Skip to content
אתר זה לא תומך בגרסאות ישנות של אינטרנט אקספלורר
מומלץ להשתמש בדפדפן גוגל כרום או פיירפוקס מוזילה
(או באינטרנט אקספלורר / edge עדכני)
Enjoy Learning Sanskrit tips, tools, resources and more...

महाभारतः       mahābhārataḥ - book-2, chapter-54

Use the following checkboxes to set the display options for this chapter (You can also control the display of each verse separately):
what would you like to see in each verse:
which language(s) would you like to see in the translations:
युधिष्ठिर उवाच ।
मत्तः कैतवकेनैव यज्जितोऽस्मि दुरोदरम् ।
शकुने हन्त दीव्यामो ग्लहमानाः सहस्रशः ॥१॥
1. yudhiṣṭhira uvāca ,
mattaḥ kaitavakenaiva yajjito'smi durodaram ,
śakune hanta dīvyāmo glahamānāḥ sahasraśaḥ.
1. yudhiṣṭhira uvāca mattaḥ kaitavakena eva yat jitaḥ asmi
durāudaram śakune hanta dīvyāmaḥ glahamānāḥ sahasraśaḥ
1. Yudhiṣṭhira said: "O Śakuni, I have indeed been defeated by your deceit in the game of dice (durāudaram). Now, alas, we play, staking thousands."
1. יוּדְהִישְׁתְהִירַה אמר: ניצחת אותי בתרמית של מהמר, הו שַׁקוּנִי, אבל בוא נמשיך ונהמר באלפים.
इमे निष्कसहस्रस्य कुण्डिनो भरिताः शतम् ।
कोशो हिरण्यमक्षय्यं जातरूपमनेकशः ।
एतद्राजन्धनं मह्यं तेन दीव्याम्यहं त्वया ॥२॥
2. ime niṣkasahasrasya kuṇḍino bharitāḥ śatam ,
kośo hiraṇyamakṣayyaṁ jātarūpamanekaśaḥ ,
etadrājandhanaṁ mahyaṁ tena dīvyāmyahaṁ tvayā.
2. ime niṣkasahasrasya kuṇḍinaḥ bharitāḥ
śatam kośaḥ hiraṇyam akṣayyam
jātarūpam anekaśaḥ etat rājan
dhanam mahyam tena dīvyāmi aham tvayā
2. "These hundred containers, each filled with a thousand niṣkas, are mine. Also mine is an inexhaustible treasury of natural gold (jātarūpam) in various forms. O King, this is my wealth (dhanam); with this, I will play against you."
2. יוּדְהִישְׁתְהִירַה אמר: הנה מאה כדים, כל אחד מלא באלף נִישְׁקַה (מטבעות זהב), ואוצר של זהב שאינו אוזל, זהב טהור בכמויות רבות. הו מלך, זה עשרי, ובו אשחק נגדך.
वैशंपायन उवाच ।
इत्युक्तः शकुनिः प्राह जितमित्येव तं नृपम् ॥३॥
3. vaiśaṁpāyana uvāca ,
ityuktaḥ śakuniḥ prāha jitamityeva taṁ nṛpam.
3. vaiśaṃpāyana uvāca iti uktaḥ śakuniḥ
prāha jitam iti eva tam nṛpam
3. Vaiśaṃpāyana said: "Thus addressed, Śakuni merely said to that king (Yudhiṣṭhira), 'It is won!'"
3. וַישַׁמְפָּאיַנַה אמר: כשנאמר לו כך, שַׁקוּנִי אמר למלך: ניצחתי.
युधिष्ठिर उवाच ।
अयं सहस्रसमितो वैयाघ्रः सुप्रवर्तितः ।
सुचक्रोपस्करः श्रीमान्किङ्किणीजालमण्डितः ॥४॥
4. yudhiṣṭhira uvāca ,
ayaṁ sahasrasamito vaiyāghraḥ supravartitaḥ ,
sucakropaskaraḥ śrīmānkiṅkiṇījālamaṇḍitaḥ.
