Skip to content
אתר זה לא תומך בגרסאות ישנות של אינטרנט אקספלורר
מומלץ להשתמש בדפדפן גוגל כרום או פיירפוקס מוזילה
(או באינטרנט אקספלורר / edge עדכני)
Enjoy Learning Sanskrit tips, tools, resources and more...

वाल्मीकि-रामायणम्       vālmīki-rāmāyaṇam - book-2, chapter-20

Use the following checkboxes to set the display options for this chapter (You can also control the display of each verse separately):
what would you like to see in each verse:
इति ब्रुवति रामे तु लक्ष्मणो ऽधःशिरा मुहुः ।
श्रुत्वा मध्यं जगामेव मनसा दुःखहर्षयोः ॥१॥
1. iti bruvati rāme tu lakṣmaṇo'dhaḥśirā muhuḥ ,
śrutvā madhyaṃ jagāmeva manasā duḥkhaharṣayoḥ.
1. iti bruvati rāme tu lakṣmaṇaḥ adhaḥ-śirāḥ muhuḥ
śrutvā madhyam jagāma eva manasā duḥkha-harṣayoḥ
1. rāme iti bruvati tu lakṣmaṇaḥ adhaḥ-śirāḥ muhuḥ
śrutvā manasā duḥkha-harṣayoḥ madhyam jagāma eva
1. As Rama spoke these words, Lakshmana, repeatedly bowing his head, having heard them, felt his mind, as it were, situated in a midpoint between sorrow and joy.
तदा तु बद्ध्वा भ्रुकुटीं भ्रुवोर्मध्ये नरर्षभ ।
निशश्वास महासर्पो बिलस्थ इव रोषितः ॥२॥
2. tadā tu baddhvā bhrukuṭīṃ bhruvormadhye nararṣabha ,
niśaśvāsa mahāsarpo bilastha iva roṣitaḥ.
2. tadā tu baddhvā bhrukuṭīm bhruvoḥ madhye nararṣabha
niśaśvāsa mahāsarpaḥ bilasthaḥ iva roṣitaḥ
2. nararṣabha tadā tu bhruvoḥ madhye bhrukuṭīm
baddhvā roṣitaḥ bilasthaḥ mahāsarpaḥ iva niśaśvāsa
2. Then, O best among men, knitting his brows together, he hissed like a great serpent enraged in its hole.
तस्य दुष्प्रतिवीक्ष्यं तद्भ्रुकुटीसहितं तदा ।
बभौ क्रुद्धस्य सिंहस्य मुखस्य सदृशं मुखम् ॥३॥
3. tasya duṣprativīkṣyaṃ tadbhrukuṭīsahitaṃ tadā ,
babhau kruddhasya siṃhasya mukhasya sadṛśaṃ mukham.
3. tasya duṣprativīkṣyam tat bhrukuṭīsahitam tadā
babhau kruddhasya siṃhasya mukhasya sadṛśam mukham
3. tadā tasya bhrukuṭīsahitam duṣprativīkṣyam tat
mukham kruddhasya siṃhasya mukhasya sadṛśam babhau
3. At that time, his face, formidable with its frown, appeared like the face of an enraged lion.
अग्रहस्तं विधुन्वंस्तु हस्ती हस्तमिवात्मनः ।
तिर्यगूर्ध्वं शरीरे च पातयित्वा शिरोधराम् ॥४॥
4. agrahastaṃ vidhunvaṃstu hastī hastamivātmanaḥ ,
tiryagūrdhvaṃ śarīre ca pātayitvā śirodharām.
4. agrahastam vidhunvan tu hastī hastam iva ātmanaḥ
tiryag ūrdhvam śarīre ca pātayitvā śirodharām
4. tu hastī ātmanaḥ hastam iva agrahastam vidhunvan
ca śarīre tiryag ūrdhvam śirodharām pātayitvā
4. Shaking his fore-hand, just as an elephant (hastin) shakes its own self (ātman) 's trunk, and having tilted his neck (śirodharā) sideways and upwards on his body (śarīra).
