Skip to content
אתר זה לא תומך בגרסאות ישנות של אינטרנט אקספלורר
מומלץ להשתמש בדפדפן גוגל כרום או פיירפוקס מוזילה
(או באינטרנט אקספלורר / edge עדכני)
Enjoy Learning Sanskrit tips, tools, resources and more...

योगवासिष्ठः       yogavāsiṣṭhaḥ - book-7, chapter-165

Use the following checkboxes to set the display options for this chapter (You can also control the display of each verse separately):
what would you like to see in each verse:
श्रीवसिष्ठ उवाच ।
जाग्रत्स्वप्ने स्वप्न एव जाग्रत्त्वमनुगच्छति ।
स्वप्नजाग्रति जाग्रत्तु स्वप्नतामुपगच्छति ॥ १ ॥
śrīvasiṣṭha uvāca ,
jāgratsvapne svapna eva jāgrattvamanugacchati ,
svapnajāgrati jāgrattu svapnatāmupagacchati 1
1. Vasishtha continued:—In the state of waking dream the dream passes under the name of waking; and in the state of dreaming wakefulness, this waking goes by the name of sleeping.*
स्वप्नो जाग्रत्प्रविशति जाग्रत्स्वप्नात्प्रबुध्यते ।
जाग्रत्स्वप्नं प्रविशति प्रबुद्धः स्वप्नजाग्रतः ॥ २ ॥
svapno jāgratpraviśati jāgratsvapnātprabudhyate ,
jāgratsvapnaṃ praviśati prabuddhaḥ svapnajāgrataḥ 2
2. svapnaḥ jāgrat praviśati jāgrat svapnāt prabudhyate
jāgrat svapnam praviśati prabuddhaḥ svapnajāgrataḥ
2. svapnaḥ jāgrat praviśati jāgrat svapnāt prabudhyate
jāgrat svapnam praviśati prabuddhaḥ svapnajāgrataḥ
2. The dream state transitions into the waking state; the waking state awakens from the dream state. The waking state transitions into the dream state; one who is truly awakened (prabuddhaḥ) transcends the combined state of dreaming and waking.
जाग्रतस्वप्नवता स्वप्नः स्वप्न इत्यभिधीयते ।
स्वप्नजाग्रद्वता जाग्रज्जाग्रदित्यभिधीयते ॥ ३ ॥
jāgratasvapnavatā svapnaḥ svapna ityabhidhīyate ,
svapnajāgradvatā jāgrajjāgradityabhidhīyate 3
3. jāgratasvapnavatā svapnaḥ svapnaḥ iti abhidhīyate
svapnajāgradvatā jāgrat jāgrat iti abhidhīyate
3. jāgratasvapnavatā svapnaḥ svapnaḥ iti abhidhīyate
svapnajāgradvatā jāgrat jāgrat iti abhidhīyate
3. By one who perceives the waking state as dream-like (jāgratasvapnavatā), a dream (svapna) is indeed called a dream. Similarly, by one who perceives the dream state as waking-like (svapnajāgradvatā), the waking state (jāgrat) is indeed called waking.
तज्जाग्रज्जाग्रतीवेह न तु स्वप्नः कदाचन ।
स्वप्ने स्वप्नो जाग्रदेव न तु जाग्रत्कदाचन ॥ ४ ॥
tajjāgrajjāgratīveha na tu svapnaḥ kadācana ,
svapne svapno jāgradeva na tu jāgratkadācana 4
4. tat jāgrat jāgrat iva iha na tu svapnaḥ kadācana
svapne svapnaḥ jāgrat eva na tu jāgrat kadācana
4. iha tat jāgrat jāgrat iva,
tu na svapnaḥ kadācana; svapne svapnaḥ jāgrat eva,
tu na jāgrat kadācana
4. Here, the waking state is indeed like waking; it is certainly never a dream. Similarly, in a dream, the dream itself is verily like the waking state; it is certainly never the waking state.
