Skip to content
אתר זה לא תומך בגרסאות ישנות של אינטרנט אקספלורר
מומלץ להשתמש בדפדפן גוגל כרום או פיירפוקס מוזילה
(או באינטרנט אקספלורר / edge עדכני)
Enjoy Learning Sanskrit tips, tools, resources and more...

वाल्मीकि-रामायणम्       vālmīki-rāmāyaṇam - book-2, chapter-57

Use the following checkboxes to set the display options for this chapter (You can also control the display of each verse separately):
what would you like to see in each verse:
प्रतिबुद्धो मुहुर् तेन शोकोपहतचेतनः ।
अथ राजा दशरथः स चिन्तामभ्यपद्यत ॥१॥
1. pratibuddho muhur tena śokopahatacetanaḥ ,
atha rājā daśarathaḥ sa cintāmabhyapadyata.
1. pratibuddhaḥ muhuḥ tena śoka-upahata-cetanaḥ
atha rājā daśarathaḥ saḥ cintām abhyapadyata
1. atha rājā daśarathaḥ saḥ śoka-upahata-cetanaḥ
tena muhuḥ pratibuddhaḥ cintām abhyapadyata
1. Then King Daśaratha, his consciousness afflicted by sorrow, repeatedly woke up due to that (sorrow) and fell into anxiety.
रामलक्ष्मणयोश्चैव विवासाद्वासवोपमम् ।
आविवेशोपसर्गस्तं तमः सूर्यमिवासुरम् ॥२॥
2. rāmalakṣmaṇayoścaiva vivāsādvāsavopamam ,
āviveśopasargastaṃ tamaḥ sūryamivāsuram.
2. rāmalakṣmaṇayoḥ ca eva vivāsāt vāsavopamam
āviveśa upasargaḥ tam tamaḥ sūryam iva asuram
2. rāmalakṣmaṇayoḥ vivāsāt ca eva vāsavopamam tam upasargaḥ āviveśa,
asuram tamaḥ sūryam iva.
2. A calamity (upasarga) overcame him, who was like Indra, due to the exile of Rama and Lakshmana, just as darkness (tamas) or a demon overcomes the sun.
स राजा रजनीं षष्ठीं रामे प्रव्रजिते वनम् ।
अर्धरात्रे दशरथः संस्मरन्दुष्कृतं कृतम् ।
कौसल्यां पुत्रशोकार्तामिदं वचनमब्रवीत् ॥३॥
3. sa rājā rajanīṃ ṣaṣṭhīṃ rāme pravrajite vanam ,
ardharātre daśarathaḥ saṃsmaranduṣkṛtaṃ kṛtam ,
kausalyāṃ putraśokārtāmidaṃ vacanamabravīt.
3. sa rājā rajanīm ṣaṣṭhīm rāme pravrajite
vanam | ardharātre daśarathaḥ
saṃsmaran duṣkṛtam kṛtam | kausalyām
putraśokārtām idam vacanam abravīt
3. rāme vanam pravrajite,
sa rājā daśarathaḥ,
ṣaṣṭhīm rajanīm,
ardharātre kṛtam duṣkṛtam saṃsmaran,
putraśokārtām kausalyām idam vacanam abravīt.
3. On the sixth night after Rama had gone into the forest, King Dasharatha, at midnight, remembering the evil deed (karma) he had committed, spoke these words to Kausalya, who was tormented by grief for her son.
यदाचरति कल्याणि शुभं वा यदि वाशुभम् ।
तदेव लभते भद्रे कर्ता कर्मजमात्मनः ॥४॥
4. yadācarati kalyāṇi śubhaṃ vā yadi vāśubham ,
tadeva labhate bhadre kartā karmajamātmanaḥ.
4. yat ācarati kalyāṇi śubham vā yadi vā aśubham
| tat eva labhate bhadre kartā karmajam ātmanaḥ
4. kalyāṇi,
bhadre,
yat śubham vā yadi vā aśubham ācarati,
kartā ātmanaḥ karmajam tat eva labhate.
4. O auspicious one (kalyāṇī), whatever good or evil deed one performs, the doer obtains that very fruit which is born of their own actions (karma). O blessed one (bhadre).
