separated from his kinsmen, still commanded seven akṣauhiṇīs (divisions of army), then I lost all hope for victory.
116. כששמעתי שליוּדְהִישְׁתְהִירַה, שהובס, נשלל מעושרו, הוגלה ונותק מקרוביו, יש שבעה צבאות גדולים (אַקְשַׁאוּהִינִי), אז, הו סַנְג׳ַיַה, לא קיויתי לניצחון.
यदाश्रौषं नरनारायणौ तौ कृष्णार्जुनौ वदतो नारदस्य ।
अहं द्रष्टा ब्रह्मलोके सदेति तदा नाशंसे विजयाय संजय ॥११७॥
117. yadāśrauṣaṁ naranārāyaṇau tau; kṛṣṇārjunau vadato nāradasya ,
ahaṁ draṣṭā brahmaloke sadeti; tadā nāśaṁse vijayāya saṁjaya.
117. yadā aśrauṣam naranārāyaṇau tau
kṛṣṇārjunau vadato nāradasya
aham draṣṭā brahmaloke sadā iti
tadā na āśaṃse vijayāya saṃjaya
117. O Sañjaya, when I heard Nārada speaking of those two, Krishna and Arjuna, as Nara and Nārāyaṇa, saying, 'I always behold them in Brahmaloka (the world of Brahmā),' then I lost all hope for victory.
117. כששמעתי את נָארַדַה אומר על נַרַה ונָארָאיַנַה, הם קְרְשְׁנַה ואַרְג׳וּנַה, שהוא תמיד רואה אותם בבְּרַהְמַלוֹקַה (עולמו של בְּרַהְמָה), אז, הו סַנְג׳ַיַה, לא קיויתי לניצחון.
यदाश्रौषं माधवं वासुदेवं सर्वात्मना पाण्डवार्थे निविष्टम् ।
यस्येमां गां विक्रममेकमाहुस्तदा नाशंसे विजयाय संजय ॥११८॥
118. yadāśrauṣaṁ mādhavaṁ vāsudevaṁ; sarvātmanā pāṇḍavārthe niviṣṭam ,
yasyemāṁ gāṁ vikramamekamāhu;stadā nāśaṁse vijayāya saṁjaya.
118. yadā aśrauṣam mādhavam vāsudevam
sarvātmanā pāṇḍavārthe niviṣṭam
yasya imām gām vikramam ekam āhuḥ
tadā na āśaṃse vijayāya saṃjaya
118. When I heard that Madhava, Vasudeva, was completely dedicated to the cause of the Pandavas, and that people declare this entire earth to be his sole act of valor, then, O Sanjaya, I lost all hope for victory.
118. כששמעתי שמָאדְהַוַה (וָאסוּדֵוַה) מסור בכל נפשו לעניינם של הפָּאנְדַוַה, זה שאומרים עליו שהארץ הזאת היא צעד אחד מצעדיו, אז, הו סַנְג׳ַיַה, לא קיויתי לניצחון.
यदाश्रौषं कर्णदुर्योधनाभ्यां बुद्धिं कृतां निग्रहे केशवस्य ।
तं चात्मानं बहुधा दर्शयानं तदा नाशंसे विजयाय संजय ॥११९॥
119. yadāśrauṣaṁ karṇaduryodhanābhyāṁ; buddhiṁ kṛtāṁ nigrahe keśavasya ,
taṁ cātmānaṁ bahudhā darśayānaṁ; tadā nāśaṁse vijayāya saṁjaya.
119. yadā aśrauṣam karṇaduryodhanābhyām
buddhim kṛtām nigrahe keśavasya
tam ca ātmānam bahudhā darśayānam
tadā na āśaṃse vijayāya saṃjaya
119. When I heard that Karna and Duryodhana had devised a plan to capture Keshava, and that Keshava revealed himself in many forms, then, O Sanjaya, I lost all hope for victory.
119. כששמעתי שקַרְנַה ודּוּרְיוֹדְהַנַה החליטו לתפוס את קֵשַׁוַה, והוא הראה את עצמו בצורות רבות, אז, הו סַנְג׳ַיַה, לא קיויתי לניצחון.
यदाश्रौषं वासुदेवे प्रयाते रथस्यैकामग्रतस्तिष्ठमानाम् ।
आर्तां पृथां सान्त्वितां केशवेन तदा नाशंसे विजयाय संजय ॥१२०॥
120. yadāśrauṣaṁ vāsudeve prayāte; rathasyaikāmagratastiṣṭhamānām ,
ārtāṁ pṛthāṁ sāntvitāṁ keśavena; tadā nāśaṁse vijayāya saṁjaya.
120. yadā aśrauṣam vāsudeve prayāte
rathasya ekām agrataḥ tiṣṭhamānām
ārtām pṛthām sāntvitām keśavena
tadā na āśaṃse vijayāya saṃjaya
120. When I heard that, after Vasudeva had departed, the distressed Pritha stood alone in front of his chariot, having been consoled by Keshava, then, O Sanjaya, I lost all hope for victory.
120. כששמעתי שכשוָאסוּדֵוַה יצא לדרך, פְּרְטְהָא (קוּנְטִי) עמדה לפני הרכב בצער, ושקֵשַׁוַה ניחם אותה, אז, הו סַנְג׳ַיַה, לא קיויתי לניצחון.
यदाश्रौषं मन्त्रिणं वासुदेवं तथा भीष्मं शांतनवं च तेषाम् ।
भारद्वाजं चाशिषोऽनुब्रुवाणं तदा नाशंसे विजयाय संजय ॥१२१॥
121. yadāśrauṣaṁ mantriṇaṁ vāsudevaṁ; tathā bhīṣmaṁ śāṁtanavaṁ ca teṣām ,
bhāradvājaṁ cāśiṣo'nubruvāṇaṁ; tadā nāśaṁse vijayāya saṁjaya.
121. yadā aśrauṣam mantriṇam vāsudevam
tathā bhīṣmam śāntanavam ca teṣām
bhāradvājam ca āśiṣaḥ anubruvāṇam
tadā na āśaṃse vijayāya saṃjaya
121. When I heard that Vasudeva was a counselor, and also about Bhishma, the son of Shantanu, and that Bhāradvāja (Drona) was uttering blessings for them, then, O Sanjaya, I lost all hope for victory.
121. כאשר שמעתי שוָאסוּדֵוַה, יועצם של הפָּאנְדַוַה, וכן בְּהִישְׁמַה בן שַׁנְטַנוּ, וגם בְּהָארַדְוָאג׳ַה (דְרוֹנַה), מברכים אותם בברכות, אז, הו סַנְג׳ַיַה, איבדתי כל תקווה לניצחון.
यदाश्रौषं कर्ण उवाच भीष्मं नाहं योत्स्ये युध्यमाने त्वयीति ।
हित्वा सेनामपचक्राम चैव तदा नाशंसे विजयाय संजय ॥१२२॥
122. yadāśrauṣaṁ karṇa uvāca bhīṣmaṁ; nāhaṁ yotsye yudhyamāne tvayīti ,
hitvā senāmapacakrāma caiva; tadā nāśaṁse vijayāya saṁjaya.
122. yadā aśrauṣam karṇaḥ uvāca bhīṣmam
na aham yotsye yudhyamāne tvayi
iti hitvā senām apacakrāma ca eva
tadā na āśaṃse vijayāya saṃjaya
122. When I heard that Karna told Bhishma, 'I will not fight while you are engaged in battle,' and that he (Karna) then abandoned the army and withdrew, then, O Sanjaya, I lost all hope for victory.
122. כאשר שמעתי שקַרְנַה אמר לבְּהִישְׁמַה שהוא לא ילחם כל עוד בְּהִישְׁמַה נלחם, ושעזב את הצבא והסתלק, אז, הו סַנְג׳ַיַה, איבדתי כל תקווה לניצחון.
यदाश्रौषं वासुदेवार्जुनौ तौ तथा धनुर्गाण्डिवमप्रमेयम् ।
त्रीण्युग्रवीर्याणि समागतानि तदा नाशंसे विजयाय संजय ॥१२३॥
123. yadāśrauṣaṁ vāsudevārjunau tau; tathā dhanurgāṇḍivamaprameyam ,
trīṇyugravīryāṇi samāgatāni; tadā nāśaṁse vijayāya saṁjaya.
123. yadā aśrauṣam vāsudevārjunau tau
tathā dhanuḥ gāṇḍīvam aprameyam
trīṇi ugravīryāṇi samāgatāni
tadā na āśaṃse vijayāya sañjaya
123. O Sañjaya, when I heard that those two, Vāsudeva and Arjuna, along with the incomparable bow Gāṇḍīva - these three mighty powers - had assembled, then I no longer hoped for victory.
123. כאשר שמעתי שוָאסוּדֵוַה ואַרְג׳וּנַה, וגם קשת הגָאנְדִיוַה שאין לה מידה, שלושת בעלי הגבורה האדירה האלה התאחדו, אז, הו סַנְג׳ַיַה, איבדתי כל תקווה לניצחון.
यदाश्रौषं कश्मलेनाभिपन्ने रथोपस्थे सीदमानेऽर्जुने वै ।
कृष्णं लोकान्दर्शयानं शरीरे तदा नाशंसे विजयाय संजय ॥१२४॥
124. yadāśrauṣaṁ kaśmalenābhipanne; rathopasthe sīdamāne'rjune vai ,
kṛṣṇaṁ lokāndarśayānaṁ śarīre; tadā nāśaṁse vijayāya saṁjaya.
124. yadā aśrauṣam kaśmalena abhipanne
rathopasthe sīdamāne arjune vai
kṛṣṇam lokān darśayānam śarīre
tadā na āśaṃse vijayāya sañjaya
124. O Sañjaya, when I heard that Arjuna, overcome by delusion and despondent, was sinking onto his chariot seat, and Kṛṣṇa was indeed showing him the worlds within his own body, then I no longer hoped for victory.
124. כאשר שמעתי שאַרְג׳וּנַה נתקף בלבול ושקע במושב המרכבה, וקְרְשְׁנַה הראה לו את העולמות בתוך גופו, אז, הו סַנְג׳ַיַה, איבדתי כל תקווה לניצחון.
यदाश्रौषं भीष्मममित्रकर्शनं निघ्नन्तमाजावयुतं रथानाम् ।
नैषां कश्चिद्वध्यते दृश्यरूपस्तदा नाशंसे विजयाय संजय ॥१२५॥
125. yadāśrauṣaṁ bhīṣmamamitrakarśanaṁ; nighnantamājāvayutaṁ rathānām ,
naiṣāṁ kaścidvadhyate dṛśyarūpa;stadā nāśaṁse vijayāya saṁjaya.
125. yadā aśrauṣam bhīṣmam amitrakarśanam
nighnantam ājau ayutam rathānām
na eṣām kaścit vadhyate dṛśyarūpaḥ
tadā na āśaṃse vijayāya sañjaya
125. O Sañjaya, when I heard that Bhīṣma, the destroyer of enemies, was slaying ten thousand chariots in battle, and yet no prominent warrior among them was slain, then I no longer hoped for victory.
125. כאשר שמעתי שבְּהִישְׁמַה, מכלה האויבים, הרג בקרב עשרת אלפים מרכבות, ובכל זאת לא נהרג אף לוחם מוכר לעין מבין אנשי הפָּאנְדַוַה, אז, הו סַנְג׳ַיַה, איבדתי כל תקווה לניצחון.
यदाश्रौषं भीष्ममत्यन्तशूरं हतं पार्थेनाहवेष्वप्रधृष्यम् ।
शिखण्डिनं पुरतः स्थापयित्वा तदा नाशंसे विजयाय संजय ॥१२६॥
126. yadāśrauṣaṁ bhīṣmamatyantaśūraṁ; hataṁ pārthenāhaveṣvapradhṛṣyam ,
śikhaṇḍinaṁ purataḥ sthāpayitvā; tadā nāśaṁse vijayāya saṁjaya.
126. yadā aśrauṣam bhīṣmam atyantaśūram
hatam pārthena āhaveṣu apradhṛṣyam
śikhaṇḍinam purataḥ sthāpayitvā
tadā na āśaṃse vijayāya sañjaya
126. O Sañjaya, when I heard that the exceedingly brave Bhīṣma, who was invincible in battles, had been killed by Pārtha (Arjuna) after placing Śikhaṇḍin in front, then I no longer hoped for victory.
126. כאשר שמעתי שבְּהִישְׁמַה, הגיבור הדגול שאי אפשר היה להתגבר עליו בקרבות, נהרג בידי פָּארְטְהַא (אַרְג׳וּנַה) לאחר שהציב את שִׁיקְהַנְדִין לפניו, אז, הו סַנְג׳ַיַה, איבדתי כל תקווה לניצחון.
