Skip to content
אתר זה לא תומך בגרסאות ישנות של אינטרנט אקספלורר
מומלץ להשתמש בדפדפן גוגל כרום או פיירפוקס מוזילה
(או באינטרנט אקספלורר / edge עדכני)
Enjoy Learning Sanskrit tips, tools, resources and more...

महाभारतः       mahābhārataḥ - book-1, chapter-189

Use the following checkboxes to set the display options for this chapter (You can also control the display of each verse separately):
what would you like to see in each verse:
which language(s) would you like to see in the translations:
व्यास उवाच ।
पुरा वै नैमिषारण्ये देवाः सत्रमुपासते ।
तत्र वैवस्वतो राजञ्शामित्रमकरोत्तदा ॥१॥
1. vyāsa uvāca ,
purā vai naimiṣāraṇye devāḥ satramupāsate ,
tatra vaivasvato rājañśāmitramakarottadā.
1. vyāsaḥ uvāca purā vai naimiṣāraṇye devāḥ satram
upāsate tatra vaivasvataḥ rājan śāmitram akarot tadā
1. Vyāsa said: In ancient times, indeed, in Naimiṣāraṇya, the gods performed a sacrificial session (satra). There, O King, Vaivasvata performed the śāmitra ritual at that time.
1. וְיָאסַה אמר: בימים קדומים ביער נַיְמִישָׁארַנְיַה קיימו האלים טקס וודי ממושך. שם וַיְוַסְוַטַה (יַמַה), הו מלך, מילא אז את תפקיד המבצע של ההמתה הטקסית.
ततो यमो दीक्षितस्तत्र राजन्नामारयत्किंचिदपि प्रजाभ्यः ।
ततः प्रजास्ता बहुला बभूवुः कालातिपातान्मरणात्प्रहीणाः ॥२॥
2. tato yamo dīkṣitastatra rāja;nnāmārayatkiṁcidapi prajābhyaḥ ,
tataḥ prajāstā bahulā babhūvuḥ; kālātipātānmaraṇātprahīṇāḥ.
2. tataḥ yamaḥ dīkṣitaḥ tatra rājan
na amārayat kiñcit api prajābhyaḥ
tataḥ prajāḥ tāḥ bahulāḥ babhūvuḥ
kālātipātāt maraṇāt prahīṇāḥ
2. Then, O King, Yama, having been consecrated there, did not kill anything from the subjects. Consequently, those numerous subjects became abundant, freed from death due to the passage of time.
2. אז יַמַה, שהיה מוקדש לטקס, לא המית שם אף יצור, הו מלך. והיצורים האלה התרבו מאוד, שכן עבר הזמן ולא באה עליהם מיתה.
ततस्तु शक्रो वरुणः कुबेरः साध्या रुद्रा वसवश्चाश्विनौ च ।
प्रणेतारं भुवनस्य प्रजापतिं समाजग्मुस्तत्र देवास्तथान्ये ॥३॥
3. tatastu śakro varuṇaḥ kuberaḥ; sādhyā rudrā vasavaścāśvinau ca ,
praṇetāraṁ bhuvanasya prajāpatiṁ; samājagmustatra devāstathānye.
3. tataḥ tu śakraḥ varuṇaḥ kuberaḥ
sādhyāḥ rudrāḥ vasavaḥ ca aśvinau
ca praṇetāram bhuvanasya prajāpatim
samājagmuḥ tatra devāḥ tathā anye
3. Then, Indra, Varuṇa, Kubera, the Sādhyas, the Rudras, the Vasus, and the two Aśvins, along with other gods, all assembled there before Prajāpati, the leader of the world.
3. אז התכנסו שם אל פְּרַג׳ָאפַּטִי, מנהיג העולם, שַׁקְרַה (אִינְדְרַה), וַרוּנַה, קוּבֵּרַה, הסָאדְהְיַה, הרוּדְרַה, הוַסוּ ושני האַשְׁוִינִים, ועוד אלים אחרים.
ततोऽब्रुवँल्लोकगुरुं समेता भयं नस्तीव्रं मानुषाणां विवृद्ध्या ।
तस्माद्भयादुद्विजन्तः सुखेप्सवः प्रयाम सर्वे शरणं भवन्तम् ॥४॥
4. tato'bruvaँllokaguruṁ sametā; bhayaṁ nastīvraṁ mānuṣāṇāṁ vivṛddhyā ,
tasmādbhayādudvijantaḥ sukhepsavaḥ; prayāma sarve śaraṇaṁ bhavantam.
4. tataḥ abruvan lokagurum sametāḥ
bhayam naḥ tīvram mānuṣāṇām vivṛddhyā
tasmāt bhayāt udvijantaḥ sukhepsavaḥ
prayāma sarve śaraṇam bhavantam
4. Then, having gathered, they spoke to the guru of the worlds, "We have intense fear due to the proliferation of humans. Therefore, agitated by that fear and desiring happiness, we all approach you for refuge."
4. ואז אמרו למורה העולם בהתכנסם: פחד עז אחז בנו מריבוי בני האדם. מרוב הפחד הזה, ומתוך רצון לאושר, כולנו פונים אליך למחסה.
ब्रह्मोवाच ।
किं वो भयं मानुषेभ्यो यूयं सर्वे यदामराः ।
मा वो मर्त्यसकाशाद्वै भयं भवतु कर्हिचित् ॥५॥
5. brahmovāca ,
kiṁ vo bhayaṁ mānuṣebhyo yūyaṁ sarve yadāmarāḥ ,
mā vo martyasakāśādvai bhayaṁ bhavatu karhicit.
5. brahmā uvāca | kim vaḥ bhayam mānuṣebhyaḥ yūyam sarve yat
amarāḥ | mā vaḥ martyasakāśāt vai bhayam bhavatu karhicit
5. Brahmā said: "What fear do you have from humans, since you are all immortal? Indeed, let no fear ever arise for you from mortals."
5. בְּרַהְמָה אמר: מה פחד יש לכם מבני האדם, והרי כולכם בני אלמוות? שלעולם לא יהיה לכם פחד מצד בני תמותה.
देवा ऊचुः ।
मर्त्या ह्यमर्त्याः संवृत्ता न विशेषोऽस्ति कश्चन ।
अविशेषादुद्विजन्तो विशेषार्थमिहागताः ॥६॥
6. devā ūcuḥ ,
martyā hyamartyāḥ saṁvṛttā na viśeṣo'sti kaścana ,
aviśeṣādudvijanto viśeṣārthamihāgatāḥ.
6. devā ūcuḥ | martyāḥ hi amartyāḥ saṃvṛttāḥ na viśeṣaḥ asti
kaścana | aviśeṣāt udvijantaḥ viśeṣārtham iha āgatāḥ
6. The gods said: "Indeed, mortals have become immortal, and there is no distinction whatsoever. Agitated by this lack of distinction, we have come here for the purpose of finding a distinction."
6. האלים אמרו: בני התמותה הפכו לבני אלמוות ואין שום הבדל ביניהם לבינינו. בגלל היעדר ההבדל אנו מפחדים, ובאנו הנה כדי שיהיה הבדל.
