Skip to content
אתר זה לא תומך בגרסאות ישנות של אינטרנט אקספלורר
מומלץ להשתמש בדפדפן גוגל כרום או פיירפוקס מוזילה
(או באינטרנט אקספלורר / edge עדכני)
Enjoy Learning Sanskrit tips, tools, resources and more...

वाल्मीकि-रामायणम्       vālmīki-rāmāyaṇam - book-1, chapter-64

Use the following checkboxes to set the display options for this chapter (You can also control the display of each verse separately):
what would you like to see in each verse:
अथ हैमवतीं राम दिशं त्यक्त्वा महामुनिः ।
पूर्वां दिशमनुप्राप्य तपस्तेपे सुदारुणम् ॥१॥
1. atha haimavatīṃ rāma diśaṃ tyaktvā mahāmuniḥ ,
pūrvāṃ diśamanuprāpya tapastepe sudāruṇam.
1. atha haimavatīm rāma diśam tyaktvā mahāmuniḥ
pūrvām diśam anuprāpya tapaḥ tepe sudāruṇam
1. rāma atha mahāmuniḥ haimavatīm diśam tyaktvā
pūrvām diśam anuprāpya sudāruṇam tapaḥ tepe
1. O Rama, then the great sage, having abandoned the northern, Himalayan direction, proceeded to the eastern direction and performed extremely severe asceticism (tapas).
मौनं वर्षसहस्रस्य कृत्वा व्रतमनुत्तमम् ।
चकाराप्रतिमं राम तपः परमदुष्करम् ॥२॥
2. maunaṃ varṣasahasrasya kṛtvā vratamanuttamam ,
cakārāpratimaṃ rāma tapaḥ paramaduṣkaram.
2. maunam varṣasaharasrasya kṛtvā vratam anuttamam
cakāra apratimam rāma tapaḥ paramaduṣkaram
2. rāma varṣasaharasrasya maunam anuttamam vratam
kṛtvā apratimam paramaduṣkaram tapaḥ cakāra
2. O Rama, undertaking an excellent vow (vrata) of silence (maunam) for a thousand years, he performed incomparable and exceedingly difficult asceticism (tapas).
पूर्णे वर्षसहस्रे तु काष्ठभूतं महामुनिम् ।
विघ्नैर्बहुभिराधूतं क्रोधो नान्तरमाविशत् ॥३॥
3. pūrṇe varṣasahasre tu kāṣṭhabhūtaṃ mahāmunim ,
vighnairbahubhirādhūtaṃ krodho nāntaramāviśat.
3. pūrṇe varṣasahasre tu kāṣṭhabhūtam mahāmunim
vighnaiḥ bahubhiḥ ādhūtam krodhaḥ na antaram āviśat
3. pūrṇe varṣasahasre tu mahāmunim kāṣṭhabhūtam
bahubhiḥ vighnaiḥ ādhūtam krodhaḥ antaram na āviśat
3. Even after a full thousand years, though the great sage, who had become like a log, was disturbed by many obstacles, anger did not enter his inner being.
ततो देवाः सगन्धर्वाः पन्नगासुरराक्षसाः ।
मोहितास्तेजसा तस्य तपसा मन्दरश्मयः ।
कश्मलोपहताः सर्वे पितामहमथाब्रुवन् ॥४॥
4. tato devāḥ sagandharvāḥ pannagāsurarākṣasāḥ ,
mohitāstejasā tasya tapasā mandaraśmayaḥ ,
kaśmalopahatāḥ sarve pitāmahamathābruvan.
4. tataḥ devāḥ sagandharvāḥ
pannagāsurarākṣasāḥ mohitāḥ tejasā tasya
tapasā mandaraśmayaḥ kaśmalopahatāḥ
sarve pitāmaham atha abruvan
4. tataḥ sarve devāḥ sagandharvāḥ
pannagāsurarākṣasāḥ tasya tejasā
tapasā mohitāḥ mandaraśmayaḥ
kaśmalopahatāḥ atha pitāmaham abruvan
4. Then, all the gods, along with the Gandharvas, snakes, Asuras, and Rakshasas, bewildered by his spiritual brilliance and asceticism (tapas), their own radiance dimmed and overcome by confusion, then spoke to the Grandfather (Brahmā).
