Skip to content
אתר זה לא תומך בגרסאות ישנות של אינטרנט אקספלורר
מומלץ להשתמש בדפדפן גוגל כרום או פיירפוקס מוזילה
(או באינטרנט אקספלורר / edge עדכני)
Enjoy Learning Sanskrit tips, tools, resources and more...

महाभारतः       mahābhārataḥ - book-13, chapter-143

Use the following checkboxes to set the display options for this chapter (You can also control the display of each verse separately):
what would you like to see in each verse:
युधिष्ठिर उवाच ।
ब्राह्मणानर्चसे राजन्सततं संशितव्रतान् ।
कं तु कर्मोदयं दृष्ट्वा तानर्चसि नराधिप ॥१॥
1. yudhiṣṭhira uvāca ,
brāhmaṇānarcase rājansatataṁ saṁśitavratān ,
kaṁ tu karmodayaṁ dṛṣṭvā tānarcasi narādhipa.
1. yudhiṣṭhiraḥ uvāca brāhmaṇān arcasi rājan satatam
saṃśitavratān kam tu karmodayam dṛṣṭvā tān arcasi narādhipa
1. yudhiṣṭhiraḥ uvāca rājan narādhipa saṃśitavratān brāhmaṇān
satatam arcasi tu kam karmodayam dṛṣṭvā tān arcasi
1. Yudhiṣṭhira said: 'O King, you always honor brahmins who are steadfast in their vows. But having observed what consequence of action (karma), O ruler of men, do you thus honor them?'
कां वा ब्राह्मणपूजायां व्युष्टिं दृष्ट्वा महाव्रत ।
तानर्चसि महाबाहो सर्वमेतद्वदस्व मे ॥२॥
2. kāṁ vā brāhmaṇapūjāyāṁ vyuṣṭiṁ dṛṣṭvā mahāvrata ,
tānarcasi mahābāho sarvametadvadasva me.
2. kām vā brāhmaṇapūjāyām vyuṣṭim dṛṣṭvā mahāvrata
tān arcasi mahābāho sarvam etat vadasva me
2. mahāvrata mahābāho vā kām vyuṣṭim dṛṣṭvā
brāhmaṇapūjāyām tān arcasi etat sarvam me vadasva
2. Or, O you of great vows, O mighty-armed one, what benefit do you foresee in the veneration of brahmins that leads you to honor them? Please explain all this to me.
भीष्म उवाच ।
एष ते केशवः सर्वमाख्यास्यति महामतिः ।
व्युष्टिं ब्राह्मणपूजायां दृष्टव्युष्टिर्महाव्रतः ॥३॥
3. bhīṣma uvāca ,
eṣa te keśavaḥ sarvamākhyāsyati mahāmatiḥ ,
vyuṣṭiṁ brāhmaṇapūjāyāṁ dṛṣṭavyuṣṭirmahāvrataḥ.
3. bhīṣmaḥ uvāca eṣaḥ te keśavaḥ sarvam ākhyāsyati
mahāmatiḥ vyuṣṭim brāhmaṇapūjāyām dṛṣṭavyuṣṭiḥ mahāvrataḥ
3. bhīṣmaḥ uvāca eṣaḥ mahāmatiḥ dṛṣṭavyuṣṭiḥ mahāvrataḥ
keśavaḥ te brāhmaṇapūjāyām vyuṣṭim sarvam ākhyāsyati
3. Bhishma said: "This highly intelligent Keśava, who has experienced the auspicious results (vyuṣṭi) of honoring Brahmins and observes great vows, will explain everything to you concerning the results of venerating Brahmins."
बलं श्रोत्रे वाङ्मनश्चक्षुषी च ज्ञानं तथा न विशुद्धं ममाद्य ।
देहन्यासो नातिचिरान्मतो मे न चातितूर्णं सविताद्य याति ॥४॥
4. balaṁ śrotre vāṅmanaścakṣuṣī ca; jñānaṁ tathā na viśuddhaṁ mamādya ,
dehanyāso nāticirānmato me; na cātitūrṇaṁ savitādya yāti.
4. balam śrotre vāk manas cakṣuṣī ca
jñānam tathā na viśuddham mama adya
dehan-nyāsaḥ na aticirāt mataḥ me
na ca atitūrṇam savitā adya yāti
4. adya mama śrotre vāk manas cakṣuṣī
ca balam jñānam tathā na viśuddham
me dehan-nyāsaḥ na aticirāt mataḥ
ca adya savitā na atitūrṇam yāti
4. My physical strength for hearing, speech, mind, and vision, as well as my knowledge, are not clear today. My departure from the body is not far off, in my opinion, yet the sun does not set too quickly today.
उक्ता धर्मा ये पुराणे महान्तो ब्राह्मणानां क्षत्रियाणां विशां च ।
पौराणं ये दण्डमुपासते च शेषं कृष्णादुपशिक्षस्व पार्थ ॥५॥
5. uktā dharmā ye purāṇe mahānto; brāhmaṇānāṁ kṣatriyāṇāṁ viśāṁ ca ,
paurāṇaṁ ye daṇḍamupāsate ca; śeṣaṁ kṛṣṇādupaśikṣasva pārtha.
5. uktāḥ dharmāḥ ye purāṇe mahāntaḥ
brāhmaṇānām kṣatriyāṇām viśām
ca paurāṇam ye daṇḍam upāsate
ca śeṣam kṛṣṇāt upaśikṣasva pārtha
5. pārtha purāṇe brāhmaṇānām
kṣatriyāṇām viśām ca ye uktāḥ mahāntaḥ
dharmāḥ ye paurāṇam daṇḍam
upāsate ca śeṣam kṛṣṇāt upaśikṣasva
5. O Pārtha, learn the remaining aspects from Krishna concerning the great natural laws (dharma) that are described in the ancient texts (purāṇa) for Brahmins, Kṣatriyas, and Vaiśyas, and also regarding those who adhere to the ancient code of conduct (daṇḍa).
अहं ह्येनं वेद्मि तत्त्वेन कृष्णं योऽयं हि यच्चास्य बलं पुराणम् ।
अमेयात्मा केशवः कौरवेन्द्र सोऽयं धर्मं वक्ष्यति संशयेषु ॥६॥
6. ahaṁ hyenaṁ vedmi tattvena kṛṣṇaṁ; yo'yaṁ hi yaccāsya balaṁ purāṇam ,
ameyātmā keśavaḥ kauravendra; so'yaṁ dharmaṁ vakṣyati saṁśayeṣu.
6. aham hi enam vedmi tattvena kṛṣṇam
yaḥ ayam hi yat ca asya balam
purāṇam ameyātmā keśavaḥ kauravendra
saḥ ayam dharmam vakṣyati saṃśayeṣu
6. kauravendra aham hi enam kṛṣṇam
tattvena vedmi yaḥ ayam hi yat ca asya
purāṇam balam ameyātmā keśavaḥ
saḥ ayam saṃśayeṣu dharmam vakṣyati
6. Indeed, I truly know this Krishna in essence, understanding who He is and what ancient strength He possesses. This Keśava, whose self (ātman) is immeasurable, O chief of the Kurus (Kauravendra), will explain the natural law (dharma) in cases of doubt.
