Skip to content
אתר זה לא תומך בגרסאות ישנות של אינטרנט אקספלורר
מומלץ להשתמש בדפדפן גוגל כרום או פיירפוקס מוזילה
(או באינטרנט אקספלורר / edge עדכני)
Enjoy Learning Sanskrit tips, tools, resources and more...

योगवासिष्ठः       yogavāsiṣṭhaḥ - book-2, chapter-14

Use the following checkboxes to set the display options for this chapter (You can also control the display of each verse separately):
what would you like to see in each verse:
which language(s) would you like to see in the translations:
श्रीवसिष्ठ उवाच ।
शास्त्रावबोधामलया धिया परमपूतया ।
कर्तव्यः कारणज्ञेन विचारोऽनिशमात्मनः ॥ १ ॥
śrīvasiṣṭha uvāca ,
śāstrāvabodhāmalayā dhiyā paramapūtayā ,
kartavyaḥ kāraṇajñena vicāro'niśamātmanaḥ 1
1. śrīvasiṣṭha uvāca śāstrāvabodhamalayā dhiyā paramapūtayā
kartavyaḥ kāraṇajñena vicāraḥ aniśam ātmanaḥ
1. śrīvasiṣṭha uvāca.
kāraṇajñena śāstrāvabodhamalayā paramapūtayā dhiyā aniśam ātmanaḥ vicāraḥ kartavyaḥ
1. Śrī Vasiṣṭha said: One who understands the ultimate cause (kāraṇajña) should constantly undertake an inquiry (vicāra) into the nature of the self (ātman), using a supremely pure intellect (dhī) made immaculate by the understanding of scriptures.
1. וַסִשְׁטְהָה אמר: באמצעות תבונה טהורה לחלוטין שזוככה על ידי הבנת הכתבים, אדם המבקש לדעת את הסיבה האמיתית חייב לחקור בלא הרף את העצמי הפנימי.
विचारात्तीक्ष्णतामेत्य धीः पश्यति परं पदम् ।
दीर्घसंसाररोगस्य विचारो हि महौषधम् ॥ २ ॥
vicārāttīkṣṇatāmetya dhīḥ paśyati paraṃ padam ,
dīrghasaṃsārarogasya vicāro hi mahauṣadham 2
2. vicārāt tīkṣṇatām etya dhīḥ paśyati param padam
dīrghasaṃsārarogasya vicāraḥ hi mahauṣadham
2. (tataḥ) dhīḥ vicārāt tīkṣṇatām etya param padam paśyati.
hi,
vicāraḥ dīrghasaṃsārarogasya mahauṣadham (asti)
2. By gaining sharpness through inquiry (vicāra), the intellect (dhī) perceives the supreme state. Indeed, inquiry (vicāra) is the ultimate remedy for the prolonged disease of transmigration (saṃsāra).
2. כשהיא מתחדדת באמצעות החקירה הפנימית, התבונה רואה את המצב העליון; שכן החקירה הפנימית היא התרופה הגדולה ביותר למחלת סבך הקיום התופעתי (סַמְסָארָה) המתמשכת.
आपद्वनमनन्तेहापरिपल्लविताकृति ।
विचारक्रकचच्छिन्नं नैव भूयः प्ररोहति ॥ ३ ॥
āpadvanamanantehāparipallavitākṛti ,
vicārakrakacacchinnaṃ naiva bhūyaḥ prarohati 3
3. āpadvanam anantehāparipallavitākṛti
vicārakrakacacchinnam na eva bhūyaḥ prarohati
3. āpadvanam anantehāparipallavitākṛti
vicārakrakacacchinnam na eva bhūyaḥ prarohati
3. The forest of adversity, which takes the form of endlessly sprouting desires, once cut down by the saw of discriminative inquiry (vicāra), indeed never grows back.
3. יער המצוקות, שמלבלב ללא הרף מתוך תשוקות בלתי נגמרות, ברגע שהוא נכרת במסור החקירה התבונית, אינו צומח עוד.
मोहेन बन्धुनाशेषु संकटेषु शमेषु च ।
सर्वं व्याप्तं महाप्राज्ञ विचारो हि सतां गतिः ॥ ४ ॥
mohena bandhunāśeṣu saṃkaṭeṣu śameṣu ca ,
sarvaṃ vyāptaṃ mahāprājña vicāro hi satāṃ gatiḥ 4
4. mohena bandhunāśeṣu saṅkaṭeṣu śameṣu ca sarvam
vyāptam mahāprājña vicāraḥ hi satām gatiḥ
4. mahāprājña mohena bandhunāśeṣu saṅkaṭeṣu ca śameṣu sarvam vyāptam hi.
satām gatiḥ vicāraḥ.
4. O greatly wise one, everything is permeated by delusion, whether in the destruction of kin, in adversities, or even in times of peace. Truly, discriminative inquiry (vicāra) is the refuge of the virtuous.
4. חכם דגול! בין אם באבדן קרובים בשל אשליה, במצבי מצוקה או בעת שלווה – החקירה התבונית מקיפה הכל, והיא אכן משענם של החכמים.
न विचारं विना कश्चिदुपायोऽस्ति विपश्चिताम् ।
विचारादशुभं त्यक्त्वा शुभमायाति धीः सताम् ॥ ५ ॥
na vicāraṃ vinā kaścidupāyo'sti vipaścitām ,
vicārādaśubhaṃ tyaktvā śubhamāyāti dhīḥ satām 5
5. na vicāram vinā kaścit upāyaḥ asti vipaścitām
vicārāt aśubham tyaktvā śubham āyāti dhīḥ satām
5. vipaścitām vicāram vinā kaścit upāyaḥ na asti.
vicārāt aśubham tyaktvā satām dhīḥ śubham āyāti.
5. For the discerning, there is no means or method without discriminative inquiry (vicāra). Through discriminative inquiry, having abandoned what is inauspicious, the intellect of the virtuous attains what is auspicious.
5. עבור הנבונים אין שום אמצעי מלבד החקירה התבונית; מתוך החקירה ננטש הרע, ותבונתם של החכמים זוכה לטוב.
