Skip to content
אתר זה לא תומך בגרסאות ישנות של אינטרנט אקספלורר
מומלץ להשתמש בדפדפן גוגל כרום או פיירפוקס מוזילה
(או באינטרנט אקספלורר / edge עדכני)
Enjoy Learning Sanskrit tips, tools, resources and more...

महाभारतः       mahābhārataḥ - book-3, chapter-53

Use the following checkboxes to set the display options for this chapter (You can also control the display of each verse separately):
what would you like to see in each verse:
बृहदश्व उवाच ।
सा नमस्कृत्य देवेभ्यः प्रहस्य नलमब्रवीत् ।
प्रणयस्व यथाश्रद्धं राजन्किं करवाणि ते ॥१॥
1. bṛhadaśva uvāca ,
sā namaskṛtya devebhyaḥ prahasya nalamabravīt ,
praṇayasva yathāśraddhaṁ rājankiṁ karavāṇi te.
1. bṛhadaśvaḥ uvāca sā namaskṛtya devebhyaḥ prahasya nalam
abravīt praṇayasva yathāśraddham rājan kim karavāṇi te
1. Bṛhadaśva said: Having bowed to the gods, she smiled and spoke to Nala: "O king, command as your sincerity (śraddhā) dictates; what shall I do for you?"
अहं चैव हि यच्चान्यन्ममास्ति वसु किंचन ।
सर्वं तत्तव विश्रब्धं कुरु प्रणयमीश्वर ॥२॥
2. ahaṁ caiva hi yaccānyanmamāsti vasu kiṁcana ,
sarvaṁ tattava viśrabdhaṁ kuru praṇayamīśvara.
2. aham ca eva hi yat ca anyat mama asti vasu kiñcana
sarvam tat tava viśrabdham kuru praṇayam īśvara
2. Indeed, I myself and whatever other wealth (vasu) I possess, all of that is yours. O lord, make your request with full confidence.
हंसानां वचनं यत्तत्तन्मां दहति पार्थिव ।
त्वत्कृते हि मया वीर राजानः संनिपातिताः ॥३॥
3. haṁsānāṁ vacanaṁ yattattanmāṁ dahati pārthiva ,
tvatkṛte hi mayā vīra rājānaḥ saṁnipātitāḥ.
3. haṃsānām vacanam yat tat tat mām dahati pārthiva
tvatkṛte hi mayā vīra rājānaḥ saṃnipātitāḥ
3. Those words of the swans burn me, O King (pārthiva). Indeed, O hero (vīra), it was for your sake that I assembled the kings.
यदि चेद्भजमानां मां प्रत्याख्यास्यसि मानद ।
विषमग्निं जलं रज्जुमास्थास्ये तव कारणात् ॥४॥
4. yadi cedbhajamānāṁ māṁ pratyākhyāsyasi mānada ,
viṣamagniṁ jalaṁ rajjumāsthāsye tava kāraṇāt.
4. yadi cet bhajamānām mām pratyākhyāsyasi mānada
viṣam agnim jalam rajjum āsthāsye tava kāraṇāt
4. If you reject me, who am devoted to you, O honorable one (mānada), then I shall resort to poison, fire, water, or a rope because of you.
एवमुक्तस्तु वैदर्भ्या नलस्तां प्रत्युवाच ह ।
तिष्ठत्सु लोकपालेषु कथं मानुषमिच्छसि ॥५॥
5. evamuktastu vaidarbhyā nalastāṁ pratyuvāca ha ,
tiṣṭhatsu lokapāleṣu kathaṁ mānuṣamicchasi.
5. evam uktaḥ tu vaidarbhyā nalaḥ tām pratyuvāca
ha tiṣṭhatsu lokapāleṣu katham mānuṣam icchasi
5. Addressed in this manner by the princess of Vidarbha (Vaidarbhī), Nala replied to her: 'How can you desire a mere human when the world-protectors (lokapāla) are present?'
येषामहं लोककृतामीश्वराणां महात्मनाम् ।
न पादरजसा तुल्यो मनस्ते तेषु वर्तताम् ॥६॥
6. yeṣāmahaṁ lokakṛtāmīśvarāṇāṁ mahātmanām ,
na pādarajasā tulyo manaste teṣu vartatām.
6. yeṣām aham lokakṛtām īśvarāṇām mahātmanām
na pādarajasā tulyaḥ manaḥ te teṣu vartatām
6. I am not equal to even the dust of the feet of those great-souled ones (mahātman), those powerful lords (īśvara) who are the creators of the worlds (lokakṛt). Let your mind (manas) be directed towards them.
विप्रियं ह्याचरन्मर्त्यो देवानां मृत्युमृच्छति ।
त्राहि मामनवद्याङ्गि वरयस्व सुरोत्तमान् ॥७॥
7. vipriyaṁ hyācaranmartyo devānāṁ mṛtyumṛcchati ,
trāhi māmanavadyāṅgi varayasva surottamān.
