Skip to content
אתר זה לא תומך בגרסאות ישנות של אינטרנט אקספלורר
מומלץ להשתמש בדפדפן גוגל כרום או פיירפוקס מוזילה
(או באינטרנט אקספלורר / edge עדכני)
Enjoy Learning Sanskrit tips, tools, resources and more...

वाल्मीकि-रामायणम्       vālmīki-rāmāyaṇam - book-4, chapter-60

Use the following checkboxes to set the display options for this chapter (You can also control the display of each verse separately):
what would you like to see in each verse:
ततस्तद्दारुणं कर्म दुष्करं साहसात् कृतम् ।
आचचक्षे मुनेः सर्वं सूर्यानुगमनं तथा ॥१॥
1. tatastaddāruṇaṃ karma duṣkaraṃ sāhasāt kṛtam ,
ācacakṣe muneḥ sarvaṃ sūryānugamanaṃ tathā.
1. tataḥ tat dāruṇam karma duṣkaram sāhasāt kṛtam
ācacackṣe muneḥ sarvam sūrya-anugamanam tathā
1. tataḥ dāruṇam duṣkaram sāhasāt kṛtam tat karma
tathā sūrya-anugamanam sarvam muneḥ ācacackṣe
1. Then he recounted to the sage (muni) that terrible deed (karma), which was difficult to accomplish and performed out of rashness, along with his pursuit of the sun.
भगवन् व्रणयुक्तत्वाल् लज्जया चाकुलेन्द्रियः ।
परिश्रान्तो न शक्नोमि वचनं परिभाषितुम् ॥२॥
2. bhagavan vraṇayuktatvāl lajjayā cākulendriyaḥ ,
pariśrānto na śaknomi vacanaṃ paribhāṣitum.
2. bhagavan vraṇa-yuktatvāt lajjayā ca ākula-indriyaḥ
pariśrāntaḥ na śaknomi vacanam paribhāṣitum
2. bhagavan vraṇa-yuktatvāt ca lajjayā ākula-indriyaḥ
pariśrāntaḥ vacanam paribhāṣitum na śaknomi
2. O revered one, due to my wounds and feeling ashamed, my senses are distraught. I am utterly exhausted and unable to speak.
अहं चैव जटायुश्च संघर्षाद्दर्पमोहितौ ।
आकाशं पतितौ वीरौ जिघासन्तौ पराक्रमम् ॥३॥
3. ahaṃ caiva jaṭāyuśca saṃgharṣāddarpamohitau ,
ākāśaṃ patitau vīrau jighāsantau parākramam.
3. aham ca eva jaṭāyuḥ ca saṃgharṣāt darpa-mohitau
ākāśam patitau vīrau jighāsantau parākramam
3. aham ca eva jaṭāyuḥ ca saṃgharṣāt darpa-mohitau
vīrau ākāśam parākramam jighāsantau patitau
3. I and Jaṭāyu, both heroes, fell from the sky, deluded by pride due to our rivalry, each wishing to overcome the other's prowess.
कैलासशिखरे बद्ध्वा मुनीनामग्रतः पणम् ।
रविः स्यादनुयातव्यो यावदस्तं महागिरिम् ॥४॥
4. kailāsaśikhare baddhvā munīnāmagrataḥ paṇam ,
raviḥ syādanuyātavyo yāvadastaṃ mahāgirim.
4. kailāsaśikhare baddhvā munīnām agrataḥ paṇam
raviḥ syāt anuyātavyaḥ yāvat astam mahāgirim
4. kailāsaśikhare munīnām agrataḥ paṇam baddhvā
raviḥ yāvat mahāgirim astam anuyātavyaḥ syāt
4. Having made a vow before the sages (muni) on the peak of Kailasa, that the sun should be followed until its setting behind the great mountain.
अथावां युगपत् प्राप्तावपश्याव महीतले ।
रथचक्रप्रमाणानि नगराणि पृथक् पृथक् ॥५॥
5. athāvāṃ yugapat prāptāvapaśyāva mahītale ,
rathacakrapramāṇāni nagarāṇi pṛthak pṛthak.
5. atha āvām yugapat prāptau apaśyāva mahītale
rathacakrapramāṇāni nagarāṇi pṛthak pṛthak
5. atha āvām yugapat prāptau mahītale
rathacakrapramāṇāni nagarāṇi pṛthak pṛthak apaśyāva
5. Then, having arrived simultaneously, we two saw, on the surface of the earth, cities, each one the size of chariot wheels, separately.