गुरु लाघवमर्थानामारम्भे कर्मणां फलम् ।
दोषं वा यो न जानाति स बाल इति होच्यते ॥५॥
5. guru lāghavamarthānāmārambhe karmaṇāṃ phalam ,
doṣaṃ vā yo na jānāti sa bāla iti hocyate.
5. guru lāghavam arthānām ārambhe karmaṇām phalam
| doṣam vā yaḥ na jānāti saḥ bālaḥ iti ha ucyate
5. yaḥ arthānām guru lāghavam,
karmaṇām ārambhe phalam vā doṣam na jānāti,
saḥ bālaḥ iti ha ucyate.
5. He who does not comprehend the gravity or insignificance of situations, the outcome (phalam) of actions at their commencement, or their potential flaws (doṣa), is indeed called a child.
कश्चिदाम्रवणं छित्त्वा पलाशांश्च निषिञ्चति ।
पुष्पं दृष्ट्वा फले गृध्नुः स शोचति फलागमे ॥६॥
6. kaścidāmravaṇaṃ chittvā palāśāṃśca niṣiñcati ,
puṣpaṃ dṛṣṭvā phale gṛdhnuḥ sa śocati phalāgame.
6. kaścit āmravaṇaṃ chittvā palāśān ca niṣiñcati |
puṣpaṃ dṛṣṭvā phale gṛdhnūḥ sa śocati phalāgame
6. kaścit āmravaṇaṃ chittvā palāśān ca niṣiñcati
puṣpaṃ dṛṣṭvā phale gṛdhnūḥ sa phalāgame śocati
6. Someone cuts down a mango grove and instead waters *palāśa* trees. Greedy for fruit after seeing flowers, he grieves when the fruits appear.
सो ऽहमाम्रवणं छित्त्वा पलाशांश्च न्यषेचयम् ।
रामं फलागमे त्यक्त्वा पश्चाच्छोचामि दुर्मतिः ॥७॥
7. so'hamāmravaṇaṃ chittvā palāśāṃśca nyaṣecayam ,
rāmaṃ phalāgame tyaktvā paścācchocāmi durmatiḥ.
7. saḥ aham āmravaṇaṃ chittvā palāśān ca nyaṣecayam
| rāmaṃ phalāgame tyaktvā paścāt śocāmi durmatiḥ
7. saḥ durmatiḥ aham āmravaṇaṃ chittvā palāśān ca
nyaṣecayam phalāgame rāmaṃ tyaktvā paścāt śocāmi
7. I am that foolish person (durmati)! Having cut down a mango grove and watered *palāśa* trees, I now grieve afterward, having abandoned Rāma at the time of fruit-bearing.
लब्धशब्देन कौसल्ये कुमारेण धनुष्मता ।
कुमारः शब्दवेधीति मया पापमिदं कृतम् ।
तदिदं मे ऽनुसंप्राप्तं देवि दुःखं स्वयं कृतम् ॥८॥
8. labdhaśabdena kausalye kumāreṇa dhanuṣmatā ,
kumāraḥ śabdavedhīti mayā pāpamidaṃ kṛtam ,
tadidaṃ me'nusaṃprāptaṃ devi duḥkhaṃ svayaṃ kṛtam.
8. labdhaśabdena kausalye kumāreṇa
dhanuṣmatā | kumāraḥ śabdavedhī iti mayā
pāpam idaṃ kṛtam | tat idam me
anusaṃprāptam devi duḥkham svayam kṛtam
8. kausalye labdhaśabdena dhanuṣmatā
kumāreṇa kumāraḥ śabdavedhī iti mayā
idaṃ pāpam kṛtam devi tat idam
svayam kṛtam duḥkham me anusaṃprāptam
8. O Kausalyā, this sin was committed by me - the young man (kumāra) who was renowned and an archer - thinking: 'that boy is a sound-piercer (śabdavedhin)'. Therefore, O goddess, this suffering, created by myself, has now come to me.
संमोहादिह बालेन यथा स्याद्भक्षितं विषम् ।
एवं ममाप्यविज्ञातं शब्दवेध्यमयं फलम् ॥९॥
9. saṃmohādiha bālena yathā syādbhakṣitaṃ viṣam ,
evaṃ mamāpyavijñātaṃ śabdavedhyamayaṃ phalam.
