Skip to content
אתר זה לא תומך בגרסאות ישנות של אינטרנט אקספלורר
מומלץ להשתמש בדפדפן גוגל כרום או פיירפוקס מוזילה
(או באינטרנט אקספלורר / edge עדכני)
Enjoy Learning Sanskrit tips, tools, resources and more...

योगवासिष्ठः       yogavāsiṣṭhaḥ - book-6, chapter-79

Use the following checkboxes to set the display options for this chapter (You can also control the display of each verse separately):
what would you like to see in each verse:
which language(s) would you like to see in the translations:
श्रीवसिष्ठ उवाच ।
दिनानुदिनमित्येषा स्वात्मारामतया तया ।
नित्यमन्तर्मुखतया बभूव प्रकृतिस्थिता ॥ १ ॥
śrīvasiṣṭha uvāca ,
dinānudinamityeṣā svātmārāmatayā tayā ,
nityamantarmukhatayā babhūva prakṛtisthitā 1
1. śrīvasiṣṭhaḥ uvāca dinānudinam iti eṣā svātmārāmatayā
tayā nityam antarmukhatayā babhūva prakṛtisthitā
1. eṣā tayā dinānudinam iti nityam antarmukhatayā
svātmārāmatayā prakṛtisthitā babhūva
1. Śrī Vasiṣṭha said: Day by day, by virtue of her constant inwardness and her delight in her own self (ātman), she became abiding in her intrinsic nature (prakṛti).
1. וַסִישְׁטְהָה אמר: מיום ליום, מתוך שמחה בעצמה הפנימי והפניית המבט פנימה באופן תמידי, היא הייתה שרויה במצבה הטבעי והטהור.
नीरागा निरुपासङ्गा निर्द्वन्द्वा निःसमीहिता ।
न जहाति न चादत्ते प्रकृताचारचारिणी ॥ २ ॥
nīrāgā nirupāsaṅgā nirdvandvā niḥsamīhitā ,
na jahāti na cādatte prakṛtācāracāriṇī 2
2. nīrāgā nirupāsaṅgā nirdvandvā niḥsamīhitā
na jahāti na ca ādatte prakṛtācāracāriṇī
2. sā (implied) nīrāgā nirupāsaṅgā nirdvandvā niḥsamīhitā
prakṛtācāracāriṇī (satī) na jahāti na ca ādatte
2. She is without attachment, free from clinging, beyond dualities, and devoid of yearnings. She neither abandons nor accepts, but acts in accordance with her natural conduct (dharma).
2. נקייה מתשוקות, משוחררת מקשרים כובלים, מעבר לדואליות וללא רצונות, היא לא דחתה דבר ולא נאחזה בדבר, ונהגה בטבעיות בהתאם לאורח החיים הרגיל.
परितीर्णभवाम्भोधिः शान्तसंदेहजालिका ।
परमात्ममहालाभपरिपूर्णान्तरात्मना ॥ ३ ॥
paritīrṇabhavāmbhodhiḥ śāntasaṃdehajālikā ,
paramātmamahālābhaparipūrṇāntarātmanā 3
3. paritīrṇabhavāmbhodhiḥ śāntasandehajālikā
paramātma-mahālābha-paripūrṇa-antarātmanā
3. sā (implied) paritīrṇabhavāmbhodhiḥ śāntasandehajālikā
(abhūt) paramātma-mahālābha-paripūrṇa-antarātmanā (sahā)
3. She had crossed the ocean of worldly existence (saṃsāra) and her network of doubts was pacified. Her inner self (ātman) was completely filled by the great gain of the supreme Self (paramātman).
3. לאחר שחצתה את ים הקיום התופעתי ורשת הספקות שלה נרגעה, העצמי הפנימי שלה נמלא ברווח הכביר של השגת העצמי העליון.
विश्रान्ता सुचिरं श्रान्ता घनलब्धपदान्तरे ।
सर्वोपमातीततया जगामाव्यपदेश्यताम् ॥ ४ ॥
viśrāntā suciraṃ śrāntā ghanalabdhapadāntare ,
sarvopamātītatayā jagāmāvyapadeśyatām 4
4. viśrāntā suciram śrāntā ghana-labdha-padāntare
sarva-upamā-atītatayā jagāma avyapadeśyatām
4. (sā) śrāntā (sati) suciram ghana-labdha-padāntare viśrāntā
(abhūt); (tataḥ) sarva-upamā-atītatayā avyapadeśyatām jagāma
4. Having long been wearied, she found deep repose in the profoundly attained ultimate state. Due to her transcendence of all comparisons, she reached a state of indescribability.
