Skip to content
אתר זה לא תומך בגרסאות ישנות של אינטרנט אקספלורר
מומלץ להשתמש בדפדפן גוגל כרום או פיירפוקס מוזילה
(או באינטרנט אקספלורר / edge עדכני)
Enjoy Learning Sanskrit tips, tools, resources and more...

महाभारतः       mahābhārataḥ - book-1, chapter-118

Use the following checkboxes to set the display options for this chapter (You can also control the display of each verse separately):
what would you like to see in each verse:
which language(s) would you like to see in the translations:
धृतराष्ट्र उवाच ।
पाण्डोर्विदुर सर्वाणि प्रेतकार्याणि कारय ।
राजवद्राजसिंहस्य माद्र्याश्चैव विशेषतः ॥१॥
1. dhṛtarāṣṭra uvāca ,
pāṇḍorvidura sarvāṇi pretakāryāṇi kāraya ,
rājavadrājasiṁhasya mādryāścaiva viśeṣataḥ.
1. dhṛtarāṣṭra uvāca pāṇḍoḥ vidura sarvāṇi pretakāryāṇi
kāraya rājavat rājasiṃhasya mādryāḥ ca eva viśeṣataḥ
1. Dhṛtarāṣṭra said: "O Vidura, arrange for all the funeral rites for Pāṇḍu, that lion among kings, as befits a monarch. Do this especially for Mādrī as well."
1. דְהְרְטַרָאשְׁטְרַה אמר: הו וִידוּרַה, ערוך את כל טקסי המתים של פָּאנְדוּ, אריה המלכים, כיאה למלך, ובמיוחד של מָאדְרִי.
पशून्वासांसि रत्नानि धनानि विविधानि च ।
पाण्डोः प्रयच्छ माद्र्याश्च येभ्यो यावच्च वाञ्छितम् ॥२॥
2. paśūnvāsāṁsi ratnāni dhanāni vividhāni ca ,
pāṇḍoḥ prayaccha mādryāśca yebhyo yāvacca vāñchitam.
2. paśūn vāsāṃsi ratnāni dhanāni vividhāni ca pāṇḍoḥ
prayaccha mādryāḥ ca yebhyaḥ yāvat ca vāñchitam
2. "Distribute cattle, clothing, jewels, and various kinds of wealth belonging to Pāṇḍu and Mādrī to whomever they wished and in the desired amounts."
2. תן לפָּאנְדוּ ולמָאדְרִי בעלי חיים, בגדים, אבנים יקרות וממון מכל סוג, לכל אחד מהמקבלים כפי שחפץ ככל שחפץ.
यथा च कुन्ती सत्कारं कुर्यान्माद्र्यास्तथा कुरु ।
यथा न वायुर्नादित्यः पश्येतां तां सुसंवृताम् ॥३॥
3. yathā ca kuntī satkāraṁ kuryānmādryāstathā kuru ,
yathā na vāyurnādityaḥ paśyetāṁ tāṁ susaṁvṛtām.
3. yathā ca kuntī satkāram kuryāt mādryāḥ tathā kuru
yathā na vāyuḥ na ādityaḥ paśyetām tām susaṃvṛtām
3. "And just as Kuntī would arrange the proper honors for Mādrī, so too should you perform them. Also ensure that neither the wind nor the sun can gaze upon her, keeping her well-concealed."
3. ועשה למָאדְרִי את הכבוד כפי שקוּנְטִי תעשה, וכך שלא הרוח ולא השמש יראו אותה, כשהיא מכוסה היטב.
न शोच्यः पाण्डुरनघः प्रशस्यः स नराधिपः ।
यस्य पञ्च सुता वीरा जाताः सुरसुतोपमाः ॥४॥
4. na śocyaḥ pāṇḍuranaghaḥ praśasyaḥ sa narādhipaḥ ,
yasya pañca sutā vīrā jātāḥ surasutopamāḥ.
