Skip to content
אתר זה לא תומך בגרסאות ישנות של אינטרנט אקספלורר
מומלץ להשתמש בדפדפן גוגל כרום או פיירפוקס מוזילה
(או באינטרנט אקספלורר / edge עדכני)
Enjoy Learning Sanskrit tips, tools, resources and more...

महाभारतः       mahābhārataḥ - book-13, chapter-78

Use the following checkboxes to set the display options for this chapter (You can also control the display of each verse separately):
what would you like to see in each verse:
वसिष्ठ उवाच ।
शतं वर्षसहस्राणां तपस्तप्तं सुदुश्चरम् ।
गोभिः पूर्वविसृष्टाभिर्गच्छेम श्रेष्ठतामिति ॥१॥
1. vasiṣṭha uvāca ,
śataṁ varṣasahasrāṇāṁ tapastaptaṁ suduścaram ,
gobhiḥ pūrvavisṛṣṭābhirgacchema śreṣṭhatāmiti.
1. vasiṣṭha uvāca śatam varṣasahastrāṇām tapaḥ taptam
suduścaram gobhiḥ pūrvavisṛṣṭābhiḥ gacchema śreṣṭhatām iti
1. Vaśiṣṭha said: 'A hundred thousand years of extremely difficult austerity (tapas) was performed, with the aim that we might attain supremacy through the cows previously manifested.'
लोकेऽस्मिन्दक्षिणानां च सर्वासां वयमुत्तमाः ।
भवेम न च लिप्येम दोषेणेति परंतप ॥२॥
2. loke'smindakṣiṇānāṁ ca sarvāsāṁ vayamuttamāḥ ,
bhavema na ca lipyema doṣeṇeti paraṁtapa.
2. loke asmin dakṣiṇānām ca sarvāsām vayam uttamāḥ
bhavema na ca lipyema doṣeṇa iti paraṃtapa
2. paraṃtapa loke asmin sarvāsām ca dakṣiṇānām
vayam uttamāḥ bhavema ca doṣeṇa na lipyema iti
2. O tormentor of foes, may we be the most excellent among all ritual gifts (dakṣiṇā) in this world, and may we not be stained by any fault.
स एव चेतसा तेन हतो लिप्येत सर्वदा ।
शकृता च पवित्रार्थं कुर्वीरन्देवमानुषाः ॥३॥
3. sa eva cetasā tena hato lipyeta sarvadā ,
śakṛtā ca pavitrārthaṁ kurvīrandevamānuṣāḥ.
3. saḥ eva cetasā tena hataḥ lipyeta sarvadā
śakṛtā ca pavitrārtham kurvīran devamānuṣāḥ
3. saḥ eva tena cetasā hataḥ sarvadā lipyeta
ca devamānuṣāḥ śakṛtā pavitrārtham kurvīran
3. He alone, who is afflicted by such a mind, would always be tainted. And gods and humans should undertake purification for the sake of purity (pavitrārtham) with cow dung (śakṛtā).
तथा सर्वाणि भूतानि स्थावराणि चराणि च ।
प्रदातारश्च गोलोकान्गच्छेयुरिति मानद ॥४॥
4. tathā sarvāṇi bhūtāni sthāvarāṇi carāṇi ca ,
pradātāraśca golokāngaccheyuriti mānada.
4. tathā sarvāṇi bhūtāni sthāvarāṇi carāṇi ca
pradātāraḥ ca golokān gaccheyuḥ iti mānada
4. mānada tathā sarvāṇi sthāvarāṇi ca carāṇi
bhūtāni ca pradātāraḥ golokān gaccheyuḥ iti
4. O giver of honor, similarly, all beings, both stationary and moving, and also the donors, would go to the cow-worlds (golokān) – so it is stated.