4. yudhiṣṭhira uvāca ayam sahasrasamitaḥ vaiyāghraḥ
supravartitaḥ sucakropaskaraḥ śrīmān kiṅkiṇījālamaṇḍitaḥ
4. Yudhiṣṭhira said: "This, worth a thousand, made of tiger-skin, well-constructed, with excellent wheels and accoutrements, glorious, and adorned with a network of small bells, is mine."
4. יוּדְהִישְׁתְהִירַה אמר: הכרכרה הזאת שווה אלף, מכוסה עור נמר, מונעת היטב, בעלת גלגלים וציוד מעולים, מפוארת ומקושטת ברשת פעמונים.
संह्रादनो राजरथो य इहास्मानुपावहत् ।
जैत्रो रथवरः पुण्यो मेघसागरनिःस्वनः ॥५॥
5. saṁhrādano rājaratho ya ihāsmānupāvahat ,
jaitro rathavaraḥ puṇyo meghasāgaraniḥsvanaḥ.
5. saṃhrādanaḥ rājarathaḥ yaḥ iha asmān upāvahat
jaitraḥ rathavaraḥ puṇyaḥ meghasāgaranihsvanaḥ
5. The king's chariot, named Saṃhrādana, which brought us here, is the best of victorious chariots, auspicious, and its roar is like that of clouds and the ocean.
5. זו כרכרת המלך המרעימה שהביאה אותנו הנה, כרכרה מנצחת, מעולה וקדושה, שקולה כקול העננים והים.
अष्टौ यं कुररच्छायाः सदश्वा राष्ट्रसंमताः ।
वहन्ति नैषामुच्येत पदा भूमिमुपस्पृशन् ।
एतद्राजन्धनं मह्यं तेन दीव्याम्यहं त्वया ॥६॥
6. aṣṭau yaṁ kuraracchāyāḥ sadaśvā rāṣṭrasaṁmatāḥ ,
vahanti naiṣāmucyeta padā bhūmimupaspṛśan ,
etadrājandhanaṁ mahyaṁ tena dīvyāmyahaṁ tvayā.
6. aṣṭau yam kuraracchāyāḥ sadaśvāḥ
rāṣṭrasaṃmatāḥ vahanti na eṣām ucyeta
padā bhūmim upaspṛśan etat rājan
dhanam mahyam tena dīvyāmi aham tvayā
6. Eight excellent, dove-colored horses, approved by the realm, draw it. It cannot be said that any of them touches the ground with its foot. O King, this is my wealth; with this, I will gamble with you.
6. שמונה סוסים אצילים בגוון הקוּרַרַה (נשר דייגים), מקובלים על כל הממלכה, מושכים אותה, ושום יצור הדורך על האדמה אינו חומק מהם. הו מלך, זה עשרי, ובו אשחק נגדך.
वैशंपायन उवाच ।
एतच्छ्रुत्वा व्यवसितो निकृतिं समुपाश्रितः ।
जितमित्येव शकुनिर्युधिष्ठिरमभाषत ॥७॥
7. vaiśaṁpāyana uvāca ,
etacchrutvā vyavasito nikṛtiṁ samupāśritaḥ ,
jitamityeva śakuniryudhiṣṭhiramabhāṣata.
7. vaiśaṃpāyanaḥ uvāca etat śrutvā vyavasitaḥ nikṛtim
samupāśritaḥ jitam iti eva śakuniḥ yudhiṣṭhiram abhāṣata
7. Vaiśampāyana said: Having heard this, Shakuni, resorting to deceit and resolved, then said to Yudhishthira, 'It is indeed won!'
7. וַישַׁמְפָּאיַנַה אמר: כששמע זאת, שַׁקוּנִי, נחוש ונסמך על ההונאה, אמר ליוּדְהִישְׁתְהִירַה: ניצחתי.
