Skip to content
אתר זה לא תומך בגרסאות ישנות של אינטרנט אקספלורר
מומלץ להשתמש בדפדפן גוגל כרום או פיירפוקס מוזילה
(או באינטרנט אקספלורר / edge עדכני)
Enjoy Learning Sanskrit tips, tools, resources and more...

महाभारतः       mahābhārataḥ - book-13, chapter-145

Use the following checkboxes to set the display options for this chapter (You can also control the display of each verse separately):
what would you like to see in each verse:
युधिष्ठिर उवाच ।
दुर्वाससः प्रसादात्ते यत्तदा मधुसूदन ।
अवाप्तमिह विज्ञानं तन्मे व्याख्यातुमर्हसि ॥१॥
1. yudhiṣṭhira uvāca ,
durvāsasaḥ prasādātte yattadā madhusūdana ,
avāptamiha vijñānaṁ tanme vyākhyātumarhasi.
महाभाग्यं च यत्तस्य नामानि च महात्मनः ।
तत्त्वतो ज्ञातुमिच्छामि सर्वं मतिमतां वर ॥२॥
2. mahābhāgyaṁ ca yattasya nāmāni ca mahātmanaḥ ,
tattvato jñātumicchāmi sarvaṁ matimatāṁ vara.
वासुदेव उवाच ।
हन्त ते कथयिष्यामि नमस्कृत्वा कपर्दिने ।
यदवाप्तं महाराज श्रेयो यच्चार्जितं यशः ॥३॥
3. vāsudeva uvāca ,
hanta te kathayiṣyāmi namaskṛtvā kapardine ,
yadavāptaṁ mahārāja śreyo yaccārjitaṁ yaśaḥ.
प्रयतः प्रातरुत्थाय यदधीये विशां पते ।
प्राञ्जलिः शतरुद्रीयं तन्मे निगदतः शृणु ॥४॥
4. prayataḥ prātarutthāya yadadhīye viśāṁ pate ,
prāñjaliḥ śatarudrīyaṁ tanme nigadataḥ śṛṇu.
प्रजापतिस्तत्ससृजे तपसोऽन्ते महातपाः ।
शंकरस्त्वसृजत्तात प्रजाः स्थावरजङ्गमाः ॥५॥
5. prajāpatistatsasṛje tapaso'nte mahātapāḥ ,
śaṁkarastvasṛjattāta prajāḥ sthāvarajaṅgamāḥ.
नास्ति किंचित्परं भूतं महादेवाद्विशां पते ।
इह त्रिष्वपि लोकेषु भूतानां प्रभवो हि सः ॥६॥
6. nāsti kiṁcitparaṁ bhūtaṁ mahādevādviśāṁ pate ,
iha triṣvapi lokeṣu bhūtānāṁ prabhavo hi saḥ.
न चैवोत्सहते स्थातुं कश्चिदग्रे महात्मनः ।
न हि भूतं समं तेन त्रिषु लोकेषु विद्यते ॥७॥
7. na caivotsahate sthātuṁ kaścidagre mahātmanaḥ ,
na hi bhūtaṁ samaṁ tena triṣu lokeṣu vidyate.
गन्धेनापि हि संग्रामे तस्य क्रुद्धस्य शत्रवः ।
विसंज्ञा हतभूयिष्ठा वेपन्ति च पतन्ति च ॥८॥
8. gandhenāpi hi saṁgrāme tasya kruddhasya śatravaḥ ,
visaṁjñā hatabhūyiṣṭhā vepanti ca patanti ca.
घोरं च निनदं तस्य पर्जन्यनिनदोपमम् ।
श्रुत्वा विदीर्येद्धृदयं देवानामपि संयुगे ॥९॥
9. ghoraṁ ca ninadaṁ tasya parjanyaninadopamam ,
śrutvā vidīryeddhṛdayaṁ devānāmapi saṁyuge.
