Skip to content
אתר זה לא תומך בגרסאות ישנות של אינטרנט אקספלורר
מומלץ להשתמש בדפדפן גוגל כרום או פיירפוקס מוזילה
(או באינטרנט אקספלורר / edge עדכני)
Enjoy Learning Sanskrit tips, tools, resources and more...

महाभारतः       mahābhārataḥ - book-5, chapter-89

Use the following checkboxes to set the display options for this chapter (You can also control the display of each verse separately):
what would you like to see in each verse:
which language(s) would you like to see in the translations:
वैशंपायन उवाच ।
पृथामामन्त्र्य गोविन्दः कृत्वा चापि प्रदक्षिणम् ।
दुर्योधनगृहं शौरिरभ्यगच्छदरिंदमः ॥१॥
1. vaiśaṁpāyana uvāca ,
pṛthāmāmantrya govindaḥ kṛtvā cāpi pradakṣiṇam ,
duryodhanagṛhaṁ śaurirabhyagacchadariṁdamaḥ.
1. vaiśaṃpāyana uvāca pṛthām āmantrya govindaḥ kṛtvā ca api
pradakṣiṇam duryodhanagṛham śauriḥ abhyagacchat ariṃdamaḥ
1. Vaiśampāyana said: Having taken leave of Pṛthā and performed a circumambulation as well, Govinda, the subduer of enemies (ariṃdama), went towards Duryodhana's dwelling.
1. וַישַׁמְפָּאיַנַה אמר: אחרי שנפרד מפְּרִיתְהָא וסבב סביבה בכבוד, שַׁאוּרִי (קְרְשְׁנַה) מכניע האויבים הגיע אל ביתו של דוּרְיוֹדְהַנַה,
लक्ष्म्या परमया युक्तं पुरंदरगृहोपमम् ।
तस्य कक्ष्या व्यतिक्रम्य तिस्रो द्वाःस्थैरवारितः ॥२॥
2. lakṣmyā paramayā yuktaṁ puraṁdaragṛhopamam ,
tasya kakṣyā vyatikramya tisro dvāḥsthairavāritaḥ.
2. lakṣmyā paramayā yuktam purandara-gṛhopamam tasya
kakṣyā vyatikramya tisraḥ dvāḥsthaiḥ avāritaḥ
2. Unimpeded by the doorkeepers, he passed through its three chambers, which were endowed with supreme splendor and resembled the palace of Indra.
2. (בית) המלא הדר עליון, הדומה לביתו של פּוּרַנְדַרַה (אִינְדְרַה). הוא עבר שלוש חצרות ושומרי השערים לא עצרו אותו,
ततोऽभ्रघनसंकाशं गिरिकूटमिवोच्छ्रितम् ।
श्रिया ज्वलन्तं प्रासादमारुरोह महायशाः ॥३॥
3. tato'bhraghanasaṁkāśaṁ girikūṭamivocchritam ,
śriyā jvalantaṁ prāsādamāruroha mahāyaśāḥ.
3. tataḥ abhraghana-saṃkāśam giri-kūṭam iva ucchritam
śriyā jvalantam prāsādam āruroha mahāyaśāḥ
3. Then, the illustrious one ascended the palace, which was like a dark cloud, towering like a mountain peak, and shining with splendor.
3. ואז עלה בעל השם הגדול אל הארמון, שנראה כענן כבד וגבוה כפסגת הר, ובהק בהדרו.
तत्र राजसहस्रैश्च कुरुभिश्चाभिसंवृतम् ।
धार्तराष्ट्रं महाबाहुं ददर्शासीनमासने ॥४॥
4. tatra rājasahasraiśca kurubhiścābhisaṁvṛtam ,
dhārtarāṣṭraṁ mahābāhuṁ dadarśāsīnamāsane.
4. tatra rāja-sahasraiḥ ca kurubhiḥ ca abhisaṃvṛtam
dhārtarāṣṭram mahābāhum dadarśa āsīnam āsane
4. There, he saw the mighty-armed son of Dhṛtarāṣṭra (Duryodhana) seated on a seat, surrounded by thousands of kings and Kurus.
4. שם ראה את בנו של דְהְרְטַרָאשְׁטְרַה איש הזרועות החזקות, יושב על כסאו, מוקף באלפי מלכים ובבני קוּרוּ.
दुःशासनं च कर्णं च शकुनिं चापि सौबलम् ।
दुर्योधनसमीपे तानासनस्थान्ददर्श सः ॥५॥
5. duḥśāsanaṁ ca karṇaṁ ca śakuniṁ cāpi saubalam ,
duryodhanasamīpe tānāsanasthāndadarśa saḥ.