बहुभिः कारणैर्देव विश्वामित्रो महामुनिः ।
लोभितः क्रोधितश्चैव तपसा चाभिवर्धते ॥५॥
5. bahubhiḥ kāraṇairdeva viśvāmitro mahāmuniḥ ,
lobhitaḥ krodhitaścaiva tapasā cābhivardhate.
5. bahubhiḥ kāraṇaiḥ deva viśvāmitraḥ mahāmuniḥ
lobhitaḥ krodhitaḥ ca eva tapasā ca abhivardhate
5. deva mahāmuniḥ viśvāmitraḥ bahubhiḥ kāraṇaiḥ
lobhitaḥ ca krodhitaḥ eva ca tapasā abhivardhate
5. O God (Brahmā), the great sage Vishvamitra, though he has been tempted and provoked by many reasons, continuously increases (his power) through his asceticism (tapas).
न ह्यस्य वृजिनं किं चिद्दृश्यते सूक्ष्ममप्यथ ।
न दीयते यदि त्वस्य मनसा यदभीप्सितम् ।
विनाशयति त्रैलोक्यं तपसा सचराचरम् ।
व्याकुलाश्च दिशः सर्वा न च किं चित् प्रकाशते ॥६॥
6. na hyasya vṛjinaṃ kiṃ ciddṛśyate sūkṣmamapyatha ,
na dīyate yadi tvasya manasā yadabhīpsitam ,
vināśayati trailokyaṃ tapasā sacarācaram ,
vyākulāśca diśaḥ sarvā na ca kiṃ cit prakāśate.
6. na hi asya vṛjinam kiṃ cit dṛśyate sūkṣmam api
atha na dīyate yadi tu asya manasā yat abhīpsitam
vināśayati trailokyam tapasā sacarācaram
vyākulāḥ ca diśaḥ sarvāḥ na ca kiṃ cit prakāśate
6. hi asya sūkṣmam api kiṃ cit vṛjinam na dṛśyate
atha yadi tu asya manasā yat abhīpsitam na
dīyate tapasā sacarācaram trailokyam vināśayati
ca sarvāḥ diśaḥ vyākulāḥ ca kiṃ cit na prakāśate
6. Indeed, not even the slightest fault of his is visible. If what is desired by his mind is not granted to him, he will destroy the three worlds, along with all moving and unmoving beings, by his asceticism (tapas). All directions are agitated, and nothing shines (brightly).
सागराः क्षुभिताः सर्वे विशीर्यन्ते च पर्वताः ।
प्रकम्पते च पृथिवी वायुर्वाति भृशाकुलः ॥७॥
7. sāgarāḥ kṣubhitāḥ sarve viśīryante ca parvatāḥ ,
prakampate ca pṛthivī vāyurvāti bhṛśākulaḥ.
7. sāgarāḥ kṣubhitāḥ sarve viśīryante ca parvatāḥ
prakampate ca pṛthivī vāyuḥ vāti bhṛśākulaḥ
7. sarve sāgarāḥ kṣubhitāḥ ca parvatāḥ viśīryante
ca pṛthivī prakampate bhṛśākulaḥ vāyuḥ vāti
7. All the oceans are agitated, and the mountains are crumbling. The earth trembles, and the wind blows intensely disturbed.
बुद्धिं न कुरुते यावन्नाशे देव महामुनिः ।
तावत् प्रसाद्यो भगवानग्निरूपो महाद्युतिः ॥८॥
8. buddhiṃ na kurute yāvannāśe deva mahāmuniḥ ,
tāvat prasādyo bhagavānagnirūpo mahādyutiḥ.
