Skip to content
אתר זה לא תומך בגרסאות ישנות של אינטרנט אקספלורר
מומלץ להשתמש בדפדפן גוגל כרום או פיירפוקס מוזילה
(או באינטרנט אקספלורר / edge עדכני)
Enjoy Learning Sanskrit tips, tools, resources and more...

महाभारतः       mahābhārataḥ - book-3, chapter-16

Use the following checkboxes to set the display options for this chapter (You can also control the display of each verse separately):
what would you like to see in each verse:
which language(s) would you like to see in the translations:
युधिष्ठिर उवाच ।
वासुदेव महाबाहो विस्तरेण महामते ।
सौभस्य वधमाचक्ष्व न हि तृप्यामि कथ्यतः ॥१॥
1. yudhiṣṭhira uvāca ,
vāsudeva mahābāho vistareṇa mahāmate ,
saubhasya vadhamācakṣva na hi tṛpyāmi kathyataḥ.
1. yudhiṣṭhiraḥ uvāca vāsudeva mahābāho vistareṇa mahāmate
saubhasya vadham ācakṣva na hi tṛpyāmi kathyataḥ
1. Yudhiṣṭhira said: 'O Vāsudeva, O mighty-armed, O great-minded one, please recount in detail the destruction of Saubha, for I am certainly not satisfied by its mere narration.'
1. יוּדְהִישְׁתְהִירַה אמר, הו וָאסוּדֵוַה אדיר הזרועות וחכם הדעת, ספר לי בפירוט על הריגת סַאוּבְּהַה, כי אני אינני שבע מהשמיעה.
वासुदेव उवाच ।
हतं श्रुत्वा महाबाहो मया श्रौतश्रवं नृपम् ।
उपायाद्भरतश्रेष्ठ शाल्वो द्वारवतीं पुरीम् ॥२॥
2. vāsudeva uvāca ,
hataṁ śrutvā mahābāho mayā śrautaśravaṁ nṛpam ,
upāyādbharataśreṣṭha śālvo dvāravatīṁ purīm.
2. vāsudevaḥ uvāca hatam śrutvā mahābāho mayā śrautaśravam
nṛpam upāyāt bharataśreṣṭha śālvaḥ dvāravatīm purīm
2. Vāsudeva said: 'O mighty-armed one, O best of the Bharatas, when Śālva heard that King Śrutaśrava had been slain by me, he approached the city of Dvāravatī.'
2. וָאסוּדֵוַה אמר, הו אדיר הזרועות, כששָׁאלְוַה שמע שהרגתי את המלך בן שְׁרוּטַשְׁרַוָא, הוא הגיע, הו נעלה בין בני בְּהַרַטַה, אל העיר דְוָארַוַטִי.
अरुन्धत्तां सुदुष्टात्मा सर्वतः पाण्डुनन्दन ।
शाल्वो वैहायसं चापि तत्पुरं व्यूह्य विष्ठितः ॥३॥
3. arundhattāṁ suduṣṭātmā sarvataḥ pāṇḍunandana ,
śālvo vaihāyasaṁ cāpi tatpuraṁ vyūhya viṣṭhitaḥ.
3. arundhattām suduṣṭātmā sarvataḥ pāṇḍunandana
śālvaḥ vaihāyasaṃ ca api tatpuram vyūhya viṣṭhitaḥ
3. O son of Pāṇḍu, the extremely wicked-souled (suduṣṭātmā) Śālva, obstructing from all sides, having arranged his aerial (vaihāyasaṃ) city, stationed himself.
3. אותו בעל הנפש המרושעת צר עליה מכל עבר, הו שמחת פָּאנְדוּ, ושָׁאלְוַה עמד כשהוא מציב את עירו באוויר.
तत्रस्थोऽथ महीपालो योधयामास तां पुरीम् ।
अभिसारेण सर्वेण तत्र युद्धमवर्तत ॥४॥
4. tatrastho'tha mahīpālo yodhayāmāsa tāṁ purīm ,
abhisāreṇa sarveṇa tatra yuddhamavartata.
4. tatrasthaḥ atha mahīpālaḥ yodhayāmāsa tām
purīm abhisāreṇa sarveṇa tatra yuddham avartata
4. Then, the king (mahīpālaḥ) who was stationed there (tatrasthaḥ) began to attack (yodhayāmāsa) that city (purīm). A battle (yuddhaṃ) ensued there with a complete (sarveṇa) assault (abhisāreṇa).
