Skip to content
אתר זה לא תומך בגרסאות ישנות של אינטרנט אקספלורר
מומלץ להשתמש בדפדפן גוגל כרום או פיירפוקס מוזילה
(או באינטרנט אקספלורר / edge עדכני)
Enjoy Learning Sanskrit tips, tools, resources and more...

वाल्मीकि-रामायणम्       vālmīki-rāmāyaṇam - book-4, chapter-30

Use the following checkboxes to set the display options for this chapter (You can also control the display of each verse separately):
what would you like to see in each verse:
स कामिनं दीनमदीनसत्त्वः शोकाभिपन्नं समुदीर्णकोपम् ।
नरेन्द्रसूनुर्नरदेवपुत्रं रामानुजः पूर्वजमित्युवाच ॥१॥
1. sa kāminaṃ dīnamadīnasattvaḥ śokābhipannaṃ samudīrṇakopam ,
narendrasūnurnaradevaputraṃ rāmānujaḥ pūrvajamityuvāca.
1. saḥ kāminam dīnam adīnasattvaḥ śokābhipannam samudīrṇakopam
| narendrasūnuḥ naradevāputram rāmānujaḥ pūrvajam iti uvāca
1. rāmanujaḥ narendrasūnuḥ adīnasattvaḥ saḥ kāminam dīnam
śokābhipannam samudīrṇakopam naradevāputram pūrvajam iti uvāca
1. Lakshmana, the noble-minded son of a king and younger brother of Rama, thus addressed the king's son (Sugriva), who was entangled in desires, miserable, overwhelmed by sorrow, and intensely angry, (speaking) concerning his elder brother (Rama).
न वानरः स्थास्यति साधुवृत्ते न मंस्यते कार्यफलानुषङ्गान् ।
न भक्ष्यते वानरराज्यलक्ष्मीं तथा हि नाभिक्रमते ऽस्य बुद्धिः ॥२॥
2. na vānaraḥ sthāsyati sādhuvṛtte na maṃsyate kāryaphalānuṣaṅgān ,
na bhakṣyate vānararājyalakṣmīṃ tathā hi nābhikramate'sya buddhiḥ.
2. na vānaraḥ sthāsyati sādhuvṛtte na
maṃsyate kāryaphalānuṣaṅgān | na
bhakṣyate vānararājyalakṣmīm
tathā hi na abhikramate asya buddhiḥ
2. saḥ vānaraḥ sādhuvṛtte na sthāsyati.
kāryaphalānuṣaṅgān na maṃsyate.
vānararājyalakṣmīm na bhakṣyate.
tathā hi asya buddhiḥ na abhikramate.
2. He (Sugriva) will not maintain good conduct. He will not contemplate the consequences of his actions. He will not enjoy the prosperity of the monkey kingdom because, indeed, his intellect (buddhi) does not apply itself to (such duties).
मतिक्षयाद्ग्राम्यसुखेषु सक्तस्तव प्रसादाप्रतिकारबुद्धिः ।
हतो ऽग्रजं पश्यतु वालिनं स न राज्यमेवं विगुणस्य देयम् ॥३॥
3. matikṣayādgrāmyasukheṣu saktastava prasādāpratikārabuddhiḥ ,
hato'grajaṃ paśyatu vālinaṃ sa na rājyamevaṃ viguṇasya deyam.
3. matikṣayāt grāmyasukheṣu saktaḥ
tava prasādāpratikārabuddhiḥ |
hataḥ agrajam paśyatu vālinam
saḥ na rājyam evam viguṇasya deyam
3. (saḥ) matikṣayāt grāmyasukheṣu saktaḥ (asti).
tava prasādāpratikārabuddhiḥ (asti).
saḥ hataḥ (san) vālinam agrajam paśyatu.
evam viguṇasya rājyam na deyam.
3. Because his intellect (buddhi) is corrupted, he is attached to worldly pleasures, and his mind is ungrateful for your (Rama's) favor. Let him, when slain, see his elder brother Valin (in the realm of the dead). A kingdom should certainly not be given to one so undeserving.
न धारये कोपमुदीर्णवेगं निहन्मि सुग्रीवमसत्यमद्य ।
हरिप्रवीरैः सह वालिपुत्रो नरेन्द्रपत्न्या विचयं करोतु ॥४॥
4. na dhāraye kopamudīrṇavegaṃ nihanmi sugrīvamasatyamadya ,
haripravīraiḥ saha vāliputro narendrapatnyā vicayaṃ karotu.
4. na dhāraye kopam udīrṇavegam nihammi sugrīvam asatyam adya |
haripravīraiḥ saha vāliputraḥ narendrapatnyā vicayam karotu
4. adya (aham) udīrṇavegam kopam na dhāraye.
(aham) asatyam sugrīvam nihammi.
vāliputraḥ haripravīraiḥ saha narendrapatnyā vicayam karotu.
4. I shall not suppress this surge of anger; I will kill this deceitful Sugriva today. Let Valin's son (Angada), along with the chief of monkeys, conduct the search for the king's wife (Sita).
