Skip to content
אתר זה לא תומך בגרסאות ישנות של אינטרנט אקספלורר
מומלץ להשתמש בדפדפן גוגל כרום או פיירפוקס מוזילה
(או באינטרנט אקספלורר / edge עדכני)
Enjoy Learning Sanskrit tips, tools, resources and more...

महाभारतः       mahābhārataḥ - book-3, chapter-228

Use the following checkboxes to set the display options for this chapter (You can also control the display of each verse separately):
what would you like to see in each verse:
which language(s) would you like to see in the translations:
वैशंपायन उवाच ।
धृतराष्ट्रं ततः सर्वे ददृशुर्जनमेजय ।
पृष्ट्वा सुखमथो राज्ञः पृष्ट्वा राज्ञा च भारत ॥१॥
1. vaiśaṁpāyana uvāca ,
dhṛtarāṣṭraṁ tataḥ sarve dadṛśurjanamejaya ,
pṛṣṭvā sukhamatho rājñaḥ pṛṣṭvā rājñā ca bhārata.
1. vaiśaṃpāyana uvāca dhṛtarāṣṭram tataḥ sarve dadṛśuḥ
janamejaya pṛṣṭvā sukham atho rājñaḥ pṛṣṭvā rājñā ca bhārata
1. Vaiśaṃpāyana said: O Janamejaya, O descendant of Bhārata, then all of them saw Dhritarashtra. They inquired about the king's well-being, and in turn, were questioned by the king.
1. וַיְשַׁמְפָּאיַנַה אמר: אז ראו כולם את דְהְרְטַרָאשְׁטְרַה, הו גׁ׳ַנַמֵג׳ַיַה. הם שאלו לשלום המלך, והמלך שאל לשלומם, הו בְּהַרַטַה.
ततस्तैर्विहितः पूर्वं समङ्गो नाम बल्लवः ।
समीपस्थास्तदा गावो धृतराष्ट्रे न्यवेदयत् ॥२॥
2. tatastairvihitaḥ pūrvaṁ samaṅgo nāma ballavaḥ ,
samīpasthāstadā gāvo dhṛtarāṣṭre nyavedayat.
2. tataḥ taiḥ vihitaḥ pūrvam samaṅgaḥ nāma ballavaḥ
samīpasthāḥ tadā gāvaḥ dhṛtarāṣṭre nyavedayat
2. Then, Samaṅga, the cowherd (ballava) whom they had previously appointed, reported to Dhritarashtra that the cows were nearby.
2. אז רועה בשם סַמַנְגַה, שמונה על ידם קודם לכן, סיפר לדְהְרְטַרָאשְׁטְרַה על הפרות שהיו בקרבת מקום.
अनन्तरं च राधेयः शकुनिश्च विशां पते ।
आहतुः पार्थिवश्रेष्ठं धृतराष्ट्रं जनाधिपम् ॥३॥
3. anantaraṁ ca rādheyaḥ śakuniśca viśāṁ pate ,
āhatuḥ pārthivaśreṣṭhaṁ dhṛtarāṣṭraṁ janādhipam.
3. anantaram ca rādheyaḥ śakuniḥ ca viśām pate
āhatuḥ pārthivaśreṣṭham dhṛtarāṣṭram janādhipam
3. And thereafter, O lord of the people (viśām pate), Karna (Rādheya) and Shakuni addressed Dhritarashtra, the best among kings and the ruler of men.
3. מיד אחר כך פנו רָאדְהֵיַה (קַרְנַה) ושַׁקוּנִי, הו אדון העם, אל דְהְרְטַרָאשְׁטְרַה, מיטב המלכים ושליט העם, ואמרו לו,
रमणीयेषु देशेषु घोषाः संप्रति कौरव ।
स्मारणासमयः प्राप्तो वत्सानामपि चाङ्कनम् ॥४॥
4. ramaṇīyeṣu deśeṣu ghoṣāḥ saṁprati kaurava ,
smāraṇāsamayaḥ prāpto vatsānāmapi cāṅkanam.
4. ramaṇīyeṣu deśeṣu ghoṣāḥ saṃprati kaurava
smāraṇāsamayaḥ prāptaḥ vatsānām api ca aṅkanam
4. O Kaurava, it is now the time for branding and marking the calves in the charming cowherd settlements.
4. (הו מלך) קַאוּרַוַה, מחנות הרועים נמצאים כעת באזורים נעימים. הגיעה עת הספירה, וגם עת סימון העגלים.