8. buddhim na kurute yāvat nāśe deva mahāmuniḥ
tāvat prasādyaḥ bhagavān agnirūpaḥ mahādyutiḥ
8. yāvat mahāmuniḥ deva nāśe buddhim na kurute
tāvat agnirūpaḥ mahādyutiḥ bhagavān prasādyaḥ
8. As long as the great sage (mahāmuni) does not resolve to destroy, then the divine Lord, who is in the form of fire and of great splendor, should be propitiated.
कालाग्निना यथा पूर्वं त्रैलोक्यं दह्यते ऽखिलम् ।
देवराज्ये चिकीर्षेत दीयतामस्य यन्मतम् ॥९॥
9. kālāgninā yathā pūrvaṃ trailokyaṃ dahyate'khilam ,
devarājye cikīrṣeta dīyatāmasya yanmatam.
9. kālāgninā yathā pūrvam trailokyam dahyate akhilam
devarājye cikīrṣeta dīyatām asya yat matam
9. yathā pūrvam akhilam trailokyam kālāgninā dahyate
devarājye cikīrṣeta (cet) asya yat matam dīyatām
9. Just as the entire three worlds were previously consumed by the fire of time (kālāgni), if he desires the sovereignty of the gods, then let whatever he wishes be granted to him.
ततः सुरगणाः सर्वे पितामहपुरोगमाः ।
विश्वामित्रं महात्मानं वाक्यं मधुरमब्रुवन् ॥१०॥
10. tataḥ suragaṇāḥ sarve pitāmahapurogamāḥ ,
viśvāmitraṃ mahātmānaṃ vākyaṃ madhuramabruvan.
10. tataḥ suragaṇāḥ sarve pitāmahapuroramāḥ
viśvāmitram mahātmānam vākyam madhuram abruvan
10. tataḥ pitāmahapuroramāḥ sarve suragaṇāḥ
mahātmānam viśvāmitram madhuram vākyam abruvan
10. Thereupon, all the groups of gods, led by Brahmā (pitāmaha), spoke sweet words to the great-souled (mahātman) Viśvāmitra.
ब्रह्मर्षे स्वागतं ते ऽस्तु तपसा स्म सुतोषिताः ।
ब्राह्मण्यं तपसोग्रेण प्राप्तवानसि कौशिक ॥११॥
11. brahmarṣe svāgataṃ te'stu tapasā sma sutoṣitāḥ ,
brāhmaṇyaṃ tapasogreṇa prāptavānasi kauśika.
11. brahmarṣe svāgatam te astu tapasā sma sutoṣitāḥ
brāhmaṇyam tapasā ugreṇa prāptavān asi kauśika
11. brahmarṣe te svāgatam astu tapasā sma sutoṣitāḥ
kauśika ugreṇa tapasā brāhmaṇyam prāptavān asi
11. O Brahmarṣi, welcome to you. We are exceedingly pleased by your asceticism (tapas). O Kauśika, you have attained the state of a Brahmin (brāhmaṇya) through your intense asceticism (tapas).
दीर्घमायुश्च ते ब्रह्मन्ददामि समरुद्गणः ।
स्वस्ति प्राप्नुहि भद्रं ते गच्छ सौम्य यथासुखम् ॥१२॥
12. dīrghamāyuśca te brahmandadāmi samarudgaṇaḥ ,
svasti prāpnuhi bhadraṃ te gaccha saumya yathāsukham.
12. dīrgham āyuḥ ca te brahman dadāmi sa-marut-gaṇaḥ
svasti prāpnuhi bhadram te gaccha saumya yathāsukham
12. brahman te dīrgham āyuḥ ca sa-marut-gaṇaḥ dadāmi
svasti prāpnuhi te bhadram saumya yathāsukham gaccha
12. And, O Brahmin, I, along with the host of Maruts, grant you a long life. May you attain welfare and good fortune. Go, gentle one, as you please.
पितामहवचः श्रुत्वा सर्वेषां च दिवौकसाम् ।
कृत्वा प्रणामं मुदितो व्याजहार महामुनिः ॥१३॥
13. pitāmahavacaḥ śrutvā sarveṣāṃ ca divaukasām ,
kṛtvā praṇāmaṃ mudito vyājahāra mahāmuniḥ.