बलं बुद्धिश्च तेजश्च प्रतिपत्तिः क्रियाफलम् ।
फलन्त्येतानि सर्वाणि विचारेणैव धीमताम् ॥ ६ ॥
balaṃ buddhiśca tejaśca pratipattiḥ kriyāphalam ,
phalantyetāni sarvāṇi vicāreṇaiva dhīmatām 6
6. balam buddhiḥ ca tejaḥ ca pratipattiḥ kriyāphalam
phalanti etāni sarvāṇi vicāreṇa eva dhīmatām
6. balam ca buddhiḥ ca tejaḥ ca pratipattiḥ kriyāphalam ca etāni सर्वाणि धीमताम् विचारेण एव फलन्ति।
6. Strength, intelligence, radiance, right understanding, and the results of actions - all these bear fruit only for the discerning (dhīmat) through discriminative inquiry (vicāra).
6. עוצמה, בינה, זוהר, הבנה ותוצאת הפעולה – כל אלה נושאים פרי עבור החכמים אך ורק בזכות החקירה התבונית.
युक्तायुक्तमहादीपमभिवाञ्छितसाधकम् ।
स्फारं विचारमाश्रित्य संसारजलधिं तरेत् ॥ ७ ॥
yuktāyuktamahādīpamabhivāñchitasādhakam ,
sphāraṃ vicāramāśritya saṃsārajaladhiṃ taret 7
7. yuktāyuktamahādīpam abhivāñchitasādhakam
sphāram vicāram āśritya saṃsārajaladhim taret
7. sphāram yuktāyuktamahādīpam abhivāñchitasādhakam
vicāram āśritya saṃsārajaladhim taret
7. One should cross the ocean of transmigration (saṃsāra) by resorting to expansive discernment (vicāra), which acts as a great lamp illuminating what is suitable and unsuitable, and which accomplishes all desired goals.
7. באמצעות התמסרות לחקירה התבונית הנרחבת – שהיא מנורה גדולה המבחינה בין הראוי לשאינו ראוי ומגשימה את כל המבוקש – אפשר לחצות את ים הַסַּמְסָארָה (סבך הקיום התופעתי).
आलूनहृदयाम्भोजान्महामोहमतङ्गजान् ।
विदारयति शुद्धात्मा विचारो नाम केसरी ॥ ८ ॥
ālūnahṛdayāmbhojānmahāmohamataṅgajān ,
vidārayati śuddhātmā vicāro nāma kesarī 8
8. ālūnahṛdayāmbhojān mahāmohamataṅgajān
vidārayati śuddhātmā vicāraḥ nāma kesarī
8. śuddhātmā vicāraḥ nāma kesarī ālūnahṛdayāmbhojān
mahāmohamataṅgajān vidārayati
8. Discernment (vicāra), with its pure essence, is like a lion that tears apart the great elephants of delusion, which have hearts as delicate as lotuses.
8. החקירה התבונית הטהורה, המכונה אריה, קורעת לגזרים את פילי האשליה הגדולה המרסקים את לוטוס הלב.
मूढाः कालवशेनेह यद्गताः परमं पदम् ।
तद्विचारप्रदीपस्य विजृम्भितमनुत्तमम् ॥ ९ ॥
mūḍhāḥ kālavaśeneha yadgatāḥ paramaṃ padam ,
tadvicārapradīpasya vijṛmbhitamanuttamam 9
9. mūḍhāḥ kālavasena iha yat gatāḥ paramam padam
tat vicārapradīpasya vijṛmbhitam anuttamam
9. iha kālavasena mūḍhāḥ yat paramam padam gatāḥ,
tat vicārapradīpasya anuttamam vijṛmbhitam
9. That even deluded individuals (mūḍhāḥ) here attain the supreme state (paramaṁ padam) by the influence of time - that is the unequalled manifestation of the lamp of discernment (vicāra).
9. גם נבערים שהגיעו כאן עם הזמן למעלה העליונה – כל זה אינו אלא פריחתו השגבנית של נר החקירה התבונית.
राज्यानि संपदः स्फारा भोगो मोक्षश्च शाश्वतः ।
विचारकल्पवृक्षस्य फलान्येतानि राघव ॥ १० ॥
rājyāni saṃpadaḥ sphārā bhogo mokṣaśca śāśvataḥ ,
vicārakalpavṛkṣasya phalānyetāni rāghava 10
10. rājyāni sampadaḥ sphārāḥ bhogaḥ mokṣaḥ ca śāśvataḥ
vicārakalpavṛkṣasya phalāni etāni rāghava
10. rāghava,
rājyāni,
sphārāḥ sampadaḥ,
bhogaḥ ca śāśvataḥ mokṣaḥ,
etāni vicārakalpavṛkṣasya phalāni
10. Kingdoms, extensive wealth, worldly enjoyment, and eternal liberation (mokṣa) - these, O Rāghava, are the fruits of the wish-fulfilling tree of discernment (vicāra).
10. ממלכות, עושר רב, תענוגות ושחרור נצחי – כל אלה הם פירותיו של עץ המשאלות (קַלְפַּוְורִיקְשַׁה) של החקירה התבונית, רָאגְהַוַוה.
या विवेकविकासिन्यो मतयो महतामिह ।
न ता विपदि मज्जन्ति तुम्बकानीव वारिणि ॥ ११ ॥
yā vivekavikāsinyo matayo mahatāmiha ,
na tā vipadi majjanti tumbakānīva vāriṇi 11
11. yā vivekavikāsinyaḥ matayaḥ mahatām iha na
tā vipadi majjanti tumbakāni iva vāriṇi
11. iha mahatām yā vivekavikāsinyaḥ matayaḥ
tāḥ vipadi tumbakāni iva vāriṇi na majjanti
11. The intellects of great individuals here, which grow and flourish through discernment, do not sink in times of calamity, just as gourds (tumbaka) do not sink in water.
11. חשיבתם של הדגולים, שמלבלבת בזכות האבחנה הנבונה, אינה שוקעת במצוקה – בדיוק כמו דלועים חלולים שאינם שוקעים במים.
विचारोदयकारिण्या धिया व्यवहरन्ति ये ।
फलानामत्युदाराणां भाजनं हि भवन्ति ते ॥ १२ ॥
vicārodayakāriṇyā dhiyā vyavaharanti ye ,
phalānāmatyudārāṇāṃ bhājanaṃ hi bhavanti te 12
12. vicārodayakāriṇyā dhiyā vyavaharanti ye
phalānām atyudārāṇām bhājanam hi bhavanti te
12. ye vicārodayakāriṇyā dhiyā vyavaharanti te
hi atyudārāṇām phalānām bhājanam bhavanti
12. Indeed, those who conduct themselves with an intellect (dhī) that fosters the rise of deliberation become deserving recipients of exceedingly noble results.
