Skip to content
אתר זה לא תומך בגרסאות ישנות של אינטרנט אקספלורר
מומלץ להשתמש בדפדפן גוגל כרום או פיירפוקס מוזילה
(או באינטרנט אקספלורר / edge עדכני)
Enjoy Learning Sanskrit tips, tools, resources and more...

महाभारतः       mahābhārataḥ - book-3, chapter-74

Use the following checkboxes to set the display options for this chapter (You can also control the display of each verse separately):
what would you like to see in each verse:
which language(s) would you like to see in the translations:
बृहदश्व उवाच ।
सर्वं विकारं दृष्ट्वा तु पुण्यश्लोकस्य धीमतः ।
आगत्य केशिनी क्षिप्रं दमयन्त्यै न्यवेदयत् ॥१॥
1. bṛhadaśva uvāca ,
sarvaṁ vikāraṁ dṛṣṭvā tu puṇyaślokasya dhīmataḥ ,
āgatya keśinī kṣipraṁ damayantyai nyavedayat.
1. bṛhadaśvaḥ uvāca sarvam vikāram dṛṣṭvā tu puṇyaślokasya
dhīmataḥ āgatya keśinī kṣipram damayanyai nyavedayat
1. Bṛhadaśva said: Having observed all the unusual characteristics of the sagacious Puṇyaśloka, Keśinī quickly returned and reported everything to Damayanti.
1. בְּרְהַדַשְׁוַה אמר: קֵשִׁינִי ראתה את כל תגובותיו הרגשיות של נַלַה החכם, בעל השם הטהור (פּוּנְיַשְׁלוֹקַה), הגיעה במהירות ודיווחה על כך לדַמַיַנְטִי.
दमयन्ती ततो भूयः प्रेषयामास केशिनीम् ।
मातुः सकाशं दुःखार्ता नलशङ्कासमुत्सुका ॥२॥
2. damayantī tato bhūyaḥ preṣayāmāsa keśinīm ,
mātuḥ sakāśaṁ duḥkhārtā nalaśaṅkāsamutsukā.
2. damayantī tataḥ bhūyaḥ preṣayāmāsa keśinīm
mātuḥ sakāśam duḥkhārtā nalaśaṅkāsamutsukā
2. Then Damayanti, distressed by sorrow and intensely anxious due to her suspicion (śaṅkā) about Nala, again dispatched Keśinī to her mother's presence.
2. אז דַמַיַנְטִי, שהייתה שרויה בצער ונרגשת מהחשד שהוא נַלַה, שלחה שוב את קֵשִׁינִי אל אמה.
परीक्षितो मे बहुशो बाहुको नलशङ्कया ।
रूपे मे संशयस्त्वेकः स्वयमिच्छामि वेदितुम् ॥३॥
3. parīkṣito me bahuśo bāhuko nalaśaṅkayā ,
rūpe me saṁśayastvekaḥ svayamicchāmi veditum.
3. parīkṣitaḥ me bahusaḥ bāhukaḥ nalaśaṅkayā rūpe
me saṃśayaḥ tu ekaḥ svayam icchāmi veditum
3. I have repeatedly tested Bāhuka because of my suspicion concerning Nala. I have only one doubt regarding his outward appearance (rūpa); I wish to ascertain it myself.
3. בָּאהוּקַה נבחן על ידי פעמים רבות מתוך חשד שהוא נַלַה. נותר לי ספק אחד בלבד בעניין מראהו, ואני רוצה לברר זאת בעצמי.
स वा प्रवेश्यतां मातर्मां वानुज्ञातुमर्हसि ।
विदितं वाथ वाज्ञातं पितुर्मे संविधीयताम् ॥४॥
4. sa vā praveśyatāṁ mātarmāṁ vānujñātumarhasi ,
viditaṁ vātha vājñātaṁ piturme saṁvidhīyatām.
4. saḥ vā praveśyatām mātaḥ mām vā anujñātum arhasi
viditam vā atha vā ajñātam pituḥ me saṃvidhīyatām
4. O mother, either allow him to enter, or you should grant me permission. Let this be arranged for my father, whether he knows of it or not.
