Skip to content
אתר זה לא תומך בגרסאות ישנות של אינטרנט אקספלורר
מומלץ להשתמש בדפדפן גוגל כרום או פיירפוקס מוזילה
(או באינטרנט אקספלורר / edge עדכני)
Enjoy Learning Sanskrit tips, tools, resources and more...

वाल्मीकि-रामायणम्       vālmīki-rāmāyaṇam - book-5, chapter-62

Use the following checkboxes to set the display options for this chapter (You can also control the display of each verse separately):
what would you like to see in each verse:
सुग्रीवेणैवमुक्तस्तु हृष्टो दधिमुखः कपिः ।
राघवं लक्ष्मणं चैव सुग्रीवं चाभ्यवादयत् ॥१॥
1. sugrīveṇaivamuktastu hṛṣṭo dadhimukhaḥ kapiḥ ,
rāghavaṃ lakṣmaṇaṃ caiva sugrīvaṃ cābhyavādayat.
1. sugrīveṇa eva uktaḥ tu hṛṣṭaḥ dadhimukhaḥ kapiḥ |
rāghavam lakṣmaṇam ca eva sugrīvam ca abhivādayat
1. Thus addressed by Sugriva, the delighted monkey Dadhimukha bowed respectfully to Rama, Lakshmana, and also to Sugriva.
स प्रणम्य च सुग्रीवं राघवौ च महाबलौ ।
वानरैः सहितैः शूरैर्दिवमेवोत्पपात ह ॥२॥
2. sa praṇamya ca sugrīvaṃ rāghavau ca mahābalau ,
vānaraiḥ sahitaiḥ śūrairdivamevotpapāta ha.
2. sa praṇamya ca sugrīvam rāghavau ca mahābalau
vānaraiḥ sahitaiḥ śūraiḥ divam eva utpapāta ha
2. sa sugrīvam ca mahābalau rāghavau ca śūraiḥ
sahitaiḥ vānaraiḥ praṇamya divam eva utpapāta ha
2. Having bowed down to Sugrīva and to the two mighty Rāghavas, he then ascended directly into the sky, accompanied by brave monkeys.
स यथैवागतः पूर्वं तथैव त्वरितो गतः ।
निपत्य गगनाद्भूमौ तद्वनं प्रविवेश ह ॥३॥
3. sa yathaivāgataḥ pūrvaṃ tathaiva tvarito gataḥ ,
nipatya gaganādbhūmau tadvanaṃ praviveśa ha.
3. sa yathā eva āgataḥ pūrvam tathā eva tvaritaḥ
gataḥ nipatya gaganāt bhūmau tat vanam praviveśa ha
3. sa yathā eva pūrvam āgataḥ tathā eva tvaritaḥ
gataḥ gaganāt bhūmau nipatya tat vanam praviveśa ha
3. He returned as quickly as he had come before. Descending from the sky to the ground, he then entered that forest.
स प्रविष्टो मधुवनं ददर्श हरियूथपान् ।
विमदानुद्धतान् सर्वान्मेहमानान्मधूदकम् ॥४॥
4. sa praviṣṭo madhuvanaṃ dadarśa hariyūthapān ,
vimadānuddhatān sarvānmehamānānmadhūdakam.
4. sa praviṣṭaḥ madhuvanam dadarśa hariyūthapān
vimadān uddhatān sarvān mehamānān madhūdakam
4. sa madhuvanam praviṣṭaḥ sarvān vimadān uddhatān
madhūdakam mehamānān hariyūthapān dadarśa
4. Upon entering the Madhuvana (honey-forest), he saw all the monkey chiefs, who were unruly, having lost their usual dignity (vimada), and were urinating honey-water.
स तानुपागमद्वीरो बद्ध्वा करपुटाञ्जलिम् ।
उवाच वचनं श्लक्ष्णमिदं हृष्टवदङ्गदम् ॥५॥
5. sa tānupāgamadvīro baddhvā karapuṭāñjalim ,
uvāca vacanaṃ ślakṣṇamidaṃ hṛṣṭavadaṅgadam.
5. sa tān upāgamat vīraḥ baddhvā karapuṭāñjalim
uvāca vacanam ślakṣṇam idam hṛṣṭavat aṅgadam
5. sa vīraḥ karapuṭāñjalim baddhvā tān upāgamat
aṅgadam hṛṣṭavat idam ślakṣṇam vacanam uvāca
5. The hero approached them. Forming the añjali gesture with cupped hands, he joyfully spoke these gentle words to Aṅgada.
