Skip to content
אתר זה לא תומך בגרסאות ישנות של אינטרנט אקספלורר
מומלץ להשתמש בדפדפן גוגל כרום או פיירפוקס מוזילה
(או באינטרנט אקספלורר / edge עדכני)
Enjoy Learning Sanskrit tips, tools, resources and more...

महाभारतः       mahābhārataḥ - book-15, chapter-44

Use the following checkboxes to set the display options for this chapter (You can also control the display of each verse separately):
what would you like to see in each verse:
जनमेजय उवाच ।
दृष्ट्वा पुत्रांस्तथा पौत्रान्सानुबन्धाञ्जनाधिपः ।
धृतराष्ट्रः किमकरोद्राजा चैव युधिष्ठिरः ॥१॥
1. janamejaya uvāca ,
dṛṣṭvā putrāṁstathā pautrānsānubandhāñjanādhipaḥ ,
dhṛtarāṣṭraḥ kimakarodrājā caiva yudhiṣṭhiraḥ.
वैशंपायन उवाच ।
तद्दृष्ट्वा महदाश्चर्यं पुत्राणां दर्शनं पुनः ।
वीतशोकः स राजर्षिः पुनराश्रममागमत् ॥२॥
2. vaiśaṁpāyana uvāca ,
taddṛṣṭvā mahadāścaryaṁ putrāṇāṁ darśanaṁ punaḥ ,
vītaśokaḥ sa rājarṣiḥ punarāśramamāgamat.
इतरस्तु जनः सर्वस्ते चैव परमर्षयः ।
प्रतिजग्मुर्यथाकामं धृतराष्ट्राभ्यनुज्ञया ॥३॥
3. itarastu janaḥ sarvaste caiva paramarṣayaḥ ,
pratijagmuryathākāmaṁ dhṛtarāṣṭrābhyanujñayā.
पाण्डवास्तु महात्मानो लघुभूयिष्ठसैनिकाः ।
अनुजग्मुर्महात्मानं सदारं तं महीपतिम् ॥४॥
4. pāṇḍavāstu mahātmāno laghubhūyiṣṭhasainikāḥ ,
anujagmurmahātmānaṁ sadāraṁ taṁ mahīpatim.
तमाश्रमगतं धीमान्ब्रह्मर्षिर्लोकपूजितः ।
मुनिः सत्यवतीपुत्रो धृतराष्ट्रमभाषत ॥५॥
5. tamāśramagataṁ dhīmānbrahmarṣirlokapūjitaḥ ,
muniḥ satyavatīputro dhṛtarāṣṭramabhāṣata.
धृतराष्ट्र महाबाहो शृणु कौरवनन्दन ।
श्रुतं ते ज्ञानवृद्धानामृषीणां पुण्यकर्मणाम् ॥६॥
6. dhṛtarāṣṭra mahābāho śṛṇu kauravanandana ,
śrutaṁ te jñānavṛddhānāmṛṣīṇāṁ puṇyakarmaṇām.
ऋद्धाभिजनवृद्धानां वेदवेदाङ्गवेदिनाम् ।
धर्मज्ञानां पुराणानां वदतां विविधाः कथाः ॥७॥
7. ṛddhābhijanavṛddhānāṁ vedavedāṅgavedinām ,
dharmajñānāṁ purāṇānāṁ vadatāṁ vividhāḥ kathāḥ.
मा स्म शोके मनः कार्षीर्दिष्टे न व्यथते बुधः ।
श्रुतं देवरहस्यं ते नारदाद्देवदर्शनात् ॥८॥
8. mā sma śoke manaḥ kārṣīrdiṣṭe na vyathate budhaḥ ,
śrutaṁ devarahasyaṁ te nāradāddevadarśanāt.
गतास्ते क्षत्रधर्मेण शस्त्रपूतां गतिं शुभाम् ।
यथा दृष्टास्त्वया पुत्रा यथाकामविहारिणः ॥९॥
9. gatāste kṣatradharmeṇa śastrapūtāṁ gatiṁ śubhām ,
yathā dṛṣṭāstvayā putrā yathākāmavihāriṇaḥ.