12. אלה שפועלים בעולם מתוך תבונה המעוררת חקירה, הופכים לזוכים בשפע של פירות מופלאים.
मूर्खहृत्काननस्थानामाशाप्रथमरोधिनाम् ।
अविचारकरञ्जानां मञ्जर्यो दुःखरीतयः ॥ १३ ॥
mūrkhahṛtkānanasthānāmāśāprathamarodhinām ,
avicārakarañjānāṃ mañjaryo duḥkharītayaḥ 13
13. mūrkhahṛtkānanasthānām āśāprathamarodhinām
avicārakarañjānām mañjaryaḥ duḥkharītayaḥ
13. mūrkhahṛtkānanasthānām āśāprathamarodhinām
avicārakarañjānām mañjaryaḥ duḥkharītayaḥ
13. The pathways of sorrow are like the blossoms of the 'lack of deliberation' (avicāra) karan̄ja trees, which are rooted in the forest of a fool's heart and are the first to obstruct hope.
13. סבלות החיים הם פריחתם של שיחי הסרפד של היעדר החקירה, הצומחים ביער לבו של הכסיל וחוסמים את תקוותיו.
कज्जलक्षोदमलिना मदिरामदधर्मिणी ।
अविचारमयी निद्रा यातु ते राघव क्षयम् ॥ १४ ॥
kajjalakṣodamalinā madirāmadadharmiṇī ,
avicāramayī nidrā yātu te rāghava kṣayam 14
14. kajjala-kṣodamalinā madirāmada-dharmiṇī
avicāramayī nidrā yātu te rāghava kṣayam
14. rāghava kajjala-kṣodamalinā madirāmada-dharmiṇī
avicāramayī nidrā te kṣayam yātu
14. O Rāghava, may that sleep (nidrā) which is dark like lampblack powder, embodying the characteristic intoxication of wine, and composed of thoughtlessness (avicāra), be utterly destroyed for you.
14. תנומת החשיבה הלקויה, האפלה כאבק פחם והמשכרת כמו יין – הלוואי שתחלוף מן העולם, רָאגְהַוַוה.
महापदतिदीर्घेषु सद्विचारपरो नरः ।
न निमज्जति मोहेषु तेजोराशिस्तमःस्विव ॥ १५ ॥
mahāpadatidīrgheṣu sadvicāraparo naraḥ ,
na nimajjati moheṣu tejorāśistamaḥsviva 15
15. mahāpadati-dīrgheṣu sat-vicāra-paraḥ naraḥ
na nimajjati moheṣu tejo-rāśiḥ tamaḥsu iva
15. mahāpadati-dīrgheṣu moheṣu sat-vicāra-paraḥ
naraḥ tejo-rāśiḥ tamaḥsu iva na nimajjati
15. A person dedicated to proper discernment (vicāra) does not sink into profound and prolonged delusions (moha), just as a mass of light is not submerged by darkness.
15. אדם הדבק בחקירה תבונית נכונה אינו שוקע באשליות גם בעת צרות ממושכות, כשם שמאור גדול אינו נבלע בחשכה.
मानसे सरसि स्वच्छे विचारकमलोत्करः ।
नूनं विकसितो यस्य हिमवानिव भाति सः ॥ १६ ॥
mānase sarasi svacche vicārakamalotkaraḥ ,
nūnaṃ vikasito yasya himavāniva bhāti saḥ 16
16. mānase sarasi svacche vicāra-kamala-utkaraḥ
nūnam vikasitaḥ yasya himavān iva bhāti saḥ
16. yasya mānase svacche sarasi vicāra-kamala-utkaraḥ
nūnam vikasitaḥ saḥ himavān iva bhāti
16. He whose cluster of discernment-lotuses (vicāra-kamala) has truly blossomed in the pure lake of his mind (manas), he shines like the Himalaya.
16. מי שאשכול לוטוסי החקירה פורח באגם הצלול של רוחו, קורן ויציב כמו הר הֶהִימָאווָאן.
विचारविकला यस्य मतिर्मान्द्यमुपेयुषः ।
तस्योदेत्यशनिश्चन्द्रान्मुधा यक्षः शिशोरिव ॥ १७ ॥
vicāravikalā yasya matirmāndyamupeyuṣaḥ ,
tasyodetyaśaniścandrānmudhā yakṣaḥ śiśoriva 17
17. vicāra-vikalā yasya matiḥ māndyam upeyuṣaḥ tasya
udeti aśaniḥ candrāt mudhā yakṣaḥ śiśoḥ iva
17. yasya vicāra-vikalā matiḥ māndyam upeyuṣaḥ tasya
śiśoḥ candrāt mudhā yakṣaḥ iva aśaniḥ udeti
17. For the person whose intellect (mati) is lacking in discriminative thought (vicāra) and has succumbed to dullness, a calamity (aśani) arises, which is as paradoxical as a thunderbolt from the moon, and as vain as a child's imaginary yakṣa (spirit).
17. מי שמחשבתו ריקה מחקירה ונפלה לקהות, רואה ברק אפילו מן הירח, ומפחד לשווא כמו ילד החושש מִיַקְשַׁה (רוח רעה).
दुःखखण्डकमस्थूलं विपन्नवलतामधुः ।
राम दूरे परित्याज्यो निर्विवेको नराधमः ॥ १८ ॥
duḥkhakhaṇḍakamasthūlaṃ vipannavalatāmadhuḥ ,
rāma dūre parityājyo nirviveko narādhamaḥ 18
18. duḥkha-khaṇḍakam a-sthūlam vipanna-valatā-madhuḥ
rāma dūre parityājyaḥ nir-vivekaḥ nara-adhamaḥ
18. rāma duḥkha-khaṇḍakam a-sthūlam vipanna-valatā-madhuḥ
nir-vivekaḥ nara-adhamaḥ dūre parityājyaḥ
18. O Rāma, a despicable person (nara-adhama) who lacks discernment (viveka) is a subtle fragment of misery and like the honey from a withered creeper; he should be abandoned far away.
18. רָאמָה, את האדם הנקלה הנטול אבחנה תבונית – שהוא מוקד של סבל וצוף המושך אסונות – יש להרחיק ולנטוש לחלוטין.
