Skip to content
אתר זה לא תומך בגרסאות ישנות של אינטרנט אקספלורר
מומלץ להשתמש בדפדפן גוגל כרום או פיירפוקס מוזילה
(או באינטרנט אקספלורר / edge עדכני)
Enjoy Learning Sanskrit tips, tools, resources and more...

महाभारतः       mahābhārataḥ - book-1, chapter-172

Use the following checkboxes to set the display options for this chapter (You can also control the display of each verse separately):
what would you like to see in each verse:
which language(s) would you like to see in the translations:
गन्धर्व उवाच ।
एवमुक्तः स विप्रर्षिर्वसिष्ठेन महात्मना ।
न्ययच्छदात्मनः कोपं सर्वलोकपराभवात् ॥१॥
1. gandharva uvāca ,
evamuktaḥ sa viprarṣirvasiṣṭhena mahātmanā ,
nyayacchadātmanaḥ kopaṁ sarvalokaparābhavāt.
1. gandharva uvāca evam uktaḥ sa viprarṣiḥ vasiṣṭhena
mahātmanā nyayacchat ātmanaḥ kopam sarvalokaparābhavāt
1. The Gandharva said: "Thus addressed by the great-souled Vasiṣṭha, that sage (viprarṣi), Parāśara, controlled his own anger, which would have caused the destruction of all worlds."
1. גַנְדְהַרְוַה אמר: כך פנה אליו וַסִישְׁתְהַא רחב הנפש, וחוזה הבְּרַהְמִין רסן את כעסו, כדי לא להביא אבדון על כל העולמות.
ईजे च स महातेजाः सर्ववेदविदां वरः ।
ऋषी राक्षससत्रेण शाक्तेयोऽथ पराशरः ॥२॥
2. īje ca sa mahātejāḥ sarvavedavidāṁ varaḥ ,
ṛṣī rākṣasasatreṇa śākteyo'tha parāśaraḥ.
2. īje ca sa mahātejāḥ sarvavedavidām varaḥ
ṛṣīn rākṣasasatreṇa śākteyaḥ atha parāśaraḥ
2. And then, Parāśara, the highly radiant best among all knowers of the Vedas, son of Śakti, performed a Vedic ritual (yajña) for the sages, a ritual to destroy Rākṣasas.
2. ואז פַּרָאשַׁרַה בן שַׁקְטִי, בעל זוהר גדול והמובחר בין יודעי כל הוֵדוֹת, ערך טקס וודי ממושך שנועד להשמדת הרָאקְשַׁסוֹת.
ततो वृद्धांश्च बालांश्च राक्षसान्स महामुनिः ।
ददाह वितते यज्ञे शक्तेर्वधमनुस्मरन् ॥३॥
3. tato vṛddhāṁśca bālāṁśca rākṣasānsa mahāmuniḥ ,
dadāha vitate yajñe śaktervadhamanusmaran.
3. tataḥ vṛddhān ca bālān ca rākṣasān saḥ mahāmuniḥ
dadāha vitate yajñe śakteḥ vadham anusmaran
3. tataḥ saḥ mahāmuniḥ śakteḥ vadham anusmaran
vṛddhān ca bālān ca rākṣasān vitate yajñe dadāha
3. Then, that great sage burned both the elderly and young demons in an extensive Vedic ritual (yajña), recollecting the destruction of Śakti.
3. ואז הפרוש הגדול שרף בטקס הוודי הנרחב את הרָאקְשַׁסוֹת, זקנים וצעירים כאחד, כשהוא זוכר את הריגתו של שַׁקְטִי.
न हि तं वारयामास वसिष्ठो रक्षसां वधात् ।
द्वितीयामस्य मा भाङ्क्षं प्रतिज्ञामिति निश्चयात् ॥४॥
4. na hi taṁ vārayāmāsa vasiṣṭho rakṣasāṁ vadhāt ,
dvitīyāmasya mā bhāṅkṣaṁ pratijñāmiti niścayāt.
4. na hi tam vārayāmāsa vasiṣṭhaḥ rakṣasām vadhāt
dvitīyām asya mā bhāṅkṣam pratijñām iti niścayāt
4. Vasiṣṭha indeed did not stop him from slaying the rākṣasas, convinced (niścaya) with the thought, "May I not break his second vow."
4. וַסִישְׁתְהַא לא מנע ממנו להרוג את הרָאקְשַׁסוֹת, מפני שהחליט כך: אל לי לשבור גם את נדרו השני של פַּרָאשַׁרַה.