ताभ्यो वरं ददौ ब्रह्मा तपसोऽन्ते स्वयं प्रभुः ।
एवं भवत्विति विभुर्लोकांस्तारयतेति च ॥५॥
5. tābhyo varaṁ dadau brahmā tapaso'nte svayaṁ prabhuḥ ,
evaṁ bhavatviti vibhurlokāṁstārayateti ca.
5. tābhyas varam dadau brahmā tapasas ante svayam
prabhuḥ evam bhavatu iti vibhuḥ lokān tārayata iti ca
5. svayam prabhuḥ vibhuḥ brahmā tapasas ante tābhyas
varam dadau evam bhavatu ca lokān tārayata iti
5. Lord Brahmā (brahman) himself, the supreme lord (prabhu), the all-pervading one (vibhu), granted a boon to them at the conclusion of their austerity (tapas), saying, 'Let it be so, and you all save the worlds!'
उत्तस्थुः सिद्धिकामास्ता भूतभव्यस्य मातरः ।
तपसोऽन्ते महाराज गावो लोकपरायणाः ॥६॥
6. uttasthuḥ siddhikāmāstā bhūtabhavyasya mātaraḥ ,
tapaso'nte mahārāja gāvo lokaparāyaṇāḥ.
6. uttasthuḥ siddhikāmāḥ tāḥ bhūtabhavyasya mātaraḥ
tapasaḥ ante mahārāja gāvaḥ lokaparāyaṇāḥ
6. mahārāja tapasaḥ ante siddhikāmāḥ bhūtabhavyasya
mātaraḥ lokaparāyaṇāḥ tāḥ gāvaḥ uttasthuḥ
6. O great king, at the end of their austerities (tapas), those cows - the mothers of all that has been and will be - who desired perfection and whose supreme aim was the welfare of the world, stood up.
तस्माद्गावो महाभागाः पवित्रं परमुच्यते ।
तथैव सर्वभूतानां गावस्तिष्ठन्ति मूर्धनि ॥७॥
7. tasmādgāvo mahābhāgāḥ pavitraṁ paramucyate ,
tathaiva sarvabhūtānāṁ gāvastiṣṭhanti mūrdhani.
7. tasmāt gāvaḥ mahābhāgāḥ pavitram param ucyate
tathā eva sarvabhūtānām gāvaḥ tiṣṭhanti mūrdhani
7. tasmāt mahābhāgāḥ gāvaḥ param pavitram ucyate
tathā eva sarvabhūtānām mūrdhani gāvaḥ tiṣṭhanti
7. Therefore, the highly fortunate cows are declared to be the supreme purifier. And likewise, cows reside at the highest position among all beings.
समानवत्सां कपिलां धेनुं दत्त्वा पयस्विनीम् ।
सुव्रतां वस्त्रसंवीतां ब्रह्मलोके महीयते ॥८॥
8. samānavatsāṁ kapilāṁ dhenuṁ dattvā payasvinīm ,
suvratāṁ vastrasaṁvītāṁ brahmaloke mahīyate.
8. samānavatsām kapilām dhenum dattvā payasvinīm
suvratām vastrasaṃvītām brahmaloke mahīyate
8. samānavatsām kapilām payasvinīm suvratām
vastrasaṃvītām dhenum dattvā brahmaloke mahīyate
8. By donating a tawny-colored milch cow, which has a calf of the same color, is well-behaved, and adorned with clothes, one is honored in the world of Brahmā (brahmaloka).
रोहिणीं तुल्यवत्सां तु धेनुं दत्त्वा पयस्विनीम् ।
सुव्रतां वस्त्रसंवीतां सूर्यलोके महीयते ॥९॥
9. rohiṇīṁ tulyavatsāṁ tu dhenuṁ dattvā payasvinīm ,
suvratāṁ vastrasaṁvītāṁ sūryaloke mahīyate.
