Skip to content
אתר זה לא תומך בגרסאות ישנות של אינטרנט אקספלורר
מומלץ להשתמש בדפדפן גוגל כרום או פיירפוקס מוזילה
(או באינטרנט אקספלורר / edge עדכני)
Enjoy Learning Sanskrit tips, tools, resources and more...

वाल्मीकि-रामायणम्       vālmīki-rāmāyaṇam - book-6, chapter-100

Use the following checkboxes to set the display options for this chapter (You can also control the display of each verse separately):
what would you like to see in each verse:
ते रावणवधं दृष्ट्वा देवगन्धर्वदानवाः ।
जग्मुस्तैस्तैर्विमानैः स्वैः कथयन्तः शुभाः कथाः ॥१॥
1. te rāvaṇavadhaṃ dṛṣṭvā devagandharvadānavāḥ ,
jagmustaistairvimānaiḥ svaiḥ kathayantaḥ śubhāḥ kathāḥ.
1. te rāvaṇavadham dṛṣṭvā devagandharvadānavāḥ jagmuḥ
taiḥ taiḥ vimānaiḥ svaiḥ kathayantaḥ śubhāḥ kathāḥ
1. devagandharvadānavāḥ te rāvaṇavadham dṛṣṭvā svaiḥ
taiḥ taiḥ vimānaiḥ śubhāḥ kathāḥ kathayantaḥ jagmuḥ
1. The gods, gandharvas, and dānavas, having witnessed the slaying of Rāvaṇa, departed in their own respective aerial chariots, narrating auspicious stories.
रावणस्य वधं घोरं राघवस्य पराक्रमम् ।
सुयुद्धं वानराणां च सुग्रीवस्य च मन्त्रितम् ॥२॥
2. rāvaṇasya vadhaṃ ghoraṃ rāghavasya parākramam ,
suyuddhaṃ vānarāṇāṃ ca sugrīvasya ca mantritam.
2. rāvaṇasya vadham ghoram rāghavasya parākramam
suyuddham vānarāṇām ca sugrīvasya ca mantritam
2. rāvaṇasya ghoram vadham rāghavasya parākramam vānarāṇām
ca suyuddham sugrīvasya ca mantritam (kathayantaḥ)
2. (They were narrating) Rāvaṇa's dreadful slaying, Rāghava's prowess, the splendid battle of the Vanaras, and Sugrīva's strategizing.
अनुरागं च वीर्यं च सौमित्रेर्लक्ष्मणस्य च ।
कथयन्तो महाभागा जग्मुर्हृष्टा यथागतम् ॥३॥
3. anurāgaṃ ca vīryaṃ ca saumitrerlakṣmaṇasya ca ,
kathayanto mahābhāgā jagmurhṛṣṭā yathāgatam.
3. anurāgam ca vīryam ca saumitreḥ lakṣmaṇasya ca
kathayantaḥ mahābhāgāḥ jagmuḥ hṛṣṭāḥ yathāgatam
3. mahābhāgāḥ (te) saumitreḥ lakṣmaṇasya ca anurāgam
ca vīryam ca kathayantaḥ hṛṣṭāḥ yathāgatam jagmuḥ
3. And narrating the devotion and prowess of Saumitri Lakshmana, those highly esteemed beings departed, overjoyed, to where they had come from.
राघवस्तु रथं दिव्यमिन्द्रदत्तं शिखिप्रभम् ।
अनुज्ञाय महाभागो मातलिं प्रत्यपूजयत् ॥४॥
4. rāghavastu rathaṃ divyamindradattaṃ śikhiprabham ,
anujñāya mahābhāgo mātaliṃ pratyapūjayat.
4. rāghavaḥ tu ratham divyam indradattam śikhiprabham
anujñāya mahābhāgaḥ mātaliṃ pratyapūjayat
4. tu mahābhāgaḥ rāghavaḥ indradattam śikhiprabham
divyam ratham mātaliṃ anujñāya pratyapūjayat
4. But the greatly revered Rāghava, having dismissed Mātali, then honored him in return for the divine chariot, which was given by Indra and shone like fire.