त्रयाणां पावकानां स सत्रे तस्मिन्महामुनिः ।
आसीत्पुरस्ताद्दीप्तानां चतुर्थ इव पावकः ॥५॥
5. trayāṇāṁ pāvakānāṁ sa satre tasminmahāmuniḥ ,
āsītpurastāddīptānāṁ caturtha iva pāvakaḥ.
5. trayāṇām pāvakānām saḥ satre tasmin mahāmuniḥ
āsīt purastāt dīptānām caturthaḥ iva pāvakaḥ
5. In that long ritual (sattra), that great sage stood before the three blazing fires, appearing like a fourth fire himself.
5. בטקס הוודי ההוא, שבו בערו שלוש אשות, ישב הפרוש הגדול בחזית, כאש רביעית בין האשות הלוהטות.
तेन यज्ञेन शुभ्रेण हूयमानेन युक्तितः ।
तद्विदीपितमाकाशं सूर्येणेव घनात्यये ॥६॥
6. tena yajñena śubhreṇa hūyamānena yuktitaḥ ,
tadvidīpitamākāśaṁ sūryeṇeva ghanātyaye.
6. tena yajñena śubhreṇa hūyamānena yuktitataḥ
tat vidīpitam ākāśam sūryeṇa iva ghanātyaye
6. tena śubhreṇa hūyamānena yuktitataḥ yajñena
tat ākāśam ghanātyaye sūryeṇa iva vidīpitam
6. By that pure Vedic ritual (yajña), being properly performed, the sky was brightly illuminated, just as by the sun at the end of the monsoon season.
6. בזכות הטקס הוודי הבהיר ההוא, שהוגשו בו מנחות לאש כהלכה, האיר השמיים כמו שמש בתום עונת העננים.
तं वसिष्ठादयः सर्वे मुनयस्तत्र मेनिरे ।
तेजसा दिवि दीप्यन्तं द्वितीयमिव भास्करम् ॥७॥
7. taṁ vasiṣṭhādayaḥ sarve munayastatra menire ,
tejasā divi dīpyantaṁ dvitīyamiva bhāskaram.
7. tam vasiṣṭha-ādayaḥ sarve munayaḥ tatra menire
tejasā divi dīpyantam dvitīyam iva bhāskaram
7. All the sages, led by Vasiṣṭha (Vasiṣṭha-ādayaḥ), regarded him there as a second sun (bhāskara) blazing with brilliance (tejasa) in the sky.
7. וַסִישְׁתְהַא וכל שאר הקדושים שם ראו בו שמש שנייה, הזורחת בשמיים בעוצמת זוהרה.
ततः परमदुष्प्रापमन्यैरृषिरुदारधीः ।
समापिपयिषुः सत्रं तमत्रिः समुपागमत् ॥८॥
8. tataḥ paramaduṣprāpamanyairṛṣirudāradhīḥ ,
samāpipayiṣuḥ satraṁ tamatriḥ samupāgamat.
8. tataḥ paramaduṣprāpam anyaiḥ ṛṣiḥ udāradhīḥ
samāpipayiṣuḥ satram tam atriḥ samupāgamat
8. tataḥ udāradhīḥ ṛṣiḥ atriḥ anyaiḥ paramaduṣprāpam
tat satram samāpipayiṣuḥ tam samupāgamat
8. Then, the magnanimous sage (ṛṣi) Atri, desiring to complete that ritual (satra) which was extremely difficult for others to attain, approached him.
8. אז אַטְרִי, חוזה רב תבונה, ניגש אליו בבקשה להביא לסיומו את הטקס הוודי ששום אחר כמעט אינו מצליח להשיגו.
तथा पुलस्त्यः पुलहः क्रतुश्चैव महाक्रतुम् ।
उपाजग्मुरमित्रघ्न रक्षसां जीवितेप्सया ॥९॥
9. tathā pulastyaḥ pulahaḥ kratuścaiva mahākratum ,
upājagmuramitraghna rakṣasāṁ jīvitepsayā.
9. tathā pulastyaḥ pulahaḥ kratuḥ ca eva mahākratum
upājagmuḥ amitraghna rakṣasām jīvitepsayā
9. tathā pulastyaḥ pulahaḥ ca eva kratuḥ,
amitraghna,
rakṣasām jīvitepsayā mahākratum upājagmuḥ
9. Similarly, Pulastya, Pulaha, and Kratu also approached the great Vedic ritual (kratu), O slayer of enemies, motivated by a desire for the lives of the demons.