4. לאחר שהייתה יגעה זמן רב, היא מצאה סוף-סוף מנוחה במצב העמוק שהשיגה. בהיותה מעבר לכל דימוי והשוואה, היא הגיעה למצב שאין למצוא לו מילים.
इति सा भामिनी तस्य चूडाला वरवर्णिनी ।
स्वल्पेनैव हि कालेन ययौ विदितवेद्यताम् ॥ ५ ॥
iti sā bhāminī tasya cūḍālā varavarṇinī ,
svalpenaiva hi kālena yayau viditavedyatām 5
5. iti sā bhāminī tasya cūḍālā varavarṇinī
svalpena eva hi kālena yayau viditavedyatām
5. iti sā bhāminī varavarṇinī cūḍālā tasya
svalpena eva hi kālena viditavedyatām yayau
5. In this way, Cūḍālā, that beautiful and excellent lady, indeed attained profound knowledge (viditavedyatā) in a very short period.
5. כך הגיעה צ'וּדָאָלָה, הגברת הקורנת ובעלת המראה המרהיב, תוך זמן קצר בלבד למצב שבו ידעה את כל מה שניתן לדעת.
यथायमागतः कश्चिज्जागतः स्पन्दविभ्रमः ।
तथा विलीयते सर्वं तत्त्वज्ञानवति स्वयम् ॥ ६ ॥
yathāyamāgataḥ kaścijjāgataḥ spandavibhramaḥ ,
tathā vilīyate sarvaṃ tattvajñānavati svayam 6
6. yathā ayam āgataḥ kaścit jāgataḥ spandavibhramaḥ
tathā vilīyate sarvam tattvajñānavati svayam
6. yathā ayam kaścit jāgataḥ spandavibhramaḥ āgataḥ
tathā tattvajñānavati sarvam svayam vilīyate
6. Just as some illusory vibration (spandavibhrama) appears in the waking state, so too, everything spontaneously dissolves for one who possesses the knowledge of reality (tattva-jñāna).
6. כשם שאשליית התנועה של העולם הופיעה משום מקום, כך הכל נמתח ונעלם מאליו אצל מי שזכה לדעת את האמת.
अदृष्टसकले शान्ते पदे विश्रान्तिमेत्य सा ।
रराज शरदच्छाभ्रमालेव गतसंभ्रमा ॥ ७ ॥
adṛṣṭasakale śānte pade viśrāntimetya sā ,
rarāja śaradacchābhramāleva gatasaṃbhramā 7
7. adṛṣṭasakale śānte pade viśrāntim etya sā
rarāja śarada accha abhramālā iva gatasaṃbhramā
7. sā adṛṣṭasakale śānte pade viśrāntim etya
gatasaṃbhramā śarada accha abhramālā iva rarāja
7. Having found rest in that tranquil state (pada) where the entire phenomenal world is unseen, she shone, free from agitation, like a pure autumn cloud formation.
7. כשהיא מוצאת מנוחה במצב השלו שבו אין רואים עוד חלוקות ונפרדות, היא זרחה ללא כל סערת רוח, כמו ענן זך בשמי הסתיו.
अनाकुला समालोकमसंबन्धात्मनात्मनि ।
जरद्गवीव शैलाग्रं सतृणं प्राप्य संस्थिता ॥ ८ ॥
anākulā samālokamasaṃbandhātmanātmani ,
jaradgavīva śailāgraṃ satṛṇaṃ prāpya saṃsthitā 8
8. anākulā samālokam asaṃbandha ātmanā ātmani
jaradgavī iva śailāgram satṛṇam prāpya saṃsthitā
8. anākulā samālokam asaṃbandha ātmanā ātmani
jaradgavī iva satṛṇam śailāgram prāpya saṃsthitā
8. Undisturbed and with a steady perception (samāloka), she remained established in the Self (ātman) through her unattached (asaṃbandha) inner being, like an old cow that has reached a grassy mountain peak.