9. saṃmohāt iha bālena yathā syāt bhakṣitam viṣam
| evam mama api avijñātam śabdavedhamayam phalam
9. iha saṃmohāt bālena yathā viṣam bhakṣitam syāt
evam mama api avijñātam śabdavedhamayam phalam
9. Just as a child might ignorantly eat poison due to delusion (saṃmoha), so too has this consequence, stemming from my sound-piercing (śabdavedha) act, come to pass unbeknownst to me.
देव्यनूढा त्वमभवो युवराजो भवाम्यहम् ।
ततः प्रावृडनुप्राप्ता मदकामविवर्धिनी ॥१०॥
10. devyanūḍhā tvamabhavo yuvarājo bhavāmyaham ,
tataḥ prāvṛḍanuprāptā madakāmavivardhinī.
10. devi anūḍhā tvam abhavaḥ yuvarājaḥ bhavāmi aham
| tataḥ prāvṛṭ anuprāptā madakāmavivardhinī
10. devi tvam anūḍhā abhavaḥ aham yuvarājaḥ bhavāmi
tataḥ madakāmavivardhinī prāvṛṭ anuprāptā
10. O goddess, you were unmarried, and I was to become the crown prince. Subsequently, the rainy season arrived, intensifying infatuation and desire.
उपास्यहि रसान्भौमांस्तप्त्वा च जगदंशुभिः ।
परेताचरितां भीमां रविराविशते दिशम् ॥११॥
11. upāsyahi rasānbhaumāṃstaptvā ca jagadaṃśubhiḥ ,
paretācaritāṃ bhīmāṃ ravirāviśate diśam.
11. upāsya hi rasān bhaumān taptvā ca jagat aṃśubhiḥ
| preta ācaritām bhīmām raviḥ āviśate diśam
11. raviḥ bhaumān rasān upāsya ca aṃśubhiḥ jagat
taptvā hi preta-ācaritām bhīmām diśam āviśate
11. Having absorbed the earthly moisture and scorched the world with its rays, the sun then enters the terrifying southern direction, which is frequented by spirits of the dead.
उष्णमन्तर्दधे सद्यः स्निग्धा ददृशिरे घनाः ।
ततो जहृषिरे सर्वे भेकसारङ्गबर्हिणः ॥१२॥
12. uṣṇamantardadhe sadyaḥ snigdhā dadṛśire ghanāḥ ,
tato jahṛṣire sarve bhekasāraṅgabarhiṇaḥ.
12. uṣṇam antardadhe sadyaḥ snigdhāḥ dadṛśire ghanāḥ
| tataḥ jahṛṣire sarve bhekasāraṅgabarhiṇaḥ
12. uṣṇam sadyaḥ antardadhe snigdhāḥ ghanāḥ dadṛśire
tataḥ sarve bhekasāraṅgabarhiṇaḥ jahṛṣire
12. The heat suddenly vanished; smooth, soft clouds became visible. Subsequently, all the frogs, deer, and peacocks rejoiced.
पतितेनाम्भसा छन्नः पतमानेन चासकृत् ।
आबभौ मत्तसारङ्गस्तोयराशिरिवाचलः ॥१३॥
13. patitenāmbhasā channaḥ patamānena cāsakṛt ,
ābabhau mattasāraṅgastoyarāśirivācalaḥ.
13. patitena ambhasā channaḥ patamānena ca asakṛt
| ābabhau mattasāraṅgaḥ toyarāśiḥ iva acalaḥ
13. patitena ambhasā channaḥ ca asakṛt patamānena (ambhasā channaḥ),
mattasāraṅgaḥ acalaḥ toyarāśiḥ iva ābabhau
13. Covered by the fallen water and repeatedly by the continuously falling water, the mountain, with its intoxicated deer, shone like a large body of water (toyarāśi).
तस्मिन्नतिसुखे काले धनुष्मानिषुमान् रथी ।
व्यायाम कृतसंकल्पः सरयूमन्वगां नदीम् ॥१४॥
14. tasminnatisukhe kāle dhanuṣmāniṣumān rathī ,
vyāyāma kṛtasaṃkalpaḥ sarayūmanvagāṃ nadīm.
14. tasmin atisukhe kāle dhanuṣmān iṣumān rathī
vyāyāma kṛtasaṅkalpaḥ sarayūm anvagām nadīm
14. aham dhanuṣmān iṣumān rathī vyāyāma kṛtasaṅkalpaḥ
tasmin atisukhe kāle sarayūm nadīm anvagām
14. During that very pleasant time, I, armed with a bow and arrows, a warrior, and determined for the practice (of hunting), followed the Sarayu river.