अग्राक्ष्णा वीक्षमाणस्तु तिर्यग्भ्रातरमब्रवीत् ।
अस्थाने संभ्रमो यस्य जातो वै सुमहानयम् ॥५॥
5. agrākṣṇā vīkṣamāṇastu tiryagbhrātaramabravīt ,
asthāne saṃbhramo yasya jāto vai sumahānayam.
5. agrakṣṇā vīkṣamāṇaḥ tu tiryag bhrātaram abravīt
asthāne saṃbhramaḥ yasya jātaḥ vai sumahān ayam
5. tu agrakṣṇā tiryag vīkṣamāṇaḥ bhrātaram abravīt:
"ayam sumahān saṃbhramaḥ yasya asthāne vai jātaḥ?"
5. He then looked sideways at his brother with the corner of his eye and said: 'Whose is this very great agitation that has indeed arisen in an inappropriate situation?'
धर्मदोषप्रसङ्गेन लोकस्यानतिशङ्कया ।
कथं ह्येतदसंभ्रान्तस्त्वद्विधो वक्तुमर्हति ॥६॥
6. dharmadoṣaprasaṅgena lokasyānatiśaṅkayā ,
kathaṃ hyetadasaṃbhrāntastvadvidho vaktumarhati.
6. dharma-doṣa-prasaṅgena lokasya anatiśaṅkayā katham
hi etat asaṃbhrāntaḥ tvadvidhaḥ vaktum arhati
6. tvadvidhaḥ asaṃbhrāntaḥ katham hi etat
dharma-doṣa-prasaṅgena lokasya anatiśaṅkayā vaktum arhati
6. How can one like you, who is not bewildered, speak in such a manner, when it involves the implication of transgressions against natural law (dharma) and the absence of strong objection from the people?
यथा दैवमशौण्डीरं शौण्डीरः क्षत्रियर्षभः ।
किं नाम कृपणं दैवमशक्तमभिशंससि ॥७॥
7. yathā daivamaśauṇḍīraṃ śauṇḍīraḥ kṣatriyarṣabhaḥ ,
kiṃ nāma kṛpaṇaṃ daivamaśaktamabhiśaṃsasi.
7. yathā daivam aśauṇḍīram śauṇḍīraḥ kṣatriya-ṛṣabhaḥ
kim nāma kṛpaṇam daivam aśaktam abhisaṃsasi
7. kṣatriya-ṛṣabhaḥ śauṇḍīraḥ yathā daivam aśauṇḍīram
kim nāma kṛpaṇam daivam aśaktam abhisaṃsasi
7. O bull among kṣatriyas, you are a proud (śauṇḍīra) warrior! How can you speak of destiny (daivam) as being inglorious (aśauṇḍīram)? Why on earth do you praise such a miserable, powerless destiny (daivam)?
पापयोस्ते कथं नाम तयोः शङ्का न विद्यते ।
सन्ति धर्मोपधाः श्लक्ष्णा धर्मात्मन् किं न बुध्यसे ॥८॥
8. pāpayoste kathaṃ nāma tayoḥ śaṅkā na vidyate ,
santi dharmopadhāḥ ślakṣṇā dharmātman kiṃ na budhyase.
8. pāpayoḥ te katham nāma tayoḥ śaṅkā na vidyate santi
dharma-upadhāḥ ślakṣṇāḥ dharma-ātman kim na budhyase
8. dharma-ātman te pāpayoḥ katham nāma tayoḥ śaṅkā na
vidyate ślakṣṇāḥ dharma-upadhāḥ santi kim na budhyase
8. O soul of natural law (dharmātman), how is it that you have no doubt regarding those two sinful acts? There exist subtle deceptions disguised as natural law (dharma); why do you not understand this?
