Skip to content
אתר זה לא תומך בגרסאות ישנות של אינטרנט אקספלורר
מומלץ להשתמש בדפדפן גוגל כרום או פיירפוקס מוזילה
(או באינטרנט אקספלורר / edge עדכני)
Enjoy Learning Sanskrit tips, tools, resources and more...

वाल्मीकि-रामायणम्       vālmīki-rāmāyaṇam - book-6, chapter-27

Use the following checkboxes to set the display options for this chapter (You can also control the display of each verse separately):
what would you like to see in each verse:
तत्तु माल्यवतो वाक्यं हितमुक्तं दशाननः ।
न मर्षयति दुष्टात्मा कालस्य वशमागतः ॥१॥
1. tattu mālyavato vākyaṃ hitamuktaṃ daśānanaḥ ,
na marṣayati duṣṭātmā kālasya vaśamāgataḥ.
1. tat tu mālyavataḥ vākyam hitam uktam daśānanaḥ
na marṣayati duṣṭātmā kālasya vaśam āgataḥ
1. tu duṣṭātmā kālasya vaśam āgataḥ daśānanaḥ
mālyavataḥ tat hitam uktam vākyam na marṣayati
1. But the evil-minded Rāvaṇa (daśānana), having come under the sway of fate, did not tolerate that beneficial advice spoken by Mālyavān.
स बद्ध्वा भ्रुकुटिं वक्त्रे क्रोधस्य वशमागतः ।
अमर्षात् परिवृत्ताक्षो माल्यवन्तमथाब्रवीत् ॥२॥
2. sa baddhvā bhrukuṭiṃ vaktre krodhasya vaśamāgataḥ ,
amarṣāt parivṛttākṣo mālyavantamathābravīt.
2. saḥ baddhvā bhrukuṭim vaktre krodhasya vaśam āgataḥ
amarṣāt parivṛttākṣaḥ mālyavantam atha abravīt
2. saḥ vaktre bhrukuṭim baddhvā krodhasya vaśam āgataḥ
amarṣāt parivṛttākṣaḥ atha mālyavantam abravīt
2. Having frowned, he became controlled by anger; with eyes rolling due to indignation, he then addressed Mālyavān.
हितबुद्ध्या यदहितं वचः परुषमुच्यते ।
परपक्षं प्रविश्यैव नैतच्छ्रोत्रगतं मम ॥३॥
3. hitabuddhyā yadahitaṃ vacaḥ paruṣamucyate ,
parapakṣaṃ praviśyaiva naitacchrotragataṃ mama.
3. hita-buddhyā yat ahitam vacaḥ paruṣam ucyate
parapakṣam praviśya eva na etat śrotragatam mama
3. yat ahitam paruṣam vacaḥ hita-buddhyā ucyate
parapakṣam eva praviśya etat mama śrotragatam na
3. Even if harsh and unpleasant words are spoken with a benevolent intention, merely by siding with the opponent, they have not reached my ears (i.e., I have not heeded them).
मानुषं कृपणं राममेकं शाखामृगाश्रयम् ।
समर्थं मन्यसे केन त्यक्तं पित्रा वनालयम् ॥४॥
4. mānuṣaṃ kṛpaṇaṃ rāmamekaṃ śākhāmṛgāśrayam ,
samarthaṃ manyase kena tyaktaṃ pitrā vanālayam.
4. mānuṣam kṛpaṇam rāmam ekam śākhāmṛga-āśrayam
samartham manyase kena tyaktam pitrā vana-ālayam
4. kena tvam pitrā tyaktam vana-ālayam mānuṣam kṛpaṇam
ekam śākhāmṛga-āśrayam rāmam samartham manyase
4. By what reasoning do you consider Rāma, a mere human, pitiable, alone, dependent on monkeys, abandoned by his father, and dwelling in the forest, to be capable?
रक्षसामीश्वरं मां च देवतानां भयंकरम् ।
हीनं मां मन्यसे केन अहीनं सर्वविक्रमैः ॥५॥
5. rakṣasāmīśvaraṃ māṃ ca devatānāṃ bhayaṃkaram ,
hīnaṃ māṃ manyase kena ahīnaṃ sarvavikramaiḥ.
5. rakṣasām īśvaram mām ca devatānām bhayaṅkaram
hīnam mām manyase kena ahīnam sarva-vikramaiḥ
5. kena tvam rakṣasām īśvaram devatānām bhayaṅkaram
sarva-vikramaiḥ ahīnam mām hīnam manyase
5. By what reasoning do you consider me, the lord of the rākṣasas and the terror of the gods, who is not lacking in any valor, to be deficient?