सौम्य रोषो न कर्तव्यो यदेभिरभिवारितः ।
अज्ञानाद् रक्षिभिः क्रोधाद्भवन्तः प्रतिषेधिताः ॥६॥
6. saumya roṣo na kartavyo yadebhirabhivāritaḥ ,
ajñānād rakṣibhiḥ krodhādbhavantaḥ pratiṣedhitāḥ.
6. saumya roṣaḥ na kartavyaḥ yat ebhiḥ abhivāritaḥ
ajñānāt rakṣibhiḥ krodhāt bhavantaḥ pratiṣedhitāḥ
6. saumya bhavantaḥ roṣaḥ na kartavyaḥ yat
ebhiḥ rakṣibhiḥ ajñānāt krodhāt pratiṣedhitāḥ
6. O gentle one, you should not be angry. You were obstructed by these guards, who, out of ignorance and anger, prevented your entry.
युवराजस्त्वमीशश्च वनस्यास्य महाबल ।
मौर्ख्यात् पूर्वं कृतो दोषस्तद्भवान् क्षन्तुमर्हति ॥७॥
7. yuvarājastvamīśaśca vanasyāsya mahābala ,
maurkhyāt pūrvaṃ kṛto doṣastadbhavān kṣantumarhati.
7. yuvarājaḥ tvam īśaḥ ca vanasya asya mahābala
maurklyāt pūrvam kṛtaḥ doṣaḥ tat bhavān kṣantum arhati
7. mahābala tvam asya vanasya yuvarājaḥ ca īśaḥ
maurklyāt pūrvam doṣaḥ kṛtaḥ tat bhavān kṣantum arhati
7. O mighty one, you are the crown prince and master of this forest. The mistake was made earlier due to foolishness; therefore, you ought to forgive it.
यथैव हि पिता ते ऽभूत् पूर्वं हरिगणेश्वरः ।
तथा त्वमपि सुग्रीवो नान्यस्तु हरिसत्तम ॥८॥
8. yathaiva hi pitā te'bhūt pūrvaṃ harigaṇeśvaraḥ ,
tathā tvamapi sugrīvo nānyastu harisattama.
8. yathā eva hi pitā te abhūt pūrvam harigaṇeśvaraḥ
tathā tvam api sugrīvaḥ na anyaḥ tu harisattama
8. hi yathā eva te pitā pūrvam harigaṇeśvaraḥ abhūt
tathā tvam api sugrīvaḥ tu anyaḥ na harisattama
8. Indeed, just as your father was formerly the lord of the monkey hosts, so too are you, Sugrīva, and no other, O best of monkeys.
आख्यातं हि मया गत्वा पितृव्यस्य तवानघ ।
इहोपयानं सर्वेषामेतेषां वनचारिणाम् ॥९॥
9. ākhyātaṃ hi mayā gatvā pitṛvyasya tavānagha ,
ihopayānaṃ sarveṣāmeteṣāṃ vanacāriṇām.
9. ākhyātam hi mayā gatvā pitṛvyasya tava anagha
iha upayānam sarveṣām eteṣām vanacāriṇām
9. anagha hi mayā gatvā tava pitṛvyasya iha
sarveṣām eteṣām vanacāriṇām upayānam ākhyātam
9. Indeed, O blameless one, I have gone and reported to your uncle about the arrival here of all these forest-dwellers.
स त्वदागमनं श्रुत्वा सहैभिर्हरियूथपैः ।
प्रहृष्टो न तु रुष्टो ऽसौ वनं श्रुत्वा प्रधर्षितम् ॥१०॥
10. sa tvadāgamanaṃ śrutvā sahaibhirhariyūthapaiḥ ,
prahṛṣṭo na tu ruṣṭo'sau vanaṃ śrutvā pradharṣitam.
10. saḥ tvat āgamanam śrutvā saha ebhiḥ hariyūthapaiḥ
prahr̥ṣṭaḥ na tu ruṣṭaḥ asau vanam śrutvā pradharṣitam
10. asau tvat āgamanam śrutvā ebhiḥ hariyūthapaiḥ saha
vanam pradharṣitam śrutvā prahr̥ṣṭaḥ tu na ruṣṭaḥ
10. Hearing of your arrival, he, along with these monkey chiefs, was greatly delighted, not angry, even though he heard that the grove had been ravaged.
