Skip to content
אתר זה לא תומך בגרסאות ישנות של אינטרנט אקספלורר
מומלץ להשתמש בדפדפן גוגל כרום או פיירפוקס מוזילה
(או באינטרנט אקספלורר / edge עדכני)
Enjoy Learning Sanskrit tips, tools, resources and more...

योगवासिष्ठः       yogavāsiṣṭhaḥ - book-7, chapter-154

Use the following checkboxes to set the display options for this chapter (You can also control the display of each verse separately):
what would you like to see in each verse:
मुनिरुवाच ।
इति निर्णीय दृश्येऽस्मिन्स्थितोऽस्मि विगतज्वरः ।
वीतरागो निराशङ्को निर्वाणो निरहंकृतिः ॥ १ ॥
muniruvāca ,
iti nirṇīya dṛśye'sminsthito'smi vigatajvaraḥ ,
vītarāgo nirāśaṅko nirvāṇo nirahaṃkṛtiḥ 1
1. muniḥ uvāca iti nirṇīya dṛśye asmin sthitaḥ asmi
vigatajvaraḥ vītarāgaḥ nirāśaṅkaḥ nirvāṇaḥ nirahaṃkṛtiḥ
1. muniḥ uvāca iti asmin dṛśye nirṇīya aham vigatajvaraḥ
vītarāgaḥ nirāśaṅkaḥ nirvāṇaḥ nirahaṃkṛtiḥ sthitaḥ asmi
1. The sage said: "Having thus decided about this phenomenal world, I remain free from agitation, devoid of attachment, fearless, in a state of liberation (nirvāṇa), and free from the sense of ego (ahaṅkāra)."
निराधारो निराधेयो निर्मानो निरुपाश्रयः ।
स्वभावस्थः स्वयं शान्तः सर्गात्मा सर्वथोदितः ॥ २ ॥
nirādhāro nirādheyo nirmāno nirupāśrayaḥ ,
svabhāvasthaḥ svayaṃ śāntaḥ sargātmā sarvathoditaḥ 2
2. nirādhāraḥ nirādheyaḥ nirmānaḥ nirupāśrayaḥ
svabhāvasthaḥ svayam śāntaḥ sargātmā sarvathā uditaḥ
2. aham nirādhāraḥ nirādheyaḥ nirmānaḥ nirupāśrayaḥ
svabhāvasthaḥ svayam śāntaḥ sargātmā sarvathā uditaḥ asmi
2. "Without support, without a foundation, free from pride, without dependence, I remain situated in my intrinsic nature (svabhāva), spontaneously peaceful, with creation (sarga) as my very being (ātman), and fully manifest in every aspect."
यथाप्राप्तस्य कर्तास्मि न कर्तास्मि कदाचन ।
स्वयमेव हि यो व्योम कर्तृता तस्य कीदृशी ॥ ३ ॥
yathāprāptasya kartāsmi na kartāsmi kadācana ,
svayameva hi yo vyoma kartṛtā tasya kīdṛśī 3
3. yathāprāptasya kartā asmi na kartā asmi kadācana
svayam eva hi yaḥ vyoma kartṛtā tasya kīdṛśī
3. aham yathāprāptasya kartā asmi kadācana kartā na
asmi hi yaḥ svayam eva vyoma tasya kartṛtā kīdṛśī
3. "I am the doer of what naturally arises, yet I am never the doer at all. For how can there be doership for that which is inherently like the vast space (vyoma) itself?"
द्यौः क्षमा वायुराकाशं पर्वताः सरितो दिशः ।
इत्येकात्म नभः सर्वं भूतजालैकचिद्वपुः ॥ ४ ॥
dyauḥ kṣamā vāyurākāśaṃ parvatāḥ sarito diśaḥ ,
ityekātma nabhaḥ sarvaṃ bhūtajālaikacidvapuḥ 4
4. dyauḥ kṣamā vāyuḥ ākāśam parvatāḥ saritaḥ diśaḥ
iti ekātma nabhaḥ sarvam bhūtajālaikacidvapuḥ
4. dyauḥ kṣamā vāyuḥ ākāśam parvatāḥ saritaḥ diśaḥ
iti sarvam nabhaḥ ekātma bhūtajālaikacidvapuḥ asti
4. The heavens, the earth, the air, space (ākāśa), mountains, rivers, and the directions - all of this, the entire expanse (nabhaḥ), is of a single essence (ātman), whose very form (vapuḥ) is the sole consciousness of the multitude of beings.
