Skip to content
אתר זה לא תומך בגרסאות ישנות של אינטרנט אקספלורר
מומלץ להשתמש בדפדפן גוגל כרום או פיירפוקס מוזילה
(או באינטרנט אקספלורר / edge עדכני)
Enjoy Learning Sanskrit tips, tools, resources and more...

वाल्मीकि-रामायणम्       vālmīki-rāmāyaṇam - book-7, chapter-54

Use the following checkboxes to set the display options for this chapter (You can also control the display of each verse separately):
what would you like to see in each verse:
तथोक्ते तानृषीन् रामः प्रत्युवाच कृताञ्जलिः ।
किमाहारः किमाचारो लवणः क्व च वर्तते ॥१॥
1. tathokte tānṛṣīn rāmaḥ pratyuvāca kṛtāñjaliḥ ,
kimāhāraḥ kimācāro lavaṇaḥ kva ca vartate.
1. tathā ukte tān ṛṣīn rāmaḥ pratyuvāca kṛta añjaliḥ
kim āhāraḥ kim ācāraḥ lavaṇaḥ kva ca vartate
1. When this was said, Rāma, with folded hands (kṛtāñjali), replied to those sages: 'What is his food? What is his conduct? And where does Lavaṇa reside?'
राघवस्य वचः श्रुत्वा ऋषयः सर्व एव ते ।
ततो निवेदयामासुर्लवणो ववृधे यथा ॥२॥
2. rāghavasya vacaḥ śrutvā ṛṣayaḥ sarva eva te ,
tato nivedayāmāsurlavaṇo vavṛdhe yathā.
2. rāghavasya vacaḥ śrutvā ṛṣayaḥ sarve eva te
tataḥ nivedayāmāsuḥ lavaṇaḥ vavṛdhe yathā
2. Having heard the words of Rāghava (Rāma), all those sages then reported how Lavaṇa grew powerful.
आहारः सर्वसत्त्वानि विशेषेण च तापसाः ।
आचारो रौद्रता नित्यं वासो मधुवने सदा ॥३॥
3. āhāraḥ sarvasattvāni viśeṣeṇa ca tāpasāḥ ,
ācāro raudratā nityaṃ vāso madhuvane sadā.
3. āhāraḥ sarvasattvāni viśeṣeṇa ca tāpasāḥ
ācāraḥ raudratā nityam vāsaḥ madhuvane sadā
3. His food consists of all living beings, especially ascetics. His conduct (ācāra) is always fierceness, and his dwelling is forever in the Madhuvana forest.
हत्वा दशसहस्राणि सिंहव्याघ्रमृगद्विपान् ।
मानुषांश्चैव कुरुते नित्यमाहारमाह्निकम् ॥४॥
4. hatvā daśasahasrāṇi siṃhavyāghramṛgadvipān ,
mānuṣāṃścaiva kurute nityamāhāramāhnikam.
4. hatvā daśasahasrāṇi siṃhavyāghramṛgadvipān
mānuṣān ca eva kurute nityam āhāram āhnikam
4. hatvā daśasahasrāṇi siṃhavyāghramṛgadvipān
mānuṣān ca eva nityam āhāram āhnikam kurute
4. Having killed tens of thousands of lions, tigers, deer, and elephants, and also humans, he constantly makes them his daily sustenance.
ततो ऽपराणि सत्त्वानि खादते स महाबलः ।
संहारे समनुप्राप्ते व्यादितास्य इवान्तकः ॥५॥
5. tato'parāṇi sattvāni khādate sa mahābalaḥ ,
saṃhāre samanuprāpte vyāditāsya ivāntakaḥ.
5. tataḥ aparāṇi sattvāni khādate saḥ mahābalaḥ
saṃhāre samanuprāpte vyāditāsyaḥ iva antakaḥ
5. tataḥ saḥ mahābalaḥ samanuprāpte saṃhāre
vyāditāsyaḥ antakaḥ iva aparāṇi sattvāni khādate
5. Then, that mighty one devours other creatures, just like Death (Antaka) with his mouth gaping open when the cosmic dissolution (saṃhāra) has arrived.
तच्छ्रुत्वा राघवो वाक्यमुवाच स महामुनीन् ।
घातयिष्यामि तद् रक्षो व्यपगच्छतु वो भयम् ॥६॥
6. tacchrutvā rāghavo vākyamuvāca sa mahāmunīn ,
ghātayiṣyāmi tad rakṣo vyapagacchatu vo bhayam.
