Skip to content
אתר זה לא תומך בגרסאות ישנות של אינטרנט אקספלורר
מומלץ להשתמש בדפדפן גוגל כרום או פיירפוקס מוזילה
(או באינטרנט אקספלורר / edge עדכני)
Enjoy Learning Sanskrit tips, tools, resources and more...

महाभारतः       mahābhārataḥ - book-14, chapter-70

Use the following checkboxes to set the display options for this chapter (You can also control the display of each verse separately):
what would you like to see in each verse:
वैशंपायन उवाच ।
तान्समीपगताञ्श्रुत्वा पाण्डवाञ्शत्रुकर्शनः ।
वासुदेवः सहामात्यः प्रत्युद्यातो दिदृक्षया ॥१॥
1. vaiśaṁpāyana uvāca ,
tānsamīpagatāñśrutvā pāṇḍavāñśatrukarśanaḥ ,
vāsudevaḥ sahāmātyaḥ pratyudyāto didṛkṣayā.
1. vaiśaṃpāyanaḥ uvāca tān samīpagatān śrutvā pāṇḍavān
śatrukarśanaḥ vāsudevaḥ sahaamātyaḥ pratyudyātaḥ didṛkṣayā
1. Vaiśampāyana said: Hearing that the Pāṇḍavas had approached, Vāsudeva, the subduer of enemies, accompanied by his ministers, went forth, eager to see them.
ते समेत्य यथान्यायं पाण्डवा वृष्णिभिः सह ।
विविशुः सहिता राजन्पुरं वारणसाह्वयम् ॥२॥
2. te sametya yathānyāyaṁ pāṇḍavā vṛṣṇibhiḥ saha ,
viviśuḥ sahitā rājanpuraṁ vāraṇasāhvayam.
2. te sametya yathānyāyam pāṇḍavāḥ vṛṣṇibhiḥ saha
viviśuḥ sahitāḥ rājan puram vāraṇasāhvayam
2. O King, the Pāṇḍavas, having met appropriately with the Vṛṣṇis, then together entered the city named Vāraṇāsa.
महतस्तस्य सैन्यस्य खुरनेमिस्वनेन च ।
द्यावापृथिव्यौ खं चैव शब्देनासीत्समावृतम् ॥३॥
3. mahatastasya sainyasya khuranemisvanena ca ,
dyāvāpṛthivyau khaṁ caiva śabdenāsītsamāvṛtam.
3. mahataḥ tasya sainya-sya khura-nemi-svanena ca
dyāvā-pṛthivyau khaṃ ca eva śabdena āsīt samāvṛtam
3. tasya mahataḥ sainya-sya khura-nemi-svanena ca
śabdena eva dyāvā-pṛthivyau khaṃ ca samāvṛtam āsīt
3. Heaven and earth, and even the sky, were completely enveloped by the sound of the hooves and wheel-rims of that great army.
ते कोशमग्रतः कृत्वा विविशुः स्वपुरं तदा ।
पाण्डवाः प्रीतमनसः सामात्याः ससुहृद्गणाः ॥४॥
4. te kośamagrataḥ kṛtvā viviśuḥ svapuraṁ tadā ,
pāṇḍavāḥ prītamanasaḥ sāmātyāḥ sasuhṛdgaṇāḥ.
4. te kośam agrataḥ kṛtvā viviśuḥ svapuraṃ tadā
pāṇḍavāḥ prītamanasaḥ sāmātyāḥ sasuhṛdgaṇāḥ
4. tadā te pāṇḍavāḥ prītamanasaḥ sāmātyāḥ
sasuhṛdgaṇāḥ kośam agrataḥ kṛtvā svapuraṃ viviśuḥ
4. Then, the Pāṇḍavas, with cheerful minds, accompanied by their ministers and groups of friends, placed the wealth in front and entered their own city.
ते समेत्य यथान्यायं धृतराष्ट्रं जनाधिपम् ।
कीर्तयन्तः स्वनामानि तस्य पादौ ववन्दिरे ॥५॥
5. te sametya yathānyāyaṁ dhṛtarāṣṭraṁ janādhipam ,
kīrtayantaḥ svanāmāni tasya pādau vavandire.
5. te sametya yathānyāyaṃ dhṛtarāṣṭraṃ janādhipam
kīrtayantaḥ svanāmāni tasya pādau vavandire
5. te yathānyāyaṃ janādhipam dhṛtarāṣṭraṃ sametya
svanāmāni kīrtayantaḥ tasya pādau vavandire
5. They, having properly approached King Dhṛtarāṣṭra, and proclaiming their own names, bowed down to his feet.
धृतराष्ट्रादनु च ते गान्धारीं सुबलात्मजाम् ।
कुन्तीं च राजशार्दूल तदा भरतसत्तमाः ॥६॥
6. dhṛtarāṣṭrādanu ca te gāndhārīṁ subalātmajām ,
kuntīṁ ca rājaśārdūla tadā bharatasattamāḥ.