तमात्तबाणासनमुत्पतन्तं निवेदितार्थं रणचण्डकोपम् ।
उवच रामः परवीरहन्ता स्ववेक्षितं सानुनयं च वाक्यम् ॥५॥
5. tamāttabāṇāsanamutpatantaṃ niveditārthaṃ raṇacaṇḍakopam ,
uvaca rāmaḥ paravīrahantā svavekṣitaṃ sānunayaṃ ca vākyam.
5. tam āttabāṇāsanam utpatantam niveditārtham raṇacaṇḍakopam
uvaca rāmaḥ paravīrahantā svavekṣitam sānunayam ca vākyam
5. paravīrahantā rāmaḥ āttabāṇāsanam utpatantam niveditārtham
raṇacaṇḍakopam tam svavekṣitam sānunayam ca vākyam uvaca
5. Rama, the slayer of enemy heroes, addressed him - who had seized his bow, was rushing forward, had been informed of the situation, and was fiercely enraged for battle - with well-considered and polite words.
न हि वै त्वद्विधो लोके पापमेवं समाचरेत् ।
पापमार्येण यो हन्ति स वीरः पुरुषोत्तमः ॥६॥
6. na hi vai tvadvidho loke pāpamevaṃ samācaret ,
pāpamāryeṇa yo hanti sa vīraḥ puruṣottamaḥ.
6. na hi vai tvadvidhaḥ loke pāpam evam samācaret
pāpam āryeṇa yaḥ hanti saḥ vīraḥ puruṣottamaḥ
6. hi vai loke tvadvidhaḥ evam pāpam na samācaret
yaḥ āryeṇa pāpam hanti saḥ vīraḥ puruṣottamaḥ
6. Indeed, one like you should certainly not commit such an evil act in the world. He who eradicates evil by noble means is a hero, the supreme person (puruṣottama).
नेदमद्य त्वया ग्राह्यं साधुवृत्तेन लक्ष्मण ।
तां प्रीतिमनुवर्तस्व पूर्ववृत्तं च संगतम् ॥७॥
7. nedamadya tvayā grāhyaṃ sādhuvṛttena lakṣmaṇa ,
tāṃ prītimanuvartasva pūrvavṛttaṃ ca saṃgatam.
7. na idam adya tvayā grāhyam sādhuvṛttena lakṣmaṇa
tām prītim anuvartasva pūrvavṛttam ca saṅgatam
7. lakṣmaṇa sādhuvṛttena tvayā adya idam na grāhyam
tām prītim saṅgatam pūrvavṛttam ca anuvartasva
7. Lakshmana, you, being of virtuous conduct, should not undertake this (act) now. Instead, maintain that affection and the suitable past behavior.
सामोपहितया वाचा रूक्षाणि परिवर्जयन् ।
वक्तुमर्हसि सुग्रीवं व्यतीतं कालपर्यये ॥८॥
8. sāmopahitayā vācā rūkṣāṇi parivarjayan ,
vaktumarhasi sugrīvaṃ vyatītaṃ kālaparyaye.
8. sāmopahitayā vācā rūkṣāṇi parivarjayan
vaktum arhasi sugrīvam vyatītam kālaparyaye
8. rūkṣāṇi parivarjayan sāmopahitayā vācā
kālaparyaye vyatītam sugrīvam vaktum arhasi
8. You should speak to Sugriva, avoiding harshness, with gentle words regarding the elapsed time.
सोऽ ग्रजेनानुशिष्टार्थो यथावत् पुरुषर्षभः ।
प्रविवेश पुरीं वीरो लक्ष्मणः परवीरहा ॥९॥
9. so' grajenānuśiṣṭārtho yathāvat puruṣarṣabhaḥ ,
praviveśa purīṃ vīro lakṣmaṇaḥ paravīrahā.
9. saḥ agra_jena anuśiṣṭa_arthaḥ yathāvat puruṣa_ṛṣabhaḥ
praviveśa purīm vīraḥ lakṣmaṇaḥ para_vīra_hā
9. puruṣa_ṛṣabhaḥ vīraḥ para_vīra_hā lakṣmaṇaḥ saḥ
agra_jena yathāvat anuśiṣṭa_arthaḥ purīm praviveśa
9. The hero Lakshmana, that foremost among men (puruṣa) and slayer of enemy heroes, whose purpose had been duly instructed by his elder brother, entered the city.
ततः शुभमतिः प्राज्ञो भ्रातुः प्रियहिते रतः ।
लक्ष्मणः प्रतिसंरब्धो जगाम भवनं कपेः ॥१०॥
10. tataḥ śubhamatiḥ prājño bhrātuḥ priyahite rataḥ ,
lakṣmaṇaḥ pratisaṃrabdho jagāma bhavanaṃ kapeḥ.
