Skip to content
אתר זה לא תומך בגרסאות ישנות של אינטרנט אקספלורר
מומלץ להשתמש בדפדפן גוגל כרום או פיירפוקס מוזילה
(או באינטרנט אקספלורר / edge עדכני)
Enjoy Learning Sanskrit tips, tools, resources and more...

योगवासिष्ठः       yogavāsiṣṭhaḥ - book-5, chapter-10

Use the following checkboxes to set the display options for this chapter (You can also control the display of each verse separately):
what would you like to see in each verse:
which language(s) would you like to see in the translations:
श्रीवसिष्ठ उवाच ।
इति चिन्तयतस्तस्य पुरः संप्रविवेश ह ।
प्रतीहारः परो भानोः स्यन्दनाग्र इवारुणः ॥ १ ॥
śrīvasiṣṭha uvāca ,
iti cintayatastasya puraḥ saṃpraviveśa ha ,
pratīhāraḥ paro bhānoḥ syandanāgra ivāruṇaḥ 1
1. śrīvasiṣṭhaḥ uvāca iti cintayataḥ tasya puraḥ saṃpraviveśa
ha pratīhāraḥ paraḥ bhānoḥ syandanāgra iva aruṇaḥ
1. śrīvasiṣṭhaḥ uvāca tasya iti cintayataḥ ha pratīhāraḥ
puraḥ saṃpraviveśa bhānoḥ paraḥ syandanāgra iva aruṇaḥ
1. Śrī Vasiṣṭha said: As he (the king) was thus contemplating, a gatekeeper, splendid like Aruṇa (the charioteer) at the forefront of the sun's chariot, indeed entered before him.
1. וַסִישְׁטְהָ הַמְבוֹרָךְ אמר: בעוד יַנַקַה מהרהר כך, נכנס לפניו שומר הסף הראשי שלו, כשהוא קורן כמו אַרוּנַה בחרטום מרכבת השמש.
प्रतीहार उवाच ।
देव दोःस्तम्भविश्रान्तसमस्तवसुधाभर ।
संपादयोत्तिष्ठ दिनव्यापारं नृपतोचितम् ॥ २ ॥
pratīhāra uvāca ,
deva doḥstambhaviśrāntasamastavasudhābhara ,
saṃpādayottiṣṭha dinavyāpāraṃ nṛpatocitam 2
2. pratīhāraḥ uvāca deva doḥstambhaviśrāntasamastavasudhābhara
saṃpādaya uttiṣṭha dinavyāpāram nṛpatocitam
2. pratīhāraḥ uvāca deva doḥstambhaviśrāntasamastavasudhābhara
uttiṣṭha nṛpatocitam dinavyāpāram saṃpādaya
2. The doorkeeper said: O King, upon whose pillar-like arms rests the burden of the entire earth, please rise and accomplish the daily duties befitting a king.
2. שומר הסף אמר: מלכי, אתה שעל זרועותיך האיתנות כעמודים נשען משא הארץ כולה! קום ונהל את ענייני היום הראויים למלך.
एताः कुसुमकर्पूरकुङ्कुमाम्बुघटाः स्त्रियः ।
स्नानभूमौ स्थिताः सज्जा नद्यो मूर्तियुता इव ॥ ३ ॥
etāḥ kusumakarpūrakuṅkumāmbughaṭāḥ striyaḥ ,
snānabhūmau sthitāḥ sajjā nadyo mūrtiyutā iva 3
3. etāḥ kusumakarpūrakuṅkumāmbughaṭāḥ striyaḥ
snānabhūmau sthitāḥ sajjāḥ nadyaḥ mūrtiyutāḥ iva
3. etāḥ striyaḥ kusumakarpūrakuṅkumāmbughaṭāḥ
sajjāḥ snānabhūmau sthitāḥ mūrtiyutāḥ nadyaḥ iva
3. These women, ready and standing in the bathing area with pots of water fragrant with flowers, camphor, and saffron, appear like personified rivers.
