Skip to content
אתר זה לא תומך בגרסאות ישנות של אינטרנט אקספלורר
מומלץ להשתמש בדפדפן גוגל כרום או פיירפוקס מוזילה
(או באינטרנט אקספלורר / edge עדכני)
Enjoy Learning Sanskrit tips, tools, resources and more...

महाभारतः       mahābhārataḥ - book-3, chapter-56

Use the following checkboxes to set the display options for this chapter (You can also control the display of each verse separately):
what would you like to see in each verse:
which language(s) would you like to see in the translations:
बृहदश्व उवाच ।
एवं स समयं कृत्वा द्वापरेण कलिः सह ।
आजगाम ततस्तत्र यत्र राजा स नैषधः ॥१॥
1. bṛhadaśva uvāca ,
evaṁ sa samayaṁ kṛtvā dvāpareṇa kaliḥ saha ,
ājagāma tatastatra yatra rājā sa naiṣadhaḥ.
1. bṛhadaśva uvāca | evam sa samayam kṛtvā dvāpareṇa kaliḥ
saha | ājagāma tataḥ tatra yatra rājā sa naiṣadhaḥ
1. Bṛhadaśva said, 'Thus, having made an agreement with Dvapara, Kali then went to that place where the king of Niṣadha, Nala, was.'
1. בְּרְהַדַשְׁוַה אמר, לאחר שכרת קַלִי הסכם עם דְוָאפַּרַה, הגיע למקום שבו שהה המלך נַיְשַׁדְהַא.
स नित्यमन्तरप्रेक्षी निषधेष्ववसच्चिरम् ।
अथास्य द्वादशे वर्षे ददर्श कलिरन्तरम् ॥२॥
2. sa nityamantaraprekṣī niṣadheṣvavasacciram ,
athāsya dvādaśe varṣe dadarśa kalirantaram.
2. sa nityam antaraprekṣī niṣadheṣu avasat ciram
| atha asya dvādaśe varṣe dadarśa kaliḥ antaram
2. He (Kali), constantly watching for an opportunity (antaram), resided in Niṣadha for a long time. Then, in Nala's twelfth year, Kali found an opening (antaram).
2. הוא התגורר זמן רב בארץ נִישַׁדְהַא, כשהוא מחכה תמיד לרגע חולשה. ובשנה השתים עשרה מצא קַלִי את הרגע שחיפש.
कृत्वा मूत्रमुपस्पृश्य संध्यामास्ते स्म नैषधः ।
अकृत्वा पादयोः शौचं तत्रैनं कलिराविशत् ॥३॥
3. kṛtvā mūtramupaspṛśya saṁdhyāmāste sma naiṣadhaḥ ,
akṛtvā pādayoḥ śaucaṁ tatrainaṁ kalirāviśat.
3. kṛtvā mūtram upaspṛśya sandhyām āste sma naiṣadhaḥ
akṛtvā pādayoḥ śaucam tatra enam kaliḥ āviśat
3. King Nala of Niṣadha, having urinated and performed the ritual touching of water, was observing his evening prayers (sandhyā). But he had not purified his feet, and it was at that moment that Kali entered him.
3. נַיְשַׁדְהַא השתין, נגע במים וישב לערוך את תפילת הדמדומים (סַנְדְהְיָא), מבלי לרחוץ את רגליו. אז נכנס בו קַלִי.
स समाविश्य तु नलं समीपं पुष्करस्य ह ।
गत्वा पुष्करमाहेदमेहि दीव्य नलेन वै ॥४॥
4. sa samāviśya tu nalaṁ samīpaṁ puṣkarasya ha ,
gatvā puṣkaramāhedamehi dīvya nalena vai.
4. sa samāviśya tu nalam samīpam puṣkarasya ha
gatvā puṣkaram āha idam ehi dīvya nalena vai
4. Having fully entered Nala, Kali then went to Puṣkara and said to him, "Indeed, come gamble with Nala!"
4. לאחר שנכנס בנַלַה, הלך אל פּוּשְׁקַרַה ואמר לו, בוא שחק בקוביות עם נַלַה.