मृगया चोचिता राजन्नस्मिन्काले सुतस्य ते ।
दुर्योधनस्य गमनं त्वमनुज्ञातुमर्हसि ॥५॥
5. mṛgayā cocitā rājannasminkāle sutasya te ,
duryodhanasya gamanaṁ tvamanujñātumarhasi.
5. mṛgayā ca ucitā rājan asmin kāle sutasya te
duryodhanasya gamanam tvam anujñātum arhasi
5. O King, this season is also suitable for your son to go hunting. You should permit Duryodhana's departure.
5. הו מלך, גם ציד ראוי בעת הזו לבנך. ראוי שתתיר לדוּרְיוֹדְהַנַה לצאת.
धृतराष्ट्र उवाच ।
मृगया शोभना तात गवां च समवेक्षणम् ।
विश्रम्भस्तु न गन्तव्यो बल्लवानामिति स्मरे ॥६॥
6. dhṛtarāṣṭra uvāca ,
mṛgayā śobhanā tāta gavāṁ ca samavekṣaṇam ,
viśrambhastu na gantavyo ballavānāmiti smare.
6. dhṛtarāṣṭra uvāca mṛgayā śobhanā tāta gavām ca samavekṣaṇam
viśrambhaḥ tu na gantavyaḥ ballavānām iti smare
6. Dhritarashtra said, "Hunting is good, my dear, and so is the inspection of cows. But remember, one should not place trust in the cowherds."
6. דְהְרְטַרָאשְׁתְרַה אמר: ציד הוא דבר טוב, בני, וכך גם הפיקוח על הפרות. אך אין לתת אמון ברועים, כך אני סבור.
ते तु तत्र नरव्याघ्राः समीप इति नः श्रुतम् ।
अतो नाभ्यनुजानामि गमनं तत्र वः स्वयम् ॥७॥
7. te tu tatra naravyāghrāḥ samīpa iti naḥ śrutam ,
ato nābhyanujānāmi gamanaṁ tatra vaḥ svayam.
7. te tu tatra naravyāghrāḥ samīpe iti naḥ śrutam
ataḥ na abhyanujānāmi gamanam tatra vaḥ svayam
7. But we have heard that those tiger-like men (heroes) are nearby. Therefore, I do not permit you yourselves to go there.
7. שמעתי שאותם גיבורים, נמרי אדם, נמצאים שם קרוב אליכם. לכן אני עצמי איני מתיר לכם ללכת לשם.
छद्मना निर्जितास्ते हि कर्शिताश्च महावने ।
तपोनित्याश्च राधेय समर्थाश्च महारथाः ॥८॥
8. chadmanā nirjitāste hi karśitāśca mahāvane ,
taponityāśca rādheya samarthāśca mahārathāḥ.
8. chadmanā nirjitāḥ te hi karśitāḥ ca mahāvane
taponityāḥ ca rādheya samarthāḥ ca mahārathāḥ
8. Indeed, O son of Rādhā (Karna), though they were defeated by deceit and became emaciated in the great forest, those great chariot warriors are constantly engaged in asceticism (tapas) and remain powerful.
8. הלוא הם הובסו בערמה ונחלשו ביער הגדול. הו רָאדְהֵיַה, הם מתמידים תמיד בתרגולי עוצמה רוחנית, והם בעלי יכולת, לוחמי מרכבות גדולים.
धर्मराजो न संक्रुध्येद्भीमसेनस्त्वमर्षणः ।
यज्ञसेनस्य दुहिता तेज एव तु केवलम् ॥९॥
9. dharmarājo na saṁkrudhyedbhīmasenastvamarṣaṇaḥ ,
yajñasenasya duhitā teja eva tu kevalam.
9. dharmarājaḥ na saṃkrudhyet bhīmasenaḥ tu
amarṣaṇaḥ yajñasenasya duhitā tejaḥ eva tu kevalam
9. While the King of righteousness (Dharmarāja) (Yudhiṣṭhira) may not become angry, Bhīmasena is certainly intolerant. And Drupada's daughter (Draupadī) is truly nothing but pure fiery energy.
9. מלך היושר לא יכעס, אך בְּהִימַסֵנַה אינו סובל עלבון. ובתו של יַגְיַסֵנַה, דְרַאוּפַּדִי, היא כולה עוצמה בוערת.