4. na śocyaḥ pāṇḍuḥ anaghaḥ praśasyaḥ saḥ narādhipaḥ
yasya pañca sutāḥ vīrāḥ jātāḥ surasutopamāḥ
4. "Pāṇḍu, that blameless king, is not to be mourned; rather, he is to be highly praised, for he fathered five heroic sons who are like the children of the gods."
4. אין לבכות את פָּאנְדוּ חסר החטא, שראוי לשבח הוא כמלך, שנולדו לו חמישה בנים גיבורים הדומים לבני האלים.
वैशंपायन उवाच ।
विदुरस्तं तथेत्युक्त्वा भीष्मेण सह भारत ।
पाण्डुं संस्कारयामास देशे परमसंवृते ॥५॥
5. vaiśaṁpāyana uvāca ,
vidurastaṁ tathetyuktvā bhīṣmeṇa saha bhārata ,
pāṇḍuṁ saṁskārayāmāsa deśe paramasaṁvṛte.
5. vaiśaṃpāyana uvāca viduraḥ tam tathā iti uktvā bhīṣmeṇa
saha bhārata pāṇḍum saṃskārayāmāsa deśe paramasaṃvṛte
5. Vaiśampāyana said: "O descendant of Bharata, Vidura, after saying 'So be it' to him (Dhṛtarāṣṭra), then, accompanied by Bhīṣma, performed Pāṇḍu's funeral rites (saṃskāra) in a supremely secluded place."
5. וַישַׁמְפָּאיַנַה אמר: הו בְּהָארַטַה, וִידוּרַה ענה לו כן, ויחד עם בְּהִישְׁמַה ערך את טקסי המתים של פָּאנְדוּ במקום מוסתר היטב.
ततस्तु नगरात्तूर्णमाज्यहोमपुरस्कृताः ।
निर्हृताः पावका दीप्ताः पाण्डो राजपुरोहितैः ॥६॥
6. tatastu nagarāttūrṇamājyahomapuraskṛtāḥ ,
nirhṛtāḥ pāvakā dīptāḥ pāṇḍo rājapurohitaiḥ.
6. tataḥ tu nagarāt tūrṇam ājyahoma-puraskṛtāḥ
nirhṛtāḥ pāvakāḥ dīptāḥ pāṇḍoḥ rājapurohitaiḥ
6. Then, the blazing sacred fires, accompanied by ghee oblations, were swiftly carried out from the city by Pāṇḍu's royal priests.
6. ואז הוציאו כוהני המלך של פָּאנְדוּ מהעיר במהירות את אשי הטקס הבוערות, וראשונה בהן אש טקס החמאה.
अथैनमार्तवैर्गन्धैर्माल्यैश्च विविधैर्वरैः ।
शिबिकां समलंचक्रुर्वाससाच्छाद्य सर्वशः ॥७॥
7. athainamārtavairgandhairmālyaiśca vividhairvaraiḥ ,
śibikāṁ samalaṁcakrurvāsasācchādya sarvaśaḥ.
7. atha enam ārtavaiḥ gandhaiḥ mālyaiḥ ca vividhaiḥ
varaiḥ śibikām samalaṃcakruḥ vāsasā ācchādya sarvaśaḥ
7. Then, having completely covered him (Pāṇḍu) with a cloth, they adorned the palanquin with seasonal perfumes, various excellent fragrances, and garlands.
7. אחר כך קישטו את האפיריון שלו בבשמים של העונות ובזרי פרחים מגוונים ומשובחים, וכיסו אותו בבדים מכל עבר.
तां तथा शोभितां माल्यैर्वासोभिश्च महाधनैः ।
अमात्या ज्ञातयश्चैव सुहृदश्चोपतस्थिरे ॥८॥
8. tāṁ tathā śobhitāṁ mālyairvāsobhiśca mahādhanaiḥ ,
amātyā jñātayaścaiva suhṛdaścopatasthire.
8. tām tathā śobhitām mālyaiḥ vāsobhiḥ ca mahādhanaiḥ
amātyāḥ jñātayaḥ ca eva suhṛdaḥ ca upatasthire
8. Ministers, relatives, and friends then approached that palanquin, which was splendidly adorned with garlands and costly garments.