5. duḥśāsanam ca karṇam ca śakunim ca api saubalam
duryodhana-samīpe tān āsanasthān dadarśa saḥ
5. Near Duryodhana, he saw Duḥśāsana, Karṇa, and Śakuni (the son of Subala), who were seated there.
5. הוא ראה גם את דוּהְשָׁאסַנַה, את קַרְנַה ואת שַׁקוּנִי בן סֻבַּלַה, יושבים על מושבים לצד דוּרְיוֹדְהַנַה.
अभ्यागच्छति दाशार्हे धार्तराष्ट्रो महायशाः ।
उदतिष्ठत्सहामात्यः पूजयन्मधुसूदनम् ॥६॥
6. abhyāgacchati dāśārhe dhārtarāṣṭro mahāyaśāḥ ,
udatiṣṭhatsahāmātyaḥ pūjayanmadhusūdanam.
6. abhyāgacchati dāśārhe dhārtarāṣṭraḥ mahāyaśāḥ
udatiṣṭhat sahāmātyaḥ pūjayan madhusūdanam
6. When the illustrious son of Dhṛtarāṣṭra (Duryodhana) approached the Dāśārha (Krishna), he rose along with his ministers, honoring Madhusūdana (Krishna).
6. כשהתקרב דָאשָׁארְהַה, קם בנו של דְהְרְטַרָאשְׁטְרַה בעל השם הגדול יחד עם שריו, וכיבד את מַדְהוּסוּדַנַה.
समेत्य धार्तराष्ट्रेण सहामात्येन केशवः ।
राजभिस्तत्र वार्ष्णेयः समागच्छद्यथावयः ॥७॥
7. sametya dhārtarāṣṭreṇa sahāmātyena keśavaḥ ,
rājabhistatra vārṣṇeyaḥ samāgacchadyathāvayaḥ.
7. sametya dhārtarāṣṭreṇa sahāmātyena keśavaḥ
rājabhiḥ tatra vārṣṇeyaḥ samāgacchat yathāvayaḥ
7. After Keśava (Krishna) had met with the son of Dhṛtarāṣṭra (Duryodhana) and his ministers, Vārṣṇeya (Krishna) then met there with the other kings, respectfully according to their age and status.
7. קֵשַׁוַה בן וִרְשְׁנִי נפגש שם עם בנו של דְהְרְטַרָאשְׁטְרַה ועם שריו, ועם המלכים, וברך כל אחד לפי גילו.
तत्र जाम्बूनदमयं पर्यङ्कं सुपरिष्कृतम् ।
विविधास्तरणास्तीर्णमभ्युपाविशदच्युतः ॥८॥
8. tatra jāmbūnadamayaṁ paryaṅkaṁ supariṣkṛtam ,
vividhāstaraṇāstīrṇamabhyupāviśadacyutaḥ.
8. tatra jāmbūnadamayam paryaṅkam supariṣkṛtam
vividhāstaraṇāstīrṇam abhyupāviśat acyutaḥ
8. There, Acyuta (Krishna) sat down upon a beautiful couch, made of Jambūnada gold and covered with various kinds of splendid coverings.
8. שם התיישב אַצ׳ְיוּטַה על ספה מזהב, מקושטת היטב ומכוסה בכיסויים רבים ושונים.
तस्मिन्गां मधुपर्कं च उपहृत्य जनार्दने ।
निवेदयामास तदा गृहान्राज्यं च कौरवः ॥९॥
9. tasmingāṁ madhuparkaṁ ca upahṛtya janārdane ,
nivedayāmāsa tadā gṛhānrājyaṁ ca kauravaḥ.
9. tasmin gām madhuparkam ca upahṛtya janārdane
nivedayāmāsa tadā gṛhān rājyam ca kauravaḥ
9. When Janārdana (Krishna) was present, the Kaurava (Duryodhana) then offered Him a cow and madhuparka (a special respectful offering), and also presented his houses and kingdom.
9. אז הגיש בן קוּרוּ לג׳ַנָארְדַנַה פרה ומַדְהוּפַּרְקַה (מנחת קבלת הפנים לאורח, תערובת דבש), ומסר לו את בתיו ואת ממלכתו.
तत्र गोविन्दमासीनं प्रसन्नादित्यवर्चसम् ।
उपासां चक्रिरे सर्वे कुरवो राजभिः सह ॥१०॥
10. tatra govindamāsīnaṁ prasannādityavarcasam ,
upāsāṁ cakrire sarve kuravo rājabhiḥ saha.
10. tatra govindam āsīnam prasannādityavarcasam
upāsām cakrire sarve kuravaḥ rājabhiḥ saha
10. There, all the Kurus, accompanied by kings, worshipped Govinda (Kṛṣṇa), who was seated and whose radiance was like that of the bright sun.
