Skip to content
אתר זה לא תומך בגרסאות ישנות של אינטרנט אקספלורר
מומלץ להשתמש בדפדפן גוגל כרום או פיירפוקס מוזילה
(או באינטרנט אקספלורר / edge עדכני)
Enjoy Learning Sanskrit tips, tools, resources and more...

योगवासिष्ठः       yogavāsiṣṭhaḥ - book-7, chapter-21

Use the following checkboxes to set the display options for this chapter (You can also control the display of each verse separately):
what would you like to see in each verse:
श्रीवसिष्ठ उवाच ।
ज्ञानिनैव सदा भाव्यं राम न ज्ञानबन्धुना ।
अज्ञातारं वरं मन्ये न पुनर्ज्ञानबन्धुताम् ॥ १ ॥
śrīvasiṣṭha uvāca ,
jñāninaiva sadā bhāvyaṃ rāma na jñānabandhunā ,
ajñātāraṃ varaṃ manye na punarjñānabandhutām 1
1. śrī-vasiṣṭhaḥ uvāca jñāninā eva sadā bhāvyam rāma na
jñāna-bandhunā ajñātāram varam manye na punar jñāna-bandhutām
1. śrī-vasiṣṭhaḥ uvāca: rāma,
sadā jñāninā eva bhāvyam,
jñāna-bandhunā na.
ajñātāram varam manye,
punar jñāna-bandhutām na.
1. Śrī Vasiṣṭha said: 'O Rāma, one should always truly be a knower (jñānin), not merely a 'knowledge-friend' (jñāna-bandhu). I consider an ignorant person preferable, but not the state of being a 'knowledge-friend' (jñāna-bandhu).'
श्रीराम उवाच ।
किमुच्यते ज्ञानबन्धुर्ज्ञानी चैव किमुच्यते ।
किं फलं ज्ञानबन्धुत्वे ज्ञानित्वेऽपि च किं फलम् ॥ २ ॥
śrīrāma uvāca ,
kimucyate jñānabandhurjñānī caiva kimucyate ,
kiṃ phalaṃ jñānabandhutve jñānitve'pi ca kiṃ phalam 2
2. śrī-rāmaḥ uvāca kim ucyate jñāna-bandhuḥ jñānī ca eva kim
ucyate kim phalam jñāna-bandhutve jñānitve api ca kim phalam
2. śrī-rāmaḥ uvāca: jñāna-bandhuḥ
kim ucyate? jñānī ca eva kim
ucyate? jñāna-bandhutve kim
phalam? jñānitve api ca kim phalam?
2. Śrī Rāma said: 'What is a 'knowledge-friend' (jñāna-bandhu) actually called, and what is a true knower (jñānin) actually called? What is the outcome of being a 'knowledge-friend' (jñāna-bandhu), and what is the outcome of being a true knower (jñānin)?'
श्रीवसिष्ठ उवाच ।
व्याचष्टे यः पठति च शास्त्रं भोगाय शिल्पिवत् ।
यतते न त्वनुष्ठाने ज्ञानबन्धुः स उच्यते ॥ ३ ॥
śrīvasiṣṭha uvāca ,
vyācaṣṭe yaḥ paṭhati ca śāstraṃ bhogāya śilpivat ,
yatate na tvanuṣṭhāne jñānabandhuḥ sa ucyate 3
3. śrī-vasiṣṭhaḥ uvāca yaḥ vyācaṣṭe paṭhati ca śāstram bhogāya
śilpivat na tu anuṣṭhāne yatate saḥ jñāna-bandhuḥ ucyate
3. śrī-vasiṣṭhaḥ uvāca: yaḥ śāstram bhogāya śilpivat vyācaṣṭe ca paṭhati,
tu anuṣṭhāne na yatate,
saḥ jñāna-bandhuḥ ucyate.
3. Śrī Vasiṣṭha said: 'He who explains and studies scriptures for the sake of enjoyment, like an artisan, but does not exert himself in their actual practice (anuṣṭhāna), that person is called a 'knowledge-friend' (jñāna-bandhu).'
कर्मस्पन्देषु नो बोधः फलितो यस्य दृश्यते ।
बोधशिल्पोपजीवित्वाज्ज्ञानबन्धुः स उच्यते ॥ ४ ॥
karmaspandeṣu no bodhaḥ phalito yasya dṛśyate ,
bodhaśilpopajīvitvājjñānabandhuḥ sa ucyate 4
4. karma-spandeṣu naḥ bodhaḥ phalitaḥ yasya dṛśyate
bodha-śilpa-upajīvitvāt jñāna-bandhuḥ saḥ ucyate
4. yasya karma-spandeṣu naḥ phalitaḥ bodhaḥ dṛśyate,
saḥ bodha-śilpa-upajīvitvāt jñāna-bandhuḥ ucyate
4. A person whose fructified understanding (bodha) is seen in the movements of actions (karma) is called a friend of knowledge (jñāna) because he lives by the skill of understanding (bodha).
वसनाशनमात्रेण तुष्टाः शास्त्रफलानि ये ।
जानन्ति ज्ञानबन्धूंस्तान्विद्याच्छास्त्रार्थशिल्पिनः ॥ ५ ॥
vasanāśanamātreṇa tuṣṭāḥ śāstraphalāni ye ,
jānanti jñānabandhūṃstānvidyācchāstrārthaśilpinaḥ 5
5. vasana-aśana-mātreṇa tuṣṭāḥ śāstra-phalāni ye jānanti
jñāna-bandhūn tān vidyāt śāstra-artha-śilpinaḥ
5. ye vasana-aśana-mātreṇa tuṣṭāḥ śāstra-phalāni jānanti,
tān śāstra-artha-śilpinaḥ jñāna-bandhūn vidyāt
5. One should recognize as friends of knowledge (jñāna) those who, being satisfied merely with clothing and food, still comprehend the benefits of the scriptures; they are truly artisans of scriptural meaning.
