Skip to content
אתר זה לא תומך בגרסאות ישנות של אינטרנט אקספלורר
מומלץ להשתמש בדפדפן גוגל כרום או פיירפוקס מוזילה
(או באינטרנט אקספלורר / edge עדכני)
Enjoy Learning Sanskrit tips, tools, resources and more...

महाभारतः       mahābhārataḥ - book-14, chapter-83

Use the following checkboxes to set the display options for this chapter (You can also control the display of each verse separately):
what would you like to see in each verse:
वैशंपायन उवाच ।
स तु वाजी समुद्रान्तां पर्येत्य पृथिवीमिमाम् ।
निवृत्तोऽभिमुखो राजन्येन नागाह्वयं पुरम् ॥१॥
1. vaiśaṁpāyana uvāca ,
sa tu vājī samudrāntāṁ paryetya pṛthivīmimām ,
nivṛtto'bhimukho rājanyena nāgāhvayaṁ puram.
अनुगच्छंश्च तेजस्वी निवृत्तोऽथ किरीटभृत् ।
यदृच्छया समापेदे पुरं राजगृहं तदा ॥२॥
2. anugacchaṁśca tejasvī nivṛtto'tha kirīṭabhṛt ,
yadṛcchayā samāpede puraṁ rājagṛhaṁ tadā.
तमभ्याशगतं राजा जरासंधात्मजात्मजः ।
क्षत्रधर्मे स्थितो वीरः समरायाजुहाव ह ॥३॥
3. tamabhyāśagataṁ rājā jarāsaṁdhātmajātmajaḥ ,
kṣatradharme sthito vīraḥ samarāyājuhāva ha.
ततः पुरात्स निष्क्रम्य रथी धन्वी शरी तली ।
मेघसंधिः पदातिं तं धनंजयमुपाद्रवत् ॥४॥
4. tataḥ purātsa niṣkramya rathī dhanvī śarī talī ,
meghasaṁdhiḥ padātiṁ taṁ dhanaṁjayamupādravat.
आसाद्य च महातेजा मेघसंधिर्धनंजयम् ।
बालभावान्महाराज प्रोवाचेदं न कौशलात् ॥५॥
5. āsādya ca mahātejā meghasaṁdhirdhanaṁjayam ,
bālabhāvānmahārāja provācedaṁ na kauśalāt.
किमयं चार्यते वाजी स्त्रीमध्य इव भारत ।
हयमेनं हरिष्यामि प्रयतस्व विमोक्षणे ॥६॥
6. kimayaṁ cāryate vājī strīmadhya iva bhārata ,
hayamenaṁ hariṣyāmi prayatasva vimokṣaṇe.
अदत्तानुनयो युद्धे यदि त्वं पितृभिर्मम ।
करिष्यामि तवातिथ्यं प्रहर प्रहरामि वा ॥७॥
7. adattānunayo yuddhe yadi tvaṁ pitṛbhirmama ,
kariṣyāmi tavātithyaṁ prahara praharāmi vā.
इत्युक्तः प्रत्युवाचैनं पाण्डवः प्रहसन्निव ।
विघ्नकर्ता मया वार्य इति मे व्रतमाहितम् ॥८॥
8. ityuktaḥ pratyuvācainaṁ pāṇḍavaḥ prahasanniva ,
vighnakartā mayā vārya iti me vratamāhitam.
भ्रात्रा ज्येष्ठेन नृपते तवापि विदितं ध्रुवम् ।
प्रहरस्व यथाशक्ति न मन्युर्विद्यते मम ॥९॥
9. bhrātrā jyeṣṭhena nṛpate tavāpi viditaṁ dhruvam ,
praharasva yathāśakti na manyurvidyate mama.
इत्युक्तः प्राहरत्पूर्वं पाण्डवं मगधेश्वरः ।
किरञ्शरसहस्राणि वर्षाणीव सहस्रदृक् ॥१०॥
10. ityuktaḥ prāharatpūrvaṁ pāṇḍavaṁ magadheśvaraḥ ,
kirañśarasahasrāṇi varṣāṇīva sahasradṛk.
ततो गाण्डीवभृच्छूरो गाण्डीवप्रेषितैः शरैः ।
चकार मोघांस्तान्बाणानयत्नाद्भरतर्षभ ॥११॥
11. tato gāṇḍīvabhṛcchūro gāṇḍīvapreṣitaiḥ śaraiḥ ,
cakāra moghāṁstānbāṇānayatnādbharatarṣabha.
स मोघं तस्य बाणौघं कृत्वा वानरकेतनः ।
शरान्मुमोच ज्वलितान्दीप्तास्यानिव पन्नगान् ॥१२॥
12. sa moghaṁ tasya bāṇaughaṁ kṛtvā vānaraketanaḥ ,
śarānmumoca jvalitāndīptāsyāniva pannagān.
ध्वजे पताकादण्डेषु रथयन्त्रे हयेषु च ।
अन्येषु च रथाङ्गेषु न शरीरे न सारथौ ॥१३॥
13. dhvaje patākādaṇḍeṣu rathayantre hayeṣu ca ,
anyeṣu ca rathāṅgeṣu na śarīre na sārathau.
संरक्ष्यमाणः पार्थेन शरीरे फल्गुनस्य ह ।
मन्यमानः स्ववीर्यं तन्मागधः प्राहिणोच्छरान् ॥१४॥
14. saṁrakṣyamāṇaḥ pārthena śarīre phalgunasya ha ,
manyamānaḥ svavīryaṁ tanmāgadhaḥ prāhiṇoccharān.