6. dhṛtarāṣṭrāt anu ca te gāndhārīṃ subalātmajām
kuntīṃ ca rājaśārdūla tadā bharatasattamāḥ
6. tadā rājaśārdūla bharatasattamāḥ te ca
dhṛtarāṣṭrāt anu subalātmajām gāndhārīṃ ca kuntīṃ
6. And then, O tiger among kings, O best of the Bharatas, after (bowing to) Dhṛtarāṣṭra, they (bowed to) Gāndhārī, the daughter of Subala, and Kuntī.
विदुरं पूजयित्वा च वैश्यापुत्रं समेत्य च ।
पूज्यमानाः स्म ते वीरा व्यराजन्त विशां पते ॥७॥
7. viduraṁ pūjayitvā ca vaiśyāputraṁ sametya ca ,
pūjyamānāḥ sma te vīrā vyarājanta viśāṁ pate.
7. viduram pūjayitvā ca vaiśyāputram sametya ca
pūjyamānāḥ sma te vīrāḥ vyarājanta viśām pate
7. pate viśām,
te vīrāḥ viduram ca vaiśyāputram ca pūjayitvā sametya,
pūjyamānāḥ sma vyarājanta
7. Having honored Vidura and having met the son of the vaiśya woman, those heroes, being honored in return, shone brightly, O lord of people.
ततस्तत्परमाश्चर्यं विचित्रं महदद्भुतम् ।
शुश्रुवुस्ते तदा वीराः पितुस्ते जन्म भारत ॥८॥
8. tatastatparamāścaryaṁ vicitraṁ mahadadbhutam ,
śuśruvuste tadā vīrāḥ pituste janma bhārata.
8. tataḥ tat paramāścaryam vicitram mahadbhutam
śuśruvuḥ te tadā vīrāḥ pituḥ te janma bhārata
8. bhārata,
tataḥ tadā te vīrāḥ te pituḥ janma tat paramāścaryam vicitram mahadbhutam śuśruvuḥ
8. Then, O Bhārata, those heroes heard that supreme, amazing, great marvel: the birth of your father.
तदुपश्रुत्य ते कर्म वासुदेवस्य धीमतः ।
पूजार्हं पूजयामासुः कृष्णं देवकिनन्दनम् ॥९॥
9. tadupaśrutya te karma vāsudevasya dhīmataḥ ,
pūjārhaṁ pūjayāmāsuḥ kṛṣṇaṁ devakinandanam.
9. tat upaśrutya tat karma vāsudevasya dhīmataḥ
pūjārham pūjayāmāsuḥ kṛṣṇam devakinandanam
9. dhīmataḥ vāsudevasya tat karma upaśrutya,
pūjārham devakinandanam kṛṣṇam pūjayāmāsuḥ
9. Having heard of that deed (karma) of the wise Vāsudeva, they honored Kṛṣṇa, the son of Devakī, who was truly worthy of honor.
ततः कतिपयाहस्य व्यासः सत्यवतीसुतः ।
आजगाम महातेजा नगरं नागसाह्वयम् ॥१०॥
10. tataḥ katipayāhasya vyāsaḥ satyavatīsutaḥ ,
ājagāma mahātejā nagaraṁ nāgasāhvayam.
10. tataḥ katipayāhasya vyāsaḥ satyavatīsutaḥ
ājagāma mahātejāḥ nagaram nāgasāhvayam
10. tataḥ katipayāhasya,
mahātejāḥ satyavatīsutaḥ vyāsaḥ nāgasāhvayam nagaram ājagāma
10. Then, after a few days, the greatly effulgent Vyāsa, son of Satyavatī, arrived at the city named Nāga (Hastināpura).
तस्य सर्वे यथान्यायं पूजां चक्रुः कुरूद्वहाः ।
सह वृष्ण्यन्धकव्याघ्रैरुपासां चक्रिरे तदा ॥११॥
11. tasya sarve yathānyāyaṁ pūjāṁ cakruḥ kurūdvahāḥ ,
saha vṛṣṇyandhakavyāghrairupāsāṁ cakrire tadā.