10. שם כולם, בני קוּרוּ יחד עם המלכים, שירתו ושמרו על גוֹבִינְדַה היושב, שזהר כשמש עולה.
ततो दुर्योधनो राजा वार्ष्णेयं जयतां वरम् ।
न्यमन्त्रयद्भोजनेन नाभ्यनन्दच्च केशवः ॥११॥
11. tato duryodhano rājā vārṣṇeyaṁ jayatāṁ varam ,
nyamantrayadbhojanena nābhyanandacca keśavaḥ.
11. tataḥ duryodhanaḥ rājā vārṣṇeyam jayatām varam
nyamantrayat bhojanena na abhyanandat ca keśavaḥ
11. Then King Duryodhana invited Vārṣṇeya (Kṛṣṇa), the best among victors, for a meal, but Keśava (Kṛṣṇa) did not accept it.
11. אז המלך דוּרְיוֹדְהַנַה הזמין את בן וִרְשְׁנִי, הטוב שבמנצחים, לסעודה, אך קֵשַׁוַה לא קיבל את ההזמנה בברכה.
ततो दुर्योधनः कृष्णमब्रवीद्राजसंसदि ।
मृदुपूर्वं शठोदर्कं कर्णमाभाष्य कौरवः ॥१२॥
12. tato duryodhanaḥ kṛṣṇamabravīdrājasaṁsadi ,
mṛdupūrvaṁ śaṭhodarkaṁ karṇamābhāṣya kauravaḥ.
12. tataḥ duryodhanaḥ kṛṣṇam abravīt rājasansadi
mṛdupūrvam śaṭhodarkam karṇam ābhāṣya kauravaḥ
12. Then Duryodhana, the Kuru, spoke to Kṛṣṇa in the assembly of kings, having first addressed Karṇa, with words that were initially mild but ultimately malicious.
12. אז דוּרְיוֹדְהַנַה הקוּרוּי פנה אל קַרְנַה ואמר לקְרְשְׁנַה באסיפת המלך, בדברים שבתחילתם רכים ובסופם מרמה.
कस्मादन्नानि पानानि वासांसि शयनानि च ।
त्वदर्थमुपनीतानि नाग्रहीस्त्वं जनार्दन ॥१३॥
13. kasmādannāni pānāni vāsāṁsi śayanāni ca ,
tvadarthamupanītāni nāgrahīstvaṁ janārdana.
13. kasmāt annāni pānāni vāsāṃsi śayanāni ca
tvadartham upanītāni na agrahīḥ tvam janārdana
13. "O Janārdana (Kṛṣṇa), why did you not accept the foods, drinks, garments, and beds that were offered for you?"
13. הו ג׳ַנָארְדַנַה, מדוע לא קיבלת את המאכלים, המשקאות, הבגדים והמיטות שהובאו למענך?
उभयोश्चाददः साह्यमुभयोश्च हिते रतः ।
संबन्धी दयितश्चासि धृतराष्ट्रस्य माधव ॥१४॥
14. ubhayoścādadaḥ sāhyamubhayośca hite rataḥ ,
saṁbandhī dayitaścāsi dhṛtarāṣṭrasya mādhava.
14. ubhayoḥ ca ādadaḥ sāhyam ubhayoḥ ca hite rataḥ
sambandhī dayitaḥ ca asi dhṛtarāṣṭrasya mādhava
14. O Madhava, you are a relative and dear friend, who offers assistance to both sides and is devoted to the welfare of both, including Dhritarashtra.
14. הושטת עזרה לשני הצדדים, ואתה שוקד על טובתם של שניהם. הו מָאדְהַוַה, אתה קרוב משפחה ויקר לְדְהְרְטַרָאשְׁטְרַה.
त्वं हि गोविन्द धर्मार्थौ वेत्थ तत्त्वेन सर्वशः ।
तत्र कारणमिच्छामि श्रोतुं चक्रगदाधर ॥१५॥
15. tvaṁ hi govinda dharmārthau vettha tattvena sarvaśaḥ ,
tatra kāraṇamicchāmi śrotuṁ cakragadādhara.
15. tvam hi govinda dharma-arthau vettha tattvena sarvaśaḥ
tatra kāraṇam icchāmi śrotum cakra-gadā-dhara
15. O Govinda, you indeed know the intrinsic nature (dharma) and prosperity (artha) thoroughly and truly in all respects. Therefore, O wielder of discus and mace, I desire to hear the reason in that matter.
15. הו גוֹבִינְדַה, הרי אתה יודע באמת ובמלואם את חוק היושר ואת התועלת. הו צ׳ַקְרַגַדָאדְהַרַה (נושא הצ׳ַקְרַה והאלה), אני רוצה לשמוע את הסיבה לכך.
