Skip to content
אתר זה לא תומך בגרסאות ישנות של אינטרנט אקספלורר
מומלץ להשתמש בדפדפן גוגל כרום או פיירפוקס מוזילה
(או באינטרנט אקספלורר / edge עדכני)
Enjoy Learning Sanskrit tips, tools, resources and more...

वाल्मीकि-रामायणम्       vālmīki-rāmāyaṇam - book-7, chapter-43

Use the following checkboxes to set the display options for this chapter (You can also control the display of each verse separately):
what would you like to see in each verse:
विसृज्य तु सुहृद्वर्गं बुद्ध्या निश्चित्य राघवः ।
समीपे द्वाःस्थमासीनमिदं वचनमब्रवीत् ॥१॥
1. visṛjya tu suhṛdvargaṃ buddhyā niścitya rāghavaḥ ,
samīpe dvāḥsthamāsīnamidaṃ vacanamabravīt.
1. visṛjya tu suhṛd-vargam buddhyā niścitya rāghavaḥ
samīpe dvāḥstham āsīnam idam vacanam abravīt
1. rāghavaḥ tu suhṛd-vargam visṛjya buddhyā niścitya
samīpe āsīnam dvāḥstham idam vacanam abravīt
1. Having dismissed his circle of friends and having deliberated with his understanding (buddhi), Rāghava then spoke these words to the doorkeeper who was seated nearby.
शीघ्रमानय सौमित्रिं लक्ष्मणं शुभलक्षणम् ।
भरतं च महाबाहुं शत्रुघ्नं चापराजितम् ॥२॥
2. śīghramānaya saumitriṃ lakṣmaṇaṃ śubhalakṣaṇam ,
bharataṃ ca mahābāhuṃ śatrughnaṃ cāparājitam.
2. śīghram ānaya saumitrim lakṣmaṇam śubhalakṣaṇam
bharatam ca mahābāhum śatrughnam ca aparājitam
2. śīghram saumitrim lakṣmaṇam śubhalakṣaṇam ca
bharatam mahābāhum ca śatrughnam aparājitam ānaya
2. Quickly bring Lakṣmaṇa, the son of Sumitrā, who possesses auspicious marks, and also Bharata, the mighty-armed, and Śatrughna, the unconquered.
रामस्य भाषितं श्रुत्वा द्वाःस्थो मूर्ध्नि कृताञ्जलिः ।
लक्ष्मणस्य गृहं गत्वा प्रविवेशानिवारितः ॥३॥
3. rāmasya bhāṣitaṃ śrutvā dvāḥstho mūrdhni kṛtāñjaliḥ ,
lakṣmaṇasya gṛhaṃ gatvā praviveśānivāritaḥ.
3. rāmasya bhāṣitam śrutvā dvāḥsthaḥ mūrdhni kṛtāñjaliḥ
lakṣmaṇasya gṛham gatvā praviveśa anivāritaḥ
3. dvāḥsthaḥ rāmasya bhāṣitam śrutvā mūrdhni kṛtāñjaliḥ
lakṣmaṇasya gṛham gatvā anivāritaḥ praviveśa
3. Having heard Rāma's words, the doorkeeper, with folded hands (añjali) raised to his head, went to Lakṣmaṇa's house and entered without hindrance.
उवाच च तदा वाक्यं वर्धयित्वा कृताञ्जलिः ।
द्रष्टुमिच्छति राजा त्वां गम्यतां तत्र मा चिरम् ॥४॥
4. uvāca ca tadā vākyaṃ vardhayitvā kṛtāñjaliḥ ,
draṣṭumicchati rājā tvāṃ gamyatāṃ tatra mā ciram.
4. uvāca ca tadā vākyam vardhayitvā kṛtāñjaliḥ
draṣṭum icchati rājā tvām gamyatām tatra mā ciram
4. tada ca kṛtāñjaliḥ vardhayitvā vākyam uvāca: rājā
tvām draṣṭum icchati; tatra mā ciram gamyatām
4. And then, after offering greetings with folded hands (añjali), he spoke these words: 'The king desires to see you; proceed there without delay.'
बाढमित्येव सौमित्रिः श्रुत्वा राघवशासनम् ।
प्राद्रवद् रथमारुह्य राघवस्य निवेशनम् ॥५॥
5. bāḍhamityeva saumitriḥ śrutvā rāghavaśāsanam ,
prādravad rathamāruhya rāghavasya niveśanam.
