Skip to content
אתר זה לא תומך בגרסאות ישנות של אינטרנט אקספלורר
מומלץ להשתמש בדפדפן גוגל כרום או פיירפוקס מוזילה
(או באינטרנט אקספלורר / edge עדכני)
Enjoy Learning Sanskrit tips, tools, resources and more...

महाभारतः       mahābhārataḥ - book-12, chapter-95

Use the following checkboxes to set the display options for this chapter (You can also control the display of each verse separately):
what would you like to see in each verse:
वामदेव उवाच ।
अयुद्धेनैव विजयं वर्धयेद्वसुधाधिपः ।
जघन्यमाहुर्विजयं यो युद्धेन नराधिप ॥१॥
1. vāmadeva uvāca ,
ayuddhenaiva vijayaṁ vardhayedvasudhādhipaḥ ,
jaghanyamāhurvijayaṁ yo yuddhena narādhipa.
1. vāmadeva uvāca ayuddhena eva vijayam vardhayet vasudhā-adhipaḥ
jaghanyam āhuḥ vijayam yaḥ yuddhena nara-adhipaḥ
1. vāmadeva uvāca vasudhā-adhipaḥ ayuddhena eva vijayam
vardhayet yaḥ nara-adhipaḥ yuddhena vijayam jaghanyam āhuḥ
1. Vāmadeva said: A king should increase his victory (vijaya) without fighting. They declare as inferior that victory (vijaya) which a king achieves through battle.
न चाप्यलब्धं लिप्सेत मूले नातिदृढे सति ।
न हि दुर्बलमूलस्य राज्ञो लाभो विधीयते ॥२॥
2. na cāpyalabdhaṁ lipseta mūle nātidṛḍhe sati ,
na hi durbalamūlasya rājño lābho vidhīyate.
2. na ca api alabdham lipseta mūle na ati-dṛḍhe sati
| na hi durbala-mūlasya rājñaḥ lābhaḥ vidhīyate
2. ca api mūle na ati-dṛḍhe sati na alabdham lipseta
hi durbala-mūlasya rājñaḥ lābhaḥ na vidhīyate
2. One should not desire (to acquire) that which is not yet gained, especially when one's foundation (mūla) is not very strong. For indeed, profit is not decreed for a king whose foundation (mūla) is weak.
यस्य स्फीतो जनपदः संपन्नः प्रियराजकः ।
संतुष्टपुष्टसचिवो दृढमूलः स पार्थिवः ॥३॥
3. yasya sphīto janapadaḥ saṁpannaḥ priyarājakaḥ ,
saṁtuṣṭapuṣṭasacivo dṛḍhamūlaḥ sa pārthivaḥ.
3. yasya sphītaḥ janapadaḥ sampannaḥ priya-rājakaḥ |
saṃtuṣṭa-puṣṭa-sacivaḥ dṛḍha-mūlaḥ saḥ pārthivaḥ
3. saḥ pārthivaḥ dṛḍha-mūlaḥ saṃtuṣṭa-puṣṭa-sacivaḥ
yasya janapadaḥ sphītaḥ sampannaḥ priya-rājakaḥ
3. That ruler (pārthiva) is firmly rooted whose populace (janapada) is prosperous, wealthy, and fond of its king; and whose ministers are contented and well-nourished.
यस्य योधाः सुसंतुष्टाः सान्त्विताः सूपधास्थिताः ।
अल्पेनापि स दण्डेन महीं जयति भूमिपः ॥४॥
4. yasya yodhāḥ susaṁtuṣṭāḥ sāntvitāḥ sūpadhāsthitāḥ ,
alpenāpi sa daṇḍena mahīṁ jayati bhūmipaḥ.