स एवमुक्तो गोविन्दः प्रत्युवाच महामनाः ।
ओघमेघस्वनः काले प्रगृह्य विपुलं भुजम् ॥१६॥
16. sa evamukto govindaḥ pratyuvāca mahāmanāḥ ,
oghameghasvanaḥ kāle pragṛhya vipulaṁ bhujam.
16. saḥ evam uktaḥ govindaḥ prati-uvāca mahā-manāḥ
ogha-megha-svanaḥ kāle pra-gṛhya vipulam bhujam
16. Being thus addressed, the great-minded Govinda (Krishna), whose voice was like the roar of a cloud, replied at the right moment, grasping his mighty arm.
16. כך נאמר לגוֹבִינְדַה, בעל הרוח הגדולה, והוא השיב ברגע המתאים בקול כרעם זרם עננים, כשהוא מרים את זרועו הרחבה,
अनम्बूकृतमग्रस्तमनिरस्तमसंकुलम् ।
राजीवनेत्रो राजानं हेतुमद्वाक्यमुत्तमम् ॥१७॥
17. anambūkṛtamagrastamanirastamasaṁkulam ,
rājīvanetro rājānaṁ hetumadvākyamuttamam.
17. anambū-kṛtam agrastam anirastam asaṃkulam
rājīva-netraḥ rājānam hetu-mat vākyam uttamam
17. The lotus-eyed one (Krishna) then spoke to the king excellent, well-reasoned words that were clear, distinct, relevant, and free from confusion.
17. למלך, הוא בעל העיניים כלוטוס, בדברים מנומקים ומצוינים, שנאמרו בלי גמגום, בלי בליעת מילים, בלי דחייה ובלי בלבול.
कृतार्था भुञ्जते दूताः पूजां गृह्णन्ति चैव हि ।
कृतार्थं मां सहामात्यस्त्वमर्चिष्यसि भारत ॥१८॥
18. kṛtārthā bhuñjate dūtāḥ pūjāṁ gṛhṇanti caiva hi ,
kṛtārthaṁ māṁ sahāmātyastvamarciṣyasi bhārata.
18. kṛtārthāḥ bhuñjate dūtāḥ pūjām gṛhṇanti ca eva hi
kṛtārtham mām saha-āmātyaḥ tvam arciṣyasi bhārata
18. Messengers who have accomplished their mission enjoy honor and indeed receive reverence. O Bhārata (Dhṛtarāṣṭra), you, along with your ministers, will honor me, who will have achieved my purpose.
18. שליחים אוכלים רק אחרי שמטרתם הושגה, ורק אז הם מקבלים כבוד. כשמטרתי תושג, הו בְּהָארַטַה, תכבד אותי יחד עם שריך.
एवमुक्तः प्रत्युवाच धार्तराष्ट्रो जनार्दनम् ।
न युक्तं भवतास्मासु प्रतिपत्तुमसांप्रतम् ॥१९॥
19. evamuktaḥ pratyuvāca dhārtarāṣṭro janārdanam ,
na yuktaṁ bhavatāsmāsu pratipattumasāṁpratam.
19. evam uktaḥ pratyuvāca dhārtarāṣṭraḥ janārdanam
na yuktam bhavatā asmāsu pratipattum asāṃpratam
19. Addressed in this manner, the son of Dhṛtarāṣṭra (Duryodhana) replied to Janārdana (Kṛṣṇa): "It is not fitting for you to behave improperly towards us."
19. כך נאמר לו, ובנו של דְהְרְטַרָאשְׁטְרַה השיב לג׳ַנָארְדַנַה: לא ראוי שתנהג בנו באופן בלתי הולם כזה.
कृतार्थं चाकृतार्थं च त्वां वयं मधुसूदन ।
यतामहे पूजयितुं गोविन्द न च शक्नुमः ॥२०॥
20. kṛtārthaṁ cākṛtārthaṁ ca tvāṁ vayaṁ madhusūdana ,
yatāmahe pūjayituṁ govinda na ca śaknumaḥ.
20. kṛtārtham ca akṛtārtham ca tvām vayam madhusūdana
yatāmahe pūjayitum govinda na ca śaknumaḥ
20. Whether you have achieved your purpose or not, O Madhusūdana (Kṛṣṇa), we endeavor to honor you, O Govinda (Kṛṣṇa), but we are unable.
20. בין אם מטרתך הושגה ובין אם לא, הו מַדְהוּסוּדַנַה, אנו משתדלים לכבד אותך, הו גוֹבִינְדַה, ואיננו מצליחים.