9. rohiṇīm tulyavatsām tu dhenum dattvā payasvinīm
suvratām vastrasaṃvītām sūryaloke mahīyate
9. tu tulyavatsām rohiṇīm payasvinīm suvratām
vastrasaṃvītām dhenum dattvā sūryaloke mahīyate
9. And by donating a red milch cow, along with a similar calf, which is well-behaved and adorned with clothes, one is honored in the world of the Sun.
समानवत्सां शबलां धेनुं दत्त्वा पयस्विनीम् ।
सुव्रतां वस्त्रसंवीतां सोमलोके महीयते ॥१०॥
10. samānavatsāṁ śabalāṁ dhenuṁ dattvā payasvinīm ,
suvratāṁ vastrasaṁvītāṁ somaloke mahīyate.
10. samāna-vatsām śabalām dhenum dattvā payasvinīm
su-vratām vastra-saṃvītām soma-loke mahīyate
10. samāna-vatsām śabalām dhenum payasvinīm su-vratām
vastra-saṃvītām dattvā soma-loke mahīyate
10. One who donates a variegated, milk-yielding cow, accompanied by a calf of the same color, a well-behaved animal adorned with cloth, is honored in the world of Soma.
समानवत्सां श्वेतां तु धेनुं दत्त्वा पयस्विनीम् ।
सुव्रतां वस्त्रसंवीतामिन्द्रलोके महीयते ॥११॥
11. samānavatsāṁ śvetāṁ tu dhenuṁ dattvā payasvinīm ,
suvratāṁ vastrasaṁvītāmindraloke mahīyate.
11. samāna-vatsām śvetām tu dhenum dattvā payasvinīm
su-vratām vastra-saṃvītām indra-loke mahīyate
11. samāna-vatsām śvetām tu dhenum payasvinīm su-vratām
vastra-saṃvītām dattvā indra-loke mahīyate
11. One who donates a white, milk-yielding cow, accompanied by a calf of the same color, a well-behaved animal adorned with cloth, is honored in the world of Indra.
समानवत्सां कृष्णां तु धेनुं दत्त्वा पयस्विनीम् ।
सुव्रतां वस्त्रसंवीतामग्निलोके महीयते ॥१२॥
12. samānavatsāṁ kṛṣṇāṁ tu dhenuṁ dattvā payasvinīm ,
suvratāṁ vastrasaṁvītāmagniloke mahīyate.
12. samāna-vatsām kṛṣṇām tu dhenum dattvā payasvinīm
su-vratām vastra-saṃvītām agni-loke mahīyate
12. samāna-vatsām kṛṣṇām tu dhenum payasvinīm
su-vratām vastra-saṃvītām dattvā agni-loke mahīyate
12. One who donates a black, milk-yielding cow, accompanied by a calf of the same color, a well-behaved animal adorned with cloth, is honored in the world of Agni.
समानवत्सां धूम्रां तु धेनुं दत्त्वा पयस्विनीम् ।
सुव्रतां वस्त्रसंवीतां याम्यलोके महीयते ॥१३॥
13. samānavatsāṁ dhūmrāṁ tu dhenuṁ dattvā payasvinīm ,
suvratāṁ vastrasaṁvītāṁ yāmyaloke mahīyate.
13. samāna-vatsām dhūmrām tu dhenum dattvā payasvinīm
su-vratām vastra-saṃvītām yāmya-loke mahīyate
13. samāna-vatsām dhūmrām tu dhenum payasvinīm
su-vratām vastra-saṃvītām dattvā yāmya-loke mahīyate
13. One who donates a smoky-grey, milk-yielding cow, accompanied by a calf of the same color, a well-behaved animal adorned with cloth, is honored in the world of Yama.
अपां फेनसवर्णां तु सवत्सां कांस्यदोहनाम् ।
प्रदाय वस्त्रसंवीतां वारुणं लोकमश्नुते ॥१४॥
14. apāṁ phenasavarṇāṁ tu savatsāṁ kāṁsyadohanām ,
pradāya vastrasaṁvītāṁ vāruṇaṁ lokamaśnute.
