Skip to content
אתר זה לא תומך בגרסאות ישנות של אינטרנט אקספלורר
מומלץ להשתמש בדפדפן גוגל כרום או פיירפוקס מוזילה
(או באינטרנט אקספלורר / edge עדכני)
Enjoy Learning Sanskrit tips, tools, resources and more...

महाभारतः       mahābhārataḥ - book-3, chapter-161

Use the following checkboxes to set the display options for this chapter (You can also control the display of each verse separately):
what would you like to see in each verse:
which language(s) would you like to see in the translations:
वैशंपायन उवाच ।
तस्मिन्नगेन्द्रे वसतां तु तेषां महात्मनां सद्व्रतमास्थितानाम् ।
रतिः प्रमोदश्च बभूव तेषामाकाङ्क्षतां दर्शनमर्जुनस्य ॥१॥
1. vaiśaṁpāyana uvāca ,
tasminnagendre vasatāṁ tu teṣāṁ; mahātmanāṁ sadvratamāsthitānām ,
ratiḥ pramodaśca babhūva teṣā;mākāṅkṣatāṁ darśanamarjunasya.
1. vaiśaṃpāyana uvāca | tasmin nagendre
vasatām tu teṣām mahātmanām satvrataṃ
āsthitānām ratiḥ pramodaḥ ca babhūva
teṣām ākāṅkṣatām darśanam arjunasya
1. Vaiśaṃpāyana said: Indeed, for those great-souled ones (mahātman) who were residing on that chief of mountains and adhering to virtuous practices, there was delight and joy as they longed for the sight of Arjuna.
1. וַישַׁמְפָּאיַנַה אמר: באותו הר נעלה שכנו גדולי הנפש האלה, שדבקו בנדרים טובים, ושמחה ועליצות מילאו אותם בעודם מייחלים לראות את אַרְג׳וּנַה.
तान्वीर्ययुक्तान्सुविशुद्धसत्त्वांस्तेजस्विनः सत्यधृतिप्रधानान् ।
संप्रीयमाणा बहवोऽभिजग्मुर्गन्धर्वसंघाश्च महर्षयश्च ॥२॥
2. tānvīryayuktānsuviśuddhasattvāṁ;stejasvinaḥ satyadhṛtipradhānān ,
saṁprīyamāṇā bahavo'bhijagmu;rgandharvasaṁghāśca maharṣayaśca.
2. tān vīryayuktān suviśuddhasattvān
tejasvinaḥ satyadhṛtipradhānān
saṃprīyamāṇāḥ bahavaḥ abhijagmuḥ
gandharvasaṅghāḥ ca maharṣayaḥ ca
2. Many groups of Gandharvas and great sages, being well-pleased, approached those who were endowed with valor, whose inner nature (sattva) was very pure, who were brilliant, and who had truth and steadfastness as their primary virtues.
2. אל אותם בעלי גבורה, טהורי לב, זוהרים, שעיקר דרכם אמת ויציבות, הגיעו בשמחה רבים מקהלות הגַנְדְהַרְוַה וגם מגדולי החוזים.
तं पादपैः पुष्पधरैरुपेतं नगोत्तमं प्राप्य महारथानाम् ।
मनःप्रसादः परमो बभूव यथा दिवं प्राप्य मरुद्गणानाम् ॥३॥
3. taṁ pādapaiḥ puṣpadharairupetaṁ; nagottamaṁ prāpya mahārathānām ,
manaḥprasādaḥ paramo babhūva; yathā divaṁ prāpya marudgaṇānām.
3. tam pādapaiḥ puṣpadharaiḥ upetam
nagottamam prāpya mahārathānām
manaḥprasādaḥ paramaḥ babhūva
yathā divam prāpya marudgaṇānām
3. Upon reaching that excellent mountain, which was adorned with trees bearing flowers, the great warriors experienced supreme mental tranquility, just as the hosts of Maruts (celestial beings) feel when they reach heaven.
3. כשהגיעו אל ההר המשובח ההוא, המלא עצים נושאי פרחים, נרגעה רוחם של הלוחמים הגדולים מאוד, כפי שנרגעת רוחם של המַרוּט כשהם מגיעים לשמיים.