3. הנשים הללו, הנושאות כדים של מים מתובלים בפרחים, כרכום וכופר, ניצבות מוכנות במתחם הרחצה, ממש כמו נהרות שלבשו דמות אדם.
एताः कमलकह्लारकाननभ्रान्तषट्पदाः ।
कृताः कमलिनीपाशरचितांशुकमण्डपाः ॥ ४ ॥
etāḥ kamalakahlārakānanabhrāntaṣaṭpadāḥ ,
kṛtāḥ kamalinīpāśaracitāṃśukamaṇḍapāḥ 4
4. etāḥ kamalakahlārakānanabhrāntaṣaṭpadāḥ
kṛtāḥ kamalinīpāśaracitāṃśukamaṇḍapāḥ
4. etāḥ kamalakahlārakānanabhrāntaṣaṭpadāḥ
kamalinīpāśaracitāṃśukamaṇḍapāḥ kṛtāḥ
4. These women, amidst whom six-legged bees hum within groves of lotus and water-lily, have created pavilions from garments arranged like garlands of lotus blossoms.
4. סוכות המשי הללו הוקמו כשהן מעוטרות במחרוזות נילופרים, שסביבן חגים דבורים כמו בחורשת לוטוסים.
एताः कमलिनीतीरभुवश्छत्रैः प्रपूरिताः ।
सचामररथेभाश्वैः स्नानावसरसेविनाम् ॥ ५ ॥
etāḥ kamalinītīrabhuvaśchatraiḥ prapūritāḥ ,
sacāmararathebhāśvaiḥ snānāvasarasevinām 5
5. etāḥ kamalinītīrabhuvaḥ chatraiḥ prapūritāḥ
sa-cāmara-ratha-ibha-aśvaiḥ snāna-avasara-sevinām
5. snāna-avasara-sevinām sa-cāmara-ratha-ibha-aśvaiḥ
chatraiḥ etāḥ kamalinītīrabhuvaḥ prapūritāḥ
5. The areas along the banks of the lotus ponds are filled with umbrellas, (set up) for those attending the bathing occasion, who arrive with fly-whisks (cāmara), chariots, elephants, and horses.
5. גדות אגם הלוטוס מלאות במטריות שרד, לצד מרכבות, פילים, סוסים ומניפות נוצה של הממתינים לשעת רחצתך.
समग्रसुमनःपूर्णैरन्नौषधिपूरिप्लुतैः ।
सज्जीकृताः पटलकैर्देवार्चनगृहास्तथा ॥ ६ ॥
samagrasumanaḥpūrṇairannauṣadhipūriplutaiḥ ,
sajjīkṛtāḥ paṭalakairdevārcanagṛhāstathā 6
6. samagrasumanaḥpūrṇaiḥ annauṣadhipūriplutaiḥ
sajjīkṛtāḥ paṭalakaiḥ devārcanagṛhāḥ tathā
6. tathā devārcanagṛhāḥ paṭalakaiḥ sajjīkṛtāḥ
samagrasumanaḥpūrṇaiḥ annauṣadhipūriplutaiḥ
6. Similarly, the temples (devārcanagṛha) are prepared with canopies, filled with all kinds of flowers, and overflowing with heaps of food and medicinal herbs.
6. כמו כן, המקדשים לעבודת האלים ערוכים ומוכנים עם סלים המלאים בכל סוגי הפרחים, המזונות וצמחי המרפא.
स्नातः पवित्रहस्तश्च परिजप्याघमर्षणः ।
त्वामेव प्रेक्षते देव दक्षिणार्हो द्विजव्रजः ॥ ७ ॥
snātaḥ pavitrahastaśca parijapyāghamarṣaṇaḥ ,
tvāmeva prekṣate deva dakṣiṇārho dvijavrajaḥ 7
7. snātaḥ pavitrahastaḥ ca parijapya aghamarṣaṇaḥ
tvām eva prekṣate deva dakṣiṇārhaḥ dvijavrajaḥ
7. deva snātaḥ pavitrahastaḥ ca parijapya aghamarṣaṇaḥ
dakṣiṇārhaḥ dvijavrajaḥ tvām eva prekṣate
7. O god, the multitude of twice-born (dvija) individuals, having bathed, with purified hands, and having recited the Aghamarshana hymn to absolve sins, looks only upon you, being worthy of ritual gifts (dakṣiṇā).
