Skip to content
אתר זה לא תומך בגרסאות ישנות של אינטרנט אקספלורר
מומלץ להשתמש בדפדפן גוגל כרום או פיירפוקס מוזילה
(או באינטרנט אקספלורר / edge עדכני)
Enjoy Learning Sanskrit tips, tools, resources and more...

महाभारतः       mahābhārataḥ - book-14, chapter-20

Use the following checkboxes to set the display options for this chapter (You can also control the display of each verse separately):
what would you like to see in each verse:
वासुदेव उवाच ।
अत्राप्युदाहरन्तीममितिहासं पुरातनम् ।
दंपत्योः पार्थ संवादमभयं नाम नामतः ॥१॥
1. vāsudeva uvāca ,
atrāpyudāharantīmamitihāsaṁ purātanam ,
daṁpatyoḥ pārtha saṁvādamabhayaṁ nāma nāmataḥ.
ब्राह्मणी ब्राह्मणं कंचिज्ज्ञानविज्ञानपारगम् ।
दृष्ट्वा विविक्त आसीनं भार्या भर्तारमब्रवीत् ॥२॥
2. brāhmaṇī brāhmaṇaṁ kaṁcijjñānavijñānapāragam ,
dṛṣṭvā vivikta āsīnaṁ bhāryā bhartāramabravīt.
कं नु लोकं गमिष्यामि त्वामहं पतिमाश्रिता ।
न्यस्तकर्माणमासीनं कीनाशमविचक्षणम् ॥३॥
3. kaṁ nu lokaṁ gamiṣyāmi tvāmahaṁ patimāśritā ,
nyastakarmāṇamāsīnaṁ kīnāśamavicakṣaṇam.
भार्याः पतिकृताँल्लोकानाप्नुवन्तीति नः श्रुतम् ।
त्वामहं पतिमासाद्य कां गमिष्यामि वै गतिम् ॥४॥
4. bhāryāḥ patikṛtāँllokānāpnuvantīti naḥ śrutam ,
tvāmahaṁ patimāsādya kāṁ gamiṣyāmi vai gatim.
एवमुक्तः स शान्तात्मा तामुवाच हसन्निव ।
सुभगे नाभ्यसूयामि वाक्यस्यास्य तवानघे ॥५॥
5. evamuktaḥ sa śāntātmā tāmuvāca hasanniva ,
subhage nābhyasūyāmi vākyasyāsya tavānaghe.
ग्राह्यं दृश्यं च श्राव्यं च यदिदं कर्म विद्यते ।
एतदेव व्यवस्यन्ति कर्म कर्मेति कर्मिणः ॥६॥
6. grāhyaṁ dṛśyaṁ ca śrāvyaṁ ca yadidaṁ karma vidyate ,
etadeva vyavasyanti karma karmeti karmiṇaḥ.
मोहमेव नियच्छन्ति कर्मणा ज्ञानवर्जिताः ।
नैष्कर्म्यं न च लोकेऽस्मिन्मौर्तमित्युपलभ्यते ॥७॥
7. mohameva niyacchanti karmaṇā jñānavarjitāḥ ,
naiṣkarmyaṁ na ca loke'sminmaurtamityupalabhyate.
कर्मणा मनसा वाचा शुभं वा यदि वाशुभम् ।
जन्मादिमूर्तिभेदानां कर्म भूतेषु वर्तते ॥८॥
8. karmaṇā manasā vācā śubhaṁ vā yadi vāśubham ,
janmādimūrtibhedānāṁ karma bhūteṣu vartate.
रक्षोभिर्वध्यमानेषु दृश्यद्रव्येषु कर्मसु ।
आत्मस्थमात्मना तेन दृष्टमायतनं मया ॥९॥
9. rakṣobhirvadhyamāneṣu dṛśyadravyeṣu karmasu ,
ātmasthamātmanā tena dṛṣṭamāyatanaṁ mayā.
यत्र तद्ब्रह्म निर्द्वंद्वं यत्र सोमः सहाग्निना ।
व्यवायं कुरुते नित्यं धीरो भूतानि धारयन् ॥१०॥
10. yatra tadbrahma nirdvaṁdvaṁ yatra somaḥ sahāgninā ,
vyavāyaṁ kurute nityaṁ dhīro bhūtāni dhārayan.
यत्र ब्रह्मादयो युक्तास्तदक्षरमुपासते ।
विद्वांसः सुव्रता यत्र शान्तात्मानो जितेन्द्रियाः ॥११॥
11. yatra brahmādayo yuktāstadakṣaramupāsate ,
vidvāṁsaḥ suvratā yatra śāntātmāno jitendriyāḥ.
घ्राणेन न तदाघ्रेयं न तदाद्यं च जिह्वया ।
स्पर्शेन च न तत्स्पृश्यं मनसा त्वेव गम्यते ॥१२॥
12. ghrāṇena na tadāghreyaṁ na tadādyaṁ ca jihvayā ,
sparśena ca na tatspṛśyaṁ manasā tveva gamyate.
चक्षुषा न विषह्यं च यत्किंचिच्छ्रवणात्परम् ।
अगन्धमरसस्पर्शमरूपाशब्दमव्ययम् ॥१३॥
13. cakṣuṣā na viṣahyaṁ ca yatkiṁcicchravaṇātparam ,
agandhamarasasparśamarūpāśabdamavyayam.
