Skip to content
אתר זה לא תומך בגרסאות ישנות של אינטרנט אקספלורר
מומלץ להשתמש בדפדפן גוגל כרום או פיירפוקס מוזילה
(או באינטרנט אקספלורר / edge עדכני)
Enjoy Learning Sanskrit tips, tools, resources and more...

महाभारतः       mahābhārataḥ - book-1, chapter-66

Use the following checkboxes to set the display options for this chapter (You can also control the display of each verse separately):
what would you like to see in each verse:
which language(s) would you like to see in the translations:
शकुन्तलोवाच ।
एवमुक्तस्तया शक्रः संदिदेश सदागतिम् ।
प्रातिष्ठत तदा काले मेनका वायुना सह ॥१॥
1. śakuntalovāca ,
evamuktastayā śakraḥ saṁdideśa sadāgatim ,
prātiṣṭhata tadā kāle menakā vāyunā saha.
1. śakuntalā uvāca | evam uktaḥ tayā śakraḥ saṃdideśa
sadāgatim | prātiṣṭhata tadā kāle menakā vāyunā saha
1. Shakuntala said: Thus spoken to by her, Indra commanded Vayu. Then, at that time, Menaka departed with Vayu.
1. שַׁקוּנְטַלָה אמרה, לאחר שמֵנַקָה דיברה אליו כך, ציווה שַׁקְרַה על הרוח, ובאותה עת יצאה מֵנַקָה לדרך יחד עם הרוח.
अथापश्यद्वरारोहा तपसा दग्धकिल्बिषम् ।
विश्वामित्रं तपस्यन्तं मेनका भीरुराश्रमे ॥२॥
2. athāpaśyadvarārohā tapasā dagdhakilbiṣam ,
viśvāmitraṁ tapasyantaṁ menakā bhīrurāśrame.
2. atha apaśyat varārohā tapasā dagdhakilbiṣam |
viśvāmitram tapasyantam menakā bhīruḥ āśrame
2. Then, the beautiful-hipped Menaka, feeling fearful, saw Vishvamitra in the hermitage, who had burned away his sins through tapas and was engaged in performing more tapas.
2. אז ראתה מֵנַקָה יפת הירכיים, בפחד, את וִישְׁוָאמִיטְרַה, שחטאיו נשרפו בתרגולו, מתרגל במשכן.
अभिवाद्य ततः सा तं प्राक्रीडदृषिसंनिधौ ।
अपोवाह च वासोऽस्या मारुतः शशिसंनिभम् ॥३॥
3. abhivādya tataḥ sā taṁ prākrīḍadṛṣisaṁnidhau ,
apovāha ca vāso'syā mārutaḥ śaśisaṁnibham.
3. abhivādya tataḥ sā tam prākrīḍat ṛṣisaṃnidhau
| apovāha ca vāsaḥ asyāḥ mārutaḥ śaśisaṃnibham
3. Then, having greeted him, she sported in the sage's presence. And the wind god blew away her garment, which was radiant like the moon.
3. אחרי שברכה אותו לשלום, שיחקה לפני החוזה, והרוח הסיר מעליה את בגדה הדומה לירח.
सागच्छत्त्वरिता भूमिं वासस्तदभिलिङ्गती ।
उत्स्मयन्तीव सव्रीडं मारुतं वरवर्णिनी ॥४॥
4. sāgacchattvaritā bhūmiṁ vāsastadabhiliṅgatī ,
utsmayantīva savrīḍaṁ mārutaṁ varavarṇinī.
4. sā agacchat tvaritā bhūmim vāsaḥ tat abhiliṅgatī
utsmayantī iva savrīḍam mārutam varavarṇinī
4. Hurriedly, the beautiful woman went to the ground, clinging to her garment as it was being blown by the wind, smiling shyly as if playfully.
4. היא מיהרה אל האדמה כשהיא אוחזת בבגד, והיפה בגווניה צחקה במבוכה אל הרוח.
गृद्धां वाससि संभ्रान्तां मेनकां मुनिसत्तमः ।
अनिर्देश्यवयोरूपामपश्यद्विवृतां तदा ॥५॥
5. gṛddhāṁ vāsasi saṁbhrāntāṁ menakāṁ munisattamaḥ ,
anirdeśyavayorūpāmapaśyadvivṛtāṁ tadā.
5. gṛddhām vāsasi saṃbhrāntām menakām munisattamaḥ
anirdeśyavayorūpām apaśyat vivṛtām tadā
5. Then, the best of sages saw Menaka, agitated and entangled in her garment, her indescribable youth and beauty exposed.
5. הנעלה בין הקדושים ראה אז את מֵנַקָה חשופה, מבולבלת ונאחזת בבגדה, אשר אין לתאר את גילה הצעיר ואת יופיה.
तस्या रूपगुणं दृष्ट्वा स तु विप्रर्षभस्तदा ।
चकार भावं संसर्गे तया कामवशं गतः ॥६॥
6. tasyā rūpaguṇaṁ dṛṣṭvā sa tu viprarṣabhastadā ,
cakāra bhāvaṁ saṁsarge tayā kāmavaśaṁ gataḥ.