लोकविद्विष्टमारब्धं त्वदन्यस्याभिषेचनम् ।
येनेयमागता द्वैधं तव बुद्धिर्महीपते ।
स हि धर्मो मम द्वेष्यः प्रसङ्गाद् यस्य मुह्यसि ॥९॥
9. lokavidviṣṭamārabdhaṃ tvadanyasyābhiṣecanam ,
yeneyamāgatā dvaidhaṃ tava buddhirmahīpate ,
sa hi dharmo mama dveṣyaḥ prasaṅgād yasya muhyasi.
9. loka-vidviṣṭam ārabdham tvad-anyasya
abhiṣecanam yena iyam āgatā dvaidham
tava buddhiḥ mahī-pate saḥ hi dharmaḥ
mama dveṣyaḥ prasaṅgāt yasya muhyasi
9. mahī-pate loka-vidviṣṭam tvad-anyasya
abhiṣecanam ārabdham yena iyam tava
buddhiḥ dvaidham āgatā saḥ hi dharmaḥ
mama dveṣyaḥ yasya prasaṅgāt muhyasi
9. O king (mahīpate), the consecration (abhiṣecanam) of someone other than you, which is detested by the people, has been initiated. It is because of this that your intellect (buddhi) has fallen into a dilemma. Indeed, that very natural law (dharma) which causes you such bewilderment through its association is hateful to me.
यद्यपि प्रतिपत्तिस्ते दैवी चापि तयोर्मतम् ।
तथाप्युपेक्षणीयं ते न मे तदपि रोचते ॥१०॥
10. yadyapi pratipattiste daivī cāpi tayormatam ,
tathāpyupekṣaṇīyaṃ te na me tadapi rocate.
10. yadyapi pratipattiḥ te daivī ca api tayoḥ matam
tathāpi upekṣaṇīyam te na me tat api rocate
10. te yadyapi pratipattiḥ daivī ca api tayoḥ matam
tathāpi te upekṣaṇīyam tat api me na rocate
10. Although your conviction (pratipatti) is in destiny (daivī), and that is also the opinion of those two (who believe in destiny), nevertheless, your complete disregard of it (destiny) does not please me.
विक्लवो वीर्यहीनो यः स दैवमनुवर्तते ।
वीराः संभावितात्मानो न दैवं पर्युपासते ॥११॥
11. viklavo vīryahīno yaḥ sa daivamanuvartate ,
vīrāḥ saṃbhāvitātmāno na daivaṃ paryupāsate.
11. viklavaḥ vīryahīnaḥ yaḥ saḥ daivam anuvartate
vīrāḥ saṁbhāvitātmānaḥ na daivam paryupāsate
11. yaḥ viklavaḥ vīryahīnaḥ saḥ daivam anuvartate
saṁbhāvitātmānaḥ vīrāḥ daivam na paryupāsate
11. He who is timid and devoid of valor relies on destiny (daiva). Brave individuals, who possess high self-esteem, do not worship or solely depend on destiny (daiva).
दैवं पुरुषकारेण यः समर्थः प्रबाधितुम् ।
न दैवेन विपन्नार्थः पुरुषः सो ऽवसीदति ॥१२॥
12. daivaṃ puruṣakāreṇa yaḥ samarthaḥ prabādhitum ,
na daivena vipannārthaḥ puruṣaḥ so'vasīdati.
12. daivam puruṣakāreṇa yaḥ samarthaḥ prabādhitum
na daivena vipannārthaḥ puruṣaḥ saḥ avasīdati
12. yaḥ puruṣakāreṇa daivam prabādhitum samarthaḥ
saḥ puruṣaḥ daivena vipannārthaḥ na avasīdati
12. The person who is capable of overcoming destiny (daiva) through human effort (puruṣakāra) - that man, whose purpose is not ruined by destiny (daiva), does not become disheartened.
द्रक्ष्यन्ति त्वद्य दैवस्य पौरुषं पुरुषस्य च ।
दैवमानुषयोरद्य व्यक्ता व्यक्तिर्भविष्यति ॥१३॥
13. drakṣyanti tvadya daivasya pauruṣaṃ puruṣasya ca ,
daivamānuṣayoradya vyaktā vyaktirbhaviṣyati.