यदाश्रौषं शरतल्पे शयानं वृद्धं वीरं सादितं चित्रपुङ्खैः ।
भीष्मं कृत्वा सोमकानल्पशेषांस्तदा नाशंसे विजयाय संजय ॥१२७॥
127. yadāśrauṣaṁ śaratalpe śayānaṁ; vṛddhaṁ vīraṁ sāditaṁ citrapuṅkhaiḥ ,
bhīṣmaṁ kṛtvā somakānalpaśeṣāṁ;stadā nāśaṁse vijayāya saṁjaya.
127. yadā aśrauṣam śaratatpalpe śayānam
vṛddham vīram sāditam citrapuṅkhaiḥ
bhīṣmam kṛtvā somakān alpaśeṣān
tadā na āśaṃse vijayāya sañjaya
127. O Sañjaya, when I heard that the aged hero Bhīṣma was lying on a bed of arrows, struck down by well-feathered shafts, after he had reduced the Somakas to a mere few, then I no longer hoped for victory.
127. כאשר שמעתי שבְּהִישְׁמַה, הגיבור הזקן, שכב על מיטת חצים כשהוא מנוקב בחצים בעלי הנוצות המצועצעות, לאחר שהותיר מבני סוֹמַקַה רק מעטים, אז, הו סַנְג׳ַיַה, איבדתי כל תקווה לניצחון.
यदाश्रौषं शांतनवे शयाने पानीयार्थे चोदितेनार्जुनेन ।
भूमिं भित्त्वा तर्पितं तत्र भीष्मं तदा नाशंसे विजयाय संजय ॥१२८॥
128. yadāśrauṣaṁ śāṁtanave śayāne; pānīyārthe coditenārjunena ,
bhūmiṁ bhittvā tarpitaṁ tatra bhīṣmaṁ; tadā nāśaṁse vijayāya saṁjaya.
128. yadā aśrauṣam śāntanave śayāne
pānīyārthe coditena arjunena bhūmim
bhittvā tarpitam tatra bhīṣmam
tadā na āśaṃse vijayāya saṃjaya
128. When I heard that Bhīṣma, son of Śāntanu, while lying [wounded on the battlefield], was satisfied with water provided by Arjuna - who, being requested for water, had pierced the earth [to bring it forth] - then, Sañjaya, I lost all hope for victory.
128. כאשר שמעתי שבְּהִישְׁמַה בן שַׁנְטַנוּ שכב על מיטת החצים, ושאַרְג׳וּנַה, שביקש ממנו מים, בקע את האדמה והרווה אותו שם, אז, הו סַנְג׳ַיַה, איבדתי כל תקווה לניצחון.
यदाश्रौषं शुक्रसूर्यौ च युक्तौ कौन्तेयानामनुलोमौ जयाय ।
नित्यं चास्माञ्श्वापदा व्याभषन्तस्तदा नाशंसे विजयाय संजय ॥१२९॥
129. yadāśrauṣaṁ śukrasūryau ca yuktau; kaunteyānāmanulomau jayāya ,
nityaṁ cāsmāñśvāpadā vyābhaṣanta;stadā nāśaṁse vijayāya saṁjaya.
129. yadā aśrauṣam śukrasūryau ca yuktau
kaunteyānām anulomau jayāya
nityaṃ ca asmān śvāpadāḥ vyābhaṣantaḥ
tadā na āśaṃse vijayāya saṃjaya
129. When I heard that the planets Śukra and Sūrya were auspiciously conjoined, favoring the Pāṇḍavas for victory, and that wild beasts constantly howled at us, then, Sañjaya, I lost all hope for victory.
129. כאשר שמעתי שהכוכב שׁוּקְרַה (נוגה) והשמש עמדו במצב המשרת את בני קוּנְטִי לניצחון, ושחיות הטרף יללו עלינו ללא הפסקה, אז, הו סַנְג׳ַיַה, איבדתי כל תקווה לניצחון.
यदा द्रोणो विविधानस्त्रमार्गान्विदर्शयन्समरे चित्रयोधी ।
न पाण्डवाञ्श्रेष्ठतमान्निहन्ति तदा नाशंसे विजयाय संजय ॥१३०॥
130. yadā droṇo vividhānastramārgā;nvidarśayansamare citrayodhī ,
na pāṇḍavāñśreṣṭhatamānnihanti; tadā nāśaṁse vijayāya saṁjaya.
130. yadā droṇaḥ vividhān astramārgān
vidarśayan samare citrayodhī
na pāṇḍavān śreṣṭhatamān nihanti
tadā na āśaṃse vijayāya saṃjaya
130. When I heard that Droṇa, a marvelous warrior who displayed various methods of weaponcraft in battle, still did not slay the most excellent Pāṇḍavas, then, Sañjaya, I lost all hope for victory.
130. כאשר דְרוֹנַה, לוחם מופלא, הציג בקרב דרכים רבות של שימוש בנשק ובכל זאת לא הרג את בני פָּאנְדוּ המצוינים ביותר, אז, הו סַנְג׳ַיַה, איבדתי כל תקווה לניצחון.
यदाश्रौषं चास्मदीयान्महारथान्व्यवस्थितानर्जुनस्यान्तकाय ।
संशप्तकान्निहतानर्जुनेन तदा नाशंसे विजयाय संजय ॥१३१॥
131. yadāśrauṣaṁ cāsmadīyānmahārathā;nvyavasthitānarjunasyāntakāya ,
saṁśaptakānnihatānarjunena; tadā nāśaṁse vijayāya saṁjaya.
131. yadā aśrauṣam ca asmadīyān mahārathān
vyavasthitān arjunasya
antakāya saṃśaptakān nihatān arjunena
tadā na āśaṃse vijayāya saṃjaya
131. When I heard that our great charioteers, the Saṃśaptakas, who were arrayed [to bring about] Arjuna's death, were themselves slain by Arjuna, then, Sañjaya, I lost all hope for victory.
131. כאשר שמעתי שלוחמי המרכבות האדירים שלנו, שהוצבו כדי להביא את קיצו של אַרְג׳וּנַה, אנשי סַמְשַׁפְּטַקַה, נהרגו בידי אַרְג׳וּנַה, אז, הו סַנְג׳ַיַה, איבדתי כל תקווה לניצחון.
यदाश्रौषं व्यूहमभेद्यमन्यैर्भारद्वाजेनात्तशस्त्रेण गुप्तम् ।
भित्त्वा सौभद्रं वीरमेकं प्रविष्टं तदा नाशंसे विजयाय संजय ॥१३२॥
132. yadāśrauṣaṁ vyūhamabhedyamanyai;rbhāradvājenāttaśastreṇa guptam ,
bhittvā saubhadraṁ vīramekaṁ praviṣṭaṁ; tadā nāśaṁse vijayāya saṁjaya.
132. yadā aśrauṣam vyūham abhedyam anyaiḥ
bhāradvājena āttaśastreṇa guptam
bhittvā saubhadram vīram ekam praviṣṭam
tadā na āśaṃse vijayāya saṃjaya
132. When I heard that the valiant Saubhadra, Abhimanyu, had single-handedly broken into that battle formation which was impenetrable to others and guarded by Droṇa, the son of Bhāradvāja, who was fully armed, then, Sañjaya, I lost all hope for victory.
132. כאשר שמעתי שמערך הקרב שאי אפשר היה לפרוץ אותו בידי אחרים, ושבְּהָארַדְוָאג׳ַה (דְרוֹנַה) שמר עליו בנשק בידו, נפרץ, ושבן סוּבְּהַדְרָה (אַבְּהִימַנְיוּ) הגיבור נכנס אליו לבדו, אז, הו סַנְג׳ַיַה, איבדתי כל תקווה לניצחון.
यदाभिमन्युं परिवार्य बालं सर्वे हत्वा हृष्टरूपा बभूवुः ।
महारथाः पार्थमशक्नुवन्तस्तदा नाशंसे विजयाय संजय ॥१३३॥
133. yadābhimanyuṁ parivārya bālaṁ; sarve hatvā hṛṣṭarūpā babhūvuḥ ,
mahārathāḥ pārthamaśaknuvanta;stadā nāśaṁse vijayāya saṁjaya.
133. yadā abhimanyum parivārya bālam
sarve hatvā hṛṣṭarūpā babhūvuḥ
mahārathāḥ pārtham aśaknuvantaḥ
tadā na āśaṃse vijayāya saṃjaya
133. O Sañjaya, when all the great charioteers, unable to defeat Pārtha (Arjuna), surrounded the boy Abhimanyu and killed him, becoming joyful at his death, then I lost all hope for victory.
133. כאשר כל לוחמי המרכבות האדירים הקיפו את הנער אַבְּהִימַנְיוּ והרגו אותו ושמחו, משום שלא היו מסוגלים להתמודד מול פָּארְטְהַא (אַרְג׳וּנַה), אז, הו סַנְג׳ַיַה, איבדתי כל תקווה לניצחון.
यदाश्रौषमभिमन्युं निहत्य हर्षान्मूढान्क्रोशतो धार्तराष्ट्रान् ।
क्रोधं मुक्तं सैन्धवे चार्जुनेन तदा नाशंसे विजयाय संजय ॥१३४॥
134. yadāśrauṣamabhimanyuṁ nihatya; harṣānmūḍhānkrośato dhārtarāṣṭrān ,
krodhaṁ muktaṁ saindhave cārjunena; tadā nāśaṁse vijayāya saṁjaya.
134. yadā aśrauṣam abhimanyum nihatya
harṣāt mūḍhān krośataḥ dhārtarāṣṭrān
krodham muktam saindhave ca arjunena
tadā na āśaṃse vijayāya saṃjaya
134. O Sañjaya, when I heard the sons of Dhṛtarāṣṭra, deluded by joy, shouting after killing Abhimanyu, and (when I heard) that Arjuna had unleashed his wrath against Jayadratha, then I lost all hope for victory.
134. כאשר שמעתי שאחרי שהרגו את אַבְּהִימַנְיוּ, בני דְהְרְטַרָאשְׁטְרַה צעקו מתוך שמחה מטורפת, ושאַרְג׳וּנַה שיחרר את זעמו על סַיְנְדְהַוַה (ג׳ַיַדְרַטְהַא), אז, הו סַנְג׳ַיַה, איבדתי כל תקווה לניצחון.
यदाश्रौषं सैन्धवार्थे प्रतिज्ञां प्रतिज्ञातां तद्वधायार्जुनेन ।
सत्यां निस्तीर्णां शत्रुमध्ये च तेन तदा नाशंसे विजयाय संजय ॥१३५॥
135. yadāśrauṣaṁ saindhavārthe pratijñāṁ; pratijñātāṁ tadvadhāyārjunena ,
satyāṁ nistīrṇāṁ śatrumadhye ca tena; tadā nāśaṁse vijayāya saṁjaya.
135. yadā aśrauṣam saindhavārthe pratijñām
pratijñātām tadvadhāya arjunena
satyām nistīrṇām śatrumadhye ca
tena tadā na āśaṃse vijayāya saṃjaya
135. O Sañjaya, when I heard that the vow made by Arjuna to kill Jayadratha had truly been fulfilled by him in the midst of his enemies, then I lost all hope for victory.
135. כאשר שמעתי שהנדר שנשבע אַרְג׳וּנַה למען הריגתו של סַיְנְדְהַוַה התקיים באמת, וששרד אותו אמצע שורות האויבים, אז, הו סַנְג׳ַיַה, איבדתי כל תקווה לניצחון.
यदाश्रौषं श्रान्तहये धनंजये मुक्त्वा हयान्पाययित्वोपवृत्तान् ।
पुनर्युक्त्वा वासुदेवं प्रयातं तदा नाशंसे विजयाय संजय ॥१३६॥
136. yadāśrauṣaṁ śrāntahaye dhanaṁjaye; muktvā hayānpāyayitvopavṛttān ,
punaryuktvā vāsudevaṁ prayātaṁ; tadā nāśaṁse vijayāya saṁjaya.
136. yadā aśrauṣam śrāntahaye dhanaṃjaye
muktvā hayān pāyayitvā upavṛttān
punar yuktvā vāsudevam prayātam
tadā na āśaṃse vijayāya saṃjaya
136. O Sañjaya, when I heard that Dhananjaya, whose horses were weary, having unyoked and watered the refreshed horses and yoked them again, and that Vāsudeva then proceeded with the chariot, then I lost all hope for victory.
136. כאשר שמעתי שסוסיו של אַרְג׳וּנַה (דְהַנַנְג׳ַיַה) התעייפו, ושוָאסוּדֵוַה שחרר את הסוסים, השקה אותם, הרגיע אותם, רתם אותם שוב והמשיך בדרכו, אז, הו סַנְג׳ַיַה, איבדתי כל תקווה לניצחון.