कृष्णः पृथ्वीमसृजत्खं दिवं च वराहोऽयं भीमबलः पुराणः ।
अस्य चाधोऽथान्तरिक्षं दिवं च दिशश्चतस्रः प्रदिशश्चतस्रः ।
सृष्टिस्तथैवेयमनुप्रसूता स निर्ममे विश्वमिदं पुराणम् ॥७॥
7. kṛṣṇaḥ pṛthvīmasṛjatkhaṁ divaṁ ca; varāho'yaṁ bhīmabalaḥ purāṇaḥ ,
asya cādho'thāntarikṣaṁ divaṁ ca; diśaścatasraḥ pradiśaścatasraḥ ,
sṛṣṭistathaiveyamanuprasūtā; sa nirmame viśvamidaṁ purāṇam.
7. kṛṣṇaḥ pṛthvīm asṛjat kham divam ca varāhaḥ ayam
bhīmabalaḥ purāṇaḥ asya ca adhaḥ atha antarikṣam divam
ca diśaḥ catasraḥ pradiśaḥ catasraḥ sṛṣṭiḥ tathā
eva iyam anuprasūtā saḥ nirmame viśvam idam purāṇam
7. kṛṣṇaḥ pṛthvīm kham divam ca asṛjat ayam purāṇaḥ
bhīmabalaḥ varāhaḥ asya ca adhaḥ atha antarikṣam divam
ca catasraḥ diśaḥ ca catasraḥ pradiśaḥ ca tathā eva
iyam sṛṣṭiḥ anuprasūtā saḥ idam purāṇam viśvam nirmame
7. Kṛṣṇa created the earth, the sky, and space. This ancient boar (Varāha) is of immense strength. Below him are the atmosphere and the celestial realm, along with the four cardinal directions and the four intermediate directions. Thus, this creation was subsequently brought into being. He fashioned this entire ancient universe.
अस्य नाभ्यां पुष्करं संप्रसूतं यत्रोत्पन्नः स्वयमेवामितौजाः ।
येनाच्छिन्नं तत्तमः पार्थ घोरं यत्तत्तिष्ठत्यर्णवं तर्जयानम् ॥८॥
8. asya nābhyāṁ puṣkaraṁ saṁprasūtaṁ; yatrotpannaḥ svayamevāmitaujāḥ ,
yenācchinnaṁ tattamaḥ pārtha ghoraṁ; yattattiṣṭhatyarṇavaṁ tarjayānam.
8. asya nābhyām puṣkaram samprasūtam
yatra utpannaḥ svayam eva amitaujāḥ yena
acchinnam tat tamaḥ pārtha ghoram
yat tat tiṣṭhati arṇavam tarjayānam
8. asya nābhyām puṣkaram samprasūtam
yatra amitaujāḥ svayam eva utpannaḥ yena
tat ghoram tamaḥ acchinnam tat yat
arṇavam tarjayānam tiṣṭhati pārtha
8. From his navel, a lotus sprang forth, on which the one of immeasurable splendor (Brahmā) was born of his own accord. By him (Brahmā), that dreadful darkness was pierced, O Pārtha, the darkness that stood menacing the cosmic ocean.
कृते युगे धर्म आसीत्समग्रस्त्रेताकाले ज्ञानमनुप्रपन्नः ।
बलं त्वासीद्द्वापरे पार्थ कृष्णः कलावधर्मः क्षितिमाजगाम ॥९॥
9. kṛte yuge dharma āsītsamagra;stretākāle jñānamanuprapannaḥ ,
balaṁ tvāsīddvāpare pārtha kṛṣṇaḥ; kalāvadharmaḥ kṣitimājagāma.
9. kṛte yuge dharmaḥ āsīt samagraḥ
tretākāle jñānam anuprāpannaḥ
balam tu āsīt dvāpare pārtha
kṛṣṇaḥ kalau adharmaḥ kṣitim ājagāma
9. kṛte yuge dharmaḥ samagraḥ āsīt
tretākāle jñānam anuprāpannaḥ
dvāpare tu pārtha kṛṣṇaḥ balam
āsīt kalau adharmaḥ kṣitim ājagāma
9. In the Kṛta age (yuga), the natural law (dharma) was entirely fulfilled. In the Tretā age, spiritual knowledge (jñāna) was fully realized. In the Dvāpara age, O Pārtha, Kṛṣṇa himself embodied strength. In the Kali age, unrighteousness (adharma) came to the earth.
स पूर्वदेवो निजघान दैत्यान्स पूर्वदेवश्च बभूव सम्राट् ।
स भूतानां भावनो भूतभव्यः स विश्वस्यास्य जगतश्चापि गोप्ता ॥१०॥
10. sa pūrvadevo nijaghāna daityā;nsa pūrvadevaśca babhūva samrāṭ ,
sa bhūtānāṁ bhāvano bhūtabhavyaḥ; sa viśvasyāsya jagataścāpi goptā.
10. saḥ pūrvadevaḥ nijaghāna daityān
saḥ pūrvadevaḥ ca babhūva samrāṭ saḥ
bhūtānām bhāvanaḥ bhūtabhavyaḥ
saḥ viśvasya asya jagataḥ ca api goptā
10. saḥ pūrvadevaḥ daityān nijaghāna
saḥ pūrvadevaḥ ca samrāṭ babhūva saḥ
bhūtānām bhāvanaḥ bhūtabhavyaḥ
saḥ asya viśvasya jagataḥ ca api goptā
10. That primeval deity slew the demons. That primeval deity also became a sovereign ruler. He is the nourisher of all beings, and the very essence of their past and future existence. He is also the protector of this entire universe and the cosmic realm.
यदा धर्मो ग्लायति वै सुराणां तदा कृष्णो जायते मानुषेषु ।
धर्मे स्थित्वा स तु वै भावितात्मा परांश्च लोकानपरांश्च याति ॥११॥
11. yadā dharmo glāyati vai surāṇāṁ; tadā kṛṣṇo jāyate mānuṣeṣu ,
dharme sthitvā sa tu vai bhāvitātmā; parāṁśca lokānaparāṁśca yāti.
11. yadā dharmaḥ glāyati vai surāṇām
tadā kṛṣṇaḥ jāyate mānuṣeṣu
dharme sthitvā saḥ tu vai bhāvitātmā
parān ca lokān aparān ca yāti
11. kṛṣṇaḥ mānuṣeṣu jāyate yadā vai
surāṇām dharmaḥ glāyati tadā
saḥ tu vai bhāvitātmā dharme
sthitvā parān ca lokān aparān ca yāti
11. When the natural law (dharma) of the gods truly declines, then Krishna is born among humans. Remaining steadfast in that natural law (dharma), he, whose inner self (ātman) is perfected, attains both the higher and the lower worlds.