7. vipriyam hi ācaran martyaḥ devānām mṛtyum ṛcchati
trāhi mām anavadyāṅgi varayasva surottamān
7. Indeed, a mortal who acts offensively towards the gods incurs death. O flawlessly beautiful one, protect me and choose the best among the gods.
ततो बाष्पकलां वाचं दमयन्ती शुचिस्मिता ।
प्रव्याहरन्ती शनकैर्नलं राजानमब्रवीत् ॥८॥
8. tato bāṣpakalāṁ vācaṁ damayantī śucismitā ,
pravyāharantī śanakairnalaṁ rājānamabravīt.
8. tataḥ bāṣpakalām vācam damayantī śucismitā
pravyāharantī śanakaiḥ nalam rājānam abravīt
8. Then, Damayantī, radiant with a pure smile, slowly spoke words choked with tears to King Nala.
अस्त्युपायो मया दृष्टो निरपायो नरेश्वर ।
येन दोषो न भविता तव राजन्कथंचन ॥९॥
9. astyupāyo mayā dṛṣṭo nirapāyo nareśvara ,
yena doṣo na bhavitā tava rājankathaṁcana.
9. asti upāyaḥ mayā dṛṣṭaḥ nirapāyaḥ nareśvara
yena doṣaḥ na bhavitā tava rājan kathaṃcana
9. O Lord of men, I have discovered a harmless solution, by which no fault will ever be yours, O King, in any way.
त्वं चैव हि नरश्रेष्ठ देवाश्चाग्निपुरोगमाः ।
आयान्तु सहिताः सर्वे मम यत्र स्वयंवरः ॥१०॥
10. tvaṁ caiva hi naraśreṣṭha devāścāgnipurogamāḥ ,
āyāntu sahitāḥ sarve mama yatra svayaṁvaraḥ.
10. tvam ca eva hi naraśreṣṭha devāḥ ca agnipuroramāḥ
āyāntu sahitāḥ sarve mama yatra svayaṃvaraḥ
10. And indeed, O best of men, you and all the gods, led by Agni, should come together to my self-choice ceremony (svayaṃvara).
ततोऽहं लोकपालानां संनिधौ त्वां नरेश्वर ।
वरयिष्ये नरव्याघ्र नैवं दोषो भविष्यति ॥११॥
11. tato'haṁ lokapālānāṁ saṁnidhau tvāṁ nareśvara ,
varayiṣye naravyāghra naivaṁ doṣo bhaviṣyati.
11. tataḥ aham lokapālānām saṃnidhau tvām nareśvara
varayiṣye naravyāghra na evam doṣaḥ bhaviṣyati
11. Then, O lord of men, O tiger among men, I will choose you as my husband in the presence of the guardians of the worlds. Thus, there will be no fault.
एवमुक्तस्तु वैदर्भ्या नलो राजा विशां पते ।
आजगाम पुनस्तत्र यत्र देवाः समागताः ॥१२॥
12. evamuktastu vaidarbhyā nalo rājā viśāṁ pate ,
ājagāma punastatra yatra devāḥ samāgatāḥ.
12. evam uktaḥ tu vaidarbhyā nalaḥ rājā viśām pate
ājagāma punaḥ tatra yatra devāḥ samāgatāḥ
12. Having thus been spoken to by the princess of Vidarbha, King Nala, O lord of people, returned to the place where the gods had assembled.
तमपश्यंस्तथायान्तं लोकपालाः सहेश्वराः ।
दृष्ट्वा चैनं ततोऽपृच्छन्वृत्तान्तं सर्वमेव तत् ॥१३॥
13. tamapaśyaṁstathāyāntaṁ lokapālāḥ saheśvarāḥ ,
dṛṣṭvā cainaṁ tato'pṛcchanvṛttāntaṁ sarvameva tat.
13. tam apaśyan tathā āyāntam lokapālāḥ saha īśvarāḥ
dṛṣṭvā ca enam tataḥ apṛcchan vṛttāntam sarvam eva tat
13. The guardians of the worlds, along with other deities, saw him approaching in that manner. And having seen him, they then asked him for all the news.
देवा ऊचुः ।
कच्चिद्दृष्टा त्वया राजन्दमयन्ती शुचिस्मिता ।
किमब्रवीच्च नः सर्वान्वद भूमिपतेऽनघ ॥१४॥
14. devā ūcuḥ ,
kacciddṛṣṭā tvayā rājandamayantī śucismitā ,
kimabravīcca naḥ sarvānvada bhūmipate'nagha.
14. devāḥ ūcuḥ kaccit dṛṣṭā tvayā rājan damayantī śucismitā
kim abravīt ca naḥ sarvān vada bhūmipate anagha
14. The gods said: 'O King, was the pure-smiling Damayantī seen by you? And what did she say to all of us? Tell us, O sinless lord of the earth!'
