Skip to content
אתר זה לא תומך בגרסאות ישנות של אינטרנט אקספלורר
מומלץ להשתמש בדפדפן גוגל כרום או פיירפוקס מוזילה
(או באינטרנט אקספלורר / edge עדכני)
Enjoy Learning Sanskrit tips, tools, resources and more...

वाल्मीकि-रामायणम्       vālmīki-rāmāyaṇam - book-1, chapter-16

Use the following checkboxes to set the display options for this chapter (You can also control the display of each verse separately):
what would you like to see in each verse:
पुत्रत्वं तु गते विष्णौ राज्ञस्तस्य महात्मनः ।
उवाच देवताः सर्वाः स्वयम्भूर्भगवानिदम् ॥१॥
1. putratvaṃ tu gate viṣṇau rājñastasya mahātmanaḥ ,
uvāca devatāḥ sarvāḥ svayambhūrbhagavānidam.
1. putratvam tu gate viṣṇau rājñaḥ tasya mahā-ātmanaḥ
| uvāca devatāḥ sarvāḥ svayambhūḥ bhagavān idam
1. tu viṣṇau tasya mahā-ātmanaḥ rājñaḥ putratvam gate
svayambhūḥ bhagavān sarvāḥ devatāḥ idam uvāca
1. When Viṣṇu had attained the state of a son for that great-souled king, then self-born (svayambhū) Lord Brahmā spoke this to all the deities.
सत्यसंधस्य वीरस्य सर्वेषां नो हितैषिणः ।
विष्णोः सहायान्बलिनः सृजध्वं कामरूपिणः ॥२॥
2. satyasaṃdhasya vīrasya sarveṣāṃ no hitaiṣiṇaḥ ,
viṣṇoḥ sahāyānbalinaḥ sṛjadhvaṃ kāmarūpiṇaḥ.
2. satya-sandhasya vīrasya sarveṣām naḥ hita-eṣiṇaḥ
| viṣṇoḥ sahāyān balinaḥ sṛjadhvam kāma-rūpiṇaḥ
2. sarveṣām naḥ hita-eṣiṇaḥ satya-sandhasya vīrasya
viṣṇoḥ balinaḥ kāma-rūpiṇaḥ sahāyān sṛjadhvam
2. Create powerful helpers, who can assume any form they desire, for Viṣṇu, who is truthful to his vows, heroic, and wishes well for all of us.
मायाविदश्च शूरांश्च वायुवेगसमाञ्जवे ।
नयज्ञान्बुद्धिसंपन्नान् विष्णुतुल्यपराक्रमान् ॥३॥
3. māyāvidaśca śūrāṃśca vāyuvegasamāñjave ,
nayajñānbuddhisaṃpannān viṣṇutulyaparākramān.
3. māyāvīdaḥ ca śūrān ca vāyuvegasamān jave
nayajñān buddhisampannān viṣṇutulyaparākramān
3. māyāvīdaḥ ca śūrān ca vāyuvegasamān jave
nayajñān buddhisampannān viṣṇutulyaparākramān
3. They should be masters of illusion, brave, equal to the speed of wind in swiftness, skilled in strategy, endowed with intelligence, and whose valor is equal to Viṣṇu.
असंहार्यानुपायज्ञान्दिव्यसंहननान्वितान् ।
सर्वास्त्रगुणसंपन्नानमृतप्राशनानिव ॥४॥
4. asaṃhāryānupāyajñāndivyasaṃhananānvitān ,
sarvāstraguṇasaṃpannānamṛtaprāśanāniva.
4. asaṃhāryān anupāyajñān divyasaṃhananānvitān
sarvāstraguṇasampannān amṛtaprāśanān iva
4. asaṃhāryān anupāyajñān divyasaṃhananānvitān
sarvāstraguṇasampannān amṛtaprāśanān iva
4. They should be unconquerable, skilled in devising unique strategies, endowed with a divine physique, accomplished in the virtues of all weapons, and resembling those who have partaken of nectar.
अप्सरःसु च मुख्यासु गन्धर्वीणां तनूषु च ।
यक्षपन्नगकन्यासु ऋष्कविद्याधरीषु च ॥५॥
5. apsaraḥsu ca mukhyāsu gandharvīṇāṃ tanūṣu ca ,
yakṣapannagakanyāsu ṛṣkavidyādharīṣu ca.
