Skip to content
אתר זה לא תומך בגרסאות ישנות של אינטרנט אקספלורר
מומלץ להשתמש בדפדפן גוגל כרום או פיירפוקס מוזילה
(או באינטרנט אקספלורר / edge עדכני)
Enjoy Learning Sanskrit tips, tools, resources and more...

योगवासिष्ठः       yogavāsiṣṭhaḥ - book-5, chapter-6

Use the following checkboxes to set the display options for this chapter (You can also control the display of each verse separately):
what would you like to see in each verse:
श्रीवसिष्ठ उवाच ।
इमं विश्वपरिस्पन्दं करोमीत्यस्तवासनम् ।
प्रवर्तते यः कार्येषु स मुक्त इति मे मतिः ॥ १ ॥
śrīvasiṣṭha uvāca ,
imaṃ viśvaparispandaṃ karomītyastavāsanam ,
pravartate yaḥ kāryeṣu sa mukta iti me matiḥ 1
1. śrīvasiṣṭhaḥ uvāca imam viśvaparispandam karomi iti
astavāsanam pravartate yaḥ kāryeṣu saḥ muktaḥ iti me matiḥ
1. śrīvasiṣṭhaḥ uvāca yaḥ imam viśvaparispandam karomi iti
astavāsanam kāryeṣu pravartate saḥ muktaḥ iti me matiḥ
1. Śrī Vasiṣṭha said: My conviction is that one who engages in activities, having relinquished the underlying inclination (vāsanā) of thinking 'I am the doer of this universal activity', is indeed liberated (mokṣa).
पौरुषीं तनुमाश्रित्य केचिदेतत्क्रियारताः ।
स्वर्गान्नरकमायान्ति स्वर्गं च नरकात्पुनः ॥ २ ॥
pauruṣīṃ tanumāśritya kecidetatkriyāratāḥ ,
svargānnarakamāyānti svargaṃ ca narakātpunaḥ 2
2. pauruṣīm tanum āśritya kecit etat kriyāratāḥ
svargāt narakam āyānti svargam ca narakāt punaḥ
2. kecit pauruṣīm tanum āśritya etat kriyāratāḥ
svargāt narakam āyānti punaḥ ca narakāt svargam
2. Some individuals, having assumed a human body, and being engaged in these actions, descend from heaven (svarga) to hell (naraka) and then ascend again from hell (naraka) to heaven (svarga).
केचित्त्वकर्मणि रता विरता अपि कर्मणः ।
नरकान्नरकं यान्ति दुःखाद्दुःखं भयाद्भयम् ॥ ३ ॥
kecittvakarmaṇi ratā viratā api karmaṇaḥ ,
narakānnarakaṃ yānti duḥkhādduḥkhaṃ bhayādbhayam 3
3. kecit tu akarmaṇi ratāḥ viratāḥ api karmaṇaḥ
narakāt narakam yānti duḥkhāt duḥkham bhayāt bhayam
3. tu kecit viratāḥ api karmaṇaḥ akarmaṇi ratāḥ
narakāt narakam duḥkhāt duḥkham bhayāt bhayam yānti
3. However, some individuals, even when they have ceased from (outer) action (karma), are (internally) engrossed in non-action, and thus they progress from one hell (naraka) to another, from one state of suffering to another, and from one fear to another.
केचित्स्ववासनातन्तुबद्धाः कर्मफलोदिताः ।
तिर्यक्त्वात्स्थावरतनुं यान्ति तिर्यक्तनुं ततः ॥ ४ ॥
kecitsvavāsanātantubaddhāḥ karmaphaloditāḥ ,
tiryaktvātsthāvaratanuṃ yānti tiryaktanuṃ tataḥ 4
4. kecit svavāsanātantubaddhāḥ karmaphaloditāḥ
tiryaktvāt sthāvaratanum yānti tiryaktanum tataḥ
4. kecit svavāsanātantubaddhāḥ karmaphaloditāḥ
tiryaktvāt sthāvaratanum yānti tataḥ tiryaktanum
4. Some individuals, bound by the threads of their own latent tendencies (vāsanā) and propelled by the results of their actions (karma), transition from the animal state to an immobile plant body, and then from there to another animal body.