न च तत्कारणं विद्मो यस्मिन्नो मधुसूदन ।
पूजां कृतां प्रीयमाणैर्नामंस्थाः पुरुषोत्तम ॥२१॥
21. na ca tatkāraṇaṁ vidmo yasminno madhusūdana ,
pūjāṁ kṛtāṁ prīyamāṇairnāmaṁsthāḥ puruṣottama.
21. na ca tat kāraṇam vidmaḥ yasmin naḥ madhusūdana
pūjām kṛtām prīyamāṇaiḥ na amaṃsthāḥ puruṣottama
21. And we do not know the reason, O Madhusūdana (Kṛṣṇa), for which you, O Puruṣottama (Kṛṣṇa), would not accept our offered honor (pūjā), even though it is rendered by us, who are pleased.
21. ואיננו יודעים מה הסיבה, הו מַדְהוּסוּדַנַה, שבגללה לא קיבלת, הו פּוּרוּשׁוֹטַּמַה, את הכבוד שהענקנו לך מתוך שמחה.
वैरं नो नास्ति भवता गोविन्द न च विग्रहः ।
स भवान्प्रसमीक्ष्यैतन्नेदृशं वक्तुमर्हति ॥२२॥
22. vairaṁ no nāsti bhavatā govinda na ca vigrahaḥ ,
sa bhavānprasamīkṣyaitannedṛśaṁ vaktumarhati.
22. vairam naḥ na asti bhavatā govinda na ca vigrahaḥ
saḥ bhavān prasamīkṣya etat na īdṛśam vaktum arhati
22. O Govinda, we have no enmity or conflict with you. Having thoroughly considered this, you should not speak in such a manner.
22. אין לנו איבה כלפיך, הו גוֹבִינְדַה, וגם לא ריב. אחרי שתשקול זאת, אינך צריך לדבר כך.
एवमुक्तः प्रत्युवाच धार्तराष्ट्रं जनार्दनः ।
अभिवीक्ष्य सहामात्यं दाशार्हः प्रहसन्निव ॥२३॥
23. evamuktaḥ pratyuvāca dhārtarāṣṭraṁ janārdanaḥ ,
abhivīkṣya sahāmātyaṁ dāśārhaḥ prahasanniva.
23. evam uktaḥ pratyuvāca dhārtarāṣṭram janārdanaḥ
abhivīkṣya saha amātyam dāśārhaḥ prahasan iva
23. Thus addressed, Janārdana (Krishna), a descendant of Daśārha, replied to Dhārtarāṣṭra's son (Duryodhana), looking at him and his ministers as if laughing.
23. כך נאמר לו, וג׳ַנָארְדַנַה דָאשָׁארְהַה השיב לבנו של דְהְרְטַרָאשְׁטְרַה בחיוך קל, כשהוא מביט בו וגם בשריו.
नाहं कामान्न संरम्भान्न द्वेषान्नार्थकारणात् ।
न हेतुवादाल्लोभाद्वा धर्मं जह्यां कथंचन ॥२४॥
24. nāhaṁ kāmānna saṁrambhānna dveṣānnārthakāraṇāt ,
na hetuvādāllobhādvā dharmaṁ jahyāṁ kathaṁcana.
24. na aham kāmāt na saṃrambhāt na dveṣāt na artha kāraṇāt
na hetuvādāt lobhāt vā dharmam jahyām kathaṃcana
24. I would never abandon my natural law (dharma) due to desire, nor anger, nor hatred, nor for the sake of wealth, nor based on specious reasoning, nor even from greed.
24. לא מתוך תשוקה, לא מתוך זעם, לא מתוך שנאה, לא למען רווח, ולא מתוך ויכוח או חמדנות, לעולם לא אנטוש את דרך היושר.
संप्रीतिभोज्यान्यन्नानि आपद्भोज्यानि वा पुनः ।
न च संप्रीयसे राजन्न चाप्यापद्गता वयम् ॥२५॥
25. saṁprītibhojyānyannāni āpadbhojyāni vā punaḥ ,
na ca saṁprīyase rājanna cāpyāpadgatā vayam.
25. samprīti bhojyāni annāni āpat bhojyāni vā punaḥ
na ca samprīyase rājan na ca api āpat gatā vayam
25. These foods are typically eaten with affection, or alternatively, in times of distress. But O King, you are neither pleased, nor are we ourselves in a state of distress.
25. מאכלים ראויים לאכילה כשיש חיבה הדדית, או כשנמצאים במצוקה. הו מלך, אין לך חיבה אלי, וגם אנחנו איננו במצוקה.
अकस्माद्द्विषसे राजञ्जन्मप्रभृति पाण्डवान् ।
प्रियानुवर्तिनो भ्रातॄन्सर्वैः समुदितान्गुणैः ॥२६॥
26. akasmāddviṣase rājañjanmaprabhṛti pāṇḍavān ,
priyānuvartino bhrātṝnsarvaiḥ samuditānguṇaiḥ.