11. tasya sarve yathānyāyam pūjām cakruḥ kurūdvahāḥ
saha vṛṣṇyandhakavyāghraiḥ upāsām cakrire tadā
11. tadā sarve kurūdvahāḥ vṛṣṇyandhakavyāghraiḥ saha
tasya yathānyāyam pūjām cakruḥ upāsām cakrire
11. Then all the leaders of the Kurus, along with the eminent warriors of the Vṛṣṇi and Andhaka clans, duly offered him honor and attended upon him.
तत्र नानाविधाकाराः कथाः समनुकीर्त्य वै ।
युधिष्ठिरो धर्मसुतो व्यासं वचनमब्रवीत् ॥१२॥
12. tatra nānāvidhākārāḥ kathāḥ samanukīrtya vai ,
yudhiṣṭhiro dharmasuto vyāsaṁ vacanamabravīt.
12. tatra nānāvidhākārāḥ kathāḥ samanukīrtya vai
yudhiṣṭhiraḥ dharmasutaḥ vyāsam vacanam abravīt
12. tatra yudhiṣṭhiraḥ dharmasutaḥ nānāvidhākārāḥ
kathāḥ vai samanukīrtya vyāsam vacanam abravīt
12. Then, after indeed narrating various kinds of stories, Yudhishthira, the son of natural law (dharma), spoke to Vyasa.
भवत्प्रसादाद्भगवन्यदिदं रत्नमाहृतम् ।
उपयोक्तुं तदिच्छामि वाजिमेधे महाक्रतौ ॥१३॥
13. bhavatprasādādbhagavanyadidaṁ ratnamāhṛtam ,
upayoktuṁ tadicchāmi vājimedhe mahākratau.
13. bhavatprasādāt bhagavan yat idam ratnam āhṛtam
upayoktum tat icchāmi vājimedhe mahākratou
13. bhagavan bhavatprasādāt yat idam āhṛtam ratnam
tat vājimedhe mahākratou upayoktum icchāmi
13. By your grace, O venerable one, I wish to employ this jewel, which has been acquired, in the great horse (Vedic ritual) (vājimegha).
तदनुज्ञातुमिच्छामि भवता मुनिसत्तम ।
त्वदधीना वयं सर्वे कृष्णस्य च महात्मनः ॥१४॥
14. tadanujñātumicchāmi bhavatā munisattama ,
tvadadhīnā vayaṁ sarve kṛṣṇasya ca mahātmanaḥ.
14. tat anujñātum icchāmi bhavatā munisattama tvat
adhīnā vayam sarve kṛṣṇasya ca mahātmanaḥ
14. munisattama bhavatā tat anujñātum icchāmi
vayam sarve tvat adhīnā ca kṛṣṇasya mahātmanaḥ
14. O best among sages, I desire that you permit this. We are all dependent on you and on the great-souled Krishna.
व्यास उवाच ।
अनुजानामि राजंस्त्वां क्रियतां यदनन्तरम् ।
यजस्व वाजिमेधेन विधिवद्दक्षिणावता ॥१५॥
15. vyāsa uvāca ,
anujānāmi rājaṁstvāṁ kriyatāṁ yadanantaram ,
yajasva vājimedhena vidhivaddakṣiṇāvatā.
15. vyāsa uvāca anujānāmi rājan tvām kriyatām yat
anantaram yajasva vājimedhena vidhivat dakṣiṇāvatā
15. vyāsa uvāca rājan tvām anujānāmi yat anantaram
kriyatām vidhivat dakṣiṇāvatā vājimedhena yajasva
15. Vyasa said: "O King, I permit you. Let what is next be done. Perform the aśvamedha (Vedic ritual) according to the rules, accompanied by generous offerings."
अश्वमेधो हि राजेन्द्र पावनः सर्वपाप्मनाम् ।
तेनेष्ट्वा त्वं विपाप्मा वै भविता नात्र संशयः ॥१६॥
16. aśvamedho hi rājendra pāvanaḥ sarvapāpmanām ,
teneṣṭvā tvaṁ vipāpmā vai bhavitā nātra saṁśayaḥ.
16. aśvamedhaḥ hi rājendra pāvanaḥ sarvapāpmanām tena
iṣṭvā tvam vipāpmā vai bhavitā na atra saṃśayaḥ
16. rājendra hi aśvamedhaḥ sarvapāpmanām pāvanaḥ tena
iṣṭvā tvam vipāpmā vai bhavitā atra saṃśayaḥ na
16. Indeed, O King of Kings, the aśvamedha (Vedic ritual) is a purifier of all transgressions. Having performed that, you will certainly become free from misdeeds; there is no doubt about this.