6. tasyāḥ rūpaguṇam dṛṣṭvā saḥ tu viprarṣabhaḥ tadā
cakāra bhāvam saṃsarge tayā kāmavaśam gataḥ
6. Having then seen her beauty and qualities, that best of sages, overcome by desire, intended to unite with her.
6. כשראה את יופיה ותכונותיה, הוא, גדול הבְּרַהְמִינים, נכנע אז לתשוקה ונמשך להתאחד איתה.
न्यमन्त्रयत चाप्येनां सा चाप्यैच्छदनिन्दिता ।
तौ तत्र सुचिरं कालं वने व्यहरतामुभौ ।
रममाणौ यथाकामं यथैकदिवसं तथा ॥७॥
7. nyamantrayata cāpyenāṁ sā cāpyaicchadaninditā ,
tau tatra suciraṁ kālaṁ vane vyaharatāmubhau ,
ramamāṇau yathākāmaṁ yathaikadivasaṁ tathā.
7. nyamantrayata ca api enām sā ca api
aicchat aninditā tau tatra suciram
kālam vane vyaharatām ubhau ramamāṇau
yathākāmam yathā ekadivasam tathā
7. And he invited her, and the blameless one also agreed. Both of them dallied there in the forest for a very long time, delighting as they wished, as if it were only a single day.
7. הוא הזמין אותה, והיא, חסרת פגם, רצתה בכך. השניים שהו שם זמן רב ביער, מתענגים כרצונם, והזמן עבר להם כיום אחד.
जनयामास स मुनिर्मेनकायां शकुन्तलाम् ।
प्रस्थे हिमवतो रम्ये मालिनीमभितो नदीम् ॥८॥
8. janayāmāsa sa munirmenakāyāṁ śakuntalām ,
prasthe himavato ramye mālinīmabhito nadīm.
8. janayāmāsa saḥ muniḥ menakāyām śakuntalām
prasthe himavataḥ ramye mālinīm abhitaḥ nadīm
8. That sage begot Shakuntala in Menaka, on the beautiful plateau of the Himalayas, near the Malini river.
8. הקדוש הוליד את שַׁקוּנְטַלָה (אותי) במֵנַקָה, על מדרון יפה של הר הִימַוַט, ליד נהר מָאלִינִי.
जातमुत्सृज्य तं गर्भं मेनका मालिनीमनु ।
कृतकार्या ततस्तूर्णमगच्छच्छक्रसंसदम् ॥९॥
9. jātamutsṛjya taṁ garbhaṁ menakā mālinīmanu ,
kṛtakāryā tatastūrṇamagacchacchakrasaṁsadam.
9. jātam utsṛjya tam garbham menakā mālinīm anu
kṛtakāryā tataḥ tūrṇam agacchat śakrasaṃsadam
9. Menaka, having abandoned that newborn child near the Malini River, and having accomplished her task, then quickly went to Indra's assembly.
9. לאחר שילדה, עזבה מֵנַקָה את התינוקת ליד נהר מָאלִינִי, וכשהשלימה את משימתה, מיהרה אל אסיפת שַׁקְרַה.
तं वने विजने गर्भं सिंहव्याघ्रसमाकुले ।
दृष्ट्वा शयानं शकुनाः समन्तात्पर्यवारयन् ॥१०॥
10. taṁ vane vijane garbhaṁ siṁhavyāghrasamākule ,
dṛṣṭvā śayānaṁ śakunāḥ samantātparyavārayan.
10. tam vane vijane garbham siṃhavyāghrasamākule
dṛṣṭvā śayānam śakunāḥ samantāt paryavārayan
10. Having seen that child lying in the desolate forest, which was full of lions and tigers, birds surrounded it from all sides.
10. ביער נטוש, מלא אריות ונמרים, ראו הציפורים את התינוקת שוכבת, והקיפו אותה מכל עבר,
नेमां हिंस्युर्वने बालां क्रव्यादा मांसगृद्धिनः ।
पर्यरक्षन्त तां तत्र शकुन्ता मेनकात्मजाम् ॥११॥
11. nemāṁ hiṁsyurvane bālāṁ kravyādā māṁsagṛddhinaḥ ,
paryarakṣanta tāṁ tatra śakuntā menakātmajām.
11. na imām hiṃsyuḥ vane bālām kravyādāḥ māṃsagṛddhinaḥ
paryarakṣanta tām tatra śakuntāḥ menakātmajām
11. Lest the carnivorous, flesh-greedy animals in the forest harm this child, the birds there protected Menaka's daughter.
11. (כדי) שהטורפים, השואפים לבשר, לא יפגעו ביער בנערה הזאת. שם שמרו הציפורים על בתה של מֵנַקָה.