7. חבורת הברהמנים, שנטלו ידיים וטבלו, ודקלמו מנזקי חטאים, ממתינה רק לך, מלכי, כדי לקבל את מנחות התודה.
लसच्चामरहस्ताभिः पाल्यते परमेश्वर ।
सज्जीकृतास्ते कान्ताभिः शीता भोजनभूमयः ॥ ८ ॥
lasaccāmarahastābhiḥ pālyate parameśvara ,
sajjīkṛtāste kāntābhiḥ śītā bhojanabhūmayaḥ 8
8. lasat-cāmara-hastābhiḥ pālyate parameśvara
sajjīkṛtāḥ te kāntābhiḥ śītāḥ bhojanabhūmayaḥ
8. parameśvara lasat-cāmara-hastābhiḥ pālyate te
śītāḥ bhojanabhūmayaḥ kāntābhiḥ sajjīkṛtāḥ
8. O Supreme Lord (Parameśvara), the cool dining areas are protected by women holding gleaming fly-whisks, and they are prepared by your beloved consorts.
8. הריבון הנעלה, חדרי האוכל המוצלים והנעימים הוכנו עבורך על ידי הנשים היפות המנופפות במניפות המשי.
शीघ्रमुत्तिष्ठ भद्रं ते नियतं कार्यमाचर ।
न कालमतिवर्तन्ते महान्तः स्वेषु कर्मसु ॥ ९ ॥
śīghramuttiṣṭha bhadraṃ te niyataṃ kāryamācara ,
na kālamativartante mahāntaḥ sveṣu karmasu 9
9. śīghram uttiṣṭha bhadram te niyatam kāryam ācara
na kālam ativartante mahāntaḥ sveṣu karmasu
9. śīghram uttiṣṭha te bhadram niyatam kāryam ācara
mahāntaḥ sveṣu karmasu kālam na ativartante
9. Rise quickly; may good fortune be yours. Perform your prescribed duty. Great individuals do not disregard the proper time for their own actions (karma).
9. קום מהרה, ברכה עליך! עשה את המוטל עליך. אנשים דגולים אינם מחמיצים את השעה במילוי חובותיהם.
प्रतीहारपतावित्थमुक्तवत्यथ पार्थिवः ।
तथैव चिन्तयामास चित्रां संसारसंस्थितिम् ॥ १० ॥
pratīhārapatāvitthamuktavatyatha pārthivaḥ ,
tathaiva cintayāmāsa citrāṃ saṃsārasaṃsthitim 10
10. pratīhārapatau ittham uktavati atha pārthivaḥ
tathā eva cintayāmāsa citrām saṃsārasaṃsthitim
10. pratīhārapatau ittham uktavati atha pārthivaḥ
tathā eva citrām saṃsārasaṃsthitim cintayāmāsa
10. After the doorkeeper had spoken thus, the king then reflected in the same way upon the strange state of existence (saṃsāra).
10. משסיים שומר הסף הראשי את דבריו, חזר המלך והרהר בטבעו המתמיה של סבך הקיום התופעתי (סַמְסָארָה).
कियन्मात्रमिदं नाम राज्यं सुखमिति स्थितम् ।
न प्रयोजनमेतेन ममेह क्षणभङ्गिना ॥ ११ ॥
kiyanmātramidaṃ nāma rājyaṃ sukhamiti sthitam ,
na prayojanametena mameha kṣaṇabhaṅginā 11
11. kiyanmātram idam nāma rājyam sukham iti sthitam
na prayojanam etena mama iha kṣaṇabhaṅginā
11. idam nāma rājyam sukham iti sthitam kiyanmātram
mama iha etena kṣaṇabhaṅginā na prayojanam
11. What little value this kingdom, supposedly bringing happiness, truly holds! For me, there is no purpose here with this ephemeral thing.