ब्रह्मोवाच ।
वैवस्वतो व्यापृतः सत्रहेतोस्तेन त्विमे न म्रियन्ते मनुष्याः ।
तस्मिन्नेकाग्रे कृतसर्वकार्ये तत एषां भवितैवान्तकालः ॥७॥
7. brahmovāca ,
vaivasvato vyāpṛtaḥ satraheto;stena tvime na mriyante manuṣyāḥ ,
tasminnekāgre kṛtasarvakārye; tata eṣāṁ bhavitaivāntakālaḥ.
7. brahmā uvāca | vaivasvataḥ vyāpṛtaḥ
satrahetoḥ tena tu ime na mriyante
manuṣyāḥ | tasmin ekāgre kṛtasarvakārye
tataḥ eṣām bhavitā eva antakālaḥ
7. Brahmā said: "Vaivasvata (Yama) is currently preoccupied with a sacrifice. That is why these humans are not dying. Once he, having concentrated, has completed all his duties, then their time of death will certainly arrive."
7. בְּרַהְמָה אמר: וַיְוַסְוַטַה עסוק בגלל הטקס, ולכן בני האדם האלה אינם מתים. כשהוא, מרוכז כולו, יסיים את כל מלאכתו, אז יגיע קץ חייהם.
वैवस्वतस्यापि तनुर्विभूता वीर्येण युष्माकमुत प्रयुक्ता ।
सैषामन्तो भविता ह्यन्तकाले तनुर्हि वीर्यं भविता नरेषु ॥८॥
8. vaivasvatasyāpi tanurvibhūtā; vīryeṇa yuṣmākamuta prayuktā ,
saiṣāmanto bhavitā hyantakāle; tanurhi vīryaṁ bhavitā nareṣu.
8. vaivasvatasya api tanuḥ vibhūtā
vīryeṇa yuṣmākam uta prayuktā |
sā eṣām antaḥ bhavitā hi antakāle
tanuḥ hi vīryam bhavitā nareṣu
8. And Vaivasvata's body, empowered by your energy, is indeed being utilized. That (body) will certainly be the cause of their end (death) when the time of death arrives. For that body itself will become the strength among humans (to bring about their demise).
8. גם גופו של וַיְוַסְוַטַה גדל בעוצמה, והופעל בכוחכם. הוא יהיה קץ בני האדם בבוא העת, כי הגוף יהפוך לכוח בקרב בני האדם.
व्यास उवाच ।
ततस्तु ते पूर्वजदेववाक्यं श्रुत्वा देवा यत्र देवा यजन्ते ।
समासीनास्ते समेता महाबला भागीरथ्यां ददृशुः पुण्डरीकम् ॥९॥
9. vyāsa uvāca ,
tatastu te pūrvajadevavākyaṁ; śrutvā devā yatra devā yajante ,
samāsīnāste sametā mahābalā; bhāgīrathyāṁ dadṛśuḥ puṇḍarīkam.
9. vyāsa uvāca | tataḥ tu te pūrvajadevavākyam
śrutvā devāḥ yatra devāḥ
yajante | samāsīnāḥ te sametāḥ mahābalāḥ
bhāgīrathyām dadṛśuḥ puṇḍarīkam
9. Vyāsa said: "Then, having heard the words of Brahmā (the primeval deity), those mighty gods, who had gathered where deities perform sacrifices, sat down. On the Gaṅgā, they beheld a white lotus."
9. וְיָאסַה אמר: אז, לאחר ששמעו האלים את דברי האל הקדום, הלכו למקום שבו האלים מקיימים טקסים, התיישבו יחד, בעלי העוצמה הגדולה, וראו בגַנְגָה (בְּהָאגִירַטְהִי) פרח לוטוס.
दृष्ट्वा च तद्विस्मितास्ते बभूवुस्तेषामिन्द्रस्तत्र शूरो जगाम ।
सोऽपश्यद्योषामथ पावकप्रभां यत्र गङ्गा सततं संप्रसूता ॥१०॥
10. dṛṣṭvā ca tadvismitāste babhūvu;steṣāmindrastatra śūro jagāma ,
so'paśyadyoṣāmatha pāvakaprabhāṁ; yatra gaṅgā satataṁ saṁprasūtā.
10. dṛṣṭvā ca tat vismitāḥ te babhūvuḥ
teṣām indraḥ tatra śūraḥ jagāma
saḥ apaśyat yoṣām atha pāvakaprabhām
yatra gaṅgā satatam samprasūtā
10. Having seen that, they were astonished. Among them, the valiant Indra went to that place. There, he saw a woman whose radiance was like fire, from whom the Gaṅgā constantly flows forth.
10. כשראו זאת התפלאו, ואִינְדְרַה הגיבור הלך לשם. הוא ראה אשה זוהרת כאש במקום שבו גַנְגָה נובעת תמיד.
सा तत्र योषा रुदती जलार्थिनी गङ्गां देवीं व्यवगाह्यावतिष्ठत् ।
तस्याश्रुबिन्दुः पतितो जले वै तत्पद्ममासीदथ तत्र काञ्चनम् ॥११॥
11. sā tatra yoṣā rudatī jalārthinī; gaṅgāṁ devīṁ vyavagāhyāvatiṣṭhat ,
tasyāśrubinduḥ patito jale vai; tatpadmamāsīdatha tatra kāñcanam.
11. sā tatra yoṣā rudatī jalārthinī
gaṅgām devīm vyavagāhya avatiṣṭhat
tasyāḥ aśrubinduḥ patitaḥ jale vai
tat padmam āsīt atha tatra kāñcanam
11. That woman there, crying and seeking water, entered the divine Gaṅgā and stood (in its waters). Indeed, a teardrop from her fell into the water, and then a golden lotus (padma) appeared there.
11. האשה ההיא בכתה שם והייתה מבקשת מים, ולאחר שצללה בגַנְגָה האלה עמדה. טיפת דמעה שלה נפלה במים, ושם הפכה לפרח לוטוס זהוב.
तदद्भुतं प्रेक्ष्य वज्री तदानीमपृच्छत्तां योषितमन्तिकाद्वै ।
का त्वं कथं रोदिषि कस्य हेतोर्वाक्यं तथ्यं कामयेह ब्रवीहि ॥१२॥
12. tadadbhutaṁ prekṣya vajrī tadānī;mapṛcchattāṁ yoṣitamantikādvai ,
kā tvaṁ kathaṁ rodiṣi kasya heto;rvākyaṁ tathyaṁ kāmayeha bravīhi.
12. tat adbhutam prekṣya vajrī tadānīm
apṛcchat tām yoṣitam antikāt vai
kā tvam katham rodiṣi kasya hetoḥ
vākyam tathyām kāmaye iha bravīhi
12. Seeing that marvel, the thunderbolt-wielder (Indra) then indeed asked that woman from close by, "Who are you? Why do you cry? For what reason? I wish for the truth (vākyam tathyām), tell it here."
12. כשראה אִינְדְרַה נושא הברק את הפלא הזה, שאל אז מקרוב את האשה מי היא ומדוע היא בוכה, ואמר לה לספר את האמת כי הוא רוצה לדעת.
स्त्र्युवाच ।
त्वं वेत्स्यसे मामिह यास्मि शक्र यदर्थं चाहं रोदिमि मन्दभाग्या ।
आगच्छ राजन्पुरतोऽहं गमिष्ये द्रष्टासि तद्रोदिमि यत्कृतेऽहम् ॥१३॥
13. stryuvāca ,
tvaṁ vetsyase māmiha yāsmi śakra; yadarthaṁ cāhaṁ rodimi mandabhāgyā ,
āgaccha rājanpurato'haṁ gamiṣye; draṣṭāsi tadrodimi yatkṛte'ham.