त्याज्यांस्त्यक्त्वाथासुराणां वधाय कार्याकार्ये कारणं चैव पार्थ ।
कृतं करिष्यत्क्रियते च देवो मुहुः सोमं विद्धि च शक्रमेतम् ॥१२॥
12. tyājyāṁstyaktvāthāsurāṇāṁ vadhāya; kāryākārye kāraṇaṁ caiva pārtha ,
kṛtaṁ kariṣyatkriyate ca devo; muhuḥ somaṁ viddhi ca śakrametam.
12. tyājyān tyaktvā atha asurāṇām vadhāya
kāryākārye kāraṇam ca eva pārtha
kṛtam kariṣyat kriyate ca devaḥ
muhuḥ somam viddhi ca śakram etam
12. pārtha tyājyān tyaktvā atha asurāṇām
vadhāya ca eva kāryākārye kāraṇam
devaḥ kṛtam kariṣyat kriyate ca
muhuḥ etam somam śakram ca viddhi
12. O Pārtha, having abandoned those who must be rejected, and truly, for the destruction of the asuras, he is the cause of both what should be done and what should not be done. Know that this god repeatedly performs what has been done, what will be done, and what is being done, and know him to be Soma and Śakra.
स विश्वकर्मा स च विश्वरूपः स विश्वभृद्विश्वसृग्विश्वजिच्च ।
स शूलभृच्छोणितभृत्करालस्तं कर्मभिर्विदितं वै स्तुवन्ति ॥१३॥
13. sa viśvakarmā sa ca viśvarūpaḥ; sa viśvabhṛdviśvasṛgviśvajicca ,
sa śūlabhṛcchoṇitabhṛtkarāla;staṁ karmabhirviditaṁ vai stuvanti.
13. saḥ viśvakarmā saḥ ca viśvarūpaḥ
saḥ viśvabhṛt viśvasṛk viśvajit ca
saḥ śūlabhṛt śoṇitabhṛt karālaḥ
tam karmabhiḥ viditam vai stuvanti
13. saḥ viśvakarmā saḥ ca viśvarūpaḥ
saḥ viśvabhṛt viśvasṛk viśvajit ca
saḥ śūlabhṛt śoṇitabhṛt karālaḥ
vai tam karmabhiḥ viditam stuvanti
13. He is the architect of the universe, and he is of universal form. He is the sustainer of the universe, the creator of the universe, and the conqueror of the universe. He is the spear-bearer, the blood-stained, and the formidable. Indeed, they praise him, who is known by his actions (karma).
तं गन्धर्वा अप्सरसश्च नित्यमुपतिष्ठन्ते विबुधानां शतानि ।
तं राक्षसाश्च परिसंवहन्ते रायस्पोषः स विजिगीषुरेकः ॥१४॥
14. taṁ gandharvā apsarasaśca nitya;mupatiṣṭhante vibudhānāṁ śatāni ,
taṁ rākṣasāśca parisaṁvahante; rāyaspoṣaḥ sa vijigīṣurekaḥ.
14. tam gandharvāḥ apsarasaḥ ca nityam
upatiṣṭhante vibudhānām śatāni
tam rākṣasāḥ ca parisaṃvahante
rāyaspoṣaḥ saḥ vijigīṣuḥ ekaḥ
14. gandharvāḥ apsarasaḥ ca vibudhānām
śatāni nityam tam upatiṣṭhante
rākṣasāḥ ca tam parisaṃvahante
saḥ rāyaspoṣaḥ saḥ vijigīṣuḥ ekaḥ
14. The Gandharvas and Apsaras, and hundreds of gods, constantly attend upon him. The Rākṣasas also serve him. He is the prosperity of wealth; he is the victorious and unique one.
तमध्वरे शंसितारः स्तुवन्ति रथंतरे सामगाश्च स्तुवन्ति ।
तं ब्राह्मणा ब्रह्ममन्त्रैः स्तुवन्ति तस्मै हविरध्वर्यवः कल्पयन्ति ॥१५॥
15. tamadhvare śaṁsitāraḥ stuvanti; rathaṁtare sāmagāśca stuvanti ,
taṁ brāhmaṇā brahmamantraiḥ stuvanti; tasmai haviradhvaryavaḥ kalpayanti.
15. tam adhvare śaṃsitāraḥ stuvanti
rathantare sāmagāḥ ca stuvanti | tam
brāhmaṇāḥ brahmamantraīḥ stuvanti
tasmai haviḥ adhvaryavaḥ kalpayanti
15. śaṃsitāraḥ adhvare tam stuvanti
sāmagāḥ ca rathantare stuvanti brāhmaṇāḥ
brahmamantraīḥ tam stuvanti
adhvaryavaḥ tasmai haviḥ kalpayanti
15. The chanters praise him during the (Vedic) ritual (adhvara). The Sāman singers also praise him with the Rathantara sāman. The Brahmins praise him with sacred mantras. The Adhvaryu priests prepare offerings for him.
स पौराणीं ब्रह्मगुहां प्रविष्टो महीसत्रं भारताग्रे ददर्श ।
स चैव गामुद्दधाराग्र्यकर्मा विक्षोभ्य दैत्यानुरगान्दानवांश्च ॥१६॥
16. sa paurāṇīṁ brahmaguhāṁ praviṣṭo; mahīsatraṁ bhāratāgre dadarśa ,
sa caiva gāmuddadhārāgryakarmā; vikṣobhya daityānuragāndānavāṁśca.
16. saḥ paurāṇīm brahmaguhām praviṣṭaḥ
mahīsattram bhāratāgre dadarśa |
saḥ ca eva gām uddadhāra agryakarmā
vikṣobhya daityān uragān dānavān ca
16. saḥ paurāṇīm brahmaguhām praviṣṭaḥ
bhāratāgre mahīsattram dadarśa saḥ
agryakarmā ca eva daityān uragān
dānavān ca vikṣobhya gām uddadhāra
16. Having entered the ancient secret abode of (Brahman), he witnessed a great earth-ritual (mahīsattra) at the dawn of the Bhārata era. And he, of supreme deeds, indeed lifted up the earth (go), after having agitated the Daityas, Uragas, and Dānavas.
तस्य भक्षान्विविधान्वेदयन्ति तमेवाजौ वाहनं वेदयन्ति ।
तस्यान्तरिक्षं पृथिवी दिवं च सर्वं वशे तिष्ठति शाश्वतस्य ॥१७॥
17. tasya bhakṣānvividhānvedayanti; tamevājau vāhanaṁ vedayanti ,
tasyāntarikṣaṁ pṛthivī divaṁ ca; sarvaṁ vaśe tiṣṭhati śāśvatasya.