6. tat śrutvā rāghavaḥ vākyam uvāca saḥ mahāmunīn
ghātayiṣyāmi tat rakṣaḥ vyapagacchatu vaḥ bhayam
6. tat śrutvā rāghavaḥ saḥ mahāmunīn vākyam uvāca
ghātayiṣyāmi tat rakṣaḥ vaḥ bhayam vyapagacchatu
6. Having heard that, Rāghava (Rāma) spoke to those great sages, saying: "I will kill that demon (rakṣa); let your fear depart."
तथा तेषां प्रतिज्ञाय मुनीनामुग्रतेजसाम् ।
स भ्रातॄन् सहितान् सर्वानुवाच रघुनन्दनः ॥७॥
7. tathā teṣāṃ pratijñāya munīnāmugratejasām ,
sa bhrātṝn sahitān sarvānuvāca raghunandanaḥ.
7. tathā teṣām pratijñāya munīnām ugratejasām
saḥ bhrātṝn sahitān sarvān uvāca raghunandanaḥ
7. tathā ugratejasām teṣām munīnām pratijñāya
saḥ raghunandanaḥ sarvān sahitān bhrātṝn uvāca
7. Thus, having promised to those mighty sages, Rāma, the delight of the Raghus (raghunandana), spoke to all his accompanying brothers.
को हन्ता लवणं वीराः कस्यांशः स विधीयताम् ।
भरतस्य महाबाहोः शत्रुघ्नस्याथ वा पुनः ॥८॥
8. ko hantā lavaṇaṃ vīrāḥ kasyāṃśaḥ sa vidhīyatām ,
bharatasya mahābāhoḥ śatrughnasyātha vā punaḥ.
8. kaḥ hantā lavaṇam vīrāḥ kasya aṃśaḥ saḥ vidhīyatām
bharatasya mahābāhoḥ śatrughnasya atha vā punaḥ
8. vīrāḥ,
kaḥ lavaṇam hantā? kasya saḥ aṃśaḥ vidhīyatām? mahābāhoḥ bharatasya atha vā śatrughnasya punaḥ?
8. O heroes, who will slay Lavaṇa? To whom should that task be assigned? Should it be to the mighty-armed Bharata, or again, to Śatrughna?
राघवेणैवमुक्तस्तु भरतो वाक्यमब्रवीत् ।
अहमेनं वधिष्यामि ममांशः स विधीयताम् ॥९॥
9. rāghaveṇaivamuktastu bharato vākyamabravīt ,
ahamenaṃ vadhiṣyāmi mamāṃśaḥ sa vidhīyatām.
9. rāghaveṇa eva uktaḥ tu bharataḥ vākyam abravīt
aham enam vadhiṣyāmi mama aṃśaḥ saḥ vidhīyatām
9. rāghaveṇa eva uktaḥ tu bharataḥ vākyam abravīt (iti) aham enam vadhiṣyāmi; mama saḥ aṃśaḥ vidhīyatām.
9. When Rāghava spoke thus, Bharata replied, "I shall kill him; let that task be assigned to me."
भरतस्य वचः श्रुत्वा शौर्यवीर्यसमन्वितम् ।
लक्ष्मणावरजस्तस्थौ हित्वा सौवर्णमासनम् ॥१०॥
10. bharatasya vacaḥ śrutvā śauryavīryasamanvitam ,
lakṣmaṇāvarajastasthau hitvā sauvarṇamāsanam.
10. bharatasya vacaḥ śrutvā śauryavīryasamanvitam
lakṣmaṇāvarajaḥ tasthau hitvā sauvarṇam āsanam
10. śauryavīryasamanvitam bharatasya vacaḥ śrutvā lakṣmaṇāvarajaḥ sauvarṇam āsanam hitvā tasthau.
10. Upon hearing Bharata's words, which were imbued with courage and might, Lakṣmaṇa's younger brother (Śatrughna) rose from his golden seat.
शत्रुघ्नस्त्वब्रवीद्वाक्यं प्रणिपत्य नराधिपम् ।
कृतकर्मा महाबाहुर्मध्यमो रघुनन्दनः ॥११॥
11. śatrughnastvabravīdvākyaṃ praṇipatya narādhipam ,
kṛtakarmā mahābāhurmadhyamo raghunandanaḥ.