यूयं चाप्यपराध्येयुर्दर्पमोहसमन्विताः ।
ततो विनिर्दहेयुस्ते तपसा हि समन्विताः ॥१०॥
10. yūyaṁ cāpyaparādhyeyurdarpamohasamanvitāḥ ,
tato vinirdaheyuste tapasā hi samanvitāḥ.
10. yūyam ca api aparādhyeyuḥ darpamohasamannitāḥ
tataḥ vinirdaheyuḥ te tapasā hi samannitāḥ
10. And if you (plural) become afflicted with pride and delusion, you might commit a transgression. Then, indeed, those [Pāṇḍavas], empowered by their asceticism (tapas), could completely incinerate you.
10. ואתם עלולים לפגוע בהם, מתוך גאווה ועיוורון מנטלי. אז הם ישרפו אתכם, כי הם בעלי עוצמה רוחנית.
अथ वा सायुधा वीरा मन्युनाभिपरिप्लुताः ।
सहिता बद्धनिस्त्रिंशा दहेयुः शस्त्रतेजसा ॥११॥
11. atha vā sāyudhā vīrā manyunābhipariplutāḥ ,
sahitā baddhanistriṁśā daheyuḥ śastratejasā.
11. atha vā sāyudhāḥ vīrāḥ manyunā abhipariplutāḥ
sahitāḥ baddhanistriṃśāḥ daheyuḥ śastratejasā
11. Alternatively, if those armed heroes, overwhelmed by rage and united with drawn swords, were to appear, they could incinerate [you] with the fiery energy (tejas) of their weapons.
11. או שהגיבורים החמושים, שטופי זעם, יתאגדו עם חרבות שלופות וישרפו אתכם בעוצמת נשקם.
अथ यूयं बहुत्वात्तानारभध्वं कथंचन ।
अनार्यं परमं तत्स्यादशक्यं तच्च मे मतम् ॥१२॥
12. atha yūyaṁ bahutvāttānārabhadhvaṁ kathaṁcana ,
anāryaṁ paramaṁ tatsyādaśakyaṁ tacca me matam.
12. atha yūyaṃ bahutvāt tān ārabhadhvaṃ kathañcana
anāryaṃ paramaṃ tat syāt aśakyaṃ tat ca me matam
12. Now, if you, relying on your large numbers, somehow attack them, that would be an utterly ignoble act, and I consider it impossible.
12. ואם אתם, בהיותכם רבים, תתקפו אותם בכל זאת, זה יהיה מעשה בלתי אצילי ביותר, וגם בלתי אפשרי לדעתי.
उषितो हि महाबाहुरिन्द्रलोके धनंजयः ।
दिव्यान्यस्त्राण्यवाप्याथ ततः प्रत्यागतो वनम् ॥१३॥
13. uṣito hi mahābāhurindraloke dhanaṁjayaḥ ,
divyānyastrāṇyavāpyātha tataḥ pratyāgato vanam.
13. uṣitaḥ hi mahābāhuḥ indraloke dhanañjayaḥ divyāni
astrāṇi avāpya atha tataḥ pratyāgataḥ vanam
13. Indeed, the mighty-armed Arjuna (dhanañjaya) resided in Indra's realm. After obtaining divine weapons there, he then returned to the forest.
13. הלוא דְהַנַנְג׳ַיַה בעל הזרועות הגדולות שהה בעולמו של אִינְדְרַה, קיבל שם נשקים שמימיים ואז חזר ליער.
अकृतास्त्रेण पृथिवी जिता बीभत्सुना पुरा ।
किं पुनः स कृतास्त्रोऽद्य न हन्याद्वो महारथः ॥१४॥
14. akṛtāstreṇa pṛthivī jitā bībhatsunā purā ,
kiṁ punaḥ sa kṛtāstro'dya na hanyādvo mahārathaḥ.
14. akṛtāstreṇa pṛthivī jitā bībhatsunā purā kiṃ
punaḥ saḥ kṛtāstraḥ adya na hanyāt vaḥ mahārathaḥ
14. Previously, the earth was conquered by Bībhatsu (Arjuna) even when he was unarmed. So, how will that great warrior (mahāratha), now fully armed, not slay you all?
14. בִּיבְּהַטְסוּ כבש בעבר את הארץ גם כשלא היה מאומן בנשק. ומה כבר יעצור אותו עכשיו, כשהוא מאומן בנשק, הלוחם הגדול - האם לא יהרוג אתכם?