निपाने महिषं रात्रौ गजं वाभ्यागतं नदीम् ।
अन्यं वा श्वापदं कं चिज्जिघांसुरजितेन्द्रियः ॥१५॥
15. nipāne mahiṣaṃ rātrau gajaṃ vābhyāgataṃ nadīm ,
anyaṃ vā śvāpadaṃ kaṃ cijjighāṃsurajitendriyaḥ.
15. nipāne mahiṣam rātrau gajam vā abhyāgatam nadīm
anyam vā śvāpadam kam cit jighāṃsuḥ ajitendriyaḥ
15. aham ajitendriyaḥ jighāṃsuḥ rātrau nipāne nadīm
abhyāgatam mahiṣam vā gajam vā anyam kam cit śvāpadam
15. With unrestrained senses, desiring to kill a buffalo or an elephant that had come to the river at night, or any other wild animal.
अथान्धकारे त्वश्रौषं जले कुम्भस्य पर्यतः ।
अचक्षुर्विषये घोषं वारणस्येव नर्दतः ॥१६॥
16. athāndhakāre tvaśrauṣaṃ jale kumbhasya paryataḥ ,
acakṣurviṣaye ghoṣaṃ vāraṇasyeva nardataḥ.
16. atha andhakāre tu aśrauṣam jale kumbhasya paryataḥ
acakṣurviṣaye ghoṣam vāraṇasya iva nardataḥ
16. atha tu andhakāre acakṣurviṣaye jale kumbhasya
paryataḥ vāraṇasya nardataḥ iva ghoṣam aśrauṣam
16. Then, in the darkness, beyond the range of my sight, I heard a sound in the water, like that of a pitcher being filled, or as if of a trumpeting elephant.
ततो ऽहं शरमुद्धृत्य दीप्तमाशीविषोपमम् ।
अमुञ्चं निशितं बाणमहमाशीविषोपमम् ॥१७॥
17. tato'haṃ śaramuddhṛtya dīptamāśīviṣopamam ,
amuñcaṃ niśitaṃ bāṇamahamāśīviṣopamam.
17. tataḥ aham śaram uddhṛtya dīptam āśīviṣopamam
amuñcam niśitam bāṇam aham āśīviṣopamam
17. tataḥ aham dīptam āśīviṣopamam śaram uddhṛtya
niśitam bāṇam amuñcam aham āśīviṣopamam
17. Then I, having drawn out a blazing arrow that resembled a venomous snake, released a keen arrow, as I myself was like a venomous snake.
तत्र वागुषसि व्यक्ता प्रादुरासीद्वनौकसः ।
हा हेति पततस्तोये वागभूत्तत्र मानुषी ।
कथमस्मद्विधे शस्त्रं निपतेत्तु तपस्विनि ॥१८॥
18. tatra vāguṣasi vyaktā prādurāsīdvanaukasaḥ ,
hā heti patatastoye vāgabhūttatra mānuṣī ,
kathamasmadvidhe śastraṃ nipatettu tapasvini.
18. tatra vāk uṣasi vyaktā prādurāsīt
vanaukasaḥ hā hā iti patataḥ toye
vāk abhūt tatra mānuṣī katham
asmadvidhe śastram nipatet tu tapasvini
18. uṣasi tatra vanaukasaḥ toye patataḥ
hā hā iti vyaktā mānuṣī vāk
prādurāsīt tatra abhūt katham asmadvidhe
tapasvini śastram tu nipatet
18. At dawn, a clear voice arose from a forest-dweller who was falling into the water, crying 'Alas! Alas!' The voice was human, saying: 'How could a weapon strike a hermit (tapasvin) like me?'
प्रविविक्तां नदीं रात्राव् उदाहारो ऽहमागतः ।
इषुणाभिहतः केन कस्य वा किं कृतं मया ॥१९॥
19. praviviktāṃ nadīṃ rātrāv udāhāro'hamāgataḥ ,
iṣuṇābhihataḥ kena kasya vā kiṃ kṛtaṃ mayā.