10. tataḥ śubhamatiḥ prājñaḥ bhrātuḥ priyahite rataḥ
lakṣmaṇaḥ pratisaṃrabdhaḥ jagāma bhavanam kapeḥ
10. tataḥ śubhamatiḥ prājñaḥ bhrātuḥ priyahite rataḥ
pratisaṃrabdhaḥ lakṣmaṇaḥ kapeḥ bhavanam jagāma
10. Then Lakshmana, noble-minded and wise, dedicated to his brother's welfare and benefit, and full of roused determination, proceeded to the abode of the monkey (king).
शक्रबाणासनप्रख्यं धनुः कालान्तकोपमः ।
प्रगृह्य गिरिशृङ्गाभं मन्दरः सानुमानिव ॥११॥
11. śakrabāṇāsanaprakhyaṃ dhanuḥ kālāntakopamaḥ ,
pragṛhya giriśṛṅgābhaṃ mandaraḥ sānumāniva.
11. śakra_bāṇāsana_prakhyam dhanuḥ kāla_antaka_upamaḥ
pragṛhya giri_śṛṅga_ābham mandaraḥ sānumān iva
11. kāla_antaka_upamaḥ sānumān mandaraḥ iva (saḥ)
śakra_bāṇāsana_prakhyam giri_śṛṅga_ābham dhanuḥ pragṛhya
11. Grasping his bow, which was like Indra's weapon and resembled a mountain peak, he (Lakshmana) appeared like the multi-peaked Mandara mountain and akin to the Destroyer (Kālāntaka).
यथोक्तकारी वचनमुत्तरं चैव सोत्तरम् ।
बृहस्पतिसमो बुद्ध्या मत्त्वा रामानुजस्तदा ॥१२॥
12. yathoktakārī vacanamuttaraṃ caiva sottaram ,
bṛhaspatisamo buddhyā mattvā rāmānujastadā.
12. yathā_ukta_kārī vacanam uttaram ca eva sa_uttaram
mattvā rāma_anujaḥ tadā bṛhaspati_samaḥ buddhyā
12. tadā rāma_anujaḥ bṛhaspati_samaḥ buddhyā
yathā_ukta_kārī vacanam uttaram ca eva sa_uttaram mattvā
12. Then Rama's younger brother (Lakshmana), who was equal to Brihaspati in intellect and always carried out instructions, proceeded, having fully considered the message and also the appropriate rejoinder.
कामक्रोधसमुत्थेन भ्रातुः कोपाग्निना वृतः ।
प्रभञ्जन इवाप्रीतः प्रययौ लक्ष्मणस्तदा ॥१३॥
13. kāmakrodhasamutthena bhrātuḥ kopāgninā vṛtaḥ ,
prabhañjana ivāprītaḥ prayayau lakṣmaṇastadā.
13. kāmakrodhasamutthena bhrātuḥ kopāgninā vṛtaḥ
prabhañjanaḥ iva aprītaḥ prayayau lakṣmaṇaḥ tadā
13. tadā lakṣmaṇaḥ kāmakrodhasamutthena bhrātuḥ
kopāgninā vṛtaḥ aprītaḥ prabhañjanaḥ iva prayayau
13. Then, Lakshmana, enveloped by the fire of his brother's wrath - a wrath born of desire and anger - went forth displeased, like a powerful wind.
सालतालाश्वकर्णांश्च तरसा पातयन्बहून् ।
पर्यस्यन् गिरिकूटानि द्रुमानन्यांश्च वेगतः ॥१४॥
14. sālatālāśvakarṇāṃśca tarasā pātayanbahūn ,
paryasyan girikūṭāni drumānanyāṃśca vegataḥ.
14. sālatālāśvakarṇān ca tarasā pātayan bahūn
paryasyan girikūṭāni drumān anyān ca vegataḥ
14. (saḥ) tarasā bahūn sālatālāśvakarṇān ca pātayan,
vegataḥ girikūṭāni anyān drumān ca paryasyan
14. Felling many sal, tala, and aśvakarṇa trees with force, and swiftly overturning mountain peaks and other trees.
शिलाश्च शकलीकुर्वन्पद्भ्यां गज इवाशुगः ।
दूरमेकपदं त्यक्त्वा ययौ कार्यवशाद्द्रुतम् ॥१५॥
15. śilāśca śakalīkurvanpadbhyāṃ gaja ivāśugaḥ ,
dūramekapadaṃ tyaktvā yayau kāryavaśāddrutam.
15. śilāḥ ca śakalīkurvan padbhyām gajaḥ iva āśugaḥ
dūram ekapadam tyaktvā yayau kāryavaśāt drutam
15. (saḥ) āśugaḥ gajaḥ iva,
padbhyām śilāḥ ca śakalīkurvan,
ekapadam tyaktvā kāryavaśāt dūram drutam yayau
15. Like a swift elephant, shattering stones with his feet, he quickly went a great distance, leaving that very spot due to the urgency of his task.