अथ वा मद्वचः श्रुत्वा तत्र यत्ता भविष्यथ ।
उद्विग्नवासो विश्रम्भाद्दुःखं तत्र भविष्यति ॥१५॥
15. atha vā madvacaḥ śrutvā tatra yattā bhaviṣyatha ,
udvignavāso viśrambhādduḥkhaṁ tatra bhaviṣyati.
15. atha vā mat vacaḥ śrutvā tatra yattā bhaviṣyatha
udvignavāsaḥ viśrambhāt duḥkhaṃ tatra bhaviṣyati
15. Alternatively, if you listen to my words, you will be vigilant in that matter. Otherwise, due to misplaced trust, suffering will manifest there, leaving your dwellings disturbed.
15. או שתשמעו בעצתי ותהיו שם על המשמר, אך גם אז יהיו שם חיי מתח, וממתן אמון יתר יבוא סבל.
अथ वा सैनिकाः केचिदपकुर्युर्युधिष्ठिरे ।
तदबुद्धिकृतं कर्म दोषमुत्पादयेच्च वः ॥१६॥
16. atha vā sainikāḥ kecidapakuryuryudhiṣṭhire ,
tadabuddhikṛtaṁ karma doṣamutpādayecca vaḥ.
16. atha vā sainikāḥ kecit apakuryuḥ yudhiṣṭhire
tat abuddhikṛtam karma doṣam utpādayet ca vaḥ
16. Alternatively, if some soldiers were to harm Yudhishthira, such an unintentional act (karma) would incur blame upon you.
16. או שחיילים מסוימים יפגעו ביוּדְהִישְׁתְהִירַה, ומעשה שנעשה שלא בכוונה יטיל עליכם אשמה.
तस्माद्गच्छन्तु पुरुषाः स्मारणायाप्तकारिणः ।
न स्वयं तत्र गमनं रोचये तव भारत ॥१७॥
17. tasmādgacchantu puruṣāḥ smāraṇāyāptakāriṇaḥ ,
na svayaṁ tatra gamanaṁ rocaye tava bhārata.
17. tasmāt gacchantu puruṣāḥ smāraṇāya āptakāriṇaḥ
na svayam tatra gamanam rocaye tava bhārata
17. Therefore, let trustworthy men (puruṣa) go to remind him. I do not approve of your personally going there, O Bhārata.
17. לכן ילכו אנשים אמינים כדי לערוך את הסימון והפיקוח. הו בְּהַרַטַה, איני רוצה שאתה עצמך תלך לשם.
शकुनिरुवाच ।
धर्मज्ञः पाण्डवो ज्येष्ठः प्रतिज्ञातं च संसदि ।
तेन द्वादश वर्षाणि वस्तव्यानीति भारत ॥१८॥
18. śakuniruvāca ,
dharmajñaḥ pāṇḍavo jyeṣṭhaḥ pratijñātaṁ ca saṁsadi ,
tena dvādaśa varṣāṇi vastavyānīti bhārata.
18. śakuniḥ uvāca dharmajñaḥ pāṇḍavaḥ jyeṣṭhaḥ pratijñātam
ca saṃsadi tena dvādaśa varṣāṇi vastavyāni iti bhārata
18. Shakuni said: The eldest Pāṇḍava is a knower of righteousness (dharma), and he made a solemn promise in the assembly that they would reside (in the forest) for twelve years, O Bhārata.
18. שַׁקוּנִי אמר: הו בְּהַרַטַה, הבכור מבני פָּאנְדוּ יודע את דרך היושר, והוא אף הצהיר באספה כי עליהם לחיות שתים עשרה שנים (ביער).
अनुवृत्ताश्च ते सर्वे पाण्डवा धर्मचारिणः ।
युधिष्ठिरश्च कौन्तेयो न नः कोपं करिष्यति ॥१९॥
19. anuvṛttāśca te sarve pāṇḍavā dharmacāriṇaḥ ,
yudhiṣṭhiraśca kaunteyo na naḥ kopaṁ kariṣyati.
19. anuvṛttāḥ ca te sarve pāṇḍavāḥ dharmacāriṇaḥ
yudhiṣṭhiraḥ ca kaunteyaḥ na naḥ kopam kariṣyati
19. Moreover, all those Pāṇḍavas are followers of righteousness (dharma). And Yudhishthira, the son of Kuntī, will not show anger towards us.
