Skip to content
אתר זה לא תומך בגרסאות ישנות של אינטרנט אקספלורר
מומלץ להשתמש בדפדפן גוגל כרום או פיירפוקס מוזילה
(או באינטרנט אקספלורר / edge עדכני)
Enjoy Learning Sanskrit tips, tools, resources and more...

महाभारतः       mahābhārataḥ - book-13, chapter-153

Use the following checkboxes to set the display options for this chapter (You can also control the display of each verse separately):
what would you like to see in each verse:
वैशंपायन उवाच ।
ततः कुन्तीसुतो राजा पौरजानपदं जनम् ।
पूजयित्वा यथान्यायमनुजज्ञे गृहान्प्रति ॥१॥
1. vaiśaṁpāyana uvāca ,
tataḥ kuntīsuto rājā paurajānapadaṁ janam ,
pūjayitvā yathānyāyamanujajñe gṛhānprati.
सान्त्वयामास नारीश्च हतवीरा हतेश्वराः ।
विपुलैरर्थदानैश्च तदा पाण्डुसुतो नृपः ॥२॥
2. sāntvayāmāsa nārīśca hatavīrā hateśvarāḥ ,
vipulairarthadānaiśca tadā pāṇḍusuto nṛpaḥ.
सोऽभिषिक्तो महाप्राज्ञः प्राप्य राज्यं युधिष्ठिरः ।
अवस्थाप्य नरश्रेष्ठः सर्वाः स्वप्रकृतीस्तदा ॥३॥
3. so'bhiṣikto mahāprājñaḥ prāpya rājyaṁ yudhiṣṭhiraḥ ,
avasthāpya naraśreṣṭhaḥ sarvāḥ svaprakṛtīstadā.
द्विजेभ्यो बलमुख्येभ्यो नैगमेभ्यश्च सर्वशः ।
प्रतिगृह्याशिषो मुख्यास्तदा धर्मभृतां वरः ॥४॥
4. dvijebhyo balamukhyebhyo naigamebhyaśca sarvaśaḥ ,
pratigṛhyāśiṣo mukhyāstadā dharmabhṛtāṁ varaḥ.
उषित्वा शर्वरीः श्रीमान्पञ्चाशन्नगरोत्तमे ।
समयं कौरवाग्र्यस्य सस्मार पुरुषर्षभः ॥५॥
5. uṣitvā śarvarīḥ śrīmānpañcāśannagarottame ,
samayaṁ kauravāgryasya sasmāra puruṣarṣabhaḥ.
स निर्ययौ गजपुराद्याजकैः परिवारितः ।
दृष्ट्वा निवृत्तमादित्यं प्रवृत्तं चोत्तरायणम् ॥६॥
6. sa niryayau gajapurādyājakaiḥ parivāritaḥ ,
dṛṣṭvā nivṛttamādityaṁ pravṛttaṁ cottarāyaṇam.
घृतं माल्यं च गन्धांश्च क्षौमाणि च युधिष्ठिरः ।
चन्दनागरुमुख्यानि तथा कालागरूणि च ॥७॥
7. ghṛtaṁ mālyaṁ ca gandhāṁśca kṣaumāṇi ca yudhiṣṭhiraḥ ,
candanāgarumukhyāni tathā kālāgarūṇi ca.
प्रस्थाप्य पूर्वं कौन्तेयो भीष्मसंसाधनाय वै ।
माल्यानि च महार्हाणि रत्नानि विविधानि च ॥८॥
8. prasthāpya pūrvaṁ kaunteyo bhīṣmasaṁsādhanāya vai ,
mālyāni ca mahārhāṇi ratnāni vividhāni ca.
धृतराष्ट्रं पुरस्कृत्य गान्धारीं च यशस्विनीम् ।
मातरं च पृथां धीमान्भ्रातॄंश्च पुरुषर्षभः ॥९॥
9. dhṛtarāṣṭraṁ puraskṛtya gāndhārīṁ ca yaśasvinīm ,
mātaraṁ ca pṛthāṁ dhīmānbhrātṝṁśca puruṣarṣabhaḥ.
जनार्दनेनानुगतो विदुरेण च धीमता ।
युयुत्सुना च कौरव्यो युयुधानेन चाभिभो ॥१०॥
10. janārdanenānugato vidureṇa ca dhīmatā ,
yuyutsunā ca kauravyo yuyudhānena cābhibho.
महता राजभोग्येन परिबर्हेण संवृतः ।
स्तूयमानो महाराज भीष्मस्याग्नीननुव्रजन् ॥११॥
11. mahatā rājabhogyena paribarheṇa saṁvṛtaḥ ,
stūyamāno mahārāja bhīṣmasyāgnīnanuvrajan.