ये केचन दुरारम्भा दुराचारा दुराधयः ।
अविचारेण ते भान्ति वेतालास्तमसा यथा ॥ १९ ॥
ye kecana durārambhā durācārā durādhayaḥ ,
avicāreṇa te bhānti vetālāstamasā yathā 19
19. ye kecana durārambhāḥ durācārāḥ durādhayaḥ
avicāreṇa te bhānti vetālāḥ tamasā yathā
19. ye kecana durārambhāḥ durācārāḥ durādhayaḥ
te avicāreṇa tamasā vetālāḥ yathā bhānti
19. Those who undertake ill-conceived actions, exhibit bad conduct, or harbor evil intentions, appear, without proper discernment, like ghosts (vetāla) illuminated by darkness (tamas).
19. כל המעשים הרעים, ההתנהגויות הפסולות והדאגות המעיקות משגשגים בהיעדר חקירה תבונית, כשם שוֵטָאָלִים (שדים) מופיעים בחשכה.
अविचारिणमेकान्तवनद्रुमसधर्मकम् ।
अक्षमं साधुकार्येषु दूरे कुरु रघूद्वह ॥ २० ॥
avicāriṇamekāntavanadrumasadharmakam ,
akṣamaṃ sādhukāryeṣu dūre kuru raghūdvaha 20
20. avicāriṇam ekāntavanadrumasadharmakam
akṣamam sādhukāryeṣu dūre kuru raghūdvaha
20. raghūdvaha avicāriṇam ekāntavanadrumasadharmakam
akṣamam sādhukāryeṣu dūre kuru
20. O scion of Raghu (raghūdvaha), keep far away the thoughtless (avicārin) person, who resembles a solitary forest tree and is incompetent in noble actions.
20. התרחק מאדם חסר חקירה תבונית, הדומה לעץ ביער מבודד ואינו מסוגל לעשות מעשים טובים, רַגְהוּדְוַוה (פאר שושלת רגהו).
विविक्तं हि मनो जन्तोराशावैवश्यवर्जितम् ।
परां निर्वृतिमभ्येति पूर्णचन्द्र इवात्मनि ॥ २१ ॥
viviktaṃ hi mano jantorāśāvaivaśyavarjitam ,
parāṃ nirvṛtimabhyeti pūrṇacandra ivātmani 21
21. viviktam hi manaḥ jantoḥ āśāvaivaśyavarjitam
parām nirvṛttim abhyeti pūrṇacandraḥ iva ātmani
21. hi jantoḥ āśāvaivaśyavarjitam viviktam manaḥ
pūrṇacandraḥ ātmani iva parām nirvṛttim abhyeti
21. Indeed, a living being's (jantu) mind (manas), when pure and free from the helplessness of desires, attains supreme tranquility (nirvṛti), just as a full moon becomes complete within its own intrinsic nature (ātman).
21. כאשר מחשבתו של היצור החי משתחררת משעבוד לתשוקות, היא זוכה לשלווה עליונה בעצמה, כמו ירח מלא בשמים.
विवेकितोदिता देहे सर्वं शीतलयत्यलम् ।
अलंकरोति चात्यन्तं ज्योत्स्नेव भुवनं यथा ॥ २२ ॥
vivekitoditā dehe sarvaṃ śītalayatyalam ,
alaṃkaroti cātyantaṃ jyotsneva bhuvanaṃ yathā 22
22. vivekitoditā dehe sarvam śītalayati alam
alaṅkaroti ca atyantam jyotsnā iva bhuvanam yathā
22. yathā jyotsnā bhuvanam iva,
vivekitoditā dehe sarvam alam śītalayati ca atyantam alaṅkaroti
22. The discriminating wisdom (viveka) that has arisen thoroughly cools the entire body (deha) and profoundly beautifies it, just as moonlight (jyotsnā) beautifies the world.
22. כאשר התבונה מפציעה בגוף, היא מרגיעה ומצננת את הכל ומעטרת אותו בעדנה, כשם שאור הירח מעטר את העולם.
परमार्थपताकाया धियो धवलचामरम् ।
विचारो राजते जन्तो रजन्यामिव चन्द्रमाः ॥ २३ ॥
paramārthapatākāyā dhiyo dhavalacāmaram ,
vicāro rājate janto rajanyāmiva candramāḥ 23
23. paramārthapatākāyāḥ dhiyaḥ dhavalacāmaram |
vicāraḥ rājate jantoḥ rajanyām iva candramāḥ ||
23. jantoḥ vicāraḥ rajanyām candramāḥ iva rājate
paramārthapatākāyāḥ dhiyaḥ dhavalacāmaram
23. For an individual, inquiry (vicāra) shines forth like the moon in the night. It is the white ceremonial whisk (dhavalacāmara) of the intellect (dhī), which functions as the banner of ultimate reality (paramārtha).
23. החקירה התבונית היא מניפת הנוצות הלבנה של התבונה הנושאת את דגל האמת העליונה; היא זורחת בלב היצור כמו הירח בלילה.
विचारचारवो जीवा भासयन्तो दिशो दश ।
भान्ति भास्करवन्नूनं भूयो भवभयापहाः ॥ २४ ॥
vicāracāravo jīvā bhāsayanto diśo daśa ,
bhānti bhāskaravannūnaṃ bhūyo bhavabhayāpahāḥ 24
24. vicāracāravaḥ jīvāḥ bhāsayantaḥ diśaḥ daśa |
bhānti bhāskaravat nūnam bhūyaḥ bhavabhayāpahāḥ ||
24. vicāracāravaḥ jīvāḥ daśa diśaḥ bhāsayantaḥ
nūnam bhāskaravat bhānti bhūyaḥ bhavabhayāpahāḥ
24. Indeed, living beings (jīva) who are radiant through spiritual inquiry (vicāra), illuminating all ten directions, shine like the sun and are exceedingly effective in dispelling the fear of worldly existence (saṃsāra).
24. נשמות היצורים המעוטרות בחקירה תבונית מפיצות אור לכל עשר הקצוות; הן זורחות כמו השמש ומפיגות את פחד הקיום.
बालस्य स्वमनोमोहकल्पितः प्राणहारकः ।
रात्रौ नभसि वेतालो विचारेण विलीयते ॥ २५ ॥
bālasya svamanomohakalpitaḥ prāṇahārakaḥ ,
rātrau nabhasi vetālo vicāreṇa vilīyate 25
25. bālasya svamanomohakalpitaḥ prāṇahārakaḥ |
rātrau nabhasi vetālaḥ vicāreṇa vilīyate ||
25. rātrau nabhasi bālasya svamanomohakalpitaḥ
prāṇahārakaḥ vetālaḥ vicāreṇa vilīyate
25. A life-threatening ghost (vetāla) in the night sky, imagined by a child's own mental delusion (manomoha), completely dissolves through inquiry (vicāra).