26. akasmāt dviṣase rājan janmaprabhṛti pāṇḍavān
priyānuvartinaḥ bhrātṝn sarvaiḥ samuditān guṇaiḥ
26. O King, why do you, without cause, hate the Pāṇḍavas, your brothers, who, since their birth, have been agreeable and endowed with all virtues?
26. הו מלך, אתה שונא ללא סיבה את בני פָּאנְדוּ מאז לידתם, אחיך הנענים לרצונך והמלאים בכל המעלות.
अकस्माच्चैव पार्थानां द्वेषणं नोपपद्यते ।
धर्मे स्थिताः पाण्डवेयाः कस्तान्किं वक्तुमर्हति ॥२७॥
27. akasmāccaiva pārthānāṁ dveṣaṇaṁ nopapadyate ,
dharme sthitāḥ pāṇḍaveyāḥ kastānkiṁ vaktumarhati.
27. akasmāt ca eva pārthānām dveṣaṇam na upapadyate
dharme sthitāḥ pāṇḍaveyāḥ kaḥ tān kim vaktum arhati
27. Indeed, hatred towards the Pārthas without cause is not justified. Who can say anything against those Pāṇḍavas, who are established in their natural law (dharma)?
27. שנאה כלפי בני פְּרִיתְהָא ללא סיבה אינה ראויה. בני פָּאנְדוּ עומדים בדרך היושר, ומי יכול לומר עליהם דבר רע?
यस्तान्द्वेष्टि स मां द्वेष्टि यस्ताननु स मामनु ।
ऐकात्म्यं मां गतं विद्धि पाण्डवैर्धर्मचारिभिः ॥२८॥
28. yastāndveṣṭi sa māṁ dveṣṭi yastānanu sa māmanu ,
aikātmyaṁ māṁ gataṁ viddhi pāṇḍavairdharmacāribhiḥ.
28. yaḥ tān dveṣṭi saḥ mām dveṣṭi yaḥ tān anu saḥ mām anu
aikātmyam mām gatam viddhi pāṇḍavaiḥ dharmacāribhiḥ
28. Whoever hates them, hates me. Whoever follows them, follows me. Know that I have attained oneness of self (aikātmyam) with the Pāṇḍavas, who abide by their natural law (dharma).
28. מי ששונא אותם שונא אותי, ומי שהולך אחריהם הולך אחרי. דע כי נעשיתי אחד עם בני פָּאנְדוּ ההולכים בדרך היושר.
कामक्रोधानुवर्ती हि यो मोहाद्विरुरुत्सते ।
गुणवन्तं च यो द्वेष्टि तमाहुः पुरुषाधमम् ॥२९॥
29. kāmakrodhānuvartī hi yo mohādvirurutsate ,
guṇavantaṁ ca yo dveṣṭi tamāhuḥ puruṣādhamam.
29. kāmakrodhānuvartī hi yaḥ mohāt virurutsate
guṇavantam ca yaḥ dveṣṭi tam āhuḥ puruṣādhamam
29. Indeed, whoever, following desire and anger, out of delusion, desires to oppose (another), and whoever hates a virtuous person - him they call the lowest among men.
29. מי שנגרר אחר תשוקה וכעס, ומתוך תעתועים מבקש להילחם, ושונא אדם בעל מעלות, אותו מכנים הגרוע שבבני האדם.
यः कल्याणगुणाञ्ज्ञातीन्मोहाल्लोभाद्दिदृक्षते ।
सोऽजितात्माजितक्रोधो न चिरं तिष्ठति श्रियम् ॥३०॥
30. yaḥ kalyāṇaguṇāñjñātīnmohāllobhāddidṛkṣate ,
so'jitātmājitakrodho na ciraṁ tiṣṭhati śriyam.
30. yaḥ kalyāṇaguṇān jñātīn mohāt lobhāt didṛkṣate
saḥ ajitātmā ajitakrodhaḥ na ciram tiṣṭhati śriyam
30. One who, out of delusion or greed, desires to associate with virtuous relatives, but whose self (ātman) is uncontrolled and whose anger is unconquered, does not long retain prosperity.
30. מי שמתוך תעתועים וחמדנות מקנא בקרוביו בעלי המעלות הטובות, אינו שולט בעצמו ובכעסו, ולא יחזיק זמן רב בשגשוג.
अथ यो गुणसंपन्नान्हृदयस्याप्रियानपि ।
प्रियेण कुरुते वश्यांश्चिरं यशसि तिष्ठति ॥३१॥
31. atha yo guṇasaṁpannānhṛdayasyāpriyānapi ,
priyeṇa kurute vaśyāṁściraṁ yaśasi tiṣṭhati.
