Skip to content
אתר זה לא תומך בגרסאות ישנות של אינטרנט אקספלורר
מומלץ להשתמש בדפדפן גוגל כרום או פיירפוקס מוזילה
(או באינטרנט אקספלורר / edge עדכני)
Enjoy Learning Sanskrit tips, tools, resources and more...

महाभारतः       mahābhārataḥ - book-12, chapter-175

Use the following checkboxes to set the display options for this chapter (You can also control the display of each verse separately):
what would you like to see in each verse:
युधिष्ठिर उवाच ।
कुतः सृष्टमिदं विश्वं जगत्स्थावरजङ्गमम् ।
प्रलये च कमभ्येति तन्मे ब्रूहि पितामह ॥१॥
1. yudhiṣṭhira uvāca ,
kutaḥ sṛṣṭamidaṁ viśvaṁ jagatsthāvarajaṅgamam ,
pralaye ca kamabhyeti tanme brūhi pitāmaha.
1. Yudhiṣṭhira uvāca kutaḥ sṛṣṭam idam viśvam jagat
sthāvara-jaṅgamam pralaye ca kam abhyeti tat me brūhi pitāmaha
1. Yudhiṣṭhira uvāca: pitāmaha,
idam sthāvara-jaṅgamam viśvam jagat kutaḥ sṛṣṭam? pralaye ca kam abhyeti? tat me brūhi.
1. Yudhiṣṭhira said: "O Grandfather, from where was this universe created, this world of stationary and moving beings? And to whom does it return at the time of dissolution? Tell me that."
ससागरः सगगनः सशैलः सबलाहकः ।
सभूमिः साग्निपवनो लोकोऽयं केन निर्मितः ॥२॥
2. sasāgaraḥ sagaganaḥ saśailaḥ sabalāhakaḥ ,
sabhūmiḥ sāgnipavano loko'yaṁ kena nirmitaḥ.
2. sasāgaraḥ sagaganaḥ saśailaḥ sabalāhakaḥ
sabhūmiḥ sāgnipavanaḥ lokaḥ ayam kena nirmitaḥ
2. ayam sasāgaraḥ sagaganaḥ saśailaḥ sabalāhakaḥ
sabhūmiḥ sāgnipavanaḥ lokaḥ kena nirmitaḥ?
2. This world, complete with its oceans, sky, mountains, clouds, earth, fire, and wind, by whom was it created?
कथं सृष्टानि भूतानि कथं वर्णविभक्तयः ।
शौचाशौचं कथं तेषां धर्माधर्मावथो कथम् ॥३॥
3. kathaṁ sṛṣṭāni bhūtāni kathaṁ varṇavibhaktayaḥ ,
śaucāśaucaṁ kathaṁ teṣāṁ dharmādharmāvatho katham.
3. katham sṛṣṭāni bhūtāni katham varṇa-vibhaktayaḥ
śauca-aśaucam katham teṣām dharma-adharmau atho katham
3. katham bhūtāni sṛṣṭāni? katham
varṇa-vibhaktayaḥ (santi)?
teṣām śauca-aśaucam katham? atho
dharma-adharmau katham (santi)?
3. How were beings created? How are the divisions of social classes (varṇa)? How are purity and impurity for them? And what about right and wrong (dharma and adharma)?
कीदृशो जीवतां जीवः क्व वा गच्छन्ति ये मृताः ।
अस्माल्लोकादमुं लोकं सर्वं शंसतु नो भवान् ॥४॥
4. kīdṛśo jīvatāṁ jīvaḥ kva vā gacchanti ye mṛtāḥ ,
asmāllokādamuṁ lokaṁ sarvaṁ śaṁsatu no bhavān.
4. kīdṛśaḥ jīvatām jīvaḥ kva vā gacchanti ye mṛtāḥ
asmāt lokāt amum lokam sarvam śaṃsatu naḥ bhavān
4. jīvatām jīvaḥ kīdṛśaḥ? ye mṛtāḥ (te) asmāt lokāt amum lokam kva vā gacchanti? bhavān naḥ sarvam śaṃsatu.
4. What is the nature of the living soul (jīva)? And where do those who have died go, from this world to the next? May you explain all this to us.
भीष्म उवाच ।
अत्राप्युदाहरन्तीममितिहासं पुरातनम् ।
भृगुणाभिहितं श्रेष्ठं भरद्वाजाय पृच्छते ॥५॥
5. bhīṣma uvāca ,
atrāpyudāharantīmamitihāsaṁ purātanam ,
bhṛguṇābhihitaṁ śreṣṭhaṁ bharadvājāya pṛcchate.
