Skip to content
אתר זה לא תומך בגרסאות ישנות של אינטרנט אקספלורר
מומלץ להשתמש בדפדפן גוגל כרום או פיירפוקס מוזילה
(או באינטרנט אקספלורר / edge עדכני)
Enjoy Learning Sanskrit tips, tools, resources and more...

महाभारतः       mahābhārataḥ - book-1, chapter-138

Use the following checkboxes to set the display options for this chapter (You can also control the display of each verse separately):
what would you like to see in each verse:
which language(s) would you like to see in the translations:
वैशंपायन उवाच ।
तेन विक्रमता तूर्णमूरुवेगसमीरितम् ।
प्रववावनिलो राजञ्शुचिशुक्रागमे यथा ॥१॥
1. vaiśaṁpāyana uvāca ,
tena vikramatā tūrṇamūruvegasamīritam ,
pravavāvanilo rājañśuciśukrāgame yathā.
1. vaiśaṃpāyanaḥ uvāca tena vikramatā tūrṇam ūruvegasamīritam
pravavāva anilaḥ rājan śuciśukrāgame yathā
1. Vaiśampa yana said: O King, as he (Bhīmasena) strode swiftly, the wind, agitated by the speed of his thighs, blew forth just as it does at the arrival of the months of Śuci and Śukra (early summer).
1. וַישַׁמְפָּאיַנַה סיפר: הו מלך, בעודו צועד בחיפזון, נשבה רוח שהונעה מעוצמת ירכיו, כרוח שבאה עם בוא חודשי הקיץ החמים.
स मृद्नन्पुष्पितांश्चैव फलितांश्च वनस्पतीन् ।
आरुजन्दारुगुल्मांश्च पथस्तस्य समीपजान् ॥२॥
2. sa mṛdnanpuṣpitāṁścaiva phalitāṁśca vanaspatīn ,
ārujandārugulmāṁśca pathastasya samīpajān.
2. sa mṛdnan puṣpitān ca eva phalitān ca vanaspatīn
ārujan dārugulmān ca pathaḥ tasya samīpajān
2. He crushed the flowering and fruiting trees and plants, and broke the woody shrubs that were growing near his path.
2. הוא מחץ עצים פורחים ועצים עמוסי פרי, ושבר שיחים ועצים שצמחו בקרבת דרכו.
तथा वृक्षान्भञ्जमानो जगामामितविक्रमः ।
तस्य वेगेन पाण्डूनां मूर्च्छेव समजायत ॥३॥
3. tathā vṛkṣānbhañjamāno jagāmāmitavikramaḥ ,
tasya vegena pāṇḍūnāṁ mūrccheva samajāyata.
3. tathā vṛkṣān bhañjamānaḥ jagāma amitavikramaḥ
tasya vegena pāṇḍūnām mūrcchā iva samajāyata
3. Similarly, he of immeasurable valor (vikrama) proceeded, breaking trees. Such was his speed and force that it caused the Pāṇḍavas to feel as if they were fainting.
3. כך הלך, שובר עצים, בעל עוצמה אין סופית, ומעוצמת מהירותו כמעט התעלפו בני פָּאנְדוּ.
असकृच्चापि संतीर्य दूरपारं भुजप्लवैः ।
पथि प्रच्छन्नमासेदुर्धार्तराष्ट्रभयात्तदा ॥४॥
4. asakṛccāpi saṁtīrya dūrapāraṁ bhujaplavaiḥ ,
pathi pracchannamāsedurdhārtarāṣṭrabhayāttadā.
4. asakṛt ca api saṃtīrya dūrapāram bhujaplavaiḥ
pathi pracchannam āseduḥ dhārtarāṣṭrabhayāt tadā
4. Then, repeatedly crossing rivers with distant banks by swimming with their arms, they reached the path and remained concealed there due to their fear of the Dhārtarāṣṭras.