8. ללא מועקה, כשהיא רואה בעזרת העצמי הבלתי-מותנה שבתוכה, היא הייתה נינוחה כפרה שרובצת בשלווה על פסגת הר ירוקה.
स्वविवेकघनाभ्यासवशादात्मोदयेन सा ।
शुशुभे शोभना पुष्पलतेवाभिनवोद्गता ॥ ९ ॥
svavivekaghanābhyāsavaśādātmodayena sā ,
śuśubhe śobhanā puṣpalatevābhinavodgatā 9
9. svavivekaghanābhyāsavaśāt ātmodayena sā
śuśubhe śobhanā puṣpalatā iva abhinava udgatā
9. sā svavivekaghanābhyāsavaśāt ātmodayena
abhinava udgatā puṣpalatā iva śobhanā śuśubhe
9. Due to the power of intense practice of self-discrimination and the dawning of the Self (ātman), she shone beautifully, radiant like a newly sprouted flowering creeper.
9. בזכות תרגול נחוש של הבחנה פנימית, ועם זריחת העצמי בתוכה, היא נראתה קורנת ויפהפה כמו מטפס מפורח שזה עתה לבלב.
अथ तामनवद्याङ्गीं कदाचित्स शिखिध्वजः ।
अपूर्वशोभामालोक्य स्मयमान उवाच ह ॥ १० ॥
atha tāmanavadyāṅgīṃ kadācitsa śikhidhvajaḥ ,
apūrvaśobhāmālokya smayamāna uvāca ha 10
10. atha tām anavadyāṅgīm kadācit saḥ śikhidhvajaḥ
apūrvaśobhām ālokya smayamānaḥ uvāca ha
10. atha kadācit saḥ śikhidhvajaḥ anavadyāṅgīm
tām apūrvaśobhām ālokya smayamānaḥ uvāca ha
10. Then, one day, Shikhidhvaja, observing her of faultless limbs and unprecedented beauty, smiled and spoke.
10. והנה יום אחד, המלך שִׁיחִֿידְהְוַגָ'ה הביט בה, בבעלת האיברים המושלמים, וכשראה את יופייה המופלא והחדש, הנדווח וחייך ואמר:
भूयो यौवनयुक्तेव मण्डितेव पुनःपुनः ।
अधिकं राजसे तन्वि जगद्राजवती यथा ॥ ११ ॥
bhūyo yauvanayukteva maṇḍiteva punaḥpunaḥ ,
adhikaṃ rājase tanvi jagadrājavatī yathā 11
11. bhūyaḥ yauvanayuktā iva maṇḍitā iva punaḥ
punaḥ adhikam rājase tanvi jagadrājavatī yathā
11. tanvi bhūyaḥ yauvanayuktā iva punaḥ punaḥ
maṇḍitā iva adhikam rājase yathā jagadrājavatī
11. O slender one, you shine exceedingly, as if endowed with renewed youth and repeatedly adorned, like a queen reigning over the world.
11. את נראית כמי שנעוריה חזרו אליה, כאילו קושטת מחדש פעם אחר פעם. את זורחת ביתר שאת, יפהפייה, כמו מלכת העולם כולו!
प्रपीतामृतसारेव लब्धा लभ्यपदेव च ।
आनन्दापूरपूर्णेव राजसे नितरां प्रिये ॥ १२ ॥
prapītāmṛtasāreva labdhā labhyapadeva ca ,
ānandāpūrapūrṇeva rājase nitarāṃ priye 12
12. prapītāmṛtasārā iva labdhā labhyapadā iva
ca ānandāpūrapūrṇā iva rājase nitarām priye
12. priye prapītāmṛtasārā iva labdhā labhyapadā
ca iva ānandāpūrapūrṇā iva nitarām rājase
12. O beloved, you shine exceedingly, as if having fully drunk the essence of nectar, having attained an attainable state, and being utterly filled with a flood of bliss.
12. כאילו שתית את תמצית אליקסיר החיים, כאילו השגת את המורם שבמצבים, כשהנך מלאה עד עלה בהצפת אושר – את קורנת כה יפה, אהובתי!