वीरद्वेषेण वा शङ्के पक्षपातेन वा रिपोः ।
त्वयाहं परुषाण्युक्तः परप्रोत्साहनेन वा ॥६॥
6. vīradveṣeṇa vā śaṅke pakṣapātena vā ripoḥ ,
tvayāhaṃ paruṣāṇyuktaḥ paraprotsāhanena vā.
6. vīra-dveṣeṇa vā śaṅke pakṣapātena vā ripoḥ
tvayā aham paruṣāṇi uktaḥ para-protsāhanena vā
6. śaṅke tvayā aham vīra-dveṣeṇa vā ripoḥ
pakṣapātena vā para-protsāhanena vā paruṣāṇi uktaḥ
6. I suspect that you have spoken harsh words to me, either due to your hatred of heroes, or out of partiality towards the enemy, or perhaps motivated by the instigation of others.
प्रभवन्तं पदस्थं हि परुषं को ऽभिधास्यति ।
पण्डितः शास्त्रतत्त्वज्ञो विना प्रोत्साहनाद् रिपोः ॥७॥
7. prabhavantaṃ padasthaṃ hi paruṣaṃ ko'bhidhāsyati ,
paṇḍitaḥ śāstratattvajño vinā protsāhanād ripoḥ.
7. prabhavantam padastham hi paruṣam kaḥ abhidhāsyati
paṇḍitaḥ śāstratattvajñaḥ vinā protsāhanāt ripoḥ
7. hi paṇḍitaḥ śāstratattvajñaḥ ripoḥ protsāhanāt vinā
prabhavantam padastham paruṣam kaḥ abhidhāsyati
7. Indeed, what scholar, conversant with the true principles of scriptures, would speak harshly to a powerful person in a high position, without being instigated by an enemy?
आनीय च वनात् सीतां पद्महीनामिव श्रियम् ।
किमर्थं प्रतिदास्यामि राघवस्य भयादहम् ॥८॥
8. ānīya ca vanāt sītāṃ padmahīnāmiva śriyam ,
kimarthaṃ pratidāsyāmi rāghavasya bhayādaham.
8. ānīya ca vanāt sītām padmahīnām iva śriyam
kimartham pratidāsyāmi rāghavasya bhayāt aham
8. aham vanāt sītām padmahīnām śriyam iva ānīya
ca rāghavasya bhayāt kimartham pratidāsyāmi
8. And having brought Sītā from the forest, like fortune (śrī) deprived of her lotus, why should I return her because of fear of Rāghava?
वृतं वानरकोटीभिः ससुग्रीवं सलक्ष्मणम् ।
पश्य कैश्चिदहोभिस्त्वं राघवं निहतं मया ॥९॥
9. vṛtaṃ vānarakoṭībhiḥ sasugrīvaṃ salakṣmaṇam ,
paśya kaiścidahobhistvaṃ rāghavaṃ nihataṃ mayā.
9. vṛtam vānarakoṭībhiḥ sasugrīvam salakṣmaṇam
paśya kaiścit ahobhiḥ tvam rāghavam nihatam mayā
9. tvam paśya mayā kaiścit ahobhiḥ vṛtam vānarakoṭībhiḥ
sasugrīvam salakṣmaṇam rāghavam nihatam
9. You will see Rāghava (Rāma), accompanied by Sugrīva and Lakṣmaṇa, surrounded by countless monkeys, slain by me within a few days.
द्वन्द्वे यस्य न तिष्ठन्ति दैवतान्यपि संयुगे ।
स कस्माद् रावणो युद्धे भयमाहारयिष्यति ॥१०॥
10. dvandve yasya na tiṣṭhanti daivatānyapi saṃyuge ,
sa kasmād rāvaṇo yuddhe bhayamāhārayiṣyati.
10. dvandve yasya na tiṣṭhanti daivatāni api saṃyuge
saḥ kasmāt rāvaṇaḥ yuddhe bhayam āhārayiṣyati
10. yasya dvandve saṃyuge api daivatāni na tiṣṭhanti,
saḥ rāvaṇaḥ kasmāt yuddhe bhayam āhārayiṣyati
10. Why would that Rāvaṇa, before whose challenge (dvandva) even the deities (devatā) do not stand firm in combat (saṃyuga), experience fear in battle?
द्विधा भज्येयमप्येवं न नमेयं तु कस्य चित् ।
एष मे सहजो दोषः स्वभावो दुरतिक्रमः ॥११॥
11. dvidhā bhajyeyamapyevaṃ na nameyaṃ tu kasya cit ,
eṣa me sahajo doṣaḥ svabhāvo duratikramaḥ.
11. dvidhā bhajyeyam api evam na nameyam tu kasya
cit eṣaḥ me sahajaḥ doṣaḥ svabhāvaḥ duratikramaḥ
11. api evam dvidhā bhajyeyam tu na nameyam kasya
cit eṣaḥ me sahajaḥ doṣaḥ svabhāvaḥ duratikramaḥ
11. Even if I were to be broken in two, I would certainly not bow to anyone. This is my inherent characteristic (svabhāva), a nature that is difficult to overcome.