5. bhīṣmaḥ uvāca atra api udāharanti imam itihāsam purātanam
bhṛguṇā abhihitam śreṣṭham bharadvājāya pṛcchate
5. bhīṣmaḥ uvāca.
atra api imam purātanam śreṣṭham itihāsam udāharanti,
bhṛguṇā abhihitam bharadvājāya pṛcchate
5. Bhishma said: "Regarding this, they also narrate this ancient and excellent historical account (itihāsa), which was recounted by Bhrigu to Bharadvaja as he was asking questions."
कैलासशिखरे दृष्ट्वा दीप्यमानमिवौजसा ।
भृगुं महर्षिमासीनं भरद्वाजोऽन्वपृच्छत ॥६॥
6. kailāsaśikhare dṛṣṭvā dīpyamānamivaujasā ,
bhṛguṁ maharṣimāsīnaṁ bharadvājo'nvapṛcchata.
6. kailāsaśikhare dṛṣṭvā dīpyamānam iva ojasā
bhṛgum maharṣim āsīnam bharadvājaḥ anvapṛcchata
6. bharadvājaḥ kailāsaśikhare ojasā iva dīpyamānam
āsīnam maharṣim bhṛgum dṛṣṭvā anvapṛcchata
6. Bharadvaja, having seen the great sage Bhrigu seated on the peak of Kailasa, shining as if with his own radiant energy (ojas), questioned him.
ससागरः सगगनः सशैलः सबलाहकः ।
सभूमिः साग्निपवनो लोकोऽयं केन निर्मितः ॥७॥
7. sasāgaraḥ sagaganaḥ saśailaḥ sabalāhakaḥ ,
sabhūmiḥ sāgnipavano loko'yaṁ kena nirmitaḥ.
7. sasāgaraḥ sagaganaḥ saśailaḥ sabalāhakaḥ
sabhūmiḥ saagnipavanaḥ lokaḥ ayam kena nirmitaḥ
7. sasāgaraḥ sagaganaḥ saśailaḥ sabalāhakaḥ
sabhūmiḥ saagnipavanaḥ ayam lokaḥ kena nirmitaḥ
7. "By whom was this world (loka) created, complete with its oceans, sky, mountains, clouds, earth, fire, and wind?"
कथं सृष्टानि भूतानि कथं वर्णविभक्तयः ।
शौचाशौचं कथं तेषां धर्माधर्मावथो कथम् ॥८॥
8. kathaṁ sṛṣṭāni bhūtāni kathaṁ varṇavibhaktayaḥ ,
śaucāśaucaṁ kathaṁ teṣāṁ dharmādharmāvatho katham.
8. katham sṛṣṭāni bhūtāni katham varṇavibhaktayaḥ
śaucāśaucam katham teṣām dharmādharmau atho katham
8. katham bhūtāni sṛṣṭāni? katham varṇavibhaktayaḥ (sṛṣṭāḥ)?
katham teṣām śaucāśaucam? atho katham dharmādharmau?
8. "How were living beings created? How were the divisions of social orders (varṇa) established? How are purity and impurity determined for them? And furthermore, how are right action (dharma) and wrong action (adharma) defined?"
कीदृशो जीवतां जीवः क्व वा गच्छन्ति ये मृताः ।
परलोकमिमं चापि सर्वं शंसतु नो भवान् ॥९॥
9. kīdṛśo jīvatāṁ jīvaḥ kva vā gacchanti ye mṛtāḥ ,
paralokamimaṁ cāpi sarvaṁ śaṁsatu no bhavān.
9. kīdṛśaḥ jīvatām jīvaḥ kva vā gacchanti ye mṛtāḥ
paralokam imam ca api sarvam śaṃsatu naḥ bhavān
9. bhavān naḥ jīvatām jīvaḥ kīdṛśaḥ [asti] vā ye mṛtāḥ
kva gacchanti ca imam paralokam api sarvam śaṃsatu
9. What is the nature of the life principle (jīva) in those who are alive? And where do those who have died go? Please explain everything about this other world to us.