4. כשעמד שם, המלך הילחם בעיר, ושם התנהל קרב בהתקפה כוללת.
पुरी समन्ताद्विहिता सपताका सतोरणा ।
सचक्रा सहुडा चैव सयन्त्रखनका तथा ॥५॥
5. purī samantādvihitā sapatākā satoraṇā ,
sacakrā sahuḍā caiva sayantrakhanakā tathā.
5. purī samantāt vihitā sapatākā satoraṇā
sacakrā sahuḍā ca eva sayantrakhanakā tathā
5. That city (purī) was thoroughly equipped (vihitā) from all sides with flags (sapatākā) and archways (satoraṇā). And (ca eva) it was also furnished with wheels (sacakrā) and catapults (sahuḍā), and similarly (tathā) with digging machines (sayantrakhanakā).
5. העיר הוקפה מסביב, ויש בה דגלים ושערי קשת, גלגלים, מכשירי הגנה ומכונות וחפירות.
सोपतल्पप्रतोलीका साट्टाट्टालकगोपुरा ।
सकचग्रहणी चैव सोल्कालातावपोथिका ॥६॥
6. sopatalpapratolīkā sāṭṭāṭṭālakagopurā ,
sakacagrahaṇī caiva solkālātāvapothikā.
6. sopatalpapratolīkā sāṭṭāṭṭālakagopurā
sakacagrahaṇī ca eva solkālāṭāvapotikā
6. It (the city) was equipped with platforms (upatalpa) and inner gates (pratolīkā), with watchtowers (aṭṭālaka) and main gates (gopura). And (ca eva) it had grappling hooks (kacagrahaṇī), along with flaming brands (ulkā) and smashing devices (āvapotikā).
6. ויש בה מעברים ושערים, מגדלים וצריחים, אנקולים לתפיסת האויב, וכן כלים להטלת לפידים ואש.
सोष्ट्रिका भरतश्रेष्ठ सभेरीपणवानका ।
समित्तृणकुशा राजन्सशतघ्नीकलाङ्गला ॥७॥
7. soṣṭrikā bharataśreṣṭha sabherīpaṇavānakā ,
samittṛṇakuśā rājansaśataghnīkalāṅgalā.
7. soṣṭrikā bharataśreṣṭha sabherīpaṇavānakā
samittṛṇakuśā rājan saśataghnīkalāṅgalā
7. O best among the Bharatas, O King, it was equipped with camels, with large drums and small drums, with firewood, ordinary grass, and sacred kuśa grass, and with śataghnīs and ploughs.
7. וגם גמלים, תופים וחצוצרות, הו נעלה בין בני בְּהַרַטַה, עצים ועשבים וקוּשַׁה, וכן מכונות הרג של מאה וחרבות עם מחרשות.
सभुशुण्ड्यश्मलगुडा सायुधा सपरश्वधा ।
लोहचर्मवती चापि साग्निः सहुडशृङ्गिका ॥८॥
8. sabhuśuṇḍyaśmalaguḍā sāyudhā saparaśvadhā ,
lohacarmavatī cāpi sāgniḥ sahuḍaśṛṅgikā.
8. sabhuśuṇḍyaśmalaguḍā sāyudhā saparaśvadhā
lohacarmavatī ca api sāgniḥ sahuḍaśṛṅgikā
8. It also had bhūśuṇḍī weapons, stones, and clubs, along with other weapons and axes. It was equipped with iron and shields, and with fire, as well as with hudas and śṛṅgikās.
8. ויש בה בְּהוּשׁוּנְדִי, אבנים ואלות, כלי נשק וגרזנים, מגיני ברזל ועור, אש וקרניים.
शास्त्रदृष्टेन विधिना संयुक्ता भरतर्षभ ।
द्रव्यैरनेकैर्विविधैर्गदसाम्बोद्धवादिभिः ॥९॥
9. śāstradṛṣṭena vidhinā saṁyuktā bharatarṣabha ,
dravyairanekairvividhairgadasāmboddhavādibhiḥ.