प्रहृष्टो मां पितृव्यस्ते सुग्रीवो वानरेश्वरः ।
शीघ्रं प्रेषय सर्वांस्तानिति होवाच पार्थिवः ॥११॥
11. prahṛṣṭo māṃ pitṛvyaste sugrīvo vānareśvaraḥ ,
śīghraṃ preṣaya sarvāṃstāniti hovāca pārthivaḥ.
11. prahr̥ṣṭaḥ mām pitr̥vyaḥ te sugrīvaḥ vānarēśvaraḥ
śīghram prēṣaya sarvān tān iti hovāca pārthivaḥ
11. te pitr̥vyaḥ sugrīvaḥ vānarēśvaraḥ prahr̥ṣṭaḥ
pārthivaḥ iti hovāca mām sarvān tān śīghram prēṣaya
11. Your uncle, Sugriva, the lord of monkeys, was delighted. The king (Sugriva) said, 'Send all of them quickly!'
श्रुत्वा दधिमुखस्यैतद्वचनं श्लक्ष्णमङ्गदः ।
अब्रवीत्तान् हरिश्रेष्ठो वाक्यं वाक्यविशारदः ॥१२॥
12. śrutvā dadhimukhasyaitadvacanaṃ ślakṣṇamaṅgadaḥ ,
abravīttān hariśreṣṭho vākyaṃ vākyaviśāradaḥ.
12. śrutvā dadhimukhasya etat vacanam ślakṣṇam aṅgadaḥ
abravīt tān hariśrēṣṭhaḥ vākyam vākyaviśāradaḥ
12. dadhimukhasya etat ślakṣṇam vacanam śrutvā
hariśrēṣṭhaḥ vākyaviśāradaḥ aṅgadaḥ tān vākyam abravīt
12. Having heard these gentle words of Dadhimukha, Angada, the foremost of monkeys and adept in speech, spoke to them.
शङ्के श्रुतो ऽयं वृत्तान्तो रामेण हरियूथपाः ।
तत् क्षमं नेह नः स्थातुं कृते कार्ये परंतपाः ॥१३॥
13. śaṅke śruto'yaṃ vṛttānto rāmeṇa hariyūthapāḥ ,
tat kṣamaṃ neha naḥ sthātuṃ kṛte kārye paraṃtapāḥ.
13. śaṅkē śrutaḥ ayam vr̥ttāntaḥ rāmēṇa hariyūthapāḥ
tat kṣamam na iha naḥ sthātum kr̥tē kāryē paraṃtapāḥ
13. hariyūthapāḥ ayam vr̥ttāntaḥ rāmēṇa śrutaḥ śaṅkē
tat kāryē kr̥tē iha naḥ sthātum na kṣamam paraṃtapāḥ
13. O monkey chiefs, I suspect that Rāma has heard this report. Therefore, since the task has been accomplished, it is not proper for us to remain here, O tormentors of foes!
पीत्वा मधु यथाकामं विश्रान्ता वनचारिणः ।
किं शेषं गमनं तत्र सुग्रीवो यत्र मे गुरुः ॥१४॥
14. pītvā madhu yathākāmaṃ viśrāntā vanacāriṇaḥ ,
kiṃ śeṣaṃ gamanaṃ tatra sugrīvo yatra me guruḥ.
14. pītvā madhu yathākāmam viśrāntāḥ vanacāriṇaḥ
kim śeṣam gamanam tatra sugrīvaḥ yatra me guruḥ
14. vanacāriṇaḥ yathākāmam madhu pītvā viśrāntāḥ
yatra sugrīvaḥ me guruḥ tatra kim gamanam śeṣam
14. The forest-dwellers, having drunk honey to their heart's content, are now rested. What further journey is there to that place where Sugrīva, my elder (guru), is?
सर्वे यथा मां वक्ष्यन्ति समेत्य हरियूथपाः ।
तथास्मि कर्ता कर्तव्ये भवद्भिः परवानहम् ॥१५॥
15. sarve yathā māṃ vakṣyanti sametya hariyūthapāḥ ,
tathāsmi kartā kartavye bhavadbhiḥ paravānaham.