तामपश्यद्बलाकीर्णां हरिराजमहापुरीम् ।
दुर्गामिक्ष्वाकुशार्दूलः किष्किन्धां गिरिसंकटे ॥१६॥
16. tāmapaśyadbalākīrṇāṃ harirājamahāpurīm ,
durgāmikṣvākuśārdūlaḥ kiṣkindhāṃ girisaṃkaṭe.
16. tām apaśyat balākīrṇām harirājamahāpurīm
durgām ikṣvākuśārdūlaḥ kiṣkindhām girisaṃkaṭe
16. ikṣvākuśārdūlaḥ tām durgām balākīrṇām girisaṃkaṭe
(sthitām) harirājamahāpurīm kiṣkindhām apaśyat
16. The tiger among the Ikshvakus (Lakshmana) saw that great city of the monkey king, Kishkindha, fortified and teeming with forces, nestled in a mountain gorge.
रोषात् प्रस्फुरमाणौष्ठः सुग्रीवं प्रति कल्ष्मणः ।
ददर्श वानरान्भीमान् किष्किन्धाया बहिश्चरान् ॥१७॥
17. roṣāt prasphuramāṇauṣṭhaḥ sugrīvaṃ prati kalṣmaṇaḥ ,
dadarśa vānarānbhīmān kiṣkindhāyā bahiścarān.
17. roṣāt prasphuramāṇauṣṭhaḥ sugrīvam prati lakṣmaṇaḥ
dadarśa vānarān bhīmān kiṣkindhāyāḥ bahiḥ carān
17. lakṣmaṇaḥ roṣāt prasphuramāṇauṣṭhaḥ sugrīvam prati
kiṣkindhāyāḥ bahiḥ carān bhīmān vānarān dadarśa
17. Lakshmana, with lips trembling in anger towards Sugriva, saw the formidable monkeys who were roaming outside Kishkindha.
शैलशृङ्गाणि शतशः प्रवृद्धांश्च महीरुहान् ।
जगृहुः कुञ्जरप्रख्या वानराः पर्वतान्तरे ॥१८॥
18. śailaśṛṅgāṇi śataśaḥ pravṛddhāṃśca mahīruhān ,
jagṛhuḥ kuñjaraprakhyā vānarāḥ parvatāntare.
18. śailaśṛṅgāṇi śataśaḥ pravṛddhān ca mahīruhān
jagṛhuḥ kuñjaraprakhyāḥ vānarāḥ parvatāntare
18. kuñjaraprakhyāḥ vānarāḥ parvatāntare śataśaḥ
śailaśṛṅgāṇi ca pravṛddhān mahīruhān jagṛhuḥ
18. The monkeys, resembling elephants, seized hundreds of mountain peaks and massive trees in the mountain region.
तान् गृहीतप्रहरणान् हरीन्दृष्ट्वा तु लक्ष्मणः ।
बभूव द्विगुणं क्रुद्धो बह्विन्धन इवानलः ॥१९॥
19. tān gṛhītapraharaṇān harīndṛṣṭvā tu lakṣmaṇaḥ ,
babhūva dviguṇaṃ kruddho bahvindhana ivānalaḥ.
19. tān gṛhītapraharaṇān harīn dṛṣṭvā tu lakṣmaṇaḥ
babhūva dviguṇam kruddhaḥ bahvindhanaḥ iva analaḥ
19. tu lakṣmaṇaḥ gṛhītapraharaṇān tān harīn dṛṣṭvā
bahvindhanaḥ analaḥ iva dviguṇam kruddhaḥ babhūva
19. However, upon seeing those monkeys, who had taken up their weapons, Lakshmana became doubly enraged, like a fire fed with much fuel.
तं ते भयपरीताङ्गाः क्रुद्धं दृष्ट्वा प्लवंगमाः ।
कालमृत्युयुगान्ताभं शतशो विद्रुता दिशः ॥२०॥
20. taṃ te bhayaparītāṅgāḥ kruddhaṃ dṛṣṭvā plavaṃgamāḥ ,
kālamṛtyuyugāntābhaṃ śataśo vidrutā diśaḥ.
20. tam te bhayaparītāṅgāḥ kruddham dṛṣṭvā plavaṅgamāḥ
kālamṛtyuyugāntābham śataśaḥ vidrutāḥ diśaḥ
20. te bhayaparītāṅgāḥ plavaṅgamāḥ kruddham
kālamṛtyuyugāntābham tam dṛṣṭvā śataśaḥ diśaḥ vidrutāḥ
20. Seeing him (Lakshmana), enraged and appearing like the Time of Death at the end of an era, those monkeys, their bodies overcome by fear, scattered by the hundreds in various directions.
ततः सुग्रीवभवनं प्रविश्य हरिपुंगवाः ।
क्रोधमागमनं चैव लक्ष्मणस्य न्यवेदयन् ॥२१॥
21. tataḥ sugrīvabhavanaṃ praviśya haripuṃgavāḥ ,
krodhamāgamanaṃ caiva lakṣmaṇasya nyavedayan.