13. drakṣyanti tu adya daivasya pauruṣam puruṣasya
ca daivamānuṣayoḥ adya vyaktā vyaktiḥ bhaviṣyati
13. adya tu daivasya ca puruṣasya pauruṣam drakṣyanti
adya daivamānuṣayoḥ vyaktā vyaktiḥ bhaviṣyati
13. Indeed, today they will witness the power of destiny (daiva) and of human (puruṣa) effort. Today, the clear distinction between the divine (daiva) and human (effort) will become manifest.
अद्य मत्पौरुषहतं दैवं द्रक्ष्यन्ति वै जनाः ।
यद्दैवादाहतं ते ऽद्य दृष्टं राज्याभिषेचनम् ॥१४॥
14. adya matpauruṣahataṃ daivaṃ drakṣyanti vai janāḥ ,
yaddaivādāhataṃ te'dya dṛṣṭaṃ rājyābhiṣecanam.
14. adya matpauruṣahatam daivam drakṣyanti vai janāḥ
yat daivāt āhatam te adya dṛṣṭam rājyābhiṣecanam
14. Today, people will surely witness fate (daiva) struck down by my valor (pauruṣa). For today, you have seen your coronation thwarted by fate (daiva).
अत्यङ्कुशमिवोद्दामं गजं मदबलोद्धतम् ।
प्रधावितमहं दैवं पौरुषेण निवर्तये ॥१५॥
15. atyaṅkuśamivoddāmaṃ gajaṃ madabaloddhatam ,
pradhāvitamahaṃ daivaṃ pauruṣeṇa nivartaye.
15. ati-aṅkuśam iva uddāmam gajam madabaloddhatam
pradhāvitam aham daivam pauruṣeṇa nivartaye
15. Like an elephant, exceedingly powerful and arrogant with the strength of its rut, running wild without a goad, I will turn back such a fate (daiva) with my valor (pauruṣa).
लोकपालाः समस्तास्ते नाद्य रामाभिषेचनम् ।
न च कृत्स्नास्त्रयो लोका विहन्युः किं पुनः पिता ॥१६॥
16. lokapālāḥ samastāste nādya rāmābhiṣecanam ,
na ca kṛtsnāstrayo lokā vihanyuḥ kiṃ punaḥ pitā.
16. lokapālāḥ samastāḥ te na adya rāmābhiṣecanam na
ca kṛtsnāḥ trayaḥ lokāḥ vihanyuḥ kim punaḥ pitā
16. Not even all those assembled guardians of the worlds (lokapālāḥ), nor indeed all three worlds (lokāḥ) entirely, could obstruct Rama's coronation today. How much less, then, the father?
यैर्विवासस्तवारण्ये मिथो राजन् समर्थितः ।
अरण्ये ते विवत्स्यन्ति चतुर्दश समास्तथा ॥१७॥
17. yairvivāsastavāraṇye mitho rājan samarthitaḥ ,
araṇye te vivatsyanti caturdaśa samāstathā.
17. yaiḥ vivāsaḥ tava araṇye mithaḥ rājan samarthitaḥ
araṇye te vivatsyanti caturdaśa samāḥ tathā
17. O King, those by whom your exile (vivāsa) to the forest was mutually sanctioned, they themselves will similarly reside in the forest for fourteen years.
अहं तदाशां छेत्स्यामि पितुस्तस्याश्च या तव ।
अभिषेकविघातेन पुत्रराज्याय वर्तते ॥१८॥
18. ahaṃ tadāśāṃ chetsyāmi pitustasyāśca yā tava ,
abhiṣekavighātena putrarājyāya vartate.