15. sarve yathā mām vakṣyanti sametya hariyūthapāḥ
tathā asmi kartā kartavye bhavadbhiḥ paravān aham
15. hariyūthapāḥ sarve sametya mām yathā vakṣyanti
tathā kartavye kartā asmi aham bhavadbhiḥ paravān
15. As all the monkey chiefs will instruct me when they assemble, so I shall act regarding the duty to be performed, for I am dependent on you.
नाज्ञापयितुमीशो ऽहं युवराजो ऽस्मि यद्यपि ।
अयुक्तं कृतकर्माणो यूयं धर्षयितुं मया ॥१६॥
16. nājñāpayitumīśo'haṃ yuvarājo'smi yadyapi ,
ayuktaṃ kṛtakarmāṇo yūyaṃ dharṣayituṃ mayā.
16. na ājñāpayitum īśaḥ aham yuvarājaḥ asmi yadyapi
ayuktam kṛtakarmāṇaḥ yūyam dharṣayitum mayā
16. yadyapi aham yuvarājaḥ asmi ājñāpayitum na īśaḥ
kṛtakarmāṇaḥ yūyam mayā dharṣayitum ayuktam
16. Although I am the crown prince, I am not able to command you. It would be improper for me to insult you, who are accomplished in your tasks.
ब्रुवतश्चाङ्गदश्चैवं श्रुत्वा वचनमव्ययम् ।
प्रहृष्टमनसो वाक्यमिदमूचुर्वनौकसः ॥१७॥
17. bruvataścāṅgadaścaivaṃ śrutvā vacanamavyayam ,
prahṛṣṭamanaso vākyamidamūcurvanaukasaḥ.
17. bruvataḥ ca aṅgadaḥ ca evam śrutvā vacanam avyayam
prahṛṣṭamanasaḥ vākyam idam ūcuḥ vanaukasaḥ
17. aṅgadaḥ evam bruvataḥ avyayam vacanam śrutvā
prahṛṣṭamanasaḥ idam vākyam ūcuḥ vanaukasaḥ
17. And having heard Angada's flawless words, spoken in this manner, the forest-dwellers, with joyful minds, spoke this statement.
एवं वक्ष्यति को राजन्प्रभुः सन् वानरर्षभ ।
ऐश्वर्यमदमत्तो हि सर्वो ऽहमिति मन्यते ॥१८॥
18. evaṃ vakṣyati ko rājanprabhuḥ san vānararṣabha ,
aiśvaryamadamatto hi sarvo'hamiti manyate.
18. evam vaksyati kaḥ rājan prabhuḥ san vānara-ṛṣabha
| aiśvarya-mada-mattaḥ hi sarvaḥ aham iti manyate
18. rājan vānara-ṛṣabha prabhuḥ san kaḥ evam vaksyati
hi sarvaḥ aiśvarya-mada-mattaḥ aham iti manyate
18. Who, O king, O best of monkeys, being a lord, will speak in this manner? Indeed, everyone intoxicated by the arrogance of power thinks, 'I am everything'.
तव चेदं सुसदृशं वाक्यं नान्यस्य कस्य चित् ।
संनतिर्हि तवाख्याति भविष्यच्छुभभाग्यताम् ॥१९॥
19. tava cedaṃ susadṛśaṃ vākyaṃ nānyasya kasya cit ,
saṃnatirhi tavākhyāti bhaviṣyacchubhabhāgyatām.
19. tava ca idam su-sadṛśam vākyam na anyasya kasya cit
| sannatiḥ hi tava ākhyāti bhaviṣyat-śubha-bhāgyatām
19. ca idam tava vākyam su-sadṛśam anyasya kasya cit na
hi tava sannatiḥ bhaviṣyat-śubha-bhāgyatām ākhyāti
19. This statement of yours is indeed very appropriate, belonging to no one else. For your humility (sannati) certainly proclaims your future auspicious destiny.
सर्वे वयमपि प्राप्तास्तत्र गन्तुं कृतक्षणाः ।
स यत्र हरिवीराणां सुग्रीवः पतिरव्ययः ॥२०॥
20. sarve vayamapi prāptāstatra gantuṃ kṛtakṣaṇāḥ ,
sa yatra harivīrāṇāṃ sugrīvaḥ patiravyayaḥ.
