Skip to content
אתר זה לא תומך בגרסאות ישנות של אינטרנט אקספלורר
מומלץ להשתמש בדפדפן גוגל כרום או פיירפוקס מוזילה
(או באינטרנט אקספלורר / edge עדכני)
Enjoy Learning Sanskrit tips, tools, resources and more...

महाभारतः       mahābhārataḥ - book-3, chapter-64

Use the following checkboxes to set the display options for this chapter (You can also control the display of each verse separately):
what would you like to see in each verse:
which language(s) would you like to see in the translations:
बृहदश्व उवाच ।
तस्मिन्नन्तर्हिते नागे प्रययौ नैषधो नलः ।
ऋतुपर्णस्य नगरं प्राविशद्दशमेऽहनि ॥१॥
1. bṛhadaśva uvāca ,
tasminnantarhite nāge prayayau naiṣadho nalaḥ ,
ṛtuparṇasya nagaraṁ prāviśaddaśame'hani.
1. bṛhadaśvaḥ uvāca tasmin antarhite nāge prayayau
naiṣadhaḥ nalaḥ ṛtuparṇasya nagaraṃ prāviśat daśame ahani
1. Bṛhadaśva said: When that serpent (Nāga) disappeared, Nala, the king of Niṣadha, went forth and entered Ṛtuparṇa's city on the tenth day.
1. בְּרְהַדַשְׁוַה אמר: לאחר שהנחש נעלם, הלך נַלַה מנִישַׁדְהַא ונכנס לעירו של רְטוּפַּרְנַה ביום העשירי.
स राजानमुपातिष्ठद्बाहुकोऽहमिति ब्रुवन् ।
अश्वानां वाहने युक्तः पृथिव्यां नास्ति मत्समः ॥२॥
2. sa rājānamupātiṣṭhadbāhuko'hamiti bruvan ,
aśvānāṁ vāhane yuktaḥ pṛthivyāṁ nāsti matsamaḥ.
2. saḥ rājānam upātiṣṭhat bāhukaḥ aham iti bruvan
aśvānām vāhane yuktaḥ pṛthivyām na asti matsamaḥ
2. He approached the king, saying, "I am Bāhuka. In the driving of horses, there is no one on earth equal to me."
2. הוא ניגש אל המלך ואמר, אני בָּאהוּקַה. אני מומחה בהנהגת סוסים, ואין בעולם מי ששווה לי.
अर्थकृच्छ्रेषु चैवाहं प्रष्टव्यो नैपुणेषु च ।
अन्नसंस्कारमपि च जानाम्यन्यैर्विशेषतः ॥३॥
3. arthakṛcchreṣu caivāhaṁ praṣṭavyo naipuṇeṣu ca ,
annasaṁskāramapi ca jānāmyanyairviśeṣataḥ.
3. arthakṛcchreṣu ca eva aham praṣṭavyaḥ naipuṇeṣu
ca annasaṃskāram api ca jānāmi anyaiḥ viśeṣataḥ
3. And indeed, I should be consulted in financial difficulties and matters of expertise. I also know food preparation (saṃskāra), excelling over others.
3. גם בענייני כסף קשים ובמיומנויות כדאי להתייעץ איתי. ובהכנת אוכל אני מבין במיוחד, יותר מאחרים.
यानि शिल्पानि लोकेऽस्मिन्यच्चाप्यन्यत्सुदुष्करम् ।
सर्वं यतिष्ये तत्कर्तुमृतुपर्ण भरस्व माम् ॥४॥
4. yāni śilpāni loke'sminyaccāpyanyatsuduṣkaram ,
sarvaṁ yatiṣye tatkartumṛtuparṇa bharasva mām.
4. yāni śilpāni loke asmin yat ca api anyat suduṣkaram
sarvam yatiṣye tat kartum ṛtuparṇa bharasva mām
4. Whatever skills (śilpa) there are in this world, and whatever else is very difficult to achieve, I shall endeavor to do all that. O Ṛtuparṇa, please maintain me.
4. הו רְטוּפַּרְנַה, כל המלאכות שבעולם הזה וכל דבר קשה אחר, אשתדל לעשות את הכול. קבל אותי לשירותך ופרנס אותי.