क्व चिद्वादित्रघोषांश्च ब्रह्मघोषांश्च शुश्रुव ।
गायन्तीश्चाङ्गना बह्वीः पश्यावो रक्तवाससः ॥६॥
6. kva cidvāditraghoṣāṃśca brahmaghoṣāṃśca śuśruva ,
gāyantīścāṅganā bahvīḥ paśyāvo raktavāsasaḥ.
6. kva cit vāditraghoṣān ca brahmaghoṣān ca śuśruva
gāyantīḥ ca aṅganāḥ bahvīḥ paśyāva raktavāsasaḥ
6. kva cit vāditraghoṣān ca brahmaghoṣān ca śuśruva
ca raktavāsasaḥ bahvīḥ gāyantīḥ aṅganāḥ paśyāva
6. Somewhere we heard sounds of musical instruments and sounds of Vedic chanting, and we saw many women in red garments singing.
तूर्णमुत्पत्य चाकाशमादित्यपथमास्थितौ ।
आवामालोकयावस्तद्वनं शाद्वलसंस्थितम् ॥७॥
7. tūrṇamutpatya cākāśamādityapathamāsthitau ,
āvāmālokayāvastadvanaṃ śādvalasaṃsthitam.
7. tūrṇam utpatya ca ākāśam ādityapatham āsthitau
āvām ālokayāva tat vanam śādvalasaṃsthitam
7. ca tūrṇam ākāśam ādityapatham utpatya āsthitau
āvām tat śādvalasaṃsthitam vanam ālokayāva
7. And having quickly flown up to the sky, positioned on the path of the sun, we two beheld that forest situated on green pastures.
उपलैरिव संछन्ना दृश्यते भूः शिलोच्चयैः ।
आपगाभिश्च संवीता सूत्रैरिव वसुंधरा ॥८॥
8. upalairiva saṃchannā dṛśyate bhūḥ śiloccayaiḥ ,
āpagābhiśca saṃvītā sūtrairiva vasuṃdharā.
8. upalaiḥ iva saṃchannā dṛśyate bhūḥ śiloccayaiḥ
āpagābhiḥ ca saṃvītā sūtraiḥ iva vasundharā
8. bhūḥ upalaiḥ śiloccayaiḥ iva saṃchannā
dṛśyate ca āpagābhiḥ sūtraiḥ iva saṃvītā
8. The earth appears covered as if by stones and mountain peaks, and it is encompassed by rivers as if by threads.
हिमवांश्चैव विन्ध्यश्च मेरुश्च सुमहान्नगः ।
भूतले संप्रकाशन्ते नागा इव जलाशये ॥९॥
9. himavāṃścaiva vindhyaśca meruśca sumahānnagaḥ ,
bhūtale saṃprakāśante nāgā iva jalāśaye.
9. himavān ca eva vindhyaḥ ca meruḥ ca sumahān
nagaḥ bhūtale saṃprakāśante nāgā iva jalāśaye
9. himavān ca eva vindhyaḥ ca meruḥ ca sumahān
nagaḥ bhūtale jalāśaye nāgā iva saṃprakāśante
9. The Himalayas, the Vindhya mountain range, and the great Meru mountain shine forth on the earth's surface, just as elephants appear in a body of water.
तीव्रस्वेदश्च खेदश्च भयं चासीत्तदावयोः ।
समाविशत मोहश्च मोहान्मूर्छा च दारुणा ॥१०॥
10. tīvrasvedaśca khedaśca bhayaṃ cāsīttadāvayoḥ ,
samāviśata mohaśca mohānmūrchā ca dāruṇā.
10. tīvrasvedaḥ ca khedaḥ ca bhayaṃ ca āsīt tadā
āvayoḥ samāviśat mohaḥ ca mohāt mūrcchā ca dāruṇā
10. tadā āvayoḥ tīvrasvedaḥ ca khedaḥ ca bhayaṃ ca
āsīt mohaḥ ca samāviśat mohāt ca dāruṇā mūrcchā
10. Then, intense sweating, fatigue, and fear arose in us both. Delusion (moha) enveloped us, and from that delusion (moha) came a terrible faintness.
न दिग्विज्ञायते याम्या नागेन्या न च वारुणी ।
युगान्ते नियतो लोको हतो दग्ध इवाग्निना ॥११॥
11. na digvijñāyate yāmyā nāgenyā na ca vāruṇī ,
yugānte niyato loko hato dagdha ivāgninā.