यांश्च घोरेण रूपेण पश्येत्क्रुद्धः पिनाकधृक् ।
न सुरा नासुरा लोके न गन्धर्वा न पन्नगाः ।
कुपिते सुखमेधन्ते तस्मिन्नपि गुहागताः ॥१०॥
10. yāṁśca ghoreṇa rūpeṇa paśyetkruddhaḥ pinākadhṛk ,
na surā nāsurā loke na gandharvā na pannagāḥ ,
kupite sukhamedhante tasminnapi guhāgatāḥ.
प्रजापतेश्च दक्षस्य यजतो वितते क्रतौ ।
विव्याध कुपितो यज्ञं निर्भयस्तु भवस्तदा ।
धनुषा बाणमुत्सृज्य सघोषं विननाद च ॥११॥
11. prajāpateśca dakṣasya yajato vitate kratau ,
vivyādha kupito yajñaṁ nirbhayastu bhavastadā ,
dhanuṣā bāṇamutsṛjya saghoṣaṁ vinanāda ca.
ते न शर्म कुतः शान्तिं विषादं लेभिरे सुराः ।
विद्रुते सहसा यज्ञे कुपिते च महेश्वरे ॥१२॥
12. te na śarma kutaḥ śāntiṁ viṣādaṁ lebhire surāḥ ,
vidrute sahasā yajñe kupite ca maheśvare.
तेन ज्यातलघोषेण सर्वे लोकाः समाकुलाः ।
बभूवुरवशाः पार्थ विषेदुश्च सुरासुराः ॥१३॥
13. tena jyātalaghoṣeṇa sarve lokāḥ samākulāḥ ,
babhūvuravaśāḥ pārtha viṣeduśca surāsurāḥ.
आपश्चुक्षुभिरे चैव चकम्पे च वसुंधरा ।
व्यद्रवन्गिरयश्चापि द्यौः पफाल च सर्वशः ॥१४॥
14. āpaścukṣubhire caiva cakampe ca vasuṁdharā ,
vyadravangirayaścāpi dyauḥ paphāla ca sarvaśaḥ.
अन्धेन तमसा लोकाः प्रावृता न चकाशिरे ।
प्रनष्टा ज्योतिषां भाश्च सह सूर्येण भारत ॥१५॥
15. andhena tamasā lokāḥ prāvṛtā na cakāśire ,
pranaṣṭā jyotiṣāṁ bhāśca saha sūryeṇa bhārata.
भृशं भीतास्ततः शान्तिं चक्रुः स्वस्त्ययनानि च ।
ऋषयः सर्वभूतानामात्मनश्च हितैषिणः ॥१६॥
16. bhṛśaṁ bhītāstataḥ śāntiṁ cakruḥ svastyayanāni ca ,
ṛṣayaḥ sarvabhūtānāmātmanaśca hitaiṣiṇaḥ.
ततः सोऽभ्यद्रवद्देवान्क्रुद्धो रौद्रपराक्रमः ।
भगस्य नयने क्रुद्धः प्रहारेण व्यशातयत् ॥१७॥
17. tataḥ so'bhyadravaddevānkruddho raudraparākramaḥ ,
bhagasya nayane kruddhaḥ prahāreṇa vyaśātayat.
पूषाणं चाभिदुद्राव परेण वपुषान्वितः ।
पुरोडाशं भक्षयतो दशनान्वै व्यशातयत् ॥१८॥
18. pūṣāṇaṁ cābhidudrāva pareṇa vapuṣānvitaḥ ,
puroḍāśaṁ bhakṣayato daśanānvai vyaśātayat.
ततः प्रणेमुर्देवास्ते वेपमानाः स्म शंकरम् ।
पुनश्च संदधे रुद्रो दीप्तं सुनिशितं शरम् ॥१९॥
19. tataḥ praṇemurdevāste vepamānāḥ sma śaṁkaram ,
punaśca saṁdadhe rudro dīptaṁ suniśitaṁ śaram.
रुद्रस्य विक्रमं दृष्ट्वा भीता देवाः सहर्षिभिः ।
ततः प्रसादयामासुः शर्वं ते विबुधोत्तमाः ॥२०॥
20. rudrasya vikramaṁ dṛṣṭvā bhītā devāḥ saharṣibhiḥ ,
tataḥ prasādayāmāsuḥ śarvaṁ te vibudhottamāḥ.