युधिष्ठिरस्त्वयं धीमान्भवन्तमनुरुध्यते ।
सहितो भ्रातृभिः सर्वैः सदारः ससुहृज्जनः ॥१०॥
10. yudhiṣṭhirastvayaṁ dhīmānbhavantamanurudhyate ,
sahito bhrātṛbhiḥ sarvaiḥ sadāraḥ sasuhṛjjanaḥ.
विसर्जयैनं यात्वेष स्वराज्यमनुशासताम् ।
मासः समधिको ह्येषामतीतो वसतां वने ॥११॥
11. visarjayainaṁ yātveṣa svarājyamanuśāsatām ,
māsaḥ samadhiko hyeṣāmatīto vasatāṁ vane.
एतद्धि नित्यं यत्नेन पदं रक्ष्यं परंतप ।
बहुप्रत्यर्थिकं ह्येतद्राज्यं नाम नराधिप ॥१२॥
12. etaddhi nityaṁ yatnena padaṁ rakṣyaṁ paraṁtapa ,
bahupratyarthikaṁ hyetadrājyaṁ nāma narādhipa.
इत्युक्तः कौरवो राजा व्यासेनामितबुद्धिना ।
युधिष्ठिरमथाहूय वाग्मी वचनमब्रवीत् ॥१३॥
13. ityuktaḥ kauravo rājā vyāsenāmitabuddhinā ,
yudhiṣṭhiramathāhūya vāgmī vacanamabravīt.
अजातशत्रो भद्रं ते शृणु मे भ्रातृभिः सह ।
त्वत्प्रसादान्महीपाल शोको नास्मान्प्रबाधते ॥१४॥
14. ajātaśatro bhadraṁ te śṛṇu me bhrātṛbhiḥ saha ,
tvatprasādānmahīpāla śoko nāsmānprabādhate.
रमे चाहं त्वया पुत्र पुरेव गजसाह्वये ।
नाथेनानुगतो विद्वन्प्रियेषु परिवर्तिना ॥१५॥
15. rame cāhaṁ tvayā putra pureva gajasāhvaye ,
nāthenānugato vidvanpriyeṣu parivartinā.
प्राप्तं पुत्रफलं त्वत्तः प्रीतिर्मे विपुला त्वयि ।
न मे मन्युर्महाबाहो गम्यतां पुत्र मा चिरम् ॥१६॥
16. prāptaṁ putraphalaṁ tvattaḥ prītirme vipulā tvayi ,
na me manyurmahābāho gamyatāṁ putra mā ciram.
भवन्तं चेह संप्रेक्ष्य तपो मे परिहीयते ।
तपोयुक्तं शरीरं च त्वां दृष्ट्वा धारितं पुनः ॥१७॥
17. bhavantaṁ ceha saṁprekṣya tapo me parihīyate ,
tapoyuktaṁ śarīraṁ ca tvāṁ dṛṣṭvā dhāritaṁ punaḥ.
मातरौ ते तथैवेमे शीर्णपर्णकृताशने ।
मम तुल्यव्रते पुत्र नचिरं वर्तयिष्यतः ॥१८॥
18. mātarau te tathaiveme śīrṇaparṇakṛtāśane ,
mama tulyavrate putra naciraṁ vartayiṣyataḥ.
दुर्योधनप्रभृतयो दृष्टा लोकान्तरं गताः ।
व्यासस्य तपसो वीर्याद्भवतश्च समागमात् ॥१९॥
19. duryodhanaprabhṛtayo dṛṣṭā lokāntaraṁ gatāḥ ,
vyāsasya tapaso vīryādbhavataśca samāgamāt.
प्रयोजनं चिरं वृत्तं जीवितस्य च मेऽनघ ।
उग्रं तपः समास्थास्ये त्वमनुज्ञातुमर्हसि ॥२०॥
20. prayojanaṁ ciraṁ vṛttaṁ jīvitasya ca me'nagha ,
ugraṁ tapaḥ samāsthāsye tvamanujñātumarhasi.