25. כשם שוֵטָאָלַה (שד) בשמי הלילה, שאינו אלא פרי דמיונו המבוהל של ילד, מתפוגג באמצעות החקירה התבונית – כך נעלם כל פחד מדומיין.
सर्वं एव जगद्भावा अविचारेण चारवः ।
अविद्यमानसद्भावा विचारविशरारवः ॥ २६ ॥
sarvaṃ eva jagadbhāvā avicāreṇa cāravaḥ ,
avidyamānasadbhāvā vicāraviśarāravaḥ 26
26. sarvam eva jagadbhāvāḥ avicāreṇa cāravaḥ
| avidyamānasadbhāvāḥ vicāravišarāravaḥ ||
26. avicāreṇa sarvam eva jagadbhāvāḥ cāravaḥ
avidyamānasadbhāvāḥ vicāravišarāravaḥ
26. Indeed, all worldly phenomena (jagadbhāva) appear charming when not subjected to inquiry (avicāra). Yet, their actual existence (sadbhāva) is unreal (avidyamāna), and they vanish when confronted with discrimination (vicāra).
26. כל תופעות העולם נראות קוסמות כל עוד אין חוקרים אותן; אך קיומן המדומה מתפורר ונעלם ברגע שבוחנים אותן לעומק.
पुंसो निजमनोमोहकल्पितोऽनल्पदुःखदः ।
संसारचिरवेतालो विचारेण विलीयते ॥ २७ ॥
puṃso nijamanomohakalpito'nalpaduḥkhadaḥ ,
saṃsāraciravetālo vicāreṇa vilīyate 27
27. puṃsaḥ nija-mano-moha-kalpitaḥ analpa-duḥkha-daḥ
saṃsāra-cira-vetālaḥ vicāreṇa vilīyate
27. puṃsaḥ nija-mano-moha-kalpitaḥ analpa-duḥkha-daḥ
saṃsāra-cira-vetālaḥ vicāreṇa vilīyate
27. The long-standing goblin of transmigration (saṃsāra), which is conjured by a person's own mind's delusion and inflicts abundant suffering, dissolves through discerning inquiry.
27. שד הַסַּמְסָארָה הנושן, הנוצר מאשליית המחשבה של האדם וגורם לסבל רב, מתפוגג ונעלם באמצעות החקירה התבונית.
समं सुखं निराबाधमनन्तमनपाश्रयम् ।
विद्धीमं केवलीभावं विचारोच्चतरोः फलम् ॥ २८ ॥
samaṃ sukhaṃ nirābādhamanantamanapāśrayam ,
viddhīmaṃ kevalībhāvaṃ vicāroccataroḥ phalam 28
28. samam sukham nirābādham anantam anapāśrayam
viddhi imam kevalī-bhāvam vicāra-uccataroḥ phalam
28. viddhi imam kevalī-bhāvam samam sukham nirābādham
anantam anapāśrayam vicāra-uccataroḥ phalam
28. Understand this state of singular unity, which is balanced, unobstructed, endless, and self-sufficient happiness, to be the fruit of the exalted tree of discerning inquiry.
28. דע כי האושר השלו, הבלתי-מופרע, האינסופי והבלתי-תלוי – מצב החרות המוחלטת – הוא פריו של עץ החקירה התבונית המתנשא.
अचलस्थितितोदारा प्रकटाभोगतेजसा ।
तेन निष्कामतोदेति शीततेवेन्दुनोदिता ॥ २९ ॥
acalasthititodārā prakaṭābhogatejasā ,
tena niṣkāmatodeti śītatevendunoditā 29
29. acala-sthiti-udārā prakaṭa-ābhoga-tejasā
tena niṣkāmatā udeti śītatā eva indunā uditā
29. tena acala-sthiti-udārā prakaṭa-ābhoga-tejasā niṣkāmatā udeti,
indunā uditā śītatā eva.
29. From that (state), desirelessness emerges, characterized by its generous and unwavering stability, and by the manifest splendor of its full experience, just like coolness produced by the moon.
29. בזכות זוהר היציבות הנאצלת והבלתי-מתערערת הזו, מפציעה היעדר התשוקה – בדיוק כפי שהצינה עולה עם זריחת הירח.
स्वविचारमहौषध्या साधुश्चित्तनिषण्णया ।
तयोत्तमत्वप्रदया नाभिवाञ्छति नोज्झति ॥ ३० ॥
svavicāramahauṣadhyā sādhuścittaniṣaṇṇayā ,
tayottamatvapradayā nābhivāñchati nojjhati 30
30. sva-vicāra-mahoṣadhyā sādhuḥ citta-niṣaṇṇayā tayā
uttamattva-pradayā na abhivāñchati na ujjhati
30. sādhuḥ sva-vicāra-mahoṣadhyā citta-niṣaṇṇayā tayā
uttamattva-pradayā na abhivāñchati na ujjhati
30. Through that great medicine of one's own inquiry, which is well-established in the mind and bestows the state of supreme excellence, the discerning individual neither craves nor relinquishes anything.
30. באמצעות תרופת הפלא של חקירה עצמית השוכנת בחשיבתו ומעניקה לו נעלה, האדם הנאור אינו משתוקק לדבר ואינו דוחה דבר.
तत्पदालम्बनं चेतः स्फारमाभासमागतम् ।
नास्तमेति न चोदेति खमिवातिततान्तरम् ॥ ३१ ॥
tatpadālambanaṃ cetaḥ sphāramābhāsamāgatam ,
nāstameti na codeti khamivātitatāntaram 31
31. tat-pada-ālambanam cetaḥ sphāram ābhāsam āgatam
na astam eti na ca udeti kham iva atitata-antaram
31. tat-pada-ālambanam cetaḥ sphāram ābhāsam āgatam
kham iva atitata-antaram na astam eti na ca udeti
31. The mind (cetas), resting on that ultimate reality (brahman), becomes vast and luminous. It neither sets nor rises, like the infinitely expansive sky.
31. רוחו, הנשענת על מצב עליון זה והופכת לרווחת וזוהרת, אינה שוקעת ואינה זורחת, אלא עומדת כחלל השמים הנרחב ללא גבול.
न ददाति न चादत्ते न चोन्नमति शाम्यति ।
केवलं साक्षिवत्पश्यञ्जगदाभोगि तिष्ठति ॥ ३२ ॥
na dadāti na cādatte na connamati śāmyati ,
kevalaṃ sākṣivatpaśyañjagadābhogi tiṣṭhati 32
32. na dadāti na ca ādatte na ca unnamati śāmyati
kevalam sākṣivat paśyan jagat-ābhogi tiṣṭhati
32. na dadāti na ca ādatte na ca unnamati śāmyati.
kevalam sākṣivat paśyan jagat-ābhogi tiṣṭhati.