4. ופעמים רבות חצו מים רחבים שחופם הרחוק, בעזרת שחיית זרועותיו של בְּהִימַה, והמשיכו בדרך בהסתר מחשש מפני בני דְהְרְטַרָאשְׁטְרַה.
कृच्छ्रेण मातरं त्वेकां सुकुमारीं यशस्विनीम् ।
अवहत्तत्र पृष्ठेन रोधःसु विषमेषु च ॥५॥
5. kṛcchreṇa mātaraṁ tvekāṁ sukumārīṁ yaśasvinīm ,
avahattatra pṛṣṭhena rodhaḥsu viṣameṣu ca.
5. kṛcchreṇa mātaram tu ekām sukumārīm yaśasvinīm
avahat tatra pṛṣṭhena rodhaḥsu viṣameṣu ca
5. With difficulty, he carried his delicate and illustrious mother on his back there, on the uneven banks and slopes.
5. ובקושי רב נשא (בְּהִימַה) על גבו את אִמו, האישה הרכה והמהוללת, על גדות נהרות ובמקומות משובשים.
आगमंस्ते वनोद्देशमल्पमूलफलोदकम् ।
क्रूरपक्षिमृगं घोरं सायाह्ने भरतर्षभाः ॥६॥
6. āgamaṁste vanoddeśamalpamūlaphalodakam ,
krūrapakṣimṛgaṁ ghoraṁ sāyāhne bharatarṣabhāḥ.
6. āgaman te vanoddeśam alpamūlaphalodakam
krūrapakṣimṛgam ghoram sāyāhne bharatarṣabhāḥ
6. At dusk, those best among the Bhāratas arrived at a dreadful forest region where roots, fruits, and water were scarce, and fierce birds and animals roamed.
6. בשעת ערב הגיעו גדולי צאצאי בְּהַרַטַה לאזור מפחיד ביער, שיש בו מעט שורשים, פירות ומים, וציפורים וחיות אכזריות.
घोरा समभवत्संध्या दारुणा मृगपक्षिणः ।
अप्रकाशा दिशः सर्वा वातैरासन्ननार्तवैः ॥७॥
7. ghorā samabhavatsaṁdhyā dāruṇā mṛgapakṣiṇaḥ ,
aprakāśā diśaḥ sarvā vātairāsannanārtavaiḥ.
7. ghorā samabhavat sandhyā dāruṇā mṛgapakṣiṇaḥ
aprakāśā diśaḥ sarvāḥ vātaiḥ āsan anārtavaiḥ
7. The twilight became dreadful and harsh. Animals and birds cried fearfully. All directions became dark due to unseasonal winds.
7. הדמדומים נעשו מפחידים, החיות והציפורים אכזריות, וכל הכיוונים חשכו מרוחות שנשבו שלא בעונתן.
ते श्रमेण च कौरव्यास्तृष्णया च प्रपीडिताः ।
नाशक्नुवंस्तदा गन्तुं निद्रया च प्रवृद्धया ॥८॥
8. te śrameṇa ca kauravyāstṛṣṇayā ca prapīḍitāḥ ,
nāśaknuvaṁstadā gantuṁ nidrayā ca pravṛddhayā.
8. te śrameṇa ca kauravyāḥ tṛṣṇayā ca prapīḍitāḥ
na aśaknuvan tadā gantum nidrayā ca pravṛddhayā
8. Afflicted by both fatigue and thirst, those Kuru descendants (Kauravyāḥ) were then unable to proceed, also due to overwhelming sleep.
8. אותם צאצאי קוּרוּ, מוכים בעייפות ובצמא ובשינה שגברה עליהם, לא היו מסוגלים אז להמשיך ללכת.
ततो भीमो वनं घोरं प्रविश्य विजनं महत् ।
न्यग्रोधं विपुलच्छायं रमणीयमुपाद्रवत् ॥९॥
9. tato bhīmo vanaṁ ghoraṁ praviśya vijanaṁ mahat ,
nyagrodhaṁ vipulacchāyaṁ ramaṇīyamupādravat.