यदि तावत् समुद्रे तु सेतुर्बद्धो यदृच्छया ।
रामेण विस्मयः को ऽत्र येन ते भयमागतम् ॥१२॥
12. yadi tāvat samudre tu seturbaddho yadṛcchayā ,
rāmeṇa vismayaḥ ko'tra yena te bhayamāgatam.
12. yadi tāvat samudre tu setuḥ baddhaḥ yadṛcchayā
rāmeṇa vismayaḥ kaḥ atra yena te bhayam āgatam
12. yadi tāvat setuḥ rāmeṇa samudre baddhaḥ yadṛcchayā
atra kaḥ vismayaḥ yena te bhayam āgatam
12. If indeed a bridge has been built in the ocean by Rāma (Rāma), what is so astonishing here that fear has come upon you?
स तु तीर्त्वार्णवं रामः सह वानरसेनया ।
प्रतिजानामि ते सत्यं न जीवन्प्रतियास्यति ॥१३॥
13. sa tu tīrtvārṇavaṃ rāmaḥ saha vānarasenayā ,
pratijānāmi te satyaṃ na jīvanpratiyāsyati.
13. saḥ tu tīrtvā arṇavam rāmaḥ saha vānarasenayā
pratijānāmi te satyam na jīvan pratiyāsyati
13. saḥ rāmaḥ tu tīrtvā arṇavam saha vānarasenayā
te satyam pratijānāmi na jīvan pratiyāsyati
13. But that Rāma (Rāma), having crossed the ocean with his monkey army, I truly promise you, will not return alive.
एवं ब्रुवाणं संरब्धं रुष्टं विज्ञाय रावणम् ।
व्रीडितो माल्यवान् वाक्यं नोत्तरं प्रत्यपद्यत ॥१४॥
14. evaṃ bruvāṇaṃ saṃrabdhaṃ ruṣṭaṃ vijñāya rāvaṇam ,
vrīḍito mālyavān vākyaṃ nottaraṃ pratyapadyata.
14. evam bruvāṇam saṃrabdham ruṣṭam vijñāya rāvaṇam
vrīḍitaḥ mālyavān vākyam na uttaram pratyapadyata
14. mālyavān vijñāya rāvaṇam evam bruvāṇam saṃrabdham
ruṣṭam vrīḍitaḥ na uttaram vākyam pratyapadyata
14. Having perceived Rāvaṇa (Rāvaṇa) to be speaking thus, enraged and furious, Mālyavān became ashamed and did not offer a reply.
जयाशिषा च राजानं वर्धयित्वा यथोचितम् ।
माल्यवानभ्यनुज्ञातो जगाम स्वं निवेशनम् ॥१५॥
15. jayāśiṣā ca rājānaṃ vardhayitvā yathocitam ,
mālyavānabhyanujñāto jagāma svaṃ niveśanam.
15. jayāśiṣā ca rājānam vardhayitvā yathocitam
mālyavān abhyanujñātaḥ jagāma svam niveśanam
15. mālyavān abhyanujñātaḥ jayāśiṣā ca rājānam
yathocitam vardhayitvā svam niveśanam jagāma
15. And after appropriately blessing the king with wishes for victory, Mālyavān, having received permission, went to his own dwelling.
रावणस्तु सहामात्यो मन्त्रयित्वा विमृश्य च ।
लङ्कायामतुलां गुप्तिं कारयामास राक्षसः ॥१६॥
16. rāvaṇastu sahāmātyo mantrayitvā vimṛśya ca ,
laṅkāyāmatulāṃ guptiṃ kārayāmāsa rākṣasaḥ.
16. rāvaṇaḥ tu saha-amātyaḥ mantrayitvā vimṛśya
ca laṅkāyām atulām guptim kārayāmāsa rākṣasaḥ
16. rāvaṇaḥ tu rākṣasaḥ saha-amātyaḥ mantrayitvā
vimṛśya ca laṅkāyām atulām guptim kārayāmāsa
16. But Rāvaṇa, accompanied by his ministers, after consulting and deliberating, that Rākṣasa arranged for an unparalleled defense in Laṅkā.
व्यादिदेश च पूर्वस्यां प्रहस्तं द्वारि राक्षसं ।
दक्षिणस्यां महावीर्यौ महापार्श्व महोदरौ ॥१७॥
17. vyādideśa ca pūrvasyāṃ prahastaṃ dvāri rākṣasaṃ ,
dakṣiṇasyāṃ mahāvīryau mahāpārśva mahodarau.