13. pitāmaha-vacaḥ śrutvā sarveṣām ca divaukasām
kṛtvā praṇāmam muditaḥ vyājahāra mahāmuniḥ
13. mahāmuniḥ pitāmaha-vacaḥ ca sarveṣām divaukasām
śrutvā muditaḥ praṇāmam kṛtvā vyājahāra
13. Having heard the words of the Grandfather (Brahmā) and all the celestials, the great sage, delighted, made his obeisance and spoke.
ब्राह्मण्यं यदि मे प्राप्तं दीर्घमायुस्तथैव च ।
ओंकारो ऽथ वषट्कारो वेदाश्च वरयन्तु माम् ॥१४॥
14. brāhmaṇyaṃ yadi me prāptaṃ dīrghamāyustathaiva ca ,
oṃkāro'tha vaṣaṭkāro vedāśca varayantu mām.
14. brāhmaṇyam yadi me prāptam dīrgham āyuḥ tathā eva
ca oṃkāraḥ atha vaṣaṭkāraḥ vedāḥ ca varayantu mām
14. yadi me brāhmaṇyam dīrgham āyuḥ tathā eva ca prāptam,
atha oṃkāraḥ vaṣaṭkāraḥ ca vedāḥ ca mām varayantu
14. If the state of a Brahmin (brāhmaṇya) has indeed been attained by me, and also a long life, then let the sacred syllable Om (oṃkāra), the sacrificial exclamation Vaṣaṭ (vaṣaṭkāra), and the Vedas choose me.
क्षत्रवेदविदां श्रेष्ठो ब्रह्मवेदविदामपि ।
ब्रह्मपुत्रो वसिष्ठो मामेवं वदतु देवताः ।
यद्ययं परमः कामः कृतो यान्तु सुरर्षभाः ॥१५॥
15. kṣatravedavidāṃ śreṣṭho brahmavedavidāmapi ,
brahmaputro vasiṣṭho māmevaṃ vadatu devatāḥ ,
yadyayaṃ paramaḥ kāmaḥ kṛto yāntu surarṣabhāḥ.
15. kṣatra-veda-vidām śreṣṭhaḥ brahma-veda-vidām
api brahma-putraḥ vasiṣṭhaḥ
mām evam vadatu devatāḥ yadi ayam
paramaḥ kāmaḥ kṛtaḥ yāntu surarṣabhāḥ
15. devatāḥ brahma-putraḥ vasiṣṭhaḥ
kṣatra-veda-vidām api brahma-veda-vidām
śreṣṭhaḥ mām evam vadatu yadi ayam
paramaḥ kāmaḥ kṛtaḥ surarṣabhāḥ yāntu
15. O gods, may Vasiṣṭha, the son of Brahmā, who is supreme among those knowing the Kṣatra-Veda and also among those knowing the Brahma-Veda, speak thus to me. If this ultimate desire has been fulfilled, then let the foremost of the gods depart.
ततः प्रसादितो देवैर्वसिष्ठो जपतां वरः ।
सख्यं चकार ब्रह्मर्षिरेवमस्त्विति चाब्रवीत् ॥१६॥
16. tataḥ prasādito devairvasiṣṭho japatāṃ varaḥ ,
sakhyaṃ cakāra brahmarṣirevamastviti cābravīt.
16. tataḥ prasāditaḥ devaiḥ vasiṣṭhaḥ japatām varaḥ
sakhyam cakāra brahma-ṛṣiḥ evam astu iti ca abravīt
16. tataḥ devaiḥ prasāditaḥ japatām varaḥ vasiṣṭhaḥ
brahma-ṛṣiḥ sakhyam cakāra ca evam astu iti abravīt
16. Then, Vasiṣṭha, the foremost among those performing japa, having been propitiated by the gods, the brahmin sage (brahmarṣi) formed a friendship and said, 'So be it!'
ब्रह्मर्षित्वं न संदेहः सर्वं संपत्स्यते तव ।
इत्युक्त्वा देवताश्चापि सर्वा जग्मुर्यथागतम् ॥१७॥
17. brahmarṣitvaṃ na saṃdehaḥ sarvaṃ saṃpatsyate tava ,
ityuktvā devatāścāpi sarvā jagmuryathāgatam.