यतः प्रवर्तते तन्त्रं यत्र च प्रतितिष्ठति ।
प्राणोऽपानः समानश्च व्यानश्चोदान एव च ॥१४॥
14. yataḥ pravartate tantraṁ yatra ca pratitiṣṭhati ,
prāṇo'pānaḥ samānaśca vyānaścodāna eva ca.
तत एव प्रवर्तन्ते तमेव प्रविशन्ति च ।
समानव्यानयोर्मध्ये प्राणापानौ विचेरतुः ॥१५॥
15. tata eva pravartante tameva praviśanti ca ,
samānavyānayormadhye prāṇāpānau viceratuḥ.
तस्मिन्सुप्ते प्रलीयेते समानो व्यान एव च ।
अपानप्राणयोर्मध्ये उदानो व्याप्य तिष्ठति ।
तस्माच्छयानं पुरुषं प्राणापानौ न मुञ्चतः ॥१६॥
16. tasminsupte pralīyete samāno vyāna eva ca ,
apānaprāṇayormadhye udāno vyāpya tiṣṭhati ,
tasmācchayānaṁ puruṣaṁ prāṇāpānau na muñcataḥ.
प्राणानायम्यते येन तमुदानं प्रचक्षते ।
तस्मात्तपो व्यवस्यन्ति तद्भवं ब्रह्मवादिनः ॥१७॥
17. prāṇānāyamyate yena tamudānaṁ pracakṣate ,
tasmāttapo vyavasyanti tadbhavaṁ brahmavādinaḥ.
तेषामन्योन्यभक्षाणां सर्वेषां देहचारिणाम् ।
अग्निर्वैश्वानरो मध्ये सप्तधा विहितोऽन्तरा ॥१८॥
18. teṣāmanyonyabhakṣāṇāṁ sarveṣāṁ dehacāriṇām ,
agnirvaiśvānaro madhye saptadhā vihito'ntarā.
घ्राणं जिह्वा च चक्षुश्च त्वक्च श्रोत्रं च पञ्चमम् ।
मनो बुद्धिश्च सप्तैता जिह्वा वैश्वानरार्चिषः ॥१९॥
19. ghrāṇaṁ jihvā ca cakṣuśca tvakca śrotraṁ ca pañcamam ,
mano buddhiśca saptaitā jihvā vaiśvānarārciṣaḥ.
घ्रेयं पेयं च दृश्यं च स्पृश्यं श्रव्यं तथैव च ।
मन्तव्यमथ बोद्धव्यं ताः सप्त समिधो मम ॥२०॥
20. ghreyaṁ peyaṁ ca dṛśyaṁ ca spṛśyaṁ śravyaṁ tathaiva ca ,
mantavyamatha boddhavyaṁ tāḥ sapta samidho mama.
घ्राता भक्षयिता द्रष्टा स्प्रष्टा श्रोता च पञ्चमः ।
मन्ता बोद्धा च सप्तैते भवन्ति परमर्त्विजः ॥२१॥
21. ghrātā bhakṣayitā draṣṭā spraṣṭā śrotā ca pañcamaḥ ,
mantā boddhā ca saptaite bhavanti paramartvijaḥ.
घ्रेये पेये च दृश्ये च स्पृश्ये श्रव्ये तथैव च ।
हवींष्यग्निषु होतारः सप्तधा सप्त सप्तसु ।
सम्यक्प्रक्षिप्य विद्वांसो जनयन्ति स्वयोनिषु ॥२२॥
22. ghreye peye ca dṛśye ca spṛśye śravye tathaiva ca ,
havīṁṣyagniṣu hotāraḥ saptadhā sapta saptasu ,
samyakprakṣipya vidvāṁso janayanti svayoniṣu.
पृथिवी वायुराकाशमापो ज्योतिश्च पञ्चमम् ।
मनो बुद्धिश्च सप्तैते योनिरित्येव शब्दिताः ॥२३॥
23. pṛthivī vāyurākāśamāpo jyotiśca pañcamam ,
mano buddhiśca saptaite yonirityeva śabditāḥ.
हविर्भूता गुणाः सर्वे प्रविशन्त्यग्निजं मुखम् ।
अन्तर्वासमुषित्वा च जायन्ते स्वासु योनिषु ।
तत्रैव च निरुध्यन्ते प्रलये भूतभावने ॥२४॥
24. havirbhūtā guṇāḥ sarve praviśantyagnijaṁ mukham ,
antarvāsamuṣitvā ca jāyante svāsu yoniṣu ,
tatraiva ca nirudhyante pralaye bhūtabhāvane.
ततः संजायते गन्धस्ततः संजायते रसः ।
ततः संजायते रूपं ततः स्पर्शोऽभिजायते ॥२५॥
25. tataḥ saṁjāyate gandhastataḥ saṁjāyate rasaḥ ,
tataḥ saṁjāyate rūpaṁ tataḥ sparśo'bhijāyate.
ततः संजायते शब्दः संशयस्तत्र जायते ।
ततः संजायते निष्ठा जन्मैतत्सप्तधा विदुः ॥२६॥
26. tataḥ saṁjāyate śabdaḥ saṁśayastatra jāyate ,
tataḥ saṁjāyate niṣṭhā janmaitatsaptadhā viduḥ.
अनेनैव प्रकारेण प्रगृहीतं पुरातनैः ।
पूर्णाहुतिभिरापूर्णास्तेऽभिपूर्यन्ति तेजसा ॥२७॥
27. anenaiva prakāreṇa pragṛhītaṁ purātanaiḥ ,
pūrṇāhutibhirāpūrṇāste'bhipūryanti tejasā.