9. śāstradṛṣṭena vidhinā saṃyuktā bharatarṣabha
dravyaiḥ anekaiḥ vividhaiḥ gadasāmboddhavādibhiḥ
9. O bull among the Bharatas, it was equipped according to the procedure prescribed in the scriptures, with numerous and various materials, and with Gada, Samba, Uddhava, and others.
9. היא מצוידת לפי הנוהג שנראה בכתבים, הו נעלה בין בני בְּהַרַטַה, בחומרים רבים ומגוונים, ובאנשים כגַדַה, סָאמְבַּה, אוּדְּהַוַה ואחרים.
पुरुषैः कुरुशार्दूल समर्थैः प्रतिबाधने ।
अभिख्यातकुलैर्वीरैर्दृष्टवीर्यैश्च संयुगे ॥१०॥
10. puruṣaiḥ kuruśārdūla samarthaiḥ pratibādhane ,
abhikhyātakulairvīrairdṛṣṭavīryaiśca saṁyuge.
10. puruṣaiḥ kuruśārdūla samarthaiḥ pratibādhane
abhikhyātakulaiḥ vīraiḥ dṛṣṭavīryaiḥ ca saṃyuge
10. O tiger among the Kurus, it was equipped with capable men (puruṣa) who were skilled in defense, with heroes from renowned families whose valor had been proven in battle.
10. בגברים, הו נמר בין בני קוּרוּ, המסוגלים לעמוד בפני כל מתקיף, גיבורים ממשפחות מפורסמות שגבורתם נראתה בקרב.
मध्यमेन च गुल्मेन रक्षिता सारसंज्ञिता ।
उत्क्षिप्तगुल्मैश्च तथा हयैश्चैव पदातिभिः ॥११॥
11. madhyamena ca gulmena rakṣitā sārasaṁjñitā ,
utkṣiptagulmaiśca tathā hayaiścaiva padātibhiḥ.
11. madhyamena ca gulmena rakṣitā sārasaṃjñitā
utkṣiptagulmaiḥ ca tathā hayaiḥ ca eva padātibhiḥ
11. It was protected by the central division (gulma), which was designated as 'sāra' (essence), and similarly by the arrayed troops, cavalry, and foot-soldiers.
11. והיא נשמרת בידי חיל אמצעי הנקרא סָארַה, וגם בידי יחידות מצוינות, סוסים והולכי רגל.
आघोषितं च नगरे न पातव्या सुरेति ह ।
प्रमादं परिरक्षद्भिरुग्रसेनोद्धवादिभिः ॥१२॥
12. āghoṣitaṁ ca nagare na pātavyā sureti ha ,
pramādaṁ parirakṣadbhirugrasenoddhavādibhiḥ.
12. āghoṣitam ca nagare na pātavyā surā iti ha
pramādam parirakṣadbhiḥ ugrasenoddhavādibhiḥ
12. And it was proclaimed in the city that alcohol (surā) was definitely not to be consumed. This decree was made by Ugrasena, Uddhava, and others who were diligently guarding against any carelessness.
12. והוכרז בעיר שאין לשתות משקה חריף, בעוד אוּגְרַסֵנַה, אוּדְּהַוַה ואחרים שומרים מפני רשלנות.
प्रमत्तेष्वभिघातं हि कुर्याच्छाल्वो नराधिपः ।
इति कृत्वाप्रमत्तास्ते सर्वे वृष्ण्यन्धकाः स्थिताः ॥१३॥
13. pramatteṣvabhighātaṁ hi kuryācchālvo narādhipaḥ ,
iti kṛtvāpramattāste sarve vṛṣṇyandhakāḥ sthitāḥ.
13. pramatteṣu abhighātam hi kuryāt śālvaḥ narādhipaḥ
iti kṛtvā apramattāḥ te sarve vṛṣṇyandhakāḥ sthitāḥ
13. Indeed, King Śālva would launch an attack on those who were careless. Having taken this into consideration, all the Vṛṣṇis and Andhakas remained vigilant.
13. הם חשבו שמא שָׁאלְוַה מלך האדם ינחית מכה על הרשלנים. מתוך כך נשארו כל בני וְרְשְׁנִי ואַנְדְהַקַה עירניים ובלתי רשלניים.