यदाश्रौषं वाहनेष्वाश्वसत्सु रथोपस्थे तिष्ठता गाण्डिवेन ।
सर्वान्योधान्वारितानर्जुनेन तदा नाशंसे विजयाय संजय ॥१३७॥
137. yadāśrauṣaṁ vāhaneṣvāśvasatsu; rathopasthe tiṣṭhatā gāṇḍivena ,
sarvānyodhānvāritānarjunena; tadā nāśaṁse vijayāya saṁjaya.
137. yadā aśrauṣam vāhaneṣu āśvasatsu
rathopasthe tiṣṭhatā gāṇḍivena
sarvān yodhān vāritān arjunena
tadā na āśaṃse vijayāya saṃjaya
137. O Sañjaya, when I heard that all the warriors were stopped by Arjuna, who was standing on the chariot platform with his Gaṇḍīva bow while his horses were recuperating, then I lost all hope for victory.
137. כאשר שמעתי שבעוד הסוסים נחים, אַרְג׳וּנַה עמד על מושב המרכבה עם קשת הגָאנְדִיוַה ועצר את כל הלוחמים, אז, הו סַנְג׳ַיַה, איבדתי כל תקווה לניצחון.
यदाश्रौषं नागबलैर्दुरुत्सहं द्रोणानीकं युयुधानं प्रमथ्य ।
यातं वार्ष्णेयं यत्र तौ कृष्णपार्थौ तदा नाशंसे विजयाय संजय ॥१३८॥
138. yadāśrauṣaṁ nāgabalairdurutsahaṁ; droṇānīkaṁ yuyudhānaṁ pramathya ,
yātaṁ vārṣṇeyaṁ yatra tau kṛṣṇapārthau; tadā nāśaṁse vijayāya saṁjaya.
138. yadā aśrauṣam nāgabalaiḥ durutsaham
droṇānīkam yuyudhānam pramathya
yātam vārṣṇeyam yatra tau kṛṣṇapārthau
tadā na āśaṃse vijayāya saṃjaya
138. O Saṃjaya, when I heard that Yuyudhāna, the Vṛṣṇi warrior, having crushed Droṇa's army - an army formidable even with elephant forces - had then gone to where Krishna and Arjuna were, at that moment I lost all hope for victory.
138. כאשר שמעתי שיוּיוּדְהָאנַה (סָאטְיַקִי) ריסק את צבאו של דְרוֹנַה, שבגלל כוחם של פילים לא היה אפשר לעמוד מולו, והגיע בן וַרְשְׁנֵיַה למקום שבו היו קְרְשְׁנַה ופָּארְטְהַא, אז, הו סַנְג׳ַיַה, איבדתי כל תקווה לניצחון.
यदाश्रौषं कर्णमासाद्य मुक्तं वधाद्भीमं कुत्सयित्वा वचोभिः ।
धनुष्कोट्या तुद्य कर्णेन वीरं तदा नाशंसे विजयाय संजय ॥१३९॥
139. yadāśrauṣaṁ karṇamāsādya muktaṁ; vadhādbhīmaṁ kutsayitvā vacobhiḥ ,
dhanuṣkoṭyā tudya karṇena vīraṁ; tadā nāśaṁse vijayāya saṁjaya.
139. yadā aśrauṣam karṇam āsādya muktam
vadhāt bhīmam kutsayitvā vacobhiḥ
dhanuṣkoṭyā tudya karṇena vīram
tadā na āśaṃse vijayāya saṃjaya
139. O Saṃjaya, when I heard that Karṇa, having confronted Bhīma, released him from death after reviling him with words and prodding that hero with the tip of his bow, then I lost all hope for victory.
139. כאשר שמעתי שבְּהִימַה פגש את קַרְנַה, וקַרְנַה גידף אותו בדברים, דקר את הגיבור בקצה קשתו, ובכל זאת שחרר אותו ממוות, אז, הו סַנְג׳ַיַה, איבדתי כל תקווה לניצחון.
यदा द्रोणः कृतवर्मा कृपश्च कर्णो द्रौणिर्मद्रराजश्च शूरः ।
अमर्षयन्सैन्धवं वध्यमानं तदा नाशंसे विजयाय संजय ॥१४०॥
140. yadā droṇaḥ kṛtavarmā kṛpaśca; karṇo drauṇirmadrarājaśca śūraḥ ,
amarṣayansaindhavaṁ vadhyamānaṁ; tadā nāśaṁse vijayāya saṁjaya.
140. yadā droṇaḥ kṛtavarmā kṛpaḥ ca
karṇaḥ drauṇiḥ madrarājaḥ ca śūraḥ
amarṣayan saindhavam vadhyamānam
tadā na āśaṃse vijayāya saṃjaya
140. O Saṃjaya, when I heard that Droṇa, Kṛtavarmā, Kṛpa, Karṇa, Drauṇi, and the brave King of Madra (Śalya) allowed Saṃdhava to be killed, then I lost all hope for victory.
140. כאשר דְרוֹנַה, קְרְטַוַרְמַה, קְרְפַּה, קַרְנַה, בן דְרוֹנַה ומלך המַדְרַה הגיבור לא הצליחו להגן על סַיְנְדְהַוַה כשנהרג, אז, הו סַנְג׳ַיַה, איבדתי כל תקווה לניצחון.
यदाश्रौषं देवराजेन दत्तां दिव्यां शक्तिं व्यंसितां माधवेन ।
घटोत्कचे राक्षसे घोररूपे तदा नाशंसे विजयाय संजय ॥१४१॥
141. yadāśrauṣaṁ devarājena dattāṁ; divyāṁ śaktiṁ vyaṁsitāṁ mādhavena ,
ghaṭotkace rākṣase ghorarūpe; tadā nāśaṁse vijayāya saṁjaya.
141. yadā aśrauṣam devarājena dattām
divyām śaktim vyaṃsitām mādhavena
ghaṭotkace rākṣase ghorarūpe
tadā na āśaṃse vijayāya saṃjaya
141. O Saṃjaya, when I heard that the divine spear, granted by Indra, had been wasted by Krishna on Ghaṭotkaca, the terrifying demon, then I lost all hope for victory.
141. כאשר שמעתי שהרומח האלוהי (שַׁקְטִי) שנתן מלך האלים (אִינְדְרַה) הוסט בידי מָאדְהַוַה (קְרְשְׁנַה) אל גְהַטוֹטְקַצ׳ַה, הרָאקְשַׁסַה בעל המראה האיום, אז, הו סַנְג׳ַיַה, איבדתי כל תקווה לניצחון.
यदाश्रौषं कर्णघटोत्कचाभ्यां युद्धे मुक्तां सूतपुत्रेण शक्तिम् ।
यया वध्यः समरे सव्यसाची तदा नाशंसे विजयाय संजय ॥१४२॥
142. yadāśrauṣaṁ karṇaghaṭotkacābhyāṁ; yuddhe muktāṁ sūtaputreṇa śaktim ,
yayā vadhyaḥ samare savyasācī; tadā nāśaṁse vijayāya saṁjaya.
142. yadā aśrauṣam karṇaghaṭotkacābhyām
yuddhe muktām sūtaputreṇa śaktim
yayā vadhyaḥ samare savyasācī
tadā na āśaṃse vijayāya saṃjaya
142. O Saṃjaya, when I heard that the spear, with which Savyasācin (Arjuna) was meant to be killed in battle, had been discharged by Karṇa, the son of the charioteer, during the battle between Karṇa and Ghaṭotkaca, then I lost all hope for victory.
142. כאשר שמעתי שבקרב בין קַרְנַה לגְהַטוֹטְקַצ׳ַה, בן הסוּטַה (קַרְנַה) שיגר את הרומח (שַׁקְטִי) שבאמצעותו היה אמור להיהרג בקרב סַוְיַסָאצ׳ִין (אַרְג׳וּנַה), אז, הו סַנְג׳ַיַה, איבדתי כל תקווה לניצחון.
यदाश्रौषं द्रोणमाचार्यमेकं धृष्टद्युम्नेनाभ्यतिक्रम्य धर्मम् ।
रथोपस्थे प्रायगतं विशस्तं तदा नाशंसे विजयाय संजय ॥१४३॥
143. yadāśrauṣaṁ droṇamācāryamekaṁ; dhṛṣṭadyumnenābhyatikramya dharmam ,
rathopasthe prāyagataṁ viśastaṁ; tadā nāśaṁse vijayāya saṁjaya.
143. yadā aśrauṣam droṇam ācāryam ekam
dhṛṣṭadyumnena abhyatikramya
dharmam rathopasthe prāyagatam viśastam
tadā na āśaṃse vijayāya saṃjaya
143. When I heard that the lone teacher Drona, who had resorted to a vow of fasting unto death while seated in his chariot, was slain by Dhrishtadyumna, who had transgressed the principles of dharma, then, O Sanjaya, I gave up all hope for victory.
143. כאשר שמעתי שדְרוֹנַה המורה, לבדו, נהרג בידי דְהְרְשְׁטַדְיוּמְנַה, שעבר על חוק היושר, כשהוא שרוי על מושב מרכבתו במצב של צום עד מוות, אז, הו סַנְג׳ַיַה, איבדתי כל תקווה לניצחון.
यदाश्रौषं द्रौणिना द्वैरथस्थं माद्रीपुत्रं नकुलं लोकमध्ये ।
समं युद्धे पाण्डवं युध्यमानं तदा नाशंसे विजयाय संजय ॥१४४॥
144. yadāśrauṣaṁ drauṇinā dvairathasthaṁ; mādrīputraṁ nakulaṁ lokamadhye ,
samaṁ yuddhe pāṇḍavaṁ yudhyamānaṁ; tadā nāśaṁse vijayāya saṁjaya.
144. yadā aśrauṣam drauṇinā dvairathastham
mādrīputram nakulam lokamadhye
samam yuddhe pāṇḍavam yudhyamānam
tadā na āśaṃse vijayāya saṃjaya
144. When I heard that Nakula, the son of Madri and a Pandava, was fairly fighting in a chariot duel against Drona's son amidst the multitude of warriors, then, O Sanjaya, I gave up all hope for victory.
144. כאשר שמעתי שנַקוּלַה בן מָאדְרִי נלחם בדו קרב מרכבות מול בן דְרוֹנַה (אַשְׁוַטְטְהָאמַן) לעיני כל העולם, ושהפָּאנְדַוַה הזה נלחם בו בשוויון, אז, הו סַנְג׳ַיַה, איבדתי כל תקווה לניצחון.
यदा द्रोणे निहते द्रोणपुत्रो नारायणं दिव्यमस्त्रं विकुर्वन् ।
नैषामन्तं गतवान्पाण्डवानां तदा नाशंसे विजयाय संजय ॥१४५॥
145. yadā droṇe nihate droṇaputro; nārāyaṇaṁ divyamastraṁ vikurvan ,
naiṣāmantaṁ gatavānpāṇḍavānāṁ; tadā nāśaṁse vijayāya saṁjaya.
145. yadā droṇe nihate droṇaputraḥ
nārāyaṇam divyam astram vikurvan
na eṣām antam gatavān pāṇḍavānām
tadā na āśaṃse vijayāya saṃjaya
145. When Drona was killed, and Drona's son, even after deploying the divine Narayana weapon, could not bring about the end of those Pandavas, then, O Sanjaya, I gave up all hope for victory.
145. כאשר דְרוֹנַה נהרג, ובן דְרוֹנַה הפעיל את הנשק האלוהי נָארָאיַנַה, ובכל זאת לא הצליח להשמיד עד תומם את הפָּאנְדַוַה, אז, הו סַנְג׳ַיַה, איבדתי כל תקווה לניצחון.
यदाश्रौषं कर्णमत्यन्तशूरं हतं पार्थेनाहवेष्वप्रधृष्यम् ।
तस्मिन्भ्रातॄणां विग्रहे देवगुह्ये तदा नाशंसे विजयाय संजय ॥१४६॥
146. yadāśrauṣaṁ karṇamatyantaśūraṁ; hataṁ pārthenāhaveṣvapradhṛṣyam ,
tasminbhrātṝṇāṁ vigrahe devaguhye; tadā nāśaṁse vijayāya saṁjaya.
146. yadā aśrauṣam karṇam atyantaśūram
hatam pārthena āhaveṣu apradhṛṣyam
tasmin bhrātṝṇām vigrahe devaguhye
tadā na āśaṃse vijayāya saṃjaya
146. When I heard that Karna, who was exceedingly valiant and unconquerable in battles, was slain by Partha in that conflict of brothers, which was a divine secret, then, O Sanjaya, I gave up all hope for victory.
146. כאשר שמעתי שקַרְנַה, הגיבור הדגול שאי אפשר היה להתגבר עליו בקרבות, נהרג בידי פָּארְטְהַא, באותה מריבה בין אחים שהיא סוד של האלים, אז, הו סַנְג׳ַיַה, איבדתי כל תקווה לניצחון.