मयूरहंसस्वननादितानि पुष्पोपकीर्णानि महाचलस्य ।
शृङ्गाणि सानूनि च पश्यमाना गिरेः परं हर्षमवाप्य तस्थुः ॥४॥
4. mayūrahaṁsasvananāditāni; puṣpopakīrṇāni mahācalasya ,
śṛṅgāṇi sānūni ca paśyamānā; gireḥ paraṁ harṣamavāpya tasthuḥ.
4. mayūrahaṃsasvananāditāni puṣpopakīrṇāni mahācalasya śṛṅgāṇi
sānūni ca paśyamānāḥ gireḥ param harṣam avāpya tasthuḥ
4. Observing the peaks and plateaus of that great mountain, which resonated with the calls of peacocks and swans and were strewn with flowers, they stood, having attained immense joy from the mountain.
4. הם הביטו בפסגות ובמורדות ההר הגדול, שהדהדו מקולות הטווסים והברבורים ופזורים בפרחים, ונשארו שם מלאי שמחה עילאית.
साक्षात्कुबेरेण कृताश्च तस्मिन्नगोत्तमे संवृतकूलरोधसः ।
कादम्बकारण्डवहंसजुष्टाः पद्माकुलाः पुष्करिणीरपश्यन् ॥५॥
5. sākṣātkubereṇa kṛtāśca tasmi;nnagottame saṁvṛtakūlarodhasaḥ ,
kādambakāraṇḍavahaṁsajuṣṭāḥ; padmākulāḥ puṣkariṇīrapaśyan.
5. sākṣāt kuberena kṛtāḥ ca tasmin nagottame saṃvṛtakūlarodhasaḥ
kādambakāraṇḍavahaṃsajuṣṭāḥ padmākulāḥ puṣkariṇīḥ apaśyan
5. On that excellent mountain, they saw lotus ponds directly created by Kubera, with their banks and shores covered, frequented by kādamba ducks, kāraṇḍava waterfowl, and swans, and abundant with lotuses.
5. ובאותו הר נעלה ראו גם בריכות לוטוס שנוצרו בידי קוּבֵּרַה עצמו, גדותיהן סגורות ויפות, מלאות בעופות מים ובברבורים וגדושות פרחי לוטוס.
क्रीडाप्रदेशांश्च समृद्धरूपान्सुचित्रमाल्यावृतजातशोभान् ।
मणिप्रवेकान्सुमनोहरांश्च यथा भवेयुर्धनदस्य राज्ञः ॥६॥
6. krīḍāpradeśāṁśca samṛddharūpā;nsucitramālyāvṛtajātaśobhān ,
maṇipravekānsumanoharāṁśca; yathā bhaveyurdhanadasya rājñaḥ.
6. krīḍāpradeśān ca samṛddharūpān sucitramālyāvṛtajātaśobhān
maṇipravekān sumanoharān ca yathā bhaveyuḥ dhanadasya rājñaḥ
6. They also saw playgrounds of rich appearance, whose beauty arose from being covered with excellent and varied garlands and excellent gems, and which were utterly charming, just as they would belong to Kubera, the king of wealth.
6. וראו גם אזורי משחק עשירים ביופיים, מקושטים בזרי פרחים צבעוניים ומשובצים באבני חן, מקסימים מאוד, כפי שראוי שיהיו אצל המלך קוּבֵּרַה נותן העושר.
अनेकवर्णैश्च सुगन्धिभिश्च महाद्रुमैः संततमभ्रमालिभिः ।
तपःप्रधानाः सततं चरन्तः शृङ्गं गिरेश्चिन्तयितुं न शेकुः ॥७॥
7. anekavarṇaiśca sugandhibhiśca; mahādrumaiḥ saṁtatamabhramālibhiḥ ,
tapaḥpradhānāḥ satataṁ carantaḥ; śṛṅgaṁ gireścintayituṁ na śekuḥ.
7. anekavarṇaiḥ ca sugandhibhiḥ ca
mahādrumaiḥ santatam abhramālibhiḥ
| tapaḥpradhānāḥ satatam carantaḥ
śṛṅgam gireḥ cintayitum na śekuḥ
7. Even the ascetics, whose primary focus was austerity (tapas) and who constantly wandered, were unable to fully grasp the mountain's peak, which was continuously adorned with great trees of diverse colors and fragrances, perpetually garlanded by clouds.
7. בגלל העצים הגדולים בצבעים רבים ובניחוחות, שענני שמיים מקיפים אותם תמיד, אלה שעיקר עיסוקם בתרגולי עוצמה רוחנית והסתובבו שם תמיד, לא הצליחו אפילו לדמיין את פסגת ההר.