11. śatrughnaḥ tu abravīt vākyam praṇipatya narādhipam
kṛtakarmā mahābāhuḥ madhyamaḥ raghunandanaḥ
11. narādhipam praṇipatya śatrughnaḥ tu vākyam abravīt (iti) kṛtakarmā mahābāhuḥ madhyamaḥ raghunandanaḥ (asti).
11. Bowing down to the king, Śatrughna then spoke these words: 'The mighty-armed Bharata, the middle scion of Raghu, has already accomplished great deeds.'
आर्येण हि पुरा शून्या अयोध्या रक्षिता पुरी ।
संतापं हृदये कृत्वा आर्यस्यागमनं प्रति ॥१२॥
12. āryeṇa hi purā śūnyā ayodhyā rakṣitā purī ,
saṃtāpaṃ hṛdaye kṛtvā āryasyāgamanaṃ prati.
12. āryeṇa hi purā śūnyā ayodhyā rakṣitā purī
saṃtāpaṃ hṛdaye kṛtvā āryasya āgamanaṃ prati
12. Indeed, the deserted city of Ayodhya was formerly protected by Bharata, who, with anguish in his heart, awaited the return of Rama.
दुःखानि च बहूनीह अनुभूतानि पार्थिव ।
शयानो दुःखशय्यासु नन्दिग्रामे महात्मना ॥१३॥
13. duḥkhāni ca bahūnīha anubhūtāni pārthiva ,
śayāno duḥkhaśayyāsu nandigrāme mahātmanā.
13. duḥkhāni ca bahūni iha anubhūtāni pārthiva
śayānaḥ duḥkhaśayyāsu nandigrāme mahātmanā
13. And many hardships were experienced here, O king, by the noble Bharata, who lay on beds of austerity in Nandigrama.
फलमूलाशनो भूत्वा जटाचीरधरस्तथा ।
अनुभूयेदृशं दुःखमेष राघवनन्दनः ।
प्रेष्ये मयि स्थिते राजन्न भूयः क्लेशमाप्नुयात् ॥१४॥
14. phalamūlāśano bhūtvā jaṭācīradharastathā ,
anubhūyedṛśaṃ duḥkhameṣa rāghavanandanaḥ ,
preṣye mayi sthite rājanna bhūyaḥ kleśamāpnuyāt.
14. phalamūlāśanaḥ bhūtvā jaṭācīradharaḥ
tathā anubhūya īdṛśaṃ duḥkhaṃ
eṣaḥ rāghavanandanaḥ preṣye mayi
sthite rājan na bhūyaḥ kleśaṃ āpnuyāt
14. Having subsisted on fruits and roots and worn matted hair and bark garments, this descendant of Raghu (Bharata) has experienced such profound suffering. O king, while I stand here as his loyal servant, he should not again endure any further distress.
तथा ब्रुवति शत्रुघ्ने राघवः पुनरब्रवीत् ।
एवं भवतु काकुत्स्थ क्रियतां मम शासनम् ॥१५॥
15. tathā bruvati śatrughne rāghavaḥ punarabravīt ,
evaṃ bhavatu kākutstha kriyatāṃ mama śāsanam.
15. tathā bruvati śatrughne rāghavaḥ punaḥ abravīt
evaṃ bhavatu kākutstha kriyatāṃ mama śāsanam
15. As Shatrughna spoke thus, Rama replied again: 'So be it, O descendant of Kakutstha (Shatrughna). Let my command be carried out.'
राज्ये त्वामभिषेक्ष्यामि मधोस्तु नगरे शुभे ।
निवेशय महाबाहो भरतं यद्यवेक्षसे ॥१६॥
16. rājye tvāmabhiṣekṣyāmi madhostu nagare śubhe ,
niveśaya mahābāho bharataṃ yadyavekṣase.
16. rājye tvām abhiṣekṣyāmi madhoḥ tu nagare
śubhe niveśaya mahābāho bharatam yadi avekṣase
16. mahābāho tvām madhoḥ śubhe nagare rājye
abhiṣekṣyāmi yadi avekṣase bharatam niveśaya
16. O mighty-armed one, I will enthrone you in the auspicious city of Madhu. If you deem it proper, establish Bharata there.