एवं स भगवान्पृष्टो भरद्वाजेन संशयम् ।
महर्षिर्ब्रह्मसंकाशः सर्वं तस्मै ततोऽब्रवीत् ॥१०॥
10. evaṁ sa bhagavānpṛṣṭo bharadvājena saṁśayam ,
maharṣirbrahmasaṁkāśaḥ sarvaṁ tasmai tato'bravīt.
10. evam sa bhagavān pṛṣṭaḥ bharadvājena saṃśayam
maharṣiḥ brahmasaṃkāśaḥ sarvam tasmai tataḥ abravīt
10. evam sa bhagavān brahmasaṃkāśaḥ maharṣiḥ bharadvājena
saṃśayam pṛṣṭaḥ [san] tataḥ tasmai sarvam abravīt
10. Thus, when that revered (bhagavān) great sage (maharṣi), who shone like Brahma, was questioned by Bharadvaja regarding this doubt, he then explained everything to him.
मानसो नाम विख्यातः श्रुतपूर्वो महर्षिभिः ।
अनादिनिधनो देवस्तथाभेद्योऽजरामरः ॥११॥
11. mānaso nāma vikhyātaḥ śrutapūrvo maharṣibhiḥ ,
anādinidhano devastathābhedyo'jarāmaraḥ.
11. mānasaḥ nāma vikhyātaḥ śrutapūrvaḥ maharṣibhiḥ
anādinidhanaḥ devaḥ tathā abhedyaḥ ajarāmaraḥ
11. saḥ mānasaḥ nāma vikhyātaḥ maharṣibhiḥ śrutapūrvaḥ [asti]
saḥ anādinidhanaḥ devaḥ tathā abhedyaḥ ajarāmaraḥ [ca asti]
11. He is known as Mānasa, having been heard of before by great sages. He is a divine being (deva) who is without beginning or end, and similarly, he is indivisible, ageless, and immortal.
अव्यक्त इति विख्यातः शाश्वतोऽथाक्षरोऽव्ययः ।
यतः सृष्टानि भूतानि जायन्ते च म्रियन्ति च ॥१२॥
12. avyakta iti vikhyātaḥ śāśvato'thākṣaro'vyayaḥ ,
yataḥ sṛṣṭāni bhūtāni jāyante ca mriyanti ca.
12. avyaktaḥ iti vikhyātaḥ śāśvataḥ atha akṣaraḥ
avyayaḥ yataḥ sṛṣṭāni bhūtāni jāyante ca mriyanti ca
12. saḥ avyaktaḥ iti vikhyātaḥ śāśvataḥ atha akṣaraḥ avyayaḥ [ca asti].
yataḥ [sarvāṇi] bhūtāni sṛṣṭāni [bhavanti] ca jāyante ca mriyanti
12. He is known as the Unmanifest (avyakta), eternal (śāśvata), and furthermore, imperishable (akṣara) and undecaying (avyaya). From him, all beings are created, and into him they are born and then die.
सोऽसृजत्प्रथमं देवो महान्तं नाम नामतः ।
आकाशमिति विख्यातं सर्वभूतधरः प्रभुः ॥१३॥
13. so'sṛjatprathamaṁ devo mahāntaṁ nāma nāmataḥ ,
ākāśamiti vikhyātaṁ sarvabhūtadharaḥ prabhuḥ.
13. saḥ asṛjat prathamam devaḥ mahāntam nāma nāmataḥ
ākāśam iti vikhyātam sarvabhūtadharaḥ prabhuḥ
13. saḥ devaḥ sarvabhūtadharaḥ prabhuḥ prathamam
mahāntam ākāśam nāma nāmataḥ iti vikhyātam asṛjat
13. First, that divine Lord, the supporter of all beings, created the great (principle) renowned by the name of *ākāśa* (ether/space).
आकाशादभवद्वारि सलिलादग्निमारुतौ ।
अग्निमारुतसंयोगात्ततः समभवन्मही ॥१४॥
14. ākāśādabhavadvāri salilādagnimārutau ,
agnimārutasaṁyogāttataḥ samabhavanmahī.
14. ākāśāt abhavat vāri salilāt agnimārutau
agnimārutasaṃyogāt tataḥ samabhavat mahī
14. ākāśāt vāri abhavat.
salilāt agnimārutau (abhavatām).
agnimārutasaṃyogāt tataḥ mahī samabhavat.
14. From *ākāśa* (ether/space), water arose; from water, fire and wind (arose). From the conjunction of fire and wind, then the earth came into being.