यदाश्रौषं द्रोणपुत्रं कृपं च दुःशासनं कृतवर्माणमुग्रम् ।
युधिष्ठिरं शून्यमधर्षयन्तं तदा नाशंसे विजयाय संजय ॥१४७॥
147. yadāśrauṣaṁ droṇaputraṁ kṛpaṁ ca; duḥśāsanaṁ kṛtavarmāṇamugram ,
yudhiṣṭhiraṁ śūnyamadharṣayantaṁ; tadā nāśaṁse vijayāya saṁjaya.
147. yadā aśrauṣam droṇaputram kṛpam
ca duḥśāsanam kṛtavarmāṇam ugram
yudhiṣṭhiram śūnyam adharṣayantam
tadā na āśaṃse vijayāya saṃjaya
147. When I heard that Drona's son, Kripa, Duhshasana, and the formidable Kritavarma were assailing Yudhishthira, who was alone and unprotected, then, O Sanjaya, I gave up all hope for victory.
147. כאשר שמעתי על בן דְרוֹנַה, קְרְפַּה, דוּהְשָׁאסַנַה וקְרְטַוַרְמַה האכזרי, ועל יוּדְהִישְׁטְהִירַה שנותר ללא מגן ובכל זאת לא נכנע להם, אז, הו סַנְג׳ַיַה, איבדתי כל תקווה לניצחון.
यदाश्रौषं निहतं मद्रराजं रणे शूरं धर्मराजेन सूत ।
सदा संग्रामे स्पर्धते यः स कृष्णं तदा नाशंसे विजयाय संजय ॥१४८॥
148. yadāśrauṣaṁ nihataṁ madrarājaṁ; raṇe śūraṁ dharmarājena sūta ,
sadā saṁgrāme spardhate yaḥ sa kṛṣṇaṁ; tadā nāśaṁse vijayāya saṁjaya.
148. yadā aśrauṣam nihatam madrarājam
raṇe śūram dharmarājena sūta | sadā
saṅgrāme spardhate yaḥ saḥ kṛṣṇam
tadā na āśaṃse vijayāya sañjaya
148. O Sūta, O Sañjaya, when I heard that the brave King of Madras, Śalya, who always contended with Kṛṣṇa in battle, was slain in battle by Dharmarāja (Yudhiṣṭhira), then I lost all hope for victory.
148. כאשר שמעתי, הו סוּטַה (נהג המרכבה), שמלך המַדְרַה הגיבור, שתמיד התחרה בקְרְשְׁנַה בקרב, נהרג בקרב בידי דְהַרְמַרָאג׳ַה, אז, הו סַנְג׳ַיַה, איבדתי כל תקווה לניצחון.
यदाश्रौषं कलहद्यूतमूलं मायाबलं सौबलं पाण्डवेन ।
हतं संग्रामे सहदेवेन पापं तदा नाशंसे विजयाय संजय ॥१४९॥
149. yadāśrauṣaṁ kalahadyūtamūlaṁ; māyābalaṁ saubalaṁ pāṇḍavena ,
hataṁ saṁgrāme sahadevena pāpaṁ; tadā nāśaṁse vijayāya saṁjaya.
149. yadā aśrauṣam kalahadyūtamūlam
māyābalam saubalam pāṇḍavena |
hatam saṅgrāme sahadevena pāpam
tadā na āśaṃse vijayāya sañjaya
149. O Sañjaya, when I heard that the sinful son of Subala (Śakuni), whose power was trickery and whose origin was the dice game of discord, was slain in battle by Sahadeva, a Pāṇḍava, then I lost all hope for victory.
149. כאשר שמעתי ששַׁקוּנִי בן סוּבַּלַה, שורש המריבה והמשחק בקוביות, שכוחו בתעתועים, נהרג בקרב בידי סַהַדֵוַה הפָּאנְדַוַה, אז, הו סַנְג׳ַיַה, איבדתי כל תקווה לניצחון.
यदाश्रौषं श्रान्तमेकं शयानं ह्रदं गत्वा स्तम्भयित्वा तदम्भः ।
दुर्योधनं विरथं भग्नदर्पं तदा नाशंसे विजयाय संजय ॥१५०॥
150. yadāśrauṣaṁ śrāntamekaṁ śayānaṁ; hradaṁ gatvā stambhayitvā tadambhaḥ ,
duryodhanaṁ virathaṁ bhagnadarpaṁ; tadā nāśaṁse vijayāya saṁjaya.
150. yadā aśrauṣam śrāntam ekam śayānam
hradam gatvā stambhayitvā tat ambhaḥ
| duryodhanam viratham bhagnadarpam
tadā na āśaṃse vijayāya sañjaya
150. O Sañjaya, when I heard that Duryodhana, exhausted, alone, and deprived of his chariot, had gone to a lake, stopped its waters, and was resting there with his pride broken, then I lost all hope for victory.
150. כאשר שמעתי שדוּרְיוֹדְהַנַה התעייף, נשאר לבדו, הלך אל האגם, עצר את מימיו, ושכב כשהוא ללא מרכבה ושבר גאוותו, אז, הו סַנְג׳ַיַה, איבדתי כל תקווה לניצחון.
यदाश्रौषं पाण्डवांस्तिष्ठमानान्गङ्गाह्रदे वासुदेवेन सार्धम् ।
अमर्षणं धर्षयतः सुतं मे तदा नाशंसे विजयाय संजय ॥१५१॥
151. yadāśrauṣaṁ pāṇḍavāṁstiṣṭhamānā;ngaṅgāhrade vāsudevena sārdham ,
amarṣaṇaṁ dharṣayataḥ sutaṁ me; tadā nāśaṁse vijayāya saṁjaya.
151. yadā aśrauṣam pāṇḍavān tiṣṭhamānān
gaṅgāhrade vāsudevena sārdham
| amarṣaṇam dharṣayataḥ sutam me
tadā na āśaṃse vijayāya sañjaya
151. O Sañjaya, when I heard that the Pāṇḍavas, standing by the Gaṅgā lake together with Vāsudeva (Kṛṣṇa), were challenging my impatient son, then I lost all hope for victory.
151. כאשר שמעתי שהפָּאנְדַוַה עמדו על שפת אגם הגַנְגָה יחד עם וָאסוּדֵוַה, ותקפו את בני הבלתי מתפשר, אז, הו סַנְג׳ַיַה, איבדתי כל תקווה לניצחון.
यदाश्रौषं विविधांस्तात मार्गान्गदायुद्धे मण्डलं संचरन्तम् ।
मिथ्या हतं वासुदेवस्य बुद्ध्या तदा नाशंसे विजयाय संजय ॥१५२॥
152. yadāśrauṣaṁ vividhāṁstāta mārgā;ngadāyuddhe maṇḍalaṁ saṁcarantam ,
mithyā hataṁ vāsudevasya buddhyā; tadā nāśaṁse vijayāya saṁjaya.
152. yadā aśrauṣam vividhān tāta mārgān
gadāyuddhe maṇḍalam sañcarantam
| mithyā hatam vāsudevasya buddhyā
tadā na āśaṃse vijayāya sañjaya
152. O Sañjaya, when I heard that (my son), who was moving in various circular paths in the mace fight, was unfairly slain due to Vāsudeva's (Kṛṣṇa's) stratagem, then I lost all hope for victory.
152. כאשר שמעתי, הו יקירי, שבקרב האלות הוא נע במעגל ובדרכים רבות, ונהרג שלא ביושר בעצתו של וָאסוּדֵוַה, אז, הו סַנְג׳ַיַה, איבדתי כל תקווה לניצחון.
यदाश्रौषं द्रोणपुत्रादिभिस्तैर्हतान्पाञ्चालान्द्रौपदेयांश्च सुप्तान् ।
कृतं बीभत्समयशस्यं च कर्म तदा नाशंसे विजयाय संजय ॥१५३॥
153. yadāśrauṣaṁ droṇaputrādibhistai;rhatānpāñcālāndraupadeyāṁśca suptān ,
kṛtaṁ bībhatsamayaśasyaṁ ca karma; tadā nāśaṁse vijayāya saṁjaya.
153. yadā aśrauṣam droṇaputrādibhiḥ taiḥ
hatān pāñcālān draupadeyān ca suptān
| kṛtam bībhatsam ayaśasyam ca
karma tadā na āśaṃse vijayāya saṃjaya
153. When I heard, O Saṃjaya, that the Pāñcālas and Draupadī's sons had been killed in their sleep by those led by Droṇa's son, and that such a heinous and infamous act had been committed, then I no longer hoped for victory.
153. כאשר שמעתי שבני פָּאנְצ׳ָאלַה ובני דְרַאוּפַּדִי נהרגו בשנתם בידי בן דְרוֹנַה ואחרים, ושנעשה מעשה מחריד וחסר כבוד, אז, הו סַנְג׳ַיַה, איבדתי כל תקווה לניצחון.
यदाश्रौषं भीमसेनानुयातेन अश्वत्थाम्ना परमास्त्रं प्रयुक्तम् ।
क्रुद्धेनैषीकमवधीद्येन गर्भं तदा नाशंसे विजयाय संजय ॥१५४॥
154. yadāśrauṣaṁ bhīmasenānuyātena; aśvatthāmnā paramāstraṁ prayuktam ,
kruddhenaiṣīkamavadhīdyena garbhaṁ; tadā nāśaṁse vijayāya saṁjaya.
154. yadā aśrauṣam bhīmasenānuyātena
aśvatthāmnā paramāstram prayuktam |
kruddhena aiṣīkam avadhīt yena
garbham tadā na āśaṃse vijayāya saṃjaya
154. When I heard, O Saṃjaya, that the supreme weapon had been discharged by Aśvatthāmā, who was being pursued by Bhīmasena, and that by the enraged (Aśvatthāmā), an embryo was killed with that Aiṣīka weapon, then I no longer hoped for victory.
154. כאשר שמעתי שאַשְׁוַטְטְהָאמַן, שנרדף בידי בְּהִימַסֵנַה, שיגר בכעס את הנשק העליון, את קנה האִישִׁיקַה שבאמצעותו הרג את העובר ברחם, אז, הו סַנְג׳ַיַה, איבדתי כל תקווה לניצחון.
यदाश्रौषं ब्रह्मशिरोऽर्जुनेन मुक्तं स्वस्तीत्यस्त्रमस्त्रेण शान्तम् ।
अश्वत्थाम्ना मणिरत्नं च दत्तं तदा नाशंसे विजयाय संजय ॥१५५॥
155. yadāśrauṣaṁ brahmaśiro'rjunena; muktaṁ svastītyastramastreṇa śāntam ,
aśvatthāmnā maṇiratnaṁ ca dattaṁ; tadā nāśaṁse vijayāya saṁjaya.
155. yadā aśrauṣam brahmaśiraḥ arjunena
muktam svasti iti astram astreṇa
śāntam | aśvatthāmnā maṇiratnam ca
dattam tadā na āśaṃse vijayāya saṃjaya
155. When I heard, O Saṃjaya, that the Brahmāśira weapon released by Arjuna was pacified by (Arjuna's) weapon with the words 'for welfare!', and that the jewel from his head was given by Aśvatthāmā, then I no longer hoped for victory.
155. כאשר שמעתי שאַרְג׳וּנַה שיגר את נשק בְּרַהְמַשִׁירַס ואמר שיהיה טוב, והנשק הזה נרגע בידי נשק אחר, ושאַשְׁוַטְטְהָאמַן נתן את אבן החן שלו, אז, הו סַנְג׳ַיַה, איבדתי כל תקווה לניצחון.
यदाश्रौषं द्रोणपुत्रेण गर्भे वैराट्या वै पात्यमाने महास्त्रे ।
द्वैपायनः केशवो द्रोणपुत्रं परस्परेणाभिशापैः शशाप ॥१५६॥
156. yadāśrauṣaṁ droṇaputreṇa garbhe; vairāṭyā vai pātyamāne mahāstre ,
dvaipāyanaḥ keśavo droṇaputraṁ; paraspareṇābhiśāpaiḥ śaśāpa.
156. yadā aśrauṣam droṇaputreṇa garbhe
vairāṭyāḥ vai pātyamāne mahāstre
| dvaipāyanaḥ keśavaḥ droṇaputram
paraspareṇa abhiśāpaiḥ śaśāpa
156. When I heard that by Droṇa's son, a great weapon was being cast upon the embryo of Virāṭa's daughter, then Vyāsa and Keśava (Kṛṣṇa) cursed Droṇa's son with mutual curses.
156. כאשר שמעתי שבן דְרוֹנַה השליך נשק אדיר על העובר ברחם של וָיְרָאטִי (אוּטַרָה), דְוַיפָּאיַנַה וקֵשַׁוַה קיללו שניהם את בן דְרוֹנַה בקללות הדדיות.