केचिदात्मविदो धन्या विचारितमनोदृशः ।
विच्छिन्नतृष्णानिगडा यान्ति निष्केवलं पदम् ॥ ५ ॥
kecidātmavido dhanyā vicāritamanodṛśaḥ ,
vicchinnatṛṣṇānigaḍā yānti niṣkevalaṃ padam 5
5. kecit ātma-vidaḥ dhanyāḥ vicārita-manodṛśaḥ
vicchinna-tṛṣṇānigaḍāḥ yānti niṣkevalam padam
5. ātma-vidaḥ vicārita-manodṛśaḥ vicchinna-tṛṣṇānigaḍāḥ
kecit dhanyāḥ niṣkevalam padam yānti
5. Some blessed individuals, knowers of the self (ātman), whose minds and perceptions have been thoroughly examined, and whose shackles of craving are completely severed, attain the state of absolute liberation (niṣkevala pada).
पुरा कतिपयान्येव भुक्त्वा जन्मानि राघव ।
अस्मिञ्जन्मनि यो मुक्तस्तस्माद्राजससात्त्विकः ॥ ६ ॥
purā katipayānyeva bhuktvā janmāni rāghava ,
asmiñjanmani yo muktastasmādrājasasāttvikaḥ 6
6. purā katipayāni eva bhuktvā janmāni rāghava
asmin janmani yaḥ muktaḥ tasmāt rājasasāttvikaḥ
6. rāghava purā katipayāni janmāni eva bhuktvā yaḥ asmin janmani muktaḥ,
tasmāt rājasasāttvikaḥ
6. O Rāghava, he who, after experiencing only a few previous births, attains liberation (mokṣa) in this very birth, is considered to be of a mixed rajasic and sattvic nature.
जातोऽसौ वृद्धिमभ्येति पार्वणश्चन्द्रमा इव ।
कुटजं प्रावृषीवैनं सौभाग्यमनुगच्छति ॥ ७ ॥
jāto'sau vṛddhimabhyeti pārvaṇaścandramā iva ,
kuṭajaṃ prāvṛṣīvainaṃ saubhāgyamanugacchati 7
7. jātaḥ asau vṛddhim abhyeti pārvanaḥ candramā iva
kuṭajam prāvṛṣi iva enam saubhāgyam anugacchati
7. jātaḥ asau pārvanaḥ candramā iva vṛddhim abhyeti
saubhāgyam enam prāvṛṣi kuṭajam iva anugacchati
7. Such a one, having been born, achieves prosperity, just like the full moon. Good fortune (saubhāgya) follows him, as the kuṭaja flower thrives in the rainy season.
यस्येदं जन्म पाश्चात्यं तमाश्वेव महामते ।
विशन्ति विद्या विमला मुक्ता वेणुमिवोत्तमम् ॥ ८ ॥
yasyedaṃ janma pāścātyaṃ tamāśveva mahāmate ,
viśanti vidyā vimalā muktā veṇumivottamam 8
8. yasya idam janma pāścātyam tam āśu eva mahāmate
viśanti vidyāḥ vimalāḥ muktāḥ veṇum iva uttamam
8. mahāmate yasya idam janma pāścātyam,
tam āśu eva vimalāḥ vidyāḥ muktāḥ veṇum uttamam iva viśanti
8. O great-minded one (mahāmate), into him, whose current birth is the final one, pure knowledge (vidyā) quickly enters, just as pearls settle into excellent bamboo.