13. strī uvāca tvam vetsyase mām iha yā asmi
śakra yat artham ca aham rodimi
mandabhāgyā āgaccha rājan purataḥ aham
gamiṣye draṣṭā asi tat rodimi yat kṛte aham
13. The woman said, "O Śakra (Indra), you will know who I am here and for what reason I, an unfortunate one, am crying. Come, O King! I will go ahead; you will see that for which I cry."
13. האישה אמרה, הו שַׁקְרַה, כאן תדע מי אני ומדוע אני בוכה, אומללת המזל שכמוני. בוא, הו מלך, אני אלך לפניך, ותראה בגלל מה אני בוכה.
व्यास उवाच ।
तां गच्छन्तीमन्वगच्छत्तदानीं सोऽपश्यदारात्तरुणं दर्शनीयम् ।
सिंहासनस्थं युवतीसहायं क्रीडन्तमक्षैर्गिरिराजमूर्ध्नि ॥१४॥
14. vyāsa uvāca ,
tāṁ gacchantīmanvagacchattadānīṁ; so'paśyadārāttaruṇaṁ darśanīyam ,
siṁhāsanasthaṁ yuvatīsahāyaṁ; krīḍantamakṣairgirirājamūrdhni.
14. vyāsaḥ uvāca tām gacchantīm anvagacchat
tadānīm saḥ apaśyat ārāt taruṇam
darśanīyam siṃhāsanastham yuvatīsahāyam
krīḍantam akṣaiḥ girirājamūrdhni
14. Vyāsa said: At that time, he followed her as she departed. From nearby, he then saw a handsome young man seated on a throne, accompanied by a young woman, playing dice on the summit of the king of mountains.
14. וְיָאסַה אמר, אז הלך אחריה בעודה הולכת, ומקרוב ראה צעיר נאה למראה, יושב על כס מלכות ולצידו אישה צעירה, משחק בקוביות על פסגת מלך ההרים.
तमब्रवीद्देवराजो ममेदं त्वं विद्धि विश्वं भुवनं वशे स्थितम् ।
ईशोऽहमस्मीति समन्युरब्रवीद्दृष्ट्वा तमक्षैः सुभृशं प्रमत्तम् ॥१५॥
15. tamabravīddevarājo mamedaṁ; tvaṁ viddhi viśvaṁ bhuvanaṁ vaśe sthitam ,
īśo'hamasmīti samanyurabravī;ddṛṣṭvā tamakṣaiḥ subhṛśaṁ pramattam.
15. tam abravīt devarājaḥ mama idam tvam
viddhi viśvam bhuvanam vaśe sthitam
īśaḥ aham asmi iti samanyuḥ abravīt
dṛṣṭvā tam akṣaiḥ subhṛśam pramattam
15. The king of gods (Indra) said to him, "Understand that this entire universe is under my control." He spoke again, full of wrath, "I am the lord," having seen him utterly deluded by his senses.
15. מלך האלים אמר לו, דע כי העולם כולו שלי והוא נתון בשליטתי. כך אמר בזעם, בראותו אותו שקוע מאוד במשחק הקוביות, וקרא שהוא האדון.
क्रुद्धं तु शक्रं प्रसमीक्ष्य देवो जहास शक्रं च शनैरुदैक्षत ।
संस्तम्भितोऽभूदथ देवराजस्तेनेक्षितः स्थाणुरिवावतस्थे ॥१६॥
16. kruddhaṁ tu śakraṁ prasamīkṣya devo; jahāsa śakraṁ ca śanairudaikṣata ,
saṁstambhito'bhūdatha devarāja;stenekṣitaḥ sthāṇurivāvatasthe.
16. kruddham tu śakram prasamīkṣya devaḥ
jahāsa śakram ca śanaiḥ udaikṣata
saṃstambhitaḥ abhūt atha devarājaḥ
tena īkṣitaḥ sthāṇuḥ iva avatasthe
16. But having observed the enraged Indra (śakra), the god (Kṛṣṇa) laughed. He then slowly looked at Indra. Thereupon, the king of gods (Indra) became completely stunned; gazed upon by him, he stood like a motionless pillar.
16. כשראה האל את שַׁקְרַה הזועם, הוא צחק והביט בו לאט. אז נעשה מלך האלים משותק, ומתוך המבט ההוא עמד כמו עמוד דומם.
यदा तु पर्याप्तमिहास्य क्रीडया तदा देवीं रुदतीं तामुवाच ।
आनीयतामेष यतोऽहमारान्मैनं दर्पः पुनरप्याविशेत ॥१७॥
17. yadā tu paryāptamihāsya krīḍayā; tadā devīṁ rudatīṁ tāmuvāca ,
ānīyatāmeṣa yato'hamārā;nmainaṁ darpaḥ punarapyāviśeta.
17. yadā tu paryāptam iha asya krīḍayā
tadā devīm rudatīm tām uvāca
ānīyatām eṣaḥ yataḥ aham ārāt
mā enam darpaḥ punaḥ api āviśeta
17. But when his divine play (krīḍā) here was sufficient, he then spoke to the weeping goddess, saying, "Let him be brought here, for I am close by, lest arrogance (darpa) possess him again."
17. וכשהספיק לו המשחק הזה, אמר לאלה הבוכה, יובא הוא הנה אל מקום קרוב אליי, כדי שהגאווה לא תיכנס בו שוב.
ततः शक्रः स्पृष्टमात्रस्तया तु स्रस्तैरङ्गैः पतितोऽभूद्धरण्याम् ।
तमब्रवीद्भगवानुग्रतेजा मैवं पुनः शक्र कृथाः कथंचित् ॥१८॥
18. tataḥ śakraḥ spṛṣṭamātrastayā tu; srastairaṅgaiḥ patito'bhūddharaṇyām ,
tamabravīdbhagavānugratejā; maivaṁ punaḥ śakra kṛthāḥ kathaṁcit.
18. tataḥ śakraḥ spṛṣṭamātraḥ tayā tu
srastaiḥ aṅgaiḥ patitaḥ abhūt dharaṇyām
tam abravīt bhagavān ugratejāḥ
mā evam punaḥ śakra kṛthāḥ kathaṃcit
18. Then, just as Indra (śakra) was touched by her, he fell to the ground with slackened limbs. The divine one (Bhagavān) of fierce energy then said to him, "O Indra (śakra), do not ever act in such a way again."
18. אז, מיד כשנגעה בו, נפל שַׁקְרַה על האדמה ואיבריו רפויים. האדון בעל הזוהר העז אמר לו, הו שַׁקְרַה, לעולם אל תעשה כך שוב.
विवर्तयैनं च महाद्रिराजं बलं च वीर्यं च तवाप्रमेयम् ।
विवृत्य चैवाविश मध्यमस्य यत्रासते त्वद्विधाः सूर्यभासः ॥१९॥
19. vivartayainaṁ ca mahādrirājaṁ; balaṁ ca vīryaṁ ca tavāprameyam ,
vivṛtya caivāviśa madhyamasya; yatrāsate tvadvidhāḥ sūryabhāsaḥ.