त्वय्यद्य पिण्डः कीर्तिश्च कुलं चेदं प्रतिष्ठितम् ।
श्वो वाद्य वा महाबाहो गम्यतां पुत्र मा चिरम् ॥२१॥
21. tvayyadya piṇḍaḥ kīrtiśca kulaṁ cedaṁ pratiṣṭhitam ,
śvo vādya vā mahābāho gamyatāṁ putra mā ciram.
राजनीतिः सुबहुशः श्रुता ते भरतर्षभ ।
संदेष्टव्यं न पश्यामि कृतमेतावता विभो ॥२२॥
22. rājanītiḥ subahuśaḥ śrutā te bharatarṣabha ,
saṁdeṣṭavyaṁ na paśyāmi kṛtametāvatā vibho.
इत्युक्तवचनं तात नृपो राजानमब्रवीत् ।
न मामर्हसि धर्मज्ञ परित्यक्तुमनागसम् ॥२३॥
23. ityuktavacanaṁ tāta nṛpo rājānamabravīt ,
na māmarhasi dharmajña parityaktumanāgasam.
कामं गच्छन्तु मे सर्वे भ्रातरोऽनुचरास्तथा ।
भवन्तमहमन्विष्ये मातरौ च यतव्रते ॥२४॥
24. kāmaṁ gacchantu me sarve bhrātaro'nucarāstathā ,
bhavantamahamanviṣye mātarau ca yatavrate.
तमुवाचाथ गान्धारी मैवं पुत्र शृणुष्व मे ।
त्वय्यधीनं कुरुकुलं पिण्डश्च श्वशुरस्य मे ॥२५॥
25. tamuvācātha gāndhārī maivaṁ putra śṛṇuṣva me ,
tvayyadhīnaṁ kurukulaṁ piṇḍaśca śvaśurasya me.
गम्यतां पुत्र पर्याप्तमेतावत्पूजिता वयम् ।
राजा यदाह तत्कार्यं त्वया पुत्र पितुर्वचः ॥२६॥
26. gamyatāṁ putra paryāptametāvatpūjitā vayam ,
rājā yadāha tatkāryaṁ tvayā putra piturvacaḥ.
इत्युक्तः स तु गान्धार्या कुन्तीमिदमुवाच ह ।
स्नेहबाष्पाकुले नेत्रे प्रमृज्य रुदतीं वचः ॥२७॥
27. ityuktaḥ sa tu gāndhāryā kuntīmidamuvāca ha ,
snehabāṣpākule netre pramṛjya rudatīṁ vacaḥ.
विसर्जयति मां राजा गान्धारी च यशस्विनी ।
भवत्यां बद्धचित्तस्तु कथं यास्यामि दुःखितः ॥२८॥
28. visarjayati māṁ rājā gāndhārī ca yaśasvinī ,
bhavatyāṁ baddhacittastu kathaṁ yāsyāmi duḥkhitaḥ.
न चोत्सहे तपोविघ्नं कर्तुं ते धर्मचारिणि ।
तपसो हि परं नास्ति तपसा विन्दते महत् ॥२९॥
29. na cotsahe tapovighnaṁ kartuṁ te dharmacāriṇi ,
tapaso hi paraṁ nāsti tapasā vindate mahat.
ममापि न तथा राज्ञि राज्ये बुद्धिर्यथा पुरा ।
तपस्येवानुरक्तं मे मनः सर्वात्मना तथा ॥३०॥
30. mamāpi na tathā rājñi rājye buddhiryathā purā ,
tapasyevānuraktaṁ me manaḥ sarvātmanā tathā.
शून्येयं च मही सर्वा न मे प्रीतिकरी शुभे ।
बान्धवा नः परिक्षीणा बलं नो न यथा पुरा ॥३१॥
31. śūnyeyaṁ ca mahī sarvā na me prītikarī śubhe ,
bāndhavā naḥ parikṣīṇā balaṁ no na yathā purā.
पाञ्चालाः सुभृशं क्षीणाः कन्यामात्रावशेषिताः ।
न तेषां कुलकर्तारं कंचित्पश्याम्यहं शुभे ॥३२॥
32. pāñcālāḥ subhṛśaṁ kṣīṇāḥ kanyāmātrāvaśeṣitāḥ ,
na teṣāṁ kulakartāraṁ kaṁcitpaśyāmyahaṁ śubhe.