ऋतुपर्ण उवाच ।
वस बाहुक भद्रं ते सर्वमेतत्करिष्यसि ।
शीघ्रयाने सदा बुद्धिर्धीयते मे विशेषतः ॥५॥
5. ṛtuparṇa uvāca ,
vasa bāhuka bhadraṁ te sarvametatkariṣyasi ,
śīghrayāne sadā buddhirdhīyate me viśeṣataḥ.
5. ṛtuparṇa uvāca vasa bāhuka bhadram te sarvam etat
kariṣyasi śīghrayāne sadā buddhiḥ dhīyate me viśeṣataḥ
5. Ṛtuparna said: "Bāhuka, please stay; may good fortune be upon you. You will accomplish all this. My mind is always especially intent on swift travel."
5. רְטוּפַּרְנַה אמר: הישאר, בָּאהוּקַה, שיהיה לך טוב, תעשה את כל זה. אני מרבה תמיד לחשוב במיוחד על נסיעה מהירה.
स त्वमातिष्ठ योगं तं येन शीघ्रा हया मम ।
भवेयुरश्वाध्यक्षोऽसि वेतनं ते शतं शताः ॥६॥
6. sa tvamātiṣṭha yogaṁ taṁ yena śīghrā hayā mama ,
bhaveyuraśvādhyakṣo'si vetanaṁ te śataṁ śatāḥ.
6. sa tvam ātiṣṭha yogam tam yena śīghrā hayā mama
bhaveyuḥ aśvādhyakṣaḥ asi vetanam te śatam śatāḥ
6. Therefore, you should undertake that skill (yoga) by which my horses may become swift. You are the superintendent of horses, and your salary will be ten thousand.
6. אז אתה, אמץ את השיטה שבה סוסיי יהיו מהירים. אתה ממונה על הסוסים, ושכרך מאה פעמים מאה (מטבעות), כלומר עשרת אלפים.
त्वामुपस्थास्यतश्चेमौ नित्यं वार्ष्णेयजीवलौ ।
एताभ्यां रंस्यसे सार्धं वस वै मयि बाहुक ॥७॥
7. tvāmupasthāsyataścemau nityaṁ vārṣṇeyajīvalau ,
etābhyāṁ raṁsyase sārdhaṁ vasa vai mayi bāhuka.
7. tvām upasthāsyataḥ ca imau nityam vārṣṇeyajīvalau
etābhyām raṃsyase sārdham vasa vai mayi bāhuka
7. And these two, Vārṣṇeya and Jīvala, will always attend upon you. You will enjoy their company. So, Bāhuka, please stay with me.
7. שני אלה, וָארְשְׁנֵיַה וְג׳ִיוַלַה, ישרתו אותך תמיד. תהנה בחברתם, והישאר איתי, בָּאהוּקַה.
बृहदश्व उवाच ।
एवमुक्तो नलस्तेन न्यवसत्तत्र पूजितः ।
ऋतुपर्णस्य नगरे सहवार्ष्णेयजीवलः ॥८॥
8. bṛhadaśva uvāca ,
evamukto nalastena nyavasattatra pūjitaḥ ,
ṛtuparṇasya nagare sahavārṣṇeyajīvalaḥ.
8. bṛhadaśva uvāca evam uktaḥ nalaḥ tena nyavasat
tatra pūjitaḥ ṛtuparṇasya nagare sahavārṣṇeyajīvalaḥ
8. Bṛhadaśva said: "Having been spoken to in this way by him, Nala stayed there, honored in Ṛtuparna's city, along with Vārṣṇeya and Jīvala."
8. בְּרְהַדַשְׁוַה אמר: כשאמר לו זאת, חי נַלַה שם בכבוד בעירו של רְטוּפַּרְנַה, יחד עם וָארְשְׁנֵיַה וְג׳ִיוַלַה.
स तत्र निवसन्राजा वैदर्भीमनुचिन्तयन् ।
सायं सायं सदा चेमं श्लोकमेकं जगाद ह ॥९॥
9. sa tatra nivasanrājā vaidarbhīmanucintayan ,
sāyaṁ sāyaṁ sadā cemaṁ ślokamekaṁ jagāda ha.