8. ואת האפיריון המקושט כך בזרי פרחים ובבדים יקרים ליוו שרי המלך, קרובי משפחה וידידים, ועמדו לצדו.
नृसिंहं नरयुक्तेन परमालंकृतेन तम् ।
अवहन्यानमुख्येन सह माद्र्या सुसंवृतम् ॥९॥
9. nṛsiṁhaṁ narayuktena paramālaṁkṛtena tam ,
avahanyānamukhyena saha mādryā susaṁvṛtam.
9. nṛsiṃham narayuktena paramālaṃkṛtena tam
avahanyāna-mukhyena saha mādryā susaṃvṛtam
9. Him, the lion among men (Pāṇḍu), accompanied by Mādrī and well-covered, (who was being carried) by a chief, man-borne, exquisitely decorated conveyance...
9. את פָּאנְדוּ, אריה בין בני האדם, כשהוא מכוסה היטב יחד עם מָאדְרִי, הניחו על כלי הרכב המעולה ביותר, המהודר מאוד, שנישא בידי אנשים,
पाण्डुरेणातपत्रेण चामरव्यजनेन च ।
सर्ववादित्रनादैश्च समलंचक्रिरे ततः ॥१०॥
10. pāṇḍureṇātapatreṇa cāmaravyajanena ca ,
sarvavāditranādaiśca samalaṁcakrire tataḥ.
10. pāṇḍureṇa ātapatreṇa cāmara-vyajanena ca
sarva-vāditra-nādaiḥ ca samalaṃcakrire tataḥ
10. They then decorated him with a white parasol, a chowrie (yak-tail fan), and the sounds of all musical instruments.
10. (והם) קישטו אותו אז במטרייה לבנה, במניפות זנב יאק ובמניפות נוספות, ובקולות כל כלי הנגינה.
रत्नानि चाप्युपादाय बहूनि शतशो नराः ।
प्रददुः काङ्क्षमाणेभ्यः पाण्डोस्तत्रौर्ध्वदेहिकम् ॥११॥
11. ratnāni cāpyupādāya bahūni śataśo narāḥ ,
pradaduḥ kāṅkṣamāṇebhyaḥ pāṇḍostatraurdhvadehikam.
11. ratnāni ca api upādāya bahūni śataśaḥ narāḥ |
pradaduḥ kāṅkṣamāṇebhyaḥ pāṇḍoḥ tatra ūrdhvadehakam
11. Hundreds of people, having gathered many jewels, distributed them to those who desired them, for Pāṇḍu's obsequies.
11. אנשים רבים נטלו גם מאות אבני חן, ונתנו לנצרכים שביקשו, שם, את מתנות הלוויה לזכרו של פָּאנְדוּ.
अथ छत्राणि शुभ्राणि पाण्डुराणि बृहन्ति च ।
आजह्रुः कौरवस्यार्थे वासांसि रुचिराणि च ॥१२॥
12. atha chatrāṇi śubhrāṇi pāṇḍurāṇi bṛhanti ca ,
ājahruḥ kauravasyārthe vāsāṁsi rucirāṇi ca.
12. atha chatrāṇi śubhrāṇi pāṇḍurāṇi bṛhanti ca |
ājahruḥ kauravasya arthe vāsāṃsi rucirāṇi ca
12. Then, they brought bright, white, and large umbrellas. And for the Kuru prince, they brought beautiful garments.
12. אחר כך הביאו למען פָּאנְדוּ, מלך בני קוּרוּ, שמשיות לבנות, בהירות וגדולות, וגם בגדים יפים.
याजकैः शुक्लवासोभिर्हूयमाना हुताशनाः ।
अगच्छन्नग्रतस्तस्य दीप्यमानाः स्वलंकृताः ॥१३॥
13. yājakaiḥ śuklavāsobhirhūyamānā hutāśanāḥ ,
agacchannagratastasya dīpyamānāḥ svalaṁkṛtāḥ.