18. aham tadāśām chetsyāmi pituḥ tasyāḥ ca yā
tava abhiṣekavighātena putrarājyāya vartate
18. aham pituḥ ca tasyāḥ yā tava abhiṣekavighātena
putrarājyāya vartate tadāśām chetsyāmi
18. I will shatter that hope of your father and hers, which, by obstructing your coronation, aims at securing the kingdom for her son.
मद्बलेन विरुद्धाय न स्याद्दैवबलं तथा ।
प्रभविष्यति दुःखाय यथोग्रं पौरुषं मम ॥१९॥
19. madbalena viruddhāya na syāddaivabalaṃ tathā ,
prabhaviṣyati duḥkhāya yathograṃ pauruṣaṃ mama.
19. madbalena viruddhāya na syāt daivabalaṃ tathā
prabhaviṣyati duḥkhāya yathā ugraṃ pauruṣaṃ mama
19. mama ugraṃ pauruṣaṃ duḥkhāya yathā prabhaviṣyati
tathā madbalena viruddhāya daivabalaṃ na syāt
19. Divine strength will not be effective against one who opposes my might, just as my fierce valor will be potent in causing misery.
ऊर्ध्वं वर्षसहस्रान्ते प्रजापाल्यमनन्तरम् ।
आर्यपुत्राः करिष्यन्ति वनवासं गते त्वयि ॥२०॥
20. ūrdhvaṃ varṣasahasrānte prajāpālyamanantaram ,
āryaputrāḥ kariṣyanti vanavāsaṃ gate tvayi.
20. ūrdhvaṃ varṣasahastrānte prajāpālyam anantaram
āryaputrāḥ kariṣyanti vanavāsaṃ gate tvayi
20. tvayi vanavāsaṃ gate ūrdhvaṃ varṣasahastrānte
anantaram āryaputrāḥ prajāpālyam kariṣyanti
20. After the lapse of a thousand years, immediately thereafter, when you have gone into forest dwelling, your noble brothers will undertake the protection of the subjects.
पूर्वराजर्षिवृत्त्या हि वनवासो विधीयते ।
प्रजा निक्षिप्य पुत्रेषु पुत्रवत् परिपालने ॥२१॥
21. pūrvarājarṣivṛttyā hi vanavāso vidhīyate ,
prajā nikṣipya putreṣu putravat paripālane.
21. pūrvarājarṣivṛttyā hi vanavāsaḥ vidhīyate
prajā nikṣipya putreṣu putravat paripālane
21. hi pūrvarājarṣivṛttyā putreṣu prajā nikṣipya
putravat paripālane vanavāsaḥ vidhīyate
21. Indeed, forest dwelling is enjoined according to the practice of ancient royal sages (rājarṣis), who, having entrusted the subjects to their sons, ensure their protection as if they were their own children.
स चेद् राजन्यनेकाग्रे राज्यविभ्रमशङ्कया ।
नैवमिच्छसि धर्मात्मन् राज्यं राम त्वमात्मनि ॥२२॥
22. sa ced rājanyanekāgre rājyavibhramaśaṅkayā ,
naivamicchasi dharmātman rājyaṃ rāma tvamātmani.
22. sa ced rājanye anekāgre rājyavibhramaśaṅkayā na
evam icchasi dharmātman rājyam rāma tvam ātmani
22. dharmātman rāma tvam ced rājanye anekāgre
rājyavibhramaśaṅkayā ātmani rājyam evam na icchasi
22. O righteous soul (dharma) Rāma, if you do not desire the kingdom for yourself, fearing its disruption due to a lack of single focus in the royal affairs.
प्रतिजाने च ते वीर मा भूवं वीरलोकभाक् ।
राज्यं च तव रक्षेयमहं वेलेव सागरम् ॥२३॥
23. pratijāne ca te vīra mā bhūvaṃ vīralokabhāk ,
rājyaṃ ca tava rakṣeyamahaṃ veleva sāgaram.