राघवेणाभ्यनुज्ञातो मातलिः शक्रसारथिः ।
दिव्यं तं रथमास्थाय दिवमेवारुरोह सः ॥५॥
5. rāghaveṇābhyanujñāto mātaliḥ śakrasārathiḥ ,
divyaṃ taṃ rathamāsthāya divamevāruroha saḥ.
5. rāghaveṇa abhyanujñātaḥ mātaliḥ śakrasārathiḥ
divyam tam ratham āsthāya divam eva ārūroha saḥ
5. saḥ mātaliḥ śakrasārathiḥ rāghaveṇa abhyanujñātaḥ
divyam tam ratham āsthāya divam eva ārūroha
5. Granted permission by Rāghava (Rāma), Mātali, the charioteer of Indra, mounted that divine chariot and ascended to the sky.
तस्मिंस्तु दिवमारूढे सुरसारथिसत्तमे ।
राघवः परमप्रीतः सुग्रीवं परिषस्वजे ॥६॥
6. tasmiṃstu divamārūḍhe surasārathisattame ,
rāghavaḥ paramaprītaḥ sugrīvaṃ pariṣasvaje.
6. tasmin tu divam ārūḍhe surasārathisattame
rāghavaḥ paramaprītaḥ sugrīvam pariṣasvaje
6. surasārathisattame tasmin divam ārūḍhe tu
rāghavaḥ paramaprītaḥ sugrīvam pariṣasvaje
6. When that foremost of divine charioteers (Mātali) had ascended to the sky, Rāghava (Rāma) was extremely pleased and embraced Sugrīva.
परिष्वज्य च सुग्रीवं लक्ष्मणेनाभिवादितः ।
पूज्यमानो हरिश्रेष्ठैराजगाम बलालयम् ॥७॥
7. pariṣvajya ca sugrīvaṃ lakṣmaṇenābhivāditaḥ ,
pūjyamāno hariśreṣṭhairājagāma balālayam.
7. pariṣvajya ca sugrīvam lakṣmaṇena abhivāditaḥ
pūjyamānaḥ hariśreṣṭhaiḥ ājagāma balālayam
7. ca sugrīvam pariṣvajya lakṣmaṇena abhivāditaḥ
hariśreṣṭhaiḥ pūjyamānaḥ balālayam ājagāma
7. And having embraced Sugrīva, Rāma, who was greeted by Lakṣmaṇa and honored by the foremost of the Vānaras (hariśreṣṭhas), returned to the army's camp.
अब्रवीच्च तदा रामः समीपपरिवर्तिनम् ।
सौमित्रिं सत्त्वसंपन्नं लक्ष्मणं दीप्ततेजसं ॥८॥
8. abravīcca tadā rāmaḥ samīpaparivartinam ,
saumitriṃ sattvasaṃpannaṃ lakṣmaṇaṃ dīptatejasaṃ.
8. abravīt ca tadā rāmaḥ samīpaparivartinam
saumitrim sattvasampannam lakṣmaṇam dīptatejasam
8. ca tadā rāmaḥ samīpaparivartinam sattvasampannam
dīptatejasam saumitrim lakṣmaṇam abravīt
8. And then Rāma spoke to Lakṣmaṇa, Saumitri (son of Sumitrā), who was standing nearby, endowed with great courage (sattva), and possessing radiant splendor.
विभीषणमिमं सौम्य लङ्कायामभिषेचय ।
अनुरक्तं च भक्तं च मम चैवोपकारिणम् ॥९॥
9. vibhīṣaṇamimaṃ saumya laṅkāyāmabhiṣecaya ,
anuraktaṃ ca bhaktaṃ ca mama caivopakāriṇam.