17. tasya bhakṣān vividhān vedayanti
tam eva ajau vāhanam vedayanti
| tasya antarikṣam pṛthivī divam
ca sarvam vaśe tiṣṭhati śāśvatasya
17. vividhān bhakṣān tasya vedayanti
ajau tam eva vāhanam vedayanti
antarikṣam pṛthivī divam ca sarvam
tasya śāśvatasya vaśe tiṣṭhati
17. They present various offerings to him. They recognize him as the mount in battle. The entire atmosphere, earth, and heaven remain under the sway of that eternal one.
स कुम्भरेताः ससृजे पुराणं यत्रोत्पन्नमृषिमाहुर्वसिष्ठम् ।
स मातरिश्वा विभुरश्ववाजी स रश्मिमान्सविता चादिदेवः ॥१८॥
18. sa kumbharetāḥ sasṛje purāṇaṁ; yatrotpannamṛṣimāhurvasiṣṭham ,
sa mātariśvā vibhuraśvavājī; sa raśmimānsavitā cādidevaḥ.
18. saḥ kumbharetāḥ sasṛje purāṇam
yatra utpannam ṛṣim āhuḥ vasiṣṭham
| saḥ mātariśvā vibhuḥ aśvavājī
saḥ raśmimān savitā ca adidevaḥ
18. saḥ kumbharetāḥ purāṇam sasṛje,
yatra utpannam vasiṣṭham ṛṣim āhuḥ saḥ mātariśvā vibhuḥ aśvavājī saḥ raśmimān savitā ca adidevaḥ
18. He, the one with primordial generative power (kumbharetāḥ), created the ancient reality, from which, they say, the sage Vasiṣṭha was born. He is Mātariśvā, the all-pervading and swift as a horse. He is the radiant Savitā and the primeval deity.
तेनासुरा विजिताः सर्व एव तस्य विक्रान्तैर्विजितानीह त्रीणि ।
स देवानां मानुषाणां पितॄणां तमेवाहुर्यज्ञविदां वितानम् ॥१९॥
19. tenāsurā vijitāḥ sarva eva; tasya vikrāntairvijitānīha trīṇi ,
sa devānāṁ mānuṣāṇāṁ pitṝṇāṁ; tamevāhuryajñavidāṁ vitānam.
19. tena asurāḥ vijitāḥ sarve eva
tasya vikrāntaiḥ vijitāni iha trīṇi
| saḥ devānām mānuṣāṇām pitṝṇām
tam eva āhuḥ yajñavidām vitānam
19. tena sarve eva asurāḥ vijitāḥ
iha tasya vikrāntaiḥ trīṇi vijitāni
yajñavidām tam eva devānām
mānuṣāṇām pitṝṇām vitānam saḥ āhuḥ
19. By him, all the asuras were conquered. Indeed, by his valor, these three (worlds) were vanquished. The knowers of Vedic ritual (yajña) declare him alone to be the vast expanse of the gods, humans, and ancestors.
स एव कालं विभजन्नुदेति तस्योत्तरं दक्षिणं चायने द्वे ।
तस्यैवोर्ध्वं तिर्यगधश्चरन्ति गभस्तयो मेदिनीं तापयन्तः ॥२०॥
20. sa eva kālaṁ vibhajannudeti; tasyottaraṁ dakṣiṇaṁ cāyane dve ,
tasyaivordhvaṁ tiryagadhaścaranti; gabhastayo medinīṁ tāpayantaḥ.
20. saḥ eva kālam vibhajan ud eti tasya
uttaram dakṣiṇam ca ayane dve |
tasya eva ūrdhvam tiryak adhaḥ
caranti gabhastayaḥ medinīm tāpayantaḥ
20. saḥ eva kālam vibhajan ud eti tasya
uttaram dakṣiṇam ca dve ayane
tasya eva gabhastayaḥ ūrdhvam tiryak
adhaḥ medinīm tāpayantaḥ caranti
20. He alone rises, dividing time into segments; his are the two solstices, the northern and the southern. His rays move upwards, sideways, and downwards, heating the earth.
तं ब्राह्मणा वेदविदो जुषन्ति तस्यादित्यो भामुपयुज्य भाति ।
स मासि मास्यध्वरकृद्विधत्ते तमध्वरे वेदविदः पठन्ति ॥२१॥
21. taṁ brāhmaṇā vedavido juṣanti; tasyādityo bhāmupayujya bhāti ,
sa māsi māsyadhvarakṛdvidhatte; tamadhvare vedavidaḥ paṭhanti.
21. tam brāhmaṇāḥ vedavidaḥ juṣanti
tasya ādityaḥ bhām upa yujya bhāti
| saḥ māsi māsi adhvarakṛt vidadhatte
tam adhvare vedavidaḥ paṭhanti
21. vedavidaḥ brāhmaṇāḥ tam juṣanti
ādityaḥ tasya bhām upayujya bhāti
saḥ adhvarakṛt māsi māsi vidadhatte
vedavidaḥ adhvare tam paṭhanti
21. Brahmins, who are knowers of the Vedas, worship him. The sun shines, using his (the supreme being's) splendor. He, the performer of the ritual, ordains (everything) month after month. Him, the knowers of the Vedas recite during the ritual.
स एकयुक्चक्रमिदं त्रिनाभि सप्ताश्वयुक्तं वहते वै त्रिधामा ।
महातेजाः सर्वगः सर्वसिंहः कृष्णो लोकान्धारयते तथैकः ।
अश्नन्ननश्नंश्च तथैव धीरः कृष्णं सदा पार्थ कर्तारमेहि ॥२२॥
22. sa ekayukcakramidaṁ trinābhi; saptāśvayuktaṁ vahate vai tridhāmā ,
mahātejāḥ sarvagaḥ sarvasiṁhaḥ; kṛṣṇo lokāndhārayate tathaikaḥ ,
aśnannanaśnaṁśca tathaiva dhīraḥ; kṛṣṇaṁ sadā pārtha kartāramehi.
22. saḥ ekayuk cakram idam trinābhiḥ saptāśvayuktam
vahate vai tridhāmā | mahātejāḥ sarvagaḥ sarvasiṃhaḥ
kṛṣṇaḥ lokān dhārayate tathā ekaḥ | aśnan anaśnan
ca tathā eva dhīraḥ kṛṣṇam sadā pārtha kartāram ehi
22. saḥ ekayuk trinābhiḥ saptāśvayuktam idam cakram
tridhāmā vai vahate mahātejāḥ sarvagaḥ sarvasiṃhaḥ
ekaḥ kṛṣṇaḥ tathā lokān dhārayate pārtha! sadā
aśnan anaśnan ca tathā eva dhīraḥ kṛṣṇam kartāram ehi
22. He, having a single yoke, truly bears this wheel with three naves, drawn by seven horses, being of three abodes. The greatly effulgent, all-pervading, the lion among all, (kṛṣṇa), thus sustains the worlds as the one (supreme being). O Pārtha, always approach (kṛṣṇa) as the wise doer, who is both consuming and not consuming.