32. It neither gives nor takes, nor does it rise; rather, it remains tranquil. It simply abides, like a witness, observing the entire, all-encompassing world.
32. הוא אינו נותן ואינו לוקח, אינו מתרומם ואינו נרגע בציפייה; הוא נשאר צופה כעד בכל מרחבי העולם.
न च शाम्यति नाप्यन्तर्नापि बाह्येऽवतिष्ठति ।
न च नैष्कर्म्यमादत्ते न च कर्मणि मज्जति ॥ ३३ ॥
na ca śāmyati nāpyantarnāpi bāhye'vatiṣṭhati ,
na ca naiṣkarmyamādatte na ca karmaṇi majjati 33
33. na ca śāmyati na api antaḥ na api bāhye avatiṣṭhati
na ca naiṣkarmyam ādatte na ca karmaṇi majjati
33. na ca śāmyati na api antaḥ na api bāhye avatiṣṭhati.
na ca naiṣkarmyam ādatte na ca karmaṇi majjati.
33. It neither ceases to be nor abides exclusively inside or outside. It neither embraces inactivity (naiṣkarmya) nor plunges into action (karma).
33. הוא אינו שוקע בדממה מוחלטת, אינו מרוכז רק בפנים ואינו שוהה בחוץ; אינו נצמד לאפס מעשה ואינו שוקע בעשייה.
उपेक्षते गतं वस्तु संप्राप्तमनुवर्तते ।
न क्षुब्धो न च वाऽक्षुब्धो भाति पूर्ण इवार्णवः ॥ ३४ ॥
upekṣate gataṃ vastu saṃprāptamanuvartate ,
na kṣubdho na ca vā'kṣubdho bhāti pūrṇa ivārṇavaḥ 34
34. upekṣate gatam vastu samprāptam anu-vartate na
kṣubdhaḥ na ca vā akṣubdhaḥ bhāti pūrṇaḥ iva arṇavaḥ
34. gatam vastu upekṣate.
saṃprāptam anuvartate.
na kṣubdhaḥ na ca vā akṣubdhaḥ (api).
pūrṇaḥ arṇavaḥ iva bhāti.
34. It disregards what has passed and engages with what is present. It is neither agitated nor even conventionally unagitated, but shines like a full, boundless ocean.
34. הוא אדיש למה שחלף ומקבל את מה שמגיע; אינו סוער ואינו חסר סערה, אלא קורן כמלאות האוקיינוס.
एवं पूर्णेन मनसा महात्मानो महाशयाः ।
जीवन्मुक्ता जगत्यस्मिन्विहरन्तीह योगिनः ॥ ३५ ॥
evaṃ pūrṇena manasā mahātmāno mahāśayāḥ ,
jīvanmuktā jagatyasminviharantīha yoginaḥ 35
35. evaṃ pūrṇena manasā mahātmānaḥ mahāśayāḥ
jīvanmuktāḥ jagati asmin viharanti iha yoginaḥ
35. evaṃ pūrṇena manasā mahāśayāḥ mahātmānaḥ
jīvanmuktāḥ yoginaḥ asmin jagati iha viharanti
35. Thus, the great-souled ones, who have noble intentions and a perfectly content mind, are liberated while living (jīvanmukta). These yogis (yogin) wander freely in this world.
35. עם מחשבה מלאה כזו, הַמַהָאטְמִים (הנשמות הגדולות) הנאצלים, הַיוֹגִים המשוחררים בעודם בחיים (גִ'יוַואנְמוּקְתִים), מתהלכים בעולם זה.
उषित्वा सुचिरं कालं धीरास्ते यावदीप्सितम् ।
ते तमन्ते परित्यज्य यान्ति केवलतां तताम् ॥ ३६ ॥
uṣitvā suciraṃ kālaṃ dhīrāste yāvadīpsitam ,
te tamante parityajya yānti kevalatāṃ tatām 36
36. uṣitvā suciram kālam dhīrāḥ te yāvat īpsitam
te tam ante parityajya yānti kevalatām tatām
36. dhīrāḥ te yāvat īpsitam suciram kālam uṣitvā,
te ante tam parityajya tatām kevalatām yānti
36. Having resided for as long as they desired, those steadfast ones, at the end, abandon that (body/world) and attain that vast state of absolute unity (kevalatā).
36. לאחר ששהו כאן זמן רב כרצונם, אותם חכמים עוזבים בסופו של דבר את גופם ונכנסים אל הבדידות הרוחנית האינסופית.
कोऽहं कस्य च संसार इत्यापद्यपि धीमता ।
चिन्तनीयं प्रयत्नेन सप्रतीकारमात्मना ॥ ३७ ॥
ko'haṃ kasya ca saṃsāra ityāpadyapi dhīmatā ,
cintanīyaṃ prayatnena sapratīkāramātmanā 37
37. kaḥ aham kasya ca saṃsāraḥ iti āpadi api dhīmatā
cintanīyam prayatnena sapratīkāram ātmanā
37. aham kaḥ? ca kasya saṃsāraḥ iti,
āpadi api,
dhīmatā ātmanā prayatnena sapratīkāram cintanīyam
37. "Who am I? And to whom does this cycle of rebirth (saṃsāra) belong?" Even in times of calamity, a wise person should diligently reflect upon this, along with its potential remedy, by their own self (ātman).
37. מי אני? ולמי שייך סבך הַסַּמְסָארָה הזה? – שאלות אלה חייב החכם לבחון בשקוד בעצמו, אפילו בעת מצוקה, כדי למצוא להן מזור.
कार्यसंकटसंदेहं राजा जानाति राघव ।
निष्फलं सफलं वापि विचारेणैव नान्यथा ॥ ३८ ॥
kāryasaṃkaṭasaṃdehaṃ rājā jānāti rāghava ,
niṣphalaṃ saphalaṃ vāpi vicāreṇaiva nānyathā 38
38. kāryasaṅkaṭasandeham rājā jānāti rāghava
niṣphalam saphalam vā api vicāreṇa eva na anyathā
38. rāghava,
rājā kāryasaṅkaṭasandeham niṣphalam saphalam vā api vicāreṇa eva jānāti,
anyathā na
38. O Rāghava, a king understands the nature of a doubtful and critical task - whether it will be fruitful or fruitless - solely through deliberation, and not by any other means.