20. sarve vayam api prāptāḥ tatra gantum kṛta-kṣaṇāḥ
| sa yatra hari-vīrāṇām su-grīvaḥ patiḥ avyayaḥ
20. api sarve vayam prāptāḥ kṛta-kṣaṇāḥ tatra gantum
yatra saḥ hari-vīrāṇām patiḥ avyayaḥ su-grīvaḥ
20. All of us have arrived, fully prepared to go to that place where Sugriva, the imperishable lord of the monkey heroes, resides.
त्वया ह्यनुक्तैर्हरिभिर्नैव शक्यं पदात् पदम् ।
क्व चिद्गन्तुं हरिश्रेष्ठ ब्रूमः सत्यमिदं तु ते ॥२१॥
21. tvayā hyanuktairharibhirnaiva śakyaṃ padāt padam ,
kva cidgantuṃ hariśreṣṭha brūmaḥ satyamidaṃ tu te.
21. tvayā hi anuktaiḥ haribhiḥ na eva śakyam padāt padam
| kva cit gantum hari-śreṣṭha brūmaḥ satyam idam tu te
21. hari-śreṣṭha hi tvayā anuktaiḥ haribhiḥ padāt padam
kva cit gantum na eva śakyam tu idam satyam te brūmaḥ
21. Indeed, without your explicit command, O best of monkeys, it is not possible for the monkeys to move even a single step. We speak this truth to you.
एवं तु वदतां तेषामङ्गदः प्रत्यभाषत ।
बाढं गच्छाम इत्युक्त्वा उत्पपात महीतलात् ॥२२॥
22. evaṃ tu vadatāṃ teṣāmaṅgadaḥ pratyabhāṣata ,
bāḍhaṃ gacchāma ityuktvā utpapāta mahītalāt.
22. evaṃ tu vadatām teṣām aṅgadaḥ pratyabhāṣata
bāḍhaṃ gacchāmaḥ iti uktvā utpapāta mahītalāt
22. aṅgadaḥ teṣām evam vadatām tu pratyabhāṣata
bāḍham gacchāmaḥ iti uktvā mahītalāt utpapāta
22. As they were speaking thus, Angada replied. Saying, 'Certainly, let us go!' he sprang up from the surface of the earth.
उत्पतन्तमनूत्पेतुः सर्वे ते हरियूथपाः ।
कृत्वाकाशं निराकाशं यज्ञोत्क्षिप्ता इवानलाः ॥२३॥
23. utpatantamanūtpetuḥ sarve te hariyūthapāḥ ,
kṛtvākāśaṃ nirākāśaṃ yajñotkṣiptā ivānalāḥ.
23. utpatantam anūtpetuḥ sarve te hariyūthapāḥ kṛtvā
ākāśam nirākāśam yajña utkṣiptāḥ iva analāḥ
23. sarve te hariyūthapāḥ utpatantam anūtpetuḥ (te)
ākāśam nirākāśam kṛtvā yajña utkṣiptāḥ analāḥ iva
23. All those monkey chiefs flew up after him as he soared, making the sky appear empty, like flames cast high during a (Vedic ritual).
ते ऽम्बरं सहसोत्पत्य वेगवन्तः प्लवंगमाः ।
विनदन्तो महानादं घना वातेरिता यथा ॥२४॥
24. te'mbaraṃ sahasotpatya vegavantaḥ plavaṃgamāḥ ,
vinadanto mahānādaṃ ghanā vāteritā yathā.
24. te ambaram sahasā utpatya vegavantaḥ plavaṅgamāḥ
vinadantaḥ mahānādam ghanāḥ vāta īritāḥ yathā
24. te vegavantaḥ plavaṅgamāḥ sahasā ambaram utpatya
mahānādam vinadantaḥ vāta īritāḥ ghanāḥ yathā (āsan)
24. Having suddenly soared into the sky, those swift monkeys, making a tremendous roar, were like clouds propelled by the wind.
अङ्गदे ह्यननुप्राप्ते सुग्रीवो वानराधिपः ।
उवाच शोकोपहतं रामं कमललोचनम् ॥२५॥
25. aṅgade hyananuprāpte sugrīvo vānarādhipaḥ ,
uvāca śokopahataṃ rāmaṃ kamalalocanam.
25. aṅgade hi ananuprāpte sugrīvaḥ vānarādhipaḥ
uvāca śoka upahatam rāmam kamalalocanam
25. hi aṅgade ananuprāpte (sati) vānarādhipaḥ
sugrīvaḥ śoka upahatam kamalalocanam rāmam uvāca
25. Indeed, while Angada had not yet arrived, Sugriva, the king of the monkeys, spoke to Rama, who was overcome with grief and had lotus-like eyes.