शाम्यामि परिनिर्वामि सुखमासे च केवलम् ।
न विधिप्रतिषेधौ मे न मे बाह्यं न मेऽन्तरम् ॥ ५ ॥
śāmyāmi parinirvāmi sukhamāse ca kevalam ,
na vidhipratiṣedhau me na me bāhyaṃ na me'ntaram 5
5. śāmyāmi parinirvāmi sukham āse ca kevalam na
vidhi-pratiṣedhau me na me bāhyam na me antaram
5. śāmyāmi parinirvāmi ca kevalam sukham āse me
vidhi-pratiṣedhau na me bāhyam na me antaram na
5. I am pacified, I attain complete liberation (nirvāṇa), and I reside in pure happiness. For me, there are neither injunctions nor prohibitions; there is nothing external to me, nor anything internal.
इति मे तिष्ठत इह यथासंस्थानसंस्थितेः ।
अद्यायं त्वमनुप्राप्तः काकतालीयवत्पुरः ॥ ६ ॥
iti me tiṣṭhata iha yathāsaṃsthānasaṃsthiteḥ ,
adyāyaṃ tvamanuprāptaḥ kākatālīyavatpuraḥ 6
6. iti me tiṣṭhataḥ iha yathāsaṃsthāna-saṃsthiteḥ
adya ayam tvam anupprāptaḥ kākatālīyavat puraḥ
6. iha yathāsaṃsthāna-saṃsthiteḥ me tiṣṭhataḥ
iti tvam adya puraḥ kākatālīyavat anupprāptaḥ
6. While I remain here, settled in my own established state, you have unexpectedly arrived before me today, like the "crow and palm fruit" incident.
इति ते सर्वमाख्यातं यथा स्वप्नो यथा वयम् ।
यथा जगद्यथा च त्वं यथा दृश्यमिदं तथा ॥ ७ ॥
iti te sarvamākhyātaṃ yathā svapno yathā vayam ,
yathā jagadyathā ca tvaṃ yathā dṛśyamidaṃ tathā 7
7. iti te sarvam ākhyātam yathā svapnaḥ yathā vayam
yathā jagat yathā ca tvam yathā dṛśyam idam tathā
7. iti te sarvam ākhyātam yathā svapnaḥ yathā vayam
yathā jagat yathā ca tvam yathā idam dṛśyam tathā
7. Thus, everything has been explained to you: it is just like a dream, just like us, just like the world, and just like you - so is this visible realm.
त्वं च यादृग्दृश्यमिदं यथा दृश्यमिदं पुरः ।
यथा भावा यथा ब्रह्म यथेमा जनताः पुरः ॥ ८ ॥
tvaṃ ca yādṛgdṛśyamidaṃ yathā dṛśyamidaṃ puraḥ ,
yathā bhāvā yathā brahma yathemā janatāḥ puraḥ 8
8. tvam ca yādṛk dṛśyam idam yathā dṛśyam idam puraḥ
yathā bhāvāḥ yathā brahma yathā imāḥ janatāḥ puraḥ
8. ca tvam yādṛk idam dṛśyam yathā idam dṛśyam puraḥ
yathā bhāvāḥ yathā brahma ca yathā imāḥ janatāḥ puraḥ
8. And you are just like this visible phenomenon; just as this visible phenomenon exists before us; just as all states of being are; just as the absolute reality (brahman) is; and just as these multitudes of people exist before us.
एतद्बुद्ध्वा भवाञ्छान्तो मिथ्या लुब्धक लुब्धक ।
शान्तैवैवमियं सत्ता चिन्मात्रव्योमरूपिणी ॥ ९ ॥
etadbuddhvā bhavāñchānto mithyā lubdhaka lubdhaka ,
śāntaivaivamiyaṃ sattā cinmātravyomarūpiṇī 9
9. etat buddhvā bhavān śāntaḥ mithyā lubdhaka lubdhaka
śāntā eva evam iyam sattā cinmātravyomarūpiṇī
9. lubdhaka lubdhaka etat buddhvā mithyā bhavān śāntaḥ
iyam sattā evam śāntā eva cinmātravyomarūpiṇī
9. O hunter, O hunter, understanding this, you should become peaceful, realizing that [your perception of the world] is illusory. This very existence (sattā), indeed, is thus peaceful and has the nature of pure consciousness (cit)-space.