17. brahma-ṛṣitvam na sandehaḥ sarvam sampatsyate tava
iti uktvā devatāḥ ca api sarvāḥ jagmuḥ yathā-āgatam
17. brahma-ṛṣitvam na sandehaḥ sarvam sampatsyate tava
iti uktvā ca api sarvāḥ devatāḥ yathā-āgatam jagmuḥ
17. There is no doubt about your brahmin sageship (brahmarṣitva); everything will be accomplished for you. Having said this, all the gods also departed as they had come.
विश्वामित्रो ऽपि धर्मात्मा लब्ध्वा ब्राह्मण्यमुत्तमम् ।
पूजयामास ब्रह्मर्षिं वसिष्ठं जपतां वरम् ॥१८॥
18. viśvāmitro'pi dharmātmā labdhvā brāhmaṇyamuttamam ,
pūjayāmāsa brahmarṣiṃ vasiṣṭhaṃ japatāṃ varam.
18. viśvāmitraḥ api dharma-ātmā labdhvā brāhmaṇyam uttamam
pūjayām āsa brahma-ṛṣim vasiṣṭham japatām varam
18. dharma-ātmā viśvāmitraḥ api uttamam brāhmaṇyam labdhvā
japatām varam brahma-ṛṣim vasiṣṭham pūjayām āsa
18. Viśvāmitra, the virtuous one (dharmātmā), also, having attained supreme brahminhood, worshipped Vasiṣṭha, the brahmin sage (brahmarṣi) and the foremost among those performing japa.
कृतकामो महीं सर्वां चचार तपसि स्थितः ।
एवं त्वनेन ब्राह्मण्यं प्राप्तं राम महात्मना ॥१९॥
19. kṛtakāmo mahīṃ sarvāṃ cacāra tapasi sthitaḥ ,
evaṃ tvanena brāhmaṇyaṃ prāptaṃ rāma mahātmanā.
19. kṛtakāmaḥ mahīm sarvām cacāra tapasi sthitaḥ |
evam tu anena brāhmaṇyam prāptam rāma mahātmanā
19. Rāma,
kṛtakāmaḥ sthitaḥ tapasi,
sarvām mahīm cacāra.
evam tu anena mahātmanā brāhmaṇyam prāptam.
19. Having fulfilled his desire, he wandered over the entire earth, devoted to severe asceticism (tapas). In this way, O Rāma, brahminhood was attained by that great-souled one.
एष राम मुनिश्रेष्ठ एष विग्रहवांस्तपः ।
एष धर्मः परो नित्यं वीर्यस्यैष परायणम् ॥२०॥
20. eṣa rāma muniśreṣṭha eṣa vigrahavāṃstapaḥ ,
eṣa dharmaḥ paro nityaṃ vīryasyaiṣa parāyaṇam.
20. eṣaḥ rāma muniśreṣṭhaḥ eṣaḥ vigrahavān tapaḥ |
eṣaḥ dharmaḥ paraḥ nityam vīryasya eṣaḥ parāyaṇam
20. Rāma,
eṣaḥ muniśreṣṭhaḥ.
eṣaḥ tapaḥ vigrahavān.
eṣaḥ nityam paraḥ dharmaḥ.
eṣaḥ vīryasya parāyaṇam.
20. O Rāma, this one is the foremost among sages. This one is asceticism (tapas) personified. This one is the supreme and eternal natural law (dharma). This one is also the ultimate foundation of valor.
शतानन्दवचः श्रुत्वा रामलक्ष्मणसंनिधौ ।
जनकः प्राञ्जलिर्वाक्यमुवाच कुशिकात्मजम् ॥२१॥
21. śatānandavacaḥ śrutvā rāmalakṣmaṇasaṃnidhau ,
janakaḥ prāñjalirvākyamuvāca kuśikātmajam.