युधिष्ठिर उवाच ।
सहस्रसंख्या नागा मे मत्तास्तिष्ठन्ति सौबल ।
हेमकक्षाः कृतापीडाः पद्मिनो हेममालिनः ॥८॥
8. yudhiṣṭhira uvāca ,
sahasrasaṁkhyā nāgā me mattāstiṣṭhanti saubala ,
hemakakṣāḥ kṛtāpīḍāḥ padmino hemamālinaḥ.
8. yudhiṣṭhiraḥ uvāca sahasrasaṃkhyāḥ nāgāḥ me mattāḥ
tiṣṭhanti saubala hemakakṣāḥ kṛtāpīḍāḥ padminaḥ hemamālinaḥ
8. Yudhishthira said: O son of Subala (saubala), I have thousands of intoxicated elephants, adorned with golden girdles, forehead plates, and golden garlands, and marked with auspicious lotuses.
8. יוּדְהִישְׁתְהִירַה אמר: אלף פילים משתוללים עומדים לי, הו בן סוּבַּלַה, עם חגורות זהב, תכשיטי ראש, כתמי לוטוס ושרשראות זהב.
सुदान्ता राजवहनाः सर्वशब्दक्षमा युधि ।
ईषादन्ता महाकायाः सर्वे चाष्टकरेणवः ॥९॥
9. sudāntā rājavahanāḥ sarvaśabdakṣamā yudhi ,
īṣādantā mahākāyāḥ sarve cāṣṭakareṇavaḥ.
9. sudāntāḥ rājavahanāḥ sarvaśabdakṣamāḥ yudhi
īṣādantāḥ mahākāyāḥ sarve ca aṣṭakareṇavaḥ
9. My royal mounts are well-trained and capable of enduring all sounds in battle. They possess sharp, plowshare-like tusks, have colossal bodies, and all of them are endowed with eight limbs.
9. הם מאולפים היטב, נושאים מלכים, סובלים כל קול בקרב, בעלי ניבים כידית המחרשה, גדולי גוף, וכולם בעלי חדק מובחר.
सर्वे च पुरभेत्तारो नगमेघनिभा गजाः ।
एतद्राजन्धनं मह्यं तेन दीव्याम्यहं त्वया ॥१०॥
10. sarve ca purabhettāro nagameghanibhā gajāḥ ,
etadrājandhanaṁ mahyaṁ tena dīvyāmyahaṁ tvayā.
10. sarve ca purabhettāraḥ nagameghanibhāḥ gajāḥ
etat rājan dhanam mahyam tena dīvyāmi aham tvayā
10. All these elephants are indeed destroyers of fortresses, resembling mountains and clouds in their imposing size and might. This, O King, is my wealth, and with this I will gamble with you.
10. וכולם פילים שמנפצים ערים, דומים להרים ולעננים. הו מלך, זה עשרי, ובו אשחק נגדך.
वैशंपायन उवाच ।
तमेवंवादिनं पार्थं प्रहसन्निव सौबलः ।
जितमित्येव शकुनिर्युधिष्ठिरमभाषत ॥११॥
11. vaiśaṁpāyana uvāca ,
tamevaṁvādinaṁ pārthaṁ prahasanniva saubalaḥ ,
jitamityeva śakuniryudhiṣṭhiramabhāṣata.
11. vaiśaṃpāyana uvāca tam evaṃvādinaṃ pārtham prahasan iva
saubalaḥ jitam iti eva śakuniḥ yudhiṣṭhiram abhāṣata
11. Vaiśampāyana said: As Pārtha (Yudhishthira) was speaking in that manner, Śakuni, the son of Subala, addressed him as if laughing, saying, 'It is won!'
11. וַישַׁמְפָּאיַנַה אמר: לפָּארְתְהַה שדיבר כך, בן סוּבַּלַה אמר כמעט בצחוק: ניצחתי.