19. praviviktām nadīm rātrau udāhāraḥ aham āgataḥ
iṣuṇā abhihataḥ kena kasya vā kim kṛtam mayā
19. aham rātrau praviviktām nadīm udāhāraḥ āgataḥ
kena iṣuṇā abhihataḥ mayā vā kasya kim kṛtam
19. I had come at night to a secluded river for water. By what arrow have I been struck? What wrong have I done, or to whom?
ऋषेर्हि न्यस्त दण्डस्य वने वन्येन जीवतः ।
कथं नु शस्त्रेण वधो मद्विधस्य विधीयते ॥२०॥
20. ṛṣerhi nyasta daṇḍasya vane vanyena jīvataḥ ,
kathaṃ nu śastreṇa vadho madvidhasya vidhīyate.
20. ṛṣeḥ hi nyastadaṇḍasya vane vanyena jīvataḥ
katham nu śastreṇa vadhaḥ madvidhasya vidhīyate
20. hi vane vanyena jīvataḥ nyastadaṇḍasya ṛṣeḥ
madvidhasya śastreṇa vadhaḥ katham nu vidhīyate
20. Indeed, how can the killing of someone like me, a sage who has renounced violence (nyasta daṇḍa) and lives in the forest on forest produce, be perpetrated by a weapon?
जटाभारधरस्यैव वल्कलाजिनवाससः ।
को वधेन ममार्थी स्यात् किं वास्यापकृतं मया ॥२१॥
21. jaṭābhāradharasyaiva valkalājinavāsasaḥ ,
ko vadhena mamārthī syāt kiṃ vāsyāpakṛtaṃ mayā.
21. jaṭābhāradharasya eva valkalājinavāsasaḥ kaḥ
vadhena mama arthī syāt kim vā asya apakṛtam mayā
21. jaṭābhāradharasya eva valkalājinavāsasaḥ mama
vadhena kaḥ arthī syāt vā mayā asya kim apakṛtam
21. Who would indeed seek the death of me, one who wears matted hair and garments of bark and deerskin? Or what harm have I done to him?
एवं निष्फलमारब्धं केवलानर्थसंहितम् ।
न कश्चित् साधु मन्येत यथैव गुरुतल्पगम् ॥२२॥
22. evaṃ niṣphalamārabdhaṃ kevalānarthasaṃhitam ,
na kaścit sādhu manyeta yathaiva gurutalpagam.
22. evam niṣphalam ārabdham kevalānarthasaṃhitam
na kaścit sādhu manyeta yathā eva gurutalpagam
22. evam niṣphalam ārabdham kevalānarthasaṃhitam
na kaścit sādhu manyeta yathā eva gurutalpagam
22. No one would consider such an undertaking, which is begun fruitlessly and leads only to misfortune, as proper, just as no one would consider proper the sin of one who defiles the guru's bed.
नेमं तथानुशोचामि जीवितक्षयमात्मनः ।
मातरं पितरं चोभावनुशोचामि मद्विधे ॥२३॥
23. nemaṃ tathānuśocāmi jīvitakṣayamātmanaḥ ,
mātaraṃ pitaraṃ cobhāvanuśocāmi madvidhe.
23. na imam tathā anuśocāmi jīvitakṣayam ātmanaḥ
mātaram pitaram ca ubhau anuśocāmi madvidhe
23. na imam tathā anuśocāmi jīvitakṣayam ātmanaḥ
mātaram pitaram ca ubhau anuśocāmi madvidhe
23. I do not grieve so much for this loss of my own life (ātman). Instead, I lament for both my mother and father in my present condition.
तदेतान्मिथुनं वृद्धं चिरकालभृतं मया ।
मयि पञ्चत्वमापन्ने कां वृत्तिं वर्तयिष्यति ॥२४॥
24. tadetānmithunaṃ vṛddhaṃ cirakālabhṛtaṃ mayā ,
mayi pañcatvamāpanne kāṃ vṛttiṃ vartayiṣyati.
24. tat etau mithunam vṛddham cirakālabhṛtam mayā
mayi pañcatvam āpanne kām vṛttim vartayiṣyati
24. tat mayā cirakālabhṛtam etau vṛddham mithunam
mayi pañcatvam āpanne kām vṛttim vartayiṣyati
24. Therefore, how will this aged couple, whom I have supported for so long, sustain themselves when I have met my death (pañcatva)?