4. אמא, או שיכניסו אותו אליי, או שתרשי לי ללכת אליו. בין אם אבי יידע על כך ובין אם לא, שיסדרו זאת.
एवमुक्ता तु वैदर्भ्या सा देवी भीममब्रवीत् ।
दुहितुस्तमभिप्रायमन्वजानाच्च पार्थिवः ॥५॥
5. evamuktā tu vaidarbhyā sā devī bhīmamabravīt ,
duhitustamabhiprāyamanvajānācca pārthivaḥ.
5. evam uktā tu vaidarbhyā sā devī bhīmam abravīt
duhituḥ tam abhiprāyam anvajānāt ca pārthivaḥ
5. When thus addressed by Vaidarbhī (Damayantī), the queen spoke to Bhīma. And the king (Bhīma) also approved of his daughter's intention.
5. לאחר שדַמַיַנְטִי אמרה זאת, המלכה סיפרה לבְּהִימַה, והמלך אישר את כוונת בתו.
सा वै पित्राभ्यनुज्ञाता मात्रा च भरतर्षभ ।
नलं प्रवेशयामास यत्र तस्याः प्रतिश्रयः ॥६॥
6. sā vai pitrābhyanujñātā mātrā ca bharatarṣabha ,
nalaṁ praveśayāmāsa yatra tasyāḥ pratiśrayaḥ.
6. sā vai pitrā abhyanujñātā mātrā ca bharatarṣabha
nalam praveśayāmāsa yatra tasyāḥ pratiśrayaḥ
6. Indeed, O best of Bharatas, she, having been granted permission by both her father and her mother, led Nala into her private chambers.
6. הו מיטב צאצאי בְּהַרַטַה, לאחר שאביה ואמה התירו לה, הכניסה דַמַיַנְטִי את נַלַה למקום מושבה.
तं तु दृष्ट्वा तथायुक्तं दमयन्ती नलं तदा ।
तीव्रशोकसमाविष्टा बभूव वरवर्णिनी ॥७॥
7. taṁ tu dṛṣṭvā tathāyuktaṁ damayantī nalaṁ tadā ,
tīvraśokasamāviṣṭā babhūva varavarṇinī.
7. tam tu dṛṣṭvā tathā yuktam damayantī nalam
tadā tīvraśokasamāviṣṭā babhūva varavarṇinī
7. But Damayantī, the beautiful lady, seeing Nala in such a condition at that time, became overcome by intense sorrow.
7. דַמַיַנְטִי היפהפייה, משראתה את נַלַה במצבו זה, נתקפה אז צער עז.
ततः काषायवसना जटिला मलपङ्किनी ।
दमयन्ती महाराज बाहुकं वाक्यमब्रवीत् ॥८॥
8. tataḥ kāṣāyavasanā jaṭilā malapaṅkinī ,
damayantī mahārāja bāhukaṁ vākyamabravīt.
8. tataḥ kāṣāyavasanā jaṭilā malapaṅkinī
damayantī mahārāja bāhukaṃ vākyam abravīt
8. Then, O great king, Damayantī, clad in saffron robes, with matted hair, and covered in dirt and mud, spoke these words to Bāhuka.
8. אז, הו מלך גדול, דַמַיַנְטִי, לבושה בגדים בצבע אוכרה, שערה סבוך והיא מכוסה בבוץ ובלכלוך, אמרה לבָּאהוּקַה את הדברים הבאים.
दृष्टपूर्वस्त्वया कश्चिद्धर्मज्ञो नाम बाहुक ।
सुप्तामुत्सृज्य विपिने गतो यः पुरुषः स्त्रियम् ॥९॥
9. dṛṣṭapūrvastvayā kaściddharmajño nāma bāhuka ,
suptāmutsṛjya vipine gato yaḥ puruṣaḥ striyam.
9. dṛṣṭapūrvaḥ tvayā kaścid dharmajñaḥ nāma bāhuka
suptām utsṛjya vipine gataḥ yaḥ puruṣaḥ striyam
9. O Bāhuka, have you ever seen a man (puruṣa), indeed one who understands natural law (dharma), who abandoned his sleeping wife in the forest and left her?
9. הו בָּאהוּקַה, האם ראית פעם אדם שיודע את חוק היושר ובכל זאת עזב אישה ישנה ביער והלך?