13. yājakaiḥ śuklavāsobhiḥ hūyamānāḥ hutāśanāḥ |
agacchan agratas tasya dīpyamānāḥ svalaṃkṛtāḥ
13. The sacrificial fires, being kindled by white-robed priests, proceeded before him, shining brightly and well adorned.
13. כוהני הטקס הלבושים לבן הקריבו לאשים שמן מזוקק, והאשים הבוערות והמקושטות היטב הלכו לפניו.
ब्राह्मणाः क्षत्रिया वैश्याः शूद्राश्चैव सहस्रशः ।
रुदन्तः शोकसंतप्ता अनुजग्मुर्नराधिपम् ॥१४॥
14. brāhmaṇāḥ kṣatriyā vaiśyāḥ śūdrāścaiva sahasraśaḥ ,
rudantaḥ śokasaṁtaptā anujagmurnarādhipam.
14. brāhmaṇāḥ kṣatriyāḥ vaiśyāḥ śūdrāḥ ca eva sahasraśaḥ
| rudantaḥ śokasaṃtaptāḥ anujagmuḥ narādhipam
14. Brahmins, Kṣatriyas, Vaiśyas, and Śūdras, by the thousands, weeping and consumed by sorrow, followed the king.
14. אלפים רבים של בְּרַהְמִינִים, לוחמים, סוחרים ועובדים הלכו אחרי המלך, בוכים ושקועים בצער.
अयमस्मानपाहाय दुःखे चाधाय शाश्वते ।
कृत्वानाथान्परो नाथः क्व यास्यति नराधिपः ॥१५॥
15. ayamasmānapāhāya duḥkhe cādhāya śāśvate ,
kṛtvānāthānparo nāthaḥ kva yāsyati narādhipaḥ.
15. ayam asmān apāhāya duḥkhe ca ādhāya śāśvate |
kṛtvā anāthān paraḥ nāthaḥ kva yāsyati narādhipaḥ
15. "This supreme protector (nātha), abandoning us and plunging us into eternal sorrow, having left us without a guardian, where will the king go?"
15. (והם אמרו) המלך הזה, המגן העליון שלנו, עזב אותנו, הטיל עלינו צער נצחי והותיר אותנו בלי מגן, לאן הוא ילך עכשיו?
क्रोशन्तः पाण्डवाः सर्वे भीष्मो विदुर एव च ।
रमणीये वनोद्देशे गङ्गातीरे समे शुभे ॥१६॥
16. krośantaḥ pāṇḍavāḥ sarve bhīṣmo vidura eva ca ,
ramaṇīye vanoddeśe gaṅgātīre same śubhe.
16. krośantaḥ pāṇḍavāḥ sarve bhīṣmaḥ viduraḥ eva
ca ramaṇīye vanoddeśe gaṅgātīre same śubhe
16. All the Pāṇḍavas, along with Bhīṣma and Vidura, were lamenting in a charming forest region, on a level and auspicious bank of the Gaṅgā river.
16. כל בני פָּאנְדוּ, וגם בְּהִישְׁמַה ווִידוּרַה, זעקו באזור יער נעים על גדת הגַנְגָה, במקום ישר וטוב,
न्यासयामासुरथ तां शिबिकां सत्यवादिनः ।
सभार्यस्य नृसिंहस्य पाण्डोरक्लिष्टकर्मणः ॥१७॥
17. nyāsayāmāsuratha tāṁ śibikāṁ satyavādinaḥ ,
sabhāryasya nṛsiṁhasya pāṇḍorakliṣṭakarmaṇaḥ.
17. nyāsayāmāsuḥ atha tām śibikām satyavādinaḥ
sabhāryasya nṛsiṃhasya pāṇḍoḥ akliṣṭakarmaṇaḥ
17. Then those truthful individuals placed the palanquin of Pāṇḍu, who was accompanied by his wife, a lion among men whose actions (karma) were untiring.
17. (והם), אנשי האמת, הניחו אז את האפריון של פָּאנְדוּ, אריה בין בני האדם, בעל המעשים הנקיים, יחד עם אשתו.