9. tataḥ bhīmaḥ vanam ghoram praviśya vijanam mahat
nyagrodham vipulacchāyam ramaṇīyam upādravat
9. Then Bhīma, having penetrated a dreadful, vast, and deserted forest, made his way towards a delightful banyan tree which offered abundant shade.
9. אז נכנס בְּהִימַה ליער גדול, מפחיד ושומם, והגיע אל תאנת בנגל (נְיַגְרוֹדְהַא) רחבת צל ונעימה.
तत्र निक्षिप्य तान्सर्वानुवाच भरतर्षभः ।
पानीयं मृगयामीह विश्रमध्वमिति प्रभो ॥१०॥
10. tatra nikṣipya tānsarvānuvāca bharatarṣabhaḥ ,
pānīyaṁ mṛgayāmīha viśramadhvamiti prabho.
10. tatra nikṣipya tān sarvān uvāca bharatarṣabhaḥ
pānīyam mṛgayāmi iha viśramadhvam iti prabho
10. There, having laid them all down, the best of the Bharatas (Bhīma) said, "I will search for water here. You all rest, O lord (Yudhiṣṭhira)."
10. הו אדוני, אחר שהניח שם את כולם, אמר בְּהִימַה גדול צאצאי בְּהַרַטַה: אני יוצא לחפש כאן מים, נוחו בינתיים.
एते रुवन्ति मधुरं सारसा जलचारिणः ।
ध्रुवमत्र जलस्थायो महानिति मतिर्मम ॥११॥
11. ete ruvanti madhuraṁ sārasā jalacāriṇaḥ ,
dhruvamatra jalasthāyo mahāniti matirmama.
11. ete ruvanti madhuram sārasāḥ jalacāriṇaḥ
dhruvam atra jalasthāyaḥ mahān iti matiḥ mama
11. These water-dwelling cranes are crying sweetly. Surely there is a great body of water here; this is my firm belief.
11. העגורים שחיים סביב המים קוראים כאן בנעימות, ולדעתי בוודאי יש כאן מאגר מים גדול.
अनुज्ञातः स गच्छेति भ्रात्रा ज्येष्ठेन भारत ।
जगाम तत्र यत्र स्म रुवन्ति जलचारिणः ॥१२॥
12. anujñātaḥ sa gaccheti bhrātrā jyeṣṭhena bhārata ,
jagāma tatra yatra sma ruvanti jalacāriṇaḥ.
12. anujñātaḥ saḥ gaccha iti bhrātrā jyeṣṭhena
bhārata jagāma tatra yatra sma ruvanti jalacāriṇaḥ
12. O Bhārata, having been told 'Go!' by his elder brother, he went to the place where aquatic creatures were crying.
12. הו צאצא בְּהַרַטַה, אחיו הבכור הרשה לו ואמר לו לך, והוא הלך למקום שבו קראו עופות המים.
स तत्र पीत्वा पानीयं स्नात्वा च भरतर्षभ ।
उत्तरीयेण पानीयमाजहार तदा नृप ॥१३॥
13. sa tatra pītvā pānīyaṁ snātvā ca bharatarṣabha ,
uttarīyeṇa pānīyamājahāra tadā nṛpa.
13. saḥ tatra pītvā pānīyam snātvā ca bharatarṣabha
uttarīyeṇa pānīyam ājahāra tadā nṛpa
13. O best of Bharatas, O King, he then drank water there, bathed, and brought water back using his upper garment.
13. הו מלך וגדול צאצאי בְּהַרַטַה, אחר ששתה שם והתרחץ, הביא אז מים בבגד העליון שלו.