अनागसं प्रियां भार्यां विजने श्रममोहिताम् ।
अपहाय तु को गच्छेत्पुण्यश्लोकमृते नलम् ॥१०॥
10. anāgasaṁ priyāṁ bhāryāṁ vijane śramamohitām ,
apahāya tu ko gacchetpuṇyaślokamṛte nalam.
10. anāgasaṃ priyām bhāryām vijane śramamohitām
apahāya tu kaḥ gacchet puṇyaślokam ṛte nalam
10. But who, except Nala, that man of pure renown, would abandon an innocent, beloved wife, bewildered by fatigue in a solitary place, and simply leave her?
10. מי עוד יעזוב ויילך מאשתו האהובה, חפה מפשע, שנותרה במקום שומם ותשושה מעייפות, מלבד נַלַה בעל השם הטהור?
किं नु तस्य मया कार्यमपराद्धं महीपतेः ।
यो मामुत्सृज्य विपिने गतवान्निद्रया हृताम् ॥११॥
11. kiṁ nu tasya mayā kāryamaparāddhaṁ mahīpateḥ ,
yo māmutsṛjya vipine gatavānnidrayā hṛtām.
11. kim nu tasya mayā kāryam aparāddham mahīpateḥ
yaḥ mām utsṛjya vipine gatavān nidrayā hṛtām
11. What offense had I, indeed, committed against that king, the one who abandoned me in the forest, when I was overcome by sleep, and then departed?
11. איזה עוול עשיתי למלך הזה, שעזב אותי ביער והלך כשהשינה אחזה בי?
साक्षाद्देवानपाहाय वृतो यः स मया पुरा ।
अनुव्रतां साभिकामां पुत्रिणीं त्यक्तवान्कथम् ॥१२॥
12. sākṣāddevānapāhāya vṛto yaḥ sa mayā purā ,
anuvratāṁ sābhikāmāṁ putriṇīṁ tyaktavānkatham.
12. sākṣāt devān apāhāya vṛtaḥ yaḥ saḥ mayā purā
anuvratām sābhikāmām putriṇīm tyaktavān katham
12. How could he, whom I chose long ago, directly disregarding the gods, abandon me, who am devoted, full of love, and a mother?
12. אותו בחרתי בעבר, כשדחיתי את האלים עצמם. כיצד עזב אישה נאמנה ואוהבת, שהיא גם אם לילדים?
अग्नौ पाणिगृहीतां च हंसानां वचने स्थिताम् ।
भरिष्यामीति सत्यं च प्रतिश्रुत्य क्व तद्गतम् ॥१३॥
13. agnau pāṇigṛhītāṁ ca haṁsānāṁ vacane sthitām ,
bhariṣyāmīti satyaṁ ca pratiśrutya kva tadgatam.
13. agnau pāṇigṛhītām ca haṃsānām vacane sthitām
bhariṣyāmi iti satyam ca pratiśrutya kva tad gatam
13. Where has that solemn promise (satyam) gone – the one he made, 'I will support you,' after taking my hand before the sacred fire, and after I stood by the words of the swans?
13. הוא לקח אותי בידו מול האש, ואני עמדתי בדברי הברבורים. הוא הבטיח באמת שיפרנס אותי, ולאן הלכה ההבטחה הזאת?
दमयन्त्या ब्रुवन्त्यास्तु सर्वमेतदरिंदम ।
शोकजं वारि नेत्राभ्यामसुखं प्रास्रवद्बहु ॥१४॥
14. damayantyā bruvantyāstu sarvametadariṁdama ,
śokajaṁ vāri netrābhyāmasukhaṁ prāsravadbahu.
14. damayantyāḥ bruvantyāḥ tu sarvam etat ariṃdama
śokajam vāri netrābhyām asukham prāsravat bahu
14. While Damayantī spoke, O subduer of foes (ariṃdama), much painful water (tears) born of sorrow flowed from her eyes.
14. בעוד דַמַיַנְטִי אומרת את כל זאת, הו מכניע אויבים, זרמו מעיניה מים רבים, דמעות כואבות שנולדו מצער.