शोच्या गान्धारी पुत्रपौत्रैर्विहीना तथा वध्वः पितृभिर्भ्रातृभिश्च ।
कृतं कार्यं दुष्करं पाण्डवेयैः प्राप्तं राज्यमसपत्नं पुनस्तैः ॥१५७॥
157. śocyā gāndhārī putrapautrairvihīnā; tathā vadhvaḥ pitṛbhirbhrātṛbhiśca ,
kṛtaṁ kāryaṁ duṣkaraṁ pāṇḍaveyaiḥ; prāptaṁ rājyamasapatnaṁ punastaiḥ.
157. śocyā gāndhārī putrapautraiḥ vihīnā
tathā vadhvaḥ pitṛbhiḥ bhrātṛbhiḥ ca
| kṛtam kāryam duṣkaram pāṇḍaveyaiḥ
prāptam rājyam asapatnam punaḥ taiḥ
157. Gāndhārī is indeed pitiable, deprived of her sons and grandsons, and similarly, the daughters-in-law are deprived of their fathers and brothers. A most difficult task was accomplished by the Pāṇḍavas, and by them, the unrivaled kingdom was obtained once again.
157. גָאנְדְהָארִי ראויה לרחמים, משום שנותרה בלי בנים ובלי נכדים, וכך גם הכלות שנותרו בלי אבות ובלי אחים. הפָּאנְדַוַה עשו מעשה קשה, והשיגו שוב ממלכה שאין בה יריבים.
कष्टं युद्धे दश शेषाः श्रुता मे त्रयोऽस्माकं पाण्डवानां च सप्त ।
द्व्यूना विंशतिराहताक्षौहिणीनां तस्मिन्संग्रामे विग्रहे क्षत्रियाणाम् ॥१५८॥
158. kaṣṭaṁ yuddhe daśa śeṣāḥ śrutā me; trayo'smākaṁ pāṇḍavānāṁ ca sapta ,
dvyūnā viṁśatirāhatākṣauhiṇīnāṁ; tasminsaṁgrāme vigrahe kṣatriyāṇām.
158. kaṣṭam yuddhe daśa śeṣāḥ śrutā me
trayaḥ asmākam pāṇḍavānām ca sapta
| dvyūnā viṃśatiḥ āhatākṣauhiṇīnām
tasmin saṃgrāme vigrahe kṣatriyāṇām
158. Alas, in this war, I heard that only ten remained alive: three from our side and seven from the Pāṇḍavas' side. Eighteen akṣauhiṇīs of kṣatriyas were slain in that great conflict.
158. כמה כואב! שמעתי שבקרב נותרו בחיים רק עשרה, שלושה משלנו ושבעה מהפָּאנְדַוַה. שמונה עשר אַקְשַׁאוּהִינִי (יחידות צבא) נהרגו באותו קרב, במלחמת בני מעמד הלוחמים.
तमसा त्वभ्यवस्तीर्णो मोह आविशतीव माम् ।
संज्ञां नोपलभे सूत मनो विह्वलतीव मे ॥१५९॥
159. tamasā tvabhyavastīrṇo moha āviśatīva mām ,
saṁjñāṁ nopalabhe sūta mano vihvalatīva me.
159. tamasā tu abhyavastīrṇaḥ mohaḥ āviśati iva mām |
saṃjñām na upalabhe sūta manaḥ vihvalati iva me
159. Indeed, overwhelmed by darkness, delusion seems to enter me, O Sūta (Sañjaya). I do not perceive my senses, and my mind seems to falter.
159. החושך כיסה אותי, ותעתועים כאילו חודרים אליי. איני מוצא את חושיי, הו סוּטַה, ורוחי כאילו נסערת.
इत्युक्त्वा धृतराष्ट्रोऽथ विलप्य बहुदुःखितः ।
मूर्च्छितः पुनराश्वस्तः संजयं वाक्यमब्रवीत् ॥१६०॥
160. ityuktvā dhṛtarāṣṭro'tha vilapya bahuduḥkhitaḥ ,
mūrcchitaḥ punarāśvastaḥ saṁjayaṁ vākyamabravīt.
160. iti uktvā dhṛtarāṣṭraḥ atha vilapya bahuduḥkhitaḥ
| mūrcchitaḥ punaḥ āśvastaḥ saṃjayam vākyam abravīt
160. Having spoken thus, Dhṛtarāṣṭra, greatly distressed, lamented. Then, having fainted and recovered, he spoke these words to Sañjaya.
160. לאחר שאמר זאת, דְהְרְטַרָאשְׁטְרַה, שנעשה עצוב מאוד, קונן, התעלף ושב להתעשת, ואמר לסַנְג׳ַיַה את הדברים הבאים.
संजयैवंगते प्राणांस्त्यक्तुमिच्छामि माचिरम् ।
स्तोकं ह्यपि न पश्यामि फलं जीवितधारणे ॥१६१॥
161. saṁjayaivaṁgate prāṇāṁstyaktumicchāmi māciram ,
stokaṁ hyapi na paśyāmi phalaṁ jīvitadhāraṇe.
161. saṃjaya evam gate prāṇān tyaktum icchāmi mā ciram
| stokam hi api na paśyāmi phalam jīvitadhāraṇe
161. O Sanjaya, with things having come to such a pass, I wish to give up my life without delay. Indeed, I do not see even a little benefit in continuing to live.
161. הו סַנְג׳ַיַה, כשהמצב הגיע לכך, אני רוצה לוותר על חיי בלי דיחוי. אפילו מעט פרי איני רואה בהמשך החיים.
तं तथावादिनं दीनं विलपन्तं महीपतिम् ।
गावल्गणिरिदं धीमान्महार्थं वाक्यमब्रवीत् ॥१६२॥
162. taṁ tathāvādinaṁ dīnaṁ vilapantaṁ mahīpatim ,
gāvalgaṇiridaṁ dhīmānmahārthaṁ vākyamabravīt.
162. tam tathā vādinam dīnam vilapantam mahīpatim |
gāvalgaṇiḥ idam dhīmān mahārtham vākyam abravīt
162. To that king, who was speaking thus, distressed and lamenting, the wise Gāvalgaṇi (Sañjaya) spoke these profound words.
162. אל המלך האומלל שדיבר כך ובכה, פנה גָאוַלְגַנִי (סַנְג׳ַיַה) החכם בדברים רבי המשמעות האלה:
श्रुतवानसि वै राज्ञो महोत्साहान्महाबलान् ।
द्वैपायनस्य वदतो नारदस्य च धीमतः ॥१६३॥
163. śrutavānasi vai rājño mahotsāhānmahābalān ,
dvaipāyanasya vadato nāradasya ca dhīmataḥ.
163. śrutavān asi vai rājñaḥ mahotsāhān mahābalān
dvaipāyanasya vadataḥ nāradasya ca dhīmataḥ
163. Indeed, you have heard from Dvaipāyana and the wise Narada about kings who were greatly enthusiastic and mighty.
163. הו מלך, שמעת מפי דְוַיפָּאיַנַה (וְיָאסַה) ומפי נָארַדַה החכם על מלכים בעלי התלהבות רבה וכוח עצום,
महत्सु राजवंशेषु गुणैः समुदितेषु च ।
जातान्दिव्यास्त्रविदुषः शक्रप्रतिमतेजसः ॥१६४॥
164. mahatsu rājavaṁśeṣu guṇaiḥ samuditeṣu ca ,
jātāndivyāstraviduṣaḥ śakrapratimatejasaḥ.
164. mahatsu rājavaṃśeṣu guṇaiḥ samuditeṣu ca
jātān divyāstraviduṣaḥ śakrapratimatejasaḥ
164. Born in great royal lineages and endowed with virtues, they (the kings) were knowledgeable in divine weapons and possessed splendor comparable to Indra.
164. (על אלה) שנולדו בשושלות מלכים גדולות, שהיו מלאות במעלות, מומחים בנשק שמימי וזוהרם כזוהר שַׁקְרַה (אִינְדְרַה),
धर्मेण पृथिवीं जित्वा यज्ञैरिष्ट्वाप्तदक्षिणैः ।
अस्मिँल्लोके यशः प्राप्य ततः कालवशं गताः ॥१६५॥
165. dharmeṇa pṛthivīṁ jitvā yajñairiṣṭvāptadakṣiṇaiḥ ,
asmiँlloke yaśaḥ prāpya tataḥ kālavaśaṁ gatāḥ.
165. dharmeṇa pṛthivīṃ jitvā yajñaiḥ iṣṭvā āptadakṣiṇaiḥ
asmin loke yaśaḥ prāpya tataḥ kālavaśaṃ gatāḥ
165. Having conquered the earth through righteousness, having performed sacrifices with generous offerings, and having attained fame in this world, they then succumbed to the sway of time (passed away).
165. אשר כבשו את הארץ בדרך היושר, ערכו טקסים וודיים ונתנו לכוהנים שכר נדיב, זכו לתהילה בעולם הזה, ואחר כך נפלו לידי הזמן (מתו),
वैन्यं महारथं वीरं सृञ्जयं जयतां वरम् ।
सुहोत्रं रन्तिदेवं च कक्षीवन्तं तथौशिजम् ॥१६६॥
166. vainyaṁ mahārathaṁ vīraṁ sṛñjayaṁ jayatāṁ varam ,
suhotraṁ rantidevaṁ ca kakṣīvantaṁ tathauśijam.
166. vainyaṃ mahārathaṃ vīraṃ sṛñjayaṃ jayatāṃ varam
suhotraṃ rantidevaṃ ca kakṣīvantaṃ tathā auśijam
166. (You have heard about) Vainya, the great warrior and hero; Sañjaya, the foremost among victors; Suhotra; Rantideva; Kakṣīvat; and Auśija.
166. (שמעת על) וֵינְיַה, לוחם רכבים גדול וגיבור, סְרְנְג׳ַיַה המצטיין שבמנצחים, סוּהוֹטְרַה, רַנְטִידֵוַה, וכן קַקְשִׁיוַנְטַה בן אַאוּשִׁיג׳ַה,
बाह्लीकं दमनं शैब्यं शर्यातिमजितं जितम् ।
विश्वामित्रममित्रघ्नमम्बरीषं महाबलम् ॥१६७॥
167. bāhlīkaṁ damanaṁ śaibyaṁ śaryātimajitaṁ jitam ,
viśvāmitramamitraghnamambarīṣaṁ mahābalam.
167. bāhlīkaṃ damanaṃ śaibyaṃ śaryātim ajitam jitam
viśvāmitram amitragnam ambarīṣam mahābalam
167. (You have heard about) Bāhlīka, Damana, Śaibya, Śaryāti (who was both unconquered and victorious), Viśvāmitra (the slayer of foes), and Ambarīṣa (the mighty).
167. בָּאהְלִיקַה, דַמַנַה, שַׁיבְּיַה, שַׁרְיָאטִי, אַג׳ִיטַה וג׳ִיטַה, וִישְׁוָאמִיטְרַה הורג האויבים, ואַמְבַּרִישַׁה בעל הכוח הרב,
मरुत्तं मनुमिक्ष्वाकुं गयं भरतमेव च ।
रामं दाशरथिं चैव शशबिन्दुं भगीरथम् ॥१६८॥
168. maruttaṁ manumikṣvākuṁ gayaṁ bharatameva ca ,
rāmaṁ dāśarathiṁ caiva śaśabinduṁ bhagīratham.
168. maruttam manum ikṣvākum gayam bharatam eva ca
rāmam dāśarathim ca eva śaśabindum bhagīratham
168. Marutta, Manu, Ikshvaku, Gaya, and Bharata; also Rama, the son of Dasharatha, and Shasabindu, and Bhagiratha (are recounted).
168. מַרוּטַּה, מַנוּ, אִיקְשְׁוָאקוּ, גַיַה, בְּהַרַטַה, רָאמַה בן דַשַׁרַטְהַא, שַׁשַׁבִּינְדוּ ובְּהַגִירַטְהַא,
ययातिं शुभकर्माणं देवैर्यो याजितः स्वयम् ।
चैत्ययूपाङ्किता भूमिर्यस्येयं सवनाकरा ॥१६९॥
169. yayātiṁ śubhakarmāṇaṁ devairyo yājitaḥ svayam ,
caityayūpāṅkitā bhūmiryasyeyaṁ savanākarā.
169. yayātim śubhakarmāṇam devaiḥ yaḥ yājitaḥ svayam
caityayūpāṅkitā bhūmiḥ yasya iyam savanākarā
169. Yayati, the performer of auspicious deeds, who himself was caused to perform sacrifices by the gods, and whose earth is marked by memorial sacrificial posts and abounds in sacrificial sites.
169. וכן יַיָאטִי בעל המעשים הטובים, שהאלים עצמם ערכו עבורו טקסים וודיים, ושארצו זו, שופעת טקסים, מסומנת במקדשים ובעמודי הטקס.