4. yasya yodhāḥ su-saṃtuṣṭāḥ sāntvitāḥ su-upadhā-sthitāḥ
| alpena api saḥ daṇḍena mahīm jayati bhūmipaḥ
4. yasya yodhāḥ su-saṃtuṣṭāḥ sāntvitāḥ su-upadhā-sthitāḥ
saḥ bhūmipaḥ alpena api daṇḍena mahīm jayati
4. That king (bhūmipa) whose warriors (yodha) are highly contented, placated, and well-established in their positions, he conquers the earth (mahī) even with a small army.
पौरजानपदा यस्य स्वनुरक्ताः सुपूजिताः ।
सधना धान्यवन्तश्च दृढमूलः स पार्थिवः ॥५॥
5. paurajānapadā yasya svanuraktāḥ supūjitāḥ ,
sadhanā dhānyavantaśca dṛḍhamūlaḥ sa pārthivaḥ.
5. paurajānapadāḥ yasya svanuraktāḥ supūjitāḥ
sadhanāḥ dhānyavantaḥ ca dṛḍhamūlaḥ saḥ pārthivaḥ
5. yasya paurajānapadāḥ svanuraktāḥ supūjitāḥ
sadhanāḥ ca dhānyavantaḥ saḥ pārthivaḥ dṛḍhamūlaḥ
5. The king whose city dwellers and rural inhabitants are devoted, well-respected, wealthy, and rich in grain is firmly rooted.
प्रभावकालावधिकौ यदा मन्येत चात्मनः ।
तदा लिप्सेत मेधावी परभूमिं धनान्युत ॥६॥
6. prabhāvakālāvadhikau yadā manyeta cātmanaḥ ,
tadā lipseta medhāvī parabhūmiṁ dhanānyuta.
6. prabhāvakālāvadhikau yadā manyeta ca ātmanaḥ
tadā lipseta medhāvī parabhūmim dhanāni uta
6. yadā medhāvī ātmanaḥ prabhāvakālāvadhikau ca
manyeta tadā parabhūmim uta dhanāni lipseta
6. When an intelligent (medhāvī) person perceives their own power (prabhāva) and opportune time as favorable (or superior), then they should seek another's territory and wealth.
भोगेष्वदयमानस्य भूतेषु च दयावतः ।
वर्धते त्वरमाणस्य विषयो रक्षितात्मनः ॥७॥
7. bhogeṣvadayamānasya bhūteṣu ca dayāvataḥ ,
vardhate tvaramāṇasya viṣayo rakṣitātmanaḥ.
7. bhogeṣu adayamānasya bhūteṣu ca dayāvataḥ
vardhate tvaramāṇasya viṣayaḥ rakṣitātmanaḥ
7. bhogeṣu adayamānasya,
bhūteṣu ca dayāvataḥ,
tvaramāṇasya,
rakṣitātmanaḥ viṣayaḥ vardhate
7. The domain of one who is unattached to sensual pleasures, who shows compassion towards all beings, and who, being diligent and self-controlled (rakṣitātman), is ever-expanding.
तक्षत्यात्मानमेवैष वनं परशुना यथा ।
यः सम्यग्वर्तमानेषु स्वेषु मिथ्या प्रवर्तते ॥८॥
8. takṣatyātmānamevaiṣa vanaṁ paraśunā yathā ,
yaḥ samyagvartamāneṣu sveṣu mithyā pravartate.
8. takṣati ātmanam eva eṣaḥ vanam paraśunā yathā
yaḥ samyak vartamāneṣu sveṣu mithyā pravartate
8. yathā (kaścit) vanam paraśunā takṣati,
tathā eṣaḥ ātmanam eva (takṣati) yaḥ sveṣu samyak vartamāneṣu mithyā pravartate
8. Just as a person cuts down a forest with an axe, so too does one who acts falsely towards his own people, even though they are behaving properly, destroy his own self (ātman).
न वै द्विषन्तः क्षीयन्ते राज्ञो नित्यमपि घ्नतः ।
क्रोधं नियन्तुं यो वेद तस्य द्वेष्टा न विद्यते ॥९॥
9. na vai dviṣantaḥ kṣīyante rājño nityamapi ghnataḥ ,
krodhaṁ niyantuṁ yo veda tasya dveṣṭā na vidyate.