31. atha yaḥ guṇasaṃpannān hṛdayasya apriyān api
priyeṇa kurute vaśyān ciram yaśasi tiṣṭhati
31. However, he who, with affection, brings under his control even those virtuous individuals who are disagreeable to his heart, remains in glory (yaśas) for a long time.
31. ואילו מי שזוכה בלב בעלי המעלות, גם אלה שאינם יקרים ללבו, ומשיג את נאמנותם בחיבה, נשאר זמן רב בתהילה.
सर्वमेतदभोक्तव्यमन्नं दुष्टाभिसंहितम् ।
क्षत्तुरेकस्य भोक्तव्यमिति मे धीयते मतिः ॥३२॥
32. sarvametadabhoktavyamannaṁ duṣṭābhisaṁhitam ,
kṣatturekasya bhoktavyamiti me dhīyate matiḥ.
32. sarvam etat abhoktavyam annam duṣṭābhisaṃhitam
kṣattuḥ ekasya bhoktavyam iti me dhīyate matiḥ
32. All this food, tainted by malicious intent, is not to be eaten. My conviction is that only the food of the charioteer (kṣattṛ) is fit to be consumed.
32. כל האוכל הזה אסור באכילה, כי הוא ניתן מתוך כוונה רעה. רק האוכל של וִידוּרַה ראוי לאכילה, כך נקבעת דעתי.
एवमुक्त्वा महाबाहुर्दुर्योधनममर्षणम् ।
निश्चक्राम ततः शुभ्राद्धार्तराष्ट्रनिवेशनात् ॥३३॥
33. evamuktvā mahābāhurduryodhanamamarṣaṇam ,
niścakrāma tataḥ śubhrāddhārtarāṣṭraniveśanāt.
33. evam uktvā mahābāhuḥ duryodhanam amarṣaṇam
niścakrāma tataḥ śubhrāt dhārtarāṣṭraniveśanāt
33. Having spoken thus to the intolerant Duryodhana, the mighty-armed (Vidura) then departed from that splendid palace of Dhṛtarāṣṭra's son.
33. אחרי שאמר זאת, יצא איש הזרועות החזקות מעל דוּרְיוֹדְהַנַה הזועם, ממעון בנו של דְהְרְטַרָאשְׁטְרַה המזהיר.
निर्याय च महाबाहुर्वासुदेवो महामनाः ।
निवेशाय ययौ वेश्म विदुरस्य महात्मनः ॥३४॥
34. niryāya ca mahābāhurvāsudevo mahāmanāḥ ,
niveśāya yayau veśma vidurasya mahātmanaḥ.
34. niryāya ca mahābāhuḥ vāsudevaḥ mahāmanāḥ
niveśāya yayau veśma vidurasya mahātmanaḥ
34. And the mighty-armed (mahābāhu), great-souled (mahāmanas) Vāsudeva (Kṛṣṇa), having departed, went to the house of the noble-minded (mahātman) Vidura to reside.
34. וכשיצא, וָאסוּדֵוַה איש הזרועות החזקות בעל הרוח הגדולה הלך לביתו של וִידוּרַה האציל כדי ללון שם.
तमभ्यगच्छद्द्रोणश्च कृपो भीष्मोऽथ बाह्लिकः ।
कुरवश्च महाबाहुं विदुरस्य गृहे स्थितम् ॥३५॥
35. tamabhyagacchaddroṇaśca kṛpo bhīṣmo'tha bāhlikaḥ ,
kuravaśca mahābāhuṁ vidurasya gṛhe sthitam.
35. tam abhyagacchat droṇaḥ ca kṛpaḥ bhīṣmaḥ atha
bāhlikaḥ kuravaḥ ca mahābāhum vidurasya gṛhe sthitam
35. Droṇa, Kṛpa, Bhīṣma, and Bāhlika, along with the Kurus, approached him, the mighty-armed (mahābāhu) one, while he was staying in Vidura's house.
35. אליו הגיעו דְרוֹנַה, קְרִיפַּה, בְּהִישְׁמַה, בָּאהְלִיקַה ובני קוּרוּ, אליו, איש הזרועות החזקות השוהה בבית וִידוּרַה.
तेऽभिगम्याब्रुवंस्तत्र कुरवो मधुसूदनम् ।
निवेदयामो वार्ष्णेय सरत्नांस्ते गृहान्वयम् ॥३६॥
36. te'bhigamyābruvaṁstatra kuravo madhusūdanam ,
nivedayāmo vārṣṇeya saratnāṁste gṛhānvayam.