स्वतेजसा तस्य नगोत्तमस्य महौषधीनां च तथा प्रभावात् ।
विभक्तभावो न बभूव कश्चिदहर्निशानां पुरुषप्रवीर ॥८॥
8. svatejasā tasya nagottamasya; mahauṣadhīnāṁ ca tathā prabhāvāt ,
vibhaktabhāvo na babhūva kaści;daharniśānāṁ puruṣapravīra.
8. svatejasā tasya nagottamasya
mahauṣadhīnām ca tathā prabhāvāt
| vibhaktabhāvaḥ na babhūva
kaścit aharniśānām puruṣapravīra
8. O foremost among men (puruṣa), due to the inherent brilliance of that supreme mountain, and similarly, due to the power of its great potent herbs, no one could distinguish between day and night there.
8. הו אדם גיבור, בזכות זוהרו של אותו הר נעלה ובכוחם של צמחי המרפא הגדולים, איש לא הבחין בין הימים ללילות.
यमास्थितः स्थावरजङ्गमानि विभावसुर्भावयतेऽमितौजाः ।
तस्योदयं चास्तमयं च वीरास्तत्र स्थितास्ते ददृशुर्नृसिंहाः ॥९॥
9. yamāsthitaḥ sthāvarajaṅgamāni; vibhāvasurbhāvayate'mitaujāḥ ,
tasyodayaṁ cāstamayaṁ ca vīrā;statra sthitāste dadṛśurnṛsiṁhāḥ.
9. yam āsthitaḥ sthāvarajaṅgamāni
vibhāvasuḥ bhāvayate amitaujāḥ |
tasya udayam ca astamayam ca vīrāḥ
tatra sthitāḥ te dadṛśuḥ nṛsiṃhāḥ
9. There, the heroes, who were like lions among men (nṛsiṃha), witnessed the rising and setting of that immensely splendid sun (Vibhāvasu), which sustains all mobile and immobile beings through its established course.
9. שם, על ההר שעליו עומד השמש בעל הזוהר שאין לו קץ, זה המחיה את כל הנעים והנייחים, ראו אותם גיבורים, אריות בין בני אדם, את זריחתו ואת שקיעתו.
रवेस्तमिस्रागमनिर्गमांस्ते तथोदयं चास्तमयं च वीराः ।
समावृताः प्रेक्ष्य तमोनुदस्य गभस्तिजालैः प्रदिशो दिशश्च ॥१०॥
10. ravestamisrāgamanirgamāṁste; tathodayaṁ cāstamayaṁ ca vīrāḥ ,
samāvṛtāḥ prekṣya tamonudasya; gabhastijālaiḥ pradiśo diśaśca.
10. raveḥ tamisrāgamanirgamān te tathā
udayam ca astamayam ca vīrāḥ
| samāvṛtāḥ prekṣya tamonudasya
gabhastijālaiḥ pradiśaḥ diśaḥ ca
10. Enveloped by the network of rays from the sun (tamonuda), the dispeller of darkness, the heroes observed its rising and setting, and similarly, the arrival and departure of darkness, across all primary and intermediate directions.
10. הגיבורים, מוקפים ברשת קרניו של מסלק החושך, ראו כיצד בא החושך וכיצד הוא נסוג בגלל השמש, וראו את הזריחה והשקיעה ואת כל כיווני העולם ומרחביו.
स्वाध्यायवन्तः सततक्रियाश्च धर्मप्रधानाश्च शुचिव्रताश्च ।
सत्ये स्थितास्तस्य महारथस्य सत्यव्रतस्यागमनप्रतीक्षाः ॥११॥
11. svādhyāyavantaḥ satatakriyāśca; dharmapradhānāśca śucivratāśca ,
satye sthitāstasya mahārathasya; satyavratasyāgamanapratīkṣāḥ.
11. svādhyāyavantaḥ satatakriyāḥ ca
dharmapradhānāḥ ca śucivratāḥ ca
satye sthitāḥ tasya mahārathasya
satyavratasya āgamana pratīkṣāḥ
11. Those who were devoted to self-study (svādhyāya), constantly engaged in their duties, whose primary focus was their natural law (dharma), and whose vows were pure - these individuals, established in truth, were awaiting the return of that great warrior (mahāratha), the one whose vow was truth.