लुब्धक उवाच ।
स्वयमाभाति निर्वाणा नैव वाभाति किंचन ।
एवं चेत्तदहं त्वं च सर्वे वा विबुधादयः ॥ १० ॥
lubdhaka uvāca ,
svayamābhāti nirvāṇā naiva vābhāti kiṃcana ,
evaṃ cettadahaṃ tvaṃ ca sarve vā vibudhādayaḥ 10
10. lubdhaka uvāca svayam ābhāti nirvāṇā na eva vā ābhāti
kiṃcana evam cet tat aham tvam ca sarve vā vibudha ādayaḥ
10. lubdhaka uvāca nirvāṇā svayam ābhāti vā kiṃcana na eva
ābhāti cet evam tat aham ca tvam ca sarve vā vibudha ādayaḥ
10. The hunter said: Does liberation (nirvāṇa) shine forth by itself, or does nothing at all appear? If this is the case, then what about me, and you, and all the gods (vibhuda) and others?
मुनिरुवाच ।
सर्व एव मिथः स्वप्नपुरुषाः सदसन्मयाः ।
एवमेतदिदं सर्वमन्योन्यं स्वप्नवत्स्थितम् ॥ ११ ॥
muniruvāca ,
sarva eva mithaḥ svapnapuruṣāḥ sadasanmayāḥ ,
evametadidaṃ sarvamanyonyaṃ svapnavatsthitam 11
11. muniḥ uvāca sarve eva mithaḥ svapna-puruṣāḥ sat-asat-mayāḥ
evam etat idam sarvam anyonyam svapnavat sthitam
11. muniḥ uvāca sarve eva mithaḥ sat-asat-mayāḥ svapna-puruṣāḥ
evam etat idam sarvam anyonyam svapnavat sthitam
11. The sage said: All [beings] are mutually like dream-persons, composed of both being (sat) and non-being (asat). In this manner, this entire universe mutually exists like a dream.
अन्योन्यमात्मनि तथा सदसच्चानुभूयते ।
दृश्यं येन यथा बुद्धं तथा तेनानुभूयते ॥ १२ ॥
anyonyamātmani tathā sadasaccānubhūyate ,
dṛśyaṃ yena yathā buddhaṃ tathā tenānubhūyate 12
12. anyonyam ātmani tathā sat-asat ca anubhūyate
dṛśyam yena yathā buddham tathā tena anubhūyate
12. tathā anyonyam sat-asat ca ātmani anubhūyate
yena dṛśyam yathā buddham tathā tena anubhūyate
12. And mutually, both being (sat) and non-being (asat) are experienced within the self (ātman). The perceived object (dṛśya) is experienced by a person in the manner in which it is understood by them.
नानैकं वस्त्वतोऽनेकं न सन्नासन्न मध्यगम् ।
जाग्रति स्वप्ननगरमिव वेदनमात्रकम् ॥ १३ ॥
nānaikaṃ vastvato'nekaṃ na sannāsanna madhyagam ,
jāgrati svapnanagaramiva vedanamātrakam 13
13. na anekaṃ vastutaḥ anekaṃ na sat na asat na
madhyagam jāgrati svapnanagaram iva vedanamātrakam
13. vastutaḥ na anekaṃ anekaṃ na sat na asat na
madhyagam jāgrati svapnanagaram iva vedanamātrakam
13. It is not manifold, yet in reality it appears manifold; it is neither existent nor non-existent, nor an intermediate state. It is merely a perception, like a city seen in a dream during the waking state.
अदृष्टपूर्वदूरस्थदृश्यमानपुरोपमम् ।
इति ते सर्वमाख्यातं बोधितोऽसि निरन्तरम् ॥ १४ ॥
adṛṣṭapūrvadūrasthadṛśyamānapuropamam ,
iti te sarvamākhyātaṃ bodhito'si nirantaram 14
14. adṛṣṭapūrvadūrasthadṛśyamānapuropamam iti
te sarvam ākhyātam bodhitaḥ asi nirantaram
14. adṛṣṭapūrvadūrasthadṛśyamānapuropamam iti
te sarvam ākhyātam asi bodhitaḥ nirantaram
14. It is comparable to a city seen from afar, never before observed. Thus, all this has been explained to you; you have been continuously enlightened.