स एकदा कक्षगतो महात्मा तृप्तो विभुः खाण्डवे धूमकेतुः ।
स राक्षसानुरगांश्चावजित्य सर्वत्रगः सर्वमग्नौ जुहोति ॥२३॥
23. sa ekadā kakṣagato mahātmā; tṛpto vibhuḥ khāṇḍave dhūmaketuḥ ,
sa rākṣasānuragāṁścāvajitya; sarvatragaḥ sarvamagnau juhoti.
23. sa ekadā kakṣagataḥ mahātmā tṛptaḥ
vibhuḥ khāṇḍave dhūmaketuḥ
| sa rākṣasān uragān ca avajitya
sarvatragaḥ sarvam agnau juhoti
23. sa mahātmā vibhuḥ tṛptaḥ dhūmaketuḥ
ekadā khāṇḍave kakṣagataḥ
sa rākṣasān uragān ca avajitya
sarvatragaḥ sarvam agnau juhoti
23. That great being, the pervasive, satisfied fire-god, whose banner is smoke, once arrived in the Khāṇḍava forest. Having completely subdued both demons and serpents, he, who pervades all, offers everything into the fire.
स एवाश्वः श्वेतमश्वं प्रयच्छत्स एवाश्वानथ सर्वांश्चकार ।
त्रिवन्धुरस्तस्य रथस्त्रिचक्रस्त्रिवृच्छिराश्चतुरस्रश्च तस्य ॥२४॥
24. sa evāśvaḥ śvetamaśvaṁ prayaccha;tsa evāśvānatha sarvāṁścakāra ,
trivandhurastasya rathastricakra;strivṛcchirāścaturasraśca tasya.
24. sa eva aśvaḥ śvetam aśvam prayacchat
sa eva aśvān atha sarvān cakāra
| trivandhuraḥ tasya rathaḥ tricarakḥ
trivṛt śirāḥ caturasraḥ ca tasya
24. sa eva aśvaḥ śvetam aśvam prayacchat
sa eva atha sarvān aśvān cakāra
tasya rathaḥ trivandhuraḥ tricarakḥ
trivṛt śirāḥ ca caturasraḥ tasya
24. He himself bestowed a white horse; indeed, he then created all horses. His chariot had three benches, three wheels, a three-tiered top, and was quadrangular.
स विहायो व्यदधात्पञ्चनाभिः स निर्ममे गां दिवमन्तरिक्षम् ।
एवं रम्यानसृजत्पर्वतांश्च हृषीकेशोऽमितदीप्ताग्नितेजाः ॥२५॥
25. sa vihāyo vyadadhātpañcanābhiḥ; sa nirmame gāṁ divamantarikṣam ,
evaṁ ramyānasṛjatparvatāṁśca; hṛṣīkeśo'mitadīptāgnitejāḥ.
25. sa vihāyaḥ vyadadhāt pañcanābhiḥ
sa nirmame gām divam antarikṣam
| evam ramyān asṛjat parvatān ca
hṛṣīkeśaḥ amita-dīpta-agni-tejāḥ
25. sa pañcanābhiḥ vihāyaḥ vyadadhāt
sa gām divam antarikṣam nirmame
evam amita-dīpta-agni-tejāḥ
hṛṣīkeśaḥ ramyān parvatān ca asṛjat
25. He, the five-centered one (pañcanābhi), created the sky. He fashioned the earth, the heaven, and the mid-space. Thus, Hrishikesha (hṛṣīkeśa), whose brilliance is like an immeasurably blazing fire, also created the beautiful mountains.
स लङ्घयन्वै सरितो जिघांसन्स तं वज्रं प्रहरन्तं निरास ।
स महेन्द्रः स्तूयते वै महाध्वरे विप्रैरेको ऋक्सहस्रैः पुराणैः ॥२६॥
26. sa laṅghayanvai sarito jighāṁsa;nsa taṁ vajraṁ praharantaṁ nirāsa ,
sa mahendraḥ stūyate vai mahādhvare; vipraireko ṛksahasraiḥ purāṇaiḥ.
26. sa laṅghayan vai saritaḥ jighāṃsan
sa tam vajram praharantam nirāsa |
sa mahendraḥ stūyate vai mahādhvare
vipraiḥ ekaḥ ṛk-sahasraiḥ purāṇaiḥ
26. sa vai saritaḥ laṅghayan jighāṃsan
tam vajram praharantam sa nirāsa
saḥ mahendraḥ mahādhvare ekaḥ vai
purāṇaiḥ ṛk-sahasraiḥ vipraiḥ stūyate
26. He, indeed leaping over rivers and intending to strike, hurled away the one wielding the thunderbolt. This very being, praised as Mahendra, is honored as the sole one by ancient Brahmins with thousands of Rig Vedic hymns in the great Vedic ritual (adhvara).
दुर्वासा वै तेन नान्येन शक्यो गृहे राजन्वासयितुं महौजाः ।
तमेवाहुरृषिमेकं पुराणं स विश्वकृद्विदधात्यात्मभावान् ॥२७॥
27. durvāsā vai tena nānyena śakyo; gṛhe rājanvāsayituṁ mahaujāḥ ,
tamevāhurṛṣimekaṁ purāṇaṁ; sa viśvakṛdvidadhātyātmabhāvān.
27. durvāsāḥ vai tena na anyena śakyaḥ
gṛhe rājan vāsayitum mahaujāḥ
| tam eva āhuḥ ṛṣim ekam purāṇam
sa viśvakṛt vidadhāti ātmabhāvān
27. rājan mahaujāḥ durvāsāḥ vai tena
eva gṛhe vāsayitum na anyena śakyaḥ
tam ekam purāṇam ṛṣim eva āhuḥ
sa viśvakṛt ātmabhāvān vidadhāti
27. O king, the greatly powerful Durvasa could indeed be housed in a home only by him, and by no other. They declare him to be the one ancient sage (ṛṣi). He is the creator of the universe, who manifests his own diverse forms (ātmabhāvān).
वेदांश्च यो वेदयतेऽधिदेवो विधींश्च यश्चाश्रयते पुराणान् ।
कामे वेदे लौकिके यत्फलं च विष्वक्सेने सर्वमेतत्प्रतीहि ॥२८॥
28. vedāṁśca yo vedayate'dhidevo; vidhīṁśca yaścāśrayate purāṇān ,
kāme vede laukike yatphalaṁ ca; viṣvaksene sarvametatpratīhi.