समाश्वसिहि भद्रं ते दृष्टा देवी न संशयः ।
नागन्तुमिह शक्यं तैरतीते समये हि नः ॥२६॥
26. samāśvasihi bhadraṃ te dṛṣṭā devī na saṃśayaḥ ,
nāgantumiha śakyaṃ tairatīte samaye hi naḥ.
26. samāśvasihi bhadram te dṛṣṭā devī na saṃśayaḥ
na āgantum iha śakyam taiḥ atīte samaye hi naḥ
26. te bhadram samāśvasihi devī dṛṣṭā na saṃśayaḥ
hi naḥ samaye atīte taiḥ iha āgantum na śakyam
26. Be at ease; good fortune to you. The goddess (Sītā) has undoubtedly been seen. Indeed, it is not possible for them (the Rākṣasas) to come here (to us), for our allotted time (to return) has elapsed.
न मत्सकाशमागच्छेत् कृत्ये हि विनिपातिते ।
युवराजो महाबाहुः प्लवतां प्रवरो ऽङ्गदः ॥२७॥
27. na matsakāśamāgacchet kṛtye hi vinipātite ,
yuvarājo mahābāhuḥ plavatāṃ pravaro'ṅgadaḥ.
27. na matsakāśam āgacchet kṛtye hi vinipātite
yuvarājaḥ mahābāhuḥ plavatām pravaraḥ aṅgadaḥ
27. hi kṛtye vinipātite yuvarājaḥ mahābāhuḥ plavatām
pravaraḥ aṅgadaḥ matsakāśam na āgacchet
27. The crown prince Aṅgada, mighty-armed and foremost among the leaping ones, would not come into my presence if the task had indeed failed.
यद्यप्यकृतकृत्यानामीदृशः स्यादुपक्रमः ।
भवेत्तु दीनवदनो भ्रान्तविप्लुतमानसः ॥२८॥
28. yadyapyakṛtakṛtyānāmīdṛśaḥ syādupakramaḥ ,
bhavettu dīnavadano bhrāntaviplutamānasaḥ.
28. yadyapi akṛtakṛtyānām īdṛśaḥ syāt upakramaḥ
bhavet tu dīnavadanaḥ bhrāntaviplutamānasaḥ
28. yadyapi akṛtakṛtyānām īdṛśaḥ upakramaḥ syāt tu
(saḥ) dīnavadanaḥ bhrāntaviplutamānasaḥ bhavet
28. Even if such an (upbeat) approach were possible for those who have failed their mission, he would surely be dejected, with a bewildered and agitated mind.
पितृपैतामहं चैतत् पूर्वकैरभिरक्षितम् ।
न मे मधुवनं हन्यादहृष्टः प्लवगेश्वरः ॥२९॥
29. pitṛpaitāmahaṃ caitat pūrvakairabhirakṣitam ,
na me madhuvanaṃ hanyādahṛṣṭaḥ plavageśvaraḥ.
29. pitṛpaitāmaham ca etat pūrvakaiḥ abhirakṣitam
na me madhuvanam hanyāt ahṛṣṭaḥ plavageśvaraḥ
29. ca etat pitṛpaitāmaham pūrvakaiḥ abhirakṣitam
me madhuvanam ahṛṣṭaḥ plavageśvaraḥ na hanyāt
29. And this Madhuvana of mine, ancestral and protected by our predecessors, a displeased lord of monkeys would not harm.
कौसल्या सुप्रजा राम समाश्वसिहि सुव्रत ।
दृष्टा देवी न संदेहो न चान्येन हनूमता ।
न ह्यन्यः कर्मणो हेतुः साधने तद्विधो भवेत् ॥३०॥
30. kausalyā suprajā rāma samāśvasihi suvrata ,
dṛṣṭā devī na saṃdeho na cānyena hanūmatā ,
na hyanyaḥ karmaṇo hetuḥ sādhane tadvidho bhavet.