युधिष्ठिर उवाच ।
शतं दासीसहस्राणि तरुण्यो मे प्रभद्रिकाः ।
कम्बुकेयूरधारिण्यो निष्ककण्ठ्यः स्वलंकृताः ॥१२॥
12. yudhiṣṭhira uvāca ,
śataṁ dāsīsahasrāṇi taruṇyo me prabhadrikāḥ ,
kambukeyūradhāriṇyo niṣkakaṇṭhyaḥ svalaṁkṛtāḥ.
12. yudhiṣṭhira uvāca śatam dāsīsahasrāṇi taruṇyaḥ me
prabhadrikāḥ kambukeyūradhāriṇyaḥ niṣkakaṇṭhyaḥ svalaṃkṛtāḥ
12. Yudhishthira said: I have a hundred thousand young and excellent maidservants, adorned with conch-shell bracelets, golden necklaces, and otherwise beautifully decorated.
12. יוּדְהִישְׁתְהִירַה אמר: מאה אלף משרתות צעירות ויפות יש לי, עונדות צמידי צדף וקישוטי זרוע, שרשרת נִישְׁקַה על צווארן, ומקושטות היטב.
महार्हमाल्याभरणाः सुवस्त्राश्चन्दनोक्षिताः ।
मणीन्हेम च बिभ्रत्यः सर्वा वै सूक्ष्मवाससः ॥१३॥
13. mahārhamālyābharaṇāḥ suvastrāścandanokṣitāḥ ,
maṇīnhema ca bibhratyaḥ sarvā vai sūkṣmavāsasaḥ.
13. mahārhamālyābharaṇāḥ suvastrāḥ ca candana ukṣitāḥ
maṇīn hema ca bibhratyaḥ sarvāḥ vai sūkṣmavāsasaḥ
13. All of them wore delicate garments, adorned with costly garlands and ornaments, beautifully dressed, anointed with sandalwood paste, and bearing jewels and gold.
13. הן עטורות בזרים ותכשיטים יקרים, לבושות יפה, מרוחות בסנדל, נושאות אבני חן וזהב, וכולן לבושות בבגדים דקים.
अनुसेवां चरन्तीमाः कुशला नृत्यसामसु ।
स्नातकानाममात्यानां राज्ञां च मम शासनात् ।
एतद्राजन्धनं मह्यं तेन दीव्याम्यहं त्वया ॥१४॥
14. anusevāṁ carantīmāḥ kuśalā nṛtyasāmasu ,
snātakānāmamātyānāṁ rājñāṁ ca mama śāsanāt ,
etadrājandhanaṁ mahyaṁ tena dīvyāmyahaṁ tvayā.
14. anusevām carantīḥ imāḥ kuśalāḥ
nṛtyasāmasu snātakānām amātyānām
rājñām ca mama śāsanāt etat rājan
dhanam mahyam tena dīvyāmi aham tvayā
14. These women, performing service and skilled in songs and dances, were by my command for the householders, ministers, and kings. O King, this wealth is mine, and with it, I gamble with you.
14. הן מיומנות בריקוד ובשירה, ובפקודתי הן משרתות את הבוגרים שסיימו את לימודיהם, את השרים ואת המלכים. הו מלך, זה עשרי, ובו אשחק נגדך.
वैशंपायन उवाच ।
एतच्छ्रुत्वा व्यवसितो निकृतिं समुपाश्रितः ।
जितमित्येव शकुनिर्युधिष्ठिरमभाषत ॥१५॥
15. vaiśaṁpāyana uvāca ,
etacchrutvā vyavasito nikṛtiṁ samupāśritaḥ ,
jitamityeva śakuniryudhiṣṭhiramabhāṣata.
15. vaiśaṃpāyana uvāca etat śrutvā vyavasitaḥ nikṛtim
samupāśritaḥ jitam iti eva śakuniḥ yudhiṣṭhiram abhāṣata
15. Vaiśaṃpāyana said: Having heard this, Shakuni, resolute and resorting to trickery, addressed Yudhishthira, exclaiming, 'It is won!'