9. sa tatra nivasan rājā vaidarbhīm anucintayan
sāyam sāyam sadā ca imam ślokam ekam jagāda ha
9. Residing there, the king, always contemplating Vaidarbhi, recited this one verse every single evening.
9. המלך חי שם, הרהר ללא הפסקה בוַידַרְבְּהִי, וכל ערב וערב דקלם בית שיר אחד זה:
क्व नु सा क्षुत्पिपासार्ता श्रान्ता शेते तपस्विनी ।
स्मरन्ती तस्य मन्दस्य कं वा साद्योपतिष्ठति ॥१०॥
10. kva nu sā kṣutpipāsārtā śrāntā śete tapasvinī ,
smarantī tasya mandasya kaṁ vā sādyopatiṣṭhati.
10. kva nu sā kṣutpipāsārtā śrāntā śete tapasvinī
smarantī tasya mandasya kam vā sā adya upatiṣṭhati
10. Where, I wonder, does that poor, weary woman, afflicted by hunger and thirst, now lie? Remembering that dull-witted man, whom does she now serve or attend to?
10. היכן היא שוכבת עכשיו, רעבה וצמאה ותשושה, האישה המסכנה, כשהיא נזכרת באותו איש חסר דעת? את מי היא משרתת היום?
एवं ब्रुवन्तं राजानं निशायां जीवलोऽब्रवीत् ।
कामेनां शोचसे नित्यं श्रोतुमिच्छामि बाहुक ॥११॥
11. evaṁ bruvantaṁ rājānaṁ niśāyāṁ jīvalo'bravīt ,
kāmenāṁ śocase nityaṁ śrotumicchāmi bāhuka.
11. evam bruvantam rājānam niśāyām jīvalaḥ abravīt
kām enām śocase nityam śrotum icchāmi bāhuka
11. As the king spoke thus, Jīvala said to him during the night, 'For whom do you constantly lament? I wish to hear, Bāhuka.'
11. כשהמלך דיבר כך, פנה אליו ג׳ִיוַלַה בלילה ואמר, הו בָּאהוּקַה, אתה מתאבל תמיד על אישה מסוימת, ואני רוצה לשמוע עליה.
तमुवाच नलो राजा मन्दप्रज्ञस्य कस्यचित् ।
आसीद्बहुमता नारी तस्या दृढतरं च सः ॥१२॥
12. tamuvāca nalo rājā mandaprajñasya kasyacit ,
āsīdbahumatā nārī tasyā dṛḍhataraṁ ca saḥ.
12. tam uvāca nalaḥ rājā mandaprajñasya kasyacit
āsīt bahumatā nārī tasyāḥ dṛḍhataram ca saḥ
12. King Nala then said to him, 'There was a woman highly esteemed by a certain dull-witted man. And he was very devoted to her.'
12. המלך נַלַה אמר לו, היתה לאדם אחד, חסר תבונה, אישה אהובה ויקרה, והוא היה קשור אליה בעוצמה רבה עוד יותר.
स वै केनचिदर्थेन तया मन्दो व्ययुज्यत ।
विप्रयुक्तश्च मन्दात्मा भ्रमत्यसुखपीडितः ॥१३॥
13. sa vai kenacidarthena tayā mando vyayujyata ,
viprayuktaśca mandātmā bhramatyasukhapīḍitaḥ.
13. saḥ vai kenacit arthena tayā mandaḥ vi ayujyata
viprayuktaḥ ca mandātmā bhramati asukhapīḍitaḥ
13. Indeed, that dull-witted man was separated from her for some reason. And, having been separated, that foolish-minded man wanders, tormented by sorrow.
13. אותו אדם טיפש נפרד ממנה בגלל סיבה כלשהי, ומאז שהתרחק ממנה הוא משוטט בלב שבור, מוכה אומללות.
दह्यमानः स शोकेन दिवारात्रमतन्द्रितः ।
निशाकाले स्मरंस्तस्याः श्लोकमेकं स्म गायति ॥१४॥
14. dahyamānaḥ sa śokena divārātramatandritaḥ ,
niśākāle smaraṁstasyāḥ ślokamekaṁ sma gāyati.
14. dahyamānaḥ saḥ śokena divārātram atandritaḥ
niśākāle smaran tasyāḥ ślokam ekam sma gāyati
14. Day and night, tormented by sorrow, he, unwearied, would recall her in the night time and sing a single verse.
14. הוא בוער מצער יום ולילה ואינו נח לרגע, ובשעות הלילה, כשהוא נזכר בה, הוא שר בית שיר אחד.