21. tataḥ sugrīvabhavanaṃ praviśya haripuṅgavāḥ
krodham āgamanaṃ ca eva lakṣmaṇasya nyavedayan
21. tataḥ haripuṅgavāḥ sugrīvabhavanaṃ praviśya
lakṣmaṇasya krodham āgamanaṃ ca eva nyavedayan
21. Thereupon, the chief monkeys, having entered Sugriva's palace, reported Lakshmana's arrival and his anger.
तारया सहितः कामी सक्तः कपिवृषो रहः ।
न तेषां कपिवीराणां शुश्राव वचनं तदा ॥२२॥
22. tārayā sahitaḥ kāmī saktaḥ kapivṛṣo rahaḥ ,
na teṣāṃ kapivīrāṇāṃ śuśrāva vacanaṃ tadā.
22. tārayā sahitaḥ kāmī saktaḥ kapivṛṣaḥ rahaḥ
na teṣām kapivīrāṇām śuśrāva vacanaṃ tadā
22. tadā kāmī saktaḥ tārayā sahitaḥ kapivṛṣaḥ
rahaḥ teṣām kapivīrāṇām vacanaṃ na śuśrāva
22. The chief of monkeys, absorbed and lustful, was with Tara in private at that time. He did not hear the words of those monkey heroes.
ततः सचिवसंदिष्टा हरयो रोमहर्षणाः ।
गिरिकुञ्जरमेघाभा नगर्या निर्ययुस्तदा ॥२३॥
23. tataḥ sacivasaṃdiṣṭā harayo romaharṣaṇāḥ ,
girikuñjarameghābhā nagaryā niryayustadā.
23. tataḥ sacivasaṃdiṣṭāḥ harayaḥ romaharṣaṇāḥ
girikuñjarameghābhāḥ nagaryā niryayuḥ tadā
23. tadā tataḥ sacivasaṃdiṣṭāḥ romaharṣaṇāḥ
girikuñjarameghābhāḥ harayaḥ nagaryā niryayuḥ
23. Thereupon, the awe-inspiring monkeys, looking like mountains, elephants, and clouds, departed from the city, having been dispatched by the ministers.
नखदंष्ट्रायुधा घोराः सर्वे विकृतदर्शनाः ।
सर्वे शार्दूलदर्पाश्च सर्वे च विकृताननाः ॥२४॥
24. nakhadaṃṣṭrāyudhā ghorāḥ sarve vikṛtadarśanāḥ ,
sarve śārdūladarpāśca sarve ca vikṛtānanāḥ.
24. nakhadaṃṣṭrāyudhāḥ ghorāḥ sarve vikṛtadarśanāḥ
sarve śārdūladarpāḥ ca sarve ca vikṛtānanāḥ
24. sarve nakhadaṃṣṭrāyudhāḥ ghorāḥ vikṛtadarśanāḥ
sarve ca śārdūladarpāḥ ca sarve vikṛtānanāḥ
24. All of them were terrible and dreadful to behold, with claws and fangs as their weapons. All possessed the might of tigers, and all had grotesque faces.
दशनागबलाः के चित् के चिद्दशगुणोत्तराः ।
के चिन्नागसहस्रस्य बभूवुस्तुल्यविक्रमाः ॥२५॥
25. daśanāgabalāḥ ke cit ke ciddaśaguṇottarāḥ ,
ke cinnāgasahasrasya babhūvustulyavikramāḥ.
25. daśanāgabalāḥ ke cit ke cit daśaguṇottarāḥ
ke cit nāgasahasrasya babhūvuḥ tulyavikramāḥ
25. ke cit daśanāgabalāḥ ke cit daśaguṇottarāḥ
ke cit nāgasahasrasya tulyavikramāḥ babhūvuḥ
25. Some possessed the strength of ten elephants; others were ten times more powerful, while some exhibited valor equal to a thousand elephants.
कृत्स्नां हि कपिभिर्व्याप्तां द्रुमहस्तैर्महाबलैः ।
अपश्यल् लक्ष्मणः क्रुद्धः किष्किन्धां तां दुरासदम् ॥२६॥
26. kṛtsnāṃ hi kapibhirvyāptāṃ drumahastairmahābalaiḥ ,
apaśyal lakṣmaṇaḥ kruddhaḥ kiṣkindhāṃ tāṃ durāsadam.
26. kṛtsnām hi kapibhiḥ vyāptām drumahastaiḥ mahābalaiḥ
apaśyat lakṣmaṇaḥ kruddhaḥ kiṣkindhām tām durāsadam
26. hi kruddhaḥ lakṣmaṇaḥ kṛtsnām tām durāsadam kiṣkindhām
mahābalaiḥ kapibhiḥ drumahastaiḥ vyāptām apaśyat
26. Indeed, the enraged Lakshmana saw that whole Kishkindha, which was difficult to access, entirely overrun by mighty monkeys, (each) with trees in their hands.
ततस्ते हरयः सर्वे प्राकारपरिखान्तरात् ।
निष्क्रम्योदग्रसत्त्वास्तु तस्थुराविष्कृतं तदा ॥२७॥
27. tataste harayaḥ sarve prākāraparikhāntarāt ,
niṣkramyodagrasattvāstu tasthurāviṣkṛtaṃ tadā.