15. וַישַׁמְפָּאיַנַה אמר: כששמע זאת, שַׁקוּנִי, נחוש ונסמך על ההונאה, אמר ליוּדְהִישְׁתְהִירַה: ניצחתי.
युधिष्ठिर उवाच ।
एतावन्त्येव दासानां सहस्राण्युत सन्ति मे ।
प्रदक्षिणानुलोमाश्च प्रावारवसनाः सदा ॥१६॥
16. yudhiṣṭhira uvāca ,
etāvantyeva dāsānāṁ sahasrāṇyuta santi me ,
pradakṣiṇānulomāśca prāvāravasanāḥ sadā.
16. yudhiṣṭhira uvāca etāvantī eva dāsānām sahasrāṇi uta
santi me pradakṣiṇānulomāḥ ca prāvāravasanāḥ sadā
16. Yudhishthira said: 'Indeed, I have so many thousands of servants who are always respectful and wear cloaks.'
16. יוּדְהִישְׁתְהִירַה אמר: יש לי אלפים רבים של משרתים כאלה, מסורים וצייתנים, הלובשים תמיד גלימות ובגדים,
प्राज्ञा मेधाविनो दक्षा युवानो मृष्टकुण्डलाः ।
पात्रीहस्ता दिवारात्रमतिथीन्भोजयन्त्युत ।
एतद्राजन्धनं मह्यं तेन दीव्याम्यहं त्वया ॥१७॥
17. prājñā medhāvino dakṣā yuvāno mṛṣṭakuṇḍalāḥ ,
pātrīhastā divārātramatithīnbhojayantyuta ,
etadrājandhanaṁ mahyaṁ tena dīvyāmyahaṁ tvayā.
17. prājñāḥ medhāvinaḥ dakṣāḥ yuvānaḥ
mṛṣṭakuṇḍalāḥ pātrīhastāḥ divārātram
atithīn bhojayanti uta etat rājan
dhanam mahyam tena dīvyāmi aham tvayā
17. Wise, intelligent, and skillful young men with polished earrings and bowls in their hands feed guests day and night. O king, this is my wealth, and with it, I will gamble with you.
17. (משרתים) נבונים, חכמים ומיומנים, צעירים ועונדים עגילים מצוחצחים. צלחות בידיהם והם מאכילים אורחים יומם ולילה. הו מלך, זה הרכוש שלי, ואותו אני מהמר נגדך.
वैशंपायन उवाच ।
एतच्छ्रुत्वा व्यवसितो निकृतिं समुपाश्रितः ।
जितमित्येव शकुनिर्युधिष्ठिरमभाषत ॥१८॥
18. vaiśaṁpāyana uvāca ,
etacchrutvā vyavasito nikṛtiṁ samupāśritaḥ ,
jitamityeva śakuniryudhiṣṭhiramabhāṣata.
18. vaiśaṃpāyanaḥ uvāca etat śrutvā vyavasitaḥ nikṛtim
samupāśritaḥ jitam iti eva śakuniḥ yudhiṣṭhiram abhāṣata
18. Vaiśampāyana said: Having heard this, Śakuni, resolute and having resorted to deceit, then said to Yudhiṣṭhira, "It is won!"
18. וַישַׁמְפָּאיַנַה אמר: כששמע זאת, שַׁקוּנִי, נחוש ונתמך בתרמית, אמר ליוּדְהִישְׁתְהִירַה: ניצחתי!
युधिष्ठिर उवाच ।
रथास्तावन्त एवेमे हेमभाण्डाः पताकिनः ।
हयैर्विनीतैः संपन्ना रथिभिश्चित्रयोधिभिः ॥१९॥
19. yudhiṣṭhira uvāca ,
rathāstāvanta eveme hemabhāṇḍāḥ patākinaḥ ,
hayairvinītaiḥ saṁpannā rathibhiścitrayodhibhiḥ.