19. vivartaya enam ca mahādrirājam
balam ca vīryam ca tava aprameyam
vivṛtya ca eva āviśa madhyamasya
yatra āsate tvadvidhāḥ sūryabhāsaḥ
19. “And you should manage (or set right) this great king of mountains (your cosmic duty), for your strength and valor are immeasurable. Then, having re-engaged, just enter the middle realm where others like you, radiant as the sun, reside."
19. גלגל את הסלע הזה, מלך ההרים הגדול, כי כוחך וגבורתך אינם ניתנים למדידה. וכשתגלגל אותו, היכנס אל תוכו, שם יושבים אלה שדומים לך וזוהרם כשמש.
स तद्विवृत्य शिखरं महागिरेस्तुल्यद्युतींश्चतुरोऽन्यान्ददर्श ।
स तानभिप्रेक्ष्य बभूव दुःखितः कच्चिन्नाहं भविता वै यथेमे ॥२०॥
20. sa tadvivṛtya śikharaṁ mahāgire;stulyadyutīṁścaturo'nyāndadarśa ,
sa tānabhiprekṣya babhūva duḥkhitaḥ; kaccinnāhaṁ bhavitā vai yatheme.
20. saḥ tat vivṛtya śikharam mahāgireḥ
tulyadyutīn ca caturaḥ anyān dadarśa
saḥ tān abhiprekṣya babhūva duḥkhitaḥ
kaccit na aham bhavitā vai yathā ime
20. Having ascended that peak of the great mountain, he saw four others of equal splendor. Looking at them, he became distressed, thinking, "Surely I will not become like these, will I?"
20. הוא גילגל את פסגת ההר הגדול וראה ארבעה אחרים בעלי זוהר שווה לשלו. כשהביט בהם נעשה עצוב וחשב, האם גם אני לא אהיה כמוהם.
ततो देवो गिरिशो वज्रपाणिं विवृत्य नेत्रे कुपितोऽभ्युवाच ।
दरीमेतां प्रविश त्वं शतक्रतो यन्मां बाल्यादवमंस्थाः पुरस्तात् ॥२१॥
21. tato devo giriśo vajrapāṇiṁ; vivṛtya netre kupito'bhyuvāca ,
darīmetāṁ praviśa tvaṁ śatakrato; yanmāṁ bālyādavamaṁsthāḥ purastāt.
21. tataḥ devaḥ giriśaḥ vajrapāṇim
vivṛtya netre kupitaḥ abhyuvāca darīm
etām praviśa tvam śatakrato yat
mām bālyāt avamaṃsthāḥ purastāt
21. Then, the enraged Lord Girisha (Shiva), opening his eyes, spoke to Vajrapāṇi (Indra): "O Śatakratu, enter this cave, because you previously insulted me out of your childishness."
21. אז שִׁיוַה, האל השוכן בהרים, פקח את עיניו בכעס ואמר לנושא הברק, היכנס אל המערה הזאת, הו שַׁקְרַה, מפני שבילדותיות זלזלת בי קודם.
उक्तस्त्वेवं विभुना देवराजः प्रवेपमानो भृशमेवाभिषङ्गात् ।
स्रस्तैरङ्गैरनिलेनेव नुन्नमश्वत्थपत्रं गिरिराजमूर्ध्नि ॥२२॥
22. uktastvevaṁ vibhunā devarājaḥ; pravepamāno bhṛśamevābhiṣaṅgāt ,
srastairaṅgairanileneva nunna;maśvatthapatraṁ girirājamūrdhni.
22. uktaḥ tu evam vibhunā devarājaḥ
pravepamānaḥ bhṛśam eva abhiṣaṅgāt
srastaiḥ aṅgaiḥ anilena iva nunnam
aśvatthapatram girirājamūrdhni
22. Thus addressed by the Lord (Shiva), the King of Gods (Indra) trembled intensely from the shock, his limbs drooping like a Pippala leaf (aśvattha) pushed by the wind on the peak of the king of mountains.
22. כשנאמר לו כך בידי האדון, רעד מלך האלים מאוד מרוב פחד, ואיבריו רפויים, כמו עלה של עץ התאנה המקודשת שהרוח מניעה על פסגת מלך ההרים.
स प्राञ्जलिर्विनतेनाननेन प्रवेपमानः सहसैवमुक्तः ।
उवाच चेदं बहुरूपमुग्रं द्रष्टा शेषस्य भगवंस्त्वं भवाद्य ॥२३॥
23. sa prāñjalirvinatenānanena; pravepamānaḥ sahasaivamuktaḥ ,
uvāca cedaṁ bahurūpamugraṁ; draṣṭā śeṣasya bhagavaṁstvaṁ bhavādya.
23. saḥ prāñjaliḥ vinateana ānanena
pravepamānaḥ sahasā evam uktaḥ uvāca
ca idam bahurūpam ugram draṣṭā
śeṣasya bhagavan tvam bhava adya
23. He (Indra), trembling, with folded hands and a bowed face, thus suddenly addressed, spoke this to the multi-formed, fierce one (Shiva): "O Lord, may you now be the witness to the end (śeṣa)."
23. בידיים צמודות זו לזו ובפנים מושפלות, רועד, אחרי שנאמר לו כך בפתאומיות, הוא פנה אל בעל הצורות הרבות והאימתני ואמר, הו אדון, היום אתה תהיה זה שרואה את השארית.
तमब्रवीदुग्रधन्वा प्रहस्य नैवंशीलाः शेषमिहाप्नुवन्ति ।
एतेऽप्येवं भवितारः पुरस्तात्तस्मादेतां दरिमाविश्य शेध्वम् ॥२४॥
24. tamabravīdugradhanvā prahasya; naivaṁśīlāḥ śeṣamihāpnuvanti ,
ete'pyevaṁ bhavitāraḥ purastā;ttasmādetāṁ darimāviśya śedhvam.
24. tam abravīt ugradhanvā prahasya
na evaṃśīlāḥ śeṣam iha āpnuvanti
ete api evam bhavitāraḥ purastāt
tasmāt etām darīm āviśya śedhvam
24. Ugradhanvā (Shiva) spoke to him (Indra), laughing: "Those of such a disposition do not attain their end (śeṣa) here. These (other Indras) were also like this before. Therefore, enter this cave and rest."
24. בעל הקשת האיומה צחק ואמר לו, מי שהם בעלי אופי כזה אינם זוכים כאן בשארית. גם אלה יהיו כך בהמשך, ולכן היכנסו אל המערה הזאת ושכבו בה.
शेषोऽप्येवं भविता वो न संशयो योनिं सर्वे मानुषीमाविशध्वम् ।
तत्र यूयं कर्म कृत्वाविषह्यं बहूनन्यान्निधनं प्रापयित्वा ॥२५॥
25. śeṣo'pyevaṁ bhavitā vo na saṁśayo; yoniṁ sarve mānuṣīmāviśadhvam ,
tatra yūyaṁ karma kṛtvāviṣahyaṁ; bahūnanyānnidhanaṁ prāpayitvā.
