Skip to content
אתר זה לא תומך בגרסאות ישנות של אינטרנט אקספלורר
מומלץ להשתמש בדפדפן גוגל כרום או פיירפוקס מוזילה
(או באינטרנט אקספלורר / edge עדכני)
Enjoy Learning Sanskrit tips, tools, resources and more...

वाल्मीकि-रामायणम्       vālmīki-rāmāyaṇam - book-2, chapter-62

Use the following checkboxes to set the display options for this chapter (You can also control the display of each verse separately):
what would you like to see in each verse:
तेषां तद्वचनं श्रुत्वा वसिष्ठः प्रत्युवाच ह ।
मित्रामात्यगणान् सर्वान्ब्राह्मणांस्तानिदं वचः ॥१॥
1. teṣāṃ tadvacanaṃ śrutvā vasiṣṭhaḥ pratyuvāca ha ,
mitrāmātyagaṇān sarvānbrāhmaṇāṃstānidaṃ vacaḥ.
1. teṣām tat vacanam śrutvā vasiṣṭhaḥ pratyuvāca ha
mitrāmātyagaṇān sarvān brāhmaṇān tān idam vacaḥ
1. vasiṣṭhaḥ teṣām tat vacanam śrutvā ha sarvān
mitrāmātyagaṇān tān brāhmaṇān idam vacaḥ pratyuvāca
1. Having heard their words, Vasiṣṭha indeed replied to all those friends, ministers, and Brahmins with these words.
यदसौ मातुलकुले पुरे राजगृहे सुखी ।
भरतो वसति भ्रात्रा शत्रुघ्नेन समन्वितः ॥२॥
2. yadasau mātulakule pure rājagṛhe sukhī ,
bharato vasati bhrātrā śatrughnena samanvitaḥ.
2. yat asau mātulakule pure rājagṛhe sukhī
bharataḥ vasati bhrātrā śatrughnena samanvitaḥ
2. yat asau bharataḥ sukhī mātulakule pure
rājagṛhe śatrughnena bhrātrā samanvitaḥ vasati
2. That Bharata lives happily in the city of Rājagṛha, in his maternal uncle's house, accompanied by his brother Śatrughna.
तच्छीघ्रं जवना दूता गच्छन्तु त्वरितैर्हयैः ।
आनेतुं भ्रातरौ वीरौ किं समीक्षामहे वयम् ॥३॥
3. tacchīghraṃ javanā dūtā gacchantu tvaritairhayaiḥ ,
ānetuṃ bhrātarau vīrau kiṃ samīkṣāmahe vayam.
3. tat śīghram javanāḥ dūtāḥ gacchantu tvaritaiḥ
hayaiḥ ānetum bhrātarau vīrau kim samīkṣāmahe vayam
3. tat śīghram javanāḥ dūtāḥ tvaritaiḥ hayaiḥ gacchantu
vīrau bhrātarau ānetum vayam kim samīkṣāmahe
3. Therefore, let swift messengers go quickly with swift horses to bring the two brave brothers. Why should we wait?
गच्छन्त्विति ततः सर्वे वसिष्ठं वाक्यमब्रुवन् ।
तेषां तद्वचनं श्रुत्वा वसिष्ठो वाक्यमब्रवीत् ॥४॥
4. gacchantviti tataḥ sarve vasiṣṭhaṃ vākyamabruvan ,
teṣāṃ tadvacanaṃ śrutvā vasiṣṭho vākyamabravīt.
4. gacchantu iti tataḥ sarve vasiṣṭham vākyam abruvan
teṣām tat vacanam śrutvā vasiṣṭhaḥ vākyam abravīt
4. tataḥ sarve vasiṣṭham gacchantu iti vākyam abruvan
teṣām tat vacanam śrutvā vasiṣṭhaḥ vākyam abravīt
4. Then, all of them spoke to Vasiṣṭha, saying, 'They should depart!' Hearing their words, Vasiṣṭha then spoke a statement.
एहि सिद्धार्थ विजय जयन्ताशोकनन्दन ।
श्रूयतामितिकर्तव्यं सर्वानेव ब्रवीमि वः ॥५॥
5. ehi siddhārtha vijaya jayantāśokanandana ,
śrūyatāmitikartavyaṃ sarvāneva bravīmi vaḥ.
5. ehi siddhārtha vijaya jayanta aśokanandana
śrūyatām iti kartavyam sarvān eva bravīmi vaḥ
5. siddhārtha vijaya jayanta aśokanandana ehi
vaḥ sarvān eva itikartavyam bravīmi śrūyatām
5. Come, Siddhartha, Vijaya, Jayanta, Aśokanandana! Listen, I tell all of you what must be done.
पुरं राजगृहं गत्वा शीघ्रं शीघ्रजवैर्हयैः ।
त्यक्तशोकैरिदं वाच्यः शासनाद्भरतो मम ॥६॥
6. puraṃ rājagṛhaṃ gatvā śīghraṃ śīghrajavairhayaiḥ ,
tyaktaśokairidaṃ vācyaḥ śāsanādbharato mama.