शूरस्त्वं कृतविद्यश्च समर्थः संनिवेशने ।
नगरं मधुना जुष्टं तथा जनपदाञ् शुभान् ॥१७॥
17. śūrastvaṃ kṛtavidyaśca samarthaḥ saṃniveśane ,
nagaraṃ madhunā juṣṭaṃ tathā janapadāñ śubhān.
17. śūraḥ tvam kṛtavidyaḥ ca samarthaḥ saṃniveśane
nagaram madhunā juṣṭam tathā janapadān śubhān
17. tvam śūraḥ kṛtavidyaḥ ca saṃniveśane samarthaḥ
madhunā juṣṭam nagaram tathā śubhān janapadān
17. You are brave, accomplished in knowledge, and capable of establishing the city formerly inhabited by Madhu, as well as the auspicious territories.
यो हि वंशं समुत्पाट्य पार्थिवस्य पुनः क्षये ।
न विधत्ते नृपं तत्र नरकं स निगच्छति ॥१८॥
18. yo hi vaṃśaṃ samutpāṭya pārthivasya punaḥ kṣaye ,
na vidhatte nṛpaṃ tatra narakaṃ sa nigacchati.
18. yaḥ hi vaṃśam samutpāṭya pārthivasya punaḥ kṣaye
na vidhatte nṛpam tatra narakam saḥ nigacchati
18. yaḥ hi pārthivasya vaṃśam samutpāṭya punaḥ kṣaye tatra nṛpam na vidhatte,
saḥ narakam nigacchati
18. Indeed, whoever completely uproots the lineage of a king and does not re-establish a ruler there after its destruction, he goes to hell (naraka).
स त्वं हत्वा मधुसुतं लवणं पापनिश्चयम् ।
राज्यं प्रशाधि धर्मेण वाक्यं मे यद्यवेक्षसे ॥१९॥
19. sa tvaṃ hatvā madhusutaṃ lavaṇaṃ pāpaniścayam ,
rājyaṃ praśādhi dharmeṇa vākyaṃ me yadyavekṣase.
19. saḥ tvam hatvā madhusutam lavaṇam pāpaniścayam
rājyam praśādhi dharmeṇa vākyam me yadi avekṣase
19. saḥ tvam pāpaniścayam madhusutam lavaṇam hatvā
dharmeṇa rājyam praśādhi yadi me vākyam avekṣase
19. Therefore, you, having killed Lavana, the son of Madhu, who is evil-minded, should govern the kingdom in accordance with natural law (dharma), if you heed my instruction.
उत्तरं च न वक्तव्यं शूर वाक्यान्तरे मम ।
बालेन पूर्वजस्याज्ञा कर्तव्या नात्र संशयः ॥२०॥
20. uttaraṃ ca na vaktavyaṃ śūra vākyāntare mama ,
bālena pūrvajasyājñā kartavyā nātra saṃśayaḥ.
20. uttaram ca na vaktavyam śūra vākya-antare mama |
bālena pūrvajasya ājñā kartavyā na atra saṃśayaḥ
20. śūra,
mama vākyāntare uttaram ca na vaktavyam bālena pūrvajasya ājñā kartavyā atra saṃśayaḥ na
20. O hero, no retort should be uttered to me while I am speaking. The command of an elder must certainly be carried out by a younger one; there is no doubt about this.
अभिषेकं च काकुत्स्थ प्रतीच्छस्व मयोद्यतम् ।
वसिष्ठप्रमुखैर्विप्रैर्विधिमन्त्रपुरस्कृतम् ॥२१॥
21. abhiṣekaṃ ca kākutstha pratīcchasva mayodyatam ,
vasiṣṭhapramukhairviprairvidhimantrapuraskṛtam.
21. abhiṣekam ca kākutstha pratīcchasva mayā udyatam |
vasiṣṭha-pramukhaiḥ vipraiḥ vidhi-mantra-puraskṛtam
21. kākutstha,
mayā udyatam,
vasiṣṭha-pramukhaiḥ vipraiḥ vidhi-mantra-puraskṛtam abhiṣekam ca pratīcchasva
21. And accept, O Kākutstha (Rāma), the consecration prepared by me, which is conducted by Brahmins headed by Vasiṣṭha, accompanied by proper rites and sacred incantations (mantra).