19. וכל בני פָּאנְדוּ ההולכים בדרך היושר נאמנים לכך, ויוּדְהִישְׁתְהִירַה בן קוּנְטִי לא יכעס עלינו.
मृगयां चैव नो गन्तुमिच्छा संवर्धते भृशम् ।
स्मारणं च चिकीर्षामो न तु पाण्डवदर्शनम् ॥२०॥
20. mṛgayāṁ caiva no gantumicchā saṁvardhate bhṛśam ,
smāraṇaṁ ca cikīrṣāmo na tu pāṇḍavadarśanam.
20. mṛgayām ca eva naḥ gantum icchā saṃvardhate bhṛśam
smāraṇam ca cikīrṣāmaḥ na tu pāṇḍava-darśanam
20. Indeed, our desire to go hunting is greatly increasing. We wish to engage in recollection, but not to see the Pandavas.
20. גם הרצון שלנו ללכת לצוד גובר מאוד, ואנו רוצים לערוך את הפיקוח על העדרים, ולא לראות את בני פָּאנְדוּ.
न चानार्यसमाचारः कश्चित्तत्र भविष्यति ।
न च तत्र गमिष्यामो यत्र तेषां प्रतिश्रयः ॥२१॥
21. na cānāryasamācāraḥ kaścittatra bhaviṣyati ,
na ca tatra gamiṣyāmo yatra teṣāṁ pratiśrayaḥ.
21. na ca anāryasamācāraḥ kaścit tatra bhaviṣyati
na ca tatra gamiṣyāmaḥ yatra teṣām pratiśrayaḥ
21. And no one with ignoble conduct will be present there. We also will not go to where their abode (pratiśraya) is.
21. ושום התנהגות בלתי אצילית לא תתרחש שם, וגם לא נלך למקום שבו משכנם.
वैशंपायन उवाच ।
एवमुक्तः शकुनिना धृतराष्ट्रो जनेश्वरः ।
दुर्योधनं सहामात्यमनुजज्ञे न कामतः ॥२२॥
22. vaiśaṁpāyana uvāca ,
evamuktaḥ śakuninā dhṛtarāṣṭro janeśvaraḥ ,
duryodhanaṁ sahāmātyamanujajñe na kāmataḥ.
22. vaiśaṃpāyanaḥ uvāca evam uktaḥ śakuninā dhṛtarāṣṭraḥ
janeśvaraḥ duryodhanam sahāmātyam anujajñe na kāmataḥ
22. Vaiśampaayana said: Thus addressed by Shakuni, Dhritarashtra, the lord of men, granted permission to Duryodhana, who was accompanied by his ministers, though not of his own accord.
22. וַישַׁמְפָּאיַנַה אמר: כששַׁקוּנִי אמר לו כך, דְהְרְטַרָאשְׁתְרַה שליט בני האדם התיר לדוּרְיוֹדְהַנַה ולשריו ללכת, אך לא ברצון.
अनुज्ञातस्तु गान्धारिः कर्णेन सहितस्तदा ।
निर्ययौ भरतश्रेष्ठो बलेन महता वृतः ॥२३॥
23. anujñātastu gāndhāriḥ karṇena sahitastadā ,
niryayau bharataśreṣṭho balena mahatā vṛtaḥ.
23. anujñātaḥ tu gāndhāriḥ karṇena sahitaḥ tadā
niryayau bharataśreṣṭhaḥ balena mahatā vṛtaḥ
23. But then, having been permitted, Duryodhana, the son of Gandhari and best of the Bharatas, accompanied by Karna, set forth, surrounded by a great army.
23. לאחר שקיבל רשות, בן גָאנְדְהָארִי, הטוב שבבני בְּהַרַטַה, יצא אז יחד עם קַרְנַה, מוקף צבא גדול,
दुःशासनेन च तथा सौबलेन च देविना ।
संवृतो भ्रातृभिश्चान्यैः स्त्रीभिश्चापि सहस्रशः ॥२४॥
24. duḥśāsanena ca tathā saubalena ca devinā ,
saṁvṛto bhrātṛbhiścānyaiḥ strībhiścāpi sahasraśaḥ.
24. duḥśāsanena ca tathā saubalena ca devinā saṃvṛtaḥ
bhrātṛbhiḥ ca anyaiḥ strībhiḥ ca api sahasraśaḥ
24. He was surrounded by Duḥśāsana, and similarly by Saubala (Śakuni), and by Devina, as well as by other brothers and by thousands of women.