11. na dik vijñāyate yāmyā na āgneyā na ca vāruṇī
yugānte niyataḥ lokaḥ hataḥ dagdhaḥ iva agninā
11. yāmyā dik na vijñāyate āgneyā na ca vāruṇī na
yugānte niyataḥ lokaḥ agninā dagdhaḥ hataḥ iva
11. The southern, south-eastern, and western directions could not be distinguished. It was as if the world, fated (niyata) for destruction at the end of an eon, had been consumed and burned by fire.
यत्नेन महता भूयो रविः समवलोकितः ।
तुल्यः पृथ्वीप्रमाणेन भास्करः प्रतिभाति नौ ॥१२॥
12. yatnena mahatā bhūyo raviḥ samavalokitaḥ ,
tulyaḥ pṛthvīpramāṇena bhāskaraḥ pratibhāti nau.
12. yatnena mahatā bhūyaḥ raviḥ samavalokitaḥ
tulyaḥ pṛthvīpramāṇena bhāskaraḥ pratibhāti nau
12. raviḥ mahatā yatnena bhūyaḥ samavalokitaḥ
bhāskaraḥ pṛthvīpramāṇena tulyaḥ nau pratibhāti
12. With great effort, the sun (raviḥ) was observed again. The sun (bhāskaraḥ) appears to us to be equal in size to the earth.
जटायुर्मामनापृच्छ्य निपपात महीं ततः ।
तं दृष्ट्वा तूर्णमाकाशादात्मानं मुक्तवानहम् ॥१३॥
13. jaṭāyurmāmanāpṛcchya nipapāta mahīṃ tataḥ ,
taṃ dṛṣṭvā tūrṇamākāśādātmānaṃ muktavānaham.
13. jaṭāyuḥ mām anāpṛcchya nipapāta mahīm tataḥ
tam dṛṣṭvā tūrṇam ākāśāt ātmanam muktavān aham
13. tataḥ jaṭāyuḥ mām anāpṛcchya mahīm nipapāta
aham tam dṛṣṭvā tūrṇam ākāśāt ātmanam muktavān
13. Then, Jaṭāyu fell to the earth without consulting me. Seeing him, I quickly released myself (ātman) from the sky.
पक्षिभ्यां च मया गुप्तो जटायुर्न प्रदह्यत ।
प्रमादात्तत्र निर्दग्धः पतन् वायुपथादहम् ॥१४॥
14. pakṣibhyāṃ ca mayā gupto jaṭāyurna pradahyata ,
pramādāttatra nirdagdhaḥ patan vāyupathādaham.
14. pakṣibhyām ca mayā guptaḥ jaṭāyuḥ na pradahyata
pramādāt tatra nirdagdhaḥ patan vāyupathāt aham
14. jaṭāyuḥ pakṣibhyām ca mayā guptaḥ na pradahyata
aham vāyupathāt patan pramādāt tatra nirdagdhaḥ
14. And Jaṭāyu, protected by two birds and by me, was not consumed by fire. However, I, falling from the path of the wind, was burnt there due to inadvertence.
आशङ्के तं निपतितं जनस्थाने जटायुषम् ।
अहं तु पतितो विन्ध्ये दग्धपक्षो जडीकृतः ॥१५॥
15. āśaṅke taṃ nipatitaṃ janasthāne jaṭāyuṣam ,
ahaṃ tu patito vindhye dagdhapakṣo jaḍīkṛtaḥ.
15. āśaṅke tam nipatitam janasthāne jaṭāyuṣam aham
tu patitaḥ vindhye dagdhapakṣaḥ jaḍīkṛtaḥ
15. (aham) āśaṅke tam jaṭāyuṣam janasthāne nipatitam
aham tu vindhye patitaḥ dagdhapakṣaḥ jaḍīkṛtaḥ
15. I suspect that Jaṭāyu fell in Janasthāna. However, I fell in the Vindhya mountains, with my wings burnt and rendered immobile.
राज्येन हीनो भ्रात्रा च पक्षाभ्यां विक्रमेण च ।
सर्वथा मर्तुमेवेच्छन्पतिष्ये शिखराद्गिरेः ॥१६॥
16. rājyena hīno bhrātrā ca pakṣābhyāṃ vikrameṇa ca ,
sarvathā martumevecchanpatiṣye śikharādgireḥ.
16. rājyena hīnaḥ bhrātrā ca pakṣābhyām vikrameṇa ca
sarvathā martum eva icchan patiṣye śikharāt gireḥ
16. aham rājyena bhrātrā ca pakṣābhyām ca vikrameṇa ca
hīnaḥ sarvathā martum eva icchan gireḥ śikharāt patiṣye
16. Deprived of my kingdom and my brother, and of my two wings and valor, desiring in every way only to die, I shall fall from the mountain peak.