इति राज्ञां चतुर्विंशन्नारदेन सुरर्षिणा ।
पुत्रशोकाभितप्ताय पुरा शैब्याय कीर्तिताः ॥१७०॥
170. iti rājñāṁ caturviṁśannāradena surarṣiṇā ,
putraśokābhitaptāya purā śaibyāya kīrtitāḥ.
170. iti rājñām caturviṃśan nāradena surarṣiṇā
putraśokābhitaptāya purā śaibyāya kīrtitāḥ
170. Thus, these twenty-four kings were recounted by Narada, the divine sage, long ago to Shaibya, who was tormented by the grief of losing his son.
170. (אלה הם) עשרים וארבעה המלכים שמנה נָארַדַה, חוזה האלים, לפני שַׁיבְּיַה, שהיה צרוב מצער על בנו, בימים קדומים.
तेभ्यश्चान्ये गताः पूर्वं राजानो बलवत्तराः ।
महारथा महात्मानः सर्वैः समुदिता गुणैः ॥१७१॥
171. tebhyaścānye gatāḥ pūrvaṁ rājāno balavattarāḥ ,
mahārathā mahātmānaḥ sarvaiḥ samuditā guṇaiḥ.
171. tebhyaḥ ca anye gatāḥ pūrvam rājānaḥ balavattarāḥ
mahārathāḥ mahātmānaḥ sarvaiḥ samuditāḥ guṇaiḥ
171. And other kings, even more powerful than them, great warriors and noble-souled, endowed with all virtues, have passed away before.
171. ומלבדם הלכו מן העולם קודם לכן מלכים אחרים, חזקים מהם עוד יותר, לוחמי רכבים גדולים וגדולי נפש, מלאים בכל המעלות,
पूरुः कुरुर्यदुः शूरो विष्वगश्वो महाधृतिः ।
अनेना युवनाश्वश्च ककुत्स्थो विक्रमी रघुः ॥१७२॥
172. pūruḥ kururyaduḥ śūro viṣvagaśvo mahādhṛtiḥ ,
anenā yuvanāśvaśca kakutstho vikramī raghuḥ.
172. pūruḥ kuruḥ yaduḥ śūraḥ viṣvagaśvaḥ mahādhṛtiḥ
anenā yuvanāśvaḥ ca kakutsthaḥ vikramī raghuḥ
172. Puru, Kuru, Yadu, Shura, Vishvagasva, Mahadhriti, Anena, Yuvanashva, Kakutstha, and the valiant Raghu (are other kings).
172. (כמו) פּוּרוּ, קוּרוּ, יַדוּ הגיבור, וִישְׁוַגַשְׁוַה, מַהָאדְהְרְטִי, אַנֵנָה, יוּוַנָאשְׁוַה, קַקוּטְסְטְהַא ורַגְהוּ האמיץ,
विजिती वीतिहोत्रश्च भवः श्वेतो बृहद्गुरुः ।
उशीनरः शतरथः कङ्को दुलिदुहो द्रुमः ॥१७३॥
173. vijitī vītihotraśca bhavaḥ śveto bṛhadguruḥ ,
uśīnaraḥ śatarathaḥ kaṅko duliduho drumaḥ.
173. vijitī vītihotraḥ ca bhavaḥ śvetaḥ bṛhadguruḥ
uśīnaraḥ śatarathaḥ kaṅkaḥ duliduhaḥ drumaḥ
173. Vijiti, Vītihotra, Bhava, Śveta, Bṛhadguru, Uśīnara, Śataratha, Kaṅka, Duliduha, and Druma.
173. וִיג׳ִיטִי, וִיטִיהוֹטְרַה, בְּהַוַה, שְׁוֵטַה, בְּרְהַדְגוּרוּ, אוּשִׁינַרַה, שַׁטַרַטְהַא, קַנְקַה, דוּלִידוּהַה ודְרוּמַה,
दम्भोद्भवः परो वेनः सगरः संकृतिर्निमिः ।
अजेयः परशुः पुण्ड्रः शंभुर्देवावृधोऽनघः ॥१७४॥
174. dambhodbhavaḥ paro venaḥ sagaraḥ saṁkṛtirnimiḥ ,
ajeyaḥ paraśuḥ puṇḍraḥ śaṁbhurdevāvṛdho'naghaḥ.
174. dambhodbhavaḥ paraḥ venaḥ sagaraḥ saṃkṛtiḥ nimiḥ
ajeyaḥ paraśuḥ puṇḍraḥ śaṃbhuḥ devāvṛdhaḥ anaghaḥ
174. Dambhodbhava, Para, Vena, Sagara, Saṃkṛti, Nimi, Ajeya, Paraśu, Puṇḍra, Śaṃbhu, Devāvṛdha, and Anagha.
174. דַמְבְּהוֹדְבְּהַוַה, פַּרַה, וֵנַה, סַגַרַה, סַמְקְרְטִי, נִימִי, אַג׳ֵיַה, פַּרַשׁוּ, פּוּנְדְרַה, שַׁמְבְּהוּ, דֵוָאוְרְדְהַא ואַנַגְהַא,
देवाह्वयः सुप्रतिमः सुप्रतीको बृहद्रथः ।
महोत्साहो विनीतात्मा सुक्रतुर्नैषधो नलः ॥१७५॥
175. devāhvayaḥ supratimaḥ supratīko bṛhadrathaḥ ,
mahotsāho vinītātmā sukraturnaiṣadho nalaḥ.
175. devāhvayaḥ supratimaḥ supratīkaḥ bṛhadrathaḥ
mahotsāhaḥ vinītātmā sukratuḥ naiṣadhaḥ nalaḥ
175. Devāhvaya, Supratima, Supratīka, Bṛhadratha, Mahotsāha, Vinītātmā, Sukratu, Naiṣadha, and Nala.
175. דֵוָאהְוַיַה, סוּפְּרַטִימַה, סוּפְּרַטִיקַה, בְּרְהַדְרַטְהַא, מַהוֹטְסָאהַה ענוו הנפש, סוּקְרַטוּ ונַלַה איש נִישַׁדְהַא,
सत्यव्रतः शान्तभयः सुमित्रः सुबलः प्रभुः ।
जानुजङ्घोऽनरण्योऽर्कः प्रियभृत्यः शुभव्रतः ॥१७६॥
176. satyavrataḥ śāntabhayaḥ sumitraḥ subalaḥ prabhuḥ ,
jānujaṅgho'naraṇyo'rkaḥ priyabhṛtyaḥ śubhavrataḥ.
176. satyavrataḥ śāntabhayaḥ sumitraḥ subalaḥ prabhuḥ
jānujanghaḥ anaraṇyaḥ arkaḥ priyabhṛtyaḥ śubhavrataḥ
176. Satyavrata, Śāntabhaya, Sumitra, Subala, Prabhu, Jānujangha, Anaraṇya, Arka, Priyabhṛtya, and Śubhavrata.
176. סַטְיַוְרַטַה, שָׁאנְטַבְּהַיַה, סוּמִיטְרַה, סוּבַּלַה הריבון, ג׳ָאנוּג׳ַנְגְהַא, אַנַרַנְיַה, אַרְקַה, פְּרִיַבְּהְרְטְיַה ושׁוּבְּהַוְרַטַה,
बलबन्धुर्निरामर्दः केतुशृङ्गो बृहद्बलः ।
धृष्टकेतुर्बृहत्केतुर्दीप्तकेतुर्निरामयः ॥१७७॥
177. balabandhurnirāmardaḥ ketuśṛṅgo bṛhadbalaḥ ,
dhṛṣṭaketurbṛhatketurdīptaketurnirāmayaḥ.
177. balabandhuḥ nirāmardaḥ ketuśṛṅgaḥ bṛhadbalaḥ
dhṛṣṭaketuḥ bṛhatketuḥ dīptaketuḥ nirāmayaḥ
177. Balabandhu, Nirāmarda, Ketuśṛṅga, Bṛhadbala, Dhṛṣṭaketu, Bṛhatketu, Dīptaketu, and Nirāmaya.
177. בַּלַבַּנְדְהוּ, נִירָאמַרְדַה, קֵטוּשְׁרְנְגַה, בְּרְהַדְבַּלַה, דְהְרְשְׁתַקֵטוּ, בְּרְהַטְקֵטוּ, דִיפְּטַקֵטוּ ונִירָאמַיַה,
अविक्षित्प्रबलो धूर्तः कृतबन्धुर्दृढेषुधिः ।
महापुराणः संभाव्यः प्रत्यङ्गः परहा श्रुतिः ॥१७८॥
178. avikṣitprabalo dhūrtaḥ kṛtabandhurdṛḍheṣudhiḥ ,
mahāpurāṇaḥ saṁbhāvyaḥ pratyaṅgaḥ parahā śrutiḥ.
178. avikṣit prabalaḥ dhūrtaḥ kṛtabandhuḥ dṛḍheṣudhiḥ
mahāpurāṇaḥ sambhāvyaḥ pratyaṅgaḥ parahā śrutiḥ
178. Avikṣit, Prabala, Dhūrta, Kṛtabandhu, Dṛḍheṣudhi, Mahāpurāṇa, Sambhāvya, Pratyaṅga, Parahā, and Śruti are among those mentioned.
178. אַוִיקְשִׁיט, פְּרַבַּלַה, דְהוּרְטַה, קְרְטַבַּנְדְהוּ, דְרְדְהֵשׁוּדְהִי, מַהָאפּוּרָאנַה, סַמְבְּהָאוְיַה, פְּרַטְיַנְגַה, פַּרַהָה ושְׁרוּטִי.
एते चान्ये च बहवः शतशोऽथ सहस्रशः ।
श्रूयन्तेऽयुतशश्चान्ये संख्याताश्चापि पद्मशः ॥१७९॥
179. ete cānye ca bahavaḥ śataśo'tha sahasraśaḥ ,
śrūyante'yutaśaścānye saṁkhyātāścāpi padmaśaḥ.
179. ete ca anye ca bahavaḥ śataśaḥ atha sahasraśaḥ
śrūyante ayutaśaḥ ca anye saṅkhyātāḥ ca api padmaśaḥ
179. These and many others, numbering by hundreds and by thousands, are heard of. Still others are counted by ten thousands, and even by millions.
179. אלה ורבים אחרים, מאות ואלפים, ועוד רבבות, נשמע עליהם, ואף נמנו בכמויות עצומות של פַּדְמַה (מספר עצום).
हित्वा सुविपुलान्भोगान्बुद्धिमन्तो महाबलाः ।
राजानो निधनं प्राप्तास्तव पुत्रैर्महत्तमाः ॥१८०॥
180. hitvā suvipulānbhogānbuddhimanto mahābalāḥ ,
rājāno nidhanaṁ prāptāstava putrairmahattamāḥ.
180. hitvā suvipulān bhogān buddhimantaḥ mahābalāḥ
rājānaḥ nidhanam prāptāḥ tava putraiḥ mahattamāḥ
180. Intelligent, immensely powerful, and truly great kings, despite having relinquished vast enjoyments, met their demise at the hands of your sons.
180. המלכים הללו, חכמים ובעלי כוח רב, גדולים בהרבה מבניך, נטשו תענוגות רבים מאוד ומתו.
येषां दिव्यानि कर्माणि विक्रमस्त्याग एव च ।
माहात्म्यमपि चास्तिक्यं सत्यता शौचमार्जवम् ॥१८१॥
181. yeṣāṁ divyāni karmāṇi vikramastyāga eva ca ,
māhātmyamapi cāstikyaṁ satyatā śaucamārjavam.
181. yeṣām divyāni karmāṇi vikramaḥ tyāgaḥ eva ca
māhātmyam api ca āstikyam satyatā śaucam ārjavam
181. Whose divine deeds, valor, and indeed generosity, whose greatness, and also faith in the sacred, truthfulness, purity, and integrity...
181. (אלה) אשר מעשיהם אלוהיים, ובהם גבורה, נדיבות, גדלות נפש, אמונה, אמת, טוהר וישרות,
विद्वद्भिः कथ्यते लोके पुराणैः कविसत्तमैः ।
सर्वर्द्धिगुणसंपन्नास्ते चापि निधनं गताः ॥१८२॥
182. vidvadbhiḥ kathyate loke purāṇaiḥ kavisattamaiḥ ,
sarvarddhiguṇasaṁpannāste cāpi nidhanaṁ gatāḥ.
182. vidvadbhiḥ kathyate loke purāṇaiḥ kavisattamaiḥ
sarvarddhiguṇasampannāḥ te ca api nidhanam gatāḥ
182. These [deeds and virtues] are recounted in the world by the learned, by ancient texts, and by the best of poets. Even those who were endowed with all prosperity and excellent qualities eventually met their demise.
182. (מעלות אלה) מסופרות בעולם בפי חכמים, בכתבי פּוּרָאנַה ובפי גדולי המשוררים. (המלכים) שהיו מלאים בכל העושר והמעלות - גם הם מתו.