6. puram rājagṛham gatvā śīghram śīghrajavaiḥ hayaiḥ
tyaktaśokaiḥ idam vācyaḥ śāsanāt bharataḥ mama
6. śīghram śīghrajavaiḥ hayaiḥ rājagṛham puram gatvā
tyaktaśokaiḥ mama śāsanāt bharataḥ idam vācyaḥ
6. Having gone to the city of Rajagṛha with swift, quickly-moving horses, Bharata should be told this by my command, by those free from sorrow.
पुरोहितस्त्वां कुशलं प्राह सर्वे च मन्त्रिणः ।
त्वरमाणश्च निर्याहि कृत्यमात्ययिकं त्वया ॥७॥
7. purohitastvāṃ kuśalaṃ prāha sarve ca mantriṇaḥ ,
tvaramāṇaśca niryāhi kṛtyamātyayikaṃ tvayā.
7. purahitaḥ tvām kuśalam prāha sarve ca mantriṇaḥ
tvaramāṇaḥ ca niryāhi kṛtyam ātyayikam tvayā
7. purahitaḥ ca sarve mantriṇaḥ tvām kuśalam prāha ca
tvaramāṇaḥ niryāhi tvayā ātyayikam kṛtyam (asti)
7. The priest and all the ministers declare your well-being. And you, hastening, depart! For an urgent task (kṛtya) must be done by you.
मा चास्मै प्रोषितं रामं मा चास्मै पितरं मृतम् ।
भवन्तः शंसिषुर्गत्वा राघवाणामिमं क्षयम् ॥८॥
8. mā cāsmai proṣitaṃ rāmaṃ mā cāsmai pitaraṃ mṛtam ,
bhavantaḥ śaṃsiṣurgatvā rāghavāṇāmimaṃ kṣayam.
8. mā ca asmai proṣitam rāmam mā ca asmai pitaram mṛtam
bhavantaḥ śaṃsiṣuḥ gatvā rāghavāṇām imam kṣayam
8. bhavantaḥ gatvā asmai proṣitam rāmam ca mṛtam
pitaram ca rāghavāṇām imam kṣayam ca mā śaṃsiṣuḥ
8. Having gone there, you all must not inform him about Rama's exile, nor about his father's death, nor about this ruin (kṣaya) that has befallen the Raghus.
कौशेयानि च वस्त्राणि भूषणानि वराणि च ।
क्षिप्रमादाय राज्ञश्च भरतस्य च गच्छत ।
वसिष्ठेनाभ्यनुज्ञाता दूताः संत्वरिता ययुः ॥९॥
9. kauśeyāni ca vastrāṇi bhūṣaṇāni varāṇi ca ,
kṣipramādāya rājñaśca bharatasya ca gacchata ,
vasiṣṭhenābhyanujñātā dūtāḥ saṃtvaritā yayuḥ.
9. kauśeyāni ca vastrāṇi bhūṣaṇāni
varāṇi ca kṣipram ādāya rājñaḥ ca
bharatasya ca gacchata vasiṣṭhena
abhyanujñātāḥ dūtāḥ saṃtvaritāḥ yayuḥ
9. kauśeyāni vastrāṇi ca varāṇi bhūṣaṇāni
ca kṣipram ādāya rājñaḥ ca
bharatasya ca gacchata vasiṣṭhena
abhyanujñātāḥ dūtāḥ saṃtvaritāḥ yayuḥ
9. Quickly take the silk garments and the finest ornaments for the King and Bharata, and then proceed. The messengers, having received permission from Vasishtha, swiftly departed.
ते हस्तिन पुरे गङ्गां तीर्त्वा प्रत्यङ्मुखा ययुः ।
पाञ्चालदेशमासाद्य मध्येन कुरुजाङ्गलम् ॥१०॥
10. te hastina pure gaṅgāṃ tīrtvā pratyaṅmukhā yayuḥ ,
pāñcāladeśamāsādya madhyena kurujāṅgalam.
10. te hastināpure gaṅgām tīrtvā pratyaṅmukhāḥ
yayuḥ pāñcāladeśam āsādya madhyena kurujāṅgalam
10. te hastināpure gaṅgām tīrtvā pratyaṅmukhāḥ
yayuḥ pāñcāladeśam āsādya kurujāṅgalam madhyena
10. Having crossed the Ganga at Hastināpura, they proceeded westwards. They reached the Pañcāla country, passing through the middle of Kurujangala.