38. רָאגְהַוַוה, מלך מבין את הספקות והמצוקות שבמעשיו, בין אם הם נושאים פרי ובין אם לאו, אך ורק באמצעות החקירה התבונית ולא בשום דרך אחרת.
वेदवेदान्तस्रिद्धान्तस्थितयः स्थितिकारणम् ।
निर्णीयन्ते विचारेण दीपेन च भुवो निशि ॥ ३९ ॥
vedavedāntasriddhāntasthitayaḥ sthitikāraṇam ,
nirṇīyante vicāreṇa dīpena ca bhuvo niśi 39
39. veda-vedānta-siddhānta-sthitayaḥ sthiti-kāraṇam
nirṇīyante vicāreṇa dīpena ca bhuvo niśi
39. veda-vedānta-siddhānta-sthitayaḥ sthiti-kāraṇam
vicāreṇa nirṇīyante ca dīpena bhuvo niśi
39. The established principles of the Vedas and Vedānta, which are the very foundation of existence, are clearly ascertained through proper inquiry (vicāra), just as objects on the earth are revealed by a lamp at night.
39. קביעות היסוד של הַוֵדָה (הטקסטים הקדושים) והַוֵדָאנְתָה וסיבת קיומן מתבררות באמצעות החקירה התבונית, כשם שפנס מורה את הדרך על פני הארץ בלילה.
अनष्टमन्धकारेषु बहुतेजःस्वजिह्मितम् ।
पश्यत्यपि व्यवहितं विचारश्चारुलोचनम् ॥ ४० ॥
anaṣṭamandhakāreṣu bahutejaḥsvajihmitam ,
paśyatyapi vyavahitaṃ vicāraścārulocanam 40
40. an-aṣṭam andhakāreṣu bahu-tejaḥsu a-jihmitam
paśyati api vyavahitam vicāraḥ cāru-locanam
40. vicāraḥ cāru-locanam an-aṣṭam andhakāreṣu
a-jihmitam bahu-tejaḥsu api vyavahitam paśyati
40. Inquiry (vicāra), which is like a beautiful eye, discerns even that which is hidden, remaining undiminished in darkness and unswayed even amidst many bright lights.
40. החקירה התבונית היא עין נפלאה: היא אינה אובדת בחשכה, אינה מסתנוורת מאורות חזקים, ורואה אפילו את מה שמוסתר.
विवेकान्धो हि जात्यन्धः शोच्यः सर्वस्य दुर्मतिः ।
दिव्यचक्षुर्विवेकात्मा जयत्यखिलवस्तुषु ॥ ४१ ॥
vivekāndho hi jātyandhaḥ śocyaḥ sarvasya durmatiḥ ,
divyacakṣurvivekātmā jayatyakhilavastuṣu 41
41. viveka-andhaḥ hi jāty-andhaḥ śocyaḥ sarvasya dur-matiḥ
divya-cakṣuḥ viveka-ātmā jayati akhila-vastuṣu
41. viveka-andhaḥ hi jāty-andhaḥ śocyaḥ sarvasya dur-matiḥ,
divya-cakṣuḥ viveka-ātmā akhila-vastuṣu jayati
41. Indeed, one who is blind to discrimination (viveka) is like someone born blind and is lamentable to all due to their evil mind. But the very essence (ātman) of discrimination (viveka), which is a divine eye, triumphs over all things.
41. מי שעיוור לתבונה הוא עיוור מלידה, כסיל הראוי לרחמי הכל; אך מי שרוחו בעלת אבחנה תבונית ועין אלוהית – מנצח בכל הדברים.
परमात्ममयी मान्या महानन्दैकसाधिनी ।
क्षणमेकं परित्याज्या न विचारचमत्कृतिः ॥ ४२ ॥
paramātmamayī mānyā mahānandaikasādhinī ,
kṣaṇamekaṃ parityājyā na vicāracamatkṛtiḥ 42
42. param-ātma-mayī mānyā mahā-ānanda-eka-sādhinī
kṣaṇam ekam parityājyā na vicāra-camatkṛtiḥ
42. vicāra-camatkṛtiḥ param-ātma-mayī mānyā
mahā-ānanda-eka-sādhinī ekam kṣaṇam na parityājyā
42. The astonishing power of inquiry (vicāra), which embodies the supreme Self (paramātman), is venerable and is the sole means to great bliss (mahānanda); it should not be abandoned even for a single moment.
42. פלא החקירה התבונית, המלא במהות הַפַּרַמָאתְמַן (העצמי העליון), הנערץ והמביא אל האושר העילאי היחיד – אסור לזנוח אותו אפילו לרגע אחד.
विचारचारुपुरुषो महतामपि रोचते ।
परिपक्वचमत्कारं सहकारफलं यथा ॥ ४३ ॥
vicāracārupuruṣo mahatāmapi rocate ,
paripakvacamatkāraṃ sahakāraphalaṃ yathā 43
43. vicāracārupuruṣaḥ mahatām api rocate
paripakvacamatkāram sahakāraphalam yathā
43. yathā paripakvacamatkāram sahakāraphalam,
vicāracārupuruṣaḥ mahatām api rocate.
43. Just as a perfectly ripe mango fruit, a person (puruṣa) whose nature is beautiful due to proper discernment is pleasing even to great individuals.
43. אדם המעוטר בחקירה תבונית מוצא חן אף בעיני דגולים, בדיוק כמו פרי מנגו בשל ומופלא המהנה את הכל.
विचारकान्तमतयो नानेकेषु पुनःपुनः ।
लुठन्ति दुःखश्वभ्रेषु ज्ञाताध्वगतयो नराः ॥ ४४ ॥
vicārakāntamatayo nānekeṣu punaḥpunaḥ ,
luṭhanti duḥkhaśvabhreṣu jñātādhvagatayo narāḥ 44
44. vicārakāntamatayaḥ na anekesṣu punaḥ punaḥ
luṭhanti duḥkhaśvabhreṣu jñātādhvagatayaḥ narāḥ
44. vicārakāntamatayaḥ jñātādhvagatayaḥ narāḥ anekesṣu duḥkhaśvabhreṣu punaḥ punaḥ na luṭhanti.
44. People (narāḥ) whose minds are pleasing (kānta) through right discernment (vicāra) and who have understood the path (jñātādhvagatayaḥ) do not repeatedly (punaḥ punaḥ) wallow (luṭhanti) in numerous (anekesṣu) abysses of suffering (duḥkhaśvabhreṣu).