नल उवाच ।
भवद्भिरहमादिष्टो दमयन्त्या निवेशनम् ।
प्रविष्टः सुमहाकक्ष्यं दण्डिभिः स्थविरैर्वृतम् ॥१५॥
15. nala uvāca ,
bhavadbhirahamādiṣṭo damayantyā niveśanam ,
praviṣṭaḥ sumahākakṣyaṁ daṇḍibhiḥ sthavirairvṛtam.
15. nala uvāca bhavadbhiḥ aham ādiṣṭaḥ damayantyāḥ niveśanam
praviṣṭaḥ sumahākakṣyam daṇḍibhiḥ sthaviraiḥ vṛtam
15. Nala said: "I, instructed by you, entered Damayanti's abode, a very large chamber, which was surrounded by elderly staff-bearers."
प्रविशन्तं च मां तत्र न कश्चिद्दृष्टवान्नरः ।
ऋते तां पार्थिवसुतां भवतामेव तेजसा ॥१६॥
16. praviśantaṁ ca māṁ tatra na kaściddṛṣṭavānnaraḥ ,
ṛte tāṁ pārthivasutāṁ bhavatāmeva tejasā.
16. praviśantam ca mām tatra na kaścit dṛṣṭavān
naraḥ ṛte tām pārthivasutām bhavatām eva tejasā
16. And there, no one saw me entering, except for that daughter of the king, and that too, only by your (gods') splendor.
सख्यश्चास्या मया दृष्टास्ताभिश्चाप्युपलक्षितः ।
विस्मिताश्चाभवन्दृष्ट्वा सर्वा मां विबुधेश्वराः ॥१७॥
17. sakhyaścāsyā mayā dṛṣṭāstābhiścāpyupalakṣitaḥ ,
vismitāścābhavandṛṣṭvā sarvā māṁ vibudheśvarāḥ.
17. sakhyaḥ ca asyāḥ mayā dṛṣṭāḥ tābhiḥ ca api upalakṣitaḥ
vismitāḥ ca abhavan dṛṣṭvā sarvāḥ mām vibudheśvarāḥ
17. And her female friends were seen by me, and I was also noticed by them. And all of them became astonished, having seen me, O lords of the gods!
वर्ण्यमानेषु च मया भवत्सु रुचिरानना ।
मामेव गतसंकल्पा वृणीते सुरसत्तमाः ॥१८॥
18. varṇyamāneṣu ca mayā bhavatsu rucirānanā ,
māmeva gatasaṁkalpā vṛṇīte surasattamāḥ.
18. varṇyamāneṣu ca mayā bhavatsu rucirānanā
mām eva gatasaṅkalpā vṛṇīte surasattamāḥ
18. And while you (gods) were being described by me, Damayanti, whose face is charming and whose mind is resolute, chooses me alone, O best of gods!
अब्रवीच्चैव मां बाला आयान्तु सहिताः सुराः ।
त्वया सह नरश्रेष्ठ मम यत्र स्वयंवरः ॥१९॥
19. abravīccaiva māṁ bālā āyāntu sahitāḥ surāḥ ,
tvayā saha naraśreṣṭha mama yatra svayaṁvaraḥ.
19. abravīt ca eva mām bālā āyāntu sahitāḥ surāḥ
tvayā saha naraśreṣṭha mama yatra svayaṃvaraḥ
19. The young woman indeed said to me, 'O best of men, let the gods come along with you to the place where my self-choice ceremony (svayaṃvara) will take place.'
तेषामहं संनिधौ त्वां वरयिष्ये नरोत्तम ।
एवं तव महाबाहो दोषो न भवितेति ह ॥२०॥
20. teṣāmahaṁ saṁnidhau tvāṁ varayiṣye narottama ,
evaṁ tava mahābāho doṣo na bhaviteti ha.
20. teṣām aham saṃnidhau tvām varayiṣye narottama
evam tava mahābāho doṣaḥ na bhavitā iti ha
20. O best of men, I shall choose you in their presence. In this way, O mighty-armed one, there will indeed be no fault for you.
एतावदेव विबुधा यथावृत्तमुदाहृतम् ।
मयाशेषं प्रमाणं तु भवन्तस्त्रिदशेश्वराः ॥२१॥
21. etāvadeva vibudhā yathāvṛttamudāhṛtam ,
mayāśeṣaṁ pramāṇaṁ tu bhavantastridaśeśvarāḥ.
21. etāvat eva vibudhāḥ yathāvṛttam udāhṛtam mayā
aśeṣam pramāṇam tu bhavantaḥ tridaśeśvarāḥ
21. O wise gods, only this much of what actually occurred has been fully related by me. However, you, O lords of the celestial beings, are the ultimate authority.