11. הם היו לומדי כתבים, עוסקים תמיד בפעולות קדושות, שעיקר דרכם יושר, בעלי נדרים טהורים ויציבים באמת, והם חיכו לבואו של אותו לוחם גדול, הנאמן לאמת.
इहैव हर्षोऽस्तु समागतानां क्षिप्रं कृतास्त्रेण धनंजयेन ।
इति ब्रुवन्तः परमाशिषस्ते पार्थास्तपोयोगपरा बभूवुः ॥१२॥
12. ihaiva harṣo'stu samāgatānāṁ; kṣipraṁ kṛtāstreṇa dhanaṁjayena ,
iti bruvantaḥ paramāśiṣaste; pārthāstapoyogaparā babhūvuḥ.
12. iha eva harṣaḥ astu samāgatānām
kṣipram kṛtāstreṇa dhanaṃjayena
iti bruvantaḥ paramāśiṣaḥ te
pārthāḥ tapas yoga parāḥ babhūvuḥ
12. Let there be joy right here for those who have assembled, quickly brought by Dhanaṃjaya, who has mastered weapons! Uttering such supreme blessings, the Pārthas (sons of Pṛthā) became deeply devoted to asceticism (tapas) and spiritual discipline (yoga).
12. שתהיה כאן שמחה לכולנו שהתכנסנו, עם שובו המהיר של אַרְג׳וּנַה שהשלים את לימוד הנשק. כך אמרו ברכות נעלות, ובני פָּארְתְהַה התמסרו לתרגולי עוצמה רוחנית וליוֹגַה.
दृष्ट्वा विचित्राणि गिरौ वनानि किरीटिनं चिन्तयतामभीक्ष्णम् ।
बभूव रात्रिर्दिवसश्च तेषां संवत्सरेणैव समानरूपः ॥१३॥
13. dṛṣṭvā vicitrāṇi girau vanāni; kirīṭinaṁ cintayatāmabhīkṣṇam ,
babhūva rātrirdivasaśca teṣāṁ; saṁvatsareṇaiva samānarūpaḥ.
13. dṛṣṭvā vicitrāṇi girau vanāni
kirīṭinam cintayatām abhīkṣṇam
babhūva rātriḥ divasaḥ ca teṣām
saṃvatsareṇa eva samānarūpaḥ
13. While they constantly contemplated the diadem-wearer (kirīṭin) [Arjuna], having seen the wondrous forests on the mountain, for them, night and day became of a similar nature, like a year itself.
13. כשראו את היערות המופלאים שבהר, ובעודם חושבים כל העת על בעל הכתר, הלילה והיום נראו להם זהים, ארוכים כמו שנה שלמה.
यदैव धौम्यानुमते महात्मा कृत्वा जटाः प्रव्रजितः स जिष्णुः ।
तदैव तेषां न बभूव हर्षः कुतो रतिस्तद्गतमानसानाम् ॥१४॥
14. yadaiva dhaumyānumate mahātmā; kṛtvā jaṭāḥ pravrajitaḥ sa jiṣṇuḥ ,
tadaiva teṣāṁ na babhūva harṣaḥ; kuto ratistadgatamānasānām.
14. yadā eva dhaumya anumate mahātmā
kṛtvā jaṭāḥ pravrajitaḥ sa jiṣṇuḥ
tadā eva teṣām na babhūva harṣaḥ
kutaḥ ratiḥ tat gata mānasānām
14. As soon as that great-souled Jiṣṇu (Arjuna), with the permission of Dhaumya, took matted locks and departed as an ascetic, from that very moment, there was no joy for them. How could there be any delight for those whose minds were fixed on him?
14. מהרגע שבו יצא גדול הנפש ג׳ִישְׁנוּ לדרכו, בהסכמת דְהַאוּמְיַה ואחרי שאסף את שערו לצמות, מאותו רגע לא הייתה להם שמחה. ואיך תהיה הנאה לאלה שרוחם נמצאת איתו?
भ्रातुर्नियोगात्तु युधिष्ठिरस्य वनादसौ वारणमत्तगामी ।
यत्काम्यकात्प्रव्रजितः स जिष्णुस्तदैव ते शोकहता बभूवुः ॥१५॥
15. bhrāturniyogāttu yudhiṣṭhirasya; vanādasau vāraṇamattagāmī ,
yatkāmyakātpravrajitaḥ sa jiṣṇu;stadaiva te śokahatā babhūvuḥ.