उपशान्तं च कान्तं च दधाना सुन्दरं वपुः ।
अभिभूयेन्दुमायासि श्रियं कामपि कामिनि ॥ १३ ॥
upaśāntaṃ ca kāntaṃ ca dadhānā sundaraṃ vapuḥ ,
abhibhūyendumāyāsi śriyaṃ kāmapi kāmini 13
13. upaśāntam ca kāntam ca dadhānā sundaram
vapuḥ abhibhūya indum āyāsi kām api kāmini
13. kāmini upaśāntam ca kāntam ca sundaram vapuḥ
dadhānā indum abhibhūya kām api śriyam āyāsi
13. O lovely one, bearing a tranquil and beautiful form, you surpass the moon and acquire a certain, unparalleled splendor.
13. גופך יפה, שלו ונעים, והוא עולה ביופיו אף על הירח. את עוטה יפעה שאין לתארה במילים, אהובה!
अभोगकृपणं शान्तमूर्जितं समतां गतम् ।
गम्भीरं च प्रशान्तं च चेतः पश्यामि ते प्रिये ॥ १४ ॥
abhogakṛpaṇaṃ śāntamūrjitaṃ samatāṃ gatam ,
gambhīraṃ ca praśāntaṃ ca cetaḥ paśyāmi te priye 14
14. abhoga-kṛpaṇam śāntam ūrjitam samatām gatam
gambhīram ca praśāntam ca cetaḥ paśyāmi te priye
14. priye te cetaḥ abhoga-kṛpaṇam śāntam ūrjitam
samatām gatam gambhīram ca praśāntam ca paśyāmi
14. O beloved, I see your mind as not lacking in enjoyment, peaceful, energetic, having attained equanimity, deep, and profoundly calm.
14. אני רואה כי רוחך, אהובתי, חופשייה מהשתוקקות לתענוגות; היא שלווה, איתנה, שרויה בשוויון נפש, עמוקה ושקטה לחלוטין.
तृणीकृत्य त्रिभुवनं पीताखिलजगद्रसम् ।
अनन्तोड्डामरं सौम्यं मनः पश्यामि ते प्रिये ॥ १५ ॥
tṛṇīkṛtya tribhuvanaṃ pītākhilajagadrasam ,
anantoḍḍāmaraṃ saumyaṃ manaḥ paśyāmi te priye 15
15. tṛṇīkṛtya tribhuvanam pītākhilajagadrasam
anantōḍḍāmaram saumyam manaḥ paśyāmi te priye
15. priye te manaḥ tṛṇīkṛtya tribhuvanam
pītākhilajagadrasam anantōḍḍāmaram saumyam paśyāmi
15. O beloved, I see your mind (manaḥ) as having reduced the three worlds to insignificance, having absorbed the essence of all worlds, boundless and mighty, yet benevolent.
15. אני רואה כי רוחך, אהובתי, רואה בשלושת העולמות כקש כלוום, כאילו טעמה את תמצית היקום כולו, והיא אדירה ללא מצרים ועם זאת עדינה ורגועה.
न केनचिन्महाभागे विभवानन्दवस्तुना ।
चेतस्तव तुलामेति मरुक्षीराब्धिसुन्दरम् ॥ १६ ॥
na kenacinmahābhāge vibhavānandavastunā ,
cetastava tulāmeti marukṣīrābdhisundaram 16
16. na kena cit mahābhāge vibhavānandavastunā
cetaḥ tava tulām eti marukṣīrābdhisundaram
16. mahābhāge tava cetaḥ marukṣīrābdhisundaram
vibhavānandavastunā kena cit tulām na eti
16. O greatly fortunate one, your mind (cetaḥ), beautiful like the desert and the milk ocean, does not equal any object of wealth or joy.
16. אישה אצילית, שום עושר או חפץ מענג אינו יכול להתוות לרוחך, המרהיבה כמו אוקיינוס של חלב בלב מדבר!