5. bāḍham iti eva saumitriḥ śrutvā rāghavaśāsanam
prādravat ratham āruhya rāghavasya niveśanam
5. rāghavaśāsanam śrutvā saumitriḥ bāḍham iti eva
ratham āruhya rāghavasya niveśanam prādravat
5. Having heard Rāma's command, Lakṣmaṇa, the son of Sumitrā, assented with 'Very well!' and quickly departed, mounting a chariot, for Rāma's dwelling.
प्रयान्तं लक्ष्मणं दृष्ट्वा द्वाःस्थो भरतमन्तिकात् ।
उवाच प्राञ्जलिर्वाक्यं राजा त्वां द्रष्टुमिच्छति ॥६॥
6. prayāntaṃ lakṣmaṇaṃ dṛṣṭvā dvāḥstho bharatamantikāt ,
uvāca prāñjalirvākyaṃ rājā tvāṃ draṣṭumicchati.
6. prayāntam lakṣmaṇam dṛṣṭvā dvāḥsthaḥ bharatam antikāt
uvāca prāñjaliḥ vākyam rājā tvām draṣṭum icchati
6. dvāḥsthaḥ prāñjaliḥ lakṣmaṇam prayāntam dṛṣṭvā bharatam
antikāt vākyam uvāca rājā tvām draṣṭum icchati
6. Seeing Lakshmana departing, the doorkeeper, standing near Bharata, respectfully said: "The king wishes to see you."
भरतस्तु वचः श्रुत्वा द्वाःस्थाद् रामसमीरितम् ।
उत्पपातासनात्तूर्णं पद्भ्यामेव ततो ऽगमत् ॥७॥
7. bharatastu vacaḥ śrutvā dvāḥsthād rāmasamīritam ,
utpapātāsanāttūrṇaṃ padbhyāmeva tato'gamat.
7. bharataḥ tu vacaḥ śrutvā dvāḥsthāt rāmasamīritam
utpapāta āsanāt tūrṇam padbhyām eva tataḥ agamat
7. bharataḥ tu dvāḥsthāt rāmasamīritam vacaḥ śrutvā
tūrṇam āsanāt utpapāta tataḥ padbhyām eva agamat
7. But Bharata, having heard the message concerning Rama (the king) from the doorkeeper, quickly sprang up from his seat and then went on foot.
दृष्ट्वा प्रयान्तं भरतं त्वरमाणः कृताञ्जलिः ।
शत्रुघ्नभवनं गत्वा ततो वाक्यं जगाद ह ॥८॥
8. dṛṣṭvā prayāntaṃ bharataṃ tvaramāṇaḥ kṛtāñjaliḥ ,
śatrughnabhavanaṃ gatvā tato vākyaṃ jagāda ha.
8. dṛṣṭvā prayāntam bharatam tvaramāṇaḥ kṛtāñjaliḥ
śatrughnabhavanam gatvā tataḥ vākyam jagāda ha
8. tvaramāṇaḥ kṛtāñjaliḥ bharatam prayāntam dṛṣṭvā
śatrughnabhavanam gatvā tataḥ vākyam jagāda ha
8. Seeing Bharata departing, the doorkeeper, hurrying and with folded hands, then went to Shatrughna's dwelling and spoke these words.
एह्यागच्छ रघुश्रेष्ठ राजा त्वां द्रष्टुमिच्छति ।
गतो हि लक्ष्मणः पूर्वं भरतश्च महायशाः ॥९॥
9. ehyāgaccha raghuśreṣṭha rājā tvāṃ draṣṭumicchati ,
gato hi lakṣmaṇaḥ pūrvaṃ bharataśca mahāyaśāḥ.
9. ehi āgaccha raghuśreṣṭha rājā tvām draṣṭum icchati
gataḥ hi lakṣmaṇaḥ pūrvam bharataḥ ca mahāyaśāḥ
9. raghuśreṣṭha,
ehi āgaccha.
rājā tvām draṣṭum icchati.
hi lakṣmaṇaḥ pūrvam gataḥ,
mahāyaśāḥ bharataḥ ca (gataḥ)
9. Come, O best of the Raghu dynasty! The king wishes to see you. Indeed, Lakshmana has already gone, and so has the highly renowned Bharata.