15. bhrātuḥ niyogāt tu yudhiṣṭhirasya
vanāt asau vāraṇamattagāmī
yat kāmyakāt pravrajitaḥ sa jiṣṇuḥ
tadā eva te śokahatāḥ babhūvuḥ
15. Upon the command of his brother Yudhiṣṭhira, when that Arjuna (Jiṣṇu), who possesses the gait of an intoxicated elephant, departed from Kāmyaka forest, they (the remaining Pāṇḍavas) immediately became overwhelmed by grief.
15. בציווי אחיו יוּדְהִישְׁתְהִירַה יצא ג׳ִישְׁנוּ ההוא, ההולך כפיל משתולל, מיער קָאמְיַקַה, ומאותו רגע היו מוכי צער.
तथा तु तं चिन्तयतां सिताश्वमस्त्रार्थिनं वासवमभ्युपेतम् ।
मासोऽथ कृच्छ्रेण तदा व्यतीतस्तस्मिन्नगे भारत भारतानाम् ॥१६॥
16. tathā tu taṁ cintayatāṁ sitāśva;mastrārthinaṁ vāsavamabhyupetam ,
māso'tha kṛcchreṇa tadā vyatīta;stasminnage bhārata bhāratānām.
16. tathā tu tam cintayatām sitāśvam
astrārthinam vāsavam abhyupetam
māsaḥ atha kṛcchreṇa tadā vyatītaḥ
tasmin nage bhārata bhāratānām
16. O Bhārata, while the descendants of Bharata were thus contemplating him - Arjuna (Sitāśva), who had approached Indra (Vāsava) as a seeker of celestial weapons - a month then passed with great difficulty on that mountain.
16. וכך, בעודם חושבים עליו, בעל הסוסים הלבנים, שהלך אל אִינְדְרַה כדי לקבל נשק, עבר עליהם חודש בקושי באותו הר, הו בְּהָארַטַה, בני בְּהַרַטַה.
ततः कदाचिद्धरिसंप्रयुक्तं महेन्द्रवाहं सहसोपयातम् ।
विद्युत्प्रभं प्रेक्ष्य महारथानां हर्षोऽर्जुनं चिन्तयतां बभूव ॥१७॥
17. tataḥ kadāciddharisaṁprayuktaṁ; mahendravāhaṁ sahasopayātam ,
vidyutprabhaṁ prekṣya mahārathānāṁ; harṣo'rjunaṁ cintayatāṁ babhūva.
17. tataḥ kadācit harisamprayuktam
mahendravāham sahasā upayātam
vidyutprabham prekṣya mahārathānām
harṣaḥ arjunam cintayatām babhūva
17. Then, one day, seeing the sudden arrival of Indra's vehicle, which was yoked with tawny horses (hari) and brilliant like lightning, joy arose among the great charioteers who were contemplating Arjuna.
17. ואז, יום אחד, ראו הלוחמים הגדולים לפתע מרכבה בוהקת כברק, רתומה לסוסים צהובים-זהובים, מרכבתו של אִינְדְרַה הגדול, מתקרבת במהירות, ושמחה פשטה בהם בעודם חושבים על אַרְג׳וּנַה.
स दीप्यमानः सहसान्तरिक्षं प्रकाशयन्मातलिसंगृहीतः ।
बभौ महोल्केव घनान्तरस्था शिखेव चाग्नेर्ज्वलिता विधूमा ॥१८॥
18. sa dīpyamānaḥ sahasāntarikṣaṁ; prakāśayanmātalisaṁgṛhītaḥ ,
babhau maholkeva ghanāntarasthā; śikheva cāgnerjvalitā vidhūmā.
18. sa dīpyamānaḥ sahasā antarikṣam
prakāśayan mātalisamgṛhītaḥ babhau
mahāulkā iva ghanāntarasthā
śikhā iva ca agneḥ jvalitā vidhūmā
18. Shining brightly, he suddenly illuminated the sky, guided by Mātali. He shone like a great meteor situated amidst clouds, and like a smokeless, blazing flame of fire.
18. היא בערה והאירה לפתע את החלל כשמָאטַלִי אוחז בה, והבהיקה כמו מטאור גדול בין העננים וכמו להבת אש בלי עשן.