5. apsaraḥsu ca mukhyāsu gandharvīṇām tanūṣu
ca yakṣapannagakanyāsu ṛṣkavidyādharīṣu ca
5. apsaraḥsu mukhyāsu ca gandharvīṇām tanūṣu ca
yakṣapannagakanyāsu ca ṛṣkavidyādharīṣu ca
5. And among the chief Apsaras, and in the bodies of Gandharvīs, among Yakṣa and Pannaga maidens, and among the Ṛṣka and Vidyādhara females,
किंनरीणां च गात्रेषु वानरीणां तनूषु च ।
सृजध्वं हरिरूपेण पुत्रांस्तुल्यपराक्रमान् ॥६॥
6. kiṃnarīṇāṃ ca gātreṣu vānarīṇāṃ tanūṣu ca ,
sṛjadhvaṃ harirūpeṇa putrāṃstulyaparākramān.
6. kiṁnarīṇām ca gātreṣu vānarīṇām tanūṣu ca
sṛjadhvam harirūpeṇa putrān tulyaparākramān
6. sṛjadhvam putrān tulyaparākramān harirūpeṇa
kiṁnarīṇām gātreṣu ca vānarīṇām tanūṣu ca
6. And in the bodies of Kiṁnara females, and in the forms of Vānara females, create sons of equal valor (prowess) in the form of monkeys.
ते तथोक्ता भगवता तत् प्रतिश्रुत्य शासनम् ।
जनयामासुरेवं ते पुत्रान् वानररूपिणः ॥७॥
7. te tathoktā bhagavatā tat pratiśrutya śāsanam ,
janayāmāsurevaṃ te putrān vānararūpiṇaḥ.
7. te tathā uktāḥ bhagavatā tat pratiśrutya śāsanam
| janayāmāsuḥ evam te putrān vānararūpiṇaḥ
7. bhagavatā tathā uktāḥ te tat śāsanam pratiśrutya,
te evam vānararūpiṇaḥ putrān janayāmāsuḥ.
7. Having been thus addressed by the revered lord and assenting to that command, they (the gods) accordingly gave birth to sons in the form of monkeys.
ऋषयश्च महात्मानः सिद्धविद्याधरोरगाः ।
चारणाश्च सुतान् वीरान् ससृजुर्वनचारिणः ॥८॥
8. ṛṣayaśca mahātmānaḥ siddhavidyādharoragāḥ ,
cāraṇāśca sutān vīrān sasṛjurvanacāriṇaḥ.
8. ṛṣayaḥ ca mahātmānaḥ siddhavidyādharoragāḥ
| cāraṇāḥ ca sutān vīrān sasṛjuḥ vanacāriṇaḥ
8. ca mahātmānaḥ ṛṣayaḥ,
ca siddhavidyādharoragāḥ,
cāraṇāḥ vīrān vanacāriṇaḥ sutān sasṛjuḥ.
8. And the great-souled sages, along with the Siddhas, Vidyadharas, Uragas, and Charanas, created heroic sons who were forest-dwellers.
ते सृष्टा बहुसाहस्रा दशग्रीववधोद्यताः ।
अप्रमेयबला वीरा विक्रान्ताः कामरूपिणः ॥९॥
9. te sṛṣṭā bahusāhasrā daśagrīvavadhodyatāḥ ,
aprameyabalā vīrā vikrāntāḥ kāmarūpiṇaḥ.
9. te sṛṣṭāḥ bahusāhasrāḥ daśagrīvavadhodyatāḥ
| aprameyabalāḥ vīrāḥ vikrāntāḥ kāmarūpiṇaḥ
9. te सृष्टाः,
बहुसाहस्राः,
दशग्रीववधोद्यताः,
अप्रमेयबलाः,
वीराः,
विक्रान्ताः,
कामरूपिणः आसन्।
9. These beings, created in many thousands, were intent on slaying Dashagriva (Ravana). They were heroes of immeasurable strength, mighty, and capable of assuming any form at will.
ते गजाचलसंकाशा वपुष्मन्तो महाबलाः ।
ऋक्षवानरगोपुच्छाः क्षिप्रमेवाभिजज्ञिरे ॥१०॥
10. te gajācalasaṃkāśā vapuṣmanto mahābalāḥ ,
ṛkṣavānaragopucchāḥ kṣipramevābhijajñire.
10. te gajacalasaṃkāśāḥ vapuṣmantaḥ mahābalāḥ |
ṛkṣavānaragopucchāḥ kṣipram eva abhijajñire
10. te gajacalasaṃkāśāḥ,
vapuṣmantaḥ,
mahābalāḥ,
ṛkṣavānaragopucchāḥ kṣipram eva abhijajñire.