25. śeṣaḥ api evam bhavitā vaḥ na
saṃśayaḥ yonim sarve mānuṣīm āviśadhvam
tatra yūyam karma kṛtvā aviṣahyam
bahūn anyān nidhanam prāpayitvā
25. The rest of you will also experience this; there is no doubt. All of you must enter human wombs. There, having performed formidable actions (karma) and having caused the death of many others,
25. גם לכם תהיה שארית כך, אין בכך ספק. כולכם היכנסו לרחם אנושי, ושם תעשו מעשה שקשה לשאת אותו, ותביאו מוות על רבים אחרים,
आगन्तारः पुनरेवेन्द्रलोकं स्वकर्मणा पूर्वजितं महार्हम् ।
सर्वं मया भाषितमेतदेवं कर्तव्यमन्यद्विविधार्थवच्च ॥२६॥
26. āgantāraḥ punarevendralokaṁ; svakarmaṇā pūrvajitaṁ mahārham ,
sarvaṁ mayā bhāṣitametadevaṁ; kartavyamanyadvividhārthavacca.
26. āgantāraḥ punaḥ eva indralokam
svakarmaṇā pūrvajitam mahārham
sarvam mayā bhāṣitam etat evam
kartavyam anyat vividhārthavat ca
26. you will return again to the world of Indra, which you previously won through your own actions (karma) and which is highly valuable. All this has been declared by me in this manner, and it is to be carried out along with other matters of various significance.
26. ואז תשובו שוב אל עולמו של אִינְדְרַה, עולם יקר מאוד שכבשתם קודם בפעולותיכם שלכם. את כל זה אמרתי לכם, כך יש לעשות, וגם דברים אחרים בעלי תכליות שונות.
पूर्वेन्द्रा ऊचुः ।
गमिष्यामो मानुषं देवलोकाद्दुराधरो विहितो यत्र मोक्षः ।
देवास्त्वस्मानादधीरञ्जनन्यां धर्मो वायुर्मघवानश्विनौ च ॥२७॥
27. pūrvendrā ūcuḥ ,
gamiṣyāmo mānuṣaṁ devalokā;ddurādharo vihito yatra mokṣaḥ ,
devāstvasmānādadhīrañjananyāṁ; dharmo vāyurmaghavānaśvinau ca.
27. pūrvāḥ indrāḥ ūcuḥ gamiṣyāmaḥ mānuṣam
devalokāt durādharaḥ vihitaḥ yatra
mokṣaḥ devāḥ tu asmān ādadīran jananyām
dharmaḥ vāyuḥ maghavān aśvinau ca
27. The former Indras said, 'We shall descend to the human world from the divine realm, where liberation (mokṣa), though difficult to attain, has been prescribed. As for us, the gods - Dharma, Vayu, Maghavan (Indra), and the Ashvins - will place us in mothers.'
27. האִינְדְרוֹת הקודמים אמרו, נלך אל עולם בני האדם מעולם האלים, שם נקבע שהשחרור קשה להשגה. אך האלים יזרעו אותנו ברחם האם, יַמַה, אל הרוח, מַגְהַוַן ושני האַשְׁוִינִים.
व्यास उवाच ।
एतच्छ्रुत्वा वज्रपाणिर्वचस्तु देवश्रेष्ठं पुनरेवेदमाह ।
वीर्येणाहं पुरुषं कार्यहेतोर्दद्यामेषां पञ्चमं मत्प्रसूतम् ॥२८॥
28. vyāsa uvāca ,
etacchrutvā vajrapāṇirvacastu; devaśreṣṭhaṁ punarevedamāha ,
vīryeṇāhaṁ puruṣaṁ kāryaheto;rdadyāmeṣāṁ pañcamaṁ matprasūtam.
28. vyāsaḥ uvāca etat śrutvā vajrapāṇiḥ
vacas tu devaśreṣṭham punaḥ eva idam
āha vīryeṇa aham puruṣam kāryahetoḥ
dadyām eṣām pañcamam matprasūtam
28. Vyasa said, 'Having heard this speech, Vajrapani (Indra), the foremost among the gods, again said this: 'For the sake of the task, I will, by my prowess, give them a fifth person (puruṣa), born from me.'
28. וְיָאסַה אמר, כששמע נושא הברק את הדברים האלה, הוא אמר שוב לאל המעולה שבאלים, מכוחי אתן בשביל המשימה אדם, חמישי להם, שיוולד ממני.
तेषां कामं भगवानुग्रधन्वा प्रादादिष्टं सन्निसर्गाद्यथोक्तम् ।
तां चाप्येषां योषितं लोककान्तां श्रियं भार्यां व्यदधान्मानुषेषु ॥२९॥
29. teṣāṁ kāmaṁ bhagavānugradhanvā; prādādiṣṭaṁ sannisargādyathoktam ,
tāṁ cāpyeṣāṁ yoṣitaṁ lokakāntāṁ; śriyaṁ bhāryāṁ vyadadhānmānuṣeṣu.
29. teṣām kāmam bhagavān ugradhanvā
prādāt iṣṭam sannisargāt yathā uktam
tām ca api eṣām yoṣitam lokakāntām
śriyam bhāryām vyadadhāt mānuṣeṣu
29. The divine one, Ugradhanvan (meaning 'fierce-bowed', referring to Krishna or Shiva), granted their desired wish exactly as it had been stated, according to the proper divine arrangement. He also created for them that woman, beloved by the world, Śrī (Lakṣmī), as a wife among humans.
29. האדון בעל הקשת האיומה נתן להם את משאלתם כפי שנאמר מראש בעת הבריאה. ואת האישה ההיא, האהובה על העולם, שְׁרִי, הציב כאשתם בין בני האדם.
तैरेव सार्धं तु ततः स देवो जगाम नारायणमप्रमेयम् ।
स चापि तद्व्यदधात्सर्वमेव ततः सर्वे संबभूवुर्धरण्याम् ॥३०॥
30. taireva sārdhaṁ tu tataḥ sa devo; jagāma nārāyaṇamaprameyam ,
sa cāpi tadvyadadhātsarvameva; tataḥ sarve saṁbabhūvurdharaṇyām.
30. taiḥ eva sārdham tu tataḥ saḥ devaḥ
jagāma nārāyaṇam aprameyam saḥ
ca api tat vyadadhāt sarvam eva
tataḥ sarve saṃbabhūvuḥ dharaṇyām
30. Then that deity, along with them, went to the immeasurable Nārāyaṇa. And he also arranged all that, whereupon all of them came into being on earth.
30. ואז הלך האל יחד אִתם אל נָארָאיַנַה שאין לו מידה. גם הוא סידר את כל זה, ולאחר מכן כולם נולדו על האדמה.
स चापि केशौ हरिरुद्बबर्ह शुक्लमेकमपरं चापि कृष्णम् ।
तौ चापि केशौ विशतां यदूनां कुले स्त्रियौ रोहिणीं देवकीं च ।
तयोरेको बलदेवो बभूव कृष्णो द्वितीयः केशवः संबभूव ॥३१॥
31. sa cāpi keśau harirudbabarha; śuklamekamaparaṁ cāpi kṛṣṇam ,
tau cāpi keśau viśatāṁ yadūnāṁ; kule striyau rohiṇīṁ devakīṁ ca ,
tayoreko baladevo babhūva; kṛṣṇo dvitīyaḥ keśavaḥ saṁbabhūva.