वृद्धौ च मातापितरावहं चैकेषुणा हतः ।
केन स्म निहताः सर्वे सुबालेनाकृतात्मना ॥२५॥
25. vṛddhau ca mātāpitarāvahaṃ caikeṣuṇā hataḥ ,
kena sma nihatāḥ sarve subālenākṛtātmanā.
25. vṛddhau ca mātāpitarau aham ca eka iṣuṇā hataḥ
kena sma nihataḥ sarve subālena akṛtātmanā
25. vṛddhau ca mātāpitarau ca aham eka iṣuṇā hataḥ.
kena sma sarve nihataḥ subālena akṛtātmanā?
25. Both my aged parents and I have been struck down by a single arrow. By whom, indeed, were we all killed? By a mere child, an undeveloped soul (ātman)!
तं गिरं करुणां श्रुत्वा मम धर्मानुकाङ्क्षिणः ।
कराभ्यां सशरं चापं व्यथितस्यापतद्भुवि ॥२६॥
26. taṃ giraṃ karuṇāṃ śrutvā mama dharmānukāṅkṣiṇaḥ ,
karābhyāṃ saśaraṃ cāpaṃ vyathitasyāpatadbhuvi.
26. tam giram karuṇām śrutvā mama dharma-anukāṅkṣiṇaḥ
karābhyām sa-śaram cāpam vyathitasya apatat bhuvi
26. tam karuṇām giram śrutvā mama vyathitasya
dharma-anukāṅkṣiṇaḥ karābhyām sa-śaram cāpam bhuvi apatat
26. Upon hearing that pitiable cry, the bow with its arrow fell to the ground from my hands, as I, distressed and intent on upholding my natural law (dharma), stood.
तं देशमहमागम्य दीनसत्त्वः सुदुर्मनाः ।
अपश्यमिषुणा तीरे सरय्वास्तापसं हतम् ॥२७॥
27. taṃ deśamahamāgamya dīnasattvaḥ sudurmanāḥ ,
apaśyamiṣuṇā tīre sarayvāstāpasaṃ hatam.
27. tam deśam aham āgamya dīna-sattvaḥ su-durmanāḥ
apaśyam iṣuṇā tīre sarayvāḥ tāpasam hatam
27. aham dīna-sattvaḥ su-durmanāḥ tam deśam āgamya
iṣuṇā sarayvāḥ tīre hatam tāpasam apaśyam
27. Having reached that spot, I, with a sorrowful spirit and a very dejected mind, saw the ascetic lying dead, killed by an arrow, on the bank of the Sarayū river.
स मामुद्वीक्ष्य नेत्राभ्यां त्रस्तमस्वस्थचेतसं ।
इत्युवाच वचः क्रूरं दिधक्षन्निव तेजसा ॥२८॥
28. sa māmudvīkṣya netrābhyāṃ trastamasvasthacetasaṃ ,
ityuvāca vacaḥ krūraṃ didhakṣanniva tejasā.
28. sa mām ud-vīkṣya netrābhyām trastam asvastha-cetasam
iti uvāca vacaḥ krūram didhakṣan iva tejasā
28. sa netrābhyām trastam asvastha-cetasam mām ud-vīkṣya
iti krūram vacaḥ uvāca tejasā didhakṣan iva
28. He, having looked at me with his eyes - me, who was terrified and uneasy in mind - spoke these cruel words, as if about to burn me with his intense spiritual power (tejas).
किं तवापकृतं राजन् वने निवसता मया ।
जिहीर्षुरम्भो गुर्वर्थं यदहं ताडितस्त्वया ॥२९॥
29. kiṃ tavāpakṛtaṃ rājan vane nivasatā mayā ,
jihīrṣurambho gurvarthaṃ yadahaṃ tāḍitastvayā.
29. kim tava apakṛtam rājan vane nivasatā mayā |
jihīrṣuḥ ambhaḥ guru-artham yat aham tāḍitaḥ tvayā
29. rājan kim apakṛtam tava mayā nivasatā vane yat
aham guru-artham ambhaḥ jihīrṣuḥ tvayā tāḍitaḥ
29. O King, what wrong have I, who was dwelling in the forest, committed against you that I was struck by you while intending to fetch water for my guru (teacher)?