तैरेव बालकदलीमृणालाङ्कुरकोमलैः ।
अङ्गैः स्थितिमनुप्राप्तैर्वृद्धिं यातेव लक्ष्यसे ॥ १७ ॥
taireva bālakadalīmṛṇālāṅkurakomalaiḥ ,
aṅgaiḥ sthitimanuprāptairvṛddhiṃ yāteva lakṣyase 17
17. taiḥ eva bālakadalīmṛṇalāṅkurakomalaiḥ aṅgaiḥ
sthitim anuprāptaiḥ vṛddhim yātā iva lakṣyase
17. taiḥ eva bālakadalīmṛṇalāṅkurakomalaiḥ anuprāptaiḥ
aṅgaiḥ sthitim vṛddhim yātā iva lakṣyase
17. You appear to have undergone growth, as if you have attained a new state with those very limbs that are as tender as the shoots of a young banana plant.
17. עם אותם איברים מעודנים, הרכים כנבטי בננה צעירים וכסיבי לוטוס, אך כעת יציבים ואיתנים, את נראית כמי שפרחה וגדלה ביופייה!
तथा तेनैव तेनैव संनिवेशेन संस्थिता ।
अन्यतामुपयातासि लतेव ऋतुपर्यये ॥ १८ ॥
tathā tenaiva tenaiva saṃniveśena saṃsthitā ,
anyatāmupayātāsi lateva ṛtuparyaye 18
18. tathā tena eva tena eva saṃniveśena saṃsthitā
anyatām upayātā asi latā iva ṛtuparyaye
18. tathā tena eva tena eva saṃniveśena saṃsthitā
ṛtuparyaye latā iva anyatām upayātā asi
18. Similarly, though you remain established in the very same configuration, you have attained a different state, just like a creeper at the turning of the seasons.
18. על אף שנותרת באותה צורה פיזית בדיוק, השתנית לחלוטין, כמו גפן המשתנה עם התחלפות העונות!
किं त्वया पीतममृतं प्राप्तं साम्राज्यमेव वा ।
अमृत्युमेव संप्राप्ता प्रयोगायोगयुक्तितः ॥ १९ ॥
kiṃ tvayā pītamamṛtaṃ prāptaṃ sāmrājyameva vā ,
amṛtyumeva saṃprāptā prayogāyogayuktitaḥ 19
19. kim tvayā pītam amṛtam prāptam sāmrājyam eva
vā amṛtyum eva saṃprāptā prayogāyogayuktitaḥ
19. kim tvayā amṛtam pītam vā eva sāmrājyam prāptam
amṛtyum eva saṃprāptā prayogāyogayuktitaḥ
19. Have you drunk nectar or achieved an empire? You have indeed attained immortality by means of the skillful application of specific practices (yoga).
19. האם שתית את אליקסיר הנצחיות, או שמא זכית בממלכה אדירה? האם השגת את האל-מוות באמצעות איזו מיומנות רוחנית נסתרת?
राज्याच्चिन्तामणेर्वापि त्रैलोक्याद्वा त्वयाधिकम् ।
अप्राप्तं किमनुप्राप्तं नीलोत्पलविलोचने ॥ २० ॥
rājyāccintāmaṇervāpi trailokyādvā tvayādhikam ,
aprāptaṃ kimanuprāptaṃ nīlotpalavilocane 20
20. rājyāt cintāmaṇeḥ vā api trailokyāt vā tvayā
adhikam aprāptam kim anuprāptam nīlotpalavilocane
20. nīlotpalavilocane tvayā rājyāt vā api cintāmaṇeḥ
vā trailokyāt vā adhikam aprāptam kim anuprāptam
20. O lady with eyes like blue lotuses, what previously unattainable thing, greater than a kingdom, a wish-fulfilling jewel, or even the three worlds, have you now attained?
20. איזה אוצר נשגב השגת, יפהפייה בעלת עיני לוטוס כחולות, העולה בערכו על כל מלכות, על אבן המשאלות (צִ'נְטָאמַנִי) ואף על שלושת העולמות גם יחד?