तमास्थितः संददृशे किरीटी स्रग्वी वराण्याभरणानि बिभ्रत् ।
धनंजयो वज्रधरप्रभावः श्रिया ज्वलन्पर्वतमाजगाम ॥१९॥
19. tamāsthitaḥ saṁdadṛśe kirīṭī; sragvī varāṇyābharaṇāni bibhrat ,
dhanaṁjayo vajradharaprabhāvaḥ; śriyā jvalanparvatamājagāma.
19. tam āsthitaḥ saṃdadṛśe kirīṭī
sragvī varāṇi ābharaṇāni bibhrat
dhanañjayaḥ vajradharaprabhāvaḥ
śriyā jvalan parvatam ājagāma
19. The crowned Arjuna (Kirīṭī), adorned with garlands and wearing excellent ornaments, was seen mounted on it. Dhananjaya, possessing the might of Indra (Vajradhara), brilliant with splendor, then arrived at the mountain.
19. עליה נראה בעל הכתר, עונד זר ונושא תכשיטים משובחים, הוא אַרְג׳וּנַה, שעוצמתו כעוצמת נושא הברק, והוא הגיע אל ההר בוהק ביופיו.
स शैलमासाद्य किरीटमाली महेन्द्रवाहादवरुह्य तस्मात् ।
धौम्यस्य पादावभिवाद्य पूर्वमजातशत्रोस्तदनन्तरं च ॥२०॥
20. sa śailamāsādya kirīṭamālī; mahendravāhādavaruhya tasmāt ,
dhaumyasya pādāvabhivādya pūrva;majātaśatrostadanantaraṁ ca.
20. saḥ śailam āsādya kirīṭamālī
mahendravāhāt avaruhya tasmāt
dhaumyasya pādau abhivādya pūrvam
ajātaśatroḥ tad anantaram ca
20. Having reached the mountain, the garlanded Arjuna (Kirīṭamālī), descending from Indra's (Mahendra's) mount and first revering Dhaumya's feet, then those of Yudhishthira (Ajātaśatru),
20. כשהגיע אל ההר, בעל הכתר המעוטר ירד ממרכבתו של אִינְדְרַה הגדול, ברך תחילה את רגלי דְהַאוּמְיַה ואחר כך את רגלי יוּדְהִישְׁתְהִירַה אשר אין לו אויב,
वृकोदरस्यापि ववन्द पादौ माद्रीसुताभ्यामभिवादितश्च ।
समेत्य कृष्णां परिसान्त्व्य चैनां प्रह्वोऽभवद्भ्रातुरुपह्वरे सः ॥२१॥
21. vṛkodarasyāpi vavanda pādau; mādrīsutābhyāmabhivāditaśca ,
sametya kṛṣṇāṁ parisāntvya caināṁ; prahvo'bhavadbhrāturupahvare saḥ.
21. vṛkodarasya api vavanda pādau
mādrīsutābhyām abhivāditaḥ ca sametya
kṛṣṇām parisāntvya ca enām
prahvaḥ abhavat bhrātuḥ upahvare saḥ
21. He also saluted Bhima's (Vṛkodara's) feet, and was greeted by the sons of Madri. Meeting Draupadi (Kṛṣṇā) and consoling her, he then stood humbly before his brothers.
21. וברך גם את רגלי בְּהִימַה, ובני מָאדְרִי קדמו אותו בברכה. הוא פגש את קְרְשְׁנָה (דְרַאוּפַּדִי), ניחם אותה והשתחווה בחיק אחיו.
बभूव तेषां परमः प्रहर्षस्तेनाप्रमेयेण समागतानाम् ।
स चापि तान्प्रेक्ष्य किरीटमाली ननन्द राजानमभिप्रशंसन् ॥२२॥
22. babhūva teṣāṁ paramaḥ praharṣa;stenāprameyeṇa samāgatānām ,
sa cāpi tānprekṣya kirīṭamālī; nananda rājānamabhipraśaṁsan.
22. babhūva teṣām paramaḥ praharṣaḥ
tena aprameyeṇa samāgatānām
saḥ ca api tān prekṣya kirīṭamālī
nananda rājānam abhipraśaṃsan
22. A great joy arose among those who had gathered there, due to that immeasurable one. And he (Arjuna), the crowned one (Kirīṭamālī), seeing them, rejoiced, praising the king (Yudhishthira).