निश्चक्राम पुरात्तस्माद्यथा देवपतिस्तथा ।
आससाद कुरुक्षेत्रे ततः शांतनवं नृपम् ॥१२॥
12. niścakrāma purāttasmādyathā devapatistathā ,
āsasāda kurukṣetre tataḥ śāṁtanavaṁ nṛpam.
उपास्यमानं व्यासेन पाराशर्येण धीमता ।
नारदेन च राजर्षे देवलेनासितेन च ॥१३॥
13. upāsyamānaṁ vyāsena pārāśaryeṇa dhīmatā ,
nāradena ca rājarṣe devalenāsitena ca.
हतशिष्टैर्नृपैश्चान्यैर्नानादेशसमागतैः ।
रक्षिभिश्च महात्मानं रक्ष्यमाणं समन्ततः ॥१४॥
14. hataśiṣṭairnṛpaiścānyairnānādeśasamāgataiḥ ,
rakṣibhiśca mahātmānaṁ rakṣyamāṇaṁ samantataḥ.
शयानं वीरशयने ददर्श नृपतिस्ततः ।
ततो रथादवारोहद्भ्रातृभिः सह धर्मराट् ॥१५॥
15. śayānaṁ vīraśayane dadarśa nṛpatistataḥ ,
tato rathādavārohadbhrātṛbhiḥ saha dharmarāṭ.
अभिवाद्याथ कौन्तेयः पितामहमरिंदमम् ।
द्वैपायनादीन्विप्रांश्च तैश्च प्रत्यभिनन्दितः ॥१६॥
16. abhivādyātha kaunteyaḥ pitāmahamariṁdamam ,
dvaipāyanādīnviprāṁśca taiśca pratyabhinanditaḥ.
ऋत्विग्भिर्ब्रह्मकल्पैश्च भ्रातृभिश्च सहाच्युतः ।
आसाद्य शरतल्पस्थमृषिभिः परिवारितम् ॥१७॥
17. ṛtvigbhirbrahmakalpaiśca bhrātṛbhiśca sahācyutaḥ ,
āsādya śaratalpasthamṛṣibhiḥ parivāritam.
अब्रवीद्भरतश्रेष्ठं धर्मराजो युधिष्ठिरः ।
भ्रातृभिः सह कौरव्य शयानं निम्नगासुतम् ॥१८॥
18. abravīdbharataśreṣṭhaṁ dharmarājo yudhiṣṭhiraḥ ,
bhrātṛbhiḥ saha kauravya śayānaṁ nimnagāsutam.
युधिष्ठिरोऽहं नृपते नमस्ते जाह्नवीसुत ।
शृणोषि चेन्महाबाहो ब्रूहि किं करवाणि ते ॥१९॥
19. yudhiṣṭhiro'haṁ nṛpate namaste jāhnavīsuta ,
śṛṇoṣi cenmahābāho brūhi kiṁ karavāṇi te.
प्राप्तोऽस्मि समये राजन्नग्नीनादाय ते विभो ।
आचार्या ब्राह्मणाश्चैव ऋत्विजो भ्रातरश्च मे ॥२०॥
20. prāpto'smi samaye rājannagnīnādāya te vibho ,
ācāryā brāhmaṇāścaiva ṛtvijo bhrātaraśca me.
पुत्रश्च ते महातेजा धृतराष्ट्रो जनेश्वरः ।
उपस्थितः सहामात्यो वासुदेवश्च वीर्यवान् ॥२१॥
21. putraśca te mahātejā dhṛtarāṣṭro janeśvaraḥ ,
upasthitaḥ sahāmātyo vāsudevaśca vīryavān.
हतशिष्टाश्च राजानः सर्वे च कुरुजाङ्गलाः ।
तान्पश्य कुरुशार्दूल समुन्मीलय लोचने ॥२२॥
22. hataśiṣṭāśca rājānaḥ sarve ca kurujāṅgalāḥ ,
tānpaśya kuruśārdūla samunmīlaya locane.
यच्चेह किंचित्कर्तव्यं तत्सर्वं प्रापितं मया ।
यथोक्तं भवता काले सर्वमेव च तत्कृतम् ॥२३॥
23. yacceha kiṁcitkartavyaṁ tatsarvaṁ prāpitaṁ mayā ,
yathoktaṁ bhavatā kāle sarvameva ca tatkṛtam.
एवमुक्तस्तु गाङ्गेयः कुन्तीपुत्रेण धीमता ।
ददर्श भारतान्सर्वान्स्थितान्संपरिवार्य तम् ॥२४॥
24. evamuktastu gāṅgeyaḥ kuntīputreṇa dhīmatā ,
dadarśa bhāratānsarvānsthitānsaṁparivārya tam.
ततश्चलवलिर्भीष्मः प्रगृह्य विपुलं भुजम् ।
ओघमेघस्वनो वाग्मी काले वचनमब्रवीत् ॥२५॥
25. tataścalavalirbhīṣmaḥ pragṛhya vipulaṁ bhujam ,
oghameghasvano vāgmī kāle vacanamabravīt.