24. (מוקף) גם בדוּהְשָׁאסַנַה ובבן סַאוּבַּלַה המהמר, ובאחיו האחרים, וכן באלפי נשים.
तं निर्यान्तं महाबाहुं द्रष्टुं द्वैतवनं सरः ।
पौराश्चानुययुः सर्वे सहदारा वनं च तत् ॥२५॥
25. taṁ niryāntaṁ mahābāhuṁ draṣṭuṁ dvaitavanaṁ saraḥ ,
paurāścānuyayuḥ sarve sahadārā vanaṁ ca tat.
25. tam niryāntam mahābāhum draṣṭum dvaitavanam saraḥ
paurāḥ ca anuyayuḥ sarve sahadārāḥ vanam ca tat
25. To see him, the mighty-armed one, departing for Daitavana forest and its lake, all the citizens, along with their wives, followed to that very forest.
25. כשיצא בעל הזרועות הגדולות כדי לראות את אגם דְוַיטַוַנַה, כל אנשי העיר הלכו אחריו עם נשותיהם, אל אותו יער.
अष्टौ रथसहस्राणि त्रीणि नागायुतानि च ।
पत्तयो बहुसाहस्रा हयाश्च नवतिः शताः ॥२६॥
26. aṣṭau rathasahasrāṇi trīṇi nāgāyutāni ca ,
pattayo bahusāhasrā hayāśca navatiḥ śatāḥ.
26. aṣṭau rathasahasrāṇi trīṇi nāgāyutāni ca
pattayaḥ bahusāhasrāḥ hayāḥ ca navatiḥ śatāḥ
26. (There were) eight thousand chariots and three myriad (thirty thousand) elephants, many thousands of foot-soldiers, and nine thousand horses.
26. שמונת אלפים מרכבות, שלושים אלף פילים, רגלים רבים באלפיהם, ותשעת אלפים סוסים.
शकटापणवेश्याश्च वणिजो बन्दिनस्तथा ।
नराश्च मृगयाशीलाः शतशोऽथ सहस्रशः ॥२७॥
27. śakaṭāpaṇaveśyāśca vaṇijo bandinastathā ,
narāśca mṛgayāśīlāḥ śataśo'tha sahasraśaḥ.
27. śakaṭāpaṇaveśyāḥ ca vaṇijaḥ bandinaḥ tathā
narāḥ ca mṛgayāśīlāḥ śataśaḥ atha sahasraśaḥ
27. Cart-drivers, shopkeepers, and courtesans, as well as merchants and bards, and men fond of hunting, (followed) in hundreds and then in thousands.
27. וכן עגלות, חנויות וקורטיזנות, סוחרים ומשוררי חצר, וגם אנשים אוהבי ציד, במאות ובאלפים.
ततः प्रयाणे नृपतेः सुमहानभवत्स्वनः ।
प्रावृषीव महावायोरुद्धतस्य विशां पते ॥२८॥
28. tataḥ prayāṇe nṛpateḥ sumahānabhavatsvanaḥ ,
prāvṛṣīva mahāvāyoruddhatasya viśāṁ pate.
28. tataḥ prayāṇe nṛpateḥ sumahān abhavat svanaḥ
prāvṛṣī iva mahāvāyoḥ uddhatasya viśām pate
28. Then, O lord of the people (viśāṃ pate), a very great sound arose at the king's departure, like that of a violent great wind during the rainy season.
28. הו אדון העמים, עם צאת המלך נשמע רעש גדול מאוד, כמו רוח עזה הסוערת בעונת הגשמים.
गव्यूतिमात्रे न्यवसद्राजा दुर्योधनस्तदा ।
प्रयातो वाहनैः सर्वैस्ततो द्वैतवनं सरः ॥२९॥
29. gavyūtimātre nyavasadrājā duryodhanastadā ,
prayāto vāhanaiḥ sarvaistato dvaitavanaṁ saraḥ.
29. gavyūtimātre nyavasat rājā duryodhanaḥ tadā
prayātaḥ vāhanaiḥ sarvaiḥ tataḥ dvaitavanam saraḥ
29. Then King Duryodhana encamped at a distance of one gavūti. He had proceeded there with all his vehicles, from that place to the Dvaitavana lake.
29. המלך דוּרְיוֹדְהַנַה חנה אז במרחק של גַוְיוּטִי אחד (מרחק של כמה קילומטרים), ואחר כך המשיך עם כל כלי הרכב אל אגם דְוַיטַוַנַה.