गव्यूतिमात्रादागत्य त्वरितो मातरं प्रति ।
स सुप्तां मातरं दृष्ट्वा भ्रातॄंश्च वसुधातले ।
भृशं दुःखपरीतात्मा विललाप वृकोदरः ॥१४॥
14. gavyūtimātrādāgatya tvarito mātaraṁ prati ,
sa suptāṁ mātaraṁ dṛṣṭvā bhrātṝṁśca vasudhātale ,
bhṛśaṁ duḥkhaparītātmā vilalāpa vṛkodaraḥ.
14. gavyūtimātrāt āgatya tvaritaḥ
mātaram prati saḥ suptām mātaram dṛṣṭvā
bhrātṝn ca vasudhātale bhṛśam
duḥkhaparītātmā vilalāpa vṛkodaraḥ
14. Having quickly returned from a distance of one gavyūti towards his mother, Vṛkodara, seeing his mother and brothers sleeping on the ground, became greatly overwhelmed with sorrow and lamented.
14. הוא חזר במהירות אל אמו ממרחק של כגַוְיוּטִי אחד (כשני קילומטרים), וכשראה את אמו ואת אחיו ישנים על הקרקע, נתקף וְרְקוֹדַרַה צער עמוק וקונן:
शयनेषु परार्ध्येषु ये पुरा वारणावते ।
नाधिजग्मुस्तदा निद्रां तेऽद्य सुप्ता महीतले ॥१५॥
15. śayaneṣu parārdhyeṣu ye purā vāraṇāvate ,
nādhijagmustadā nidrāṁ te'dya suptā mahītale.
15. śayaneṣu parārdhyeṣu ye purā vāraṇāvate na
adhijagmuḥ tadā nidrām te adya suptāḥ mahītale
15. Those who, in the past, could not find sleep even on the most excellent beds in Vāraṇāvata, are now sleeping on the bare ground today.
15. אלה שבוָארַנָאוַטַה, על מיטות יקרות, לא מצאו אז שינה, ישנים היום על הארץ.
स्वसारं वसुदेवस्य शत्रुसंघावमर्दिनः ।
कुन्तिभोजसुतां कुन्तीं सर्वलक्षणपूजिताम् ॥१६॥
16. svasāraṁ vasudevasya śatrusaṁghāvamardinaḥ ,
kuntibhojasutāṁ kuntīṁ sarvalakṣaṇapūjitām.
16. svasāram vasudevasya śatrusaṃghāvamardinaḥ
kuntibhojasutām kuntīm sarvalakṣaṇapūjitām
16. He lamented over the sister of Vasudeva - who was the destroyer of enemy hordes - namely Kuntī, the daughter of Kuntibhoja, who was honored with all auspicious marks.
16. הביטו בקוּנְטִי, אחותו של וַסוּדֵוַה מחץ חילות האויבים, בתו של קוּנְטִיבְּהוֹג׳ַה, הנערצת בזכות כל סימני המזל,
स्नुषां विचित्रवीर्यस्य भार्यां पाण्डोर्महात्मनः ।
प्रासादशयनां नित्यं पुण्डरीकान्तरप्रभाम् ॥१७॥
17. snuṣāṁ vicitravīryasya bhāryāṁ pāṇḍormahātmanaḥ ,
prāsādaśayanāṁ nityaṁ puṇḍarīkāntaraprabhām.
17. snuṣām vicitravīryasya bhāryām pāṇḍoḥ mahātmanaḥ
prāsādaśayanām nityam puṇḍarīkāntaraprabhām
17. Vicitravīrya's daughter-in-law, the wife of the great-souled Pāṇḍu, who habitually slept in palaces and possessed the radiance of a lotus's inner core.
17. כלתו של וִיצ׳ִיטְרַוִירְיַה ואשתו של פָּאנְדוּ בעל הנפש הנעלה, שתמיד ישנה בארמון, ושזוהרה כזוהר פנים של פרח לוטוס לבן,
सुकुमारतरां स्त्रीणां महार्हशयनोचिताम् ।
शयानां पश्यताद्येह पृथिव्यामतथोचिताम् ॥१८॥
18. sukumāratarāṁ strīṇāṁ mahārhaśayanocitām ,
śayānāṁ paśyatādyeha pṛthivyāmatathocitām.