ततस्तस्य शरीरं तत्सर्वगन्धनिषेवितम् ।
शुचिकालीयकादिग्धं मुख्यस्नानाधिवासितम् ।
पर्यषिञ्चज्जलेनाशु शातकुम्भमयैर्घटैः ॥१८॥
18. tatastasya śarīraṁ tatsarvagandhaniṣevitam ,
śucikālīyakādigdhaṁ mukhyasnānādhivāsitam ,
paryaṣiñcajjalenāśu śātakumbhamayairghaṭaiḥ.
18. tataḥ tasya śarīram tat
sarvagandhaniṣevitam śucikālīyakādigdham
mukhyasnānādhivāsitam paryaṣiñcat
jalena āśu śātakumbhamayaiḥ ghaṭaiḥ
18. Then, they swiftly sprinkled his body - which was permeated with all kinds of perfumes, smeared with pure kālīyaka (a type of fragrant paste), and perfumed with excellent bathing essences - using water from pots made of pure gold.
18. אחר כך מיהרו לשפוך על גופו, שהיה ספוג בכל הבשמים וממורח בשמן קָאלִיַקַה טהור ומבושם בחומרי רחצה מובחרים, מים מכדים העשויים זהב.
चन्दनेन च मुख्येन शुक्लेन समलेपयन् ।
कालागुरुविमिश्रेण तथा तुङ्गरसेन च ॥१९॥
19. candanena ca mukhyena śuklena samalepayan ,
kālāguruvimiśreṇa tathā tuṅgarasena ca.
19. candanena ca mukhyena śuklena samalepayan
kālāguruvimiśreṇa tathā tuṅgarasena ca
19. And they anointed him with excellent white sandalwood paste, as well as with black agallochum mixed with Tuṅga tree resin.
19. וסכו אותו בסנדל לבן משובח, מעורבב בעץ האלוס השחור וגם בתמצית ריחנית בשם טוּנְגַה.
अथैनं देशजैः शुक्लैर्वासोभिः समयोजयन् ।
आच्छन्नः स तु वासोभिर्जीवन्निव नरर्षभः ।
शुशुभे पुरुषव्याघ्रो महार्हशयनोचितः ॥२०॥
20. athainaṁ deśajaiḥ śuklairvāsobhiḥ samayojayan ,
ācchannaḥ sa tu vāsobhirjīvanniva nararṣabhaḥ ,
śuśubhe puruṣavyāghro mahārhaśayanocitaḥ.
20. atha enam deśajaiḥ śuklaiḥ vāsobhiḥ
samayojayan ācchannaḥ saḥ tu
vāsobhiḥ jīvan iva nararṣabhaḥ śuśubhe
puruṣavyāghraḥ mahārhaśayanocitaḥ
20. Then they adorned him with white garments produced locally. Covered with these garments, that best of men, a tiger among men, who was accustomed to a costly bed, appeared resplendent as if he were still alive.
20. אחר כך הלבישו אותו בבגדים לבנים מתוצרת המקום. עטוף בבגדים, נראה אותו אציל בין בני האדם כאילו חי, ונראה יפה, נמר בין גברים, ראוי למשכב יקר ערך.
याजकैरभ्यनुज्ञातं प्रेतकर्मणि निष्ठितैः ।
घृतावसिक्तं राजानं सह माद्र्या स्वलंकृतम् ॥२१॥
21. yājakairabhyanujñātaṁ pretakarmaṇi niṣṭhitaiḥ ,
ghṛtāvasiktaṁ rājānaṁ saha mādryā svalaṁkṛtam.
21. yājakaiḥ abhyanujñātam pretakarmaṇi niṣṭhitaiḥ
ghṛtāvasiktam rājānam saha mādryā svalaṅkṛtam
21. The king, well-adorned, along with Madri, and drenched in ghee, was then permitted (for the cremation) by the priests who were skilled in the rites for the dead (pretakarma).