22. שמחה עצומה אחזה בהם בהתאחדם עם האיש חסר הגבול. גם הוא, בעל הכתר, שמח למראם ושיבח את המלך.
यमास्थितः सप्त जघान पूगान्दितेः सुतानां नमुचेर्निहन्ता ।
तमिन्द्रवाहं समुपेत्य पार्थाः प्रदक्षिणं चक्रुरदीनसत्त्वाः ॥२३॥
23. yamāsthitaḥ sapta jaghāna pūgā;nditeḥ sutānāṁ namucernihantā ,
tamindravāhaṁ samupetya pārthāḥ; pradakṣiṇaṁ cakruradīnasattvāḥ.
23. yam āsthitaḥ sapta jaghāna pūgān
diteḥ sutānām namuceḥ nihantā
tam indravāham samupetya pārthāḥ
pradakṣiṇam cakruḥ adīnasattvāḥ
23. The courageous sons of Pṛthā (Pāṇḍavas), having approached that charioteer of Indra (Matali) - whom Indra, the slayer of Namuci, had resorted to when he killed seven groups of Diti's sons - circumambulated him.
23. על המרכבה הזאת עלה הורג נַמוּצ׳ִי והרג שבע חבורות מבני דִיטִי. אל מרכבתו של אִינְדְרַה הם התקרבו, בני פָּארְתְהַה בעלי הרוח הבלתי נכנעת, והקיפו אותה בכיוון ימין.
ते मातलेश्चक्रुरतीव हृष्टाः सत्कारमग्र्यं सुरराजतुल्यम् ।
सर्वं यथावच्च दिवौकसस्तान्पप्रच्छुरेनं कुरुराजपुत्राः ॥२४॥
24. te mātaleścakruratīva hṛṣṭāḥ; satkāramagryaṁ surarājatulyam ,
sarvaṁ yathāvacca divaukasastā;npapracchurenaṁ kururājaputrāḥ.
24. te mātaleḥ cakruḥ atīva hṛṣṭāḥ
satkāram agryam surarājatulyam
sarvam yathāvat ca divaukasaḥ
tān papracchuḥ enam kururājaputrāḥ
24. Exceedingly joyful, they (the Pāṇḍavas) offered Matali excellent hospitality, comparable to that shown to the king of gods (Indra). And the dwellers of heaven properly questioned them (the Pāṇḍavas) about everything, while the sons of the Kuru king (Pāṇḍavas) in turn questioned him (Matali).
24. הם, שמחים מאוד, נתנו למָאטַלִי כבוד נעלה כראוי למלך האלים, ובני מלך הקוּרוּ שאלו אותו כראוי על כל מה שנוגע ליושבי השמיים.
तानप्यसौ मातलिरभ्यनन्दत्पितेव पुत्राननुशिष्य चैनान् ।
ययौ रथेनाप्रतिमप्रभेण पुनः सकाशं त्रिदिवेश्वरस्य ॥२५॥
25. tānapyasau mātalirabhyananda;tpiteva putrānanuśiṣya cainān ,
yayau rathenāpratimaprabheṇa; punaḥ sakāśaṁ tridiveśvarasya.
25. tān api asau mātaliḥ abhyanandat
pitā iva putrān anuśiṣya ca
enān yayau rathena apratimaprabheṇa
punaḥ sakāśam tridiveśvarasya
25. That Matali, like a father congratulating his sons, also rejoiced with them (the Pāṇḍavas). And having instructed them, he departed in his chariot of unequalled splendor, returning to the presence of the lord of the three heavens (Indra).
25. גם אותם ברך מָאטַלִי כאב המברך את בניו והדריך אותם, ואז יצא במרכבה בעלת הזוהר המופלא שוב אל אדון שלוש השמיים.
गते तु तस्मिन्वरदेववाहे शक्रात्मजः सर्वरिपुप्रमाथी ।
शक्रेण दत्तानि ददौ महात्मा महाधनान्युत्तमरूपवन्ति ।
दिवाकराभाणि विभूषणानि प्रीतः प्रियायै सुतसोममात्रे ॥२६॥
26. gate tu tasminvaradevavāhe; śakrātmajaḥ sarvaripupramāthī ,
śakreṇa dattāni dadau mahātmā; mahādhanānyuttamarūpavanti ,
divākarābhāṇi vibhūṣaṇāni; prītaḥ priyāyai sutasomamātre.