उपस्प्रष्टुं गतश्चाहमपश्यं शयितामिमाम् ।
निर्जने विपिनेऽरण्ये शकुन्तैः परिवारिताम् ।
आनयित्वा ततश्चैनां दुहितृत्वे न्ययोजयम् ॥१२॥
12. upaspraṣṭuṁ gataścāhamapaśyaṁ śayitāmimām ,
nirjane vipine'raṇye śakuntaiḥ parivāritām ,
ānayitvā tataścaināṁ duhitṛtve nyayojayam.
12. upasprastum gataḥ ca aham apaśyam
śayitām imām nirjane vipine araṇye
śakuntaiḥ parivāritām ānayitvā
tataḥ ca enām duhitṛtve nyayojayam
12. And I, having gone to bathe, saw this (child) lying in the desolate, dense forest, surrounded by birds. Then, having brought her, I appointed her to the status of a daughter.
12. (קַנְוַה סיפר,) הלכתי להתרחץ וראיתי אותה שוכבת ביער שומם ונטוש, מוקפת ציפורים מכל עבר. הבאתי אותה משם ואימצתי אותה כבת.
शरीरकृत्प्राणदाता यस्य चान्नानि भुञ्जते ।
क्रमेण ते त्रयोऽप्युक्ताः पितरो धर्मनिश्चये ॥१३॥
13. śarīrakṛtprāṇadātā yasya cānnāni bhuñjate ,
krameṇa te trayo'pyuktāḥ pitaro dharmaniścaye.
13. śarīrakṛt prāṇadātā yasya ca annāni bhuñjate
krameṇa te trayaḥ api uktāḥ pitaraḥ dharmaniścaye
13. The one who creates the body, the one who gives life, and the one whose food is consumed - these three are successively declared to be fathers in the determination of dharma.
13. מי שיצר את הגוף, מי שהציל את החיים, ומי שאוכלים את מזונו - שלושת אלה נחשבים בזה אחר זה אבות, לפי קביעת חוק היושר.
निर्जने च वने यस्माच्छकुन्तैः परिरक्षिता ।
शकुन्तलेति नामास्याः कृतं चापि ततो मया ॥१४॥
14. nirjane ca vane yasmācchakuntaiḥ parirakṣitā ,
śakuntaleti nāmāsyāḥ kṛtaṁ cāpi tato mayā.
14. nirjane ca vane yasmāt śakuntaiḥ parirakṣitā
śakuntalā iti nāma asyāḥ kṛtam ca api tataḥ mayā
14. Because she was protected by birds in a desolate forest, I therefore named her Shakuntala.
14. ומכיוון שבזמן שהייתה ביער שומם שמרו עליה ציפורים (שַׁקוּנְטַה), נתתי לה אני מכאן את השם שַׁקוּנְטַלָה.
एवं दुहितरं विद्धि मम सौम्य शकुन्तलाम् ।
शकुन्तला च पितरं मन्यते मामनिन्दिता ॥१५॥
15. evaṁ duhitaraṁ viddhi mama saumya śakuntalām ,
śakuntalā ca pitaraṁ manyate māmaninditā.
15. evam duhitaram viddhi mama saumya śakuntalām
śakuntalā ca pitaram manyate mām aninditā
15. O gentle one, know this Shakuntala as my daughter. And the blameless Shakuntala considers me her father.
15. כך דע, הו אדם נעים הליכות, ששַׁקוּנְטַלָה היא בתי. והיא, חסרת הפגם, רואה בי את אביה.
एतदाचष्ट पृष्टः सन्मम जन्म महर्षये ।
सुतां कण्वस्य मामेवं विद्धि त्वं मनुजाधिप ॥१६॥
16. etadācaṣṭa pṛṣṭaḥ sanmama janma maharṣaye ,
sutāṁ kaṇvasya māmevaṁ viddhi tvaṁ manujādhipa.
16. etat ācaṣṭa pṛṣṭaḥ san mama janma maharṣaye
sutām kaṇvasya mām evam viddhi tvam manujādhipa
16. When asked, he recounted my birth to the great sage. O ruler of men, know me thus as the daughter of Kanva.
16. כך סיפר (קַנְוַה) לחוזה הגדול כששאל אותו על לידתי. הו שליט בני האדם, דע אפוא שאני בתו של קַנְוַה.
कण्वं हि पितरं मन्ये पितरं स्वमजानती ।
इति ते कथितं राजन्यथावृत्तं श्रुतं मया ॥१७॥
17. kaṇvaṁ hi pitaraṁ manye pitaraṁ svamajānatī ,
iti te kathitaṁ rājanyathāvṛttaṁ śrutaṁ mayā.
17. kaṇvam hi pitaram manye pitaram svam ajānatī
iti te kathitam rājan yathāvṛttam śrutam mayā
17. Indeed, I consider Kanva my father, as I do not know my own father. O king, this is what happened, recounted to you as I heard it.
17. אני רואה בְּקַנְוַה את אבי, כי איני מכירה את אבי האמיתי. הו המלך, זה מה שסיפרתי לך, כפי שהדברים אירעו וכפי ששמעתי אותם.