Skip to content
אתר זה לא תומך בגרסאות ישנות של אינטרנט אקספלורר
מומלץ להשתמש בדפדפן גוגל כרום או פיירפוקס מוזילה
(או באינטרנט אקספלורר / edge עדכני)
Enjoy Learning Sanskrit tips, tools, resources and more...

वाल्मीकि-रामायणम्       vālmīki-rāmāyaṇam - book-4, chapter-46

Use the following checkboxes to set the display options for this chapter (You can also control the display of each verse separately):
what would you like to see in each verse:
दर्शनार्थं तु वैदेह्याः सर्वतः कपियूथपाः ।
व्यादिष्टाः कपिराजेन यथोक्तं जग्मुरञ्जसा ॥१॥
1. darśanārthaṃ tu vaidehyāḥ sarvataḥ kapiyūthapāḥ ,
vyādiṣṭāḥ kapirājena yathoktaṃ jagmurañjasā.
1. darśanārtham tu vaidehyāḥ sarvataḥ kapīyūthapāḥ
vyādiṣṭāḥ kapirājena yathoktam jagmuḥ añjasā
1. For the purpose of finding Vaidehi (Sītā), the monkey chiefs, having been instructed by the king of monkeys (Sugrīva), went everywhere swiftly, just as commanded.
सरांसि सरितः कक्षानाकाशं नगराणि च ।
नदीदुर्गांस्तथा शैलान् विचिन्वन्ति समन्ततः ॥२॥
2. sarāṃsi saritaḥ kakṣānākāśaṃ nagarāṇi ca ,
nadīdurgāṃstathā śailān vicinvanti samantataḥ.
2. sarāṃsi saritaḥ kakṣān ākāśam nagarāṇi ca
nadīdurgān tathā śailān vicinvanti samantataḥ
2. They searched everywhere for lakes, rivers, thickets, the sky, cities, river-forts, and mountains.
सुग्रीवेण समाख्यातान् सर्वे वानरयूथपाः ।
प्रदेशान्प्रविचिन्वन्ति सशैलवनकाननान् ॥३॥
3. sugrīveṇa samākhyātān sarve vānarayūthapāḥ ,
pradeśānpravicinvanti saśailavanakānanān.
3. sugrīveṇa samākhyātān sarve vānarayūthapāḥ
pradeśān pravicinvanti saśailavanakānanān
3. sarve vānarayūthapāḥ sugrīveṇa samākhyātān
saśailavanakānanān pradeśān pravicinvanti
3. All the leaders of the monkey troops are searching the regions indicated by Sugrīva, including those with mountains, forests, and groves.
विचिन्त्य दिवसं सर्वे सीताधिगमने धृताः ।
समायान्ति स्म मेदिन्यां निशाकालेशु वानराः ॥४॥
4. vicintya divasaṃ sarve sītādhigamane dhṛtāḥ ,
samāyānti sma medinyāṃ niśākāleśu vānarāḥ.
4. vicintya divasam sarve sītādhigamane dhṛtāḥ
samāyānti sma medinyām niśākāleṣu vānarāḥ
4. sarve vānarāḥ sītādhigamane dhṛtāḥ divasam
vicintya niśākāleṣu medinyām samāyānti sma
4. Having searched all day, all the monkeys, intent on discovering Sītā, would gather on the ground during the night.
सर्वर्तुकांश्च देशेषु वानराः सफलान्द्रुमान् ।
आसाद्य रजनीं शय्यां चक्रुः सर्वेष्वहःसु ते ॥५॥
5. sarvartukāṃśca deśeṣu vānarāḥ saphalāndrumān ,
āsādya rajanīṃ śayyāṃ cakruḥ sarveṣvahaḥsu te.
5. sarvartukān ca deśeṣu vānarāḥ saphalān drumān
āsādya rajanīm śayyām cakruḥ sarveṣu ahaḥsu te
5. te vānarāḥ sarveṣu ahaḥsu deśeṣu sarvartukān
saphalān drumān āsādya rajanīm śayyām ca cakruḥ
5. And throughout all the days, the monkeys, upon reaching regions with fruitful trees that bear fruit in all seasons, would make their beds for the night.
तदहः प्रथमं कृत्वा मासे प्रस्रवणं गताः ।
कपिराजेन संगम्य निराशाः कपियूथपाः ॥६॥
6. tadahaḥ prathamaṃ kṛtvā māse prasravaṇaṃ gatāḥ ,
kapirājena saṃgamya nirāśāḥ kapiyūthapāḥ.
6. tat ahaḥ prathamam kṛtvā māse prasravaṇam
gatāḥ kapirājena saṅgamya nirāśāḥ kapiyūthapāḥ
6. kapiyūthapāḥ tat ahaḥ prathamam kṛtvā māse
kapirājena saṅgamya nirāśāḥ prasravaṇam gatāḥ
6. Having considered that day as the first (of their search), after a month, the monkey chiefs, having met with the monkey king (Sugrīva), arrived at Praśravaṇa, filled with despair.
विचित्य तु दिशं पूर्वां यथोक्तां सचिवैः सह ।
अदृष्ट्वा विनतः सीतामाजगाम महाबलः ॥७॥
7. vicitya tu diśaṃ pūrvāṃ yathoktāṃ sacivaiḥ saha ,
adṛṣṭvā vinataḥ sītāmājagāma mahābalaḥ.
7. vicitya tu diśam pūrvām yathoktām sacivaiḥ
saha adṛṣṭvā vinataḥ sītām ājagāma mahābalaḥ
7. The mighty Vinata, having thoroughly searched the eastern direction as instructed, along with his counselors, returned without having found Sītā.