अतीव कृष्णताराभ्यां रक्तान्ताभ्यां जलं तु तत् ।
परिस्रवन्नलो दृष्ट्वा शोकार्त इदमब्रवीत् ॥१५॥
15. atīva kṛṣṇatārābhyāṁ raktāntābhyāṁ jalaṁ tu tat ,
parisravannalo dṛṣṭvā śokārta idamabravīt.
15. atīva kṛṣṇatārābhyām raktāntābhyām jalam tu tat
parisravan nalaḥ dṛṣṭvā śokārtaḥ idam abravīt
15. But Nala, seeing that water (tears) flowing from her exceedingly black-pupiled and red-cornered eyes, himself weeping, distressed by grief, spoke these words.
15. נַלַה ראה את הדמעות האלה זולגות מעיניה, שגלגליהן שחורים מאוד וקצותיהן אדומים, ונצבט בלבו מצער. הוא אמר את הדברים הבאים.
मम राज्यं प्रनष्टं यन्नाहं तत्कृतवान्स्वयम् ।
कलिना तत्कृतं भीरु यच्च त्वामहमत्यजम् ॥१६॥
16. mama rājyaṁ pranaṣṭaṁ yannāhaṁ tatkṛtavānsvayam ,
kalinā tatkṛtaṁ bhīru yacca tvāmahamatyajam.
16. mama rājyam pranaṣṭam yat na aham tat kṛtavān svayam
kalinā tat kṛtam bhīru yat ca tvām aham atyajam
16. My kingdom was ruined, but I myself did not cause its ruin. Oh timid one, that ruin was brought about by (the personification of the age of strife) Kali, as was the act of my abandoning you.
16. את אובדן ממלכתי לא גרמתי בעצמי. קַלִי עשה זאת, הו יראה, וגם את העובדה שעזבתי אותך.
त्वया तु धर्मभृच्छ्रेष्ठे शापेनाभिहतः पुरा ।
वनस्थया दुःखितया शोचन्त्या मां विवाससम् ॥१७॥
17. tvayā tu dharmabhṛcchreṣṭhe śāpenābhihataḥ purā ,
vanasthayā duḥkhitayā śocantyā māṁ vivāsasam.
17. tvayā tu dharmabhṛt śreṣṭhe śāpena abhihataḥ purā
vanasthayā duḥkhitayā śocantyā mām vivāsasam
17. However, by you, O best upholder of (dharma) natural law, I was struck by a curse in the past – a curse pronounced by you who were dwelling in the forest, distressed and grieving for me, who was then exiled.
17. הו הטובה שבנושאות חוקת היושר, בעבר קיללת (את קַלִי) כשהיית ביער, סבלת ובכית עליי, שהייתי חסר בגדים,
स मच्छरीरे त्वच्छापाद्दह्यमानोऽवसत्कलिः ।
त्वच्छापदग्धः सततं सोऽग्नाविव समाहितः ॥१८॥
18. sa maccharīre tvacchāpāddahyamāno'vasatkaliḥ ,
tvacchāpadagdhaḥ satataṁ so'gnāviva samāhitaḥ.
18. saḥ mat śarīre tvat śāpāt dahyamānaḥ avasat kaliḥ
tvacchāpadagdhaḥ satatam saḥ agnau iva samāhitaḥ
18. That (personification of the age of strife) Kali, burning due to your curse, resided in my body. Constantly scorched by your curse, he was as if placed in a sacrificial fire (for an offering).
18. וקַלִי הזה חי בגופי ונשרף ללא הפסק מקללתך, כמו מי שכלוא בתוך אש.
मम च व्यवसायेन तपसा चैव निर्जितः ।
दुःखस्यान्तेन चानेन भवितव्यं हि नौ शुभे ॥१९॥
19. mama ca vyavasāyena tapasā caiva nirjitaḥ ,
duḥkhasyāntena cānena bhavitavyaṁ hi nau śubhe.
19. mama ca vyavasāyena tapasā ca eva nirjitaḥ
duḥkhasya antena ca anena bhavitavyam hi nau śubhe
19. And he (Kali) was conquered by my resolve and indeed by my asceticism (tapas). Therefore, by this (victory), an end to suffering must truly come for us both, O auspicious one.
