Skip to content
אתר זה לא תומך בגרסאות ישנות של אינטרנט אקספלורר
מומלץ להשתמש בדפדפן גוגל כרום או פיירפוקס מוזילה
(או באינטרנט אקספלורר / edge עדכני)
Enjoy Learning Sanskrit tips, tools, resources and more...

महाभारतः       mahābhārataḥ - book-4, chapter-15

Use the following checkboxes to set the display options for this chapter (You can also control the display of each verse separately):
what would you like to see in each verse:
which language(s) would you like to see in the translations:
कीचक उवाच ।
स्वागतं ते सुकेशान्ते सुव्युष्टा रजनी मम ।
स्वामिनी त्वमनुप्राप्ता प्रकुरुष्व मम प्रियम् ॥१॥
1. kīcaka uvāca ,
svāgataṁ te sukeśānte suvyuṣṭā rajanī mama ,
svāminī tvamanuprāptā prakuruṣva mama priyam.
1. kīcakaḥ uvāca svāgatam te sukeśānte suvyuṣṭā rajanī
mama svāminī tvam anuprāptā prakuruṣva mama priyam
1. Kichaka said: "Welcome, O beautiful-haired woman! My night has been truly auspicious. You have come as my mistress; please grant my wish."
1. קִיצ׳ַקַה אמר, ברוכה הבאה, הו בעלת השיער היפה. הלילה שלי הפך לשחר מבורך. הגעת כגבירה, עשי את אשר ייטב לי.
सुवर्णमालाः कम्बूश्च कुण्डले परिहाटके ।
आहरन्तु च वस्त्राणि कौशिकान्यजिनानि च ॥२॥
2. suvarṇamālāḥ kambūśca kuṇḍale parihāṭake ,
āharantu ca vastrāṇi kauśikānyajināni ca.
2. suvarṇa-mālāḥ kambūn ca kuṇḍale parihāṭake
āharantu ca vastrāṇi kauśikāni ajināni ca
2. Let them bring golden necklaces, conch shells, a pair of golden earrings, silken garments, and animal hides.
2. שיביאו (המשרתים) שרשראות זהב, תכשיטי צדף, עגילים ותכשיטי זהב, וגם בגדי משי ועורות צבי.
अस्ति मे शयनं शुभ्रं त्वदर्थमुपकल्पितम् ।
एहि तत्र मया सार्धं पिबस्व मधुमाधवीम् ॥३॥
3. asti me śayanaṁ śubhraṁ tvadarthamupakalpitam ,
ehi tatra mayā sārdhaṁ pibasva madhumādhavīm.
3. asti me śayanam śubhram tvat-artham upakalpitam
ehi tatra mayā sārdham pibasva madhu-mādhavīm
3. I have a splendid bed prepared for you. Come there with me and drink the Mādhvī liquor.
3. יש לי מיטה לבנה ומרשימה שהוכנה בשבילך. בואי לשם איתי ושתי יין דבש.
द्रौपद्युवाच ।
अप्रैषीद्राजपुत्री मां सुराहारीं तवान्तिकम् ।
पानमानय मे क्षिप्रं पिपासा मेति चाब्रवीत् ॥४॥
4. draupadyuvāca ,
apraiṣīdrājaputrī māṁ surāhārīṁ tavāntikam ,
pānamānaya me kṣipraṁ pipāsā meti cābravīt.
4. draupadī uvāca apraiṣīt rāja-putrī mām surā-āhārīm tava
antikam pānam ānaya me kṣipram pipāsā me iti ca abravīt
4. Draupadi replied: "The princess sent me to your presence to bring her liquor. She said, 'Bring me a drink quickly, as I am thirsty.'"
4. דְרַאוּפַּדִי אמרה, הנסיכה שלחה אותי אליך להביא משקה, ואמרה לי להביא לה אותו מהר כי היא צמאה.
कीचक उवाच ।
अन्या भद्रे नयिष्यन्ति राजपुत्र्याः परिस्रुतम् ॥५॥
5. kīcaka uvāca ,
anyā bhadre nayiṣyanti rājaputryāḥ parisrutam.
5. कीचकः उवाच अन्याः भद्रे नयिष्यन्ति
राजपुत्र्याः परिस्रुतम्
5. Kīcaka said, "O gentle lady, other women will carry the princess's fermented liquor."
5. קִיצ׳ַקַה אמר, הו יפה, אחרות יביאו את המשקה לנסיכה.
वैशंपायन उवाच ।
इत्येनां दक्षिणे पाणौ सूतपुत्रः परामृशत् ।
सा गृहीता विधुन्वाना भूमावाक्षिप्य कीचकम् ।
सभां शरणमाधावद्यत्र राजा युधिष्ठिरः ॥६॥
6. vaiśaṁpāyana uvāca ,
ityenāṁ dakṣiṇe pāṇau sūtaputraḥ parāmṛśat ,
sā gṛhītā vidhunvānā bhūmāvākṣipya kīcakam ,
sabhāṁ śaraṇamādhāvadyatra rājā yudhiṣṭhiraḥ.
