Skip to content
אתר זה לא תומך בגרסאות ישנות של אינטרנט אקספלורר
מומלץ להשתמש בדפדפן גוגל כרום או פיירפוקס מוזילה
(או באינטרנט אקספלורר / edge עדכני)
Enjoy Learning Sanskrit tips, tools, resources and more...

महाभारतः       mahābhārataḥ - book-14, chapter-52

Use the following checkboxes to set the display options for this chapter (You can also control the display of each verse separately):
what would you like to see in each verse:
वैशंपायन उवाच ।
तथा प्रयान्तं वार्ष्णेयं द्वारकां भरतर्षभाः ।
परिष्वज्य न्यवर्तन्त सानुयात्राः परंतपाः ॥१॥
1. vaiśaṁpāyana uvāca ,
tathā prayāntaṁ vārṣṇeyaṁ dvārakāṁ bharatarṣabhāḥ ,
pariṣvajya nyavartanta sānuyātrāḥ paraṁtapāḥ.
पुनः पुनश्च वार्ष्णेयं पर्यष्वजत फल्गुनः ।
आ चक्षुर्विषयाच्चैनं ददर्श च पुनः पुनः ॥२॥
2. punaḥ punaśca vārṣṇeyaṁ paryaṣvajata phalgunaḥ ,
ā cakṣurviṣayāccainaṁ dadarśa ca punaḥ punaḥ.
कृच्छ्रेणैव च तां पार्थो गोविन्दे विनिवेशिताम् ।
संजहार तदा दृष्टिं कृष्णश्चाप्यपराजितः ॥३॥
3. kṛcchreṇaiva ca tāṁ pārtho govinde viniveśitām ,
saṁjahāra tadā dṛṣṭiṁ kṛṣṇaścāpyaparājitaḥ.
तस्य प्रयाणे यान्यासन्निमित्तानि महात्मनः ।
बहून्यद्भुतरूपाणि तानि मे गदतः शृणु ॥४॥
4. tasya prayāṇe yānyāsannimittāni mahātmanaḥ ,
bahūnyadbhutarūpāṇi tāni me gadataḥ śṛṇu.
वायुर्वेगेन महता रथस्य पुरतो ववौ ।
कुर्वन्निःशर्करं मार्गं विरजस्कमकण्टकम् ॥५॥
5. vāyurvegena mahatā rathasya purato vavau ,
kurvanniḥśarkaraṁ mārgaṁ virajaskamakaṇṭakam.
ववर्ष वासवश्चापि तोयं शुचि सुगन्धि च ।
दिव्यानि चैव पुष्पाणि पुरतः शार्ङ्गधन्वनः ॥६॥
6. vavarṣa vāsavaścāpi toyaṁ śuci sugandhi ca ,
divyāni caiva puṣpāṇi purataḥ śārṅgadhanvanaḥ.
स प्रयातो महाबाहुः समेषु मरुधन्वसु ।
ददर्शाथ मुनिश्रेष्ठमुत्तङ्कममितौजसम् ॥७॥
7. sa prayāto mahābāhuḥ sameṣu marudhanvasu ,
dadarśātha muniśreṣṭhamuttaṅkamamitaujasam.
स तं संपूज्य तेजस्वी मुनिं पृथुललोचनः ।
पूजितस्तेन च तदा पर्यपृच्छदनामयम् ॥८॥
8. sa taṁ saṁpūjya tejasvī muniṁ pṛthulalocanaḥ ,
pūjitastena ca tadā paryapṛcchadanāmayam.
स पृष्टः कुशलं तेन संपूज्य मधुसूदनम् ।
उत्तङ्को ब्राह्मणश्रेष्ठस्ततः पप्रच्छ माधवम् ॥९॥
9. sa pṛṣṭaḥ kuśalaṁ tena saṁpūjya madhusūdanam ,
uttaṅko brāhmaṇaśreṣṭhastataḥ papraccha mādhavam.
कच्चिच्छौरे त्वया गत्वा कुरुपाण्डवसद्म तत् ।
कृतं सौभ्रात्रमचलं तन्मे व्याख्यातुमर्हसि ॥१०॥
10. kaccicchaure tvayā gatvā kurupāṇḍavasadma tat ,
kṛtaṁ saubhrātramacalaṁ tanme vyākhyātumarhasi.
अभिसंधाय तान्वीरानुपावृत्तोऽसि केशव ।
संबन्धिनः सुदयितान्सततं वृष्णिपुंगव ॥११॥
11. abhisaṁdhāya tānvīrānupāvṛtto'si keśava ,
saṁbandhinaḥ sudayitānsatataṁ vṛṣṇipuṁgava.
कच्चित्पाण्डुसुताः पञ्च धृतराष्ट्रस्य चात्मजाः ।
लोकेषु विहरिष्यन्ति त्वया सह परंतप ॥१२॥
12. kaccitpāṇḍusutāḥ pañca dhṛtarāṣṭrasya cātmajāḥ ,
lokeṣu vihariṣyanti tvayā saha paraṁtapa.
स्वराष्ट्रेषु च राजानः कच्चित्प्राप्स्यन्ति वै सुखम् ।
कौरवेषु प्रशान्तेषु त्वया नाथेन माधव ॥१३॥
13. svarāṣṭreṣu ca rājānaḥ kaccitprāpsyanti vai sukham ,
kauraveṣu praśānteṣu tvayā nāthena mādhava.