एकेन खलु बाणेन मर्मण्यभिहते मयि ।
द्वावन्धौ निहतौ वृद्धौ माता जनयिता च मे ॥३०॥
30. ekena khalu bāṇena marmaṇyabhihate mayi ,
dvāvandhau nihatau vṛddhau mātā janayitā ca me.
30. ekena khalu bāṇena marmaṇi abhihate mayi dvau
andhau nihatau vṛddhau mātā janayitā ca me
30. khalu ekena bāṇena marmaṇi mayi abhihate me
dvau andhau vṛddhau mātā ca janayitā nihatau
30. Indeed, with one arrow, as I was struck in a vital spot, two blind and aged individuals - my mother and my father - have been killed.
तौ नूनं दुर्बलावन्धौ मत्प्रतीक्षौ पिपासितौ ।
चिरमाशाकृतां तृष्णां कष्टां संधारयिष्यतः ॥३१॥
31. tau nūnaṃ durbalāvandhau matpratīkṣau pipāsitau ,
ciramāśākṛtāṃ tṛṣṇāṃ kaṣṭāṃ saṃdhārayiṣyataḥ.
31. tau nūnam durbalau andhau matpratīkṣau pipāsitau
ciram āśākṛtām tṛṣṇām kaṣṭām saṃdhārayiṣyataḥ
31. nūnam tau durbalau andhau matpratīkṣau pipāsitau
ciram āśākṛtām kaṣṭām tṛṣṇām saṃdhārayiṣyataḥ
31. Surely, those two weak, blind, and thirsty individuals, waiting for me, will endure for a long time this difficult thirst that hope has created.
न नूनं तपसो वास्ति फलयोगः श्रुतस्य वा ।
पिता यन्मां न जानाति शयानं पतितं भुवि ॥३२॥
32. na nūnaṃ tapaso vāsti phalayogaḥ śrutasya vā ,
pitā yanmāṃ na jānāti śayānaṃ patitaṃ bhuvi.
32. na nūnam tapasaḥ vā asti phalayogaḥ śrutasya vā
pitā yat mām na jānāti śayānam patitam bhuvi
32. na nūnam tapasaḥ vā śrutasya vā phalayogaḥ asti
yat pitā mām bhuvi śayānam patitam na jānāti
32. Surely, there is no fruit/benefit (yoga) from my penance (tapas) or sacred learning, since my father does not recognize me as I lie fallen on the ground.
जानन्नपि च किं कुर्यादशक्तिरपरिक्रमः ।
भिद्यमानमिवाशक्तस्त्रातुमन्यो नगो नगम् ॥३३॥
33. jānannapi ca kiṃ kuryādaśaktiraparikramaḥ ,
bhidyamānamivāśaktastrātumanyo nago nagam.
33. jānan api ca kim kuryāt aśaktiḥ aparikramaḥ
bhidyamānam iva aśaktaḥ trātum anyaḥ nagaḥ nagam
33. ca api jānan kim kuryāt aśaktiḥ aparikramaḥ
anyaḥ nagaḥ iva bhidyamānam nagam trātum aśaktaḥ
33. And even if he knew, what could he do? He is in a state of powerlessness (śakti) and without resources, like one mountain unable to save another crumbling mountain.
पितुस्त्वमेव मे गत्वा शीघ्रमाचक्ष्व राघव ।
न त्वामनुदहेत् क्रुद्धो वनं वह्निरिवैधितः ॥३४॥
34. pitustvameva me gatvā śīghramācakṣva rāghava ,
na tvāmanudahet kruddho vanaṃ vahnirivaidhitaḥ.
34. pituḥ tvam eva me gatvā śīghram ācakṣva rāghava na
tvām anudahat kruddhaḥ vanam vahniḥ iva edhitaḥ
34. rāghava tvam eva me pituḥ śīghram gatvā ācakṣva (yat)
kruddhaḥ (saḥ) edhitaḥ vahniḥ vanam iva tvām na anudahat
34. O Rāghava, you yourself go quickly and inform my father. May he not, enraged, consume you (with a curse) just as a blazing fire consumes a forest.
इयमेकपदी राजन्यतो मे पितुराश्रमः ।
तं प्रसादय गत्वा त्वं न त्वां स कुपितः शपेत् ॥३५॥
35. iyamekapadī rājanyato me piturāśramaḥ ,
taṃ prasādaya gatvā tvaṃ na tvāṃ sa kupitaḥ śapet.