31. saḥ ca api keśau hariḥ udbabarha śuklam ekam aparam
ca api kṛṣṇam tau ca api keśau viśatām yadūnām
kule striyau rohiṇīm devakīm ca tayoḥ ekaḥ
baladevaḥ babhūva kṛṣṇaḥ dvitīyaḥ keśavaḥ saṃbabhūva
31. And Hari (Viṣṇu) pulled out two hairs, one white and the other black. These two hairs entered the women Rohiṇī and Devakī in the Yadu family. One of them became Baladeva, and the second became Kṛṣṇa Keśava.
31. גם הַרִי עצמו תלש שתי שערות, האחת לבנה והשנייה שחורה. שתי השערות האלה נכנסו בצורת שתי נשים אל משפחת היַדַוַה, רוֹהִינִי ודֵוַקִי. מביניהן האחת, בַּלַדֵוַה, נולדה, והשני, קְרְשְׁנַה קֵשַׁוַה, נולד.
ये ते पूर्वं शक्ररूपा निरुद्धास्तस्यां दर्यां पर्वतस्योत्तरस्य ।
इहैव ते पाण्डवा वीर्यवन्तः शक्रस्यांशः पाण्डवः सव्यसाची ॥३२॥
32. ye te pūrvaṁ śakrarūpā niruddhā;stasyāṁ daryāṁ parvatasyottarasya ,
ihaiva te pāṇḍavā vīryavantaḥ; śakrasyāṁśaḥ pāṇḍavaḥ savyasācī.
32. ye te pūrvam śakrarūpāḥ niruddhāḥ
tasyām daryām parvatasya uttarasya
iha eva te pāṇḍavāḥ vīryavantaḥ
śakrasya aṃśaḥ pāṇḍavaḥ savyasācī
32. Those who were formerly held captive in the form of Indra (Śakra) in that cave on the northern side of the mountain, those powerful Pāṇḍavas are verily here now. The Pāṇḍava, Savyasācī (Arjuna), is indeed a part (aṃśa) of Indra (Śakra).
32. אלה שבעבר היו צורות של שַׁקְרַה וננעלו במערה ההיא בהר הצפוני, הם כאן עכשיו בני פָּאנְדוּ האיתנים, וסַוְיַסָאצ׳ִי בן פָּאנְדוּ הוא חלק מִשַּׁקְרַה.
एवमेते पाण्डवाः संबभूवुर्ये ते राजन्पूर्वमिन्द्रा बभूवुः ।
लक्ष्मीश्चैषां पूर्वमेवोपदिष्टा भार्या यैषा द्रौपदी दिव्यरूपा ॥३३॥
33. evamete pāṇḍavāḥ saṁbabhūvu;rye te rājanpūrvamindrā babhūvuḥ ,
lakṣmīścaiṣāṁ pūrvamevopadiṣṭā; bhāryā yaiṣā draupadī divyarūpā.
33. evam ete pāṇḍavāḥ saṃbabhūvuḥ ye
te rājan pūrvam indrāḥ babhūvuḥ
lakṣmīḥ ca eṣām pūrvam eva upadiṣṭā
bhāryā yā eṣā draupadī divyarūpā
33. Thus, O King, these Pāṇḍavas came into being, they who were formerly the Indras. And their consort (bhāryā), Lakṣmī, who was previously designated for them, is this Draupadī of divine form.
33. כך נולדו בני פָּאנְדוּ האלה, הו מלך, אלה שבעבר היו אִינְדְרוֹת. ולַקְשְׁמִי נקבעה מראש כאשתם, היא דְרוֹפַּדִי הזאת בעלת הצורה האלוהית.
कथं हि स्त्री कर्मणोऽन्ते महीतलात्समुत्तिष्ठेदन्यतो दैवयोगात् ।
यस्या रूपं सोमसूर्यप्रकाशं गन्धश्चाग्र्यः क्रोशमात्रात्प्रवाति ॥३४॥
34. kathaṁ hi strī karmaṇo'nte mahītalā;tsamuttiṣṭhedanyato daivayogāt ,
yasyā rūpaṁ somasūryaprakāśaṁ; gandhaścāgryaḥ krośamātrātpravāti.
34. katham hi strī karmaṇaḥ ante mahītalāt
samuttiṣṭhet anyataḥ daivayogāt
yasyāḥ rūpam somasūryaprakāśam
gandhaḥ ca agryaḥ krośamātrāt pravāti
34. How indeed could a woman, at the conclusion of a ritual (karma), arise from the surface of the earth, or otherwise by divine power (daivayoga)? Her form shines like the moon and sun, and her excellent fragrance spreads for a distance of a krośa (about two miles).
34. כיצד אחרת הייתה אישה קמה מפני האדמה בסוף הטקס מתוך סידור אלוהי, אישה שצורתה זוהרת כירח וכשמש, וריחה המעולה נישא למרחק של קְרוֹשַׁה אחת.
इदं चान्यत्प्रीतिपूर्वं नरेन्द्र ददामि ते वरमत्यद्भुतं च ।
दिव्यं चक्षुः पश्य कुन्तीसुतांस्त्वं पुण्यैर्दिव्यैः पूर्वदेहैरुपेतान् ॥३५॥
35. idaṁ cānyatprītipūrvaṁ narendra; dadāmi te varamatyadbhutaṁ ca ,
divyaṁ cakṣuḥ paśya kuntīsutāṁstvaṁ; puṇyairdivyaiḥ pūrvadehairupetān.
35. idam ca anyat prītipūrvaṃ narendra
dadāmi te varam atyadbhutaṃ ca
divyam cakṣuḥ paśya kuntīsutān tvam
puṇyaiḥ divyaiḥ pūrvadehaiḥ upetān
35. O king, I lovingly bestow upon you this other, truly wondrous boon: divine sight. With this, you shall see the sons of Kunti, endowed with their divine and meritorious past bodies.
35. ועוד דבר אחר אעניק לך, הו שליט בני האדם, באהבה, מתנה מופלאה מאוד. קבל עין אלוהית וראה את בני קוּנְטִי כשהם לבושים בגופם הקודם, גוף אלוהי ומלא זכויות.
वैशंपायन उवाच ।
ततो व्यासः परमोदारकर्मा शुचिर्विप्रस्तपसा तस्य राज्ञः ।
चक्षुर्दिव्यं प्रददौ तान्स सर्वान्राजापश्यत्पूर्वदेहैर्यथावत् ॥३६॥
36. vaiśaṁpāyana uvāca ,
tato vyāsaḥ paramodārakarmā; śucirviprastapasā tasya rājñaḥ ,
cakṣurdivyaṁ pradadau tānsa sarvā;nrājāpaśyatpūrvadehairyathāvat.
36. vaiśaṃpāyanaḥ uvāca tataḥ vyāsaḥ
paramaudārakarmā śuciḥ vipraḥ tapasā tasya
rājñaḥ cakṣuḥ divyam pradadau tān sa
sarvān rājā apaśyat pūrvadehaiḥ yathāvat
36. Vaiśaṃpāyana said: Then Vyāsa, the pure brahmin renowned for his exceedingly noble actions, through the king's devotion (tapas), bestowed divine sight. With this, the king saw all of them accurately, in their former bodies.
36. וַישַׁמְפָּאיַנַה אמר, אז וְיָאסַה, בעל המעשים האצילים ביותר, בְּרַהְמִין טהור, נתן למלך בעוצמת כוחו הרוחני עין אלוהית, והמלך ראה את כולם בגופם הקודם כפי שהיו באמת.