18. sukumāratarām strīṇām mahārhaśayanocitām
śayānām paśyata adya iha pṛthivyām atathocitām
18. Observe her now, lying here on the bare earth, she who is more delicate than any other woman and accustomed only to luxurious beds, a state to which she is entirely unsuited.
18. הרכה ביותר בין הנשים, הראויה למיטות יקרות ערך, הנה היא שוכבת היום כאן על הארץ, מקום שאינו ראוי לה.
धर्मादिन्द्राच्च वायोश्च सुषुवे या सुतानिमान् ।
सेयं भूमौ परिश्रान्ता शेते ह्यद्यातथोचिता ॥१९॥
19. dharmādindrācca vāyośca suṣuve yā sutānimān ,
seyaṁ bhūmau pariśrāntā śete hyadyātathocitā.
19. dharmāt indrāt ca vāyoḥ ca suṣuve yā sutān imān
sā iyam bhūmau pariśrāntā śete hi adya atathocitā
19. She, who gave birth to these sons from the gods Dharma, Indra, and Vāyu - that very woman now lies exhausted on the earth, indeed unaccustomed to such a predicament.
19. זו שילדה את הבנים האלה מדְהַרְמַה (אל היושר), מאִינְדְרַה ומוָאיוּ, היא עצמה שוכבת היום על הארץ, מותשת, שלא כראוי לה.
किं नु दुःखतरं शक्यं मया द्रष्टुमतः परम् ।
योऽहमद्य नरव्याघ्रान्सुप्तान्पश्यामि भूतले ॥२०॥
20. kiṁ nu duḥkhataraṁ śakyaṁ mayā draṣṭumataḥ param ,
yo'hamadya naravyāghrānsuptānpaśyāmi bhūtale.
20. kiṃ nu duḥkhataram śakyam mayā draṣṭum ataḥ param
yaḥ aham adya naravyāghrān suptān paśyāmi bhūtale
20. What sorrow more severe than this could I possibly witness, I who today see these tiger-like men - these great heroes - lying asleep on the bare ground?
20. איזה צער גדול מזה אוכל עוד לראות, אני שרואה היום את גיבורי האדם הדגולים ישנים על הקרקע?
त्रिषु लोकेषु यद्राज्यं धर्मविद्योऽर्हते नृपः ।
सोऽयं भूमौ परिश्रान्तः शेते प्राकृतवत्कथम् ॥२१॥
21. triṣu lokeṣu yadrājyaṁ dharmavidyo'rhate nṛpaḥ ,
so'yaṁ bhūmau pariśrāntaḥ śete prākṛtavatkatham.
21. triṣu lokeṣu yat rājyam dharmavit yaḥ arhante nṛpaḥ
saḥ ayam bhūmau pariśrāntaḥ śete prākṛtavat katham
21. How can this king, a knower of dharma (natural law) who is worthy of ruling the three worlds, lie exhausted on the earth like an ordinary man?
21. איך המלך הזה, היודע את דרך היושר, שראוי למלכות על שלושת העולמות, שוכב מותש על הארץ כאדם פשוט?
अयं नीलाम्बुदश्यामो नरेष्वप्रतिमो भुवि ।
शेते प्राकृतवद्भूमावतो दुःखतरं नु किम् ॥२२॥
22. ayaṁ nīlāmbudaśyāmo nareṣvapratimo bhuvi ,
śete prākṛtavadbhūmāvato duḥkhataraṁ nu kim.
22. ayam nīlāmbudaśyāmaḥ nareṣu apratimaḥ bhuvi
śete prākṛtavat bhūmau ataḥ duḥkhataram nu kim
22. This person, dark like a blue cloud and unequalled among men on earth, lies on the ground like an ordinary person. What can indeed be more sorrowful than this?