23. pratijāne ca te vīra mā bhūvam vīralokabhāk
rājyam ca tava rakṣeyam aham velā iva sāgaram
23. vīra te ca pratijāne mā vīralokabhāk bhūvam
ca aham tava rājyam velā iva sāgaram rakṣeyam
23. And I vow to you, O hero: may I not attain the world of heroes (after death) if I fail (in my duty). I shall indeed protect your kingdom, just as a shore protects the ocean.
मङ्गलैरभिषिञ्चस्व तत्र त्वं व्यापृतो भव ।
अहमेको महीपालानलं वारयितुं बलात् ॥२४॥
24. maṅgalairabhiṣiñcasva tatra tvaṃ vyāpṛto bhava ,
ahameko mahīpālānalaṃ vārayituṃ balāt.
24. maṅgalaiḥ abhiṣiñcasva tatra tvam vyāpṛtaḥ
bhava aham ekaḥ mahīpālān alam vārayitum balāt
24. tvam maṅgalaiḥ abhiṣiñcasva tatra vyāpṛtaḥ
bhava aham ekaḥ balāt mahīpālān vārayitum alam
24. Anoint yourself with auspicious rites; you be engaged there (in governing). I alone am capable of restraining other kings by force.
न शोभार्थाविमौ बाहू न धनुर्भूषणाय मे ।
नासिराबन्धनार्थाय न शराः स्तम्भहेतवः ॥२५॥
25. na śobhārthāvimau bāhū na dhanurbhūṣaṇāya me ,
nāsirābandhanārthāya na śarāḥ stambhahetavaḥ.
25. na śobhārthau imau bāhū na dhanuḥ bhūṣaṇāya me
na asiḥ rabandhanārthāya na śarāḥ stambhahetavaḥ
25. imau bāhū na śobhārthau me dhanuḥ na bhūṣaṇāya
asiḥ na rabandhanārthāya śarāḥ na stambhahetavaḥ
25. These two arms of mine are not for mere beauty, nor is the bow for my adornment. The swords are not for merely being tied (to the waist), nor are the arrows for mere display.
अमित्रदमनार्थं मे सर्वमेतच्चतुष्टयम् ।
न चाहं कामये ऽत्यर्थं यः स्याच्छत्रुर्मतो मम ॥२६॥
26. amitradamanārthaṃ me sarvametaccatuṣṭayam ,
na cāhaṃ kāmaye'tyarthaṃ yaḥ syācchatrurmato mama.
26. amitra-damana-artham me sarvam etat catuṣṭayam na
ca aham kāmaye atyartham yaḥ syāt śatruḥ mataḥ mama
26. me sarvam etat catuṣṭayam amitra-damana-artham ca
aham yaḥ mama mataḥ śatruḥ syāt atyartham na kāmaye
26. All this quartet (of means) is for me to subdue my enemies. Yet, I do not excessively desire anyone to be considered my enemy.
असिना तीक्ष्णधारेण विद्युच्चलितवर्चसा ।
प्रगृहीतेन वै शत्रुं वज्रिणं वा न कल्पये ॥२७॥
27. asinā tīkṣṇadhāreṇa vidyuccalitavarcasā ,
pragṛhītena vai śatruṃ vajriṇaṃ vā na kalpaye.
27. asinā tīkṣṇa-dhāreṇa vidyut-calita-varcasā
pragṛhītena vai śatrum vajriṇam vā na kalpaye
27. tīkṣṇa-dhāreṇa vidyut-calita-varcasā pragṛhītena
asinā vai śatrum vā vajriṇam na kalpaye
27. With a sharply-edged sword, whose brilliance resembles flashing lightning, held firmly, I do not consider any foe, not even Indra (Vajrin), to be insurmountable.
खड्गनिष्पेषनिष्पिष्टैर्गहना दुश्चरा च मे ।
हस्त्यश्वनरहस्तोरुशिरोभिर्भविता मही ॥२८॥
28. khaḍganiṣpeṣaniṣpiṣṭairgahanā duścarā ca me ,
hastyaśvanarahastoruśirobhirbhavitā mahī.