9. vibhīṣaṇam imam saumya laṅkāyām abhiṣecaya
anuraktam ca bhaktam ca mama ca eva upakāriṇam
9. saumya imam vibhīṣaṇam laṅkāyām abhiṣecaya
anuraktam ca bhaktam ca mama ca eva upakāriṇam
9. O gentle one, anoint this Vibhishana in Lanka. He is devoted, a faithful (bhakta) follower, and indeed my helper.
एष मे परमः कामो यदिमं रावणानुजम् ।
लङ्कायां सौम्य पश्येयमभिषिक्तं विभीषणम् ॥१०॥
10. eṣa me paramaḥ kāmo yadimaṃ rāvaṇānujam ,
laṅkāyāṃ saumya paśyeyamabhiṣiktaṃ vibhīṣaṇam.
10. eṣaḥ me paramaḥ kāmaḥ yat imam rāvaṇānujam
laṅkāyām saumya paśyeyam abhiṣiktam vibhīṣaṇam
10. saumya,
eṣaḥ me paramaḥ kāmaḥ yat imam rāvaṇānujam vibhīṣaṇam abhiṣiktam laṅkāyām paśyeyam
10. O gentle one, this is my greatest desire: that I may see this Vibhishana, Ravana's younger brother, consecrated in Lanka.
एवमुक्तस्तु सौमित्री राघवेण महात्मना ।
तथेत्युक्त्वा तु संहृष्टः सौवर्णं घटमाददे ॥११॥
11. evamuktastu saumitrī rāghaveṇa mahātmanā ,
tathetyuktvā tu saṃhṛṣṭaḥ sauvarṇaṃ ghaṭamādade.
11. evam uktaḥ tu saumitrī rāghaveṇa mahātmanā tathā
iti uktvā tu saṃhṛṣṭaḥ sauvarṇam ghaṭam ādade
11. rāghaveṇa mahātmanā evam uktaḥ tu saumitrī tathā
iti uktvā tu saṃhṛṣṭaḥ sauvarṇam ghaṭam ādade
11. Thus addressed by Raghava (Rama), the great-souled one, Saumitri (Lakshmana), having said, 'So be it,' became greatly delighted and took up a golden pot.
घटेन तेन सौमित्रिरभ्यषिञ्चद्विभीषणम् ।
लङ्कायां रक्षसां मध्ये राजानं रामशासनात् ॥१२॥
12. ghaṭena tena saumitrirabhyaṣiñcadvibhīṣaṇam ,
laṅkāyāṃ rakṣasāṃ madhye rājānaṃ rāmaśāsanāt.
12. ghaṭena tena saumitriḥ abhyasiñcat vibhīṣaṇam
laṅkāyām rakṣasām madhye rājānam rāmaśāsanāt
12. rāmaśāsanāt saumitriḥ tena ghaṭena vibhīṣaṇam
rājānam laṅkāyām rakṣasām madhye abhyasiñcat
12. By Rama's command, Saumitri (Lakshmana) consecrated Vibhishana as king, with that pot, in Lanka amidst the rakshasas.
अभ्यषिञ्चत् स धर्मात्मा शुद्धात्मानं विभीषणम् ।
तस्यामात्या जहृषिरे भक्ता ये चास्य राक्षसाः ॥१३॥
13. abhyaṣiñcat sa dharmātmā śuddhātmānaṃ vibhīṣaṇam ,
tasyāmātyā jahṛṣire bhaktā ye cāsya rākṣasāḥ.
13. abhyaṣiñcat sa dharmātmā śuddhātmānam vibhīṣaṇam
tasya amātyāḥ jahṛṣire bhaktāḥ ye ca asya rākṣasāḥ
13. sa dharmātmā śuddhātmānam vibhīṣaṇam abhyaṣiñcat.
tasya amātyāḥ ca ye asya bhaktāḥ rākṣasāḥ jahṛṣire.