21. את המלך, המשוח בשמן מזוקק והמקושטת היטב יחד עם מָאדְרִי, ברשות הכוהנים המומחים לטקסי המתים,
तुङ्गपद्मकमिश्रेण चन्दनेन सुगन्धिना ।
अन्यैश्च विविधैर्गन्धैरनल्पैः समदाहयन् ॥२२॥
22. tuṅgapadmakamiśreṇa candanena sugandhinā ,
anyaiśca vividhairgandhairanalpaiḥ samadāhayan.
22. tuṅgapadmakamiśreṇa candanena sugandhinā anyaiḥ
ca vividhaiḥ gandhaiḥ analpaiḥ samadāhayan
22. They cremated (them) with fragrant sandalwood mixed with tall lotuses, along with many other diverse and abundant fragrances.
22. (הם) שרפו בסנדל ריחני המעורב בעצי טוּנְגַה ופַּדְמַקַה, ובבשמים רבים ומגוונים נוספים.
ततस्तयोः शरीरे ते दृष्ट्वा मोहवशं गता ।
हाहा पुत्रेति कौसल्या पपात सहसा भुवि ॥२३॥
23. tatastayoḥ śarīre te dṛṣṭvā mohavaśaṁ gatā ,
hāhā putreti kausalyā papāta sahasā bhuvi.
23. tataḥ tayoḥ śarīre te dṛṣṭvā mohavaśaṃ gatā
hāhā putra iti kausalyā papāta sahasā bhuvi
23. Then, upon seeing their two bodies, Kausalya became overwhelmed with delusion and suddenly fell to the ground, crying out, "Alas, O my son!"
23. אז, כשראתה את גופם של השניים, נפלה קַאוּסַלְיָה, שנפלה למצב של עלפון, לפתע על האדמה, כשהיא זועקת הה, בני.
तां प्रेक्ष्य पतितामार्तां पौरजानपदो जनः ।
रुरोद सस्वनं सर्वो राजभक्त्या कृपान्वितः ॥२४॥
24. tāṁ prekṣya patitāmārtāṁ paurajānapado janaḥ ,
ruroda sasvanaṁ sarvo rājabhaktyā kṛpānvitaḥ.
24. tāṃ prekṣya patitām ārtām paurajānapadaḥ janaḥ
ruroda sasvanaṃ sarvaḥ rājabhaktyā kṛpānvitaḥ
24. Seeing her fallen and distressed, all the people, both citizens and country folk, wept loudly, filled with compassion and out of their devotion (bhakti) to the king.
24. כשראו אותה נופלת וכואבת, בכו כל אנשי העיר והכפרים בקול רם, מתוך נאמנות למלך ורחמים.
क्लान्तानीवार्तनादेन सर्वाणि च विचुक्रुशुः ।
मानुषैः सह भूतानि तिर्यग्योनिगतान्यपि ॥२५॥
25. klāntānīvārtanādena sarvāṇi ca vicukruśuḥ ,
mānuṣaiḥ saha bhūtāni tiryagyonigatānyapi.
25. klāntāni iva ārtanādena sarvāṇi ca vicukruśuḥ
mānuṣaiḥ saha bhūtāni tiryagyonigatāni api
25. And all creatures, as if exhausted, cried out in distress along with the humans, including even those belonging to animal species.
25. וכל היצורים, יחד עם בני האדם, ואפילו אלה שנולדו כבעלי חיים, צעקו מקול הבכי כאילו נחלשו מכאב.
तथा भीष्मः शांतनवो विदुरश्च महामतिः ।
सर्वशः कौरवाश्चैव प्राणदन्भृशदुःखिताः ॥२६॥
26. tathā bhīṣmaḥ śāṁtanavo viduraśca mahāmatiḥ ,
sarvaśaḥ kauravāścaiva prāṇadanbhṛśaduḥkhitāḥ.