उत्तरां तु दिशं सर्वां विचित्य स महाकपिः ।
आगतः सह सैन्येन वीरः शतबलिस्तदा ॥८॥
8. uttarāṃ tu diśaṃ sarvāṃ vicitya sa mahākapiḥ ,
āgataḥ saha sainyena vīraḥ śatabalistadā.
8. uttarām tu diśam sarvām vicitya saḥ mahākapiḥ
āgataḥ saha sainyena vīraḥ śatabaliḥ tadā
8. Then, that brave great monkey Śatabali, having thoroughly searched the entire northern direction, returned with his army.
सुषेणः पश्चिमामाशां विचित्य सह वानरैः ।
समेत्य मासे संपूर्णे सुग्रीवमुपचक्रमे ॥९॥
9. suṣeṇaḥ paścimāmāśāṃ vicitya saha vānaraiḥ ,
sametya māse saṃpūrṇe sugrīvamupacakrame.
9. suṣeṇaḥ paścimām āśām vicitya saha vānaraiḥ
sametya māse sampūrṇe sugrīvam upacakrame
9. Suṣeṇa, having thoroughly searched the western direction with the monkeys, approached Sugrīva at the completion of a month.
तं प्रस्रवणपृष्ठस्थं समासाद्याभिवाद्य च ।
आसीनं सह रामेण सुग्रीवमिदमब्रुवन् ॥१०॥
10. taṃ prasravaṇapṛṣṭhasthaṃ samāsādyābhivādya ca ,
āsīnaṃ saha rāmeṇa sugrīvamidamabruvan.
10. tam prasravaṇapṛṣṭhastham samāsādya abhivādya
ca āsīnam saha rāmeṇa sugrīvam idam abruvan
10. Having approached and saluted Sugrīva, who was seated on the summit of Prasravaṇa (mountain) with Rāma, they said this.
विचिताः पर्वताः सर्वे वनानि नगराणि च ।
निम्नगाः सागरान्ताश्च सर्वे जनपदास्तथा ॥११॥
11. vicitāḥ parvatāḥ sarve vanāni nagarāṇi ca ,
nimnagāḥ sāgarāntāśca sarve janapadāstathā.
11. vicitāḥ parvatāḥ sarve vanāni nagarāṇi ca
nimnagāḥ sāgarāntāḥ ca sarve janapadāḥ tathā
11. sarve parvatāḥ vanāni ca nagarāṇi ca nimnagāḥ
ca sāgarāntāḥ ca sarve janapadāḥ tathā vicitāḥ
11. All mountains, forests, and cities have been searched. Similarly, all rivers and regions extending to the seashores have been thoroughly explored.
गुहाश्च विचिताः सर्वा यास्त्वया परिकीर्तिताः ।
विचिताश्च महागुल्मा लताविततसंतताः ॥१२॥
12. guhāśca vicitāḥ sarvā yāstvayā parikīrtitāḥ ,
vicitāśca mahāgulmā latāvitatasaṃtatāḥ.
12. guhāḥ ca vicitāḥ sarvāḥ yāḥ tvayā parikīrtitāḥ
vicitāḥ ca mahāgulmāḥ latāvitata-saṃtatāḥ
12. yāḥ tvayā parikīrtitāḥ sarvāḥ guhāḥ ca vicitāḥ
latāvitata-saṃtatāḥ ca mahāgulmāḥ vicitāḥ
12. All the caves you mentioned have been searched, and likewise, the extensive thickets, densely covered with sprawling vines, have also been explored.
गहनेषु च देशेषु दुर्गेषु विषमेषु च ।
सत्त्वान्यतिप्रमाणानि विचितानि हतानि च ।
ये चैव गहना देशा विचितास्ते पुनः पुनः ॥१३॥
13. gahaneṣu ca deśeṣu durgeṣu viṣameṣu ca ,
sattvānyatipramāṇāni vicitāni hatāni ca ,
ye caiva gahanā deśā vicitāste punaḥ punaḥ.
13. gahaneṣu ca deśeṣu durgeṣu viṣameṣu
ca sattvāni atipramāṇāni
vicitāni hatāni ca ye ca eva
gahanāḥ deśāḥ vicitāḥ te punaḥ punaḥ
13. ca gahaneṣu durgeṣu viṣameṣu ca
deśeṣu atipramāṇāni sattvāni
vicitāni ca hatāni ye ca eva
gahanāḥ deśāḥ te punaḥ punaḥ vicitāḥ
13. And in dense, inaccessible, and rugged places, immensely large creatures have been sought and eliminated. Moreover, those very dense regions have been thoroughly searched again and again.
उदारसत्त्वाभिजनो महात्मा स मैथिलीं द्रक्ष्यति वानरेन्द्रः ।
दिशं तु यामेव गता तु सीता तामास्थितो वायुसुतो हनूमान् ॥१४॥
14. udārasattvābhijano mahātmā sa maithilīṃ drakṣyati vānarendraḥ ,
diśaṃ tu yāmeva gatā tu sītā tāmāsthito vāyusuto hanūmān.
14. udārasattvābhijanaḥ mahātmā saḥ
maithilīm drakṣyati vānarendraḥ
diśam tu yām eva gatā tu sītā
tām āsthitaḥ vāyusutaḥ hanūmān
14. saḥ udārasattvābhijanaḥ mahātmā
vānarendraḥ maithilīm drakṣyati
tu hanūmān vāyusutaḥ yām eva
diśam sītā tu gatā tām āsthitaḥ
14. That great-souled chief of the vānaras (monkeys), of noble character and lineage, will indeed find Maithili (Sita). For Hanumān, the son of Vāyu, is resolute in the very direction to which Sītā has gone.