26. gate tu tasmin varadevavāhe śakrātmajaḥ
sarvaripupramāthī śakreṇa dattāni dadau mahātmā
mahādhanāni uttamarūpavanti divākarābhāṇi
vibhūṣaṇāni prītaḥ priyāyai sutasomamātre
26. But when that excellent divine charioteer (Matali) had departed, the great-souled son of Indra (Arjuna), the vanquisher of all enemies, being pleased, gave his beloved wife, the mother of Sutasoma (Draupadī), the very valuable, exquisitely formed, and sun-like ornaments that had been bestowed by Indra.
26. אחרי שהלך נושא האלים הנעלה ההוא, בן אִינְדְרַה, מנצח כל האויבים, גדול הנפש, נתן בשמחה לאהובתו, אמו של סוּטַסוֹמַה, את התכשיטים שקיבל מאִינְדְרַה. אלה היו יקרי ערך, יפים מאוד ומבהיקים כמו השמש.
ततः स तेषां कुरुपुंगवानां तेषां च सूर्याग्निसमप्रभाणाम् ।
विप्रर्षभाणामुपविश्य मध्ये सर्वं यथावत्कथयां बभूव ॥२७॥
27. tataḥ sa teṣāṁ kurupuṁgavānāṁ; teṣāṁ ca sūryāgnisamaprabhāṇām ,
viprarṣabhāṇāmupaviśya madhye; sarvaṁ yathāvatkathayāṁ babhūva.
27. tataḥ saḥ teṣām kurupuṅgavānām
teṣām ca sūryāgnisamaprabhāṇām
viprarṣabhāṇām upaviśya madhye
sarvam yathāvat kathayām babhūva
27. Then, having sat down among those best among the Kurus and those foremost Brahmins who shone like the sun and fire, he narrated everything exactly as it had occurred.
27. אחר כך ישב בין אותם גיבורי הקוּרוּ ובין אותם בְּרַהְמִינִים דגולים, זוהרים כשמש וכאש, וסיפר להם הכול כפי שהיה.
एवं मयास्त्राण्युपशिक्षितानि शक्राच्च वाताच्च शिवाच्च साक्षात् ।
तथैव शीलेन समाधिना च प्रीताः सुरा मे सहिताः सहेन्द्राः ॥२८॥
28. evaṁ mayāstrāṇyupaśikṣitāni; śakrācca vātācca śivācca sākṣāt ,
tathaiva śīlena samādhinā ca; prītāḥ surā me sahitāḥ sahendrāḥ.
28. evam mayā astrāṇi upaśikṣitāni
śakrāt ca vātāt ca śivāt ca sākṣāt
tathaiva śīlena samādhinā ca
prītāḥ surāḥ me sahitāḥ sahendrāḥ
28. Thus, I directly acquired weapons from Indra, Vāyu, and Śiva. Likewise, the gods, along with Indra, were pleased with me because of my good conduct and concentration (samādhi).
28. כך למדתי את הנשקים מאִינְדְרַה, מוָאיוּ אל הרוח ומשִׁיוַה עצמו, וגם כל האלים יחד עם אִינְדְרַה שמחו בי בזכות אופיי ובזכות תודעתי הטהורה.
संक्षेपतो वै स विशुद्धकर्मा तेभ्यः समाख्याय दिवि प्रवेशम् ।
माद्रीसुताभ्यां सहितः किरीटी सुष्वाप तामावसतिं प्रतीतः ॥२९॥
29. saṁkṣepato vai sa viśuddhakarmā; tebhyaḥ samākhyāya divi praveśam ,
mādrīsutābhyāṁ sahitaḥ kirīṭī; suṣvāpa tāmāvasatiṁ pratītaḥ.
29. saṃkṣepataḥ vai saḥ viśuddhakarmā
tebhyaḥ samākhyāya divi praveśam
mādrīsutābhyām sahitaḥ kirīṭī
suṣvāpa tām āvasatim pratītaḥ
29. He, whose actions were pure (karma), having briefly narrated to them his entry into heaven, then the crowned one (kirīṭī), accompanied by the two sons of Mādrī, slept contentedly in that abode.
29. בקיצור, זה שמעשיו טהורים סיפר להם על כניסתו לשמיים, ובעל הכתר, יחד עם בני מָאדְרִי, ישן באותו משכן, מרוצה.