दिष्ट्या प्राप्तोऽसि कौन्तेय सहामात्यो युधिष्ठिर ।
परिवृत्तो हि भगवान्सहस्रांशुर्दिवाकरः ॥२६॥
26. diṣṭyā prāpto'si kaunteya sahāmātyo yudhiṣṭhira ,
parivṛtto hi bhagavānsahasrāṁśurdivākaraḥ.
अष्टपञ्चाशतं रात्र्यः शयानस्याद्य मे गताः ।
शरेषु निशिताग्रेषु यथा वर्षशतं तथा ॥२७॥
27. aṣṭapañcāśataṁ rātryaḥ śayānasyādya me gatāḥ ,
śareṣu niśitāgreṣu yathā varṣaśataṁ tathā.
माघोऽयं समनुप्राप्तो मासः पुण्यो युधिष्ठिर ।
त्रिभागशेषः पक्षोऽयं शुक्लो भवितुमर्हति ॥२८॥
28. māgho'yaṁ samanuprāpto māsaḥ puṇyo yudhiṣṭhira ,
tribhāgaśeṣaḥ pakṣo'yaṁ śuklo bhavitumarhati.
एवमुक्त्वा तु गाङ्गेयो धर्मपुत्रं युधिष्ठिरम् ।
धृतराष्ट्रमथामन्त्र्य काले वचनमब्रवीत् ॥२९॥
29. evamuktvā tu gāṅgeyo dharmaputraṁ yudhiṣṭhiram ,
dhṛtarāṣṭramathāmantrya kāle vacanamabravīt.
राजन्विदितधर्मोऽसि सुनिर्णीतार्थसंशयः ।
बहुश्रुता हि ते विप्रा बहवः पर्युपासिताः ॥३०॥
30. rājanviditadharmo'si sunirṇītārthasaṁśayaḥ ,
bahuśrutā hi te viprā bahavaḥ paryupāsitāḥ.
वेदशास्त्राणि सर्वाणि धर्मांश्च मनुजेश्वर ।
वेदांश्च चतुरः साङ्गान्निखिलेनावबुध्यसे ॥३१॥
31. vedaśāstrāṇi sarvāṇi dharmāṁśca manujeśvara ,
vedāṁśca caturaḥ sāṅgānnikhilenāvabudhyase.
न शोचितव्यं कौरव्य भवितव्यं हि तत्तथा ।
श्रुतं देवरहस्यं ते कृष्णद्वैपायनादपि ॥३२॥
32. na śocitavyaṁ kauravya bhavitavyaṁ hi tattathā ,
śrutaṁ devarahasyaṁ te kṛṣṇadvaipāyanādapi.
यथा पाण्डोः सुता राजंस्तथैव तव धर्मतः ।
तान्पालय स्थितो धर्मे गुरुशुश्रूषणे रतान् ॥३३॥
33. yathā pāṇḍoḥ sutā rājaṁstathaiva tava dharmataḥ ,
tānpālaya sthito dharme guruśuśrūṣaṇe ratān.
धर्मराजो हि शुद्धात्मा निदेशे स्थास्यते तव ।
आनृशंस्यपरं ह्येनं जानामि गुरुवत्सलम् ॥३४॥
34. dharmarājo hi śuddhātmā nideśe sthāsyate tava ,
ānṛśaṁsyaparaṁ hyenaṁ jānāmi guruvatsalam.
तव पुत्रा दुरात्मानः क्रोधलोभपरायणाः ।
ईर्ष्याभिभूता दुर्वृत्तास्तान्न शोचितुमर्हसि ॥३५॥
35. tava putrā durātmānaḥ krodhalobhaparāyaṇāḥ ,
īrṣyābhibhūtā durvṛttāstānna śocitumarhasi.
वैशंपायन उवाच ।
एतावदुक्त्वा वचनं धृतराष्ट्रं मनीषिणम् ।
वासुदेवं महाबाहुमभ्यभाषत कौरवः ॥३६॥
36. vaiśaṁpāyana uvāca ,
etāvaduktvā vacanaṁ dhṛtarāṣṭraṁ manīṣiṇam ,
vāsudevaṁ mahābāhumabhyabhāṣata kauravaḥ.
भगवन्देवदेवेश सुरासुरनमस्कृत ।
त्रिविक्रम नमस्तेऽस्तु शङ्खचक्रगदाधर ॥३७॥
37. bhagavandevadeveśa surāsuranamaskṛta ,
trivikrama namaste'stu śaṅkhacakragadādhara.
अनुजानीहि मां कृष्ण वैकुण्ठ पुरुषोत्तम ।
रक्ष्याश्च ते पाण्डवेया भवान्ह्येषां परायणम् ॥३८॥
38. anujānīhi māṁ kṛṣṇa vaikuṇṭha puruṣottama ,
rakṣyāśca te pāṇḍaveyā bhavānhyeṣāṁ parāyaṇam.