आर्यता हृद्यता मैत्री सौम्यता करुणा ज्ञता ।
समाश्रयन्ति तं नित्यमन्तःपुरमिवाङ्गनाः ॥ ९ ॥
āryatā hṛdyatā maitrī saumyatā karuṇā jñatā ,
samāśrayanti taṃ nityamantaḥpuramivāṅganāḥ 9
9. āryatā hṛdyatā maitrī saumyatā karuṇā jñatā
samāśrayanti tam nityam antaḥpuram iva aṅganāḥ
9. āryatā hṛdyatā maitrī saumyatā karuṇā
jñatā aṅganāḥ iva nityam tam samāśrayanti
9. Nobility, charm, friendliness, gentleness, compassion, and wisdom always take refuge in him, much like women gather in an inner apartment (antaḥpura).
यः कुर्वन्सर्वकार्याणि पुण्ये नष्टेऽथ तत्फले ।
समः सन्सर्वकार्येषु न तुष्यति न शोचति ॥ १० ॥
yaḥ kurvansarvakāryāṇi puṇye naṣṭe'tha tatphale ,
samaḥ sansarvakāryeṣu na tuṣyati na śocati 10
10. yaḥ kurvan sarva-kāryāṇi puṇye naṣṭe atha tat-phale
samaḥ san sarva-kāryeṣu na tuṣyati na śocati
10. yaḥ sarva-kāryāṇi kurvan puṇye naṣṭe atha tat-phale
sarva-kāryeṣu samaḥ san na tuṣyati na śocati
10. One who, while performing all actions, remains equanimous (sama) in all of them, neither rejoicing nor grieving when merit (puṇya) is lost, along with its results.
तमांसीव दिवा यान्ति तत्र द्वन्द्वानि संक्षयम् ।
शरदीव घनास्तत्र गुणा गच्छन्ति शुद्धताम् ॥ ११ ॥
tamāṃsīva divā yānti tatra dvandvāni saṃkṣayam ,
śaradīva ghanāstatra guṇā gacchanti śuddhatām 11
11. tamāṃsi iva divā yānti tatra dvandvāni saṃkṣayam
śaradi iva ghanāḥ tatra guṇāḥ gacchanti śuddhatām
11. tatra dvandvāni divā tamāṃsi iva saṃkṣayam yānti.
tatra guṇāḥ śaradi ghanāḥ iva śuddhatām gacchanti
11. In that person, the dualities (dvandvas) of life vanish, just as darkness disappears by day. There, too, the qualities (guṇas) attain purity, like clouds becoming clear in autumn.
पेशलाचारमधुरं सर्वे वाञ्छन्ति तं जनाः ।
वेणुं मधुरनिध्वानं वने वनमृगा इव ॥ १२ ॥
peśalācāramadhuraṃ sarve vāñchanti taṃ janāḥ ,
veṇuṃ madhuranidhvānaṃ vane vanamṛgā iva 12
12. peśala-ācāra-madhuram sarve vāñchanti tam janāḥ
veṇum madhura-nidvānam vane vana-mṛgāḥ iva
12. sarve janāḥ peśala-ācāra-madhuram tam vāñchanti
vane vana-mṛgāḥ madhura-nidvānam veṇum iva
12. All people desire him, whose conduct is pleasing and sweet, just as forest animals (vanamṛga) in a forest desire a flute (veṇu) with a sweet sound.
नरं पाश्चात्यजन्मानमेवंप्राया गुणश्रियः ।
जातमेवानुधावन्ति बलाका इव वारिदम् ॥ १३ ॥
naraṃ pāścātyajanmānamevaṃprāyā guṇaśriyaḥ ,
jātamevānudhāvanti balākā iva vāridam 13
13. narām pāścātyajanmānam evaṃprāyāḥ guṇaśriyaḥ
jātam eva anudhāvanti balākāḥ iva vāridam
13. evaṃprāyāḥ guṇaśriyaḥ pāścātyajanmānam jātam
eva naram balākāḥ iva vāridam anudhāvanti
13. Such excellent qualities spontaneously come to a person who has taken birth in the world, as soon as he comes into being, just as cranes flock towards a rain cloud.