या मे संभावना तात त्वयि नित्यमवर्तत ।
अपि सा सफला कृष्ण कृता ते भरतान्प्रति ॥१४॥
14. yā me saṁbhāvanā tāta tvayi nityamavartata ,
api sā saphalā kṛṣṇa kṛtā te bharatānprati.
वासुदेव उवाच ।
कृतो यत्नो मया ब्रह्मन्सौभ्रात्रे कौरवान्प्रति ।
न चाशक्यन्त संधातुं तेऽधर्मरुचयो मया ॥१५॥
15. vāsudeva uvāca ,
kṛto yatno mayā brahmansaubhrātre kauravānprati ,
na cāśakyanta saṁdhātuṁ te'dharmarucayo mayā.
ततस्ते निधनं प्राप्ताः सर्वे ससुतबान्धवाः ।
न दिष्टमभ्यतिक्रान्तुं शक्यं बुद्ध्या बलेन वा ।
महर्षे विदितं नूनं सर्वमेतत्तवानघ ॥१६॥
16. tataste nidhanaṁ prāptāḥ sarve sasutabāndhavāḥ ,
na diṣṭamabhyatikrāntuṁ śakyaṁ buddhyā balena vā ,
maharṣe viditaṁ nūnaṁ sarvametattavānagha.
तेऽत्यक्रामन्मतिं मह्यं भीष्मस्य विदुरस्य च ।
ततो यमक्षयं जग्मुः समासाद्येतरेतरम् ॥१७॥
17. te'tyakrāmanmatiṁ mahyaṁ bhīṣmasya vidurasya ca ,
tato yamakṣayaṁ jagmuḥ samāsādyetaretaram.
पञ्च वै पाण्डवाः शिष्टा हतमित्रा हतात्मजाः ।
धार्तराष्ट्राश्च निहताः सर्वे ससुतबान्धवाः ॥१८॥
18. pañca vai pāṇḍavāḥ śiṣṭā hatamitrā hatātmajāḥ ,
dhārtarāṣṭrāśca nihatāḥ sarve sasutabāndhavāḥ.
इत्युक्तवचने कृष्णे भृशं क्रोधसमन्वितः ।
उत्तङ्कः प्रत्युवाचैनं रोषादुत्फाल्य लोचने ॥१९॥
19. ityuktavacane kṛṣṇe bhṛśaṁ krodhasamanvitaḥ ,
uttaṅkaḥ pratyuvācainaṁ roṣādutphālya locane.
यस्माच्छक्तेन ते कृष्ण न त्राताः कुरुपाण्डवाः ।
संबन्धिनः प्रियास्तस्माच्छप्स्येऽहं त्वामसंशयम् ॥२०॥
20. yasmācchaktena te kṛṣṇa na trātāḥ kurupāṇḍavāḥ ,
saṁbandhinaḥ priyāstasmācchapsye'haṁ tvāmasaṁśayam.
न च ते प्रसभं यस्मात्ते निगृह्य निवर्तिताः ।
तस्मान्मन्युपरीतस्त्वां शप्स्यामि मधुसूदन ॥२१॥
21. na ca te prasabhaṁ yasmātte nigṛhya nivartitāḥ ,
tasmānmanyuparītastvāṁ śapsyāmi madhusūdana.
त्वया हि शक्तेन सता मिथ्याचारेण माधव ।
उपचीर्णाः कुरुश्रेष्ठा यस्त्वेतान्समुपेक्षथाः ॥२२॥
22. tvayā hi śaktena satā mithyācāreṇa mādhava ,
upacīrṇāḥ kuruśreṣṭhā yastvetānsamupekṣathāḥ.
वासुदेव उवाच ।
शृणु मे विस्तरेणेदं यद्वक्ष्ये भृगुनन्दन ।
गृहाणानुनयं चापि तपस्वी ह्यसि भार्गव ॥२३॥
23. vāsudeva uvāca ,
śṛṇu me vistareṇedaṁ yadvakṣye bhṛgunandana ,
gṛhāṇānunayaṁ cāpi tapasvī hyasi bhārgava.
श्रुत्वा त्वमेतदध्यात्मं मुञ्चेथाः शापमद्य वै ।
न च मां तपसाल्पेन शक्तोऽभिभवितुं पुमान् ॥२४॥
24. śrutvā tvametadadhyātmaṁ muñcethāḥ śāpamadya vai ,
na ca māṁ tapasālpena śakto'bhibhavituṁ pumān.
न च ते तपसो नाशमिच्छामि जपतां वर ।
तपस्ते सुमहद्दीप्तं गुरवश्चापि तोषिताः ॥२५॥
25. na ca te tapaso nāśamicchāmi japatāṁ vara ,
tapaste sumahaddīptaṁ guravaścāpi toṣitāḥ.
कौमारं ब्रह्मचर्यं ते जानामि द्विजसत्तम ।
दुःखार्जितस्य तपसस्तस्मान्नेच्छामि ते व्ययम् ॥२६॥
26. kaumāraṁ brahmacaryaṁ te jānāmi dvijasattama ,
duḥkhārjitasya tapasastasmānnecchāmi te vyayam.