28. vedān ca yaḥ vedayate adhidevaḥ
vidhīn ca yaḥ ca āśrayate purāṇān
| kāme vede laukike yat phalam
ca viṣvaksene sarvam etat pratīhi
28. yaḥ adhidevaḥ vedān ca vedayate
yaḥ ca purāṇān vidhīn ca āśrayate
kāme vede laukike yat phalam ca
etat sarvam viṣvaksene pratīhi
28. And he who, as the supreme deity (adhideva), knows the (Vedas) and who upholds the ancient injunctions - whatever benefit there is in desire, in Vedic knowledge, and in worldly matters, understand all this to be in Viṣvaksena (Krishna).
ज्योतींषि शुक्लानि च सर्वलोके त्रयो लोका लोकपालास्त्रयश्च ।
त्रयोऽग्नयो व्याहृतयश्च तिस्रः सर्वे देवा देवकीपुत्र एव ॥२९॥
29. jyotīṁṣi śuklāni ca sarvaloke; trayo lokā lokapālāstrayaśca ,
trayo'gnayo vyāhṛtayaśca tisraḥ; sarve devā devakīputra eva.
29. jyotīṃṣi śuklāni ca sarvaloke
trayaḥ lokāḥ lokapālāḥ trayaḥ ca |
trayaḥ agnayaḥ vyāhṛtayaḥ ca
tisraḥ sarve devāḥ devakīputraḥ eva
29. sarvaloke śuklāni jyotīṃṣi ca
trayaḥ lokāḥ trayaḥ lokapālāḥ ca
trayaḥ agnayaḥ tisraḥ vyāhṛtayaḥ
ca sarve devāḥ devakīputraḥ eva
29. All the brilliant luminaries in every world, the three worlds and their three guardians, the three (Vedic) fires and the three sacred utterances (Vyāhṛtis) - all the gods are indeed Devaki's son (Krishna).
संवत्सरः स ऋतुः सोऽर्धमासः सोऽहोरात्रः स कला वै स काष्ठाः ।
मात्रा मुहूर्ताश्च लवाः क्षणाश्च विष्वक्सेने सर्वमेतत्प्रतीहि ॥३०॥
30. saṁvatsaraḥ sa ṛtuḥ so'rdhamāsaḥ; so'horātraḥ sa kalā vai sa kāṣṭhāḥ ,
mātrā muhūrtāśca lavāḥ kṣaṇāśca; viṣvaksene sarvametatpratīhi.
30. saṃvatsaraḥ sa ṛtuḥ saḥ ardhamāsaḥ
saḥ ahorātraḥ sa kalā vai sa kāṣṭhāḥ
| mātrā muhūrtāḥ ca lavāḥ kṣaṇāḥ
ca viṣvaksene sarvam etat pratīhi
30. saḥ saṃvatsaraḥ saḥ ṛtuḥ saḥ ardhamāsaḥ
saḥ ahorātraḥ saḥ kalā vai saḥ
kāṣṭhāḥ mātrāḥ ca muhūrtāḥ ca lavāḥ ca
kṣaṇāḥ ca etat sarvam viṣvaksene pratīhi
30. He (Krishna) is the year, the season, the half-month, the day and night; he is indeed the kalā and the kāṣṭhā (minute units of time). The mātrās, muhūrtas, lavas, and kṣaṇas (various units of time) - understand all this to be in Viṣvaksena (Krishna).
चन्द्रादित्यौ ग्रहनक्षत्रताराः सर्वाणि दर्शान्यथ पौर्णमास्यः ।
नक्षत्रयोगा ऋतवश्च पार्थ विष्वक्सेनात्सर्वमेतत्प्रसूतम् ॥३१॥
31. candrādityau grahanakṣatratārāḥ; sarvāṇi darśānyatha paurṇamāsyaḥ ,
nakṣatrayogā ṛtavaśca pārtha; viṣvaksenātsarvametatprasūtam.
31. candrādityau grahanakṣatratārāḥ
sarvāṇi darśāni atha paurṇamāsyaḥ
nakṣatrayogāḥ ṛtavaḥ ca pārtha
viṣvaksenāt sarvam etat prasūtam
31. pārtha candrādityau grahanakṣatratārāḥ
sarvāṇi darśāni atha
paurṇamāsyaḥ nakṣatrayogāḥ ca ṛtavaḥ
etat sarvam viṣvaksenāt prasūtam
31. O Pārtha, the moon and the sun, the planets, constellations, and stars, all new moon days and full moon days, the conjunctions of stars, and the seasons - all this originates from Viṣvaksena.
रुद्रादित्या वसवोऽथाश्विनौ च साध्या विश्वे मरुतां षड्गणाश्च ।
प्रजापतिर्देवमातादितिश्च सर्वे कृष्णादृषयश्चैव सप्त ॥३२॥
32. rudrādityā vasavo'thāśvinau ca; sādhyā viśve marutāṁ ṣaḍgaṇāśca ,
prajāpatirdevamātāditiśca; sarve kṛṣṇādṛṣayaścaiva sapta.
32. rudrādityāḥ vasavaḥ atha aśvinau
ca sādhyāḥ viśve marutām ṣaḍgaṇāḥ
ca prajāpatiḥ devamātā aditiḥ ca
sarve kṛṣṇāt ṛṣayaḥ ca eva sapta
32. rudrādityāḥ vasavaḥ atha aśvinau
ca sādhyāḥ viśve marutām ṣaḍgaṇāḥ
ca prajāpatiḥ devamātā aditiḥ ca
sapta ṛṣayaḥ ca eva sarve kṛṣṇāt
32. The Rudras and the Adityas, the Vasus and the two Aśvins, the Sādhyas, the Viśve Devāḥ, and the six groups of Maruts - Prajāpati, Aditi who is the mother of the gods, and all the seven sages - all these originate from Kṛṣṇa.
वायुर्भूत्वा विक्षिपते च विश्वमग्निर्भूत्वा दहते विश्वरूपः ।
आपो भूत्वा मज्जयते च सर्वं ब्रह्मा भूत्वा सृजते विश्वसंघान् ॥३३॥
33. vāyurbhūtvā vikṣipate ca viśva;magnirbhūtvā dahate viśvarūpaḥ ,
āpo bhūtvā majjayate ca sarvaṁ; brahmā bhūtvā sṛjate viśvasaṁghān.
33. vāyuḥ bhūtvā vikṣipate ca viśvam
agniḥ bhūtvā dahate viśvarūpaḥ
āpaḥ bhūtvā majjayate ca sarvam
brahmā bhūtvā sṛjate viśvasaṅghān
33. vāyuḥ bhūtvā viśvam ca vikṣipate;
agniḥ bhūtvā viśvarūpaḥ dahate;
āpaḥ bhūtvā sarvam ca majjayate;
brahmā bhūtvā viśvasaṅghān sṛjate
33. Becoming the wind, He disperses the universe; becoming the fire, He, in His universal form, burns; becoming the water, He submerges everything; and becoming Brahmā, He creates the universal aggregates.