चूडालोवाच ।
नाकिंचित्किंचिदाकारमिदं त्यक्त्वाहमागता ।
नकिंचित्किंचिदाकारं तेनास्मि श्रीमती स्थिता ॥ २१ ॥
cūḍālovāca ,
nākiṃcitkiṃcidākāramidaṃ tyaktvāhamāgatā ,
nakiṃcitkiṃcidākāraṃ tenāsmi śrīmatī sthitā 21
21. cūḍālā uvāca na akiṃcit kiṃcit ākāram idam tyaktvā aham
āgatā na kiṃcit kiṃcit ākāram tena asmi śrīmatī sthitā
21. cūḍālā uvāca aham na akiṃcit kiṃcit ākāram idam tyaktvā
āgatā tena na kiṃcit kiṃcit ākāram śrīmatī sthitā asmi
21. Cūḍālā said: "Having abandoned this form, which is neither truly substantial nor completely insubstantial, I have arrived. For this reason, I remain auspicious (śrīmatī) in a state that is neither substantial nor insubstantial."
21. צ'וּדָאָלָה אמרה: לאחר שנטשתי את העולם הזה, שאינו חסר ערך אך יש לו חזות כזו, והגעתי אל מה שאין לו צורה מוגדרת אך מכיל את הכל – משום כך אני שרויה בזהר ובחן.
इदं सर्वं परित्यज्य सर्वमन्यन्मयाश्रितम् ।
यत्तत्सत्यमसत्यं च तेनास्मि श्रीमती स्थिता ॥ २२ ॥
idaṃ sarvaṃ parityajya sarvamanyanmayāśritam ,
yattatsatyamasatyaṃ ca tenāsmi śrīmatī sthitā 22
22. idam sarvam parityajya sarvam anyat mayā āśritam
yat tat satyam asatyam ca tena asmi śrīmatī sthitā
22. aham idam sarvam parityajya sarvam anyat yat tat satyam
asatyam ca mayā āśritam tena śrīmatī sthitā asmi
22. Having completely abandoned all of this [perceptible world], I have taken refuge in everything else - that which is both truth and untruth. For this reason, I remain auspicious (śrīmatī).
22. כשהתנערתי מכל זה, תפסתי מחסה בכל מה שאחר – מה שהוא אמת ובו-זמנית חסר קיום – ומשום כך אני ניצבת קורנת ומלאת יפעה.
यत्किंचिद्यन्न किंचिच्च तज्जानामि यथास्थितम् ।
यथोदयं यथानाशं तेनास्मि श्रीमती स्थिता ॥ २३ ॥
yatkiṃcidyanna kiṃcicca tajjānāmi yathāsthitam ,
yathodayaṃ yathānāśaṃ tenāsmi śrīmatī sthitā 23
23. yat kiṃcit yat na kiṃcit ca tat jānāmi yathāsthitam
yathā udayam yathā nāśam tena asmi śrīmatī sthitā
23. aham yat kiṃcit yat na kiṃcit ca tat yathāsthitam jānāmi
yathā udayam yathā nāśam tena śrīmatī sthitā asmi
23. I know what is substantial and what is insubstantial as it truly exists, including its arising and its destruction. For this reason, I remain auspicious (śrīmatī).
23. כל מה שקיים וכל מה שאינו קיים, אני מכירה כפי שהוא באמת – כיצד הוא נוצר וכיצד הוא כלה. משום כך אני שרויה בתפארת.
भोगैरभुक्तैस्तुष्यामि भुक्तैरिव सुदूरगैः ।
न हृष्यामि न कुप्यामि तेनास्मि श्रीमती स्थिता ॥ २४ ॥
bhogairabhuktaistuṣyāmi bhuktairiva sudūragaiḥ ,
na hṛṣyāmi na kupyāmi tenāsmi śrīmatī sthitā 24
24. bhogaiḥ abhuktaiḥ tuṣyāmi bhuktaiḥ iva sudūragaiḥ
na hṛṣyāmi na kupyāmi tena asmi śrīmatī sthitā
24. aham abhuktaiḥ bhogaiḥ tuṣyāmi iva sudūragaiḥ bhuktaiḥ
na hṛṣyāmi na kupyāmi tena asmi śrīmatī sthitā
24. I find contentment in pleasures that have not been experienced, as if they were pleasures experienced long, long ago. I neither rejoice nor grow angry. For this reason, I remain auspicious (śrīmatī).
24. אני שמחה בהנאות שלא נחוו ממש כמו בהנאות שכבר חלפו ונעלמו. אינני נסערת מרוב שמחה ואינני כועסת, ולכן אני שרויה בתפארת.