19. yudhiṣṭhiraḥ uvāca rathāḥ tāvantaḥ eva ime hemabhāṇḍāḥ
patākinaḥ hayaiḥ vinītaiḥ saṃpannāḥ rathibhiḥ ca citrayodhibhiḥ
19. Yudhiṣṭhira said: Indeed, these same chariots, adorned with gold and bearing banners, are equipped with well-trained horses and with charioteers who fight wonderfully.
19. יוּדְהִישְׁתְהִירַה אמר: יש לי מרכבות רבות כאלה, מקושטות בכלי זהב ובדגלים, רתומות לסוסים מאולפים, ועליהן לוחמי מרכבות היודעים להילחם בדרכים מופלאות,
एकैको यत्र लभते सहस्रपरमां भृतिम् ।
युध्यतोऽयुध्यतो वापि वेतनं मासकालिकम् ।
एतद्राजन्धनं मह्यं तेन दीव्याम्यहं त्वया ॥२०॥
20. ekaiko yatra labhate sahasraparamāṁ bhṛtim ,
yudhyato'yudhyato vāpi vetanaṁ māsakālikam ,
etadrājandhanaṁ mahyaṁ tena dīvyāmyahaṁ tvayā.
20. ekaikaḥ yatra labhate sahasraparamām
bhṛtim yudhyataḥ ayudhyataḥ vā api
vetanam māsakālikam etat rājan
dhanam mahyam tena dīvyāmi aham tvayā
20. Where each one receives a monthly wage (vetana) of at least a thousand (coins/units) as pay (bhṛti), whether fighting or not fighting. O king, this is my wealth, and with it, I will gamble with you.
20. (לוחמים) שכל אחד מהם מקבל שכר של עד אלף, משכורת חודשית בין אם הוא נלחם ובין אם לא. הו מלך, זה הרכוש שלי, ואותו אני מהמר נגדך.
वैशंपायन उवाच ।
इत्येवमुक्ते पार्थेन कृतवैरो दुरात्मवान् ।
जितमित्येव शकुनिर्युधिष्ठिरमभाषत ॥२१॥
21. vaiśaṁpāyana uvāca ,
ityevamukte pārthena kṛtavairo durātmavān ,
jitamityeva śakuniryudhiṣṭhiramabhāṣata.
21. vaiśampāyanaḥ uvāca iti evam ukte pārthena kṛtavairaḥ
durātmavān jitam iti eva śakuniḥ yudhiṣṭhiram abhāṣata
21. Vaiśampāyana said: When Pārtha had spoken thus, the evil-minded (durātman) Śakuni, who had fostered enmity (kṛtavaira), said to Yudhiṣṭhira, "I have won!"
21. וַישַׁמְפָּאיַנַה אמר: כשפָּארְתְהַה דיבר כך, שַׁקוּנִי, רע הלב שעשה את העוינות, אמר ליוּדְהִישְׁתְהִירַה: ניצחתי!
युधिष्ठिर उवाच ।
अश्वांस्तित्तिरिकल्माषान्गान्धर्वान्हेममालिनः ।
ददौ चित्ररथस्तुष्टो यांस्तान्गाण्डीवधन्वने ।
एतद्राजन्धनं मह्यं तेन दीव्याम्यहं त्वया ॥२२॥
22. yudhiṣṭhira uvāca ,
aśvāṁstittirikalmāṣāngāndharvānhemamālinaḥ ,
dadau citrarathastuṣṭo yāṁstāngāṇḍīvadhanvane ,
etadrājandhanaṁ mahyaṁ tena dīvyāmyahaṁ tvayā.