ततो गाण्डीवभृच्छूरो मागधेन समाहतः ।
बभौ वासन्तिक इव पलाशः पुष्पितो महान् ॥१५॥
15. tato gāṇḍīvabhṛcchūro māgadhena samāhataḥ ,
babhau vāsantika iva palāśaḥ puṣpito mahān.
अवध्यमानः सोऽभ्यघ्नन्मागधः पाण्डवर्षभम् ।
तेन तस्थौ स कौरव्य लोकवीरस्य दर्शने ॥१६॥
16. avadhyamānaḥ so'bhyaghnanmāgadhaḥ pāṇḍavarṣabham ,
tena tasthau sa kauravya lokavīrasya darśane.
सव्यसाची तु संक्रुद्धो विकृष्य बलवद्धनुः ।
हयांश्चकार निर्देहान्सारथेश्च शिरोऽहरत् ॥१७॥
17. savyasācī tu saṁkruddho vikṛṣya balavaddhanuḥ ,
hayāṁścakāra nirdehānsāratheśca śiro'harat.
धनुश्चास्य महच्चित्रं क्षुरेण प्रचकर्त ह ।
हस्तावापं पताकां च ध्वजं चास्य न्यपातयत् ॥१८॥
18. dhanuścāsya mahaccitraṁ kṣureṇa pracakarta ha ,
hastāvāpaṁ patākāṁ ca dhvajaṁ cāsya nyapātayat.
स राजा व्यथितो व्यश्वो विधनुर्हतसारथिः ।
गदामादाय कौन्तेयमभिदुद्राव वेगवान् ॥१९॥
19. sa rājā vyathito vyaśvo vidhanurhatasārathiḥ ,
gadāmādāya kaunteyamabhidudrāva vegavān.
तस्यापतत एवाशु गदां हेमपरिष्कृताम् ।
शरैश्चकर्त बहुधा बहुभिर्गृध्रवाजितैः ॥२०॥
20. tasyāpatata evāśu gadāṁ hemapariṣkṛtām ,
śaraiścakarta bahudhā bahubhirgṛdhravājitaiḥ.
सा गदा शकलीभूता विशीर्णमणिबन्धना ।
व्याली निर्मुच्यमानेव पपातास्य सहस्रधा ॥२१॥
21. sā gadā śakalībhūtā viśīrṇamaṇibandhanā ,
vyālī nirmucyamāneva papātāsya sahasradhā.
विरथं तं विधन्वानं गदया परिवर्जितम् ।
नैच्छत्ताडयितुं धीमानर्जुनः समराग्रणीः ॥२२॥
22. virathaṁ taṁ vidhanvānaṁ gadayā parivarjitam ,
naicchattāḍayituṁ dhīmānarjunaḥ samarāgraṇīḥ.
तत एनं विमनसं क्षत्रधर्मे समास्थितम् ।
सान्त्वपूर्वमिदं वाक्यमब्रवीत्कपिकेतनः ॥२३॥
23. tata enaṁ vimanasaṁ kṣatradharme samāsthitam ,
sāntvapūrvamidaṁ vākyamabravītkapiketanaḥ.
पर्याप्तः क्षत्रधर्मोऽयं दर्शितः पुत्र गम्यताम् ।
बह्वेतत्समरे कर्म तव बालस्य पार्थिव ॥२४॥
24. paryāptaḥ kṣatradharmo'yaṁ darśitaḥ putra gamyatām ,
bahvetatsamare karma tava bālasya pārthiva.
युधिष्ठिरस्य संदेशो न हन्तव्या नृपा इति ।
तेन जीवसि राजंस्त्वमपराद्धोऽपि मे रणे ॥२५॥
25. yudhiṣṭhirasya saṁdeśo na hantavyā nṛpā iti ,
tena jīvasi rājaṁstvamaparāddho'pi me raṇe.
इति मत्वा स चात्मानं प्रत्यादिष्टं स्म मागधः ।
तथ्यमित्यवगम्यैनं प्राञ्जलिः प्रत्यपूजयत् ॥२६॥
26. iti matvā sa cātmānaṁ pratyādiṣṭaṁ sma māgadhaḥ ,
tathyamityavagamyainaṁ prāñjaliḥ pratyapūjayat.
तमर्जुनः समाश्वास्य पुनरेवेदमब्रवीत् ।
आगन्तव्यं परां चैत्रीमश्वमेधे नृपस्य नः ॥२७॥
27. tamarjunaḥ samāśvāsya punarevedamabravīt ,
āgantavyaṁ parāṁ caitrīmaśvamedhe nṛpasya naḥ.
इत्युक्तः स तथेत्युक्त्वा पूजयामास तं हयम् ।
फल्गुनं च युधां श्रेष्ठं विधिवत्सहदेवजः ॥२८॥
28. ityuktaḥ sa tathetyuktvā pūjayāmāsa taṁ hayam ,
phalgunaṁ ca yudhāṁ śreṣṭhaṁ vidhivatsahadevajaḥ.
ततो यथेष्टमगमत्पुनरेव स केसरी ।
ततः समुद्रतीरेण वङ्गान्पुण्ड्रान्सकेरलान् ॥२९॥
29. tato yatheṣṭamagamatpunareva sa kesarī ,
tataḥ samudratīreṇa vaṅgānpuṇḍrānsakeralān.
तत्र तत्र च भूरीणि म्लेच्छसैन्यान्यनेकशः ।
विजिग्ये धनुषा राजन्गाण्डीवेन धनंजयः ॥३०॥
30. tatra tatra ca bhūrīṇi mlecchasainyānyanekaśaḥ ,
vijigye dhanuṣā rājangāṇḍīvena dhanaṁjayaḥ.