6. वैशंपायनः उवाच इति एनाम् दक्षिणे
पाणौ सूतपुत्रः परामृशत् सा गृहीता
विधुन्वाना भूमौ आक्षिप्य कीचकम् सभाम्
शरणम् आधावत् यत्र राजा युधिष्ठिरः
6. Vaiśaṃpāyana said: Thus, the son of the charioteer (Kīcaka) seized her with his right hand. Seized, and shaking herself vigorously, she threw Kīcaka to the ground and ran for refuge to the assembly hall where King Yudhiṣṭhira was.
6. וַישַׁמְפָּאיַנַה אמר, אז תפס בן העגלון את ידה הימנית. היא נאחזה, התנערה, השליכה את קִיצ׳ַקַה ארצה, וברחה אל האולם שבו המלך יוּדְהִישְׁתְהִירַה, לחסות בו.
तां कीचकः प्रधावन्तीं केशपक्षे परामृशत् ।
अथैनां पश्यतो राज्ञः पातयित्वा पदावधीत् ॥७॥
7. tāṁ kīcakaḥ pradhāvantīṁ keśapakṣe parāmṛśat ,
athaināṁ paśyato rājñaḥ pātayitvā padāvadhīt.
7. ताम् कीचकः प्रधावन्तीम् केशपक्षे परामृशत्
अथ एनाम् पश्यतः राज्ञः पातयित्वा पदा अवधीत्
7. Kīcaka seized her by her hair as she was running. Then, in the presence of the king, he threw her down and kicked her with his foot.
7. קִיצ׳ַקַה רדף אחריה ותפס אותה בשערה, ואז, לעיני המלך, הפיל אותה ובעט בה ברגלו.
ततो योऽसौ तदार्केण राक्षसः संनियोजितः ।
स कीचकमपोवाह वातवेगेन भारत ॥८॥
8. tato yo'sau tadārkeṇa rākṣasaḥ saṁniyojitaḥ ,
sa kīcakamapovāha vātavegena bhārata.
8. ततः यः असौ तदा अर्केण राक्षसः संनियोजितः
सः कीचकम् अपोवाह वातवेगेन भारत
8. O Bhārata, then that demon who had been appointed by the Sun god (Arka) at that time, carried Kīcaka away with the speed of wind.
8. אז הרָאקְשַׁסַה שהטילה עליו השמש (סוּרְיַה) נשא את קִיצ׳ַקַה במהירות הרוח, הו בְּהָארַטַה.
स पपात ततो भूमौ रक्षोबलसमाहतः ।
विघूर्णमानो निश्चेष्टश्छिन्नमूल इव द्रुमः ॥९॥
9. sa papāta tato bhūmau rakṣobalasamāhataḥ ,
vighūrṇamāno niśceṣṭaśchinnamūla iva drumaḥ.
9. sa papāta tataḥ bhūmau rakṣobalasamāhataḥ
vighūrṇamānaḥ niśceṣṭaḥ chinnamūlaḥ iva drumaḥ
9. He then fell to the ground, struck by the strength of the Rākṣasas. Reeling and motionless, he was like a tree whose roots have been severed.
9. קִיצ׳ַקַה נפל אז ארצה, מוכה בעוצמת הרָאקְשַׁסַה, מסתחרר וחסר תנועה, כעץ שנעקר משורשו.
तां चासीनौ ददृशतुर्भीमसेनयुधिष्ठिरौ ।
अमृष्यमाणौ कृष्णायाः कीचकेन पदा वधम् ॥१०॥
10. tāṁ cāsīnau dadṛśaturbhīmasenayudhiṣṭhirau ,
amṛṣyamāṇau kṛṣṇāyāḥ kīcakena padā vadham.
10. tām ca āsīnau dadṛśatuḥ bhīmasenayudhiṣṭhirau
amṛṣyamāṇau kṛṣṇāyāḥ kīcakena padā vadham
10. And Bhīmasena and Yudhiṣṭhira, both seated, saw her, unable to endure Kīcaka's assault on Kṛṣṇā with his foot.
10. בְּהִימַסֵנַה ויוּדְהִישְׁתְהִירַה, שישבו שם, ראו אותה, ולא יכלו לשאת שקִיצ׳ַקַה הכה את קְרְשְׁנָה ברגלו.
तस्य भीमो वधप्रेप्सुः कीचकस्य दुरात्मनः ।
दन्तैर्दन्तांस्तदा रोषान्निष्पिपेष महामनाः ॥११॥
11. tasya bhīmo vadhaprepsuḥ kīcakasya durātmanaḥ ,
dantairdantāṁstadā roṣānniṣpipeṣa mahāmanāḥ.