13. The righteous (dharma) one consecrated the pure-souled (ātman) Vibhīṣaṇa. His ministers and those rākṣasas who were devoted to him rejoiced.
दृष्ट्वाभिषिक्तं लङ्कायां राक्षसेन्द्रं विभीषणम् ।
राघवः परमां प्रीतिं जगाम सहलक्ष्मणः ॥१४॥
14. dṛṣṭvābhiṣiktaṃ laṅkāyāṃ rākṣasendraṃ vibhīṣaṇam ,
rāghavaḥ paramāṃ prītiṃ jagāma sahalakṣmaṇaḥ.
14. dṛṣṭvā abhiṣiktam laṅkāyām rākṣasendram vibhīṣaṇam
rāghavaḥ paramām prītim jagāma saha-lakṣmaṇaḥ
14. laṅkāyām abhiṣiktam rākṣasendram vibhīṣaṇam dṛṣṭvā,
rāghavaḥ saha-lakṣmaṇaḥ paramām prītim jagāma.
14. Seeing Vibhīṣaṇa, the king of the rākṣasas, consecrated in Laṅkā, Rāghava (Rāma) experienced supreme joy with Lakṣmaṇa.
स तद् राज्यं महत् प्राप्य रामदत्तं विभीषणः ।
प्रकृतीः सान्त्वयित्वा च ततो राममुपागमत् ॥१५॥
15. sa tad rājyaṃ mahat prāpya rāmadattaṃ vibhīṣaṇaḥ ,
prakṛtīḥ sāntvayitvā ca tato rāmamupāgamat.
15. sa tat rājyam mahat prāpya rāma-dattam vibhīṣaṇaḥ
prakṛtīḥ sāntvayitvā ca tataḥ rāmam upāgamat
15. vibhīṣaṇaḥ sa rāma-dattam tat mahat rājyam prāpya,
ca prakṛtīḥ sāntvayitvā,
tataḥ rāmam upāgamat.
15. Vibhīṣaṇa, having acquired that great kingdom bestowed by Rāma, and having comforted the subjects (prakṛti), then approached Rāma.
अक्षतान्मोदकांल् लाजान्दिव्याः सुमनसस्तथा ।
आजह्रुरथ संहृष्टाः पौरास्तस्मै निशाचराः ॥१६॥
16. akṣatānmodakāṃl lājāndivyāḥ sumanasastathā ,
ājahruratha saṃhṛṣṭāḥ paurāstasmai niśācarāḥ.
16. akṣatān modakān lājān divyāḥ sumanasaḥ tathā
ājahruḥ atha saṃhṛṣṭāḥ paurāḥ tasmai niśācarāḥ
16. atha saṃhṛṣṭāḥ paurāḥ ca niśācarāḥ akṣatān modakān lājān tathā divyāḥ sumanasaḥ tasmai ājahruḥ.
16. Then, the greatly delighted citizens and the rākṣasas brought to him unbroken rice grains, sweets, parched grains, and divine flowers.
स तान् गृहीत्वा दुर्धर्षो राघवाय न्यवेदयत् ।
मङ्गल्यं मङ्गलं सर्वं लक्ष्मणाय च वीर्यवान् ॥१७॥
17. sa tān gṛhītvā durdharṣo rāghavāya nyavedayat ,
maṅgalyaṃ maṅgalaṃ sarvaṃ lakṣmaṇāya ca vīryavān.
17. saḥ tān gṛhītvā durdharṣaḥ rāghavāya nyavedayat
mangalyam mangalam sarvam lakṣmaṇāya ca vīryavān
17. saḥ durdharṣaḥ vīryavān tān gṛhītvā mangalyam
mangalam sarvam rāghavāya lakṣmaṇāya ca nyavedayat
17. That formidable and powerful one, having taken them, presented all the auspicious and propitious items to Rāghava (Rāma) and Lakṣmaṇa.