आनर्ताश्च तथा सर्वे नटनर्तकगायनाः ।
बहिर्विवासिताः सर्वे रक्षद्भिर्वित्तसंचयान् ॥१४॥
14. ānartāśca tathā sarve naṭanartakagāyanāḥ ,
bahirvivāsitāḥ sarve rakṣadbhirvittasaṁcayān.
14. ānartāḥ ca tathā sarve naṭanartakagāyanāḥ
bahirvivāsitāḥ sarve rakṣadbhiḥ vittasaṃcayān
14. And similarly, all the Ānartas, along with all the actors, dancers, and singers, were expelled outside by those who were protecting the accumulated wealth.
14. וכן כל בני אָאנַרְטַה, השחקנים, הרקדנים והזמרים, הוצאו כולם אל מחוץ לעיר, ואילו השומרים שמרו על אוצרות הממון.
संक्रमा भेदिताः सर्वे नावश्च प्रतिषेधिताः ।
परिखाश्चापि कौरव्य कीलैः सुनिचिताः कृताः ॥१५॥
15. saṁkramā bheditāḥ sarve nāvaśca pratiṣedhitāḥ ,
parikhāścāpi kauravya kīlaiḥ sunicitāḥ kṛtāḥ.
15. saṃkramāḥ bheditāḥ sarve nāvaḥ ca pratiṣedhitāḥ
parikhāḥ ca api kauravya kīlaiḥ sunicitāḥ kṛtāḥ
15. All bridges were destroyed, and boats were obstructed. Furthermore, O scion of Kuru (kauravya), the moats were completely filled with stakes.
15. הו צאצא קוּרוּ, כל הגשרים נהרסו, הספינות נאסרו לשימוש, ותעלות ההגנה נעשו עמוקות ומלאות יתדות חדים.
उदपानाः कुरुश्रेष्ठ तथैवाप्यम्बरीषकाः ।
समन्तात्क्रोशमात्रं च कारिता विषमा च भूः ॥१६॥
16. udapānāḥ kuruśreṣṭha tathaivāpyambarīṣakāḥ ,
samantātkrośamātraṁ ca kāritā viṣamā ca bhūḥ.
16. udapānāḥ kuruśreṣṭha tathā eva api ambarīṣakāḥ
samantāt krośamātraṃ ca kāritā viṣamā ca bhūḥ
16. O best among the Kurus (kuruśreṣṭha), wells and similarly also reservoirs were created. And the ground all around, for a distance of a krośa, was made uneven.
16. הו מגדולי קוּרוּ, נחפרו בארות וגם תנורי אַמְבַּרִישַׁה, ובמרחק קְרוֹשַׁה אחד סביב העיר נעשתה הקרקע משובשת ובלתי שווה.
प्रकृत्या विषमं दुर्गं प्रकृत्या च सुरक्षितम् ।
प्रकृत्या चायुधोपेतं विशेषेण तदानघ ॥१७॥
17. prakṛtyā viṣamaṁ durgaṁ prakṛtyā ca surakṣitam ,
prakṛtyā cāyudhopetaṁ viśeṣeṇa tadānagha.
17. prakṛtyā viṣamaṃ durgaṃ prakṛtyā ca surakṣitam
prakṛtyā ca āyudhopetaṃ viśeṣeṇa tadā anagha
17. O sinless one (anagha), that fortress (durga) was naturally rugged, and naturally well-protected, and naturally equipped with weapons; it was especially so then.
17. הו אציל, המבצר היה מטבעו קשה למעבר, מטבעו מוגן היטב, ומטבעו גם מצויד בכלי נשק, ובמיוחד אז.
सुरक्षितं सुगुप्तं च सर्वायुधसमन्वितम् ।
तत्पुरं भरतश्रेष्ठ यथेन्द्रभवनं तथा ॥१८॥
18. surakṣitaṁ suguptaṁ ca sarvāyudhasamanvitam ,
tatpuraṁ bharataśreṣṭha yathendrabhavanaṁ tathā.
18. surakṣitaṃ suguptaṃ ca sarvāyudhasamanvitam
tatpuram bharataśreṣṭha yathā indrabhavanaṃ tathā
18. That city (pura), O best of Bharatas (bharataśreṣṭha), was well-protected, well-concealed, and furnished with all types of weapons, just like the abode of Indra.