ततोऽसौ गुणसंपूर्णो गुरुमेवानुगच्छति ।
स तमेवं विवेके वै नियोजयति पावने ॥ १४ ॥
tato'sau guṇasaṃpūrṇo gurumevānugacchati ,
sa tamevaṃ viveke vai niyojayati pāvane 14
14. tataḥ asau guṇasaṃpūrṇaḥ gurum eva anugacchati
saḥ tam evam viveke vai niyojayati pāvane
14. tataḥ guṇasaṃpūrṇaḥ asau gurum eva anugacchati
saḥ tam evam pāvane viveke vai niyojayati
14. Then, that person, replete with virtues, follows only a spiritual teacher (guru). That (guru) indeed engages him in such a purifying discernment (viveka).
विचारवैराग्यवता चेतसा गुणशालिना ।
देवं पश्यत्यथात्मानमेकरूपमनामयम् ॥ १५ ॥
vicāravairāgyavatā cetasā guṇaśālinā ,
devaṃ paśyatyathātmānamekarūpamanāmayam 15
15. vicāravairāgyavatā cetasā guṇaśālinā devam
paśyati atha ātmānam ekarūpam anāmayam
15. atha vicāravairāgyavatā guṇaśālinā cetasā
devam ekarūpam anāmayam ātmānam paśyati
15. With a mind endowed with discernment (vicāra) and dispassion (vairāgya), and possessing virtues, one then perceives the divine Self (ātman) as homogeneous and free from suffering.
तनोत्ययं विचारेण चारुणा शान्तचेतसा ।
प्रबोधनाय प्रथमं मनोमननमान्तरम् ॥ १६ ॥
tanotyayaṃ vicāreṇa cāruṇā śāntacetasā ,
prabodhanāya prathamaṃ manomananamāntaram 16
16. tanoti ayam vicāreṇa cāruṇā śāntacetasā
prabodhanāya prathamam manomananam āntaram
16. ayam prathamam cāruṇā vicāreṇa śāntacetasā
prabodhanāya āntaram manomananam tanoti
16. This (disciple) first cultivates this inner mental contemplation (manana) through excellent deliberation (vicāra) and a tranquil mind, for the sake of spiritual awakening.
ये हि पाश्चात्यजन्मानस्ते हि सुप्तं मनोमृगम् ।
प्रबोधयन्ति प्रथमं गुणहीनं महागुणाः ॥ १७ ॥
ye hi pāścātyajanmānaste hi suptaṃ manomṛgam ,
prabodhayanti prathamaṃ guṇahīnaṃ mahāguṇāḥ 17
17. ye hi pāścātyajanmānaḥ te hi suptam manomṛgam
prabodhayanti prathamam guṇahīnam mahāguṇāḥ
17. ye hi pāścātyajanmānaḥ mahāguṇāḥ te hi prathamam
suptam guṇahīnam manomṛgam prabodhayanti
17. Indeed, those individuals who are of a later spiritual inclination and are endowed with great qualities, they first awaken the sleeping mind-deer [within themselves], which is [presently] devoid of higher qualities.
प्रथितगुणान्सुगुरून्निषेव्य यत्नादमलधिया प्रविचार्य चित्तरत्नम् ।
गतिममलामुपयान्ति मानवास्ते परमवलोक्य चिरं प्रकाशमन्तः ॥ १८ ॥
prathitaguṇānsugurūnniṣevya yatnādamaladhiyā pravicārya cittaratnam ,
gatimamalāmupayānti mānavāste paramavalokya ciraṃ prakāśamantaḥ 18
18. prathitaguṇān sugurūn niṣevya yatnāt
amaladhiyā pravicārya cittaratnam
gatim amalām upayānti mānavāḥ te
param avalokya ciram prakāśam antaḥ
18. te mānavāḥ prathitaguṇān sugurūn
yatnāt niṣevya amaladhiyā cittaratnam
pravicārya ciram antaḥ param
prakāśam avalokya amalām gatim upayānti
18. Those humans, having diligently served virtuous gurus, and having thoroughly discerned the jewel of the mind (cittaratnam) with a pure intellect, eventually attain a flawless state by perceiving the supreme light within [themselves] for a long time.