लघुकालात्मकः स्वप्नः सर्वदैव हि जाग्रति ।
लघुकालात्मकं जाग्रत्स्वप्नकाले सदैव च ॥ ५ ॥
laghukālātmakaḥ svapnaḥ sarvadaiva hi jāgrati ,
laghukālātmakaṃ jāgratsvapnakāle sadaiva ca 5
5. laghukālātmakaḥ svapnaḥ sarvadā eva hi jāgrati
laghukālātmakam jāgrat svapnakāle sadā eva ca
5. svapnaḥ hi laghukālātmakaḥ sarvadā eva jāgrati
jāgrat ca laghukālātmakam sadā eva svapnakāle
5. The dream state is of a short temporal nature, for it is always (experienced) during the waking state. Similarly, the waking state is of a short temporal nature, and it is always (experienced) during the dream time.
न जाग्रत्स्वप्नयोर्भेदः कश्चनास्ति कदाचन ।
एकस्यावसरोऽन्यत्र द्वयोरपि न सन्मयः ॥ ६ ॥
na jāgratsvapnayorbhedaḥ kaścanāsti kadācana ,
ekasyāvasaro'nyatra dvayorapi na sanmayaḥ 6
6. na jāgratsvapnayoḥ bhedaḥ kaścana asti kadācana
ekasya avasaraḥ anyatra dvayoḥ api na sanmayaḥ
6. na kadācana jāgratsvapnayoḥ kaścana bhedaḥ asti
ekasya avasaraḥ anyatra na dvayoḥ api sanmayaḥ
6. There is never any difference between the waking and dreaming states. The scope of one is not found in the other, and neither of the two is ultimately real (sat).
मृतिप्रबोधसमये जाग्रत्स्वप्नः प्रशाम्यति ।
स्वप्नानुभवबोधे च शून्य एवातिभास्वरः ॥ ७ ॥
mṛtiprabodhasamaye jāgratsvapnaḥ praśāmyati ,
svapnānubhavabodhe ca śūnya evātibhāsvaraḥ 7
7. mṛtiprabodhasamaye jāgratsvapnaḥ praśāmyati
svapnānubhavabodhe ca śūnyaḥ eva atibhāsvaraḥ
7. mṛtiprabodhasamaye jāgratsvapnaḥ praśāmyati
ca svapnānubhavabodhe śūnyaḥ eva atibhāsvaraḥ
7. At the time of awakening from the sleep of (spiritual) death, the waking and dreaming states completely subside. And upon the understanding of the dream experience, only the exceedingly brilliant void (śūnya) shines forth.
जीवतः स्वप्नसमये मृतिबोधोदयं विना ।
परलोकात्मकं जाग्रत्किंचनापि न दृश्यते ॥ ८ ॥
jīvataḥ svapnasamaye mṛtibodhodayaṃ vinā ,
paralokātmakaṃ jāgratkiṃcanāpi na dṛśyate 8
8. jīvataḥ svapnasamaye mṛtibodhodayam vinā
paralokātmakaṃ jāgrat kiñcana api na dṛśyate
8. jīvataḥ svapnasamaye mṛtibodhodayam vinā
paralokātmakaṃ jāgrat kiñcana api na dṛśyate
8. For one who is living, in the dream state, without the arising of awareness of death, no waking state belonging to another world is ever seen.
स्थिते जीवितबोधेऽस्मिञ्छून्ये नानामयात्मनि ।
परलोकात्मकः स्वप्नः कश्चनापि न दृश्यते ॥ ९ ॥
sthite jīvitabodhe'smiñchūnye nānāmayātmani ,
paralokātmakaḥ svapnaḥ kaścanāpi na dṛśyate 9
9. sthite jīvitabodhe asmin śūnye nānāmayātmani
paralokātmakaḥ svapnaḥ kaścana api na dṛśyate
9. asmin śūnye nānāmayātmani jīvitabodhe sthite
kaścana api paralokātmakaḥ svapnaḥ na dṛśyate
9. While this living consciousness (jīvitabodha) persists, which is characterized by emptiness (śūnya) and a diverse nature, no dream (svapna) pertaining to another world is ever perceived.