30. kausalyā suprajā rāma suvratā
samāśvasihi dṛṣṭā devī na saṃdehaḥ na
ca anyena hanūmatā na hi anyaḥ
karmaṇaḥ hetuḥ sādhane tadvidhaḥ bhavet
30. kausalyā suprajā rāma suvratā
samāśvasihi devī dṛṣṭā na saṃdehaḥ ca
na anyena hanūmatā hi na anyaḥ
karmaṇaḥ hetuḥ sādhane tadvidhaḥ bhavet
30. O Rāma, Kausalyā's virtuous son, performer of good vows, take comfort! The goddess (Sītā) has been seen, there is no doubt. Indeed, no one else but Hanumat could have accomplished this action (karma), nor could anyone else be such an agent in its execution.
हनूमति हि सिद्धिश्च मतिश्च मतिसत्तम ।
व्यवसायश्च वीर्यं च सूर्ये तेज इव ध्रुवम् ॥३१॥
31. hanūmati hi siddhiśca matiśca matisattama ,
vyavasāyaśca vīryaṃ ca sūrye teja iva dhruvam.
31. hanūmati hi siddhiḥ ca matiḥ ca matisattama
vyavasāyaḥ ca vīryam ca sūrye tejaḥ iva dhruvam
31. matisattama hi hanūmati siddhiḥ ca matiḥ ca
vyavasāyaḥ ca vīryam ca sūrye tejaḥ iva dhruvam
31. O best among the discerning, surely in Hanumat are success, keen intellect, determination, and valor, just as radiance is inherent and constant in the sun.
जाम्बवान्यत्र नेता स्यादङ्गदश्च बलेश्वरः ।
हनूमांश्चाप्यधिष्ठाता न तस्य गतिरन्यथा ॥३२॥
32. jāmbavānyatra netā syādaṅgadaśca baleśvaraḥ ,
hanūmāṃścāpyadhiṣṭhātā na tasya gatiranyathā.
32. jāmbavān yatra netā syāt aṅgadaḥ ca baleśvaraḥ
hanūmān ca api adhiṣṭhātā na tasya gatiḥ anyathā
32. yatra jāmbavān netā syāt ca aṅgadaḥ baleśvaraḥ
ca api hanūmān adhiṣṭhātā tasya gatiḥ anyathā na
32. Wherever Jāmbavān is the chief guide, and Aṅgada is the mighty commander, and Hanumat is also the overseeing authority, that undertaking can certainly not fail.
मा भूश्चिन्ता समायुक्तः
संप्रत्यमितविक्रम ॥३३॥
33. mā bhūścintā samāyuktaḥ
saṃpratyamitavikrama.
33. mā bhūḥ cintā samāyuktaḥ
samprati amitavikrama
33. amitavikrama mā samprati
cintā samāyuktaḥ bhūḥ
33. Do not now be filled with worry, O you of immeasurable valor!
ततः किल किला शब्दं शुश्रावासन्नमम्बरे ।
हनूमत् कर्मदृप्तानां नर्दतां काननौकसाम् ।
किष्किन्धामुपयातानां सिद्धिं कथयतामिव ॥३४॥
34. tataḥ kila kilā śabdaṃ śuśrāvāsannamambare ,
hanūmat karmadṛptānāṃ nardatāṃ kānanaukasām ,
kiṣkindhāmupayātānāṃ siddhiṃ kathayatāmiva.
34. tataḥ kila kilā śabdam śuśrāva
āsannam ambare hanumat karmadṛptānām
nardatām kānanaukasām kiṣkindhām
upayātānām siddhim kathayatām iva
34. tataḥ ambare āsannam hanumat
karmadṛptānām nardatām kānanaukasām
kiṣkindhām upayātānām siddhim
kathayatām iva kilā kilā śabdam śuśrāva
34. Then, he indeed heard a "kilā kilā" sound drawing near in the sky. It was from the forest-dwelling monkeys, roaring proudly of Hanumān's accomplishment (karma), as if announcing their success while approaching Kiṣkindhā.
ततः श्रुत्वा निनादं तं कपीनां कपिसत्तमः ।
आयताञ्चितलाङ्गूलः सो ऽभवद्धृष्टमानसः ॥३५॥
35. tataḥ śrutvā ninādaṃ taṃ kapīnāṃ kapisattamaḥ ,
āyatāñcitalāṅgūlaḥ so'bhavaddhṛṣṭamānasaḥ.