प्रवृत्तिलक्षणे धर्मे वर्तते यः श्रुतोचिते ।
अदूरवर्तिज्ञानत्वाज्ज्ञानबन्धुः स उच्यते ॥ ६ ॥
pravṛttilakṣaṇe dharme vartate yaḥ śrutocite ,
adūravartijñānatvājjñānabandhuḥ sa ucyate 6
6. pravṛtti-lakṣaṇe dharme vartate yaḥ śruta-ucite
adūra-varti-jñānatvāt jñāna-bandhuḥ saḥ ucyate
6. yaḥ pravṛtti-lakṣaṇe śruta-ucite dharme vartate
saḥ adūra-varti-jñānatvāt jñāna-bandhuḥ ucyate
6. He who engages in the natural law (dharma) that is characterized by activity and is appropriate according to sacred tradition, is called a friend of knowledge (jñāna) because his knowledge (jñāna) is readily accessible and immediate.
आत्मज्ञानं विदुर्ज्ञानं ज्ञानान्यन्यानि यानि तु ।
तानि ज्ञानावभासानि सारस्याऽनवबोधनात् ॥ ७ ॥
ātmajñānaṃ vidurjñānaṃ jñānānyanyāni yāni tu ,
tāni jñānāvabhāsāni sārasyā'navabodhanāt 7
7. ātma-jñānam viduḥ jñānam jñānāni anyāni yāni tu
tāni jñāna-avabhāsāni sārasya-an-avabodhanāt
7. ātma-jñānam jñānam viduḥ; yāni tu anyāni jñānāni,
tāni sārasya-an-avabodhanāt jñāna-avabhāsāni
7. They consider knowledge of the self (ātman) to be true knowledge (jñāna); but any other forms of knowledge (jñāna) are merely semblances of knowledge because they fail to grasp the ultimate essence.
आत्मज्ञानमनासाद्य ज्ञानान्तरलवेन ये ।
संतुष्टाः कष्टचेष्टं ते ते स्मृता ज्ञानबन्धवः ॥ ८ ॥
ātmajñānamanāsādya jñānāntaralavena ye ,
saṃtuṣṭāḥ kaṣṭaceṣṭaṃ te te smṛtā jñānabandhavaḥ 8
8. ātmajñānam anāsādya jñānāntaralavena ye
santuṣṭāḥ kaṣṭaceṣṭam te te smṛtāḥ jñānabandhavaḥ
8. ye ātmajñānam anāsādya jñānāntaralavena
santuṣṭāḥ kaṣṭaceṣṭam te te jñānabandhavaḥ smṛtāḥ
8. Those who, without attaining knowledge of the Self (ātman), are satisfied with a mere fragment of other knowledge, and whose endeavors are arduous and ultimately misguided, are considered 'relatives of knowledge' (jñānabandhavaḥ).
ज्ञानादितज्ज्ञेयविकाशशान्त्या विना न संतुष्टधियेह भाव्यम् ।
त्वं ज्ञानबन्धुत्वमुपेत्य राम रमस्व मा भोगभवामयेषु ॥ ९ ॥
jñānāditajjñeyavikāśaśāntyā vinā na saṃtuṣṭadhiyeha bhāvyam ,
tvaṃ jñānabandhutvamupetya rāma ramasva mā bhogabhavāmayeṣu 9
9. jñānāditajjñeyavikāśaśāntyā vinā
na santuṣṭa-dhiyā iha bhāvyam
tvam jñānabandhutvam upetya
rāma ramasva mā bhogabhāvāmayeṣu
9. iha jñānāditajjñeyavikāśaśāntyā
vinā santuṣṭa-dhiyā na bhāvyam
rāma tvam jñānabandhutvam
upetya bhogabhāvāmayeṣu mā ramasva
9. One should not remain content in this world without the tranquility that arises from the full manifestation of (true) knowledge (jñāna) and the ultimate knowable reality (jñeya). O Rama, having merely attained a superficial connection to knowledge (jñānabandhutva), do not revel in the afflictions of worldly enjoyments (bhoga) and the cycle of existence (bhava).
अत्राहारार्थं कर्म कुर्यादनिन्द्यं कुर्यादाहारं प्राणसंधारणार्थम् ।
प्राणाः संधार्यास्तत्त्वजिज्ञासनार्थं तत्त्वं जिज्ञास्यं येन भूयो न दुःखम् ॥ १० ॥
atrāhārārthaṃ karma kuryādanindyaṃ kuryādāhāraṃ prāṇasaṃdhāraṇārtham ,
prāṇāḥ saṃdhāryāstattvajijñāsanārthaṃ tattvaṃ jijñāsyaṃ yena bhūyo na duḥkham 10
10. atra āhārārtham karma kuryāt anindyam
kuryāt āhāram prāṇasaṃdhāraṇārtham prāṇāḥ
saṃdhāryāḥ tattvavijijñāsanārtham
tattvam jijñāsyam yena bhūyaḥ na duḥkham
10. atra āhārārtham anindyam karma kuryāt
prāṇasaṃdhāraṇārtham āhāram kuryāt
tattvavijijñāsanārtham prāṇāḥ saṃdhāryāḥ
yena bhūyaḥ duḥkham na tattvam jijñāsyam
10. Here, one should perform blameless actions for the sake of acquiring food. One should then acquire food for the purpose of sustaining life (prāṇa). Life (prāṇa) should be sustained for the purpose of inquiring into the ultimate Truth (tattva). And that Truth (tattva) should be diligently investigated so that there is no more suffering (duḥkha) ever again.