36. te abhigamya abruvan tatra kuravaḥ madhusūdanam
nivedayāmaḥ vārṣṇeya saratnān te gṛhān vayam
36. They, the Kurus, having approached Madhusūdana (Kṛṣṇa) there, said: 'O Vārṣṇeya (Kṛṣṇa), we offer you our houses, along with their treasures.'
36. בני קוּרוּ ניגשו אליו שם ואמרו למַדְהוּסוּדַנַה: הו בן וִרְשְׁנִי, אנו מוסרים לך את בתינו המלאים באבנים יקרות.
तानुवाच महातेजाः कौरवान्मधुसूदनः ।
सर्वे भवन्तो गच्छन्तु सर्वा मेऽपचितिः कृता ॥३७॥
37. tānuvāca mahātejāḥ kauravānmadhusūdanaḥ ,
sarve bhavanto gacchantu sarvā me'pacitiḥ kṛtā.
37. tān uvāca mahātejāḥ kauravān madhusūdanaḥ sarve
bhavantaḥ gacchantu sarvā me apacitiḥ kṛtā
37. The greatly effulgent (mahātejas) Madhusūdana (Kṛṣṇa) replied to those Kurus: 'All of you may depart. All due respect (apaciti) has already been shown to me.'
37. מַדְהוּסוּדַנַה בעל ההדר הגדול אמר לבני קוּרוּ: לכו כולכם, כבר ניתן לי כל הכבוד.
यातेषु कुरुषु क्षत्ता दाशार्हमपराजितम् ।
अभ्यर्चयामास तदा सर्वकामैः प्रयत्नवान् ॥३८॥
38. yāteṣu kuruṣu kṣattā dāśārhamaparājitam ,
abhyarcayāmāsa tadā sarvakāmaiḥ prayatnavān.
38. yāteṣu kuruṣu kṣattā dāśārham aparājitam
abhyarcayāmāsa tadā sarvakāmaiḥ prayatnavān
38. After the Kurus had departed, Vidura, being very diligent, then worshipped the unconquered descendant of Daśārha (Kṛṣṇa) with all desired offerings.
38. אחרי שבני קוּרוּ הלכו, וִידוּרַה כיבד אז בשקדנות את דָאשָׁארְהַה הבלתי מנוצח, בכל מה שהוא חפץ בו.
ततः क्षत्तान्नपानानि शुचीनि गुणवन्ति च ।
उपाहरदनेकानि केशवाय महात्मने ॥३९॥
39. tataḥ kṣattānnapānāni śucīni guṇavanti ca ,
upāharadanekāni keśavāya mahātmane.
39. tataḥ kṣattā annapānāni śucīni guṇavanti
ca upāharat anekāni keśavāya mahātmane
39. Then, Vidura offered many pure and excellent foods and drinks to the great-souled Keśava (Kṛṣṇa).
39. אז וִידוּרַה הביא לקֵשַׁוַה בעל הנפש הגדולה מאכלים ומשקאות רבים, טהורים ומעולים.
तैर्तर्पयित्वा प्रथमं ब्राह्मणान्मधुसूदनः ।
वेदविद्भ्यो ददौ कृष्णः परमद्रविणान्यपि ॥४०॥
40. tairtarpayitvā prathamaṁ brāhmaṇānmadhusūdanaḥ ,
vedavidbhyo dadau kṛṣṇaḥ paramadraviṇānyapi.
40. taiḥ tarpayitvā prathamam brāhmaṇān madhusūdanaḥ
vedavidbhyaḥ dadau kṛṣṇaḥ paramadraviṇāni api
40. Madhusūdana (Kṛṣṇa), having first satisfied the Brahmins with those provisions, also gave supreme riches to those learned in the Vedas.
40. מַדְהוּסוּדַנַה קְרְשְׁנַה כיבד תחילה את הבְּרַהְמִינִים במאכלים האלה, ונתן גם עושר רב לבקיאים בוֵדַה.
ततोऽनुयायिभिः सार्धं मरुद्भिरिव वासवः ।
विदुरान्नानि बुभुजे शुचीनि गुणवन्ति च ॥४१॥
41. tato'nuyāyibhiḥ sārdhaṁ marudbhiriva vāsavaḥ ,
vidurānnāni bubhuje śucīni guṇavanti ca.
41. tataḥ anuyāyibhiḥ sārdham marudbhiḥ iva
vāsavaḥ vidurānnāni bubhuje śucīni guṇavanti ca
41. Then, like Indra (Vāsava) with the Maruts, he (Kṛṣṇa) enjoyed the pure and wholesome food from Vidura along with his followers.
41. אחר כך אכל יחד עם מלוויו את מאכליו הטהורים והמובחרים של וִידוּרַה, כמו אִינְדְרַה הסועד עם המַרוּטַה.