सर्वे हि भस्मसान्नीता द्रोणेनैकेन संयुगे ।
अवशेषास्तु निहता द्रोणपुत्रेण वै निशि ॥३३॥
33. sarve hi bhasmasānnītā droṇenaikena saṁyuge ,
avaśeṣāstu nihatā droṇaputreṇa vai niśi.
चेदयश्चैव मत्स्याश्च दृष्टपूर्वास्तथैव नः ।
केवलं वृष्णिचक्रं तु वासुदेवपरिग्रहात् ।
यं दृष्ट्वा स्थातुमिच्छामि धर्मार्थं नान्यहेतुकम् ॥३४॥
34. cedayaścaiva matsyāśca dṛṣṭapūrvāstathaiva naḥ ,
kevalaṁ vṛṣṇicakraṁ tu vāsudevaparigrahāt ,
yaṁ dṛṣṭvā sthātumicchāmi dharmārthaṁ nānyahetukam.
शिवेन पश्य नः सर्वान्दुर्लभं दर्शनं तव ।
भविष्यत्यम्ब राजा हि तीव्रमारप्स्यते तपः ॥३५॥
35. śivena paśya naḥ sarvāndurlabhaṁ darśanaṁ tava ,
bhaviṣyatyamba rājā hi tīvramārapsyate tapaḥ.
एतच्छ्रुत्वा महाबाहुः सहदेवो युधां पतिः ।
युधिष्ठिरमुवाचेदं बाष्पव्याकुललोचनः ॥३६॥
36. etacchrutvā mahābāhuḥ sahadevo yudhāṁ patiḥ ,
yudhiṣṭhiramuvācedaṁ bāṣpavyākulalocanaḥ.
नोत्सहेऽहं परित्यक्तुं मातरं पार्थिवर्षभ ।
प्रतियातु भवान्क्षिप्रं तपस्तप्स्याम्यहं वने ॥३७॥
37. notsahe'haṁ parityaktuṁ mātaraṁ pārthivarṣabha ,
pratiyātu bhavānkṣipraṁ tapastapsyāmyahaṁ vane.
इहैव शोषयिष्यामि तपसाहं कलेवरम् ।
पादशुश्रूषणे युक्तो राज्ञो मात्रोस्तथानयोः ॥३८॥
38. ihaiva śoṣayiṣyāmi tapasāhaṁ kalevaram ,
pādaśuśrūṣaṇe yukto rājño mātrostathānayoḥ.
तमुवाच ततः कुन्ती परिष्वज्य महाभुजम् ।
गम्यतां पुत्र मैवं त्वं वोचः कुरु वचो मम ॥३९॥
39. tamuvāca tataḥ kuntī pariṣvajya mahābhujam ,
gamyatāṁ putra maivaṁ tvaṁ vocaḥ kuru vaco mama.
आगमा वः शिवाः सन्तु स्वस्था भवत पुत्रकाः ।
उपरोधो भवेदेवमस्माकं तपसः कृते ॥४०॥
40. āgamā vaḥ śivāḥ santu svasthā bhavata putrakāḥ ,
uparodho bhavedevamasmākaṁ tapasaḥ kṛte.
त्वत्स्नेहपाशबद्धा च हीयेयं तपसः परात् ।
तस्मात्पुत्रक गच्छ त्वं शिष्टमल्पं हि नः प्रभो ॥४१॥
41. tvatsnehapāśabaddhā ca hīyeyaṁ tapasaḥ parāt ,
tasmātputraka gaccha tvaṁ śiṣṭamalpaṁ hi naḥ prabho.
एवं संस्तम्भितं वाक्यैः कुन्त्या बहुविधैर्मनः ।
सहदेवस्य राजेन्द्र राज्ञश्चैव विशेषतः ॥४२॥
42. evaṁ saṁstambhitaṁ vākyaiḥ kuntyā bahuvidhairmanaḥ ,
sahadevasya rājendra rājñaścaiva viśeṣataḥ.