ततस्तेजोमयं दिव्यं पद्मं सृष्टं स्वयंभुवा ।
तस्मात्पद्मात्समभवद्ब्रह्मा वेदमयो निधिः ॥१५॥
15. tatastejomayaṁ divyaṁ padmaṁ sṛṣṭaṁ svayaṁbhuvā ,
tasmātpadmātsamabhavadbrahmā vedamayo nidhiḥ.
15. tataḥ tejomayam divyam padam sṛṣṭam svayambhuvā
tasmāt padmāt samabhavat brahmā vedamayaḥ nidhiḥ
15. tataḥ tejomayam divyam padam svayambhuvā sṛṣṭam.
tasmāt padmāt vedamayaḥ nidhiḥ brahmā samabhavat.
15. Then, a radiant, divine lotus was created by the Self-existent one. From that lotus arose Brahmā (brahman), a treasure composed of the Vedas.
अहंकार इति ख्यातः सर्वभूतात्मभूतकृत् ।
ब्रह्मा वै सुमहातेजा य एते पञ्च धातवः ॥१६॥
16. ahaṁkāra iti khyātaḥ sarvabhūtātmabhūtakṛt ,
brahmā vai sumahātejā ya ete pañca dhātavaḥ.
16. ahaṅkāraḥ iti khyātaḥ sarvabhūtātmabhūtakṛt
brahmā vai sumahātejāḥ yaḥ ete pañca dhātavaḥ
16. yaḥ ahaṅkāraḥ iti khyātaḥ sarvabhūtātmabhūtakṛt (saḥ) vai sumahātejāḥ brahmā (asti) yaḥ (ca) ete pañca dhātavaḥ.
16. He who is renowned as ego (ahaṅkāra), the creator of the individual self (ātman) for all beings, is indeed Brahmā (brahman) of great splendor, who is these five elements.
शैलास्तस्यास्थिसंज्ञास्तु मेदो मांसं च मेदिनी ।
समुद्रास्तस्य रुधिरमाकाशमुदरं तथा ॥१७॥
17. śailāstasyāsthisaṁjñāstu medo māṁsaṁ ca medinī ,
samudrāstasya rudhiramākāśamudaraṁ tathā.
17. śailāḥ tasya asthisaṃjñāḥ tu medaḥ māṃsam ca
medinī samudrāḥ tasya rudhiram ākāśam udaram tathā
17. tasya śailāḥ asthisaṃjñāḥ (bhavanti)
tu medinī medaḥ ca māṃsam (bhavati)
tathā samudrāḥ tasya rudhiram
(bhavanti) ākāśam udaram (bhavati)
17. The mountains are indeed his bones, and the earth is his fat and flesh. Similarly, the oceans are his blood, and the sky is his abdomen.
पवनश्चैव निःश्वासस्तेजोऽग्निर्निम्नगाः सिराः ।
अग्नीषोमौ तु चन्द्रार्कौ नयने तस्य विश्रुते ॥१८॥
18. pavanaścaiva niḥśvāsastejo'gnirnimnagāḥ sirāḥ ,
agnīṣomau tu candrārkau nayane tasya viśrute.
18. pavanaḥ ca eva niḥśvāsaḥ tejaḥ agniḥ nimnagāḥ
sirāḥ agnīṣomau tu candrārkau nayane tasya viśrute
18. pavanaḥ ca eva tasya niḥśvāsaḥ
(asti) agniḥ tejaḥ (asti) nimnagāḥ
sirāḥ (santi) tu candrārkau agnīṣomau
tasya nayane viśrute (sthaḥ)
18. The wind is indeed his breath, and fire (agni) is his brilliance; the rivers are his veins. Moreover, the Moon and Sun are renowned as his two eyes.
नभश्चोर्ध्वं शिरस्तस्य क्षितिः पादौ दिशो भुजौ ।
दुर्विज्ञेयो ह्यनन्तत्वात्सिद्धैरपि न संशयः ॥१९॥
19. nabhaścordhvaṁ śirastasya kṣitiḥ pādau diśo bhujau ,
durvijñeyo hyanantatvātsiddhairapi na saṁśayaḥ.
19. nabhaḥ ca ūrdhvam śiraḥ tasya kṣitiḥ pādau diśaḥ bhujau
durvijñeyaḥ hi anantatvāt siddhaiḥ api na saṃśayaḥ
19. ca ūrdhvam nabhaḥ tasya śiraḥ (asti)
kṣitiḥ pādau (astaḥ) diśaḥ bhujau (staḥ)
hi anantatvāt (saḥ) durvijñeyaḥ
(asti) api siddhaiḥ na saṃśayaḥ (asti)
19. And the upper sky is his head, the earth his feet, and the directions his arms. Indeed, he is difficult to know, even by perfected beings (siddhas), due to his infinitude; there is no doubt about this.