एकैवाकाशसंकाशे केवले हृदये रमे ।
न रमे राजलीलासु तेनास्मि श्रीमती स्थिता ॥ २५ ॥
ekaivākāśasaṃkāśe kevale hṛdaye rame ,
na rame rājalīlāsu tenāsmi śrīmatī sthitā 25
25. ekā eva ākāśa-saṃkāśe kevale hṛdaye rame na
rame rāja-līlāsu tena asmi śrīmatī sthitā
25. ekā eva ākāśa-saṃkāśe kevale hṛdaye rame
rāja-līlāsu na rame tena asmi śrīmatī sthitā
25. I delight solely in the pure heart, which is vast like space. I do not find joy in royal pastimes. Therefore, I am established as the auspicious one (Śrīmatī).
25. אני מוצאת את אושרי רק בלבי הטהור, הדואה כמו אָקָאשָׁה (מרחב השמיים המושלם), ואינני נמשכת למשחקי המלכות. משום כך אני שרויה בתפארת.
आत्मन्येव हि तिष्ठामि ह्यासनोद्यानसद्मसु ।
न भोगेषु न लज्जासु तेनाहं श्रीमती स्थिता ॥ २६ ॥
ātmanyeva hi tiṣṭhāmi hyāsanodyānasadmasu ,
na bhogeṣu na lajjāsu tenāhaṃ śrīmatī sthitā 26
26. ātmani eva hi tiṣṭhāmi hi āsana-udyāna-sadmasu
na bhogeṣu na lajjāsu tena aham śrīmatī sthitā
26. aham ātmani eva hi tiṣṭhāmi hi āsana-udyāna-sadmasu
bhogeṣu na lajjāsu na tena aham śrīmatī sthitā
26. Indeed, I reside solely in the self (ātman), even when in seats, gardens, or mansions. I am not (attached) to enjoyments, nor am I constrained by shyness or embarrassment. Therefore, I am established as the auspicious one (Śrīmatī).
26. אינני מחפשת הנאות ואינני כפופה למבוכה; בין אם אני במושבי, בגן או בארמון, אני שוכנת תמיד בָּעַצְמִי. משום כך אני שרויה בתפארת.
जगतां प्रभुरेवास्मि नकिंचिन्मात्ररूपिणी ।
इत्यात्मन्येव तुष्यामि तेनाहं श्रीमती स्थिता ॥ २७ ॥
jagatāṃ prabhurevāsmi nakiṃcinmātrarūpiṇī ,
ityātmanyeva tuṣyāmi tenāhaṃ śrīmatī sthitā 27
27. jagātām prabhuḥ eva asmi na kiṃcit-mātra-rūpiṇī
iti ātmani eva tuṣyāmi tena aham śrīmatī sthitā
27. aham jagātām prabhuḥ eva asmi,
na kiṃcit-mātra-rūpiṇī iti ātmani eva tuṣyāmi tena aham śrīmatī sthitā
27. I am indeed the lord of all worlds, not merely a form limited to something insignificant. Thus, I find contentment solely within the self (ātman). Therefore, I am established as the auspicious one (Śrīmatī).
27. אני הינה שליטת העולמות כולן, ועם זאת אין לי צורה מוגדרת כלל. כך אני מוצאת סיפוק מוחלט בָּעַצְמִי, ומשום כך אני שרויה בתפארת.
इदं चाहमिदं नाहं सत्या चाहं न चाप्यहम् ।
सर्वमस्मि न किंचिच्च तेनाहं श्रीमती स्थिता ॥ २८ ॥
idaṃ cāhamidaṃ nāhaṃ satyā cāhaṃ na cāpyaham ,
sarvamasmi na kiṃcicca tenāhaṃ śrīmatī sthitā 28
28. idam ca aham idam na aham satyā ca aham na ca api aham
sarvam asmi na kiṃcit ca tena aham śrīmatī sthitā
28. aham idam ca,
aham idam na aham satyā ca,
aham ca api na aham sarvam asmi,
ca na kiṃcit tena aham śrīmatī sthitā
28. I am this, and I am not this. I am reality (satyā), and I am also not (just) 'I' (the individual self). I am everything, and I am also nothing. Therefore, I am established as the auspicious one (Śrīmatī).