28. khaḍga-niṣpeṣa-niṣpiṣṭaiḥ gahanā duścarā ca me
hasti-aśva-nara-hasta-uru-śirobhiḥ bhavitā mahī
28. me mahī khaḍga-niṣpeṣa-niṣpiṣṭaiḥ
hasti-aśva-nara-hasta-uru-śirobhiḥ ca gahanā duścarā bhavitā
28. The earth will become impassable and difficult to traverse for me, dense with the hands, thighs, and heads of elephants, horses, and men, all crushed by the powerful blows of my sword.
खड्गधाराहता मे ऽद्य दीप्यमाना इवाद्रयः ।
पतिष्यन्ति द्विपा भूमौ मेघा इव सविद्युतः ॥२९॥
29. khaḍgadhārāhatā me'dya dīpyamānā ivādrayaḥ ,
patiṣyanti dvipā bhūmau meghā iva savidyutaḥ.
29. khaḍga-dhārā-āhatāḥ me adya dīpyamānāḥ iva adrayaḥ
patiṣyanti dvipāḥ bhūmau meghāḥ iva sa-vidyutaḥ
29. adya me khaḍga-dhārā-āhatāḥ dvipāḥ dīpyamānāḥ
adrayaḥ iva sa-vidyutaḥ meghāḥ iva bhūmau patiṣyanti
29. Today, the elephants, struck by the edge of my sword, will fall to the ground like gleaming mountains, and like clouds accompanied by lightning.
बद्धगोधाङ्गुलित्राणे प्रगृहीतशरासने ।
कथं पुरुषमानी स्यात् पुरुषाणां मयि स्थिते ॥३०॥
30. baddhagodhāṅgulitrāṇe pragṛhītaśarāsane ,
kathaṃ puruṣamānī syāt puruṣāṇāṃ mayi sthite.
30. baddhagodhāṅgulitrāṇe pragṛhītaśarāsane
katham puruṣamānī syāt puruṣāṇām mayi sthite
30. mayi baddhagodhāṅgulitrāṇe pragṛhītaśarāsane
sthite puruṣāṇām katham puruṣamānī syāt
30. When I stand here with my iguana-skin arm-guard firmly fastened and my bow in hand, how can anyone among men maintain their manly pride?
बहुभिश्चैकमत्यस्यन्नेकेन च बहूञ्जनान् ।
विनियोक्ष्याम्यहं बाणान्नृवाजिगजमर्मसु ॥३१॥
31. bahubhiścaikamatyasyannekena ca bahūñjanān ,
viniyokṣyāmyahaṃ bāṇānnṛvājigajamarmasu.
31. bahubhiḥ ca ekam atyasyan ekena ca bahūn janān
viniyakṣyāmi aham bāṇān nṛvāji-gaja-marmasu
31. aham nṛvājigajamarmasu bāṇān viniyakṣyāmi ekam
bahubhiḥ ca atyasyan ekena ca bahūn janān
31. I will deploy my arrows into the vital points of men, horses, and elephants, being capable of striking down a single individual with many (arrows) and many individuals with a single (arrow).
अद्य मे ऽस्त्रप्रभावस्य प्रभावः प्रभविष्यति ।
राज्ञश्चाप्रभुतां कर्तुं प्रभुत्वं च तव प्रभो ॥३२॥
32. adya me'straprabhāvasya prabhāvaḥ prabhaviṣyati ,
rājñaścāprabhutāṃ kartuṃ prabhutvaṃ ca tava prabho.
32. adya me astra-prabhāvasya prabhāvaḥ prabhaviṣyati
rājñaḥ ca aprabhutām kartum prabhutvam ca tava prabho
32. prabho adya me astraprabhāvasya prabhāvaḥ rājñaḥ
aprabhutām kartum ca tava prabhutvam ca prabhaviṣyati
32. O lord, today the power of my weapon's might will manifest, both in rendering the king powerless and in establishing your supremacy.