11. tasya bhīmaḥ vadhaprepsuḥ kīcakasya durātmanaḥ
dantaiḥ dantān tadā roṣāt niṣpipeṣa mahāmanāḥ
11. Then, the magnanimous (mahāmanas) Bhīma, eager to kill that wicked Kīcaka, gnashed his teeth in anger.
11. בְּהִימַה גדול הנפש, שביקש להרוג את קִיצ׳ַקַה הרשע, טחן אז בזעם שן בשן.
अथाङ्गुष्ठेनावमृद्नादङ्गुष्ठं तस्य धर्मराट् ।
प्रबोधनभयाद्राजन्भीमस्य प्रत्यषेधयत् ॥१२॥
12. athāṅguṣṭhenāvamṛdnādaṅguṣṭhaṁ tasya dharmarāṭ ,
prabodhanabhayādrājanbhīmasya pratyaṣedhayat.
12. atha aṅguṣṭhena avamṛdnāt aṅguṣṭham tasya dharmarāṭ
prabodhanabhayāt rājan bhīmasya prati aṣedhayat
12. Then, O King, Yudhiṣṭhira, the king of natural law (dharma), pressed Bhīma's thumb with his own thumb and restrained him, out of fear of rousing Bhīma (prabodhana).
12. אז יוּדְהִישְׁתְהִירַה, מלך היושר, מעך את אגודלו של בְּהִימַה באגודלו, ומחשש שייחשפו, הו מלך, מנע בעדו.
सा सभाद्वारमासाद्य रुदती मत्स्यमब्रवीत् ।
अवेक्षमाणा सुश्रोणी पतींस्तान्दीनचेतसः ॥१३॥
13. sā sabhādvāramāsādya rudatī matsyamabravīt ,
avekṣamāṇā suśroṇī patīṁstāndīnacetasaḥ.
13. sā sabhādvāram āsādya rudatī matsyam abravīt
avekṣamāṇā suśroṇī patīn tān dīnacetasaḥ
13. Having reached the entrance of the assembly hall, the fair-hipped Draupadi, weeping, spoke to the Matsya king, while looking at her husbands who were dejected in spirit.
13. היא הגיעה לפתח האולם ובוכה פנתה אל מלך מַטְסְיַה, כשהיא יפת המותניים מביטה בבעליה המדוכאים,
आकारमभिरक्षन्ती प्रतिज्ञां धर्मसंहिताम् ।
दह्यमानेव रौद्रेण चक्षुषा द्रुपदात्मजा ॥१४॥
14. ākāramabhirakṣantī pratijñāṁ dharmasaṁhitām ,
dahyamāneva raudreṇa cakṣuṣā drupadātmajā.
14. ākāram abhirakṣantī pratijñām dharmasaṃhitām
dahyamānā iva raudreṇa cakṣuṣā drupadātmajā
14. Protecting her dignity and her vow (pratijñā), which was consistent with natural law (dharma), the daughter of Drupada (Draupadi) seemed to burn with a fierce gaze.
14. (היא) שמרה על מראה רגוע ועל נדרה הנאמן ליושר, ובת דְרוּפַּדַה, בעיניה הנוראות, כאילו בערה,
द्रौपद्युवाच ।
येषां वैरी न स्वपिति पदा भूमिमुपस्पृशन् ।
तेषां मां मानिनीं भार्यां सूतपुत्रः पदावधीत् ॥१५॥
15. draupadyuvāca ,
yeṣāṁ vairī na svapiti padā bhūmimupaspṛśan ,
teṣāṁ māṁ māninīṁ bhāryāṁ sūtaputraḥ padāvadhīt.
15. draupadī uvāca yeṣām vairī na svapiti padā bhūmim
upaspṛśan teṣām mām māninīm bhāryām sūtaputraḥ padā avadhīt
15. Draupadi said, 'The enemy of these (my husbands) does not sleep with his foot touching the ground. Yet, the son of a charioteer has struck me, their proud wife (bhāryā), with his foot!'
15. דְרַאוּפַּדִי אמרה, אני אשתם הגאה של אלה שאויבם אינו ישן שינה שקטה כשהוא נוגע באדמה ברגליו, ובן העגלון בעט בי ברגלו.
ये दद्युर्न च याचेयुर्ब्रह्मण्याः सत्यवादिनः ।
तेषां मां मानिनीं भार्यां सूतपुत्रः पदावधीत् ॥१६॥
16. ye dadyurna ca yāceyurbrahmaṇyāḥ satyavādinaḥ ,
teṣāṁ māṁ māninīṁ bhāryāṁ sūtaputraḥ padāvadhīt.
16. ye dadyuḥ na ca yāceyuḥ brahmaṇyāḥ satyavādinaḥ
teṣām mām māninīm bhāryām sūtaputraḥ padā avadhīt
16. Those who would give but never beg, who are devoted to sacred duties (brahmaṇyāḥ) and are truthful (satyavādinaḥ) - their proud wife (bhāryā), me, has been struck by the son of a charioteer with his foot.
16. אני אשתם הגאה של אלה שנותנים ואינם מבקשים, המכבדים את הבְּרַהְמִינים ודוברים אמת, ובן העגלון בעט בי ברגלו.