28. אני הדבר הזה ואני אינני הדבר הזה, אני האמת המוחלטת ובו בזמן אינני קיימת כלל. אני הכל ואינני דבר – משום כך אני שרויה בתפארת.
न सुखं प्रार्थये नार्थं नानर्थं नेतरां स्थितिम् ।
यथाप्राप्तेन हृष्यामि तेनाहं श्रीमती स्थिता ॥ २९ ॥
na sukhaṃ prārthaye nārthaṃ nānarthaṃ netarāṃ sthitim ,
yathāprāptena hṛṣyāmi tenāhaṃ śrīmatī sthitā 29
29. na sukham prārthaye na artham na anartham na itarām
sthitim yathāprāptena hṛṣyāmi tena aham śrīmatī sthitā
29. aham sukham na prārthaye artham na anartham na itarām
sthitim na yathāprāptena hṛṣyāmi tena aham śrīmatī sthitā
29. I do not pray for pleasure, nor for wealth, nor for misfortune, nor for any other specific state. I rejoice in whatever comes my way. Thus, I am established in prosperity (śrīmatī).
29. אינני מבקשת עונג, עושר, או היפוכו, ואינני שואפת לשום מצב אחר. אני שמחה בכל מה שנקרה בדרכי, ומשום כך אני שרויה בתפארת.
तनुविद्वेषराजाभिः प्रज्ञाभिः शास्त्रदृष्टिभिः ।
रमे सह वयस्याभिस्तेनाहं श्रीमती स्थिता ॥ ३० ॥
tanuvidveṣarājābhiḥ prajñābhiḥ śāstradṛṣṭibhiḥ ,
rame saha vayasyābhistenāhaṃ śrīmatī sthitā 30
30. tanuvidveṣarājābhiḥ prajñābhiḥ śāstradṛṣṭibhiḥ
rame saha vayasyābhiḥ tena aham śrīmatī sthitā
30. aham tanuvidveṣarājābhiḥ prajñābhiḥ śāstradṛṣṭibhiḥ
vayasyābhiḥ saha rame tena aham śrīmatī sthitā
30. I rejoice with companions who are wise, possess insight from the scriptures, and are like kings in their mastery over the body's aversions. Therefore, I am established in prosperity (śrīmatī).
30. תבונותי, אשר הכחידו את האיבה, ותובנות הַשָּׁאסְטְרָה (כתבי הקודש) הן רעיותיי הקרובות, ואיתן אני משתעשעת. משום כך אני שרויה בתפארת.
पश्यामि यन्नयनरश्मिभिरिन्द्रियैर्वा चित्तेन चेह हि तदङ्ग नकिंचिदेव ।
पश्यामि तद्विरहितं तु नकिंचिदन्तः पश्यामि सम्यगिति नाथ चिरोदयास्मि ॥ ३१ ॥
paśyāmi yannayanaraśmibhirindriyairvā cittena ceha hi tadaṅga nakiṃcideva ,
paśyāmi tadvirahitaṃ tu nakiṃcidantaḥ paśyāmi samyagiti nātha cirodayāsmi 31
31. paśyāmi yat nayanaraśmibhiḥ indriyaiḥ vā
cittena ca iha hi tat aṅga na kiñcit eva
paśyāmi tat virahitam tu na kiñcit antaḥ
paśyāmi samyak iti nātha cirodayā asmi
31. aṅga iha yat nayanaraśmibhiḥ vā indriyaiḥ
vā cittena ca paśyāmi tat hi na kiñcit
eva nātha tu tat virahitam antaḥ na kiñcit
paśyāmi iti samyak paśyāmi cirodayā asmi
31. O dear one (aṅga), what I perceive here, whether by the light of my eyes, or by the senses, or by the mind, that is truly nothing at all. But, O Lord (nātha), when I perceive that (reality) which is devoid of these (sensory objects and mental constructs), I see nothing else within. Thus, I see perfectly, for I am one whose awakening is ancient (cirodayā).
31. הו אהובי, מה שנראה בעיניים, בחושים או בפעילות החשיבה אינו קיים באמת. אך מה שאני רואה בתוכי בלעדיהם הוא הכל – מתוך שראיתי זאת נכונה, זרחה בי תודעה נצחית.