21. śatānandavacaḥ śrutvā rāmalakṣmaṇasaṃnidhau
| janakaḥ prāñjaliḥ vākyam uvāca kuśikātmajam
21. Rāmalakṣmaṇasaṃnidhau śatānandavacaḥ śrutvā,
janakaḥ prāñjaliḥ san,
kuśikātmajam vākyam uvāca.
21. Having heard Śatānanda's words in the presence of Rāma and Lakṣmaṇa, King Janaka, with folded hands, spoke these words to Viśvāmitra, the son of Kuśika.
धन्यो ऽस्म्यनुगृहीतो ऽस्मि यस्य मे मुनिपुंगव ।
यज्ञं काकुत्स्थ सहितः प्राप्तवानसि धार्मिक ॥२२॥
22. dhanyo'smyanugṛhīto'smi yasya me munipuṃgava ,
yajñaṃ kākutstha sahitaḥ prāptavānasi dhārmika.
22. dhanyaḥ asmi anugṛhītaḥ asmi yasya me munipuṅgava
yajñam kākutstha sahitaḥ prāptavān asi dhārmika
22. munipuṅgava dhārmika yasya me kākutstha sahitaḥ
yajñam prāptavān asi dhanyaḥ asmi anugṛhītaḥ asmi
22. O best among sages (munipuṅgava), O righteous one (dhārmika), I am blessed and favored because you, accompanied by Kakutstha (Rāma), have attended my Vedic ritual (yajña).
पावितो ऽहं त्वया ब्रह्मन्दर्शनेन महामुने ।
गुणा बहुविधाः प्राप्तास्तव संदर्शनान्मया ॥२३॥
23. pāvito'haṃ tvayā brahmandarśanena mahāmune ,
guṇā bahuvidhāḥ prāptāstava saṃdarśanānmayā.
23. pāvitaḥ aham tvayā brahman darśanena mahāmune
guṇāḥ bahuvidhāḥ prāptāḥ tava saṃdarśanāt mayā
23. brahman mahāmune tvayā darśanena aham pāvitaḥ
tava saṃdarśanāt mayā bahuvidhāḥ guṇāḥ prāptāḥ
23. O Brahmin, O great sage, I have been purified by your sight. Many diverse virtues have been acquired by me through seeing you.
विस्तरेण च ते ब्रह्मन् कीर्त्यमानं महत्तपः ।
श्रुतं मया महातेजो रामेण च महात्मना ॥२४॥
24. vistareṇa ca te brahman kīrtyamānaṃ mahattapaḥ ,
śrutaṃ mayā mahātejo rāmeṇa ca mahātmanā.
24. vistareṇa ca te brahman kīrtyamānam mahat
tapaḥ śrutam mayā mahātejaḥ rāmeṇa ca mahātmanā
24. brahman mahātejaḥ te mahat tapaḥ vistareṇa
kīrtyamānam ca mayā rāmeṇa ca mahātmanā śrutam
24. And, O Brahmin, O greatly radiant one, your great spiritual discipline (tapas) being extensively recounted has been heard by me and by the high-souled Rama.
सदस्यैः प्राप्य च सदः
श्रुतास्ते बहवो गुणाः ॥२५॥
25. sadasyaiḥ prāpya ca sadaḥ
śrutāste bahavo guṇāḥ.
25. sadasyaiḥ prāpya ca sadaḥ
śrutāḥ te bahavaḥ guṇāḥ
25. ca sadaḥ prāpya sadasyaiḥ
te bahavaḥ guṇāḥ śrutāḥ
25. And, having arrived at this assembly, your many virtues (guṇas) have been heard by its members.
अप्रमेयं तपस्तुभ्यमप्रमेयं च ते बलम् ।
अप्रमेया गुणाश्चैव नित्यं ते कुशिकात्मज ॥२६॥
26. aprameyaṃ tapastubhyamaprameyaṃ ca te balam ,
aprameyā guṇāścaiva nityaṃ te kuśikātmaja.