येषां दुन्दुभिनिर्घोषो ज्याघोषः श्रूयतेऽनिशम् ।
तेषां मां मानिनीं भार्यां सूतपुत्रः पदावधीत् ॥१७॥
17. yeṣāṁ dundubhinirghoṣo jyāghoṣaḥ śrūyate'niśam ,
teṣāṁ māṁ māninīṁ bhāryāṁ sūtaputraḥ padāvadhīt.
17. yeṣām dundubhinirghoṣaḥ jyāghoṣaḥ śrūyate aniśam
teṣām mām māninīm bhāryām sūtaputraḥ padā avadhīt
17. The son of the charioteer (sūtaputra) kicked me, their proud wife (māninīm), me whose husbands' loud drum-roars and twangs of bowstrings are constantly heard.
17. אני אשתם הגאה של אלה ששאגת תופי הקרב וקול מיתר הקשת שלהם נשמעים ללא הפסקה, ובן העגלון בעט בי ברגלו.
ये ते तेजस्विनो दान्ता बलवन्तोऽभिमानिनः ।
तेषां मां मानिनीं भार्यां सूतपुत्रः पदावधीत् ॥१८॥
18. ye te tejasvino dāntā balavanto'bhimāninaḥ ,
teṣāṁ māṁ māninīṁ bhāryāṁ sūtaputraḥ padāvadhīt.
18. ye te tejasvinaḥ dāntāḥ balavantaḥ abhimāninaḥ
teṣām mām māninīm bhāryām sūtaputraḥ padā avadhīt
18. The son of the charioteer (sūtaputra) kicked me, their proud wife (māninīm), me whose husbands are those glorious, self-controlled, powerful, and proud men.
18. אני אשתם הגאה של אלה בעלי העוז, המאופקים, החזקים והגאים, ובן העגלון בעט בי ברגלו.
सर्वलोकमिमं हन्युर्धर्मपाशसितास्तु ये ।
तेषां मां मानिनीं भार्यां सूतपुत्रः पदावधीत् ॥१९॥
19. sarvalokamimaṁ hanyurdharmapāśasitāstu ye ,
teṣāṁ māṁ māninīṁ bhāryāṁ sūtaputraḥ padāvadhīt.
19. sarvalokam imam hanyuḥ dharmapāśasitāḥ tu ye
teṣām mām māninīm bhāryām sūtaputraḥ padā avadhīt
19. The son of the charioteer (sūtaputra) kicked me, their proud wife (māninīm), me whose husbands, even though bound by the strictures of righteousness (dharma), could destroy this entire world.
19. אני אשתם הגאה של אלה שהיו יכולים להרוג את כל העולם הזה, אך הם קשורים בחבלי חוק היושר, ובן העגלון בעט בי ברגלו.
शरणं ये प्रपन्नानां भवन्ति शरणार्थिनाम् ।
चरन्ति लोके प्रच्छन्नाः क्व नु तेऽद्य महारथाः ॥२०॥
20. śaraṇaṁ ye prapannānāṁ bhavanti śaraṇārthinām ,
caranti loke pracchannāḥ kva nu te'dya mahārathāḥ.
20. śaraṇam ye prapannānām bhavanti śaraṇārthinām
caranti loke pracchannāḥ kva nu te adya mahārathāḥ
20. Where indeed are those great charioteers (mahāratha) today, who become a refuge for those who have surrendered and for those seeking shelter, yet now wander hidden in the world?
20. היכן הם עכשיו, אותם לוחמי מרכבה גדולים, שהם מקלט לנזקקים לחסות הבאים אליהם, והם מסתובבים בעולם בהסתתרות.
कथं ते सूतपुत्रेण वध्यमानां प्रियां सतीम् ।
मर्षयन्ति यथा क्लीबा बलवन्तोऽमितौजसः ॥२१॥
21. kathaṁ te sūtaputreṇa vadhyamānāṁ priyāṁ satīm ,
marṣayanti yathā klībā balavanto'mitaujasaḥ.
21. kathaṃ te sūtaputreṇa vadhyamānāṃ priyāṃ satīm
marṣayanti yathā klībā balavantaḥ amitaujasaḥ
21. How can they, who are mighty and immensely powerful, tolerate their dear, chaste wife being tormented by the son of a charioteer (Kīcaka), just as if they were impotent?
21. כיצד הם, החזקים בעלי העוז הבלתי מדוד, סובלים כמו אנשים חסרי גבריות את הכאתה של אשתם האהובה והישרה בידי בן העגלון?
क्व नु तेषाममर्षश्च वीर्यं तेजश्च वर्तते ।
न परीप्सन्ति ये भार्यां वध्यमानां दुरात्मना ॥२२॥
22. kva nu teṣāmamarṣaśca vīryaṁ tejaśca vartate ,
na parīpsanti ye bhāryāṁ vadhyamānāṁ durātmanā.