9. וכך גם פּוּלַסְטְיַה, פּוּלַהַה וקְרַטוּ הגיעו אל הטקס הוודי הגדול, הו משמיד האויבים, מתוך רצון להציל את חיי הרָאקְשַׁסוֹת.
पुलस्त्यस्तु वधात्तेषां रक्षसां भरतर्षभ ।
उवाचेदं वचः पार्थ पराशरमरिंदमम् ॥१०॥
10. pulastyastu vadhātteṣāṁ rakṣasāṁ bharatarṣabha ,
uvācedaṁ vacaḥ pārtha parāśaramariṁdamam.
10. pulastyaḥ tu vadhāt teṣām rakṣasām bharatarṣabha
uvāca idam vacaḥ pārtha parāśaram arimdamam
10. O best of Bhāratas, O Pārtha, Pulastya then spoke these words to Parāśara, the subduer of enemies, concerning the killing of those Rākṣasas.
10. הו מבחר בני בְּהַרַטַה, הו פָּארְטְהַא, פּוּלַסְטְיַה, מתוך צער על הריגת הרָאקְשַׁסוֹת, פנה אל פַּרָאשַׁרַה מכניע האויבים בדברים האלה.
कच्चित्तातापविघ्नं ते कच्चिन्नन्दसि पुत्रक ।
अजानतामदोषाणां सर्वेषां रक्षसां वधात् ॥११॥
11. kaccittātāpavighnaṁ te kaccinnandasi putraka ,
ajānatāmadoṣāṇāṁ sarveṣāṁ rakṣasāṁ vadhāt.
11. kaccit tāta apavighnam te kaccit nandasi putraka
ajānātām adoṣāṇām sarveṣām rakṣasām vadhāt
11. O dear father (tāta), are you without impediment? O dear son (putraka), do you rejoice at the killing of all these Rākṣasas, who were ignorant and blameless?
11. האם הטקס שלך מתנהל ללא מכשול, בני היקר, והאם אתה שמח, בני, בהריגת כל הרָאקְשַׁסוֹת התמימים והחפים מפשע, שלא ידעו דבר?
प्रजोच्छेदमिमं मह्यं सर्वं सोमपसत्तम ।
अधर्मिष्ठं वरिष्ठः सन्कुरुषे त्वं पराशर ।
राजा कल्माषपादश्च दिवमारोढुमिच्छति ॥१२॥
12. prajocchedamimaṁ mahyaṁ sarvaṁ somapasattama ,
adharmiṣṭhaṁ variṣṭhaḥ sankuruṣe tvaṁ parāśara ,
rājā kalmāṣapādaśca divamāroḍhumicchati.
12. prajocchedam imam mahyam sarvam
somapasattama adharmiṣṭham variṣṭhaḥ
san kuruṣe tvam parāśara rājā
kalmāṣapādaḥ ca divam āroḍhum icchati
12. O Parāśara, O best among those who partake in Soma (somapasattama), you, who are most excellent (variṣṭha), are carrying out this complete destruction of my descendants – an act most unrighteous (adharmiṣṭham)! And King Kalmāṣapāda desires to ascend to heaven.
12. הו פַּרָאשַׁרַה, מובחר שותי הסוֹמַה, אתה, אף שאתה נעלה מכולם, מבצע את כל ההשמדה הזו של צאצאיי, והיא מעשה הרחוק מאוד מדרך היושר. והמלך קַלְמָאשַׁפָּאדַה חפץ לעלות לשמיים.
ये च शक्त्यवराः पुत्रा वसिष्ठस्य महामुनेः ।
ते च सर्वे मुदा युक्ता मोदन्ते सहिताः सुरैः ।
सर्वमेतद्वसिष्ठस्य विदितं वै महामुने ॥१३॥
13. ye ca śaktyavarāḥ putrā vasiṣṭhasya mahāmuneḥ ,
te ca sarve mudā yuktā modante sahitāḥ suraiḥ ,
sarvametadvasiṣṭhasya viditaṁ vai mahāmune.
13. ye ca śaktyavarāḥ putrāḥ vasiṣṭhasya
mahāmuneḥ | te ca sarve mudā yuktāḥ
modante sahitāḥ suraiḥ | sarvam
etat vasiṣṭhasya viditam vai mahāmune
13. And those sons of the great sage Vasiṣṭha, who were younger than Śakti (śakti), all of them, filled with joy, delight together with the gods. Indeed, all this was known to Vasiṣṭha, the great sage.