22. הוא (אַרְג׳וּנַה), כהה וכחלחל כענן גשם, שאין כמוהו בין בני האדם על הארץ, שוכב על הקרקע כאדם פשוט. האם יש צער גדול מזה?
अश्विनाविव देवानां याविमौ रूपसंपदा ।
तौ प्राकृतवदद्येमौ प्रसुप्तौ धरणीतले ॥२३॥
23. aśvināviva devānāṁ yāvimau rūpasaṁpadā ,
tau prākṛtavadadyemau prasuptau dharaṇītale.
23. aśvinau iva devānām yau imau rūpasaṃpadā tau
prākṛtavat adya imau prasuptau dharaṇītale
23. These two, who by their abundance of beauty are like the Aśvins among the gods, are today lying soundly asleep on the surface of the earth like ordinary people.
23. שני אלה (נַקוּלַה וְסַהַדֵוַה), שביופיים כמו האַשְׁוִינִים שבין האלים, ישנים היום על הקרקע כאנשים פשוטים.
ज्ञातयो यस्य नैव स्युर्विषमाः कुलपांसनाः ।
स जीवेत्सुसुखं लोके ग्रामे द्रुम इवैकजः ॥२४॥
24. jñātayo yasya naiva syurviṣamāḥ kulapāṁsanāḥ ,
sa jīvetsusukhaṁ loke grāme druma ivaikajaḥ.
24. jñātayaḥ yasya na eva syuḥ viṣamāḥ kulapāṃsanāḥ
saḥ jīvet susukham loke grāme drumaḥ iva ekajaḥ
24. If a person's relatives are not hostile and family-disgracing, then that person would live very happily in the world, just like a solitary tree in a village.
24. מי שאין לו קרובים עוינים, מוכתמי שם המשפחה, יחיה בעולם באושר רב, כעץ בודד העומד בכפר.
एको वृक्षो हि यो ग्रामे भवेत्पर्णफलान्वितः ।
चैत्यो भवति निर्ज्ञातिरर्चनीयः सुपूजितः ॥२५॥
25. eko vṛkṣo hi yo grāme bhavetparṇaphalānvitaḥ ,
caityo bhavati nirjñātirarcanīyaḥ supūjitaḥ.
25. ekaḥ vṛkṣaḥ hi yaḥ grāme bhavet parṇaphalānvitaḥ
caityaḥ bhavati nirjñātiḥ arcanīyaḥ supūjitaḥ
25. Indeed, a single tree in a village that is endowed with leaves and fruits, even if it stands alone without kinsmen, becomes a sacred shrine (caitya), worthy of worship and highly revered.
25. אפילו עץ בודד בכפר, העטור עלים ופירות, נעשה עץ מקודש שאין לו קרובים, ראוי לכבוד ונערץ היטב,
येषां च बहवः शूरा ज्ञातयो धर्मसंश्रिताः ।
ते जीवन्ति सुखं लोके भवन्ति च निरामयाः ॥२६॥
26. yeṣāṁ ca bahavaḥ śūrā jñātayo dharmasaṁśritāḥ ,
te jīvanti sukhaṁ loke bhavanti ca nirāmayāḥ.
26. yeṣām ca bahavaḥ śūrāḥ jñātayaḥ dharmasaṃśritāḥ
te jīvanti sukham loke bhavanti ca nirāmayāḥ
26. And those whose many brave relatives are devoted to natural law (dharma), they live happily in the world and become free from illness.
26. ואילו אלה שיש להם קרובי משפחה רבים, גיבורים הדבקים בדרך היושר, חיים באושר בעולם ונהנים מבריאות,
बलवन्तः समृद्धार्था मित्रबान्धवनन्दनाः ।
जीवन्त्यन्योन्यमाश्रित्य द्रुमाः काननजा इव ॥२७॥
27. balavantaḥ samṛddhārthā mitrabāndhavanandanāḥ ,
jīvantyanyonyamāśritya drumāḥ kānanajā iva.