अक्षद्यूते नलं जेता भवान्हि सहितो मया ।
निषधान्प्रतिपद्यस्व जित्वा राजन्नलं नृपम् ॥५॥
5. akṣadyūte nalaṁ jetā bhavānhi sahito mayā ,
niṣadhānpratipadyasva jitvā rājannalaṁ nṛpam.
5. akṣadyūte nalam jetā bhavān hi sahitaḥ mayā
niṣadhān pratipadyasva jitvā rājan nalam nṛpam
5. "Indeed, you, accompanied by me, will conquer Nala in a game of dice. O King, having defeated King Nala, you should seize possession of the Niṣadha kingdom."
5. במשחק הקוביות תנצח את נַלַה, כי אתה איתי. הו מלך, כשתביס את המלך נַלַה, קח לעצמך את ארץ נִישַׁדְהַא.
एवमुक्तस्तु कलिना पुष्करो नलमभ्ययात् ।
कलिश्चैव वृषो भूत्वा गवां पुष्करमभ्ययात् ॥६॥
6. evamuktastu kalinā puṣkaro nalamabhyayāt ,
kaliścaiva vṛṣo bhūtvā gavāṁ puṣkaramabhyayāt.
6. evam uktaḥ tu kalinā puṣkaraḥ nalam abhyayāt
kaliḥ ca eva vṛṣaḥ bhūtvā gavām puṣkaram abhyayāt
6. Having thus been addressed by Kali, Puṣkara then approached Nala. And Kali, having himself become a bull among the cows, approached Puṣkara.
6. לאחר שקַלִי אמר לו זאת, ניגש פּוּשְׁקַרַה אל נַלַה, וקַלִי הפך לפר ובא אל פּוּשְׁקַרַה בראש עדר הפרות.
आसाद्य तु नलं वीरं पुष्करः परवीरहा ।
दीव्यावेत्यब्रवीद्भ्राता वृषेणेति मुहुर्मुहुः ॥७॥
7. āsādya tu nalaṁ vīraṁ puṣkaraḥ paravīrahā ,
dīvyāvetyabravīdbhrātā vṛṣeṇeti muhurmuhuḥ.
7. āsādya tu nalaṃ vīraṃ puṣkaraḥ paravīrahā
dīvyāva iti abravīt bhrātā vṛṣeṇa iti muhurmuhuḥ
7. Having approached the heroic Nala, his brother Pushkara, the slayer of enemy heroes, repeatedly said, "Let us play dice with a good throw!"
7. פּוּשְׁקַרַה, מכניע גיבורי אויב, ניגש אל נַלַה הגיבור, והאח אמר שוב ושוב, בוא נשחק, כשהפר לצדי.
न चक्षमे ततो राजा समाह्वानं महामनाः ।
वैदर्भ्याः प्रेक्षमाणायाः पणकालममन्यत ॥८॥
8. na cakṣame tato rājā samāhvānaṁ mahāmanāḥ ,
vaidarbhyāḥ prekṣamāṇāyāḥ paṇakālamamanyata.
8. na cakṣame tataḥ rājā samāhvānaṃ mahāmanāḥ
vaidarbhyāḥ prekṣamāṇāyāḥ paṇakālam amanyata
8. The great-souled king then could not refuse the challenge, and while Vaidarbhi (Damayantī) was watching, he considered it a time for staking bets.
8. המלך בעל הלב הגדול לא יכול היה לשאת את האתגר, ובעוד וַידַרְבְּהִי מביטה בו, החליט שהגיע הזמן להמר.
हिरण्यस्य सुवर्णस्य यानयुग्यस्य वाससाम् ।
आविष्टः कलिना द्यूते जीयते स्म नलस्तदा ॥९॥
9. hiraṇyasya suvarṇasya yānayugyasya vāsasām ,
āviṣṭaḥ kalinā dyūte jīyate sma nalastadā.
9. hiraṇyasya suvarṇasya yānayugyasya vāsasām
āviṣṭaḥ kalinā dyūte jīyate sma nalaḥ tadā
9. Then, Nala, possessed by Kali (the spirit of discord), was losing in the dice game (dyūta) his gold, fine gold, vehicles and draught animals, and garments.