वैशंपायन उवाच ।
इत्युक्तः स तु धर्मात्मा कुरुराजो युधिष्ठिरः ।
अश्वमेधस्य कौरव्य चकाराहरणे मतिम् ॥१७॥
17. vaiśaṁpāyana uvāca ,
ityuktaḥ sa tu dharmātmā kururājo yudhiṣṭhiraḥ ,
aśvamedhasya kauravya cakārāharaṇe matim.
17. vaiśaṃpāyana uvāca iti uktaḥ saḥ tu dharmātmā kururājaḥ
yudhiṣṭhiraḥ aśvamedhasya kauravya cakāra āharaṇe matim
17. vaiśaṃpāyana uvāca kauravya iti uktaḥ saḥ tu dharmātmā
kururājaḥ yudhiṣṭhiraḥ aśvamedhasya āharaṇe matim cakāra
17. Vaishampayana said: "Thus addressed, that virtuous King Yudhiṣṭhira, ruler of the Kurus, O descendant of Kuru, resolved to arrange for the aśvamedha (Vedic ritual)."
समनुज्ञाप्य तु स तं कृष्णद्वैपायनं नृपः ।
वासुदेवमथामन्त्र्य वाग्मी वचनमब्रवीत् ॥१८॥
18. samanujñāpya tu sa taṁ kṛṣṇadvaipāyanaṁ nṛpaḥ ,
vāsudevamathāmantrya vāgmī vacanamabravīt.
18. samanujñāpya tu saḥ tam kṛṣṇadvaipāyanam nṛpaḥ
vāsudevam atha āmantrya vāgmī vacanam abravīt
18. nṛpaḥ tu saḥ tam kṛṣṇadvaipāyanam samanujñāpya
atha vāsudevam āmantrya vāgmī vacanam abravīt
18. But having taken leave of Vyasa (Kṛṣṇa Dvaipāyana), the king (Yudhiṣṭhira) then consulted Vāsudeva (Kṛṣṇa), and the eloquent one spoke these words.
देवकी सुप्रजा देवी त्वया पुरुषसत्तम ।
यद्ब्रूयां त्वां महाबाहो तत्कृथास्त्वमिहाच्युत ॥१९॥
19. devakī suprajā devī tvayā puruṣasattama ,
yadbrūyāṁ tvāṁ mahābāho tatkṛthāstvamihācyuta.
19. Devakī suprajā devī tvayā puruṣasattama | yat
brūyām tvām mahābāho tat kṛthāḥ tvam iha acyuta
19. puruṣasattama mahābāho acyuta,
devī devakī tvayā suprajā.
yat tvām brūyām,
tvam tat iha kṛthāḥ.
19. O best among men (puruṣasattama), Devaki is blessed with good children through you. Whatever I may tell you here, O mighty-armed one (mahābāho), O infallible one (acyuta), you should accomplish that.
त्वत्प्रभावार्जितान्भोगानश्नीम यदुनन्दन ।
पराक्रमेण बुद्ध्या च त्वयेयं निर्जिता मही ॥२०॥
20. tvatprabhāvārjitānbhogānaśnīma yadunandana ,
parākrameṇa buddhyā ca tvayeyaṁ nirjitā mahī.
20. tvatprabhāvārjitān bhogān aśnīma yadunandana |
parākrameṇa buddhyā ca tvayā iyam nirjitā mahī
20. yadunandana,
vayam tvatprabhāvārjitān bhogān aśnīma.
iyam mahī tvayā parākrameṇa buddhyā ca nirjitā.
20. O delight of the Yadus (yadunandana), we enjoy the pleasures (or possessions) acquired through your influence. This earth has been conquered by you by means of your valor and intelligence.
दीक्षयस्व त्वमात्मानं त्वं नः परमको गुरुः ।
त्वयीष्टवति धर्मज्ञ विपाप्मा स्यामहं विभो ।
त्वं हि यज्ञोऽक्षरः सर्वस्त्वं धर्मस्त्वं प्रजापतिः ॥२१॥
21. dīkṣayasva tvamātmānaṁ tvaṁ naḥ paramako guruḥ ,
tvayīṣṭavati dharmajña vipāpmā syāmahaṁ vibho ,
tvaṁ hi yajño'kṣaraḥ sarvastvaṁ dharmastvaṁ prajāpatiḥ.