19. ואני ניצחתי אותו בנחישותי ובתרגול לטיפוח עוצמה רוחנית. הו אישה טובה, הסבל שלנו חייב להגיע עכשיו לסיומו.
विमुच्य मां गतः पापः स ततोऽहमिहागतः ।
त्वदर्थं विपुलश्रोणि न हि मेऽन्यत्प्रयोजनम् ॥२०॥
20. vimucya māṁ gataḥ pāpaḥ sa tato'hamihāgataḥ ,
tvadarthaṁ vipulaśroṇi na hi me'nyatprayojanam.
20. vimucya mām gataḥ pāpaḥ saḥ tataḥ aham iha āgataḥ
tvadartham vipulaśroṇi na hi me anyat prayojanam
20. That wicked man abandoned me and left; therefore, I have come here. O wide-hipped one, truly I have no other purpose except for your sake.
20. הרשע הזה עזב אותי והלך, ולכן באתי הנה בגללך, הו יפת גזרה. אין לי שום מטרה אחרת.
कथं नु नारी भर्तारमनुरक्तमनुव्रतम् ।
उत्सृज्य वरयेदन्यं यथा त्वं भीरु कर्हिचित् ॥२१॥
21. kathaṁ nu nārī bhartāramanuraktamanuvratam ,
utsṛjya varayedanyaṁ yathā tvaṁ bhīru karhicit.
21. katham nu nārī bhartāram anuraktam anuvratam
utsṛjya varayet anyam yathā tvam bhīru karhicit
21. How indeed could a woman, O timid one, ever abandon a loving and faithful husband and choose another, just as you are considering?
21. כיצד אישה תעזוב בעל אוהב ונאמן ותבחר באחר, כפי שאת עושה, הו יראה? האם אי פעם?
दूताश्चरन्ति पृथिवीं कृत्स्नां नृपतिशासनात् ।
भैमी किल स्म भर्तारं द्वितीयं वरयिष्यति ॥२२॥
22. dūtāścaranti pṛthivīṁ kṛtsnāṁ nṛpatiśāsanāt ,
bhaimī kila sma bhartāraṁ dvitīyaṁ varayiṣyati.
22. dūtāḥ caranti pṛthivīm kṛtsnām nṛpatiśāsanāt
bhaimī kila sma bhartāram dvitīyam varayiṣyati
22. Messengers are roaming the entire earth by the king's command, [reporting] that Bhīmī, it is said, will choose a second husband.
22. שליחים מסתובבים בכל הארץ בפקודת המלך ומכריזים שבְּהַימִי תבחר, לפי השמועה, בעל שני, בחופשיות, כרצונה וכראוי לה,
स्वैरवृत्ता यथाकाममनुरूपमिवात्मनः ।
श्रुत्वैव चैवं त्वरितो भाङ्गस्वरिरुपस्थितः ॥२३॥
23. svairavṛttā yathākāmamanurūpamivātmanaḥ ,
śrutvaiva caivaṁ tvarito bhāṅgasvarirupasthitaḥ.
23. svairavṛttā yathākāmam anurūpam iva ātmanaḥ śrutvā
eva ca evam tvaritaḥ bhāṅgasvariḥ upasthitaḥ
23. And having heard this - that she would act freely, according to her own desire, as if it were truly befitting her own nature (ātman) - Bhāṅgasvari quickly arrived.
23. ומיד כששמע זאת, הגיע בבהילות בֶּן בְּהָאנְגַסְוַרִי (רְטוּפַּרְנַה).
दमयन्ती तु तच्छ्रुत्वा नलस्य परिदेवितम् ।
प्राञ्जलिर्वेपमाना च भीता वचनमब्रवीत् ॥२४॥
24. damayantī tu tacchrutvā nalasya paridevitam ,
prāñjalirvepamānā ca bhītā vacanamabravīt.
24. damayantī tu tat śrutvā nalasya paridevitam
prāñjaliḥ vepamānā ca bhītā vacanam abravīt
24. Having heard Nala's lament, Damayantī, with folded hands, trembling and frightened, then spoke these words.
24. דַמַיַנְטִי שמעה את קינתו של נַלַה, ועמדה בכפיים משולבות לכבוד, רועדת ומפוחדת, ואמרה את הדברים הבאים.