10. They swiftly came into being, resembling elephants and mountains, endowed with robust bodies and immense strength, appearing in the forms of bears, monkeys, and those with cow-like tails.
यस्य देवस्य यद् रूपं वेषो यश्च पराक्रमः ।
अजायत समस्तेन तस्य तस्य सुतः पृथक् ॥११॥
11. yasya devasya yad rūpaṃ veṣo yaśca parākramaḥ ,
ajāyata samastena tasya tasya sutaḥ pṛthak.
11. yasya devasya yat rūpam veṣaḥ yaḥ ca parākramaḥ
ajāyata samastena tasya tasya sutaḥ pṛthak
11. yasya devasya yat rūpam yaḥ ca veṣaḥ parākramaḥ ajāyata samastena,
tasya tasya sutaḥ pṛthak
11. Whatever form, appearance, or valor (parākrama) belonged to a particular deity, a son was born separately from each of those deities, embodying all of those qualities.
गोलाङ्गूलीषु चोत्पन्नाः के चित् संमतविक्रमाः ।
ऋक्षीषु च तथा जाता वानराः किंनरीषु च ॥१२॥
12. golāṅgūlīṣu cotpannāḥ ke cit saṃmatavikramāḥ ,
ṛkṣīṣu ca tathā jātā vānarāḥ kiṃnarīṣu ca.
12. golāṅgūlīṣu ca utpannāḥ ke cit saṃmata-vikramāḥ
ṛkṣīṣu ca tathā jātāḥ vānarāḥ kiṃnarīṣu ca
12. ke cit saṃmata-vikramāḥ golāṅgūlīṣu utpannāḥ;
tathā vānarāḥ ṛkṣīṣu ca kiṃnarīṣu ca jātāḥ
12. Some [of these sons], renowned for their valor (parākrama), were born among the female Golāṅgūlas. And likewise, monkeys were born from female bears and from female Kinnaras.
शिलाप्रहरणाः सर्वे सर्वे पादपयोधिनः ।
नखदंष्ट्रायुधाः सर्वे सर्वे सर्वास्त्रकोविदाः ॥१३॥
13. śilāpraharaṇāḥ sarve sarve pādapayodhinaḥ ,
nakhadaṃṣṭrāyudhāḥ sarve sarve sarvāstrakovidāḥ.
13. śilā-praharaṇāḥ sarve sarve pādapa-yodhinaḥ
nakha-daṃṣṭrāyudhāḥ sarve sarve sarvāstra-kovidāḥ
13. sarve śilā-praharaṇāḥ; sarve pādapa-yodhinaḥ;
sarve nakha-daṃṣṭrāyudhāḥ; sarve sarvāstra-kovidāḥ
13. All of them wielded rocks as weapons; all fought using trees. All had claws and fangs as their armaments; and all were proficient in every kind of weapon.
विचालयेयुः शैलेन्द्रान्भेदयेयुः स्थिरान्द्रुमान् ।
क्षोभयेयुश्च वेगेन समुद्रं सरितां पतिम् ॥१४॥
14. vicālayeyuḥ śailendrānbhedayeyuḥ sthirāndrumān ,
kṣobhayeyuśca vegena samudraṃ saritāṃ patim.
14. vicālayeyuḥ śailendrān bhedayeyuḥ sthirān drumān
kṣobhayeyuḥ ca vegena samudram saritām patim
14. te śailendrān vicālayeyuḥ,
sthirān drumān bhedayeyuḥ ca,
vegena samudram saritām patim kṣobhayeyuḥ
14. They could make even the greatest mountains tremble; they could split sturdy trees. And with great speed, they could churn the ocean, the lord of all rivers.
दारयेयुः क्षितिं पद्भ्यामाप्लवेयुर्महार्णवम् ।
नभस्तलं विशेयुश्च गृह्णीयुरपि तोयदान् ॥१५॥
15. dārayeyuḥ kṣitiṃ padbhyāmāplaveyurmahārṇavam ,
nabhastalaṃ viśeyuśca gṛhṇīyurapi toyadān.
15. dārayeyuḥ kṣitiṃ padbhyām āplaveyuḥ mahārṇavam
nabhastalam viśeyuḥ ca gṛhṇīyuḥ api toyadān
15. padbhyām kṣitiṃ dārayeyuḥ mahārṇavam āplaveyuḥ
nabhastalam ca viśeyuḥ toyadān api gṛhṇīyuḥ
15. They might tear the earth with their feet, they might cross the great ocean, they might enter the sky, and they might even seize the clouds.