11. מה זעיר ערכה של הממלכה הזו ושל האושר שהיא מציעה! אין לי שום חפץ בדבר החולף והחולף הזה.
सर्वमेव परित्यज्य मिथ्याशम्बरडम्बरम् ।
एकान्त एव तिष्ठामि संशान्त इव वारिधिः ॥ १२ ॥
sarvameva parityajya mithyāśambaraḍambaram ,
ekānta eva tiṣṭhāmi saṃśānta iva vāridhiḥ 12
12. sarvam eva parityajya mithyāśambaraḍambaram
ekānte eva tiṣṭhāmi saṃśāntaḥ iva vāridhiḥ
12. sarvam eva mithyāśambaraḍambaram parityajya
ekānte eva saṃśāntaḥ iva vāridhiḥ tiṣṭhāmi
12. Having abandoned all this false, illusory pomp, I shall remain in complete solitude, tranquil like the ocean.
12. אנטוש את כל הראוותנות והאשליה הכוזבת הזו, ואשאר בדד, שליו כים נרגע.
अलमेभिरसत्प्रायैर्मम भोगविजृम्भितैः ।
त्यक्त्वा सर्वाणि कर्माणि सुखं तिष्ठामि केवलम् ॥ १३ ॥
alamebhirasatprāyairmama bhogavijṛmbhitaiḥ ,
tyaktvā sarvāṇi karmāṇi sukhaṃ tiṣṭhāmi kevalam 13
13. alam ebhiḥ asat-prāyaiḥ mama bhoga-vijṛmbhitaiḥ
tyaktvā sarvāṇi karmāṇi sukham tiṣṭhāmi kevalam
13. mama asat-prāyaiḥ ebhiḥ bhoga-vijṛmbhitaiḥ alam
sarvāṇi karmāṇi tyaktvā kevalam sukham tiṣṭhāmi
13. Enough with these mostly unreal indulgences of mine. Abandoning all actions (karma), I remain in mere happiness.
13. די לי בגילויי התענוגות הללו, שרובם הבל וריק! אעזוב את כל הפעולות ואשאר באושר, לבדי במרומיו.
चित्त चातुर्यमेतस्माद्भोगाभ्यासकुसंभ्रमात् ।
त्यज जन्मजराजाड्यजालजम्बालशान्तये ॥ १४ ॥
citta cāturyametasmādbhogābhyāsakusaṃbhramāt ,
tyaja janmajarājāḍyajālajambālaśāntaye 14
14. citta cāturyaṃ etasmāt bhoga-abhyāsa-ku-saṃbhramāt
tyaja janma-jarā-jāḍya-jāla-jambāla-śāntaye
14. citta,
etasmāt bhoga-abhyāsa-ku-saṃbhramāt cāturyaṃ tyaja,
janma-jarā-jāḍya-jāla-jambāla-śāntaye
14. O mind, abandon cleverness (cāturya) born from the bad agitation of the repeated practice of pleasures, for the sake of calming the mud (jambāla) of the net of dullness (jāḍya), old age, and birth.
14. חשיבה שלי, זנחי את עורמת המרדף אחר תענוגות, כדי לשכך את רשת הרפש של הלידה, הזיקנה והאיפול הנפשי!
दशासु स्वासु यास्वेव संभ्रमं चित्त पश्यसि ।
ताभ्य एवाभिरचितं परमं दुःखमेष्यसि ॥ १५ ॥
daśāsu svāsu yāsveva saṃbhramaṃ citta paśyasi ,
tābhya evābhiracitaṃ paramaṃ duḥkhameṣyasi 15
15. daśāsu svāsu yāsu eva saṃbhramam citta paśyasi
tābhyaḥ eva abhira-citam paramam duḥkham eṣyasi
15. citta,
yāsu svāsu daśāsu eva saṃbhramam paśyasi,
tābhyaḥ eva abhira-citam paramam duḥkham eṣyasi
15. O mind, in whatever states (daśā) you perceive agitation (saṃbhrama), from those very states you will obtain supreme misery, which is elaborately created.