22. kva nu teṣām amarṣaḥ ca vīryaṃ tejaḥ ca vartate
na parīpsanti ye bhāryām vadhyamānām durātmanā
22. Where, then, are their indignation, valor, and prowess? Those who do not protect their wife who is being tormented by an evil-minded person.
22. היכן הכעס, הגבורה והעוז של אלה שאינם מצילים את אשתם כשהיא מוכית בידי נבל?
मयात्र शक्यं किं कर्तुं विराटे धर्मदूषणम् ।
यः पश्यन्मां मर्षयति वध्यमानामनागसम् ॥२३॥
23. mayātra śakyaṁ kiṁ kartuṁ virāṭe dharmadūṣaṇam ,
yaḥ paśyanmāṁ marṣayati vadhyamānāmanāgasam.
23. mayā atra śakyaṃ kiṃ kartuṃ virāṭe dharmadūṣaṇam
yaḥ paśyan mām marṣayati vadhyamānām anāgasam
23. What can I do here in Virāṭa's kingdom regarding this transgression of natural law (dharma)? For he (King Virāṭa), while seeing me, an innocent woman, being tormented, tolerates it.
23. מה אני יכולה לעשות כאן? זוהי פגיעה בחוק היושר אצל וִירָאתַה, אשר רואה אותי מוכה ללא כל אשמה ומשלים עם כך.
न राजन्राजवत्किंचित्समाचरसि कीचके ।
दस्यूनामिव धर्मस्ते न हि संसदि शोभते ॥२४॥
24. na rājanrājavatkiṁcitsamācarasi kīcake ,
dasyūnāmiva dharmaste na hi saṁsadi śobhate.
24. na rājan rājavat kiṃcit samācarasi kīcake
dasyūnām iva dharmaḥ te na hi saṃsadi śobhate
24. O King, you do not behave at all like a king in the matter of Kīcaka. Indeed, your conduct (dharma), which is like that of robbers, does not look good in this assembly.
24. הו מלך, אינך נוהג כלל כמלך כלפי קִיצ׳ַקַה. חוק היושר שלך דומה לזה של שודדים, והוא אינו הולם את אולם המועצה.
न कीचकः स्वधर्मस्थो न च मत्स्यः कथंचन ।
सभासदोऽप्यधर्मज्ञा य इमं पर्युपासते ॥२५॥
25. na kīcakaḥ svadharmastho na ca matsyaḥ kathaṁcana ,
sabhāsado'pyadharmajñā ya imaṁ paryupāsate.
25. na kīcakaḥ svadharmasthaḥ na ca matsyaḥ kathaṃcana
sabhāsadaḥ api adharmajñāḥ ye imam paryupāsate
25. Keechaka is not upholding his natural law (dharma), nor is Matsya (King Virata) in any way. And even the assembly members, who know what is not natural law (dharma), continue to attend upon him.
25. קִיצ׳ַקַה אינו עומד בדרך היושר שלו, וגם מלך מַטְסְיַה אינו עומד בה בשום אופן. גם חברי המועצה, המשרתים אותו, אינם יודעים מהו חוק היושר.
नोपालभे त्वां नृपते विराट जनसंसदि ।
नाहमेतेन युक्ता वै हन्तुं मत्स्य तवान्तिके ।
सभासदस्तु पश्यन्तु कीचकस्य व्यतिक्रमम् ॥२६॥
26. nopālabhe tvāṁ nṛpate virāṭa janasaṁsadi ,
nāhametena yuktā vai hantuṁ matsya tavāntike ,
sabhāsadastu paśyantu kīcakasya vyatikramam.
26. na upālabhe tvām nṛpate virāṭ
janasaṃsadi na aham etena yuktā vai
hantum matsya tava antike sabhāsadaḥ
tu paśyantu kīcakasya vyatikramam
26. O King Virata, I do not reproach you in this assembly of people. Indeed, I am not fit to kill Keechaka in your presence. However, let the members of the assembly witness Keechaka's transgression.
26. הו מלך וִירָאתַה, אינני מאשימה אותך בפני הקהל. אינני ראויה לכך שזה יכה אותי בנוכחותך, הו מלך מַטְסְיַה. שחברי המועצה יראו את עוולת קִיצ׳ַקַה.
विराट उवाच ।
परोक्षं नाभिजानामि विग्रहं युवयोरहम् ।
अर्थतत्त्वमविज्ञाय किं नु स्यात्कुशलं मम ॥२७॥
27. virāṭa uvāca ,
parokṣaṁ nābhijānāmi vigrahaṁ yuvayoraham ,
arthatattvamavijñāya kiṁ nu syātkuśalaṁ mama.
27. virāṭ uvāca parokṣam na abhijānāmi vigraham yuvayoḥ
aham arthatattvam avijñāya kim nu syāt kuśalam mama
27. Virata said: I do not know about the quarrel (vigraha) between you two that took place out of my sight. Without understanding the true nature of the matter, how can there be any well-being for me?