वेद्यं च यद्वेदयते च वेदान्विधिश्च यश्चाश्रयते विधेयान् ।
धर्मे च वेदे च बले च सर्वं चराचरं केशवं त्वं प्रतीहि ॥३४॥
34. vedyaṁ ca yadvedayate ca vedā;nvidhiśca yaścāśrayate vidheyān ,
dharme ca vede ca bale ca sarvaṁ; carācaraṁ keśavaṁ tvaṁ pratīhi.
34. vedyam ca yat vedayate ca vedān
vidhiḥ ca yaḥ ca āśrayate vidheyān
dharme ca vede ca bale ca sarvam
carācaram keśavam tvam pratīhi
34. tvam vedyam ca yat,
ca vedān vedayate,
ca vidhiḥ,
ca yaḥ vidheyān āśrayate,
ca dharme,
ca vede,
ca bale,
sarvam carācaram keśavam pratīhi
34. And that which is to be known, and he who teaches the Vedas; and the ordinances (vidhi), and he who adheres to what is to be enjoined; and in the natural law (dharma), and in the Veda, and in strength - all animate and inanimate creation - you should understand as Keśava.
ज्योतिर्भूतः परमोऽसौ पुरस्तात्प्रकाशयन्प्रभया विश्वरूपः ।
अपः सृष्ट्वा ह्यात्मभूरात्मयोनिः पुराकरोत्सर्वमेवाथ विश्वम् ॥३५॥
35. jyotirbhūtaḥ paramo'sau purastā;tprakāśayanprabhayā viśvarūpaḥ ,
apaḥ sṛṣṭvā hyātmabhūrātmayoniḥ; purākarotsarvamevātha viśvam.
35. jyotirbhūtaḥ paramaḥ asau purastāt
prakāśayan prabhayā viśvarūpaḥ
apaḥ sṛṣṭvā hi ātmabhūḥ ātmayoniḥ
purā akarot sarvam eva atha viśvam
35. asau paramaḥ jyotirbhūtaḥ viśvarūpaḥ
purastāt prabhayā prakāśayan
hi ātmabhūḥ ātmayoniḥ apaḥ sṛṣṭvā
atha purā eva sarvam viśvam akarot
35. That supreme being, who is light itself, and whose form is the universe, first illuminates this entire universe with his splendor. Having created the waters, he, the self-existent (ātmabhū) and self-originating one (ātmayoni), then indeed created this entire universe.
ऋतूनुत्पातान्विविधान्यद्भुतानि मेघान्विद्युत्सर्वमैरावतं च ।
सर्वं कृष्णात्स्थावरं जङ्गमं च विश्वाख्याताद्विष्णुमेनं प्रतीहि ॥३६॥
36. ṛtūnutpātānvividhānyadbhutāni; meghānvidyutsarvamairāvataṁ ca ,
sarvaṁ kṛṣṇātsthāvaraṁ jaṅgamaṁ ca; viśvākhyātādviṣṇumenaṁ pratīhi.
36. ṛtūn utpātān vividhāni adbhutāni
meghān vidyut sarvam airāvatam ca
sarvam kṛṣṇāt sthāvaram jaṅgamam
ca viśvākhyātāt viṣṇum enam pratīhi
36. enam viṣṇum (idam) kṛṣṇāt viśvākhyātāt
pratīhi (yataḥ bhavanti) ṛtūn vividhāni
utpātān adbhutāni meghān vidyut ca sarvam
airāvatam ca sarvam sthāvaram jaṅgamam
36. Know this Viṣṇu (viṣṇu) as Kṛṣṇa (kṛṣṇa), who is renowned throughout the universe; from him originate the seasons, various portents and wonders, clouds, lightning, and all of Airāvata, as well as everything mobile and immobile.
विश्वावासं निर्गुणं वासुदेवं संकर्षणं जीवभूतं वदन्ति ।
ततः प्रद्युम्नमनिरुद्धं चतुर्थमाज्ञापयत्यात्मयोनिर्महात्मा ॥३७॥
37. viśvāvāsaṁ nirguṇaṁ vāsudevaṁ; saṁkarṣaṇaṁ jīvabhūtaṁ vadanti ,
tataḥ pradyumnamaniruddhaṁ caturtha;mājñāpayatyātmayonirmahātmā.
37. viśvāvasam nirguṇam vāsudevam
saṃkarṣaṇam jīvabhūtam vadanti
tataḥ pradyumnam aniruddham
caturtham ājñāpayati ātmayoniḥ mahātmā
37. vadanti (janāḥ) vāsudevam viśvāvasam
nirguṇam (te) saṃkarṣaṇam jīvabhūtam (ca
vadanti) tataḥ mahātmā ātmayoniḥ
pradyumnam caturtham aniruddham ājñāpayati
37. They declare Vāsudeva to be the support of the universe and devoid of (material) attributes; they call Saṃkarṣaṇa the embodied being. Thereafter, the great soul (mahātmā), the self-originating one (ātmayoni), ordains Pradyumna and the fourth (emanation), Aniruddha.
स पञ्चधा पञ्चजनोपपन्नं संचोदयन्विश्वमिदं सिसृक्षुः ।
ततश्चकारावनिमारुतौ च खं ज्योतिरापश्च तथैव पार्थ ॥३८॥
38. sa pañcadhā pañcajanopapannaṁ; saṁcodayanviśvamidaṁ sisṛkṣuḥ ,
tataścakārāvanimārutau ca; khaṁ jyotirāpaśca tathaiva pārtha.
38. sa pañcadha pañcajanopapannam
saṃcodayan viśvam idam sisṛkṣuḥ
tataḥ ca akāra avanimārutau ca kham
jyotiḥ āpaḥ ca tathaiva pārtha
38. saḥ idam viśvam sisṛkṣuḥ pañcadha pañcajanopapannam saṃcodayan (aste) tataḥ he pārtha,
saḥ ca avanimārutau ca kham jyotiḥ ca āpaḥ tathaiva akāra
38. He, desiring to create this universe, stimulates it in a fivefold manner, this universe which is imbued with five fundamental principles. Thereafter, O Pārtha, he created the earth and the wind, and also space, light, and the waters.
स स्थावरं जङ्गमं चैवमेतच्चतुर्विधं लोकमिमं च कृत्वा ।
ततो भूमिं व्यदधात्पञ्चबीजां द्यौः पृथिव्यां धास्यति भूरि वारि ।
तेन विश्वं कृतमेतद्धि राजन्स जीवयत्यात्मनैवात्मयोनिः ॥३९॥
39. sa sthāvaraṁ jaṅgamaṁ caivameta;ccaturvidhaṁ lokamimaṁ ca kṛtvā ,
tato bhūmiṁ vyadadhātpañcabījāṁ; dyauḥ pṛthivyāṁ dhāsyati bhūri vāri ,
tena viśvaṁ kṛtametaddhi rāja;nsa jīvayatyātmanaivātmayoniḥ.