15. חשיבה שלי, בכל מצב פנימי שבו את נתקפת סערת רגשות – מאותו מצב ממש תספגי את הסבל העמוק ביותר.
प्रवृत्तं सन्निवृत्तं सद्भूयोभूयश्चिरंचिरम् ।
भोगभूमिषु सर्वासु चित्तं तृप्तिं न गच्छति ॥ १६ ॥
pravṛttaṃ sannivṛttaṃ sadbhūyobhūyaściraṃciram ,
bhogabhūmiṣu sarvāsu cittaṃ tṛptiṃ na gacchati 16
16. pravṛttam sat nivṛttam sat bhūyo-bhūyaḥ ciram-ciram
bhoga-bhūmiṣu sarvāsu cittam tṛptim na gacchati
16. (yat) cittam pravṛttam sat nivṛttam sat bhūyo-bhūyaḥ ciram-ciram (bhavati,
tat) sarvāsu bhoga-bhūmiṣu tṛptim na gacchati
16. Even if the mind (citta) is repeatedly engaged and disengaged for a very long time, it never attains satisfaction in any realms of enjoyment.
16. בין אם היא פועלת ובין אם היא פורשת, שוב ושוב ולאורך זמן, בכל מישורי התענוג – החשיבה אינה מוצאת סיפוק.
तस्मात्पापालमनया तुच्छया भोगचिन्तया ।
भवत्यकृत्रिमा तृप्तिर्येनाभिपत तं ततः ॥ १७ ॥
tasmātpāpālamanayā tucchayā bhogacintayā ,
bhavatyakṛtrimā tṛptiryenābhipata taṃ tataḥ 17
17. tasmāt pāpālam anayā tucchyā bhogacintayā
bhavati akṛtrimā tṛptiḥ yena abhipata taṃ tataḥ
17. tasmāt anayā tucchyā bhogacintayā pāpālam [asti].
yena akṛtrimā tṛptiḥ bhavati,
taṃ tataḥ abhipata.
17. Therefore, this insignificant thought of pleasures is sinful. A genuine satisfaction arises by other means; then, pursue that [means].
17. על כן, חשיבה חוטאת, די עם ההרהורים הרדודים הללו בתענוגות! רוצי אל מה שמעניק סיפוק אמיתי וטהור!
इति संचिन्त्य जनकस्तूष्णीमेव बभूव ह ।
शान्तचापलचेतस्त्वाल्लिपिकर्मार्पितोपमः ॥ १८ ॥
iti saṃcintya janakastūṣṇīmeva babhūva ha ,
śāntacāpalacetastvāllipikarmārpitopamaḥ 18
18. iti saṃcintya janakaḥ tūṣṇīm eva babhūva ha
śāntacāpalacetastvāt lipikarmārpitopamaḥ
18. janakaḥ iti saṃcintya tūṣṇīm eva babhūva ha,
[saḥ] śāntacāpalacetastvāt lipikarmārpitopamaḥ [āśīt].
18. Having pondered thus, Janaka indeed became silent, his mind (cetas) having quieted its restlessness, like a figure fixed in a painting.
18. לאחר שהרהר כך, נאלם יַנַקַה ושתק, כמו דמות שצוירה בציור, שכן חוסר השקט של חשיבתו נרגע כליל.
प्रतीहारोऽपि नोवाच गौरवेण भयेन च ।
पुनर्वाक्यं महीपानां चित्तवृत्तिषु शिक्षितः ॥ १९ ॥
pratīhāro'pi novāca gauraveṇa bhayena ca ,
punarvākyaṃ mahīpānāṃ cittavṛttiṣu śikṣitaḥ 19
19. pratīhāraḥ api na uvāca gauraveṇa bhayena ca
punar vākyam mahīpānām cittavṛttiṣu śikṣitaḥ
19. pratīhāraḥ api na vākyam punar uvāca,
[saḥ] gauraveṇa bhayena ca [tathā kṛtavān] [yataḥ saḥ] mahīpānām cittavṛttiṣu śikṣitaḥ [āśīt].