27. וִירָאתַה אמר, אינני מכיר את הסכסוך שביניכם, שהתרחש שלא בפניי. כל עוד אינני מבין את עיקר העניין, מה יהיה הצעד הנכון מבחינתי?
वैशंपायन उवाच ।
ततस्तु सभ्या विज्ञाय कृष्णां भूयोऽभ्यपूजयन् ।
साधु साध्विति चाप्याहुः कीचकं च व्यगर्हयन् ॥२८॥
28. vaiśaṁpāyana uvāca ,
tatastu sabhyā vijñāya kṛṣṇāṁ bhūyo'bhyapūjayan ,
sādhu sādhviti cāpyāhuḥ kīcakaṁ ca vyagarhayan.
28. vaiśaṃpāyanaḥ uvāca tataḥ tu
sabhyāḥ vijñāya kṛṣṇām bhūyaḥ
abhyapūjayan sādhu sādhu iti ca
api āhuḥ kīcakam ca vyagarhayan
28. Vaishampayana said: Thereupon, the assembly members, having understood the situation, further honored Krishna (Draupadi). They exclaimed, "Excellent! Excellent!" and condemned Keechaka.
28. וַישַׁמְפָּאיַנַה אמר, ואז חברי המועצה, לאחר שהבינו את הדבר, שבו וכיבדו את קְרְשְׁנָה, אמרו יפה יפה, וגינו את קִיצ׳ַקַה.
सभ्या ऊचुः ।
यस्येयं चारुसर्वाङ्गी भार्या स्यादायतेक्षणा ।
परो लाभश्च तस्य स्यान्न स शोचेत्कदाचन ॥२९॥
29. sabhyā ūcuḥ ,
yasyeyaṁ cārusarvāṅgī bhāryā syādāyatekṣaṇā ,
paro lābhaśca tasya syānna sa śocetkadācana.
29. sabhryāḥ ūcuḥ yasya iyam cārusarvāṅgī bhāryā syāt
āyateṣaṇā paraḥ lābhaḥ ca tasya syāt na sa śocet kadācana
29. The courtiers said, "The man who has this beautiful woman with lovely limbs and long eyes as his wife would achieve a supreme gain and would never grieve at all."
29. חברי המועצה אמרו, מי שתהיה לו אשה זו, יפת כל איבריה וארוכת עיניים, ירוויח רווח עליון ולעולם לא יצטער.
वैशंपायन उवाच ।
एवं संपूजयंस्तत्र कृष्णां प्रेक्ष्य सभासदः ।
युधिष्ठिरस्य कोपात्तु ललाटे स्वेद आसजत् ॥३०॥
30. vaiśaṁpāyana uvāca ,
evaṁ saṁpūjayaṁstatra kṛṣṇāṁ prekṣya sabhāsadaḥ ,
yudhiṣṭhirasya kopāttu lalāṭe sveda āsajat.
30. vaiśaṃpāyanaḥ uvāca evam sampūjayan tatra kṛṣṇām prekṣya
sabhāsadaḥ yudhiṣṭhirasya kopāt tu lalāṭe svedaḥ āsajat
30. Vaiśaṃpāyana said, "As the members of the assembly praised Kṛṣṇā (Draupadī) upon seeing her there, sweat appeared on Yudhiṣṭhira's forehead, born of anger."
30. וַישַׁמְפָּאיַנַה אמר, כך כיבדו חברי המועצה את קְרְשְׁנָה כשהביטו בה שם, ומחמת כעסו של יוּדְהִישְׁתְהִירַה נקוותה זיעה על מצחו.
अथाब्रवीद्राजपुत्रीं कौरव्यो महिषीं प्रियाम् ।
गच्छ सैरन्ध्रि मात्र स्थाः सुदेष्णाया निवेशनम् ॥३१॥
31. athābravīdrājaputrīṁ kauravyo mahiṣīṁ priyām ,
gaccha sairandhri mātra sthāḥ sudeṣṇāyā niveśanam.
31. atha abravīt rājaputrīm kauravyaḥ mahiṣīm priyām
gaccha sairandhri mā atra sthāḥ sudeṣṇāyāḥ niveśanam
31. Then Kīcaka, who was like a Kuru prince, spoke to the princess (Draupadī) and his dear queen (Sudesnā): 'Go, Sairandhrī! Do not remain here. Go to Sudesnā's residence!'
31. ואז יוּדְהִישְׁתְהִירַה, בן שושלת קוּרוּ, אמר לנסיכה, המלכה האהובה, לכי, הו סַירַנְדְהְרִי, אל תישארי כאן, לכי אל משכנה של סוּדֵשְׁנָה.
भर्तारमनुरुध्यन्त्यः क्लिश्यन्ते वीरपत्नयः ।
शुश्रूषया क्लिश्यमानाः पतिलोकं जयन्त्युत ॥३२॥
32. bhartāramanurudhyantyaḥ kliśyante vīrapatnayaḥ ,
śuśrūṣayā kliśyamānāḥ patilokaṁ jayantyuta.