ते मात्रा समनुज्ञाता राज्ञा च कुरुपुंगवाः ।
अभिवाद्य कुरुश्रेष्ठमामन्त्रयितुमारभन् ॥४३॥
43. te mātrā samanujñātā rājñā ca kurupuṁgavāḥ ,
abhivādya kuruśreṣṭhamāmantrayitumārabhan.
राजन्प्रतिगमिष्यामः शिवेन प्रतिनन्दिताः ।
अनुज्ञातास्त्वया राजन्गमिष्यामो विकल्मषाः ॥४४॥
44. rājanpratigamiṣyāmaḥ śivena pratinanditāḥ ,
anujñātāstvayā rājangamiṣyāmo vikalmaṣāḥ.
एवमुक्तः स राजर्षिर्धर्मराज्ञा महात्मना ।
अनुजज्ञे जयाशीर्भिरभिनन्द्य युधिष्ठिरम् ॥४५॥
45. evamuktaḥ sa rājarṣirdharmarājñā mahātmanā ,
anujajñe jayāśīrbhirabhinandya yudhiṣṭhiram.
भीमं च बलिनां श्रेष्ठं सान्त्वयामास पार्थिवः ।
स चास्य सम्यङ्मेधावी प्रत्यपद्यत वीर्यवान् ॥४६॥
46. bhīmaṁ ca balināṁ śreṣṭhaṁ sāntvayāmāsa pārthivaḥ ,
sa cāsya samyaṅmedhāvī pratyapadyata vīryavān.
अर्जुनं च समाश्लिष्य यमौ च पुरुषर्षभौ ।
अनुजज्ञे स कौरव्यः परिष्वज्याभिनन्द्य च ॥४७॥
47. arjunaṁ ca samāśliṣya yamau ca puruṣarṣabhau ,
anujajñe sa kauravyaḥ pariṣvajyābhinandya ca.
गान्धार्या चाभ्यनुज्ञाताः कृतपादाभिवन्दनाः ।
जनन्या समुपाघ्राताः परिष्वक्ताश्च ते नृपम् ।
चक्रुः प्रदक्षिणं सर्वे वत्सा इव निवारणे ॥४८॥
48. gāndhāryā cābhyanujñātāḥ kṛtapādābhivandanāḥ ,
jananyā samupāghrātāḥ pariṣvaktāśca te nṛpam ,
cakruḥ pradakṣiṇaṁ sarve vatsā iva nivāraṇe.
पुनः पुनर्निरीक्षन्तः प्रजग्मुस्ते प्रदक्षिणम् ।
तथैव द्रौपदी साध्वी सर्वाः कौरवयोषितः ॥४९॥
49. punaḥ punarnirīkṣantaḥ prajagmuste pradakṣiṇam ,
tathaiva draupadī sādhvī sarvāḥ kauravayoṣitaḥ.
न्यायतः श्वशुरे वृत्तिं प्रयुज्य प्रययुस्ततः ।
श्वश्रूभ्यां समनुज्ञाताः परिष्वज्याभिनन्दिताः ।
संदिष्टाश्चेतिकर्तव्यं प्रययुर्भर्तृभिः सह ॥५०॥
50. nyāyataḥ śvaśure vṛttiṁ prayujya prayayustataḥ ,
śvaśrūbhyāṁ samanujñātāḥ pariṣvajyābhinanditāḥ ,
saṁdiṣṭāścetikartavyaṁ prayayurbhartṛbhiḥ saha.
ततः प्रजज्ञे निनदः सूतानां युज्यतामिति ।
उष्ट्राणां क्रोशतां चैव हयानां हेषतामपि ॥५१॥
51. tataḥ prajajñe ninadaḥ sūtānāṁ yujyatāmiti ,
uṣṭrāṇāṁ krośatāṁ caiva hayānāṁ heṣatāmapi.
ततो युधिष्ठिरो राजा सदारः सहसैनिकः ।
नगरं हास्तिनपुरं पुनरायात्सबान्धवः ॥५२॥
52. tato yudhiṣṭhiro rājā sadāraḥ sahasainikaḥ ,
nagaraṁ hāstinapuraṁ punarāyātsabāndhavaḥ.