27. balavantaḥ samṛddhārthāḥ mitrabāndhavanandanāḥ
jīvanti anyonyam āśritya drumāḥ kānanajāḥ iva
27. Powerful individuals who are prosperous and bring joy to their friends and relatives thrive by depending on one another, much like trees that grow in a forest.
27. (אותם אנשים) חזקים, בעלי רכוש מבוסס, מענגים את ידידיהם ואת קרוביהם, וחיים כשהם נשענים זה על זה, כמו עצים הגדלים ביער.
वयं तु धृतराष्ट्रेण सपुत्रेण दुरात्मना ।
विवासिता न दग्धाश्च कथंचित्तस्य शासनात् ॥२८॥
28. vayaṁ tu dhṛtarāṣṭreṇa saputreṇa durātmanā ,
vivāsitā na dagdhāśca kathaṁcittasya śāsanāt.
28. vayam tu dhṛtarāṣṭreṇa saputreṇa durātmanā
vivāsitāḥ na dagdhāḥ ca kathaṃcit tasya śāsanāt
28. However, we were exiled by the wicked Dhritarashtra, along with his sons, but somehow, by his command, we were not burnt.
28. אך אותנו גירש דְהְרְטַרָאשְׁתְרַה הרשע יחד עם בניו, ובפקודתו בקושי רב לא נשרפנו חיים.
तस्मान्मुक्ता वयं दाहादिमं वृक्षमुपाश्रिताः ।
कां दिशं प्रतिपत्स्यामः प्राप्ताः क्लेशमनुत्तमम् ॥२९॥
29. tasmānmuktā vayaṁ dāhādimaṁ vṛkṣamupāśritāḥ ,
kāṁ diśaṁ pratipatsyāmaḥ prāptāḥ kleśamanuttamam.
29. tasmāt muktāḥ vayam dāhāt imam vṛkṣam upāśritāḥ
kām diśam pratipatṣyāmaḥ prāptāḥ kleśam anuttamam
29. Therefore, we, liberated from that burning and having taken refuge in this tree, having endured unsurpassed suffering, to which direction shall we now proceed?
29. כך ניצלנו מהשריפה ומצאנו מחסה בעץ הזה. לאיזה כיוון נפנה עכשיו, אחרי שהגענו לצער שאין גדול ממנו?
नातिदूरे च नगरं वनादस्माद्धि लक्षये ।
जागर्तव्ये स्वपन्तीमे हन्त जागर्म्यहं स्वयम् ॥३०॥
30. nātidūre ca nagaraṁ vanādasmāddhi lakṣaye ,
jāgartavye svapantīme hanta jāgarmyahaṁ svayam.
30. na atidūre ca nagaram vanāt asmāt hi lakṣaye
jāgartavye svapantī ime hanta jāgarmi aham svayam
30. I perceive a city not very far from this forest. Alas, while these two are sleeping and ought to be vigilant, I myself will remain awake.
30. אני רואה שלא רחוק מהיער הזה יש עיר. הללו ישנים בשעה שיש להישאר ערים, ולכן אני עצמי נשאר ער.
पास्यन्तीमे जलं पश्चात्प्रतिबुद्धा जितक्लमाः ।
इति भीमो व्यवस्यैव जजागार स्वयं तदा ॥३१॥
31. pāsyantīme jalaṁ paścātpratibuddhā jitaklamāḥ ,
iti bhīmo vyavasyaiva jajāgāra svayaṁ tadā.
31. pāsyantī ime jalam paścāt pratibuddhāḥ jitaklamāḥ
iti bhīmaḥ vyavasya eva jajāgāra svayam tadā
31. Saying, "These two will drink water later, after they awaken and overcome their fatigue," Bhima himself then resolved to stay awake and did so.
31. אחר כך, כשיתעוררו וכוחם יחזור אליהם, הם ישתו מים. כך החליט בְּהִימַה, ועמד אז ער בעצמו.