32. bhartāram anurudhyantyaḥ kliśyante vīrapatnayaḥ
śuśrūṣayā kliśyamānāḥ patilokam jayanti uta
32. Wives of heroes, devotedly following their husbands, endure hardship. Moreover, by suffering through their service, they conquer the celestial realm of their husbands.
32. נשות גיבורים סובלות כשהן מתמסרות לבעליהן, ומתוך שירות מסור, ולמרות הסבל, הן כובשות את עולמו של הבעל.
मन्ये न कालं क्रोधस्य पश्यन्ति पतयस्तव ।
तेन त्वां नाभिधावन्ति गन्धर्वाः सूर्यवर्चसः ॥३३॥
33. manye na kālaṁ krodhasya paśyanti patayastava ,
tena tvāṁ nābhidhāvanti gandharvāḥ sūryavarcasaḥ.
33. manye na kālam krodhasya paśyanti patayaḥ tava
tena tvām na abhidhāvanti gandharvāḥ sūryavarcasaḥ
33. I believe that my husbands (patayaḥ) – your masters – do not yet perceive the opportune moment for their anger (krodha). Therefore, the Gandharvas, resplendent like the sun, are not rushing to punish you.
33. אני סבור שבעליך אינם רואים עכשיו שהגיעה העת לכעוס, ולכן הגַנְדְהַרְוַה זוהרי השמש אינם רצים להגן עליך.
अकालज्ञासि सैरन्ध्रि शैलूषीव विधावसि ।
विघ्नं करोषि मत्स्यानां दीव्यतां राजसंसदि ।
गच्छ सैरन्ध्रि गन्धर्वाः करिष्यन्ति तव प्रियम् ॥३४॥
34. akālajñāsi sairandhri śailūṣīva vidhāvasi ,
vighnaṁ karoṣi matsyānāṁ dīvyatāṁ rājasaṁsadi ,
gaccha sairandhri gandharvāḥ kariṣyanti tava priyam.
34. akālajñā asi sairandhri śailūṣī iva
vidhāvasi vighnam karoṣi matsyānām
dīvyatām rājasaṃsadi gaccha sairandhri
gandharvāḥ kariṣyanti tava priyam
34. You are ignorant of the proper time (akālajñā), O Sairandhrī; you roam about like an actress (śailūṣī). You are causing a disturbance for the Matsyas who are gambling in the royal assembly. Go, O Sairandhrī! The Gandharvas will certainly do you a favor (priyam).
34. הו סַירַנְדְהְרִי, את אינך יודעת מהי העת הנכונה, ורצה כמו שחקנית. את מפריעה לבני מַטְסְיַה המשחקים בקוביות באולם המלך. לכי, הו סַירַנְדְהְרִי, הגַנְדְהַרְוַה יעשו למענך את הטוב.
द्रौपद्युवाच ।
अतीव तेषां घृणिनामर्थेऽहं धर्मचारिणी ।
तस्य तस्येह ते वध्या येषां ज्येष्ठोऽक्षदेविता ॥३५॥
35. draupadyuvāca ,
atīva teṣāṁ ghṛṇināmarthe'haṁ dharmacāriṇī ,
tasya tasyeha te vadhyā yeṣāṁ jyeṣṭho'kṣadevitā.
35. draupadī uvāca atīva teṣām ghṛṇinām arthe aham dharmacāriṇī
tasya tasya iha te vadhyā yeṣām jyeṣṭhaḥ akṣadevitā
35. Draupadī said: 'I, a woman upholding her sacred duty (dharma), endure greatly for the sake of those pitiable ones (my husbands). Here in this world, those who harass me are certainly destined for death by those whose eldest (brother) is a master of dice (akṣadevitā).'
35. דְרַאוּפַּדִי אמרה, אני נוהגת ביושר רב למען הרחמנים האלה, אלה שבכורם מהמר בקוביות, והם יהרגו כל אחד ואחד מאלה שראוי להריגה.
वैशंपायन उवाच ।
इत्युक्त्वा प्राद्रवत्कृष्णा सुदेष्णाया निवेशनम् ।
केशान्मुक्त्वा तु सुश्रोणी संरम्भाल्लोहितेक्षणा ॥३६॥
36. vaiśaṁpāyana uvāca ,
ityuktvā prādravatkṛṣṇā sudeṣṇāyā niveśanam ,
keśānmuktvā tu suśroṇī saṁrambhāllohitekṣaṇā.
36. vaiśampāyana uvāca iti uktvā prādravat kṛṣṇā sudeṣṇāyāḥ
niveśanam keśān muktvā tu suśroṇī saṃrambhāt lohitekṣaṇā
36. Vaiśampāyana said: 'Having thus spoken, Kṛṣṇā (Draupadī) fled to Sudēṣṇā's residence. The beautiful-hipped (suśroṇī) Draupadī, with her hair loosened and her eyes red with rage (saṃrambha), indeed (fled).'