19. The chamberlain also did not speak another word, due to respect and fear, for he was skilled in understanding the mental states (cittavṛtti) of kings.
19. גם שומר הסף לא הוסיף מילה, מתוך כבוד ויראה, בנהגו בבקיאות לפי הלך רוחם של מלכים.
तूष्णीमथ क्षणं स्थित्वा जनको जनजीवितम् ।
पुनः संचिन्तयामास मनसा शमशालिना ॥ २० ॥
tūṣṇīmatha kṣaṇaṃ sthitvā janako janajīvitam ,
punaḥ saṃcintayāmāsa manasā śamaśālinā 20
20. tūṣṇīm atha kṣaṇaṃ sthitvā janakaḥ janajīvitam
punaḥ saṃcintayāmāsa manasā śamaśālinā
20. atha janakaḥ tūṣṇīm kṣaṇam sthitvā punaḥ śamaśālinā manasā janajīvitam saṃcintayāmāsa.
20. Then, having remained silent for a moment, Janaka again reflected deeply on the life of people, with a mind (manas) endowed with tranquility.
20. לאחר ששתק רגע קט, יַנַקַה, מחיה עמו, חזר והרהר ברוחו השלווה:
किमुपादेयमस्तीह यत्नात्संसाधयाम्यहम् ।
कस्मिन्वस्तुनि बध्नामि धृतिं नाशविवर्जिते ॥ २१ ॥
kimupādeyamastīha yatnātsaṃsādhayāmyaham ,
kasminvastuni badhnāmi dhṛtiṃ nāśavivarjite 21
21. kim upādeyam asti iha yatnāt saṃsādhayāmi aham
kasmin vastuni badhnāmi dhṛtim nāśa-vivarjite
21. iha kim upādeyam asti,
yatnāt aham saṃsādhayāmi? nāśa-vivarjite kasmin vastuni dhṛtim badhnāmi?
21. What here is truly worth accepting that I should earnestly strive to attain? In what object, free from destruction, should I place my unwavering resolve?
21. מה יש כאן ששווה להשיג במאמץ? באיזה דבר שאינו כלה ונרקב אוכל לנטוע את ביטחוני?
किं मे क्रियापरतया किं मे निष्क्रिययापि वा ।
न तदस्ति विनाशेन वर्जितं यत्किलोदितम् ॥ २२ ॥
kiṃ me kriyāparatayā kiṃ me niṣkriyayāpi vā ,
na tadasti vināśena varjitaṃ yatkiloditam 22
22. kim me kriyā-paratayā kim me niṣkriyayā api vā
na tat asti vināśena varjitam yat kila uditam
22. kriyā-paratayā me kim? niṣkriyayā api vā me kim? yat kila uditam,
tat vināśena varjitam na asti.
22. What concern is it of mine whether I am active or inactive? For nothing that is said to exist is truly free from destruction.
22. מה תועלת לי בעשייה, ומה תועלת לי באי-עשייה? הרי אין דבר שנוצר שאינו נחרב בסופו של דבר.
क्रियावानक्रियो वास्तु कायोऽयमसदुत्थितः ।
समस्थितस्य शुद्धस्य चितः का नाम मे क्षतिः ॥ २३ ॥
kriyāvānakriyo vāstu kāyo'yamasadutthitaḥ ,
samasthitasya śuddhasya citaḥ kā nāma me kṣatiḥ 23
23. kriyāvān akriyaḥ vā astu kāyaḥ ayam asat-utthitaḥ
sama-sthitasya śuddhasya citaḥ kā nāma me kṣatiḥ
23. ayam kāyaḥ kriyāvān vā akriyaḥ astu asat-utthitaḥ.
sama-sthitasya śuddhasya citaḥ me kā nāma kṣatiḥ?