जेपुश्च शतरुद्रीयं देवाः कृत्वाञ्जलिं ततः ।
संस्तूयमानस्त्रिदशैः प्रससाद महेश्वरः ॥२१॥
21. jepuśca śatarudrīyaṁ devāḥ kṛtvāñjaliṁ tataḥ ,
saṁstūyamānastridaśaiḥ prasasāda maheśvaraḥ.
रुद्रस्य भागं यज्ञे च विशिष्टं ते त्वकल्पयन् ।
भयेन त्रिदशा राजञ्शरणं च प्रपेदिरे ॥२२॥
22. rudrasya bhāgaṁ yajñe ca viśiṣṭaṁ te tvakalpayan ,
bhayena tridaśā rājañśaraṇaṁ ca prapedire.
तेन चैवातिकोपेन स यज्ञः संधितोऽभवत् ।
यद्यच्चापि हतं तत्र तत्तथैव प्रदीयते ॥२३॥
23. tena caivātikopena sa yajñaḥ saṁdhito'bhavat ,
yadyaccāpi hataṁ tatra tattathaiva pradīyate.
असुराणां पुराण्यासंस्त्रीणि वीर्यवतां दिवि ।
आयसं राजतं चैव सौवर्णमपरं तथा ॥२४॥
24. asurāṇāṁ purāṇyāsaṁstrīṇi vīryavatāṁ divi ,
āyasaṁ rājataṁ caiva sauvarṇamaparaṁ tathā.
नाशकत्तानि मघवा भेत्तुं सर्वायुधैरपि ।
अथ सर्वेऽमरा रुद्रं जग्मुः शरणमर्दिताः ॥२५॥
25. nāśakattāni maghavā bhettuṁ sarvāyudhairapi ,
atha sarve'marā rudraṁ jagmuḥ śaraṇamarditāḥ.
तत ऊचुर्महात्मानो देवाः सर्वे समागताः ।
रुद्र रौद्रा भविष्यन्ति पशवः सर्वकर्मसु ।
जहि दैत्यान्सह पुरैर्लोकांस्त्रायस्व मानद ॥२६॥
26. tata ūcurmahātmāno devāḥ sarve samāgatāḥ ,
rudra raudrā bhaviṣyanti paśavaḥ sarvakarmasu ,
jahi daityānsaha purairlokāṁstrāyasva mānada.
स तथोक्तस्तथेत्युक्त्वा विष्णुं कृत्वा शरोत्तमम् ।
शल्यमग्निं तथा कृत्वा पुङ्खं वैवस्वतं यमम् ।
वेदान्कृत्वा धनुः सर्वाञ्ज्यां च सावित्रिमुत्तमाम् ॥२७॥
27. sa tathoktastathetyuktvā viṣṇuṁ kṛtvā śarottamam ,
śalyamagniṁ tathā kṛtvā puṅkhaṁ vaivasvataṁ yamam ,
vedānkṛtvā dhanuḥ sarvāñjyāṁ ca sāvitrimuttamām.
देवान्रथवरं कृत्वा विनियुज्य च सर्वशः ।
त्रिपर्वणा त्रिशल्येन तेन तानि बिभेद सः ॥२८॥
28. devānrathavaraṁ kṛtvā viniyujya ca sarvaśaḥ ,
triparvaṇā triśalyena tena tāni bibheda saḥ.
शरेणादित्यवर्णेन कालाग्निसमतेजसा ।
तेऽसुराः सपुरास्तत्र दग्धा रुद्रेण भारत ॥२९॥
29. śareṇādityavarṇena kālāgnisamatejasā ,
te'surāḥ sapurāstatra dagdhā rudreṇa bhārata.
तं चैवाङ्कगतं दृष्ट्वा बालं पञ्चशिखं पुनः ।
उमा जिज्ञासमाना वै कोऽयमित्यब्रवीत्तदा ॥३०॥
30. taṁ caivāṅkagataṁ dṛṣṭvā bālaṁ pañcaśikhaṁ punaḥ ,
umā jijñāsamānā vai ko'yamityabravīttadā.