स एव भगवान्विष्णुरनन्त इति विश्रुतः ।
सर्वभूतात्मभूतस्थो दुर्विज्ञेयोऽकृतात्मभिः ॥२०॥
20. sa eva bhagavānviṣṇurananta iti viśrutaḥ ,
sarvabhūtātmabhūtastho durvijñeyo'kṛtātmabhiḥ.
20. saḥ eva bhagavān viṣṇuḥ anantaḥ iti viśrutaḥ
sarvabhūtātmabhūtasthaḥ durvijñeyaḥ akṛtātmabhiḥ
20. saḥ eva bhagavān viṣṇuḥ anantaḥ
iti viśrutaḥ (asti)
sarvabhūtātmabhūtasthaḥ (ca asti) (tathā)
akṛtātmabhiḥ durvijñeyaḥ (asti)
20. That very glorious Lord Vishnu (Viṣṇu) is renowned as the Infinite (Ananta). He resides as the essence of all beings (sarvabhūtātman) and is difficult to comprehend for those whose inner self (ātman) is unrefined.
अहंकारस्य यः स्रष्टा सर्वभूतभवाय वै ।
यतः समभवद्विश्वं पृष्टोऽहं यदिह त्वया ॥२१॥
21. ahaṁkārasya yaḥ sraṣṭā sarvabhūtabhavāya vai ,
yataḥ samabhavadviśvaṁ pṛṣṭo'haṁ yadiha tvayā.
21. ahaṅkārasya yaḥ sraṣṭā sarvabhūtabhavāya vai
yataḥ samabhavat viśvaṃ pṛṣṭaḥ ahaṃ yadi iha tvayā
21. tvayā iha yadi ahaṃ pṛṣṭaḥ yaḥ ahaṅkārasya sraṣṭā
vai sarvabhūtabhavāya yataḥ viśvaṃ samabhavat
21. You have asked me about the one who is the creator of ego (ahaṅkāra), who is indeed for the welfare of all beings, and from whom this universe originated.
भरद्वाज उवाच ।
गगनस्य दिशां चैव भूतलस्यानिलस्य च ।
कान्यत्र परिमाणानि संशयं छिन्धि मेऽर्थतः ॥२२॥
22. bharadvāja uvāca ,
gaganasya diśāṁ caiva bhūtalasyānilasya ca ,
kānyatra parimāṇāni saṁśayaṁ chindhi me'rthataḥ.
22. bharadvājaḥ uvāca gaganasy diśāṃ ca eva bhūtalasya anilasya
ca kāni atra parimāṇāni saṃśayaṃ chindhi me arthataḥ
22. bharadvājaḥ uvāca atra gaganasy diśāṃ ca bhūtalasya ca
anilasya ca kāni parimāṇāni eva me saṃśayaṃ arthataḥ chindhi
22. Bharadvāja said: What are the true dimensions of the sky, the directions, the surface of the earth, and the wind? Please dispel my doubt concerning these matters.
भृगुरुवाच ।
अनन्तमेतदाकाशं सिद्धचारणसेवितम् ।
रम्यं नानाश्रयाकीर्णं यस्यान्तो नाधिगम्यते ॥२३॥
23. bhṛguruvāca ,
anantametadākāśaṁ siddhacāraṇasevitam ,
ramyaṁ nānāśrayākīrṇaṁ yasyānto nādhigamyate.
23. bhṛguḥ uvāca anantaṃ etat ākāśaṃ siddhacāraṇasevitam
ramyaṃ nānāśrayākīrṇaṃ yasya antaḥ na adhigamyate
23. bhṛguḥ uvāca etat ākāśaṃ anantaṃ siddhacāraṇasevitam
ramyaṃ nānāśrayākīrṇaṃ yasya antaḥ na adhigamyate
23. Bhṛgu said: This space (ākāśa) is infinite and endless, frequented by Siddhas and Caraṇas, beautiful, and filled with various dwellings; its limit cannot be perceived.