27. tataḥ te harayaḥ sarve prākāraparikhāntarāt
niṣkramya udagrasattvāḥ tu tasthuḥ āviṣkṛtam tadā
27. tataḥ te sarve harayaḥ prākāraparikhāntarāt
niṣkramya udagrasattvāḥ tu tadā āviṣkṛtam tasthuḥ
27. Then, all those monkeys, indeed mighty in spirit, emerged from between the rampart and the moat and stood openly at that moment.
सुग्रीवस्य प्रमादं च पूर्वजं चार्तमात्मवान् ।
बुद्ध्वा कोपवशं वीरः पुनरेव जगाम सः ॥२८॥
28. sugrīvasya pramādaṃ ca pūrvajaṃ cārtamātmavān ,
buddhvā kopavaśaṃ vīraḥ punareva jagāma saḥ.
28. sugrīvasya pramādam ca pūrvajam ca ārtam ātmavān
buddhvā kopavaśam vīraḥ punaḥ eva jagāma saḥ
28. ātmavān vīraḥ saḥ sugrīvasya pramādam ca pūrvajam
ca ārtam buddhvā punaḥ eva kopavaśam jagāma
28. Having perceived Sugriva's negligence and his elder brother (Rāma) being distressed, that resolute hero (ātman) once again fell prey to anger.
स दीर्घोष्णमहोच्छ्वासः कोपसंरक्तलोचनः ।
बभूव नरशार्दूलसधूम इव पावकः ॥२९॥
29. sa dīrghoṣṇamahocchvāsaḥ kopasaṃraktalocanaḥ ,
babhūva naraśārdūlasadhūma iva pāvakaḥ.
29. saḥ dīrghoṣṇamahócchvāsaḥ kopa-saṃrakta-locanaḥ
babhūva naraśārdūla sa-dhūmaḥ iva pāvakaḥ
29. saḥ dīrghoṣṇamahócchvāsaḥ kopa-saṃrakta-locanaḥ
naraśārdūla sa-dhūmaḥ pāvakaḥ iva babhūva
29. He, whose great sighs were long and hot, and whose eyes were blood-red with anger, became like a smokey fire, O best among men.
बाणशल्यस्फुरज्जिह्वः सायकासनभोगवान् ।
स्वतेजोविषसंघातः पञ्चास्य इव पन्नगः ॥३०॥
30. bāṇaśalyasphurajjihvaḥ sāyakāsanabhogavān ,
svatejoviṣasaṃghātaḥ pañcāsya iva pannagaḥ.
30. bāṇa-śalya-sphuraj-jihvaḥ sāyakāsana-bhogavān
sva-tejo-viṣa-saṃghātaḥ pañcāsyaḥ iva pannagaḥ
30. bāṇa-śalya-sphuraj-jihvaḥ sāyakāsana-bhogavān
sva-tejo-viṣa-saṃghātaḥ pañcāsyaḥ pannagaḥ iva
30. He was like a five-headed serpent, whose tongue flickered like the sharp points of arrows, whose body was like a bow, and whose collected venom was his own fiery energy.
तं दीप्तमिव कालाग्निं नागेन्द्रमिव कोपितम् ।
समासाद्याङ्गदस्त्रासाद्विषादमगमद्भृशम् ॥३१॥
31. taṃ dīptamiva kālāgniṃ nāgendramiva kopitam ,
samāsādyāṅgadastrāsādviṣādamagamadbhṛśam.
31. tam dīptam iva kālāgnim nāgendram iva kopitam
samāsādya aṅgadaḥ trāsāt viṣādam agamat bhṛśam
31. aṅgadaḥ dīptam kālāgnim iva,
kopitam nāgendram iva tam samāsādya,
trāsāt bhṛśam viṣādam agamat
31. Angada, having approached him, who was like a blazing fire of destruction (kālāgni) and like an enraged king of serpents, experienced intense dejection due to fear.
सो ऽङ्गदं रोषताम्राक्षः संदिदेश महायशाः ।
सुग्रीवः कथ्यतां वत्स ममागमनमित्युत ॥३२॥
32. so'ṅgadaṃ roṣatāmrākṣaḥ saṃdideśa mahāyaśāḥ ,
sugrīvaḥ kathyatāṃ vatsa mamāgamanamityuta.
32. saḥ aṅgadam roṣa-tāmrākṣaḥ samdideśa mahāyaśāḥ
sugrīvaḥ kathyatām vatsa mama āgamanam iti uta
32. saḥ roṣa-tāmrākṣaḥ mahāyaśāḥ aṅgadam samdideśa: "vatsa,
sugrīvaḥ mama āgamanam kathyatām" iti uta
32. That renowned one, whose eyes were copper-red with rage, instructed Angada: "Let Sugrīva be informed, my child, of my arrival."