18. הו מיטב בני בְּהַרַטַה, אותה עיר הייתה מוגנת היטב, שמורה היטב ומצוידת בכל כלי הנשק, ממש כמו משכנו של אִינְדְרַה.
न चामुद्रोऽभिनिर्याति न चामुद्रः प्रवेश्यते ।
वृष्ण्यन्धकपुरे राजंस्तदा सौभसमागमे ॥१९॥
19. na cāmudro'bhiniryāti na cāmudraḥ praveśyate ,
vṛṣṇyandhakapure rājaṁstadā saubhasamāgame.
19. na ca amudraḥ abhiniyāti na ca amudraḥ praveśyate
vṛṣṇyandhakapure rājan tadā saubhasamāgame
19. O King, during that time when Saubha was approaching the city of the Vṛṣṇis and Andhakas, no one without a seal was permitted to leave, nor was anyone without a seal allowed to enter.
19. הו מלך, באותה עת, כשסַאוּבְּהַא התקרבה, איש לא יצא מעיר וְרְשְׁנִי ואַנְדְהַקַה ואיש לא הוכנס אליה בלי חותם.
अनु रथ्यासु सर्वासु चत्वरेषु च कौरव ।
बलं बभूव राजेन्द्र प्रभूतगजवाजिमत् ॥२०॥
20. anu rathyāsu sarvāsu catvareṣu ca kaurava ,
balaṁ babhūva rājendra prabhūtagajavājimat.
20. anu rathyāsu sarvāsu catvareṣu ca kaurava
balam babhūva rājendra prabhūtagajavājimad
20. O scion of Kuru, O king of kings, in all the streets and squares, the army was abundant with elephants and horses.
20. הו קַאוּרַוַה, הו מלך המלכים, לאורך כל הרחובות ובכל הככרות עמד כוח צבאי גדול, עם הרבה פילים וסוסים.
दत्तवेतनभक्तं च दत्तायुधपरिच्छदम् ।
कृतापदानं च तदा बलमासीन्महाभुज ॥२१॥
21. dattavetanabhaktaṁ ca dattāyudhaparicchadam ,
kṛtāpadānaṁ ca tadā balamāsīnmahābhuja.
21. dattavetanabhaktam ca dattāyudhaparicchadam
kṛtāpadānam ca tadā balam āsīt mahābhuja
21. O mighty-armed one, at that time, the army had been supplied with its wages and provisions, its weapons and equipment, and it had already performed brave deeds.
21. הו איש הזרועות החזקות, באותה עת הצבא קיבל שכר ומזון, קיבל נשק וציוד, וכבר הוכיח את גבורתו בעבר.
न कुप्यवेतनी कश्चिन्न चातिक्रान्तवेतनी ।
नानुग्रहभृतः कश्चिन्न चादृष्टपराक्रमः ॥२२॥
22. na kupyavetanī kaścinna cātikrāntavetanī ,
nānugrahabhṛtaḥ kaścinna cādṛṣṭaparākramaḥ.
22. na kupyavetanī kaścit na ca atikrāntavetanī na
anugrahabhṛtaḥ kaścit na ca adṛṣṭaparākramaḥ
22. There was no one whose pay was in arrears, nor anyone whose pay was overdue. No one was employed out of mere favor, nor was there anyone whose valor (parākrama) remained unproven.
22. לא היה שם איש שקיבל שכר מזויף, ולא איש שהשכר שלו התעכב, לא איש שהחזיק מעמד רק בזכות חסד, ולא איש שגבורתו לא נראתה מעולם.
एवं सुविहिता राजन्द्वारका भूरिदक्षिणैः ।
आहुकेन सुगुप्ता च राज्ञा राजीवलोचन ॥२३॥
23. evaṁ suvihitā rājandvārakā bhūridakṣiṇaiḥ ,
āhukena suguptā ca rājñā rājīvalocana.
23. evam suvihitā rājan dvārakā bhūridakṣiṇaiḥ
| āhukena suguptā ca rājñā rājīvalocana
23. Thus, O King, O lotus-eyed one, Dvārakā was well-arranged by those who made generous offerings, and it was also well-protected by Āhuka and by the King.
23. כך, הו מלך, הוכנה דְוָארַקָה היטב על ידי נותני התרומות הנדיבות, וגם נשמרה היטב על ידי המלך אָאהוּקַה, הו בעל עיני הלוטוס.