26. aprameyam tapaḥ tubhyam aprameyam ca te balam
aprameyāḥ guṇāḥ ca eva nityam te kuśikātmaja
26. kuśikātmaja tubhyam te tapaḥ aprameyam ca te
balam aprameyam ca eva te guṇāḥ nityam aprameyāḥ
26. O son of Kuśika, your spiritual discipline (tapas) is immeasurable, and your strength is immeasurable. Indeed, your virtues (guṇas) are always immeasurable.
तृप्तिराश्चर्यभूतानां कथानां नास्ति मे विभो ।
कर्मकालो मुनिश्रेष्ठ लम्बते रविमण्डलम् ॥२७॥
27. tṛptirāścaryabhūtānāṃ kathānāṃ nāsti me vibho ,
karmakālo muniśreṣṭha lambate ravimaṇḍalam.
27. tṛptiḥ āścaryabhūtānām kathānām na asti me vibho
karmakālaḥ muniśreṣṭha lambate ravimaṇḍalam
27. vibho muniśreṣṭha me āścaryabhūtānām kathānām tṛptiḥ na asti.
ravimaṇḍalam lambate,
(ataḥ) karmakālaḥ (samāgataḥ).
27. O mighty one, my satisfaction with these wonderful stories is boundless. O best of sages, the sun (ravimaṇḍalam) is setting, and the time for our sacred duties (karma) is at hand.
श्वः प्रभाते महातेजो द्रष्टुमर्हसि मां पुनः ।
स्वागतं तपसां श्रेष्ठ मामनुज्ञातुमर्हसि ॥२८॥
28. śvaḥ prabhāte mahātejo draṣṭumarhasi māṃ punaḥ ,
svāgataṃ tapasāṃ śreṣṭha māmanujñātumarhasi.
28. śvaḥ prabhāte mahātejaḥ draṣṭum arhasi mām punaḥ
svāgatam tapasām śreṣṭha mām anujñātum arhasi
28. mahātejaḥ,
prabhāte śvaḥ mām punaḥ draṣṭum arhasi.
tapasām śreṣṭha,
svāgatam (astv iti) mām anujñātum arhasi.
28. O greatly radiant one, you should certainly see me again tomorrow morning. O best among those practicing austerities (tapas), please grant me leave now.
एवमुक्त्वा मुनिश्रेष्ठं वैदेहो मिथिलाधिपः ।
प्रदक्षिणं चकाराशु सोपाध्यायः सबान्धवः ॥२९॥
29. evamuktvā muniśreṣṭhaṃ vaideho mithilādhipaḥ ,
pradakṣiṇaṃ cakārāśu sopādhyāyaḥ sabāndhavaḥ.
29. evam uktvā muniśreṣṭham vaidehaḥ mithilādhipaḥ
pradakṣiṇam ca cakāra āśu sa-upādhyāyaḥ sa-bāndhavaḥ
29. vaidehaḥ mithilādhipaḥ evam muniśreṣṭham uktvā,
sa-upādhyāyaḥ sa-bāndhavaḥ ca āśu pradakṣiṇam cakāra.
29. Having spoken thus to the best of sages, the king of Videha, the lord of Mithila, along with his preceptor and relatives, quickly performed a circumambulation.
विश्वामित्रो ऽपि धर्मात्मा सहरामः सलक्ष्मणः ।
स्वं वाटमभिचक्राम पूज्यमानो महर्षिभिः ॥३०॥
30. viśvāmitro'pi dharmātmā saharāmaḥ salakṣmaṇaḥ ,
svaṃ vāṭamabhicakrāma pūjyamāno maharṣibhiḥ.
30. viśvāmitraḥ api dharmātmā sa-rāmaḥ sa-lakṣmaṇaḥ
svam vāṭam abhicakrāma pūjyamānaḥ maharṣibhiḥ
30. dharmātmā viśvāmitraḥ api sa-rāmaḥ sa-lakṣmaṇaḥ (san),
maharṣibhiḥ pūjyamānaḥ (san),
svam vāṭam abhicakrāma.
30. Viśvāmitra, the righteous (dharmātmā) one, accompanied by Rama and Lakshmana, also returned to his own hermitage, being honored by great sages.