23. Let this body be active or inactive, it originates from non-being. What loss, pray tell, can there be for my steady, pure consciousness (cit)?
23. שייפעל הגוף הזה או שלא יפעל – הרי הוא נולד מתוך הבל. אך עבור התודעה הטהורה והיציבה שאני, איזה נזק יכול להיגרם?
नाभिवाञ्छाम्यसंप्राप्तं संप्राप्तं न त्यजाम्यहम् ।
स्वस्थ आत्मनि तिष्ठामि यन्ममास्ति तदस्तु मे ॥ २४ ॥
nābhivāñchāmyasaṃprāptaṃ saṃprāptaṃ na tyajāmyaham ,
svastha ātmani tiṣṭhāmi yanmamāsti tadastu me 24
24. na abhivāñchāmi asaṃprāptam saṃprāptam na tyajāmi aham
svastha ātmani tiṣṭhāmi yat mama asti tat astu me
24. aham asaṃprāptam na abhivāñchāmi.
saṃprāptam na tyajāmi.
svastha ātmani tiṣṭhāmi.
yat mama asti,
tat me astu.
24. I do not long for what has not been attained, nor do I relinquish what has been attained. I remain content in my true self (ātman); whatever is mine, let that simply be mine.
24. אינני משתוקק למה שלא הגיע אליי, ואינני דוחה את מה שהגיע. אני מבוסס בעצמי הפנימי; מה שנמצא אצלי – שיהיה שלי.
न ममेह कृतेनार्थो नाकृतेनेह कश्चन ।
क्रिययाऽक्रियया वापि यत्प्राप्तं तदसन्मयम् ॥ २५ ॥
na mameha kṛtenārtho nākṛteneha kaścana ,
kriyayā'kriyayā vāpi yatprāptaṃ tadasanmayam 25
25. na mama iha kṛtena arthaḥ na akṛtena iha kaścana
kriyayā akriyayā vā api yat prāptam tat asanmayam
25. mama iha kṛtena arthaḥ na iha akṛtena kaścana
kriyayā vā akriyayā api yat prāptam tat asanmayam
25. For me, here, there is no purpose in what is done, nor any in what is not done. Whatever is attained, whether through action or inaction, is illusory and unreal.
25. אין לי שום רווח מפעולה שנעשתה, ולא מפעולה שלא נעשתה. כל מה שמושג דרך עשייה או אי-עשייה הוא מחוסר מציאות.
अकुर्वतः कुर्वतो वा युक्तायुक्ताः क्रिया मम ।
नाभिवाञ्छितमस्तीह यदुपादेयतां गतम् ॥ २६ ॥
akurvataḥ kurvato vā yuktāyuktāḥ kriyā mama ,
nābhivāñchitamastīha yadupādeyatāṃ gatam 26
26. akurvataḥ kurvataḥ vā yuktā-ayuktāḥ kriyāḥ mama
na abhivañchitam asti iha yat upādeyatām gatam
26. mama kriyāḥ akurvataḥ vā kurvataḥ yuktā-ayuktāḥ
iha yat upādeyatām gatam na abhivañchitam asti
26. Whether one acts or refrains from acting, actions are deemed proper or improper. For me, however, there is nothing desired here that has become worthy of acceptance.
26. בין אם אפתח בפעולה ובין אם לאו, בין אם המעשים ראויים ובין אם אינם ראויים, אין דבר בעולם הזה שנתפס בעיניי כראוי לחיזור.
तदुत्थाय क्रमप्राप्तां कायोऽयं प्रकृतां क्रियाम् ।
करोत्वस्पन्दिताङ्गस्तु किमयं साधु शुष्यति ॥ २७ ॥
tadutthāya kramaprāptāṃ kāyo'yaṃ prakṛtāṃ kriyām ,
karotvaspanditāṅgastu kimayaṃ sādhu śuṣyati 27
27. tat utthāya krama-prāptām kāyaḥ ayam prakṛtām kriyām
karotu aspandita-angaḥ tu kim ayam sādhu śuṣyati
27. tat utthāya ayam aspandita-angaḥ kāyaḥ krama-prāptām
prakṛtām kriyām karotu tu kim ayam sādhu śuṣyati
27. Therefore, having arisen, let this body perform the action that comes in due course and is natural [to its intrinsic nature (prakṛti)]. But why does this body merely wither away with unmoving limbs?