ते प्रसन्नोदकां दिव्यां नानाविहगसेविताम् ।
उपातिजग्मुर्वेगेन शरदण्डां जनाकुलाम् ॥११॥
11. te prasannodakāṃ divyāṃ nānāvihagasevitām ,
upātijagmurvegena śaradaṇḍāṃ janākulām.
11. te prasannodakām divyām nānāvihagasevitām
upātijagmuḥ vegena śaradaṇḍām janākulām
11. te prasannodakām divyām nānāvihagasevitām
janākulām śaradaṇḍām vegena upātijagmuḥ
11. They swiftly passed by the divine Sharadaṇḍā river, which had clear water, was frequented by various birds, and was bustling with people.
निकूलवृक्षमासाद्य दिव्यं सत्योपयाचनम् ।
अभिगम्याभिवाद्यं तं कुलिङ्गां प्राविशन्पुरीम् ॥१२॥
12. nikūlavṛkṣamāsādya divyaṃ satyopayācanam ,
abhigamyābhivādyaṃ taṃ kuliṅgāṃ prāviśanpurīm.
12. nikūlavṛkṣam āsādya divyam satyopayācanam
abhigamya abhivādyam tam kuliṅgām prāviśan purīm
12. divyam satyopayācanam abhivādyam tam nikūlavṛkṣam
āsādya abhigamya kuliṅgām purīm prāviśan
12. Having reached the divine Nikūla tree, a place for a truthful invocation, and having approached and greeted it reverently, they entered the city of Kulinga.
अभिकालं ततः प्राप्य तेजोऽभिभवनाच्च्युताः ।
ययुर्मध्येन बाह्लीकान् सुदामानं च पर्वतम् ।
विष्णोः पदं प्रेक्षमाणा विपाशां चापि शाल्मलीम् ॥१३॥
13. abhikālaṃ tataḥ prāpya tejo'bhibhavanāccyutāḥ ,
yayurmadhyena bāhlīkān sudāmānaṃ ca parvatam ,
viṣṇoḥ padaṃ prekṣamāṇā vipāśāṃ cāpi śālmalīm.
13. abhikālam tataḥ prāpya tejaḥ abhibhavanāt
cyutāḥ yayuḥ madhyena bāhlīkān
sudāmānam ca parvatam viṣṇoḥ padam
prekṣamāṇāḥ vipāśām ca api śālmalīm
13. tataḥ abhikālam prāpya tejaḥ abhibhavanāt
cyutāḥ bāhlīkān sudāmānam
parvatam ca madhyena yayuḥ viṣṇoḥ padam
vipāśām ca api śālmalīm prekṣamāṇāḥ
13. Then, having reached Abhikāla, and being diverted due to the overpowering of their splendor, they travelled through the Bahlīkas and Sudāman mountain. They went on, gazing upon Viṣṇu's sacred footstep, and also the Vipāśā river and Shālmalī.
ते श्रान्तवाहना दूता विकृष्टेन सता पथा ।
गिरि व्रजं पुर वरं शीघ्रमासेदुरञ्जसा ॥१४॥
14. te śrāntavāhanā dūtā vikṛṣṭena satā pathā ,
giri vrajaṃ pura varaṃ śīghramāsedurañjasā.
14. te śrāntavāhanāḥ dūtāḥ vikṛṣṭena satā pathā
girivrajam puravaram śīghram āseḍuḥ añjasā
14. te śrāntavāhanāḥ dūtāḥ vikṛṣṭena satā pathā
śīghram añjasā girivrajam puravaram āseḍuḥ
14. Those messengers, whose vehicles were fatigued, swiftly and directly reached the excellent city of Girivraja by a long and difficult path.
भर्तुः प्रियार्थं कुलरक्षणार्थं भर्तुश्च वंशस्य परिग्रहार्थम् ।
अहेडमानास्त्वरया स्म दूता रात्र्यां तु ते तत् पुरमेव याताः ॥१५॥
15. bhartuḥ priyārthaṃ kularakṣaṇārthaṃ bhartuśca vaṃśasya parigrahārtham ,
aheḍamānāstvarayā sma dūtā rātryāṃ tu te tat purameva yātāḥ.
15. bhartuḥ priya artham kularakṣaṇa
artham bhartuḥ ca vaṃśasya parigraha
artham aheḍamānāḥ tvarayā sma
dūtāḥ rātryām tu te tat puram eva yātāḥ
15. te dūtāḥ bhartuḥ priya artham
kularakṣaṇa artham bhartuḥ ca vaṃśasya
parigraha artham aheḍamānāḥ tvarayā
sma rātryām tu tat puram eva yātāḥ
15. For the master's well-being, for the protection of the family, and for the perpetuation of the master's lineage, those messengers, without delay and with swiftness, indeed reached that very city at night.