एष रामानुजः प्राप्तस्त्वत्सकाशमरिंदमः ।
भ्रातुर्व्यसनसंतप्तो द्वारि तिष्ठति लक्ष्मणः ॥३३॥
33. eṣa rāmānujaḥ prāptastvatsakāśamariṃdamaḥ ,
bhrāturvyasanasaṃtapto dvāri tiṣṭhati lakṣmaṇaḥ.
33. eṣaḥ rāmānujaḥ prāptaḥ tvatsakāśam ariṃdamaḥ
bhrātuḥ vyasanasaṃtaptaḥ dvāri tiṣṭhati lakṣmaṇaḥ
33. ariṃdamaḥ eṣaḥ rāmānujaḥ lakṣmaṇaḥ bhrātuḥ
vyasanasaṃtaptaḥ tvatsakāśam prāptaḥ dvāri tiṣṭhati
33. O subduer of enemies (ariṃdamaḥ), this Lakshmana, the younger brother of Rama, stands at your gate, deeply distressed by his brother's misfortune.
लक्ष्मणस्य वचः श्रुत्वा शोकाविष्टो ऽङ्गदो ऽब्रवीत् ।
पितुः समीपमागम्य सौमित्रिरयमागतः ॥३४॥
34. lakṣmaṇasya vacaḥ śrutvā śokāviṣṭo'ṅgado'bravīt ,
pituḥ samīpamāgamya saumitrirayamāgataḥ.
34. lakṣmaṇasya vacaḥ śrutvā śokāviṣṭaḥ aṅgadaḥ
abravīt pituḥ samīpam āgamya saumitriḥ ayam āgataḥ
34. lakṣmaṇasya vacaḥ śrutvā śokāviṣṭaḥ aṅgadaḥ abravīt
"ayam saumitriḥ pituḥ samīpam āgamya āgataḥ"
34. Upon hearing Lakshmana's words, Angada, overcome with grief, spoke: 'This Soumitri has come near his father.'
ते महौघनिभं दृष्ट्वा वज्राशनिसमस्वनम् ।
सिंहनादं समं चक्रुर्लक्ष्मणस्य समीपतः ॥३५॥
35. te mahaughanibhaṃ dṛṣṭvā vajrāśanisamasvanam ,
siṃhanādaṃ samaṃ cakrurlakṣmaṇasya samīpataḥ.
35. te mahaughanibham dṛṣṭvā vajrāśanismasvanam
siṃhanādam samam cakruḥ lakṣmaṇasya samīpataḥ
35. te lakṣmaṇasya samīpataḥ mahaughanibham
vajrāśanismasvanam siṃhanādam dṛṣṭvā samam cakruḥ
35. They, upon perceiving Lakshmana, collectively let out a lion's roar near him, a roar that was like a great flood and sounded like a thunderbolt.
तेन शब्देन महता प्रत्यबुध्यत वानरः ।
मदविह्वलताम्राक्षो व्याकुलस्रग्विभूषणः ॥३६॥
36. tena śabdena mahatā pratyabudhyata vānaraḥ ,
madavihvalatāmrākṣo vyākulasragvibhūṣaṇaḥ.
36. tena śabdena mahatā prati abudhyata vānaraḥ
madavihvalatāmrakṣaḥ vyākulasragvibhūṣaṇaḥ
36. tena mahatā śabdena madavihvalatāmrakṣaḥ
vyākulasragvibhūṣaṇaḥ vānaraḥ prati abudhyata
36. Awakened by that great sound, the monkey, with eyes red and unsteady from intoxication, and with disheveled garlands and ornaments, came to his senses.
अथाङ्गदवचः श्रुत्वा तेनैव च समागतौ ।
मन्त्रिणो वानरेन्द्रस्य संमतोदारदर्शिनौ ॥३७॥
37. athāṅgadavacaḥ śrutvā tenaiva ca samāgatau ,
mantriṇo vānarendrasya saṃmatodāradarśinau.
37. atha aṅgada-vacaḥ śrutvā tena eva ca samāgatau
mantriṇau vānara-indrasya saṃmata-udāra-darśinau
37. atha aṅgada-vacaḥ śrutvā tena eva ca samāgatau
vānara-indrasya saṃmata-udāra-darśinau mantriṇau
37. Then, having heard Angada's words, and having come together with him, were the two ministers of the king of monkeys (vānarēndra), who were highly esteemed, noble, and discerning.
प्लक्षश्चैव प्रभावश्च मन्त्रिणावर्थधर्मयोः ।
वक्तुमुच्चावचं प्राप्तं लक्ष्मणं तौ शशंसतुः ॥३८॥
38. plakṣaścaiva prabhāvaśca mantriṇāvarthadharmayoḥ ,
vaktumuccāvacaṃ prāptaṃ lakṣmaṇaṃ tau śaśaṃsatuḥ.