35. tataḥ śrutvā ninādam tam kapīnām kapisattamaḥ
āyata āñcita lāṅgūlaḥ saḥ abhavat hṛṣṭamānasaḥ
35. tataḥ tam kapīnām ninādam śrutvā kapisattamaḥ
saḥ āyata āñcita lāṅgūlaḥ hṛṣṭamānasaḥ abhavat
35. Then, upon hearing that roar of the monkeys, the foremost of monkeys, Hanumān, his tail extended and curved, became joyful.
आजग्मुस्ते ऽपि हरयो रामदर्शनकाङ्क्षिणः ।
अङ्गदं पुरतः कृत्वा हनूमन्तं च वानरम् ॥३६॥
36. ājagmuste'pi harayo rāmadarśanakāṅkṣiṇaḥ ,
aṅgadaṃ purataḥ kṛtvā hanūmantaṃ ca vānaram.
36. ājagmuḥ te api harayaḥ rāmadarśanakāṅkṣiṇaḥ
aṅgadam purataḥ kṛtvā hanūmantam ca vānaram
36. te harayaḥ api rāmadarśanakāṅkṣiṇaḥ aṅgadam
hanūmantam ca vānaram purataḥ kṛtvā ājagmuḥ
36. Those monkeys also arrived, eager to see Rāma, placing Aṅgada and Hanumān, the monkey, at the forefront.
ते ऽङ्गदप्रमुखा वीराः प्रहृष्टाश्च मुदान्विताः ।
निपेतुर्हरिराजस्य समीपे राघवस्य च ॥३७॥
37. te'ṅgadapramukhā vīrāḥ prahṛṣṭāśca mudānvitāḥ ,
nipeturharirājasya samīpe rāghavasya ca.
37. te aṅgadapramukhāḥ vīrāḥ prahṛṣṭāḥ ca mudānvitāḥ
nipetuḥ harirājasya samīpe rāghavasya ca
37. aṅgadapramukhāḥ te vīrāḥ prahṛṣṭāḥ ca mudānvitāḥ
harirājasya rāghavasya ca samīpe nipetuḥ
37. Those heroes, led by Aṅgada, full of delight and joy, prostrated themselves before the king of monkeys (Sugrīva) and Rāma.
हनूमांश्च महाबहुः प्रणम्य शिरसा ततः ।
नियतामक्षतां देवीं राघवाय न्यवेदयत् ॥३८॥
38. hanūmāṃśca mahābahuḥ praṇamya śirasā tataḥ ,
niyatāmakṣatāṃ devīṃ rāghavāya nyavedayat.
38. hanūmān ca mahābahuḥ praṇamya śirasā tataḥ
niyatām akṣatām devīm rāghavāya nyavedayat
38. tataḥ hanūmān mahābahuḥ śirasā praṇamya
niyatām akṣatām devīm rāghavāya ca nyavedayat
38. Then the mighty-armed Hanūman, bowing his head, reported to Rāma concerning the chaste and unharmed goddess.
निश्चितार्थं ततस्तस्मिन् सुग्रीवं पवनात्मजे ।
लक्ष्मणः प्रीतिमान्प्रीतं बहुमानादवैक्षत ॥३९॥
39. niścitārthaṃ tatastasmin sugrīvaṃ pavanātmaje ,
lakṣmaṇaḥ prītimānprītaṃ bahumānādavaikṣata.
39. niścitārtham tataḥ tasmin sugrīvam pavanātmaje
lakṣmaṇaḥ prītimān prītam bahumānāt avaikṣata
39. tataḥ pavanātmaje tasmin niścitārtham lakṣmaṇaḥ
prītimān prītam sugrīvam bahumānāt avaikṣata
39. Then, with the purpose confirmed by the son of Vāyu, Lakṣmaṇa, filled with affection, looked at the pleased Sugrīva with great respect.
प्रीत्या च रममाणो ऽथ राघवः परवीरहा ।
बहु मानेन महता हनूमन्तमवैक्षत ॥४०॥
40. prītyā ca ramamāṇo'tha rāghavaḥ paravīrahā ,
bahu mānena mahatā hanūmantamavaikṣata.
40. prītyā ca ramamāṇaḥ atha rāghavaḥ paravīrahā
bahu mānena mahatā hanūmantam avaikṣata
40. atha rāghavaḥ paravīrahā prītyā ca ramamāṇaḥ
mahatā bahu mānena hanūmantam avaikṣata
40. Then, Rāma, the slayer of enemy heroes, rejoicing with affection, looked at Hanūman with great respect.