ततो दिव्यान्हेमकिरीटमालिनः शक्रप्रख्यान्पावकादित्यवर्णान् ।
बद्धापीडांश्चारुरूपांश्च यूनो व्यूढोरस्कांस्तालमात्रान्ददर्श ॥३७॥
37. tato divyānhemakirīṭamālinaḥ; śakraprakhyānpāvakādityavarṇān ,
baddhāpīḍāṁścārurūpāṁśca yūno; vyūḍhoraskāṁstālamātrāndadarśa.
37. tataḥ divyān hemakirīṭamālinaḥ
śakraprkhyān pāvakādityavarṇān
baddhāpīḍān cārurūpān ca yūnaḥ
vyūḍhoraskān tālamātrān dadarśa
37. Then he saw divine young men, adorned with golden crowns and garlands, resembling Indra and possessing the radiance of fire and the sun. They had tied head-ornaments, beautiful forms, broad chests, and were as tall as palm trees.
37. אז ראה (אנשים) אלוהיים, עונדים כתרים וזרים של זהב, דומים לשַׁקְרַה, בצבע האש והשמש, בעלי קוקיות קשורות, יפי צורה, צעירים, רחבי חזה, גבוהים כעצי דקל.
दिव्यैर्वस्त्रैररजोभिः सुवर्णैर्माल्यैश्चाग्र्यैः शोभमानानतीव ।
साक्षात्त्र्यक्षान्वसवो वाथ दिव्यानादित्यान्वा सर्वगुणोपपन्नान् ।
तान्पूर्वेन्द्रानेवमीक्ष्याभिरूपान्प्रीतो राजा द्रुपदो विस्मितश्च ॥३८॥
38. divyairvastrairarajobhiḥ suvarṇai;rmālyaiścāgryaiḥ śobhamānānatīva ,
sākṣāttryakṣānvasavo vātha divyā;nādityānvā sarvaguṇopapannān ,
tānpūrvendrānevamīkṣyābhirūpā;nprīto rājā drupado vismitaśca.
38. divyaiḥ vastraiḥ arajobhiḥ suvarṇaiḥ mālyaiḥ ca agryaiḥ
śobhamānān atīva sākṣāt tryakṣān vasavaḥ vā atha
divyān ādityān vā sarvaguṇopapannān tān pūrvendrān
evam īkṣya abhirūpān prītaḥ rājā drupadaḥ vismitaḥ ca
38. They shone exceedingly with divine, spotless, golden garments and excellent garlands. Endowed with all excellent qualities, they appeared directly as either three-eyed gods (tryakṣa), or Vasus, or divine Ādityas. Seeing these handsome former Indras in this manner, King Drupada became both pleased and astonished.
38. הם זהרו מאוד בבגדים אלוהיים נקיים מאבק, בתכשיטי זהב ובזרים מעולים, כאילו היו אלים בעלי שלוש עיניים ממש, או וַסוּ, או אָאדִיטְיוֹת אלוהיים בעלי כל התכונות. כשראה את האִינְדְרוֹת הקודמים בצורתם היפה, נעשה המלך דְרוּפַּדַה שמח ונפעם.
दिव्यां मायां तामवाप्याप्रमेयां तां चैवाग्र्यां श्रियमिव रूपिणीं च ।
योग्यां तेषां रूपतेजोयशोभिः पत्नीमृद्धां दृष्टवान्पार्थिवेन्द्रः ॥३९॥
39. divyāṁ māyāṁ tāmavāpyāprameyāṁ; tāṁ caivāgryāṁ śriyamiva rūpiṇīṁ ca ,
yogyāṁ teṣāṁ rūpatejoyaśobhiḥ; patnīmṛddhāṁ dṛṣṭavānpārthivendraḥ.
39. divyām māyām tām avāpya aprameyām
tām ca eva agryām śriyam iva rūpiṇīm
ca yogyām teṣām rūpatejoyaśobhiḥ
patnīm ṛddhām dṛṣṭavān pārthivendraḥ
39. The chief of kings, having obtained that immeasurable divine creative power (māyā), and that foremost, embodied prosperity (śrī) itself, then saw the prosperous wife (Draupadī), who was suitable for them due to their form, splendor, and fame.
39. וכשהשיג את האשליה הקוסמית האלוהית ההיא שאין לה מידה, ראה מושל הארץ את אשתם השופעת, הראויה להם ביופיה, בזוהרה ובתהילתה, כאילו שְׁרִי עצמה לבשה צורה.
स तद्दृष्ट्वा महदाश्चर्यरूपं जग्राह पादौ सत्यवत्याः सुतस्य ।
नैतच्चित्रं परमर्षे त्वयीति प्रसन्नचेताः स उवाच चैनम् ॥४०॥
40. sa taddṛṣṭvā mahadāścaryarūpaṁ; jagrāha pādau satyavatyāḥ sutasya ,
naitaccitraṁ paramarṣe tvayīti; prasannacetāḥ sa uvāca cainam.
40. saḥ tat dṛṣṭvā mahat āścarya-rūpam
jagrāha pādau satyavatyāḥ sutasya
na etat citram paramarṣe tvayi iti
prasanna-cetāḥ saḥ uvāca ca enam
40. Having witnessed that greatly wondrous form, he clasped the feet of Satyavatī's son (Vyāsa). With a cheerful heart, he then said to him, "O great sage, this is no surprise in you."
40. כשראה את הפלא הגדול הזה, אחז ברגליו של בנה של סַטְיַוַטִי ואמר לו ברוח שלווה, הו חוזה נעלה, אין בזה דבר מוזר מצדך.
व्यास उवाच ।
आसीत्तपोवने काचिदृषेः कन्या महात्मनः ।
नाध्यगच्छत्पतिं सा तु कन्या रूपवती सती ॥४१॥
41. vyāsa uvāca ,
āsīttapovane kācidṛṣeḥ kanyā mahātmanaḥ ,
nādhyagacchatpatiṁ sā tu kanyā rūpavatī satī.
41. vyāsaḥ uvāca āsīt tapovane kācit ṛṣeḥ kanyā mahātmanaḥ
na adhyagacchat patim sā tu kanyā rūpavatī satī
41. Vyāsa spoke: There was a certain daughter of a great-souled sage residing in a hermitage (tapas). However, that maiden, despite being beautiful, had not found a husband.
41. וְיָאסַה אמר, ביער תרגול חיה פעם בת של חוזה בעל נפש גדולה. היא לא מצאה בעל, אף שהייתה יפה וצנועה.
तोषयामास तपसा सा किलोग्रेण शंकरम् ।
तामुवाचेश्वरः प्रीतो वृणु काममिति स्वयम् ॥४२॥
42. toṣayāmāsa tapasā sā kilogreṇa śaṁkaram ,
tāmuvāceśvaraḥ prīto vṛṇu kāmamiti svayam.
42. toṣayāmāsa tapasā sā kila ugreṇa śaṅkaram tām
uvāca īśvaraḥ prītaḥ vṛṇu kāmam iti svayam
42. She, with her severe asceticism (tapas), indeed pleased Śaṅkara. The Lord, pleased, then personally said to her, "Choose a wish!"