स्वयं प्राज्ञोऽसि जानासि यथेच्छसि तथा कुरु ।
एवं प्रबोधितस्यापि तव व्याध मते मतिः ॥ १५ ॥
svayaṃ prājño'si jānāsi yathecchasi tathā kuru ,
evaṃ prabodhitasyāpi tava vyādha mate matiḥ 15
15. svayam prājñaḥ asi jānāsi yathā icchasi tathā kuru
evam prabodhitasya api tava vyādha mate matiḥ
15. svayam prājñaḥ asi jānāsi yathā icchasi tathā kuru
evam prabodhitasya api tava vyādha matiḥ mate
15. You are wise yourself, you know; therefore, do as you wish. Yet, O hunter, even after being thus enlightened, your mind (still) holds onto its own views.
क्षणं प्रबोधविश्रान्ता न विश्रान्ता परे पदे ।
नाभ्यासेन विना बोध एष याति मनोहृदि ॥ १६ ॥
kṣaṇaṃ prabodhaviśrāntā na viśrāntā pare pade ,
nābhyāsena vinā bodha eṣa yāti manohṛdi 16
16. kṣaṇaṃ prabodhaviśrāntā na viśrāntā pare pade
na abhyāsena vinā bodhaḥ eṣaḥ yāti manohṛdi
16. kṣaṇaṃ prabodhaviśrāntā na pare pade viśrāntā
abhyāsena vinā eṣaḥ bodhaḥ manohṛdi na yāti
16. For a moment, (your mind) found rest in the enlightenment (bodha), but it did not find rest in the supreme state. This enlightenment (bodha) does not truly settle in the heart and mind without practice.
परां परिणतिं प्राज्ञ
दारुणीवाम्बुधारणे ॥ १७ ॥
parāṃ pariṇatiṃ prājña
dāruṇīvāmbudhāraṇe 17
17. parām pariṇatiṃ prājña
dāruṇī iva ambudhāraṇe
17. prājña parām pariṇatiṃ
dāruṇī ambudhāraṇe iva
17. O wise one, [one attains] the ultimate state of transformation, just as a wooden vessel [is perfected] for holding water.
अभ्यासाद्बोधविश्रान्तौ गुरुशास्त्रैकसेवनात् ।
द्वैताद्वैतदृशोः शान्त्या निर्वाणं चित्तमुच्यते ॥ १८ ॥
abhyāsādbodhaviśrāntau guruśāstraikasevanāt ,
dvaitādvaitadṛśoḥ śāntyā nirvāṇaṃ cittamucyate 18
18. abhyāsāt bodhaviśrāntau guruśāstraikasevanāt
dvaitādvaitadṛśoḥ śāntyā nirvāṇaṃ cittam ucyate
18. abhyāsāt bodhaviśrāntau guruśāstraikasevanāt
dvaitādvaitadṛśoḥ śāntyā cittam nirvāṇaṃ ucyate
18. When the mind rests in knowledge, through consistent practice and single-minded devotion to the guru and scriptures, and by the cessation of the perspectives of both duality and non-duality, it is then called liberation (nirvāṇa).
निर्मानमोहा जितसङ्गदोषा अध्यात्मनित्या विनिवृत्तकामाः ।
द्वन्द्वैर्विमुक्ताः सुखदुःखसंज्ञैगच्छन्त्यमूढाः पदमव्ययं तत् ॥ १९ ॥
nirmānamohā jitasaṅgadoṣā adhyātmanityā vinivṛttakāmāḥ ,
dvandvairvimuktāḥ sukhaduḥkhasaṃjñaigacchantyamūḍhāḥ padamavyayaṃ tat 19
19. nirmānamohāḥ jitasuṅgadoṣāḥ
adhyātmanityāḥ vinivṛttakāmāḥ dvandvaiḥ
virmuktāḥ sukhaduḥkhasaṃjñaiḥ
gacchanti amūḍhāḥ padam avyayam tat
19. nirmānamohāḥ jitasuṅgadoṣāḥ
adhyātmanityāḥ vinivṛttakāmāḥ
sukhaduḥkhasaṃjñaiḥ dvandvaiḥ virmuktāḥ
amūḍhāḥ tat avyayam padam gacchanti
19. Those who are free from pride and delusion, who have conquered the fault of attachment, who are constantly devoted to the spiritual self (adhyātman), and who have completely turned away from desires – these undeluded ones, freed from the dualities known as pleasure and pain, attain that imperishable state.