38. plakṣaḥ ca eva prabhāvaḥ ca mantriṇau artha-dharmayoḥ
vaktum uccāvacam prāptam lakṣmaṇam tau śaśaṃsatuḥ
38. plakṣaḥ ca eva prabhāvaḥ ca artha-dharmayoḥ mantriṇau
tau uccāvacam vaktum prāptam lakṣmaṇam śaśaṃsatuḥ
38. These were Plakṣa and Prabhāva, two ministers skilled in matters of worldly prosperity (artha) and intrinsic nature (dharma). They addressed Lakṣmaṇa, who had arrived, speaking to him on various subjects.
प्रसादयित्वा सुग्रीवं वचनैः सामनिश्चितैः ।
आसीनं पर्युपासीनौ यथा शक्रं मरुत्पतिम् ॥३९॥
39. prasādayitvā sugrīvaṃ vacanaiḥ sāmaniścitaiḥ ,
āsīnaṃ paryupāsīnau yathā śakraṃ marutpatim.
39. prasādayitvā sugrīvam vacanaiḥ sāma-niścitaiḥ
āsīnam paryupāsīnau yathā śakram marut-patim
39. sāma-niścitaiḥ vacanaiḥ sugrīvam prasādayitvā
āsīnam yathā marut-patim śakram paryupāsīnau
39. Having appeased Sugriva with conciliatory and firm words, they attended upon him as he sat, just as the Maruts attend upon Indra, the lord of the Maruts.
सत्यसंधौ महाभागौ भ्रातरौ रामलक्ष्मणौ ।
वयस्य भावं संप्राप्तौ राज्यार्हौ राज्यदायिनौ ॥४०॥
40. satyasaṃdhau mahābhāgau bhrātarau rāmalakṣmaṇau ,
vayasya bhāvaṃ saṃprāptau rājyārhau rājyadāyinau.
40. satya-saṃdhau mahābhāgau bhrātarau rāma-lakṣmaṇau
vayasya-bhāvam samprāptau rājya-arhau rājya-dāyinau
40. satya-saṃdhau mahābhāgau rāma-lakṣmaṇau bhrātarau
vayasya-bhāvam samprāptau rājya-arhau rājya-dāyinau
40. Rama and Lakṣmaṇa, the two brothers, were true to their vows, greatly blessed, had attained a state of friendship, were worthy of kingship, and were bestowers of kingdoms.
तयोरेको धनुष्पाणिर्द्वारि तिष्ठति लक्ष्मणः ।
यस्य भीताः प्रवेपन्ते नादान्मुञ्चन्ति वानराः ॥४१॥
41. tayoreko dhanuṣpāṇirdvāri tiṣṭhati lakṣmaṇaḥ ,
yasya bhītāḥ pravepante nādānmuñcanti vānarāḥ.
41. tayoḥ ekaḥ dhanuṣpāṇiḥ dvāri tiṣṭhati lakṣmaṇaḥ
| yasya bhītāḥ pravepante nādān muñcanti vānarāḥ
41. lakṣmaṇaḥ ekaḥ dhanuṣpāṇiḥ tayoḥ dvāri tiṣṭhati
yasya bhītāḥ vānarāḥ pravepante nādān muñcanti
41. Of the two, Lakshmana, with a bow in hand, stands at the door. Frightened by him, the monkeys tremble intensely and utter loud cries.
स एष राघवभ्राता लक्ष्मणो वाक्यसारथिः ।
व्यवसाय रथः प्राप्तस्तस्य रामस्य शासनात् ॥४२॥
42. sa eṣa rāghavabhrātā lakṣmaṇo vākyasārathiḥ ,
vyavasāya rathaḥ prāptastasya rāmasya śāsanāt.
42. saḥ eṣaḥ rāghavabhrātā lakṣmaṇaḥ vākyasārathiḥ
| vyavasāya rathaḥ prāptaḥ tasya rāmasya śāsanāt
42. saḥ eṣaḥ lakṣmaṇaḥ rāghavabhrātā vākyasārathiḥ
tasya rāmasya śāsanāt vyavasāya rathaḥ prāptaḥ
42. He is this Lakshmana, the brother of Rama, who is guided by (Rama's) words. He has arrived, (like) a chariot of firm resolve, by the command of that Rama.
तस्य मूर्ध्ना प्रणम्य त्वं सपुत्रः सह बन्धुभिः ।
राजंस्तिष्ठ स्वसमये भव सत्यप्रतिश्रवः ॥४३॥
43. tasya mūrdhnā praṇamya tvaṃ saputraḥ saha bandhubhiḥ ,
rājaṃstiṣṭha svasamaye bhava satyapratiśravaḥ.
43. tasya mūrdhnā praṇamya tvam sa-putraḥ saha bandhubhiḥ
| rājan tiṣṭha sva-samaye bhava satyapratiśravaḥ
43. rājan tvam sa-putraḥ saha bandhubhiḥ tasya mūrdhnā
praṇamya sva-samaye tiṣṭha satyapratiśravaḥ bhava
43. O King, you, along with your sons and relatives, having bowed to him (Lakshmana) with your head, should abide by your own agreement and be true to your word.