ऊर्ध्वं गतेरधस्तात्तु चन्द्रादित्यौ न दृश्यतः ।
तत्र देवाः स्वयं दीप्ता भास्वराश्चाग्निवर्चसः ॥२४॥
24. ūrdhvaṁ gateradhastāttu candrādityau na dṛśyataḥ ,
tatra devāḥ svayaṁ dīptā bhāsvarāścāgnivarcasaḥ.
24. ūrdhvaṃ gateḥ adhastāt tu candrādityau na dṛśyataḥ
tatra devāḥ svayaṃ dīptāḥ bhāsvarāḥ ca agnivarcasaḥ
24. gater ūrdhvaṃ tu adhastāt candrādityau na dṛśyataḥ
tatra devāḥ svayaṃ dīptāḥ bhāsvarāḥ ca agnivarcasaḥ ca
24. Above this path, yet below it, neither the moon nor the sun can be seen. There, the gods are inherently luminous, brilliant, and possess the radiance of fire.
ते चाप्यन्तं न पश्यन्ति नभसः प्रथितौजसः ।
दुर्गमत्वादनन्तत्वादिति मे विद्धि मानद ॥२५॥
25. te cāpyantaṁ na paśyanti nabhasaḥ prathitaujasaḥ ,
durgamatvādanantatvāditi me viddhi mānada.
25. te ca api antam na paśyanti nabhasaḥ prathitaujasaḥ
durgamatvāt anantatvāt iti me viddhi mānada
25. मानद मे इति विद्धि ते च अपि नभसः प्रथितौजसः
अन्तम् न पश्यन्ति दुर्गमत्वात् अनन्तत्वात्
25. O giver of honor, understand from me that they cannot perceive the end of the vast and glorious sky (space), because it is both inaccessible and infinite.
उपरिष्टोपरिष्टात्तु प्रज्वलद्भिः स्वयंप्रभैः ।
निरुद्धमेतदाकाशमप्रमेयं सुरैरपि ॥२६॥
26. upariṣṭopariṣṭāttu prajvaladbhiḥ svayaṁprabhaiḥ ,
niruddhametadākāśamaprameyaṁ surairapi.
26. upariṣṭāt upariṣṭāt tu prajvaladbhiḥ svayaṃprabhaiḥ
niruddham etat ākāśam aprameyam suraiḥ api
26. तु एतत् अप्रमेयम् सुरैः अपि आकाशम् उपरिष्टात्
उपरिष्टात् प्रज्वलद्भिः स्वयंप्रभैः निरुद्धम्
26. Indeed, this immeasurable space (ākāśa), which is not fathomable even by the gods, is obstructed and filled, higher and higher, by self-luminous and brightly blazing entities.
पृथिव्यन्ते समुद्रास्तु समुद्रान्ते तमः स्मृतम् ।
तमसोऽन्ते जलं प्राहुर्जलस्यान्तेऽग्निरेव च ॥२७॥
27. pṛthivyante samudrāstu samudrānte tamaḥ smṛtam ,
tamaso'nte jalaṁ prāhurjalasyānte'gnireva ca.
27. pṛthivī ante samudrāḥ tu samudra ante tamaḥ smṛtam
tamasaḥ ante jalam prāhuḥ jalasya ante agniḥ eva ca
27. पृथिवी अन्ते समुद्राः तु समुद्र अन्te तमः स्मृतम्
तमसः अन्ते जलम् प्राहुः जलस्य अन्ते एव अग्निः च
27. Beyond the earth's edge are the oceans, and beyond the oceans, darkness is said to be. They declare that beyond darkness is water, and beyond water, verily, is fire.
रसातलान्ते सलिलं जलान्ते पन्नगाधिपः ।
तदन्ते पुनराकाशमाकाशान्ते पुनर्जलम् ॥२८॥
28. rasātalānte salilaṁ jalānte pannagādhipaḥ ,
tadante punarākāśamākāśānte punarjalam.
28. rasātala ante salilam jala ante pannagādhipaḥ
tat ante punaḥ ākāśam ākāśa ante punaḥ jalam
28. रसातल अन्ते सलिलम् जल अन्ते पन्नगाधिपः
तत् अन्ते पुनः आकाशम् आकाश अन्ते पुनः जलम्
28. Beyond Rasatala (the lowest netherworld) is water, and beyond water is the Lord of Serpents. Beyond him is space (ākāśa) again, and beyond space, once more, is water.