14. apām phenasavarṇām tu savatsām kāṃsyadohanām
pradāya vastrasaṃvītām vāruṇam lokam aśnute
14. apām phenasavarṇām tu savatsām kāṃsyadohanām
pradāya vastrasaṃvītām vāruṇam lokam aśnute
14. One who donates a cow that is the color of water foam, along with her calf, whose milk is drawn in a bronze vessel, and which is covered with cloth, attains the world of Varuṇa.
वातरेणुसवर्णां तु सवत्सां कांस्यदोहनाम् ।
प्रदाय वस्त्रसंवीतां वायुलोके महीयते ॥१५॥
15. vātareṇusavarṇāṁ tu savatsāṁ kāṁsyadohanām ,
pradāya vastrasaṁvītāṁ vāyuloke mahīyate.
15. vātareṇusavarṇām tu savatsām kāṃsyadohanām
pradāya vastrasaṃvītām vāyuloke mahīyate
15. vātareṇusavarṇām tu savatsām kāṃsyadohanām
pradāya vastrasaṃvītām vāyuloke mahīyate
15. One who donates a cow the color of wind-blown dust, along with her calf, whose milk is drawn in a bronze vessel, and which is covered with cloth, is honored in the world of Vāyu.
हिरण्यवर्णां पिङ्गाक्षीं सवत्सां कांस्यदोहनाम् ।
प्रदाय वस्त्रसंवीतां कौबेरं लोकमश्नुते ॥१६॥
16. hiraṇyavarṇāṁ piṅgākṣīṁ savatsāṁ kāṁsyadohanām ,
pradāya vastrasaṁvītāṁ kauberaṁ lokamaśnute.
16. hiraṇyavarṇām piṅgākṣīm savatsām kāṃsyadohanām
pradāya vastrasaṃvītām kauberam lokam aśnute
16. hiraṇyavarṇām piṅgākṣīm savatsām kāṃsyadohanām
pradāya vastrasaṃvītām kauberam lokam aśnute
16. One who donates a gold-colored cow with tawny eyes, along with her calf, whose milk is drawn in a bronze vessel, and which is covered with cloth, attains the world of Kubera.
पलालधूम्रवर्णां तु सवत्सां कांस्यदोहनाम् ।
प्रदाय वस्त्रसंवीतां पितृलोके महीयते ॥१७॥
17. palāladhūmravarṇāṁ tu savatsāṁ kāṁsyadohanām ,
pradāya vastrasaṁvītāṁ pitṛloke mahīyate.
17. palāladhūmravarṇām tu savatsām kāṃsyadohanām
pradāya vastrasaṃvītām pitṛloke mahīyate
17. palāladhūmravarṇām tu savatsām kāṃsyadohanām
pradāya vastrasaṃvītām pitṛloke mahīyate
17. One who donates a cow the smoky-brown color of straw, along with her calf, whose milk is drawn in a bronze vessel, and which is covered with cloth, is honored in the world of the ancestors (pitṛs).
सवत्सां पीवरीं दत्त्वा शितिकण्ठामलंकृताम् ।
वैश्वदेवमसंबाधं स्थानं श्रेष्ठं प्रपद्यते ॥१८॥
18. savatsāṁ pīvarīṁ dattvā śitikaṇṭhāmalaṁkṛtām ,
vaiśvadevamasaṁbādhaṁ sthānaṁ śreṣṭhaṁ prapadyate.
18. sa-vatsām pīvarīm dattvā śitikaṇṭhām alaṅkṛtām
vaiśvadevam asaṃbādham sthānam śreṣṭham prapadyate
18. sa-vatsām pīvarīm śitikaṇṭhām alaṅkṛtām dattvā (janaḥ)
vaiśvadevam asaṃbādham śreṣṭham sthānam prapadyate
18. By donating a plump, adorned cow with its calf, which has a dark neck, one attains the supreme, unobstructed abode pertaining to the Viśvadevas.