9. נַלַה, שקַלִי שלט בו, הפסיד אז במשחק הקוביות את זהבו, את מטבעות הזהב שלו, את כלי הרכב שלו עם הסוסים הרתומים ואת בגדיו.
तमक्षमदसंमत्तं सुहृदां न तु कश्चन ।
निवारणेऽभवच्छक्तो दीव्यमानमचेतसम् ॥१०॥
10. tamakṣamadasaṁmattaṁ suhṛdāṁ na tu kaścana ,
nivāraṇe'bhavacchakto dīvyamānamacetasam.
10. taṃ akṣamadasaṃmattaṃ suhṛdāṃ na tu kaścana
nivāraṇe abhavat śaktaḥ dīvyamānam acetasam
10. But among his friends, no one was capable of stopping him, who was completely infatuated by the intoxication of dice and was playing senselessly.
10. הוא היה שיכור מקסם הקוביות ושיחק מבלי היגיון, ואף אחד מידידיו לא היה מסוגל לעצור אותו.
ततः पौरजनः सर्वो मन्त्रिभिः सह भारत ।
राजानं द्रष्टुमागच्छन्निवारयितुमातुरम् ॥११॥
11. tataḥ paurajanaḥ sarvo mantribhiḥ saha bhārata ,
rājānaṁ draṣṭumāgacchannivārayitumāturam.
11. tatas paurajanaḥ sarvaḥ mantribhiḥ saha bhārata
rājānam draṣṭum āgacchan nivārayitum āturam
11. Then, O descendant of Bharata, all the citizens, accompanied by the ministers, came to see the distressed king and to prevent (his further decline).
11. אז, הו בְּהָארַטַה, כל תושבי העיר באו יחד עם השרים לראות את המלך ולעצור אותו, כי היה במצוקה.
ततः सूत उपागम्य दमयन्त्यै न्यवेदयत् ।
एष पौरजनः सर्वो द्वारि तिष्ठति कार्यवान् ॥१२॥
12. tataḥ sūta upāgamya damayantyai nyavedayat ,
eṣa paurajanaḥ sarvo dvāri tiṣṭhati kāryavān.
12. tatas sūtaḥ upāgamya damayantyai nyavedayat
eṣaḥ paurajanaḥ sarvaḥ dvāri tiṣṭhati kāryavān
12. Then, the charioteer (sūta), having approached, informed Damayantī: "All these citizens, having a purpose, are standing at the gate."
12. אז הגיע העגלון והודיע לדַמַיַנְטִי, כל תושבי העיר עומדים בפתח ויש להם עניין דחוף.
निवेद्यतां नैषधाय सर्वाः प्रकृतयः स्थिताः ।
अमृष्यमाणा व्यसनं राज्ञो धर्मार्थदर्शिनः ॥१३॥
13. nivedyatāṁ naiṣadhāya sarvāḥ prakṛtayaḥ sthitāḥ ,
amṛṣyamāṇā vyasanaṁ rājño dharmārthadarśinaḥ.
13. nivedyatām naiṣadhāya sarvāḥ prakṛtayaḥ sthitāḥ
amṛṣyamāṇāḥ vyasanam rājñaḥ dharmārthadarśinaḥ
13. "Let it be reported to the king of Niṣadha (Naiṣadha) that all the subjects are present, unable to endure the misfortune of the king who understands what is right (dharma) and beneficial."
13. הודיעי לנַיְשַׁדְהַא שכל נתיניו עומדים כאן, ואינם יכולים לשאת את האסון שפקד את המלך, כי הם מבינים מהי דרך היושר ומהי התועלת.
ततः सा बाष्पकलया वाचा दुःखेन कर्शिता ।
उवाच नैषधं भैमी शोकोपहतचेतना ॥१४॥
14. tataḥ sā bāṣpakalayā vācā duḥkhena karśitā ,
uvāca naiṣadhaṁ bhaimī śokopahatacetanā.
14. tatas sā bāṣpakalayā vācā duḥkhena karśitā
uvāca naiṣadham bhaimī śokopahatacetanā
14. Then, emaciated by sorrow, Bhīmī (Damayantī), whose mind was afflicted by grief (śoka), spoke to Nala with a voice choked with tears.