35. iyam ekapadī rājan yataḥ me pituḥ āśramaḥ tam
prasādaya gatvā tvam na tvām saḥ kupitaḥ śapet
35. rājan iyam ekapadī yataḥ me pituḥ āśramaḥ tvam
gatvā tam prasādaya saḥ kupitaḥ tvām na śapet
35. O King, this is the sole path leading to my father's hermitage (āśrama). Go and appease him, lest he, in his anger, curse you.
विशल्यं कुरु मां राजन्मर्म मे निशितः शरः ।
रुणद्धि मृदु सोत्सेधं तीरमम्बुरयो यथा ॥३६॥
36. viśalyaṃ kuru māṃ rājanmarma me niśitaḥ śaraḥ ,
ruṇaddhi mṛdu sotsedhaṃ tīramamburayo yathā.
36. viśalyam kuru mām rājan marma me niśitaḥ śaraḥ
ruṇaddhi mṛdu sa utsedham tīram ambu rayaḥ yathā
36. rājan mām viśalyam kuru me niśitaḥ śaraḥ marma ruṇaddhi
ambu rayaḥ yathā mṛdu sa utsedham tīram (ruṇaddhi)
36. O King, free me from this arrow; a sharp arrow is in my vital spot (marma). It obstructs (my vital functions), just as a powerful water current erodes a soft, elevated bank.
न द्विजातिरहं राजन्मा भूत्ते मनसो व्यथा ।
शूद्रायामस्मि वैश्येन जातो जनपदाधिप ॥३७॥
37. na dvijātirahaṃ rājanmā bhūtte manaso vyathā ,
śūdrāyāmasmi vaiśyena jāto janapadādhipa.
37. na dvijātiḥ aham rājan mā bhūt te manasaḥ vyathā
śūdrāyām asmi vaiśyena jātaḥ janapadādhipa
37. rājan na dvijātiḥ aham te manasaḥ vyathā mā
bhūt janapadādhipa asmi śūdrāyām vaiśyena jātaḥ
37. O King, I am not a twice-born (dvijāti). Do not let your mind (manas) be distressed. O ruler of the country, I was born to a Śūdra woman by a Vaiśya.
इतीव वदतः कृच्छ्राद्बाणाभिहतमर्मणः ।
तस्य त्वानम्यमानस्य तं बाणमहमुद्धरम् ॥३८॥
38. itīva vadataḥ kṛcchrādbāṇābhihatamarmaṇaḥ ,
tasya tvānamyamānasya taṃ bāṇamahamuddharam.
38. iti iva vadataḥ kṛcchrāt bāṇābhihatamarmaṇaḥ
tasya tu ānamyamānasya tam bāṇam aham uddharam
38. aham uddharam tam bāṇam tasya ānamyamānasya
bāṇābhihatamarmaṇaḥ iti iva kṛcchrāt vadataḥ tu
38. As he spoke thus with difficulty, his vital parts struck by an arrow, I pulled out that arrow while he was being bent down.
जलार्द्रगात्रं तु विलप्य कृच्छान्मर्मव्रणं संततमुच्छसन्तम् ।
ततः सरय्वां तमहं शयानं समीक्ष्य भद्रे सुभृशं विषण्णः ॥३९॥
39. jalārdragātraṃ tu vilapya kṛcchānmarmavraṇaṃ saṃtatamucchasantam ,
tataḥ sarayvāṃ tamahaṃ śayānaṃ samīkṣya bhadre subhṛśaṃ viṣaṇṇaḥ.
39. jala-ārdra-gātram tu vilapya kṛcchrāt
marma-vraṇam saṃtatam ucchasantaṃ
tataḥ sarayvāṃ tam aham śayānaṃ
samīkṣya bhadre subhṛśaṃ viṣaṇṇaḥ
39. bhadre tataḥ aham subhṛśaṃ viṣaṇṇaḥ
samīkṣya tam śayānaṃ sarayvāṃ tu
jala-ārdra-gātram vilapya kṛcchrāt
marma-vraṇam saṃtatam ucchasantaṃ
39. O venerable lady, then, seeing him (the hermit's son) lying on the Sarayu, his body wet with water, lamenting with difficulty, and constantly sighing from his vital wound, I became exceedingly distressed.