समानवत्सां गौरीं तु धेनुं दत्त्वा पयस्विनीम् ।
सुव्रतां वस्त्रसंवीतां वसूनां लोकमश्नुते ॥१९॥
19. samānavatsāṁ gaurīṁ tu dhenuṁ dattvā payasvinīm ,
suvratāṁ vastrasaṁvītāṁ vasūnāṁ lokamaśnute.
19. samānavatsām gaurīm tu dhenum dattvā payasvinīm
su-vratām vastra-saṃvītām vasūnām lokam aśnute
19. samānavatsām gaurīm payasvinīm su-vratām vastra-saṃvītām
dhenum tu dattvā (janaḥ) vasūnām lokam aśnute
19. By donating a white, milky cow along with its calf, which is well-behaved and adorned with cloth, one attains the world of the Vasus.
पाण्डुकम्बलवर्णां तु सवत्सां कांस्यदोहनाम् ।
प्रदाय वस्त्रसंवीतां साध्यानां लोकमश्नुते ॥२०॥
20. pāṇḍukambalavarṇāṁ tu savatsāṁ kāṁsyadohanām ,
pradāya vastrasaṁvītāṁ sādhyānāṁ lokamaśnute.
20. pāṇḍu-kambala-varṇām tu sa-vatsām kāṃsya-dohanām
pradāya vastra-saṃvītām sādhyānām lokam aśnute
20. pāṇḍu-kambala-varṇām sa-vatsām kāṃsya-dohanām vastra-saṃvītām
(dhenum) tu pradāya (janaḥ) sādhyānām lokam aśnute
20. Indeed, by donating a cow pale white in color, along with its calf, for which a bronze milking vessel is used, and which is adorned with cloth, one attains the world of the Sādhyas.
वैराटपृष्ठमुक्षाणं सर्वरत्नैरलंकृतम् ।
प्रदाय मरुतां लोकानजरान्प्रतिपद्यते ॥२१॥
21. vairāṭapṛṣṭhamukṣāṇaṁ sarvaratnairalaṁkṛtam ,
pradāya marutāṁ lokānajarānpratipadyate.
21. vairāṭa-pṛṣṭham ukṣāṇam sarva-ratnaiḥ alaṅkṛtam
pradāya marutām lokān ajarān pratipadyate
21. vairāṭa-pṛṣṭham sarva-ratnaiḥ alaṅkṛtam ukṣāṇam
pradāya (janaḥ) marutām ajarān lokān pratipadyate
21. By donating a broad-backed bull, adorned with all kinds of gems, one attains the undecaying worlds of the Maruts.
वत्सोपपन्नां नीलाङ्गां सर्वरत्नसमन्विताम् ।
गन्धर्वाप्सरसां लोकान्दत्त्वा प्राप्नोति मानवः ॥२२॥
22. vatsopapannāṁ nīlāṅgāṁ sarvaratnasamanvitām ,
gandharvāpsarasāṁ lokāndattvā prāpnoti mānavaḥ.
22. vatsa upapannām nīlāṅgām sarvaratnasamanvitām
gandharvāpsarasām lokān dattvā prāpnoti mānavaḥ
22. mānavaḥ vatsa upapannām nīlāṅgām sarvaratnasamanvitām
dattvā gandharvāpsarasām lokān prāpnoti
22. A person who donates a dark-limbed cow, accompanied by its calf and adorned with all jewels, attains the realms of the Gandharvas and Apsaras.
शितिकण्ठमनड्वाहं सर्वरत्नैरलंकृतम् ।
दत्त्वा प्रजापतेर्लोकान्विशोकः प्रतिपद्यते ॥२३॥
23. śitikaṇṭhamanaḍvāhaṁ sarvaratnairalaṁkṛtam ,
dattvā prajāpaterlokānviśokaḥ pratipadyate.