एवमन्तं भगवतः प्रमाणं सलिलस्य च ।
अग्निमारुततोयेभ्यो दुर्ज्ञेयं दैवतैरपि ॥२९॥
29. evamantaṁ bhagavataḥ pramāṇaṁ salilasya ca ,
agnimārutatoyebhyo durjñeyaṁ daivatairapi.
29. evam antam bhagavataḥ pramāṇam salilasya ca
agnimārutatoyebhyaḥ durjñeyam daivataiḥ api
29. bhagavataḥ ca salilasya evam antam pramāṇam
agnimārutatoyebhyaḥ daivataiḥ api durjñeyam
29. Such is the immeasurable nature (pramāṇa) of the Blessed Lord (bhagavat), and also of water. It is difficult to comprehend even for the gods, who originate from fire, wind, and water.
अग्निमारुततोयानां वर्णाः क्षितितलस्य च ।
आकाशसदृशा ह्येते भिद्यन्ते तत्त्वदर्शनात् ॥३०॥
30. agnimārutatoyānāṁ varṇāḥ kṣititalasya ca ,
ākāśasadṛśā hyete bhidyante tattvadarśanāt.
30. agnimārutatoyānām varṇāḥ kṣititalasya ca
ākāśasadṛśāḥ hi ete bhidyante tattvadarśanāt
30. agnimārutatoyānām ca kṣititalasya varṇāḥ hi
ete ākāśasadṛśāḥ tattvadarśanāt bhidyante
30. The attributes (varṇāḥ) of fire, wind, water, and the surface of the earth - these, indeed, are (fundamentally) similar to space (ākāśa), and are only distinguished through the insight gained from the perception of their true nature (tattva).
पठन्ति चैव मुनयः शास्त्रेषु विविधेषु च ।
त्रैलोक्ये सागरे चैव प्रमाणं विहितं यथा ।
अदृश्याय त्वगम्याय कः प्रमाणमुदाहरेत् ॥३१॥
31. paṭhanti caiva munayaḥ śāstreṣu vividheṣu ca ,
trailokye sāgare caiva pramāṇaṁ vihitaṁ yathā ,
adṛśyāya tvagamyāya kaḥ pramāṇamudāharet.
31. paṭhanti ca eva munayaḥ śāstreṣu
vividheṣu ca trailokye sāgare ca
eva pramāṇam vihitam yathā adṛśyāya
tu agamyāya kaḥ pramāṇam udāharet
31. ca eva munayaḥ vividheṣu śāstreṣu
ca trailokye sāgare eva ca yathā
pramāṇam vihitam paṭhanti tu adṛśyāya
agamyāya kaḥ pramāṇam udāharet?
31. Indeed, sages (munayaḥ) declare in various scriptures how a measure (pramāṇa) is established for the three worlds (trailokya) and for the ocean. But for that which is invisible and inaccessible, who could possibly state its measure?
सिद्धानां देवतानां च यदा परिमिता गतिः ।
तदा गौणमनन्तस्य नामानन्तेति विश्रुतम् ।
नामधेयानुरूपस्य मानसस्य महात्मनः ॥३२॥
32. siddhānāṁ devatānāṁ ca yadā parimitā gatiḥ ,
tadā gauṇamanantasya nāmānanteti viśrutam ,
nāmadheyānurūpasya mānasasya mahātmanaḥ.
32. siddhānām devatānām ca yadā parimitā
gatiḥ tadā gauṇam anantasya
nāma anantā iti viśrutam
nāmadheyānurūpasya mānasasya mahātmanaḥ
32. yadā siddhānām ca devatānām gatiḥ parimitā,
tadā anantasya gauṇam nāma anantā iti viśrutam nāmadheyānurūpasya mānasasya mahātmanaḥ
32. When the scope (gati) of perfected beings (siddha) and gods (devatā) is limited, then the designation 'Ananta' (the Infinite) is a well-known, yet attributive (gauṇa) name for the truly infinite one, the great-souled (mahātman) Being whose profound essence (mānasa) is commensurate with that appellation.
यदा तु दिव्यं तद्रूपं ह्रसते वर्धते पुनः ।
कोऽन्यस्तद्वेदितुं शक्तो योऽपि स्यात्तद्विधोऽपरः ॥३३॥
33. yadā tu divyaṁ tadrūpaṁ hrasate vardhate punaḥ ,
ko'nyastadvedituṁ śakto yo'pi syāttadvidho'paraḥ.