कृतकार्यं समृद्धार्थं दृष्ट्वा रामो विभीषणम् ।
प्रतिजग्राह तत् सर्वं तस्यैव प्रियकाम्यया ॥१८॥
18. kṛtakāryaṃ samṛddhārthaṃ dṛṣṭvā rāmo vibhīṣaṇam ,
pratijagrāha tat sarvaṃ tasyaiva priyakāmyayā.
18. kṛtakāryam samṛddhārtham dṛṣṭvā rāmaḥ vibhīṣaṇam
pratijagrāha tat sarvam tasya eva priyakāmyayā
18. rāmaḥ kṛtakāryam samṛddhārtham vibhīṣaṇam dṛṣṭvā
tasya eva priyakāmyayā tat sarvam pratijagrāha
18. Seeing Vibhīṣaṇa, who had accomplished his task and whose purpose was fulfilled, Rāma accepted all of that (offering) from him, indeed, out of a desire for his well-being.
ततः शैलोपमं वीरं प्राञ्जलिं पार्श्वतः स्थितम् ।
अब्रवीद् राघवो वाक्यं हनूमन्तं प्लवंगमम् ॥१९॥
19. tataḥ śailopamaṃ vīraṃ prāñjaliṃ pārśvataḥ sthitam ,
abravīd rāghavo vākyaṃ hanūmantaṃ plavaṃgamam.
19. tataḥ śailopamam vīram prāñjalim pārśvataḥ sthitam
abravīt rāghavaḥ vākyam hanūmantam plavaṅgamam
19. tataḥ rāghavaḥ śailopamam vīram prāñjalim pārśvataḥ
sthitam plavaṅgamam hanūmantam vākyam abravīt
19. Then, Rāghava (Rāma) spoke a statement to Hanumān, the monkey (plavaṅgamam), who was standing at his side with folded hands, heroic and mountain-like.
अनुमान्य महाराजमिमं सौम्य विभीषणम् ।
प्रविश्य रावणगृहं विनयेनोपसृत्य च ॥२०॥
20. anumānya mahārājamimaṃ saumya vibhīṣaṇam ,
praviśya rāvaṇagṛhaṃ vinayenopasṛtya ca.
20. anumānya mahārājam imam saumya vibhīṣaṇam
praviśya rāvaṇagṛham vinayena upasṛtya ca
20. imam saumya mahārājam vibhīṣaṇam anumānya,
rāvaṇagṛham praviśya,
ca vinayena upasṛtya
20. Having obtained permission from this gentle great king (Vibhīṣaṇa), and having entered Rāvaṇa's palace, and having approached (him) with humility...
वैदेह्या मां कुशलिनं ससुग्रीवं सलक्ष्मणम् ।
आचक्ष्व जयतां श्रेष्ठ रावणं च मया हतम् ॥२१॥
21. vaidehyā māṃ kuśalinaṃ sasugrīvaṃ salakṣmaṇam ,
ācakṣva jayatāṃ śreṣṭha rāvaṇaṃ ca mayā hatam.
21. vaidehyā mām kuśalinam sasugrīvam salakṣmaṇam
ācakṣva jayatām śreṣṭha rāvaṇam ca mayā hatam
21. Oh best among victors, inform Vaidehī (Sita) that I, along with Sugrīva and Lakṣmaṇa, am well. Also, tell her that Rāvaṇa has been slain by me.
प्रियमेतदुदाहृत्य मैथिल्यास्त्वं हरीश्वर ।
प्रतिगृह्य च संदेशमुपावर्तितुमर्हसि ॥२२॥
22. priyametadudāhṛtya maithilyāstvaṃ harīśvara ,
pratigṛhya ca saṃdeśamupāvartitumarhasi.
22. priyam etat udāhṛtya maithilyāḥ tvam harīśvara
pratigṛhya ca saṃdeśam upāvartitum arhasi
22. O lord of monkeys (Harīśvara), after delivering this pleasant news to Maithilī (Sita), and having received her message, you should then return.