23. śitikaṇṭham anaḍvāham sarvaratnaiḥ alaṃkṛtam
dattvā prajāpateḥ lokān viśokaḥ pratipadyate
23. viśokaḥ śitikaṇṭham anaḍvāham sarvaratnaiḥ
alaṃkṛtam dattvā prajāpateḥ lokān pratipadyate
23. By donating a blue-throated bull, adorned with all jewels, a person becomes free from sorrow and attains the realms of Prajāpati (prajāpati).
गोप्रदानरतो याति भित्त्वा जलदसंचयान् ।
विमानेनार्कवर्णेन दिवि राजन्विराजता ॥२४॥
24. gopradānarato yāti bhittvā jaladasaṁcayān ,
vimānenārkavarṇena divi rājanvirājatā.
24. gopradānarataḥ yāti bhittvā jaladasaṃcayān
vimānena arkavarṇena divi rājan virājatā
24. rājan gopradānarataḥ jaladasaṃcayān bhittvā
arkavarṇena virājatā vimānena divi yāti
24. O king, one who is dedicated to cow donation (dāna) ascends, piercing through the cloud formations, in a radiant, sun-colored celestial vehicle shining in the sky.
तं चारुवेषाः सुश्रोण्यः सहस्रं वरयोषितः ।
रमयन्ति नरश्रेष्ठ गोप्रदानरतं नरम् ॥२५॥
25. taṁ cāruveṣāḥ suśroṇyaḥ sahasraṁ varayoṣitaḥ ,
ramayanti naraśreṣṭha gopradānarataṁ naram.
25. tam cāruveṣāḥ suśroṇyaḥ sahasram varayoṣitaḥ
ramayanti naraśreṣṭha gopradānarataṃ naram
25. naraśreṣṭha sahasram cāruveṣāḥ suśroṇyaḥ
varayoṣitaḥ tam gopradānarataṃ naram ramayanti
25. O best of men, a thousand beautiful women, elegantly dressed and with lovely hips, delight that man who is dedicated to cow donation (dāna).
वीणानां वल्लकीनां च नूपुराणां च शिञ्जितैः ।
हासैश्च हरिणाक्षीणां प्रसुप्तः प्रतिबोध्यते ॥२६॥
26. vīṇānāṁ vallakīnāṁ ca nūpurāṇāṁ ca śiñjitaiḥ ,
hāsaiśca hariṇākṣīṇāṁ prasuptaḥ pratibodhyate.
26. vīṇānām vallakīnām ca nūpurāṇām ca śiñjitaiḥ
hāsaiḥ ca hariṇākṣīṇām prasuptaḥ pratibodhyate
26. prasuptaḥ vīṇānām vallakīnām ca nūpurāṇām ca
śiñjitaiḥ hariṇākṣīṇām hāsaiḥ ca pratibodhyate
26. One who is fast asleep is awakened by the tinkling sounds of lutes, harps, and anklets, and by the laughter of deer-eyed women.
यावन्ति लोमानि भवन्ति धेन्वास्तावन्ति वर्षाणि महीयते सः ।
स्वर्गाच्च्युतश्चापि ततो नृलोके कुले समुत्पत्स्यति गोमिनां सः ॥२७॥
27. yāvanti lomāni bhavanti dhenvā;stāvanti varṣāṇi mahīyate saḥ ,
svargāccyutaścāpi tato nṛloke; kule samutpatsyati gomināṁ saḥ.
27. yāvanti lomāni bhavanti dhenvāḥ
tāvanti varṣāṇi mahīyate saḥ
svargāt cyutaḥ ca api tataḥ nṛloke
kule samutpatsyati gominām saḥ
27. dhenvāḥ yāvanti lomāni bhavanti
saḥ tāvanti varṣāṇi mahīyate
saḥ svargāt cyutaḥ ca api tataḥ
nṛloke gominām kule samutpatsyati
27. For as many years as there are hairs on a cow, so long is he glorified. Even after descending from heaven, he will subsequently be born in the human world into a family of wealthy people (gominām).