चिच्चमत्कृतिमात्रात्म यथा स्वप्ने जगत्त्रयम् ।
हृदि सर्गात्प्रभृत्येव तथैवाभाति जाग्रति ॥ १० ॥
ciccamatkṛtimātrātma yathā svapne jagattrayam ,
hṛdi sargātprabhṛtyeva tathaivābhāti jāgrati 10
10. cit-camatkṛti-mātra-ātman yathā svapne jagat-trayam
hṛdi sargāt prabhṛti eva tathā eva ābhāti jāgrati
10. jagat-trayam cit-camatkṛti-mātra-ātman yathā svapne
hṛdi sargāt prabhṛti eva ābhāti tathā eva jāgrati
10. Just as the three worlds (jagat-trayam), whose intrinsic nature (ātman) is merely a wondrous display of consciousness, appear in a dream, similarly they appear in the waking state in the mind (hṛdi) from the very beginning of creation.
सन्त्येवासत्यभूतानि स्फारापि परमार्थतः ।
नास्त्येवाकारवत्तेयं स्वप्नोर्व्यामिव जाग्रति ॥ ११ ॥
santyevāsatyabhūtāni sphārāpi paramārthataḥ ,
nāstyevākāravatteyaṃ svapnorvyāmiva jāgrati 11
11. santi eva asatya-bhūtāni sphārā api paramārthataḥ
na asti eva ākāravattā svapna-urvyām iva jāgrati
11. asatya-bhūtāni sphārā api santi eva paramārthataḥ
na asti eva ākāravattā iva jāgrati svapna-urvyām
11. Though they appear vast, unreal entities (asatya-bhūtāni) truly exist, yet in ultimate reality (paramārthataḥ) there is no substantiality (ākāravattā) to them. This is just as in the waking state (jāgrati), where there is no substantiality to the things seen in a dream (svapna-urvyām).
नानात्मभासुरमपि स्वप्ने शून्यं यथा जगत् ।
तथैव जाग्रत्यखिलं व्योमैवेदं चिदात्मकम् ॥ १२ ॥
nānātmabhāsuramapi svapne śūnyaṃ yathā jagat ,
tathaiva jāgratyakhilaṃ vyomaivedaṃ cidātmakam 12
12. nānā-ātma-bhāsuram api svapne śūnyam yathā jagat
tathā eva jāgrati akhilam vyoma eva idam cit-ātmakam
12. yathā svapne jagat nānā-ātma-bhāsuram api śūnyam
tathā eva jāgrati idam akhilam vyoma eva cit-ātmakam
12. Just as the world (jagat) in a dream (svapne), though shining forth with diverse forms, is ultimately void (śūnyam), similarly, in the waking state (jāgrati), this entire (akhilam) world is nothing but the luminous space (vyoma) whose intrinsic nature (ātman) is consciousness (cit).
चिद्व्योम्नो हि स्वभावोऽयं यदिदं जगदम्बरे ।
कचतीत्थमिह स्फारमालोक इव तेजसः ॥ १३ ॥
cidvyomno hi svabhāvo'yaṃ yadidaṃ jagadambare ,
kacatītthamiha sphāramāloka iva tejasaḥ 13
13. cit-vyomnaḥ hi svabhāvaḥ ayam yat idam jagat ambare
kacati ittham iha sphāram ālokaḥ iva tejasaḥ
13. ayam hi cit-vyomnaḥ svabhāvaḥ yat idam jagat iha
ambare ittham sphāram kacati iva ālokaḥ tejasaḥ
13. Indeed, this is the intrinsic nature (svabhāva) of the consciousness-space (cit-vyoman): that this world (jagat), here within the space (ambara), thus extensively shines forth (kacati), just like light (āloka) emanates from brilliance (tejas).