उक्तवानस्मि दुर्बुद्धिं मन्दं दुर्योधनं पुरा ।
यतः कृष्णस्ततो धर्मो यतो धर्मस्ततो जयः ॥३९॥
39. uktavānasmi durbuddhiṁ mandaṁ duryodhanaṁ purā ,
yataḥ kṛṣṇastato dharmo yato dharmastato jayaḥ.
वासुदेवेन तीर्थेन पुत्र संशाम्य पाण्डवैः ।
संधानस्य परः कालस्तवेति च पुनः पुनः ॥४०॥
40. vāsudevena tīrthena putra saṁśāmya pāṇḍavaiḥ ,
saṁdhānasya paraḥ kālastaveti ca punaḥ punaḥ.
न च मे तद्वचो मूढः कृतवान्स सुमन्दधीः ।
घातयित्वेह पृथिवीं ततः स निधनं गतः ॥४१॥
41. na ca me tadvaco mūḍhaḥ kṛtavānsa sumandadhīḥ ,
ghātayitveha pṛthivīṁ tataḥ sa nidhanaṁ gataḥ.
त्वां च जानाम्यहं वीर पुराणमृषिसत्तमम् ।
नरेण सहितं देवं बदर्यां सुचिरोषितम् ॥४२॥
42. tvāṁ ca jānāmyahaṁ vīra purāṇamṛṣisattamam ,
nareṇa sahitaṁ devaṁ badaryāṁ suciroṣitam.
तथा मे नारदः प्राह व्यासश्च सुमहातपाः ।
नरनारायणावेतौ संभूतौ मनुजेष्विति ॥४३॥
43. tathā me nāradaḥ prāha vyāsaśca sumahātapāḥ ,
naranārāyaṇāvetau saṁbhūtau manujeṣviti.
वासुदेव उवाच ।
अनुजानामि भीष्म त्वां वसूनाप्नुहि पार्थिव ।
न तेऽस्ति वृजिनं किंचिन्मया दृष्टं महाद्युते ॥४४॥
44. vāsudeva uvāca ,
anujānāmi bhīṣma tvāṁ vasūnāpnuhi pārthiva ,
na te'sti vṛjinaṁ kiṁcinmayā dṛṣṭaṁ mahādyute.
पितृभक्तोऽसि राजर्षे मार्कण्डेय इवापरः ।
तेन मृत्युस्तव वशे स्थितो भृत्य इवानतः ॥४५॥
45. pitṛbhakto'si rājarṣe mārkaṇḍeya ivāparaḥ ,
tena mṛtyustava vaśe sthito bhṛtya ivānataḥ.
वैशंपायन उवाच ।
एवमुक्तस्तु गाङ्गेयः पाण्डवानिदमब्रवीत् ।
धृतराष्ट्रमुखांश्चापि सर्वान्ससुहृदस्तथा ॥४६॥
46. vaiśaṁpāyana uvāca ,
evamuktastu gāṅgeyaḥ pāṇḍavānidamabravīt ,
dhṛtarāṣṭramukhāṁścāpi sarvānsasuhṛdastathā.
प्राणानुत्स्रष्टुमिच्छामि तन्मानुज्ञातुमर्हथ ।
सत्ये प्रयतितव्यं वः सत्यं हि परमं बलम् ॥४७॥
47. prāṇānutsraṣṭumicchāmi tanmānujñātumarhatha ,
satye prayatitavyaṁ vaḥ satyaṁ hi paramaṁ balam.
आनृशंस्यपरैर्भाव्यं सदैव नियतात्मभिः ।
ब्रह्मण्यैर्धर्मशीलैश्च तपोनीत्यैश्च भारत ॥४८॥
48. ānṛśaṁsyaparairbhāvyaṁ sadaiva niyatātmabhiḥ ,
brahmaṇyairdharmaśīlaiśca taponītyaiśca bhārata.
इत्युक्त्वा सुहृदः सर्वान्संपरिष्वज्य चैव ह ।
पुनरेवाब्रवीद्धीमान्युधिष्ठिरमिदं वचः ॥४९॥
49. ityuktvā suhṛdaḥ sarvānsaṁpariṣvajya caiva ha ,
punarevābravīddhīmānyudhiṣṭhiramidaṁ vacaḥ.
ब्राह्मणाश्चैव ते नित्यं प्राज्ञाश्चैव विशेषतः ।
आचार्या ऋत्विजश्चैव पूजनीया नराधिप ॥५०॥
50. brāhmaṇāścaiva te nityaṁ prājñāścaiva viśeṣataḥ ,
ācāryā ṛtvijaścaiva pūjanīyā narādhipa.