33. yadā tu divyam tat rūpam hrasate vardhate punaḥ kaḥ
anyaḥ tat veditum śaktaḥ yaḥ api syāt tadvidhaḥ aparaḥ
33. yadā tu divyam tat rūpam hrasate punaḥ vardhate,
kaḥ anyaḥ aparaḥ yaḥ api tadvidhaḥ syāt,
tat veditum śaktaḥ?
33. But when that divine form (rūpa) diminishes and then grows again, who else, even if he were another similar to it, would be capable of truly understanding it?
ततः पुष्करतः सृष्टः सर्वज्ञो मूर्तिमान्प्रभुः ।
ब्रह्मा धर्ममयः पूर्वः प्रजापतिरनुत्तमः ॥३४॥
34. tataḥ puṣkarataḥ sṛṣṭaḥ sarvajño mūrtimānprabhuḥ ,
brahmā dharmamayaḥ pūrvaḥ prajāpatiranuttamaḥ.
34. tataḥ puṣkarataḥ sṛṣṭaḥ sarvajñaḥ mūrtimān prabhuḥ
brahmā dharmamayaḥ pūrvaḥ prajāpatiḥ anuttamaḥ
34. tataḥ puṣkarataḥ sarvajñaḥ mūrtimān prabhuḥ dharmamayaḥ pūrvaḥ anuttamaḥ prajāpatiḥ brahmā sṛṣṭaḥ.
34. Then, from that lotus (puṣkara), the omniscient, embodied Lord Brahmā was created, embodying natural law (dharma), the primordial Lord of creatures (prajāpati), who is unsurpassed.
भरद्वाज उवाच ।
पुष्कराद्यदि संभूतो ज्येष्ठं भवति पुष्करम् ।
ब्रह्माणं पूर्वजं चाह भवान्संदेह एव मे ॥३५॥
35. bharadvāja uvāca ,
puṣkarādyadi saṁbhūto jyeṣṭhaṁ bhavati puṣkaram ,
brahmāṇaṁ pūrvajaṁ cāha bhavānsaṁdeha eva me.
35. bharadvāja uvāca puṣkarāt yadi saṃbhūtaḥ jyeṣṭham bhavati
puṣkaram brahmāṇam pūrvajam ca āha bhavān saṃdehaḥ eva me
35. bharadvāja uvāca: yadi puṣkarāt saṃbhūtaḥ,
(tadā) puṣkaram jyeṣṭham bhavati.
ca bhavān brahmāṇam pūrvajam āha.
me saṃdehaḥ eva.
35. Bhāradvāja said: "If (Brahmā) was born from the lotus (puṣkara), then the lotus would be the elder. Yet, you say that Brahmā is the first-born. This is indeed my doubt."
भृगुरुवाच ।
मानसस्येह या मूर्तिर्ब्रह्मत्वं समुपागता ।
तस्यासनविधानार्थं पृथिवी पद्ममुच्यते ॥३६॥
36. bhṛguruvāca ,
mānasasyeha yā mūrtirbrahmatvaṁ samupāgatā ,
tasyāsanavidhānārthaṁ pṛthivī padmamucyate.
36. bhṛguḥ uvāca mānasasya iha yā mūrtiḥ brahmatvam samupāgatā
tasya āsana-vidhāna-artham pṛthivī padmam ucyate
36. bhṛguḥ uvāca: iha mānasasya yā mūrtiḥ brahmatvam samupāgatā,
tasya āsana-vidhāna-artham pṛthivī padmam ucyate.
36. Bhṛgu said: "The mental (mānasa) form which attained the state of Brahmā here – for the purpose of providing a seat for it, the earth (pṛthivī) is called a lotus (padma)."
कर्णिका तस्य पद्मस्य मेरुर्गगनमुच्छ्रितः ।
तस्य मध्ये स्थितो लोकान्सृजते जगतः प्रभुः ॥३७॥
37. karṇikā tasya padmasya merurgaganamucchritaḥ ,
tasya madhye sthito lokānsṛjate jagataḥ prabhuḥ.
37. karṇikā tasya padmasya meruḥ gaganam ucchritaḥ
tasya madhye sthitaḥ lokān sṛjate jagataḥ prabhuḥ
37. meruḥ gaganam ucchritaḥ tasya padmasya karṇikā
tasya madhye sthitaḥ jagataḥ prabhuḥ lokān sṛjate
37. Mount Meru, elevated high in the sky, is the pericarp of that lotus. Within it, the Lord (prabhu) of the universe creates the worlds.