14. אז בְּהַימִי, כחושה מצער וקולה חנוק מדמעות, ורוחה מוכה יגון, אמרה לנַיְשַׁדְהַא,
राजन्पौरजनो द्वारि त्वां दिदृक्षुरवस्थितः ।
मन्त्रिभिः सहितः सर्वै राजभक्तिपुरस्कृतः ।
तं द्रष्टुमर्हसीत्येवं पुनः पुनरभाषत ॥१५॥
15. rājanpaurajano dvāri tvāṁ didṛkṣuravasthitaḥ ,
mantribhiḥ sahitaḥ sarvai rājabhaktipuraskṛtaḥ ,
taṁ draṣṭumarhasītyevaṁ punaḥ punarabhāṣata.
15. rājan paurajanaḥ dvāri tvām didṛkṣuḥ
avasthitaḥ mantribhiḥ sahitaḥ sarvaiḥ
rājabhaktipuraskṛtaḥ tam draṣṭum
arhasi iti evam punaḥ punaḥ abhāṣata
15. O King, the citizens are waiting at your gate, desiring to see you. They are accompanied by all the ministers, motivated by their loyalty to the king. 'You ought to see them,' he repeatedly said in this manner.
15. הו מלך, תושבי העיר עומדים בפתח וחפצים לראות אותך, כולם יחד עם השרים, ונאמנותם למלך מובילה אותם. ראוי שתפגוש אותם, כך אמרה שוב ושוב.
तां तथा रुचिरापाङ्गीं विलपन्तीं सुमध्यमाम् ।
आविष्टः कलिना राजा नाभ्यभाषत किंचन ॥१६॥
16. tāṁ tathā rucirāpāṅgīṁ vilapantīṁ sumadhyamām ,
āviṣṭaḥ kalinā rājā nābhyabhāṣata kiṁcana.
16. tām tathā rucirāpāṅgīm vilapantīm sumadhyamām
āviṣṭaḥ kalinā rājā na abhyabhāṣata kiñcana
16. The king, possessed by Kali, did not speak anything at all to her, who, with her lovely glances and slender waist, was thus lamenting.
16. המלך, שקַלִי שלט בו, לא אמר דבר לאישה יפת העיניים ודקת המותניים, שהתאבלה כך.
ततस्ते मन्त्रिणः सर्वे ते चैव पुरवासिनः ।
नायमस्तीति दुःखार्ता व्रीडिता जग्मुरालयान् ॥१७॥
17. tataste mantriṇaḥ sarve te caiva puravāsinaḥ ,
nāyamastīti duḥkhārtā vrīḍitā jagmurālayān.
17. tataḥ te mantriṇaḥ sarve te ca eva puravāsinaḥ na
ayam asti iti duḥkhārtāḥ vrīḍitāḥ jagmuḥ ālayān
17. Then all those ministers and the citizens, distressed by sorrow and ashamed, thinking 'this is not the king we know' (or 'he is not himself'), went back to their homes.
17. אז כל השרים וכל תושבי העיר, מלאי צער ובושה, הלכו לבתיהם ואמרו, אין זה עוד הוא.
तथा तदभवद्द्यूतं पुष्करस्य नलस्य च ।
युधिष्ठिर बहून्मासान्पुण्यश्लोकस्त्वजीयत ॥१८॥
18. tathā tadabhavaddyūtaṁ puṣkarasya nalasya ca ,
yudhiṣṭhira bahūnmāsānpuṇyaślokastvajīyata.
18. tathā tat abhavat dyūtam puṣkarasya nalasya ca
yudhiṣṭhira bahūn māsān puṇyaślokaḥ tu ajīyata
18. O Yudhiṣṭhira, that dice game between Puṣkara and Nala thus took place. For many months, Nala, the one of virtuous fame, was indeed defeated.
18. הו יוּדְהִישְׁתְהִירַה, כך נמשך משחק הקוביות בין פּוּשְׁקַרַה לנַלַה, ובמשך חודשים רבים הפסיד פּוּנְיַשְׁלוֹקַה.