21. dīkṣayasva tvam ātmānam tvam naḥ paramakaḥ
guruḥ | tvayi iṣṭavati dharmajña vipāpmā
syām aham vibho | tvam hi yajñaḥ
akṣaraḥ sarvaḥ tvam dharmaḥ tvam prajāpatiḥ
21. tvam ātmānam dīkṣayasva.
tvam naḥ paramakaḥ guruḥ.
dharmajña vibho,
tvayi iṣṭavati,
aham vipāpmā syām.
tvam hi akṣaraḥ sarvaḥ yajñaḥ,
tvam dharmaḥ,
tvam prajāpatiḥ.
21. Consecrate yourself; you are our supreme preceptor (guru). O knower of natural law (dharma) and mighty lord (vibho), when you perform the Vedic ritual (yajña), I will become free from sin. Indeed, you are the imperishable, entire Vedic ritual; you are natural law; you are Prajāpati.
वासुदेव उवाच ।
त्वमेवैतन्महाबाहो वक्तुमर्हस्यरिंदम ।
त्वं गतिः सर्वभूतानामिति मे निश्चिता मतिः ॥२२॥
22. vāsudeva uvāca ,
tvamevaitanmahābāho vaktumarhasyariṁdama ,
tvaṁ gatiḥ sarvabhūtānāmiti me niścitā matiḥ.
22. Vāsudeva uvāca | tvam eva etat mahābāho vaktum arhasi
arindama | tvam gatiḥ sarvabhūtānām iti me niścitā matiḥ
22. Vāsudeva uvāca.
mahābāho arindama,
tvam eva etat vaktum arhasi.
tvam sarvabhūtānām gatiḥ iti me matiḥ niścitā.
22. Vāsudeva said: O mighty-armed one (mahābāho), O conqueror of enemies (arindama), only you are worthy to speak of this. My mind is firmly convinced that you are the ultimate refuge of all beings.
त्वं चाद्य कुरुवीराणां धर्मेणाभिविराजसे ।
गुणभूताः स्म ते राजंस्त्वं नो राजन्मतो गुरुः ॥२३॥
23. tvaṁ cādya kuruvīrāṇāṁ dharmeṇābhivirājase ,
guṇabhūtāḥ sma te rājaṁstvaṁ no rājanmato guruḥ.
23. tvam ca adya kuruvīrāṇām dharmeṇa abhivirājase
guṇabhūtāḥ sma te rājan tvam naḥ rājan mataḥ guruḥ
23. tvam ca adya kuruvīrāṇām dharmeṇa abhivirājase.
rājan,
te guṇabhūtāḥ sma.
rājan,
tvam naḥ mataḥ guruḥ.
23. And today, among the Kuru heroes, you shine forth through your intrinsic nature (dharma). We are your subordinates, O King; you are regarded as our teacher (guru), O King.
यजस्व मदनुज्ञातः प्राप्त एव क्रतुर्मया ।
युनक्तु नो भवान्कार्ये यत्र वाञ्छसि भारत ।
सत्यं ते प्रतिजानामि सर्वं कर्तास्मि तेऽनघ ॥२४॥
24. yajasva madanujñātaḥ prāpta eva kraturmayā ,
yunaktu no bhavānkārye yatra vāñchasi bhārata ,
satyaṁ te pratijānāmi sarvaṁ kartāsmi te'nagha.
24. yajasva madanujñātaḥ prāptaḥ eva
kratuḥ mayā yunaktu naḥ bhavān kārye
yatra vāñchasi bhārata satyam te
pratijānāmi sarvam kartā asmi te anagha
24. madanujñātaḥ,
kratuḥ mayā prāptaḥ eva,
yajasva.
bhārata,
yatra vāñchasi,
bhavān naḥ kārye yunaktu.
anagha,
te satyam pratijānāmi,
sarvam te kartā asmi.
24. Perform the Vedic ritual (yajña) as sanctioned by me; indeed, the performance has been secured by me. May you engage us in any task you desire, O Bhārata. I truly promise you, O sinless one, I will accomplish everything for you.
भीमसेनार्जुनौ चैव तथा माद्रवतीसुतौ ।
इष्टवन्तो भविष्यन्ति त्वयीष्टवति भारत ॥२५॥
25. bhīmasenārjunau caiva tathā mādravatīsutau ,
iṣṭavanto bhaviṣyanti tvayīṣṭavati bhārata.
25. bhīmasenārjunau ca eva tathā mādrāvatīsutau
iṣṭavantaḥ bhaviṣyanti tvayi iṣṭavati bhārata
25. bhārata,
bhīmasenārjunau ca eva tathā mādrāvatīsutau tvayi iṣṭavati iṣṭavantaḥ bhaviṣyanti.
25. Bhīmasena and Arjuna, as well as the sons of Mādrī (Nakula and Sahadeva), will indeed perform rituals when you yourself have performed them, O Bhārata.