चितेश्चमत्कृतिरियं जगन्नाम्नी चकास्त्यलम् ।
सहजा गगने कुड्ये परमाणौ स्थले जले ॥ १४ ॥
citeścamatkṛtiriyaṃ jagannāmnī cakāstyalam ,
sahajā gagane kuḍye paramāṇau sthale jale 14
14. citiḥ caṃatkṛtiḥ iyam jagat nāmnī cakāsti alam
| sahajā gagane kuḍye paramāṇau sthale jale ||
14. iyam citiḥ caṃatkṛtiḥ jagat nāmnī alam cakāsti
sahajā gagane kuḍye paramāṇau sthale jale
14. This wonder of consciousness (citi) manifests abundantly as the world. It is inherent, appearing in the sky, on a wall, in an atom, on the ground, and in water.
भ्रान्तावसत्यरूपायां स्थितायां सत्यवस्तुवत् ।
आकाशमात्रदेहायां क इवैनां प्रति ग्रहः ॥ १५ ॥
bhrāntāvasatyarūpāyāṃ sthitāyāṃ satyavastuvat ,
ākāśamātradehāyāṃ ka ivaināṃ prati grahaḥ 15
15. bhrāntau asatya-rūpāyāṃ sthitāyāṃ satya-vastu-vat
| ākāśa-mātra-dehāyāṃ kaḥ eva enām prati grahaḥ ||
15. asatya-rūpāyāṃ satya-vastu-vat sthitāyāṃ
ākāśa-mātra-dehāyāṃ bhrāntau enām prati kaḥ eva grahaḥ
15. When this illusion (bhrānti), which is unreal in nature but appears like a real entity and is as insubstantial as mere space, is perceived, what attachment or grasp can there be towards it?
ग्रहीतृग्रहणग्राह्यरूपमाशून्यमेव च ।
सदस्त्वेवासदेवास्तु जगदत्राङ्ग किं ग्रहः ॥ १६ ॥
grahītṛgrahaṇagrāhyarūpamāśūnyameva ca ,
sadastvevāsadevāstu jagadatrāṅga kiṃ grahaḥ 16
16. grahītṛ-grahaṇa-grāhya-rūpam āśūnyam eva ca | sat
astu eva asat eva astu jagat atra aṅga kim grahaḥ ||
16. grahītṛ-grahaṇa-grāhya-rūpam ca eva āśūnyam aṅga,
jagat sat eva astu asat eva astu atra kim grahaḥ
16. The forms of the perceiver, the act of perception, and the perceived object are all completely void. Therefore, dear one, let the world (jagat) be real, or let it be unreal; what concern is there here?
इत्थमस्त्विदमथान्यथास्तु वा मैव भूद्भवतु कोऽत्र संभ्रमः ।
कोऽत्र फल्गुनि फले फलग्रहो बुद्धमेव तदलं विकल्पनैः ॥ १७ ॥
itthamastvidamathānyathāstu vā maiva bhūdbhavatu ko'tra saṃbhramaḥ ,
ko'tra phalguni phale phalagraho buddhameva tadalaṃ vikalpanaiḥ 17
17. ittham astu idam atha anyathā astu vā
mā eva bhūt bhavatu kaḥ atra saṃbhramaḥ
| kaḥ atra phalguni phale phala-grahaḥ
buddham eva tat alam vikalpanaiḥ ||
17. idam ittham astu atha vā anyathā astu
mā eva bhūt bhavatu atra kaḥ saṃbhramaḥ
atra phalguni phale kaḥ phala-grahaḥ
tat eva buddham alam vikalpanaiḥ
17. Let it be thus, or let it be otherwise, or let it not be at all; what confusion (saṃbhrama) is there in this? What attachment to results (phala) can there be in a trivial outcome? That alone is understood; enough with these mental constructs!