39. sa sthāvaram jaṅgamam ca evam etat caturvidham lokam
imam ca kṛtvā | tataḥ bhūmim vyadadhāt pañcabījām
dyauḥ pṛthivyām dhāsyati bhūri vāri | tena viśvam
kṛtam etat hi rājan sa jīvayaty ātmanā eva ātmayoniḥ
39. rājan sa ātmayoniḥ sa sthāvaram jaṅgamam ca evam
etat caturvidham imam lokam kṛtvā tataḥ pañcabījām
bhūmim vyadadhāt dyauḥ pṛthivyām bhūri vāri dhāsyati
tena etat viśvam kṛtam hi sa ātmanā eva jīvayaty
39. Having thus created this fourfold world, both stationary and moving, he then established the earth, which contains five fundamental elements. The heaven (dyauḥ) will bestow abundant water upon the earth. Indeed, O King, this entire universe was created by him, and that self-born one sustains it by his own self (ātman).
ततो देवानसुरान्मानुषांश्च लोकानृषींश्चाथ पितॄन्प्रजाश्च ।
समासेन विविधान्प्राणिलोकान्सर्वान्सदा भूतपतिः सिसृक्षुः ॥४०॥
40. tato devānasurānmānuṣāṁśca; lokānṛṣīṁścātha pitṝnprajāśca ,
samāsena vividhānprāṇilokā;nsarvānsadā bhūtapatiḥ sisṛkṣuḥ.
40. tataḥ devān asurān mānuṣān ca
lokān ṛṣīn ca atha pitṝn prajāḥ
ca | samāsena vividhān prāṇilokān
sarvān sadā bhūtapatiḥ sisṛkṣuḥ
40. tataḥ bhūtapatiḥ sadā sisṛkṣuḥ devān
asurān mānuṣān ṛṣīn pitṝn ca prajāḥ
ca samāsena sarvān vividhān
prāṇilokān (atha - implies a succession)
40. Thereafter, the lord of beings (bhūtapatiḥ), always desirous of creation, briefly created all the diverse worlds of living beings (prāṇilokān): gods, asuras, humans, sages, ancestors, and various creatures.
शुभाशुभं स्थावरं जङ्गमं च विष्वक्सेनात्सर्वमेतत्प्रतीहि ।
यद्वर्तते यच्च भविष्यतीह सर्वमेतत्केशवं त्वं प्रतीहि ॥४१॥
41. śubhāśubhaṁ sthāvaraṁ jaṅgamaṁ ca; viṣvaksenātsarvametatpratīhi ,
yadvartate yacca bhaviṣyatīha; sarvametatkeśavaṁ tvaṁ pratīhi.
41. śubha aśubham sthāvaram jaṅgamam ca
viṣvaksenāt sarvam etat pratīhi
| yat vartate yat ca bhaviṣyati iha
sarvam etat keśavam tvam pratīhi
41. tvam etat sarvam śubham aśubham
sthāvaram jaṅgamam ca viṣvaksenāt
pratīhi yat vartate yat ca iha
bhaviṣyati etat sarvam keśavam pratīhi
41. Understand that all this, both auspicious and inauspicious, stationary and moving, originates from Viṣvaksena. Whatever exists now and whatever will exist here in the future, all this, you should know to be Keśava.
मृत्युश्चैव प्राणिनामन्तकाले साक्षात्कृष्णः शाश्वतो धर्मवाहः ।
भूतं च यच्चेह न विद्म किंचिद्विष्वक्सेनात्सर्वमेतत्प्रतीहि ॥४२॥
42. mṛtyuścaiva prāṇināmantakāle; sākṣātkṛṣṇaḥ śāśvato dharmavāhaḥ ,
bhūtaṁ ca yacceha na vidma kiṁci;dviṣvaksenātsarvametatpratīhi.
42. mṛtyuḥ ca eva prāṇinām antakāle
sākṣāt kṛṣṇaḥ śāśvataḥ dharmavāhaḥ |
bhūtam ca yat ca iha na vidma kiñcit
viṣvaksenāt sarvam etat pratīhi
42. mṛtyuḥ ca eva prāṇinām antakāle
sākṣāt kṛṣṇaḥ śāśvataḥ dharmavāhaḥ ca
yat bhūtam ca yat kiñcit iha na
vidma etat sarvam viṣvaksenāt pratīhi
42. And indeed, death itself for living beings at the time of their end is directly Kṛṣṇa, the eternal upholder of the natural law (dharma). Moreover, whatever has been, and whatever little we do not know in this world, understand all this to be from Viṣvaksena.
यत्प्रशस्तं च लोकेषु पुण्यं यच्च शुभाशुभम् ।
तत्सर्वं केशवोऽचिन्त्यो विपरीतमतो भवेत् ॥४३॥
43. yatpraśastaṁ ca lokeṣu puṇyaṁ yacca śubhāśubham ,
tatsarvaṁ keśavo'cintyo viparītamato bhavet.
43. yāt praśastaṃ ca lokeṣu puṇyaṃ yāt ca śubhāśubham
tāt sarvaṃ keśavaḥ acintyaḥ viparītam ataḥ bhavet
43. lokeṣu yāt praśastaṃ ca yāt puṇyaṃ ca śubhāśubham
tāt sarvaṃ acintyaḥ keśavaḥ ataḥ viparītam bhavet
43. What is praised in the worlds, and what is considered sacred (puṇya), auspicious, or inauspicious – all of that is Keśava, the inconceivable. And the opposite of this also comes from him.
एतादृशः केशवोऽयं स्वयंभूर्नारायणः परमश्चाव्ययश्च ।
मध्यं चास्य जगतस्तस्थुषश्च सर्वेषां भूतानां प्रभवश्चाप्ययश्च ॥४४॥
44. etādṛśaḥ keśavo'yaṁ svayaṁbhū;rnārāyaṇaḥ paramaścāvyayaśca ,
madhyaṁ cāsya jagatastasthuṣaśca; sarveṣāṁ bhūtānāṁ prabhavaścāpyayaśca.
44. etādṛśaḥ keśavaḥ ayam svayaṃbhūḥ
nārāyaṇaḥ paramaḥ ca avyayaḥ ca madhyam
ca asya jagataḥ tasthūṣaḥ ca
sarveṣām bhūtānām prabhavaḥ ca apyayaḥ ca
44. ayam etādṛśaḥ keśavaḥ svayaṃbhūḥ
nārāyaṇaḥ paramaḥ ca avyayaḥ ca asya
jagataḥ tasthūṣaḥ ca madhyam ca
sarveṣām bhūtānām prabhavaḥ ca apyayaḥ ca
44. This Keśava is indeed such: the self-existent (svayaṃbhū), Nārāyaṇa, supreme, and imperishable. He is the middle point of this entire universe, both the moving and the stationary, and he is the origin and the dissolution of all beings.