13. ובניו של הפרוש הגדול וַסִישְׁתְהַא, אלה שנולדו אחרי שַׁקְטִי, כולם מלאי שמחה וחוגגים יחד עם האלים. כל זאת הרי ידוע לוַסִישְׁתְהַא, הו פרוש גדול.
रक्षसां च समुच्छेद एष तात तपस्विनाम् ।
निमित्तभूतस्त्वं चात्र क्रतौ वासिष्ठनन्दन ।
स सत्रं मुञ्च भद्रं ते समाप्तमिदमस्तु ते ॥१४॥
14. rakṣasāṁ ca samuccheda eṣa tāta tapasvinām ,
nimittabhūtastvaṁ cātra kratau vāsiṣṭhanandana ,
sa satraṁ muñca bhadraṁ te samāptamidamastu te.
14. rakṣasām ca samucchedaḥ eṣa tāta
tapasvinām | nimittabhūtaḥ tvam ca atra
kratau vāsiṣṭhanandana | sa satram
muñca bhadram te samāptam idam astu te
14. O son (tāta), this extermination of the Rākṣasas, which is for the benefit of the ascetics (tapasvinām), you are the instrumental cause for it here, O descendant of Vasiṣṭha, in this sacrifice (kratu). Therefore, abandon this ritual (satra); may prosperity be yours; let this be concluded for you.
14. והרי זו השמדה מוחלטת של הרָאקְשַׁסוֹת בעלי העוצמה הרוחנית, בני היקר, ואתה, הו יקירם של צאצאי וַסִישְׁתְהַא, הנך רק הגורם הישיר לה בטקס הזה. לכן הפסק את הטקס, ברכה עליך, ויהי נשלם בשבילך.
एवमुक्तः पुलस्त्येन वसिष्ठेन च धीमता ।
तदा समापयामास सत्रं शाक्तिः पराशरः ॥१५॥
15. evamuktaḥ pulastyena vasiṣṭhena ca dhīmatā ,
tadā samāpayāmāsa satraṁ śāktiḥ parāśaraḥ.
15. evam uktaḥ pulastyena vasiṣṭhena ca dhīmatā
| tadā samāpayāmāsa satram śāktiḥ parāśaraḥ
15. Thus addressed by Pulastya and by the wise Vasiṣṭha, then Parāśara, the son of Śakti (śakti), concluded the ritual (satra).
15. כשפּוּלַסְטְיַה וגם וַסִישְׁתְהַא החכם פנו אליו כך, פַּרָאשַׁרַה בן שַׁקְטִי סיים אז את הטקס הוודי.
सर्वराक्षससत्राय संभृतं पावकं मुनिः ।
उत्तरे हिमवत्पार्श्वे उत्ससर्ज महावने ॥१६॥
16. sarvarākṣasasatrāya saṁbhṛtaṁ pāvakaṁ muniḥ ,
uttare himavatpārśve utsasarja mahāvane.
16. sarvarākṣasasatrāya saṃbhṛtam pāvakam muniḥ
| uttare himavatpārśve utsasarja mahāvane
16. The sage (muni) released the prepared fire, which was intended for the ritual (satra) of all Rākṣasas, into a great forest on the northern side of the Himalayas.
16. הפרוש שחרר את האש שנאספה לטקס הוודי להשמדת כל הרָאקְשַׁסוֹת אל יער גדול בצדו הצפוני של הִימַוַט.
स तत्राद्यापि रक्षांसि वृक्षानश्मान एव च ।
भक्षयन्दृश्यते वह्निः सदा पर्वणि पर्वणि ॥१७॥
17. sa tatrādyāpi rakṣāṁsi vṛkṣānaśmāna eva ca ,
bhakṣayandṛśyate vahniḥ sadā parvaṇi parvaṇi.
17. sa tatra adya api rakṣāṃsi vṛkṣān aśmān eva ca
| bhakṣayan dṛśyate vahniḥ sadā parvaṇi parvaṇi
17. Even today, that fire is observed there, devouring Rākṣasas, trees, and even stones, always during every lunar junction (parva).
17. ועד היום האש ההיא נראית שם, אוכלת רָאקְשַׁסוֹת, עצים ואבנים, תמיד בכל מפנה של הירח, במולד ובמלואו.