42. היא ריצתה את שַׁנְקַרַה בתרגול נוקשה במיוחד. האדון, שהיה שבע רצון, אמר לה בעצמו, בחרי משאלה.
सैवमुक्ताब्रवीत्कन्या देवं वरदमीश्वरम् ।
पतिं सर्वगुणोपेतमिच्छामीति पुनः पुनः ॥४३॥
43. saivamuktābravītkanyā devaṁ varadamīśvaram ,
patiṁ sarvaguṇopetamicchāmīti punaḥ punaḥ.
43. sā evam uktā abravīt kanyā devam varadam īśvaram
patim sarva-guṇa-upetam icchāmi iti punaḥ punaḥ
43. Having been addressed thus, the maiden repeatedly said to the god, the boon-granting Lord, "I desire a husband endowed with all good qualities."
43. כך נאמר לה, והנערה אמרה לאל נותן המתנות, אני רוצה בעל בעל כל התכונות הטובות, וחזרה על כך שוב ושוב.
ददौ तस्यै स देवेशस्तं वरं प्रीतिमांस्तदा ।
पञ्च ते पतयः श्रेष्ठा भविष्यन्तीति शंकरः ॥४४॥
44. dadau tasyai sa deveśastaṁ varaṁ prītimāṁstadā ,
pañca te patayaḥ śreṣṭhā bhaviṣyantīti śaṁkaraḥ.
44. dadau tasyai saḥ deveśaḥ tam varam prītimān tadā
pañca te patayaḥ śreṣṭhāḥ bhaviṣyanti iti śaṅkaraḥ
44. Then Śaṅkara, the pleased Lord of gods, granted that boon to her, saying, "You will have five excellent husbands."
44. אדון האלים נתן לה אז את המתנה הזאת בשמחה, שַׁנְקַרַה אמר, יהיו לך חמישה בעלים מעולים.
सा प्रसादयती देवमिदं भूयोऽभ्यभाषत ।
एकं पतिं गुणोपेतं त्वत्तोऽर्हामीति वै तदा ।
तां देवदेवः प्रीतात्मा पुनः प्राह शुभं वचः ॥४५॥
45. sā prasādayatī devamidaṁ bhūyo'bhyabhāṣata ,
ekaṁ patiṁ guṇopetaṁ tvatto'rhāmīti vai tadā ,
tāṁ devadevaḥ prītātmā punaḥ prāha śubhaṁ vacaḥ.
45. sā prasadayatī devam idam bhūyaḥ
abhyabhāṣata ekam patim guṇopetam
tvattaḥ arhāmi iti vai tadā tām devadevaḥ
prītātmā punaḥ prāha śubham vacaḥ
45. Appeasing the god, she spoke this again: 'Indeed, from you I deserve one husband endowed with good qualities.' Then, the God of gods, with a contented spirit, again uttered auspicious words to her.
45. היא ריצתה את האל ואמרה שוב, ראויה אני לבעל אחד בעל תכונות טובות ממך. אז אל האלים, שבע רצון, אמר לה שוב דברים טובים.
पञ्चकृत्वस्त्वया उक्तः पतिं देहीत्यहं पुनः ।
तत्तथा भविता भद्रे तव तद्भद्रमस्तु ते ।
देहमन्यं गतायास्ते यथोक्तं तद्भविष्यति ॥४६॥
46. pañcakṛtvastvayā uktaḥ patiṁ dehītyahaṁ punaḥ ,
tattathā bhavitā bhadre tava tadbhadramastu te ,
dehamanyaṁ gatāyāste yathoktaṁ tadbhaviṣyati.
46. pañcakṛtvaḥ tvayā uktaḥ patim dehi iti
aham punaḥ tat tathā bhavitā bhadre
tava tat bhadram astu te deham anyam
gatāyāḥ te yathā uktam tat bhaviṣyati
46. You repeatedly told me, 'Grant a husband,' five times. 'So it shall be, O blessed one; may that auspicious outcome be yours,' he declared. 'When you have attained another body, what was spoken will indeed come to pass for you.'
46. חמש פעמים אמרת לי, תן לי בעל. כך יהיה, הו טובה, וטוב יהיה לך. בגוף אחר שתגיעי אליו יתקיים הדבר כפי שנאמר.
द्रुपदैषा हि सा जज्ञे सुता ते देवरूपिणी ।
पञ्चानां विहिता पत्नी कृष्णा पार्षत्यनिन्दिता ॥४७॥
47. drupadaiṣā hi sā jajñe sutā te devarūpiṇī ,
pañcānāṁ vihitā patnī kṛṣṇā pārṣatyaninditā.
47. drupada eṣā hi sā jajñe sutā te devarūpiṇī
pañcānām vihitā patnī kṛṣṇā pārṣatī aninditā
47. Indeed, this very god-like daughter, Krishna, the blameless daughter of Pṛṣata (Pārṣatī), was born to you, O Drupada. She is destined to be the wife of five.
47. הו דְרוּפַּדַה, זו היא שנולדה בתך, בעלת צורה אלוהית. קְרְשְׁנָה בת פְּרִשַׁטַה, חסרת המגרעות, נקבעה לאשתם של חמישה.
स्वर्गश्रीः पाण्डवार्थाय समुत्पन्ना महामखे ।
सेह तप्त्वा तपो घोरं दुहितृत्वं तवागता ॥४८॥
48. svargaśrīḥ pāṇḍavārthāya samutpannā mahāmakhe ,
seha taptvā tapo ghoraṁ duhitṛtvaṁ tavāgatā.
48. svargaśrīḥ pāṇḍavārthāya samutpannā mahāmakhe sā
iha taptvā tapaḥ ghoram duhitṛtvam tava āgatā
48. The prosperity (śrī) of heaven, born for the sake of the Pāṇḍavas in a great sacrifice, she, having performed severe asceticism (tapas) here, has come to be your daughter.
48. שְׁרִי של השמיים נולדה לשם בני פָּאנְדוּ בטקס הגדול. היא תרגלה כאן תרגול נורא והגיעה להיות בתך.
सैषा देवी रुचिरा देवजुष्टा पञ्चानामेका स्वकृतेन कर्मणा ।
सृष्टा स्वयं देवपत्नी स्वयम्भुवा श्रुत्वा राजन्द्रुपदेष्टं कुरुष्व ॥४९॥
49. saiṣā devī rucirā devajuṣṭā; pañcānāmekā svakṛtena karmaṇā ,
sṛṣṭā svayaṁ devapatnī svayambhuvā; śrutvā rājandrupadeṣṭaṁ kuruṣva.
49. sā eṣā devī rucirā devajuṣṭā
pañcānām ekā svakṛtena karmaṇā sṛṣṭā
svayam devapatnī svayambhuvā
śrutvā rājan drupada iṣṭam kuruṣva
49. This beautiful goddess, cherished by the gods, is destined for five (husbands) as a result of her own actions (karma). She, the consort of a deity, was created by Svayambhu himself. O King, having heard this, you should fulfill what Drupada desires.
49. האלה הזאת, היפה, האהובה על האלים, אחת לחמישה בפעולה שעשתה בעצמה, נוצרה על ידי סְוַיַמְבְּהוּ להיות אשתם האלוהית. לאחר ששמעת זאת, הו דְרוּפַּדַה, עשה כרצונך.