श्रुत्वा तु वचनं तस्य शत्रुघ्नो रामशासनम् ।
शिरसा वन्द्य धरणीं प्रययौ यत्र राघवः ॥१०॥
10. śrutvā tu vacanaṃ tasya śatrughno rāmaśāsanam ,
śirasā vandya dharaṇīṃ prayayau yatra rāghavaḥ.
10. śrutvā tu vacanam tasya śatrughnaḥ rāmaśāsanam
śirasā vandya dharaṇīm prayayau yatra rāghavaḥ
10. śatrughnaḥ tasya rāmaśāsanam vacanam śrutvā
śirasā dharaṇīm vandya yatra rāghavaḥ prayayau
10. Having heard his command, which was (Lord) Rama's directive, Shatrughna bowed his head to the earth and then went to where Rama (rāghava) was.
कुमारानागताञ् श्रुत्वा चिन्ताव्याकुलितेन्द्रियः ।
अवाक्शिरा दीनमना द्वाःस्थं वचनमब्रवीत् ॥११॥
11. kumārānāgatāñ śrutvā cintāvyākulitendriyaḥ ,
avākśirā dīnamanā dvāḥsthaṃ vacanamabravīt.
11. kumārān āgatān śrutvā cintāvyākulitendriyaḥ
avākśirā dīnamanā dvāḥstham vacanam abravīt
11. kumārān āgatān śrutvā,
cintāvyākulitendriyaḥ avākśirā dīnamanā dvāḥstham vacanam abravīt
11. Having heard that the princes had arrived, his senses agitated by worry, with a bowed head and a dejected mind, he spoke these words to the doorkeeper.
प्रवेशय कुमारांस्त्वं मत्समीपं त्वरान्वितः ।
एतेषु जीवितं मह्यमेते प्राणा बहिश्चराः ॥१२॥
12. praveśaya kumārāṃstvaṃ matsamīpaṃ tvarānvitaḥ ,
eteṣu jīvitaṃ mahyamete prāṇā bahiścarāḥ.
12. praveśaya kumārān tvam mat-samīpam tvarānvitaḥ
eteṣu jīvitam mahyam ete prāṇāḥ bahiḥ-carāḥ
12. tvam tvarānvitaḥ kumārān mat-samīpam praveśaya.
eteṣu mahyam jīvitam (asti),
ete bahiḥ-carāḥ prāṇāḥ (santi).
12. You, swiftly, bring those princes near me. My life (jīvita) depends on them; they are my external vital breaths (prāṇa).
आज्ञप्तास्तु नरेन्द्रेण कुमाराः शुक्लवाससः ।
प्रह्वाः प्राञ्जलयो भूत्वा विविशुस्ते समाहिताः ॥१३॥
13. ājñaptāstu narendreṇa kumārāḥ śuklavāsasaḥ ,
prahvāḥ prāñjalayo bhūtvā viviśuste samāhitāḥ.
13. ājñaptāḥ tu narendreṇa kumārāḥ śukla-vāsasaḥ
prahvāḥ prāñjalayaḥ bhūtvā viviśuḥ te samāhitāḥ
13. te kumārāḥ nareņdreṇa ājñaptāḥ tu,
śukla-vāsasaḥ prahvāḥ prāñjalayaḥ bhūtvā,
samāhitāḥ viviśuḥ
13. Having been commanded by the king, the princes, dressed in white, became humble and, with joined palms, entered composedly.
ते तु दृष्ट्वा मुखं तस्य सग्रहं शशिनं यथा ।
संध्यागतमिवादित्यं प्रभया परिवर्जितम् ॥१४॥
14. te tu dṛṣṭvā mukhaṃ tasya sagrahaṃ śaśinaṃ yathā ,
saṃdhyāgatamivādityaṃ prabhayā parivarjitam.
14. te tu dṛṣṭvā mukham tasya sagraham śaśinam yathā
sandhyāgatam iva ādityam prabhayā parivarjitam
14. te tu tasya mukham dṛṣṭvā yathā sagraham śaśinam
iva sandhyāgatam ādityam iva prabhayā parivarjitam
14. And they, having seen his face, which was like the moon afflicted by an eclipse, or like the sun at twilight, deprived of its radiance.