गृह्णीयुरपि मातङ्गान्मत्तान्प्रव्रजतो वने ।
नर्दमानांश्च नादेन पातयेयुर्विहंगमान् ॥१६॥
16. gṛhṇīyurapi mātaṅgānmattānpravrajato vane ,
nardamānāṃśca nādena pātayeyurvihaṃgamān.
16. gṛhṇīyuḥ api mātaṅgān mattān pravrajataḥ vane
nardamānān ca nādena pātayeyuḥ vihaṅgamān
16. api vane pravrajataḥ mattān mātaṅgān gṛhṇīyuḥ
ca nādena nardamānān vihaṅgamān pātayeyuḥ
16. They might even seize mad elephants wandering in the forest, and with their roar, they might fell the roaring birds.
ईदृशानां प्रसूतानि हरीणां कामरूपिणाम् ।
शतं शतसहस्राणि यूथपानां महात्मनाम् ।
बभूवुर्यूथपश्रेष्ठा वीरांश्चाजनयन् हरीन् ॥१७॥
17. īdṛśānāṃ prasūtāni harīṇāṃ kāmarūpiṇām ,
śataṃ śatasahasrāṇi yūthapānāṃ mahātmanām ,
babhūvuryūthapaśreṣṭhā vīrāṃścājanayan harīn.
17. īdṛśānām prasūtāni harīṇām
kāmarūpiṇām śatam śatasahasrāṇi yūthapānām
mahātmanām babhūvuḥ
yūthapaśreṣṭhāḥ vīrān ca ajanayan harīn
17. īdṛśānām kāmarūpiṇām harīṇām śatam
śatasahasrāṇi mahātmanām
yūthapānām prasūtāni babhūvuḥ
yūthapaśreṣṭhāḥ ca vīrān harīn ajanayan
17. Of such monkeys (harī), capable of assuming any form at will, tens of millions of great-souled (mahātman) troop leaders were born. These best among the troop leaders also begot valiant monkeys (harī).
अन्ये ऋक्षवतः प्रस्थानुपतस्थुः सहस्रशः ।
अन्ये नानाविधाञ् शैलान् काननानि च भेजिरे ॥१८॥
18. anye ṛkṣavataḥ prasthānupatasthuḥ sahasraśaḥ ,
anye nānāvidhāñ śailān kānanāni ca bhejire.
18. anye ṛkṣavataḥ prasthān upatsthuḥ sahasraśaḥ
anye nānāvidhān śailān kānanāni ca bhejire
18. anye sahasraśaḥ ṛkṣavataḥ prasthān upatsthuḥ
anye ca nānāvidhān śailān kānanāni bhejire
18. Others, by thousands, went to the slopes of Mount Ṛkṣavat. Still others went to various mountains and forests.
सूर्यपुत्रं च सुग्रीवं शक्रपुत्रं च वालिनम् ।
भ्रातराव् उपतस्थुस्ते सर्व एव हरीश्वराः ॥१९॥
19. sūryaputraṃ ca sugrīvaṃ śakraputraṃ ca vālinam ,
bhrātarāv upatasthuste sarva eva harīśvarāḥ.
19. sūryaputram ca sugrīvam śakraputram ca vālinam
bhrātarau upatasthuḥ te sarve eva harīśvarāḥ
19. te sarve eva harīśvarāḥ sūryaputram sugrīvam
ca śakraputram vālinam ca bhrātarau upatasthuḥ
19. All those monkey lords approached the two brothers, Sugriva, son of Sūrya, and Vālin, son of Śakra.
तैर्मेघवृन्दाचलकूटकल्पैर्महाबलैर्वानरयूथपालैः ।
बभूव भूर्भीमशरीररूपैः समावृता रामसहायहेतोः ॥२०॥
20. tairmeghavṛndācalakūṭakalpairmahābalairvānarayūthapālaiḥ ,
babhūva bhūrbhīmaśarīrarūpaiḥ samāvṛtā rāmasahāyahetoḥ.
20. taiḥ meghavṛndaacalakūṭakalpaiḥ mahābalaiḥ vānarayūthapālaiḥ
babhūva bhūḥ bhīmaśarīrarūpaiḥ samāvṛtā rāmasahāyahetoḥ
20. rāmasahāyahetoḥ bhūḥ meghavṛndaacalakūṭakalpaiḥ mahābalaiḥ
bhīmaśarīrarūpaiḥ taiḥ vānarayūthapālaiḥ samāvṛtā babhūva
20. For the sake of assisting Rama, the earth was completely covered by those exceedingly strong leaders of monkey hordes, whose terrifying forms resembled masses of clouds and mountain peaks.