22. yudhiṣṭhiraḥ uvāca aśvān tittirikalmāṣān
gāndharvān hemamālinaḥ dadau citrarathaḥ
tuṣṭaḥ yān tān gāṇḍīvadhanvane etat
rājan dhanam mahyam tena dīvyāmi aham tvayā
22. Yudhiṣṭhira said: "King Citraratha, being pleased, gave those Gandharva horses, speckled like partridges and adorned with golden garlands, to the wielder of the Gāṇḍīva bow (Arjuna). O King, this wealth is mine, and with it, I shall gamble with you."
22. יוּדְהִישְׁתְהִירַה אמר: הסוסים בצבע חוגלה מנומרת, סוסי גַנְדְהַרְוַה עם עדיי זהב, אותם נתן צ׳ִיטְרַרַתְהַה בשמחה לנושא קשת הגָאנְדִיוַה. זה הרכוש שלי, ואותו אני מהמר נגדך.
वैशंपायन उवाच ।
एतच्छ्रुत्वा व्यवसितो निकृतिं समुपाश्रितः ।
जितमित्येव शकुनिर्युधिष्ठिरमभाषत ॥२३॥
23. vaiśaṁpāyana uvāca ,
etacchrutvā vyavasito nikṛtiṁ samupāśritaḥ ,
jitamityeva śakuniryudhiṣṭhiramabhāṣata.
23. vaiśampāyanaḥ uvāca etat śrutvā vyavasitaḥ nikṛtim
samupāśritaḥ jitam iti eva śakuniḥ yudhiṣṭhiram abhāṣata
23. Vaiśampāyana said: Having heard this, Śakuni, determined and resorting to deceit (nikṛti), said to Yudhiṣṭhira, "I have won!"
23. וַישַׁמְפָּאיַנַה אמר: כששמע זאת, שַׁקוּנִי, נחוש ונתמך בתרמית, אמר ליוּדְהִישְׁתְהִירַה: ניצחתי!
युधिष्ठिर उवाच ।
रथानां शकटानां च हयानां चायुतानि मे ।
युक्तानामेव तिष्ठन्ति वाहैरुच्चावचैर्वृताः ॥२४॥
24. yudhiṣṭhira uvāca ,
rathānāṁ śakaṭānāṁ ca hayānāṁ cāyutāni me ,
yuktānāmeva tiṣṭhanti vāhairuccāvacairvṛtāḥ.
24. yudhiṣṭhiraḥ uvāca rathānām śakaṭānām ca hayānām ca
ayutāni me yuktānām eva tiṣṭhanti vāhaiḥ uccāvacaiḥ vṛtāḥ
24. Yudhiṣṭhira said: "I possess tens of thousands of chariots, carts, and horses. They stand ready, yoked and attended by various drivers."
24. יוּדְהִישְׁתְהִירַה אמר: יש לי רבבות של מרכבות, עגלות וסוסים. הם עומדים רתומים, מוקפים בבהמות משא מכל סוג,
एवं वर्णस्य वर्णस्य समुच्चीय सहस्रशः ।
क्षीरं पिबन्तस्तिष्ठन्ति भुञ्जानाः शालितण्डुलान् ॥२५॥
25. evaṁ varṇasya varṇasya samuccīya sahasraśaḥ ,
kṣīraṁ pibantastiṣṭhanti bhuñjānāḥ śālitaṇḍulān.
25. evam varṇasya varṇasya samuccīya sahasraśaḥ
kṣīram pibantaḥ tiṣṭhanti bhuñjānāḥ śālitaṇḍulān
25. In this manner, having gathered thousands upon thousands of individuals of every sort, they are present, drinking milk and eating rice grains.
25. וכך, אלפים נבחרים מכל מין ומין עומדים שותים חלב ואוכלים גרגרי אורז משובח,
षष्टिस्तानि सहस्राणि सर्वे पृथुलवक्षसः ।
एतद्राजन्धनं मह्यं तेन दीव्याम्यहं त्वया ॥२६॥
26. ṣaṣṭistāni sahasrāṇi sarve pṛthulavakṣasaḥ ,
etadrājandhanaṁ mahyaṁ tena dīvyāmyahaṁ tvayā.