स वै भ्रमन्महीं सर्वां क्वचिदासाद्य किंचन ।
वसत्यनर्हस्तद्दुःखं भूय एवानुसंस्मरन् ॥१५॥
15. sa vai bhramanmahīṁ sarvāṁ kvacidāsādya kiṁcana ,
vasatyanarhastadduḥkhaṁ bhūya evānusaṁsmaran.
15. saḥ vai bhraman mahīm sarvām kvacit āsādya kiñcana
vasati anarhaḥ tat duḥkham bhūyaḥ eva anusaṃsmaran
15. Indeed, as he wanders the entire earth, whenever he manages to find some place, he dwells there, undeserving, constantly recalling that sorrow.
15. הוא משוטט בכל הארץ, ובמקום כלשהו הוא משיג דבר מועט ושוהה שם, אף שאינו ראוי למצב כזה, ושוב ושוב הוא נזכר באותו צער.
सा तु तं पुरुषं नारी कृच्छ्रेऽप्यनुगता वने ।
त्यक्ता तेनाल्पपुण्येन दुष्करं यदि जीवति ॥१६॥
16. sā tu taṁ puruṣaṁ nārī kṛcchre'pyanugatā vane ,
tyaktā tenālpapuṇyena duṣkaraṁ yadi jīvati.
16. sā tu tam puruṣam nārī kṛcchre api anugatā vane
tyaktā tena alpapuṇyena duṣkaram yadi jīvati
16. But that woman, who followed that man even into the forest through hardship, having been abandoned by that man of little merit, it is difficult for her to still be alive.
16. אך האישה הזאת הלכה אחרי אותו גבר גם בימי המצוקה ביער, והוא, אדם דל במעשים טובים, נטש אותה. קשה שהיא עדיין חיה.
एका बालानभिज्ञा च मार्गाणामतथोचिता ।
क्षुत्पिपासापरीता च दुष्करं यदि जीवति ॥१७॥
17. ekā bālānabhijñā ca mārgāṇāmatathocitā ,
kṣutpipāsāparītā ca duṣkaraṁ yadi jīvati.
17. ekā bālā anabhijñā ca mārgāṇām atathā ucitā
kṣutpipāsāparītā ca duṣkaram yadi jīvati
17. How difficult it would be for her to survive, alone, a young girl, unfamiliar with the paths and unsuited for such circumstances, afflicted by hunger and thirst!
17. היא לבדה, אינה מכירה את הדרכים ואינה רגילה בהן, ורעב וצמא תוקפים אותה. קשה שהיא עדיין חיה.
श्वापदाचरिते नित्यं वने महति दारुणे ।
त्यक्ता तेनाल्पपुण्येन मन्दप्रज्ञेन मारिष ॥१८॥
18. śvāpadācarite nityaṁ vane mahati dāruṇe ,
tyaktā tenālpapuṇyena mandaprajñena māriṣa.
18. śvāpadācarite nityam vane mahati dāruṇe
tyaktā tena alpapuṇyena mandaprajñena māriṣa
18. Abandoned by that man of little merit and dull intellect, O venerable one, she is in a great, terrible forest, constantly frequented by wild beasts.
18. הו אדוני הנכבד, היא נעזבה ביער גדול ואיום, שבו מסתובבות תמיד חיות טרף, על ידי אותו אדם חסר תבונה ודל במעשים טובים.
इत्येवं नैषधो राजा दमयन्तीमनुस्मरन् ।
अज्ञातवासमवसद्राज्ञस्तस्य निवेशने ॥१९॥
19. ityevaṁ naiṣadho rājā damayantīmanusmaran ,
ajñātavāsamavasadrājñastasya niveśane.
19. iti evam naiṣadhaḥ rājā damayantīm anusmaran
ajñātavāsam avasat rājñaḥ tasya niveśane
19. Thus, King Nala (naiṣadha), constantly remembering Damayanti, resided in the abode of that king, living anonymously (ajñātavāsam).
19. כך חי מלך נִישַׁדְהַא, כשהוא נזכר בדַמַיַנְטִי, בלא שיזהו אותו, בארמונו של אותו מלך.