अद्य चन्दनसारस्य केयूरामोक्षणस्य च ।
वसूनां च विमोक्षस्य सुहृदां पालनस्य च ॥३३॥
33. adya candanasārasya keyūrāmokṣaṇasya ca ,
vasūnāṃ ca vimokṣasya suhṛdāṃ pālanasya ca.
33. adya candana-sārasya keyūra-āmokṣaṇasya ca
vasūnām ca vimokṣasya suhṛdām pālanasya ca
33. adya candanasārasya ca keyūrāmokṣaṇasya ca
vasūnām vimokṣasya ca suhṛdām pālanasya ca
33. Today (is the day for) the application of fragrant sandalwood, the removal of armlets, the distribution of wealth, and the protection of friends.
अनुरूपाविमौ बाहू राम कर्म करिष्यतः ।
अभिषेचनविघ्नस्य कर्तॄणां ते निवारणे ॥३४॥
34. anurūpāvimau bāhū rāma karma kariṣyataḥ ,
abhiṣecanavighnasya kartṝṇāṃ te nivāraṇe.
34. anurūpau imau bāhū rāma karma kariṣyataḥ
abhiṣecanavighnasya kartṝṇām te nivāraṇe
34. rāma imau anurūpau bāhū te abhiṣecanavighnasya
kartṝṇām nivāraṇe karma kariṣyataḥ
34. O Rama, these two arms are fit to perform the task of preventing those who obstruct your consecration.
ब्रवीहि को ऽद्यैव मया वियुज्यतां तवासुहृत् प्राणयशः सुहृज्जनैः ।
यथा तवेयं वसुधा वशे भवेत्तथैव मां शाधि तवास्मि किंकरः ॥३५॥
35. bravīhi ko'dyaiva mayā viyujyatāṃ tavāsuhṛt prāṇayaśaḥ suhṛjjanaiḥ ,
yathā taveyaṃ vasudhā vaśe bhavettathaiva māṃ śādhi tavāsmi kiṃkaraḥ.
35. bravīhi kaḥ adya eva mayā viyujyatām
tava asuhṛt prāṇa yaśaḥ suhṛt janaiḥ
yathā tava iyam vasudhā vaśe bhavet
tathā eva mām śādhi tava asmi kiṃkaraḥ
35. adya eva tava asuhṛt kaḥ mayā prāṇa
yaśaḥ suhṛt janaiḥ viyujyatām bravīhi
yathā iyam vasudhā tava vaśe bhavet
tathā eva mām śādhi asmi tava kiṃkaraḥ
35. Tell me, who among your enemies should be separated by me this very day from his life, fame, and friends, so that this earth may come under your control? Instruct me accordingly, for I am your servant.
विमृज्य बाष्पं परिसान्त्व्य चासकृत् स लक्ष्मणं राघववंशवर्धनः ।
उवाच पित्र्ये वचने व्यवस्थितं निबोध मामेष हि सौम्य सत्पथः ॥३६॥
36. vimṛjya bāṣpaṃ parisāntvya cāsakṛt sa lakṣmaṇaṃ rāghavavaṃśavardhanaḥ ,
uvāca pitrye vacane vyavasthitaṃ nibodha māmeṣa hi saumya satpathaḥ.
36. vimṛjya bāṣpam parisāntvya ca asakṛt
saḥ lakṣmaṇam rāghavavaṃśavardhanaḥ
uvāca pitrye vacane vyavasthitam
nibodha mām eṣaḥ hi saumya satpathaḥ
36. saḥ rāghavavaṃśavardhanaḥ bāṣpam
vimṛjya ca asakṛt parisāntvya pitrye
vacane vyavasthitam lakṣmaṇam uvāca
saumya mām nibodha hi eṣaḥ satpathaḥ
36. Having wiped away his tears and repeatedly comforted Lakshmana, who was steadfast in his father's command, Rama, the enhancer of the Raghu lineage, said: "O gentle one, understand me, for this is indeed the righteous path (dharma)."