9. na vai dviṣantaḥ kṣīyante rājñaḥ nityam api ghnataḥ
krodham niyantum yaḥ veda tasya dveṣṭā na vidyate
9. rājñaḥ nityam api ghnataḥ dviṣantaḥ vai na kṣīyante
yaḥ krodham niyantum veda tasya dveṣṭā na vidyate
9. Indeed, enemies do not diminish even if a king constantly kills them. One who knows how to control anger (krodha) has no enemy.
यदार्यजनविद्विष्टं कर्म तन्नाचरेद्बुधः ।
यत्कल्याणमभिध्यायेत्तत्रात्मानं नियोजयेत् ॥१०॥
10. yadāryajanavidviṣṭaṁ karma tannācaredbudhaḥ ,
yatkalyāṇamabhidhyāyettatrātmānaṁ niyojayet.
10. yat āryajanavidviṣṭam karma tat na ācaret budhaḥ
yat kalyāṇam abhidhyāyet tatra ātmānam niyojayet
10. budhaḥ yat āryajanavidviṣṭam karma tat na ācaret
yat kalyāṇam abhidhyāyet tatra ātmānam niyojayet
10. A wise person should not perform any action (karma) that is disliked by noble people. Instead, one should engage their true self (ātman) in whatever is conducive to well-being.
नैनमन्येऽवजानन्ति नात्मना परितप्यते ।
कृत्यशेषेण यो राजा सुखान्यनुबुभूषति ॥११॥
11. nainamanye'vajānanti nātmanā paritapyate ,
kṛtyaśeṣeṇa yo rājā sukhānyanububhūṣati.
11. na enam anye avajānanti na ātmanā paritapyate
kṛtyaśeṣeṇa yaḥ rājā sukhāni anububhūṣati
11. yaḥ rājā kṛtyaśeṣeṇa sukhāni anububhūṣati
enam anye na avajānanti na ātmanā paritapyate
11. The king who desires to enjoy pleasures only with what remains after his duties are fulfilled is neither disregarded by others nor does he suffer internally (ātmanā).
इदंवृत्तं मनुष्येषु वर्तते यो महीपतिः ।
उभौ लोकौ विनिर्जित्य विजये संप्रतिष्ठते ॥१२॥
12. idaṁvṛttaṁ manuṣyeṣu vartate yo mahīpatiḥ ,
ubhau lokau vinirjitya vijaye saṁpratiṣṭhate.
12. idam vṛttam manuṣyeṣu vartate yaḥ mahīpatiḥ
ubhau lokau vinirjitya vijaye sampratiṣṭhate
12. yaḥ mahīpatiḥ manuṣyeṣu idam vṛttam vartate
ubhau lokau vinirjitya vijaye sampratiṣṭhate
12. The ruler (mahīpati) who conducts himself in this manner among men, having completely conquered both worlds, becomes firmly established in victory.
भीष्म उवाच ।
इत्युक्तो वामदेवेन सर्वं तत्कृतवान्नृपः ।
तथा कुर्वंस्त्वमप्येतौ लोकौ जेता न संशयः ॥१३॥
13. bhīṣma uvāca ,
ityukto vāmadevena sarvaṁ tatkṛtavānnṛpaḥ ,
tathā kurvaṁstvamapyetau lokau jetā na saṁśayaḥ.
13. bhīṣmaḥ uvāca | iti uktaḥ vāmadevena sarvam tat kṛtavān
nṛpaḥ | tathā kurvan tvam api etau lokau jetā na saṃśayaḥ
13. bhīṣmaḥ uvāca vāmadevena iti uktaḥ nṛpaḥ tat sarvam kṛtavān
tathā kurvan tvam api etau lokau jetā (asi) na saṃśayaḥ
13. Bhishma spoke: "Thus addressed by Vamadeva, the king accomplished all that. Likewise, by acting in such a way, you too, without a doubt, will conquer these two worlds."