27. לכן, יקום הגוף הזה ויבצע את המוטל עליו בדרך הטבע. מדוע שיישב ללא ניע וימולל?
स्थिते मनसि निष्कामे समे विगतरञ्जने ।
कायावयवजौ कार्यौ स्पन्दास्पन्दौ फले समौ ॥ २८ ॥
sthite manasi niṣkāme same vigatarañjane ,
kāyāvayavajau kāryau spandāspandau phale samau 28
28. sthite manasi niṣkāme same vigata-rañjane
kāya-avayava-jau kāryau spanda-aspandau phale samau
28. manasi sthite niṣkāme same vigata-rañjane
kāya-avayava-jau spanda-aspandau kāryau phale samau
28. When the mind is steadfast, desireless, tranquil, and devoid of attachments, then movements and non-movements originating from the body's parts are considered equal in their results.
28. כאשר החשיבה יציבה, חופשייה מתשוקות, שקולה ונקייה מהיקשרות, הרי שעשייה ואי-עשייה המבוצעות בידי איברי הגוף שוות בתוצאתן.
कर्मजासु फलश्रीषु मनसा कर्तृभोक्तृते ।
तस्मिन्प्रशान्तिमायाते कृतमप्यकृतं नृणाम् ॥ २९ ॥
karmajāsu phalaśrīṣu manasā kartṛbhoktṛte ,
tasminpraśāntimāyāte kṛtamapyakṛtaṃ nṛṇām 29
29. karmajāsu phalaśrīṣu manasā kartṛbhoktṛte
tasmin praśāntim āyāte kṛtam api akṛtam nṛṇām
29. manasā karmajāsu phalaśrīṣu kartṛbhoktṛte
tasmin praśāntim āyāte nṛṇām kṛtam api akṛtam
29. When the mind, which usually attributes the states of doer and enjoyer (kartṛ-bhoktṛtā) to itself regarding the splendid results arising from actions (karma), achieves profound tranquility, then for individuals, even accomplished deeds are regarded as not done.
29. התחושה של אני העושה ואני הנהנה בתוצאות המעשים נובעת מהחשיבה. כאשר חשיבה זו מגיעה לשלווה מוחלטת, גם מעשה שנעשה על ידי אדם נחשב כאילו לא נעשה.
यो निश्चयोऽन्तः पुरुषस्य रूढः क्रियास्वसौ तन्मयतामुपैति ।
अनामयं मे पदमाहता धीरधीरतामन्तरलं त्यजामि ॥ ३० ॥
yo niścayo'ntaḥ puruṣasya rūḍhaḥ kriyāsvasau tanmayatāmupaiti ,
anāmayaṃ me padamāhatā dhīradhīratāmantaralaṃ tyajāmi 30
30. yaḥ niścayaḥ antaḥ puruṣasya
rūḍhaḥ kriyāsu asau tanmayatām
upaiti anāmayam me padam āhatā
dhīḥ adhīratām antaralam tyajāmi
30. puruṣasya antaḥ yaḥ niścayaḥ rūḍhaḥ,
asau kriyāsu tanmayatām upaiti.
me dhīḥ anāmayam padam āhatā,
antaralam adhīratām tyajāmi.
30. The firm resolve (niścaya) that is deeply rooted within a person (puruṣa) causes them to become fully absorbed in their actions. My intellect (dhī) has declared my state to be free from all suffering, and therefore I abandon all inner restlessness.
30. הנחישות הנטועה במעמקי האדם היא שמעצבת את מעשיו. מצבי חופשי מכל נגע; תבונתי השיגה אותו, ואני זונח כליל את הסערה הפנימית.