तव पुत्रा दुरात्मानः प्रतप्ताश्चैव मन्युना ।
लुब्धा दुर्वृत्तभूयिष्ठा न ताञ्शोचितुमर्हसि ॥१८३॥
183. tava putrā durātmānaḥ prataptāścaiva manyunā ,
lubdhā durvṛttabhūyiṣṭhā na tāñśocitumarhasi.
183. tava putrāḥ durātmānaḥ prataptāḥ ca eva manyunā
lubdhāḥ durvṛttabhūyiṣṭhāḥ na tān śocitum arhasi
183. Your sons are evil-minded, tormented by anger, greedy, and predominantly wicked. You should not grieve for them.
183. בניך היו רעי נפש, בערו בכעס, היו חמדנים ורובם שקועים במעשים רעים, ואין לך לבכות עליהם.
श्रुतवानसि मेधावी बुद्धिमान्प्राज्ञसंमतः ।
येषां शास्त्रानुगा बुद्धिर्न ते मुह्यन्ति भारत ॥१८४॥
184. śrutavānasi medhāvī buddhimānprājñasaṁmataḥ ,
yeṣāṁ śāstrānugā buddhirna te muhyanti bhārata.
184. śrutavān asi medhāvī buddhimān prājñasammataḥ
yeṣām śāstrānugā buddhiḥ na te muhyanti bhārata
184. You are learned, intelligent, wise, and respected by the discerning. Those whose intellect follows the scriptures do not become deluded, O Bhārata.
184. הו בְּהָארַטַה, אתה בעל ידע, חכם ונבון, ונחשב בעיני התבונים. אלה שתבונתם הולכת בעקבות הכתבים אינם נבוכים.
निग्रहानुग्रहौ चापि विदितौ ते नराधिप ।
नात्यन्तमेवानुवृत्तिः श्रूयते पुत्ररक्षणे ॥१८५॥
185. nigrahānugrahau cāpi viditau te narādhipa ,
nātyantamevānuvṛttiḥ śrūyate putrarakṣaṇe.
185. nigrahānugrahau ca api viditau te narādhipa na
atyantam eva anuvṛttiḥ śrūyate putrarakṣaṇe
185. O king, both restraint and favor are known to you. Excessive indulgence in protecting sons is not heard of (as wise or appropriate).
185. הו שליט בני האדם, גם הענישה והחסד ידועים לך. לא נשמע שיש להיגרר ללא גבול אחרי הבנים בשם הגנתם.
भवितव्यं तथा तच्च नातः शोचितुमर्हसि ।
दैवं प्रज्ञाविशेषेण को निवर्तितुमर्हति ॥१८६॥
186. bhavitavyaṁ tathā tacca nātaḥ śocitumarhasi ,
daivaṁ prajñāviśeṣeṇa ko nivartitumarhati.
186. bhavitavyam tathā tat ca na ataḥ śocitum arhasi
daivam prajñāviśeṣeṇa kaḥ nivartitum arhati
186. What is destined to happen, happens; therefore, you should not grieve. Who can prevent fate with special intelligence?
186. כך היה צריך להיות, ולכן אין לך להתאבל. מי יכול לשנות את הגורל, ואפילו בתבונה יוצאת דופן?
विधातृविहितं मार्गं न कश्चिदतिवर्तते ।
कालमूलमिदं सर्वं भावाभावौ सुखासुखे ॥१८७॥
187. vidhātṛvihitaṁ mārgaṁ na kaścidativartate ,
kālamūlamidaṁ sarvaṁ bhāvābhāvau sukhāsukhe.
187. vidhātṛvihitam mārgam na kaścit ativartate
kālamūlam idam sarvam bhāva abhāvau sukha asukhe
187. No one can transgress the path ordained by the Creator. Everything, including existence and non-existence, happiness and sorrow, has time as its root.
187. איש אינו חורג מהדרך שקבע הבורא. שורשו של כל זה בזמן - הקיום והחידלון, האושר והצער.
कालः पचति भूतानि कालः संहरति प्रजाः ।
निर्दहन्तं प्रजाः कालं कालः शमयते पुनः ॥१८८॥
188. kālaḥ pacati bhūtāni kālaḥ saṁharati prajāḥ ,
nirdahantaṁ prajāḥ kālaṁ kālaḥ śamayate punaḥ.
188. kālaḥ pacati bhūtāni kālaḥ saṃharati prajāḥ
nirdahantam prajāḥ kālam kālaḥ śamayate punaḥ
188. Time consumes all beings; Time destroys creatures. Even that Time which burns up creatures, Time itself again brings to an end.
188. הזמן מבשל את היצורים, הזמן מכלה את הברואים. והזמן עצמו מרגיע שוב את הזמן שצורב את הברואים.
कालो विकुरुते भावान्सर्वाँल्लोके शुभाशुभान् ।
कालः संक्षिपते सर्वाः प्रजा विसृजते पुनः ।
कालः सर्वेषु भूतेषु चरत्यविधृतः समः ॥१८९॥
189. kālo vikurute bhāvānsarvāँlloke śubhāśubhān ,
kālaḥ saṁkṣipate sarvāḥ prajā visṛjate punaḥ ,
kālaḥ sarveṣu bhūteṣu caratyavidhṛtaḥ samaḥ.
189. kālaḥ vikurute bhāvān sarvān loke
śubhāśubhān kālaḥ saṃkṣipate sarvāḥ
prajāḥ visṛjate punaḥ kālaḥ sarveṣu
bhūteṣu carati avidhṛtaḥ samaḥ
189. Time changes all conditions, good and bad, in the world. Time destroys all creatures and creates them again. Time moves unhindered and impartially among all beings.
189. הזמן משנה את כל הדברים בעולם, הטובים והרעים. הזמן מכווץ את כל הברואים ומשחרר אותם שוב. הזמן נע בכל היצורים, חופשי ושווה לכולם.
अतीतानागता भावा ये च वर्तन्ति सांप्रतम् ।
तान्कालनिर्मितान्बुद्ध्वा न संज्ञां हातुमर्हसि ॥१९०॥
190. atītānāgatā bhāvā ye ca vartanti sāṁpratam ,
tānkālanirmitānbuddhvā na saṁjñāṁ hātumarhasi.
190. atītānāgatāḥ bhāvāḥ ye ca vartanti sāmpratam
tān kālanirmitān buddhvā na saṃjñām hātum arhasi
190. Understanding that all states – those of the past, the future, and those currently existing – are created by Time, you should not abandon your (true) understanding.
190. הדברים שהיו, שעתידים להיות ושקיימים עתה, דע שכולם נוצרו בידי הזמן, ואל תאבד את שיווי משקלך.
सूत उवाच ।
अत्रोपनिषदं पुण्यां कृष्णद्वैपायनोऽब्रवीत् ।
भारताध्ययनात्पुण्यादपि पादमधीयतः ।
श्रद्दधानस्य पूयन्ते सर्वपापान्यशेषतः ॥१९१॥
191. sūta uvāca ,
atropaniṣadaṁ puṇyāṁ kṛṣṇadvaipāyano'bravīt ,
bhāratādhyayanātpuṇyādapi pādamadhīyataḥ ,
śraddadhānasya pūyante sarvapāpānyaśeṣataḥ.
191. sūtaḥ uvāca atra upaniṣadam puṇyām
kṛṣṇadvaipāyanaḥ abravīt bhāratādhyayanāt
puṇyāt api pādam adhīyataḥ
śraddadhānasya pūyante sarvapāpāni aśeṣataḥ
191. Sūta said: Here, Kṛṣṇa Dvaipāyana (Vyāsa) expounded this sacred mystic teaching. By studying even a quarter of the meritorious Bhārata (Mahābhārata), all the sins of one who is faithful are completely purified.
191. הסוּטַה אמר: קְרְשְׁנַה דְוַיפָּאיַנַה (וְיָאסַה) אמר כאן את האוּפַּנִישַׁד (תורה סודית) הטהורה. מי שבעל אמונה ולומד אפילו רבע מתוך לימוד הבְּהָארַטַה הקדוש, כל חטאיו נמחקים ממנו כליל.
देवर्षयो ह्यत्र पुण्या ब्रह्मराजर्षयस्तथा ।
कीर्त्यन्ते शुभकर्माणस्तथा यक्षमहोरगाः ॥१९२॥
192. devarṣayo hyatra puṇyā brahmarājarṣayastathā ,
kīrtyante śubhakarmāṇastathā yakṣamahoragāḥ.
192. devarṣayaḥ hi atra puṇyāḥ brahmarājarṣayaḥ tathā
kīrtyante śubhakarmāṇaḥ tathā yakṣamahoragāḥ
192. Indeed, in this text are extolled the pure divine sages, and similarly the Brahma-sages and royal sages of auspicious deeds, and also the Yakṣas and great serpents.
192. מסופרים כאן חוזי האלים הקדושים וכן חוזים בְּרַהְמִינים ומלכים, אנשי מעשים טובים, וכן יַקְשַׁה ונחשים אדירים.
भगवान्वासुदेवश्च कीर्त्यतेऽत्र सनातनः ।
स हि सत्यमृतं चैव पवित्रं पुण्यमेव च ॥१९३॥
193. bhagavānvāsudevaśca kīrtyate'tra sanātanaḥ ,
sa hi satyamṛtaṁ caiva pavitraṁ puṇyameva ca.
193. bhagavān vāsudevaḥ ca kīrtyate atra sanātanaḥ
saḥ hi satyamṛtam ca eva pavitram puṇyam eva ca
193. Here, the eternal Lord Vāsudeva is glorified. For He is indeed truth, immortality, purity, and sacredness.
193. מסופר כאן גם על האדון הנעלה וָאסוּדֵוַה הנצחי. הוא האמת, רְטַה (הסדר הקוסמי), הטוהר והטוב.
शाश्वतं ब्रह्म परमं ध्रुवं ज्योतिः सनातनम् ।
यस्य दिव्यानि कर्माणि कथयन्ति मनीषिणः ॥१९४॥
194. śāśvataṁ brahma paramaṁ dhruvaṁ jyotiḥ sanātanam ,
yasya divyāni karmāṇi kathayanti manīṣiṇaḥ.
194. śāśvatam brahma paramam dhruvam jyotiḥ sanātanam
yasya divyāni karmāṇi kathayanti manīṣiṇaḥ
194. He is the eternal, supreme Brahman, the constant and everlasting light, whose divine deeds the wise ones proclaim.
194. הוא המציאות הקוסמית הנצחית והעליונה, האור היציב והקדמון, שעל מעשיו האלוהיים מספרים החכמים.
असत्सत्सदसच्चैव यस्माद्देवात्प्रवर्तते ।
संततिश्च प्रवृत्तिश्च जन्म मृत्युः पुनर्भवः ॥१९५॥
195. asatsatsadasaccaiva yasmāddevātpravartate ,
saṁtatiśca pravṛttiśca janma mṛtyuḥ punarbhavaḥ.
195. asat sat sadasat ca eva yasmāt devāt pravartate
saṃtatiḥ ca pravṛttiḥ ca janma mṛtyuḥ punarbhavaḥ
195. From that very God proceeds the non-existent, the existent, and both the existent and non-existent; similarly, continuation, activity, birth, death, and rebirth also originate from Him.
195. מאותו אל מתהווים הלא-קיים, הקיים, והקיים והלא-קיים יחד, ההמשכיות והפעילות, הלידה, המוות והלידה מחדש.
अध्यात्मं श्रूयते यच्च पञ्चभूतगुणात्मकम् ।
अव्यक्तादि परं यच्च स एव परिगीयते ॥१९६॥
196. adhyātmaṁ śrūyate yacca pañcabhūtaguṇātmakam ,
avyaktādi paraṁ yacca sa eva parigīyate.
196. adhyātmam śrūyate yat ca pañcabhūtaguṇātmakam
avyaktādi paramam yat ca saḥ eva parigīyate
196. That which is known as "adhyātma" (pertaining to the self), which is characterized by the qualities of the five great elements, and that which is supreme, beginning with the unmanifest (Prakriti) - He alone is celebrated as all of it.
196. הידע על העצמי (אַדְהְיָאטְמַה) הנשמע כאן, שטבעו תכונות חמשת היסודות, ומה שמעבר לבלתי נגלה ולכל התחלה - רק אותו מהללים.
यत्तद्यतिवरा युक्ता ध्यानयोगबलान्विताः ।
प्रतिबिम्बमिवादर्शे पश्यन्त्यात्मन्यवस्थितम् ॥१९७॥
197. yattadyativarā yuktā dhyānayogabalānvitāḥ ,
pratibimbamivādarśe paśyantyātmanyavasthitam.
197. yat tat yativarāḥ yuktāḥ dhyānayogabalānvitāḥ
pratibimbam iva ādarśe paśyanti ātmani avasthitam
197. That which the greatest of ascetics, who are absorbed in contemplation and endowed with the power of Yoga, perceive residing within their own Self, just like a reflection in a mirror.