17. vyādideśa ca pūrvasyām prahastam dvāri rākṣasam
dakṣiṇasyām mahāvīryau mahāpārśva mahodarau
17. ca vyādideśa rākṣasam prahastam pūrvasyām dvāri
dakṣiṇasyām mahāvīryau mahāpārśva mahodarau
17. And he appointed the Rākṣasa Prahasta at the eastern gate. In the south, he stationed the two exceedingly mighty ones, Mahāpārśva and Mahodara.
पश्चिमायामथो द्वारि पुत्रमिन्द्रजितं तथा ।
व्यादिदेश महामायं राक्षसैर्बहुभिर्वृतम् ॥१८॥
18. paścimāyāmatho dvāri putramindrajitaṃ tathā ,
vyādideśa mahāmāyaṃ rākṣasairbahubhirvṛtam.
18. paścimāyām atho dvāri putram indrajitam
tathā mahāmāyam rākṣasaiḥ bahubhiḥ vṛtam
18. atho tathā paścimāyām dvāri putram indrajitam
mahāmāyam bahubhiḥ rākṣasaiḥ vṛtam
18. Then, at the western gate, he appointed his son Indrajit, the great master of illusion (māyā), who was surrounded by many Rākṣasas.
उत्तरस्यां पुरद्वारि व्यादिश्य शुकसारणौ ।
स्वयं चात्र भविष्यामि मन्त्रिणस्तानुवाच ह ॥१९॥
19. uttarasyāṃ puradvāri vyādiśya śukasāraṇau ,
svayaṃ cātra bhaviṣyāmi mantriṇastānuvāca ha.
19. uttarasyām puradvāri vyādiśya śukasāraṇau svayam
ca atra bhaviṣyāmi mantriṇaḥ tān uvāca ha
19. saḥ śukasāraṇau uttarasyām puradvāri vyādiśya,
"ca svayam atra bhaviṣyāmi" iti tān mantriṇaḥ uvāca ha
19. Having assigned Śuka and Sāraṇa to the northern city-gate, he told those ministers, "I myself will also be here."
राक्षसं तु विरूपाक्षं महावीर्यपराक्रमम् ।
मध्यमे ऽस्थापयद्गुल्मे बहुभिः सह राक्षसैः ॥२०॥
20. rākṣasaṃ tu virūpākṣaṃ mahāvīryaparākramam ,
madhyame'sthāpayadgulme bahubhiḥ saha rākṣasaiḥ.
20. rākṣasam tu virūpākṣam mahāvīryaparākramam
madhyame asthāpayat gulme bahubhiḥ saha rākṣasaiḥ
20. (saḥ) tu mahāvīryaparākramam virūpākṣam rākṣasam
madhyame gulme bahubhiḥ rākṣasaiḥ saha asthāpayat
20. He stationed the rākṣasa Virūpākṣa, who was of great valor and prowess, in the middle division with many other rākṣasas.
एवंविधानं लङ्कायां कृत्वा राक्षसपुंगवः ।
मेने कृतार्थमात्मानं कृतान्तवशमागतः ॥२१॥
21. evaṃvidhānaṃ laṅkāyāṃ kṛtvā rākṣasapuṃgavaḥ ,
mene kṛtārthamātmānaṃ kṛtāntavaśamāgataḥ.
21. evam vidhānam laṅkāyām kṛtvā rākṣasapuṃgavaḥ
mene kṛtārtham ātmānam kṛtāntavaśam āgataḥ
21. laṅkāyām evam vidhānam kṛtvā,
kṛtāntavaśam āgataḥ rākṣasapuṃgavaḥ ātmānam kṛtārtham mene
21. Having completed such arrangements in Laṅkā, the foremost rākṣasa, though he had come under the sway of destiny, regarded himself (ātman) as having fulfilled his purpose.
विसर्जयामास ततः स मन्त्रिणो विधानमाज्ञाप्य पुरस्य पुष्कलम् ।
जयाशिषा मन्त्रगणेन पूजितो विवेश सो ऽन्तःपुरमृद्धिमन्महत् ॥२२॥
22. visarjayāmāsa tataḥ sa mantriṇo vidhānamājñāpya purasya puṣkalam ,
jayāśiṣā mantragaṇena pūjito viveśa so'ntaḥpuramṛddhimanmahat.
22. visarjayāmāsa tataḥ saḥ mantriṇaḥ
vidhānam ājñāpya purasya puṣkalam
jayāśiṣā mantragaṇena pūjitaḥ
viveśa saḥ antaḥpuram ṛddhimat mahat
22. tataḥ saḥ purasya puṣkalam vidhānam
ājñāpya mantriṇaḥ visarjayāmāsa
jayāśiṣā mantragaṇena pūjitaḥ
saḥ mahat ṛddhimat antaḥpuram viveśa
22. Then, having issued comprehensive instructions regarding the city's defense, he dismissed those ministers. Honored by the assembly of counselors with blessings for victory, he entered his great and opulent inner palace.