26. tathā bhīṣmaḥ śāntanavaḥ viduraḥ ca mahāmatiḥ
sarvaśaḥ kauravāḥ ca eva prāṇadan bhṛśaduḥkhitāḥ
26. Similarly, Bhishma, son of Shantanu, and Vidura, who possessed great intellect, as well as all the Kauravas, cried out, greatly distressed.
26. כך גם בְּהִישְׁמַה בן שַׁנְטַנוּ, ווִידוּרַה בעל התבונה הגדולה, וכל בני קוּרוּ מכל עבר, זעקו בצער רב.
ततो भीष्मोऽथ विदुरो राजा च सह बन्धुभिः ।
उदकं चक्रिरे तस्य सर्वाश्च कुरुयोषितः ॥२७॥
27. tato bhīṣmo'tha viduro rājā ca saha bandhubhiḥ ,
udakaṁ cakrire tasya sarvāśca kuruyoṣitaḥ.
27. tataḥ bhīṣmaḥ atha viduraḥ rājā ca saha bandhubhiḥ
udakam cakrire tasya sarvāḥ ca kuruyoṣitaḥ
27. Then, Bhishma, Vidura, and the king, along with his relatives, performed the water offering ritual for him. And all the Kuru women did so as well.
27. אז בְּהִישְׁמַה, ווִידוּרַה והמלך דְהְרְטַרָאשְׁתְרַה, יחד עם קרוביהם וכל נשות בני קוּרוּ, הגישו לו מים לנפטר, כמנהג הטקס.
कृतोदकांस्तानादाय पाण्डवाञ्शोककर्शितान् ।
सर्वाः प्रकृतयो राजञ्शोचन्त्यः पर्यवारयन् ॥२८॥
28. kṛtodakāṁstānādāya pāṇḍavāñśokakarśitān ,
sarvāḥ prakṛtayo rājañśocantyaḥ paryavārayan.
28. kṛtodakān tān ādāya pāṇḍavān śokakarśitān
sarvāḥ prakṛtayaḥ rājan śocantyaḥ paryavārayan
28. O king, after taking those Pandavas, who had performed the water ritual and were emaciated by grief, all the grieving citizens surrounded them.
28. הו מלך, אחרי שסיימו את טקס המים, נטלו כל התושבים את בני פָּאנְדוּ, שהיו מותשים מצער, והקיפו אותם כשהם מתאבלים.
यथैव पाण्डवा भूमौ सुषुपुः सह बान्धवैः ।
तथैव नागरा राजञ्शिश्यिरे ब्राह्मणादयः ॥२९॥
29. yathaiva pāṇḍavā bhūmau suṣupuḥ saha bāndhavaiḥ ,
tathaiva nāgarā rājañśiśyire brāhmaṇādayaḥ.
29. yathā eva pāṇḍavāḥ bhūmau suṣupuḥ saha bāndhavaiḥ
tathā eva nāgarāḥ rājan śiśyire brāhmaṇādayaḥ
29. O king, just as the Pandavas, along with their relatives, slept on the ground, similarly the citizens, beginning with the Brahmins, also slept.
29. הו מלך, כשם שבני פָּאנְדוּ ישנו על האדמה יחד עם קרוביהם, כך ישנו גם תושבי העיר, ובראשם הבְּרַהְמִינִים.
तदनानन्दमस्वस्थमाकुमारमहृष्टवत् ।
बभूव पाण्डवैः सार्धं नगरं द्वादश क्षपाः ॥३०॥
30. tadanānandamasvasthamākumāramahṛṣṭavat ,
babhūva pāṇḍavaiḥ sārdhaṁ nagaraṁ dvādaśa kṣapāḥ.
30. tat anānandam asvastham ākumāram ahṛṣṭavat
babhūva pāṇḍavaiḥ sārdham nagaram dvādaśa kṣapāḥ
30. That city, along with the Pandavas, remained joyless, uneasy, and devoid of delight, from its children upwards, for twelve nights.
30. העיר, יחד עם בני פָּאנְדוּ, הייתה בלי שמחה ובלי שקט, מהילדים ועד המבוגרים כמעט כל אחד היה עצוב, במשך שנים עשר לילות.