197. אותו רואים גדולי הנזירים הנודדים, המאוחדים (בתרגול) והמצוידים בכוח יוֹגַה של מדיטציה, שוכן בתוך העצמי, כמו השתקפות במראה.
श्रद्दधानः सदोद्युक्तः सत्यधर्मपरायणः ।
आसेवन्निममध्यायं नरः पापात्प्रमुच्यते ॥१९८॥
198. śraddadhānaḥ sadodyuktaḥ satyadharmaparāyaṇaḥ ,
āsevannimamadhyāyaṁ naraḥ pāpātpramucyate.
198. śraddadhānaḥ sadā udyuktaḥ satyadharmaparāyaṇaḥ
āsevan imam adhyāyam naraḥ pāpāt pramucyate
198. A person who is faithful, always diligent, and solely devoted to truth and righteousness, becomes liberated from sin by diligently studying this chapter.
198. אדם בעל אמונה, שקוד תמיד, המסור לאמת ולדרך היושר, המתמיד בפרק הזה, משתחרר מחטא.
अनुक्रमणिमध्यायं भारतस्येममादितः ।
आस्तिकः सततं शृण्वन्न कृच्छ्रेष्ववसीदति ॥१९९॥
199. anukramaṇimadhyāyaṁ bhāratasyemamāditaḥ ,
āstikaḥ satataṁ śṛṇvanna kṛcchreṣvavasīdati.
199. anukramaṇim adhyāyam bhāratasya imam āditaḥ
āstikaḥ satatam śṛṇvan na kṛcchreṣu avasīdati
199. A person who is a believer, constantly listening to this introductory chapter of the Mahābhārata from the beginning, does not become dejected in times of distress.
199. פרק זה, תוכן העניינים של הבְּהָארַטַה מראשיתו - מי שמאמין ושומע אותו תמיד, אינו שוקע בקשיים.
उभे संध्ये जपन्किंचित्सद्यो मुच्येत किल्बिषात् ।
अनुक्रमण्या यावत्स्यादह्ना रात्र्या च संचितम् ॥२००॥
200. ubhe saṁdhye japankiṁcitsadyo mucyeta kilbiṣāt ,
anukramaṇyā yāvatsyādahnā rātryā ca saṁcitam.
200. ubhe sandhye japan kiñcit sadyaḥ mucyeta kilbiṣāt
anukramaṇyā yāvat syāt ahnā rātryā ca sañcitam
200. By reciting even a little (from this text) at both twilight periods, a person is immediately liberated from sin. Whatever amount of sin may have been accumulated by day and by night, it is removed by means of this introductory chapter.
200. מי שממלמל משהו ממנו בשני הדמדומים משתחרר מיד מחטא, וכל חטא שנצבר ביום ובלילה נמחק בעזרת תוכן העניינים.
भारतस्य वपुर्ह्येतत्सत्यं चामृतमेव च ।
नवनीतं यथा दध्नो द्विपदां ब्राह्मणो यथा ॥२०१॥
201. bhāratasya vapurhyetatsatyaṁ cāmṛtameva ca ,
navanītaṁ yathā dadhno dvipadāṁ brāhmaṇo yathā.
201. bhāratasya vapuḥ hi etat satyam ca amṛtam eva ca
navanītam yathā dadhnaḥ dvipadām brāhmaṇaḥ yathā
201. Indeed, this is the very essence of the Mahābhārata, and it is truth and nectar. Just as fresh butter (is the essence) from curd, and a Brahmin (is the best) among two-footed beings.
201. זהו גופו של בְּהָארַטַה, והוא האמת והוא האלמוות. כשם שהחמאה היא העיקר שבלבן החמוץ, וכשם שהבְּרַהְמִין הוא העליון בין בעלי שתי הרגליים,
ह्रदानामुदधिः श्रेष्ठो गौर्वरिष्ठा चतुष्पदाम् ।
यथैतानि वरिष्ठानि तथा भारतमुच्यते ॥२०२॥
202. hradānāmudadhiḥ śreṣṭho gaurvariṣṭhā catuṣpadām ,
yathaitāni variṣṭhāni tathā bhāratamucyate.
202. hradānām udadhiḥ śreṣṭhaḥ gauḥ variṣṭhā catuṣpadām
yathā etāni variṣṭhāni tathā bhāratam ucyate
202. The ocean is the foremost among lakes; a cow is the most excellent among quadrupeds. Just as these are superior, so too is the Mahābhārata declared to be.
202. (וכן) האוקיינוס הוא המעולה שבמאגרי המים, והפרה היא המעולה שבבעלי ארבע הרגליים. כשם שאלה המעולים בסוגם, כך נאמר על בְּהָארַטַה (שהוא המעולה שבכל).
यश्चैनं श्रावयेच्छ्राद्धे ब्राह्मणान्पादमन्ततः ।
अक्षय्यमन्नपानं तत्पितॄंस्तस्योपतिष्ठति ॥२०३॥
203. yaścainaṁ śrāvayecchrāddhe brāhmaṇānpādamantataḥ ,
akṣayyamannapānaṁ tatpitṝṁstasyopatiṣṭhati.
203. yaḥ ca enam śrāvayet śrāddhe brāhmaṇān pādam antataḥ
akṣayyam anna-pānam tat pitṝn tasya upatiṣṭhati
203. And whoever recites even a quarter of this (text) to Brahmins during a śrāddha ceremony, for him, imperishable food and drink is offered to his ancestors.
203. וכל מי שישמיע זאת לבְּרַהְמִינִים בטקס השְׁרָאדְהַה (טקס הזיכרון לאבות), ולו רק פָּדַה (רבע בית) אחד בסופו, האוכל והמשקה שלו יהפכו לבלתי נדלים ויגיעו אל אבותיו.
इतिहासपुराणाभ्यां वेदं समुपबृंहयेत् ।
बिभेत्यल्पश्रुताद्वेदो मामयं प्रतरिष्यति ॥२०४॥
204. itihāsapurāṇābhyāṁ vedaṁ samupabṛṁhayet ,
bibhetyalpaśrutādvedo māmayaṁ pratariṣyati.
204. itihāsa-purāṇābhyām vedam samupabṛṁhayet
bibheti alpa-śrutāt vedaḥ mām ayam pratariṣyati
204. One should supplement the Veda with the Itihāsas and Purāṇas. The Veda fears a person of little learning, thinking, 'This one will misinterpret me'.
204. יש לחזק ולהעשיר את הוֵדַה באמצעות האִיטִיהָאסַה (הסיפורים ההיסטוריים) והפּוּרָאנוֹת. הוֵדַה חושש מפני מי שלמד מעט, מחשש שהוא יעוות אותו ולא ישמור על כוונתו.
कार्ष्णं वेदमिमं विद्वाञ्श्रावयित्वार्थमश्नुते ।
भ्रूणहत्याकृतं चापि पापं जह्यान्न संशयः ॥२०५॥
205. kārṣṇaṁ vedamimaṁ vidvāñśrāvayitvārthamaśnute ,
bhrūṇahatyākṛtaṁ cāpi pāpaṁ jahyānna saṁśayaḥ.
205. kārṣṇam vedam imam vidvān śrāvayitvā artham aśnute
bhrūṇa-hatyā-kṛtam ca api pāpam jahyāt na saṁśayaḥ
205. A learned person, having recited this text by Vyasa, obtains its benefit. And he also gets rid of even the sin of embryo-killing; there is no doubt about it.
205. המלומד המכיר את הוֵדַה של קְרְשְׁנַה (וְיָאסַה) הזה ומשמיע אותו לאחרים, זוכה בעושר, ואפילו חטא של רצח עובר יסיר מעליו, אין בכך ספק.
य इमं शुचिरध्यायं पठेत्पर्वणि पर्वणि ।
अधीतं भारतं तेन कृत्स्नं स्यादिति मे मतिः ॥२०६॥
206. ya imaṁ śuciradhyāyaṁ paṭhetparvaṇi parvaṇi ,
adhītaṁ bhārataṁ tena kṛtsnaṁ syāditi me matiḥ.
206. yaḥ imam śuciḥ adhyāyam paṭhet parvaṇi parvaṇi
adhītam bhāratam tena kṛtsnam syāt iti me matiḥ
206. Whoever recites this pure chapter on every special occasion (parvan), by him the entire Mahābhārata would be considered studied - this is my opinion.
206. מי ששומר על טהרה וקורא את הפרק הזה בכל פַּרְוַה (מועד חודשי של חידוש או מילוי הירח), נחשב כמי שלמד את כל בְּהָארַטַה, כך אני סבור.
यश्चेमं शृणुयान्नित्यमार्षं श्रद्धासमन्वितः ।
स दीर्घमायुः कीर्तिं च स्वर्गतिं चाप्नुयान्नरः ॥२०७॥
207. yaścemaṁ śṛṇuyānnityamārṣaṁ śraddhāsamanvitaḥ ,
sa dīrghamāyuḥ kīrtiṁ ca svargatiṁ cāpnuyānnaraḥ.
207. yaḥ ca imam śṛṇuyāt nityam ārṣam śraddhā-samanvitaḥ
saḥ dīrgham āyuḥ kīrtim ca svargatim ca āpnuyāt naraḥ
207. And the person who, endowed with faith, constantly listens to this sacred (text) by the sages, attains a long life, fame, and a heavenly state.
207. וגם מי שמאזין תמיד ובאמונה ליצירה הזאת של החוזים, יזכה לאורך ימים, לתהילה ולדרך אל השמיים.
चत्वार एकतो वेदा भारतं चैकमेकतः ।
समागतैः सुरर्षिभिस्तुलामारोपितं पुरा ।
महत्त्वे च गुरुत्वे च ध्रियमाणं ततोऽधिकम् ॥२०८॥
208. catvāra ekato vedā bhārataṁ caikamekataḥ ,
samāgataiḥ surarṣibhistulāmāropitaṁ purā ,
mahattve ca gurutve ca dhriyamāṇaṁ tato'dhikam.
208. catvāraḥ ekataḥ vedāḥ bhāratam ca
ekam ekataḥ samāgataiḥ surarṣibhiḥ
tulām āropitam purā mahattve ca
gurutve ca dhriyamāṇam tataḥ adhikam
208. Formerly, when assembled divine sages placed the four Vedas on one side of a balance scale and the single Mahābhārata on the other, it (the Mahābhārata) was found to be greater than them, both in significance and in weight.
208. ארבע הוֵדוֹת מצד אחד, ובְּהָארַטַה לבדו מצד שני. בימים עברו הניחו אותם על המאזניים האלים והחוזים שנאספו, וכשנשקלו מבחינת גדולה ומבחינת כובד, התברר שבְּהָארַטַה כבד יותר.
महत्त्वाद्भारवत्त्वाच्च महाभारतमुच्यते ।
निरुक्तमस्य यो वेद सर्वपापैः प्रमुच्यते ॥२०९॥
209. mahattvādbhāravattvācca mahābhāratamucyate ,
niruktamasya yo veda sarvapāpaiḥ pramucyate.
209. mahattvāt bhāravattvāt ca mahābhāratam ucyate
niruktam asya yaḥ veda sarvapāpaiḥ pramucyate
209. Because of its greatness and its profound weight, it is called the Mahābhārata. Whoever understands its etymological significance is liberated from all sins.
209. בגלל גדולתו וכובדו הוא נקרא מַהָאבְּהָארַטַה (בְּהָארַטַה הגדול). מי שיודע את פשר השם הזה, משתחרר מכל החטאים.
तपो न कल्कोऽध्ययनं न कल्कः स्वाभाविको वेदविधिर्न कल्कः ।
प्रसह्य वित्ताहरणं न कल्कस्तान्येव भावोपहतानि कल्कः ॥२१०॥
210. tapo na kalko'dhyayanaṁ na kalkaḥ; svābhāviko vedavidhirna kalkaḥ ,
prasahya vittāharaṇaṁ na kalka;stānyeva bhāvopahatāni kalkaḥ.
210. tapaḥ na kalkaḥ adhyayanam na kalkaḥ
svābhāvikaḥ vedavidhiḥ na kalkaḥ
prasahya vittāharaṇam na kalkaḥ
tāni eva bhāva upahatāni kalkaḥ
210. Austerity is not a transgression; Vedic study is not a transgression; a naturally prescribed Vedic rite is not a transgression; the forceful acquisition of wealth is not a transgression. However, only when these very actions are tainted by a corrupt intention do they become transgressions.
210. תרגול רוחני אינו כתם מוסרי, ולימוד אינו כתם, וגם קיום הוראות הוֵדַה לפי הטבע של האדם אינו כתם. אפילו לקיחת רכוש בכוח אינה כתם. אולם כל אלה עצמם הופכים לכתם כשהכוונה שמאחוריהם פגומה.