असूयतश्च शक्रस्य वज्रेण प्रहरिष्यतः ।
सवज्रं स्तम्भयामास तं बाहुं परिघोपमम् ॥३१॥
31. asūyataśca śakrasya vajreṇa prahariṣyataḥ ,
savajraṁ stambhayāmāsa taṁ bāhuṁ parighopamam.
न संबुबुधिरे चैनं देवास्तं भुवनेश्वरम् ।
सप्रजापतयः सर्वे तस्मिन्मुमुहुरीश्वरे ॥३२॥
32. na saṁbubudhire cainaṁ devāstaṁ bhuvaneśvaram ,
saprajāpatayaḥ sarve tasminmumuhurīśvare.
ततो ध्यात्वाथ भगवान्ब्रह्मा तममितौजसम् ।
अयं श्रेष्ठ इति ज्ञात्वा ववन्दे तमुमापतिम् ॥३३॥
33. tato dhyātvātha bhagavānbrahmā tamamitaujasam ,
ayaṁ śreṣṭha iti jñātvā vavande tamumāpatim.
ततः प्रसादयामासुरुमां रुद्रं च ते सुराः ।
बभूव स तदा बाहुर्बलहन्तुर्यथा पुरा ॥३४॥
34. tataḥ prasādayāmāsurumāṁ rudraṁ ca te surāḥ ,
babhūva sa tadā bāhurbalahanturyathā purā.
स चापि ब्राह्मणो भूत्वा दुर्वासा नाम वीर्यवान् ।
द्वारवत्यां मम गृहे चिरं कालमुपावसत् ॥३५॥
35. sa cāpi brāhmaṇo bhūtvā durvāsā nāma vīryavān ,
dvāravatyāṁ mama gṛhe ciraṁ kālamupāvasat.
विप्रकारान्प्रयुङ्क्ते स्म सुबहून्मम वेश्मनि ।
तानुदारतया चाहमक्षमं तस्य दुःसहम् ॥३६॥
36. viprakārānprayuṅkte sma subahūnmama veśmani ,
tānudāratayā cāhamakṣamaṁ tasya duḥsaham.
स देवेन्द्रश्च वायुश्च सोऽश्विनौ स च विद्युतः ।
स चन्द्रमाः स चेशानः स सूर्यो वरुणश्च सः ॥३७॥
37. sa devendraśca vāyuśca so'śvinau sa ca vidyutaḥ ,
sa candramāḥ sa ceśānaḥ sa sūryo varuṇaśca saḥ.
स कालः सोऽन्तको मृत्युः स तमो रात्र्यहानि च ।
मासार्धमासा ऋतवः संध्ये संवत्सरश्च सः ॥३८॥
38. sa kālaḥ so'ntako mṛtyuḥ sa tamo rātryahāni ca ,
māsārdhamāsā ṛtavaḥ saṁdhye saṁvatsaraśca saḥ.
स धाता स विधाता च विश्वकर्मा स सर्ववित् ।
नक्षत्राणि दिशश्चैव प्रदिशोऽथ ग्रहास्तथा ।
विश्वमूर्तिरमेयात्मा भगवानमितद्युतिः ॥३९॥
39. sa dhātā sa vidhātā ca viśvakarmā sa sarvavit ,
nakṣatrāṇi diśaścaiva pradiśo'tha grahāstathā ,
viśvamūrtirameyātmā bhagavānamitadyutiḥ.
एकधा च द्विधा चैव बहुधा च स एव च ।
शतधा सहस्रधा चैव तथा शतसहस्रधा ॥४०॥
40. ekadhā ca dvidhā caiva bahudhā ca sa eva ca ,
śatadhā sahasradhā caiva tathā śatasahasradhā.
ईदृशः स महादेवो भूयश्च भगवानतः ।
न हि शक्या गुणा वक्तुमपि वर्षशतैरपि ॥४१॥
41. īdṛśaḥ sa mahādevo bhūyaśca bhagavānataḥ ,
na hi śakyā guṇā vaktumapi varṣaśatairapi.