26. ṣaṣṭiḥ tāni sahasrāṇi sarve pṛthulavakṣasaḥ etat
rājan dhanam mahyam tena dīvyāmi aham tvayā
26. Those sixty thousand broad-chested ones are all my wealth, O King. With that, I shall gamble with you.
26. שישים אלף מהם, וכולם רחבי חזה. הו מלך, זה הרכוש שלי, ואותו אני מהמר נגדך.
वैशंपायन उवाच ।
एतच्छ्रुत्वा व्यवसितो निकृतिं समुपाश्रितः ।
जितमित्येव शकुनिर्युधिष्ठिरमभाषत ॥२७॥
27. vaiśaṁpāyana uvāca ,
etacchrutvā vyavasito nikṛtiṁ samupāśritaḥ ,
jitamityeva śakuniryudhiṣṭhiramabhāṣata.
27. vaiśaṃpāyanaḥ uvāca etat śrutvā vyavasitaḥ nikṛtim
samupāśritaḥ jitam iti eva śakuniḥ yudhiṣṭhiram abhāṣata
27. Vaiśampāyana said: Having heard this, Śakuni, resolute and having resorted to deception, addressed Yudhiṣṭhira, saying, 'It is won!'
27. וַישַׁמְפָּאיַנַה אמר: כששמע זאת, שַׁקוּנִי, נחוש ונתמך בתרמית, אמר ליוּדְהִישְׁתְהִירַה: ניצחתי!
युधिष्ठिर उवाच ।
ताम्रलोहैः परिवृता निधयो मे चतुःशताः ।
पञ्चद्रौणिक एकैकः सुवर्णस्याहतस्य वै ।
एतद्राजन्धनं मह्यं तेन दीव्याम्यहं त्वया ॥२८॥
28. yudhiṣṭhira uvāca ,
tāmralohaiḥ parivṛtā nidhayo me catuḥśatāḥ ,
pañcadrauṇika ekaikaḥ suvarṇasyāhatasya vai ,
etadrājandhanaṁ mahyaṁ tena dīvyāmyahaṁ tvayā.
28. yudhiṣṭhiraḥ uvāca tāmralohaiḥ parivṛtā
nidhayaḥ me catuḥśatāḥ pañcadrauṇikaḥ
ekaikaḥ suvarṇasya āhatasya vai etat
rājan dhanam mahyam tena dīvyāmi aham tvayā
28. Yudhiṣṭhira said: 'I possess four hundred treasure-hoards, secured with copper and iron, each containing five droṇas of refined gold. This, O King, is my wealth, and with it, I shall gamble with you.'
28. יוּדְהִישְׁתְהִירַה אמר: יש לי ארבע מאות תיבות אוצר העטופות בנחושת וברזל, וכל אחת מהן מכילה חמישה דְרוֹנַה של זהב מזוקק. הו מלך, זה הרכוש שלי, ואותו אני מהמר נגדך.
वैशंपायन उवाच ।
एतच्छ्रुत्वा व्यवसितो निकृतिं समुपाश्रितः ।
जितमित्येव शकुनिर्युधिष्ठिरमभाषत ॥२९॥
29. vaiśaṁpāyana uvāca ,
etacchrutvā vyavasito nikṛtiṁ samupāśritaḥ ,
jitamityeva śakuniryudhiṣṭhiramabhāṣata.
29. vaiśampāyana uvāca etat śrutvā vyavasitaḥ nikṛtim
samupāśritaḥ jitam iti eva śakuniḥ yudhiṣṭhiram abhāṣata
29. Vaiśampāyana said: Having heard this, Shakuni, resolute and resorting to deceit, said to Yudhishthira, "It is won!"
29. וַישַׁמְפָּאיַנַה אמר: כששמע זאת, שַׁקוּנִי, נחוש ונתמך בתרמית, אמר ליוּדְהִישְׁתְהִירַה: ניצחתי!