36. וַישַׁמְפָּאיַנַה אמר, לאחר שאמרה כך, רצה קְרְשְׁנָה אל משכנה של סוּדֵשְׁנָה, יפת המותניים, כשהיא משחררת את שערה ועיניה אדומות מזעם.
शुशुभे वदनं तस्या रुदन्त्या विरतं तदा ।
मेघलेखाविनिर्मुक्तं दिवीव शशिमण्डलम् ॥३७॥
37. śuśubhe vadanaṁ tasyā rudantyā virataṁ tadā ,
meghalekhāvinirmuktaṁ divīva śaśimaṇḍalam.
37. śuśubhe vadanaṃ tasyā rudantyā virataṃ tadā
meghalekhāvinirmuktaṃ divi iva śaśimaṇḍalam
37. Her face, having stopped crying, then shone like the moon's orb freed from a streak of clouds in the sky.
37. פניה, כשבכתה ואז חדלה, זהרו אז כמו כדור הירח בשמים כשהוא משתחרר מפס עננים.
सुदेष्णोवाच ।
कस्त्वावधीद्वरारोहे कस्माद्रोदिषि शोभने ।
कस्याद्य न सुखं भद्रे केन ते विप्रियं कृतम् ॥३८॥
38. sudeṣṇovāca ,
kastvāvadhīdvarārohe kasmādrodiṣi śobhane ,
kasyādya na sukhaṁ bhadre kena te vipriyaṁ kṛtam.
38. sudeṣṇā uvāca kaḥ tvā avadhīt varārohe kasmāt rodiṣi
śobhane kasya adya na sukhaṃ bhadre kena te vipriyaṃ kṛtam
38. Sudeshṇā asked, "Who killed you, O woman with beautiful thighs? Why are you crying, O beautiful one? Who today lacks happiness, O gracious one? By whom has something unpleasant been done to you?"
38. סוּדֵשְׁנָה אמרה, מי הכה אותך, הו יפת המותניים? מדוע את בוכה, הו יפה? מי אינו מאושר היום, הו אצילה? מי עשה לך רע?
द्रौपद्युवाच ।
कीचको मावधीत्तत्र सुराहारीं गतां तव ।
सभायां पश्यतो राज्ञो यथैव विजने तथा ॥३९॥
39. draupadyuvāca ,
kīcako māvadhīttatra surāhārīṁ gatāṁ tava ,
sabhāyāṁ paśyato rājño yathaiva vijane tathā.
39. draupadī uvāca kīcakaḥ mā avadhīt tatra surāhārīṃ gatāṃ
tava sabhāyāṃ paśyataḥ rājñaḥ yathā eva vijane tathā
39. Draupadī said, "Kīcaka killed me there when I had gone to bring wine for you. He did this in the assembly hall, while the king watched, just as if it were a deserted place."
39. דְרַאוּפַּדִי אמרה, קִיצ׳ַקַה הכה אותי שם, כשהלכתי להביא את המשקה המשכר בשבילך. הוא עשה זאת באולם בפני המלך הרואה, בדיוק כפי שהיה עושה במקום בודד.
सुदेष्णोवाच ।
घातयामि सुकेशान्ते कीचकं यदि मन्यसे ।
योऽसौ त्वां कामसंमत्तो दुर्लभामभिमन्यते ॥४०॥
40. sudeṣṇovāca ,
ghātayāmi sukeśānte kīcakaṁ yadi manyase ,
yo'sau tvāṁ kāmasaṁmatto durlabhāmabhimanyate.
40. sudeṣṇā uvāca ghātayāmi sukeśānte kīcakaṃ yadi manyase
yaḥ asau tvāṃ kāmasaṃmattaḥ durlabhām abhimanyate
40. Sudeshṇā said, "O woman with beautiful hair, I will have Kīcaka killed if you agree, that man who, maddened by lust, considers you, who are unattainable, to be his."
40. סוּדֵשְׁנָה אמרה, הו יפת השיער, אביא למותו של קִיצ׳ַקַה אם תרצי, אותו אחד שמטורף מתשוקה וחושק בך, אף שקשה להשיגך.
द्रौपद्युवाच ।
अन्ये वै तं वधिष्यन्ति येषामागः करोति सः ।
मन्ये चाद्यैव सुव्यक्तं परलोकं गमिष्यति ॥४१॥
41. draupadyuvāca ,
anye vai taṁ vadhiṣyanti yeṣāmāgaḥ karoti saḥ ,
manye cādyaiva suvyaktaṁ paralokaṁ gamiṣyati.
41. draupadī uvāca anye vai taṃ vadhiṣyanti yeṣām āgaḥ karoti
saḥ manye ca adya eva suvyaktaṃ paralokaṃ gamiṣyati
41. Draupadi said: "Indeed, others will kill him - those against whom he commits offenses. And I believe that he will very clearly go to the other world today itself."
41. דְרַאוּפַּדִי אמרה, אחרים יהרגו אותו, אלה שהוא פוגע בהם. ואני סבורה שברור לחלוטין שעוד היום הוא ילך לעולם הבא.