बाष्पपूर्णे च नयने दृष्ट्वा रामस्य धीमतः ।
हतशोभं यथा पद्मं मुखं वीक्ष्य च तस्य ते ॥१५॥
15. bāṣpapūrṇe ca nayane dṛṣṭvā rāmasya dhīmataḥ ,
hataśobhaṃ yathā padmaṃ mukhaṃ vīkṣya ca tasya te.
15. bāṣpapūrṇe ca nayane dṛṣṭvā rāmasya dhīmataḥ
hataśobham yathā padmam mukham vīkṣya ca tasya te
15. te ca rāmasya dhīmataḥ bāṣpapūrṇe nayane dṛṣṭvā
ca tasya mukham yathā hataśobham padmam vīkṣya
15. And they, having seen the tear-filled eyes of the wise Rāma, and his face, whose beauty was destroyed like a lotus.
ततो ऽभिवाद्य त्वरिताः पादौ रामस्य मूर्धभिः ।
तस्थुः समाहिताः सर्वे रामश्चाश्रूण्यवर्तयत् ॥१६॥
16. tato'bhivādya tvaritāḥ pādau rāmasya mūrdhabhiḥ ,
tasthuḥ samāhitāḥ sarve rāmaścāśrūṇyavartayat.
16. tataḥ abhivādya tvaritāḥ pādau rāmasya mūrdhabhiḥ
tasthuḥ samāhitāḥ sarve rāmaḥ ca aśrūṇi avartayat
16. tataḥ tvaritāḥ sarve abhivādya rāmasya pādau
mūrdhabhiḥ samāhitāḥ tasthuḥ ca rāmaḥ aśrūṇi avartayat
16. Then, having quickly bowed at Rāma's feet with their heads, all of them stood composed, and Rāma shed tears.
तान्परिष्वज्य बाहुभ्यामुत्थाप्य च महाभुजः ।
आसनेष्वाध्वमित्युक्त्वा ततो वाक्यं जगाद ह ॥१७॥
17. tānpariṣvajya bāhubhyāmutthāpya ca mahābhujaḥ ,
āsaneṣvādhvamityuktvā tato vākyaṃ jagāda ha.
17. tān pariṣvajya bāhubhyām utthāpya ca mahābhujaḥ
āsaneṣu ādhvam iti uktvā tataḥ vākyam jagāda ha
17. ca mahābhujaḥ tān bāhubhyām pariṣvajya ca utthāpya
āsaneṣu ādhvam iti uktvā tataḥ vākyam ha jagāda
17. And the mighty-armed (Rāma), having embraced them with his two arms and raised them up, said, 'Sit down on your seats,' and then spoke these words.
भवन्तो मम सर्वस्वं भवन्तो मम जीवितम् ।
भवद्भिश्च कृतं राज्यं पालयामि नरेश्वराः ॥१८॥
18. bhavanto mama sarvasvaṃ bhavanto mama jīvitam ,
bhavadbhiśca kṛtaṃ rājyaṃ pālayāmi nareśvarāḥ.
18. bhavantaḥ mama sarvasvam bhavantaḥ mama jīvitam
bhavadbhiḥ ca kṛtam rājyam pālayāmi nareśvarāḥ
18. nareśvarāḥ bhavantaḥ mama sarvasvam bhavantaḥ
mama jīvitam bhavadbhiḥ ca kṛtam rājyam pālayāmi
18. You are my everything, you are my very life. This kingdom, established by you, I now protect, O lords of men.
भवन्तः कृतशास्त्रार्था बुद्धौ च परिनिष्ठिताः ।
संभूय च मदर्थो ऽयमन्वेष्टव्यो नरेश्वराः ॥१९॥
19. bhavantaḥ kṛtaśāstrārthā buddhau ca pariniṣṭhitāḥ ,
saṃbhūya ca madartho'yamanveṣṭavyo nareśvarāḥ.
19. bhavantaḥ kṛtaśāstrārthāḥ buddhau ca pariniṣṭhitāḥ
saṃbhūya ca mama arthaḥ ayam anveṣṭavyaḥ nareśvarāḥ
19. nareśvarāḥ bhavantaḥ kṛtaśāstrārthāḥ buddhau ca
pariniṣṭhitāḥ saṃbhūya ca ayam mama arthaḥ anveṣṭavyaḥ
19. O lords of men, you have mastered the meaning of the scriptures and are perfectly established in intellect. Therefore, this matter of mine should be investigated by all of you acting together.