44. בני אדם שחשיבתם מוארת בחקירה תבונית והמכירים את דרכם, אינם נופלים שוב ושוב אל תהומות הסבל המרובים.
नच रौति तथा रोगी नानर्थशतजर्जरः ।
अविचारविनष्टात्मा यथाऽज्ञः परिरोदिति ॥ ४५ ॥
naca rauti tathā rogī nānarthaśatajarjaraḥ ,
avicāravinaṣṭātmā yathā'jñaḥ pariroditi 45
45. na ca rauti tathā rogī na anarthaśatajarjaraḥ
avicāravinaṣṭātmā yathā ajñaḥ pariroditi
45. yathā avicāravinaṣṭātmā ajñaḥ pariroditi,
rogī na rauti,
ca anarthaśatajarjaraḥ na (rauti).
45. Neither a sick person, nor one worn out by a hundred misfortunes, cries out similarly (tathā) as an ignorant person (ajñaḥ) whose inner self (ātman) is destroyed by a lack of discernment (avicāra) laments profusely.
45. אפילו אדם חולה או אדם המוכה במאה אסונות אינו מזיל דמעות וזועק כפי שבוכה הכסיל, שחייו נהרסו בהיעדר חקירה תבונית.
वरं कर्दममेकत्वं मलकीटकता वरम् ।
वरमन्धगुहाहित्वं न नरस्याविचारिता ॥ ४६ ॥
varaṃ kardamamekatvaṃ malakīṭakatā varam ,
varamandhaguhāhitvaṃ na narasyāvicāritā 46
46. varam kardamam ekatvam malakīṭakatā varam
varam andhaguhāhitvam na narasya avicāritā
46. kardamam ekatvam varam,
malakīṭakatā varam,
andhaguhāhitvam varam,
narasya avicāritā na (varam).
46. It is better to be united with mud, better to be a worm in filth, better to be a snake dwelling in a dark cave; but for a person, thoughtlessness (avicāritā) is not better.
46. עדיף להפוך לרפש, עדיף להיות תולעת בצואה, עדיף להיות נחש במערה חשוכה, מאשר להיות אדם ללא חקירה תבונית.
सर्वानर्थनिजावासं सर्वसाधुतिरस्कृतम् ।
सर्वदौस्थित्यसीमान्तमविचारं परित्यजेत् ॥ ४७ ॥
sarvānarthanijāvāsaṃ sarvasādhutiraskṛtam ,
sarvadausthityasīmāntamavicāraṃ parityajet 47
47. sarvānartha-nijāvāsam sarvasādhu-tiraskṛtam
sarvadausthitya-sīmāntam avicāram parityajet
47. avicāram sarvānartha-nijāvāsam sarvasādhu-tiraskṛtam
sarvadausthitya-sīmāntam parityajet
47. One should completely abandon a lack of discrimination (avicāra), which is the inherent abode of all misfortunes, rejected by all virtuous people, and the ultimate limit of all adverse conditions.
47. יש לנטוש כליל את היעדר החקירה התבונית, שהוא משכנם של כל הצרות, מאוס על כל החכמים ומהווה את שיא האומללות.
नित्यं विचारयुक्तेन भवितव्यं महात्मना ।
तथान्धकूपे पततां विचारो ह्यवलम्बनम् ॥ ४८ ॥
nityaṃ vicārayuktena bhavitavyaṃ mahātmanā ,
tathāndhakūpe patatāṃ vicāro hyavalambanam 48
48. nityam vicārayuktena bhavitavyam mahātmanā
tathā andhakūpe patatām vicāraḥ hi avalambanam
48. mahātmanā nityam vicārayuktena bhavitavyam.
tathā andhakūpe patatām hi vicāraḥ avalambanam.
48. A great soul (mahātman) should always be engaged in discrimination (vicāra). Indeed, discrimination (vicāra) is the sole support for those falling into a deep, blind well.
48. על אדם בעל שיעור קומה רוחני להיות מחובר תמיד לחקירה תבונית; עבור הנופלים אל באר אפלה, החקירה היא המשענת היחידה.
स्वयमेवात्मनात्मानमवष्टभ्य विचारतः ।
संसारमोहजलधेस्तारयेत्स्वमनोमृगम् ॥ ४९ ॥
svayamevātmanātmānamavaṣṭabhya vicārataḥ ,
saṃsāramohajaladhestārayetsvamanomṛgam 49
49. svayam eva ātmanā ātmānam avaṣṭabhya vicārataḥ
saṃsāra-moha-jaladheḥ tārayet svamanomṛgam
49. svayam eva ātmanā ātmānam vicārataḥ avaṣṭabhya,
saṃsāra-moha-jaladheḥ svamanomṛgam tārayet.
49. One should, by oneself, through the self (ātman) and by means of discrimination (vicāra), restrain one's mind, which is like a deer, and enable it to cross the ocean of delusion (moha) that is the cycle of rebirth (saṃsāra).
49. כשהוא נשען על עצמו בעזרת חקירה תבונית, יש לחלץ את צבי מחשבתו מתוך ים האשליה של הַסַּמְסָארָה (סבך הקיום התופעתי).
कोऽहं कथमयं दोषः संसाराख्य उपागतः ।
न्यायेनेति परामर्शो विचार इति कथ्यते ॥ ५० ॥
ko'haṃ kathamayaṃ doṣaḥ saṃsārākhya upāgataḥ ,
nyāyeneti parāmarśo vicāra iti kathyate 50
50. kaḥ aham katham ayam doṣaḥ saṃsārākhyaḥ upāgataḥ
nyāyena iti parāmarśaḥ vicāraḥ iti kathyate
50. "kaḥ aham? ayam saṃsārākhyaḥ doṣaḥ katham upāgataḥ?" iti nyāyena parāmarśaḥ vicāraḥ iti kathyate.
50. "Who am I? How has this flaw, known as the cycle of rebirth (saṃsāra), come about?" Such a logical deliberation (nyāya) is called discrimination (vicāra).
50. מי אני? כיצד הגיע הפגם הזה הנקרא סַמְסָארָה? בחינה הגיונית זו נקראת חקירה תבונית.
अन्धान्धमोहसुधनं चिरं दुःखाय केवलम् ।
कृतं शिलाया हृदयं दुर्मतेश्चाविचारिणः ॥ ५१ ॥
andhāndhamohasudhanaṃ ciraṃ duḥkhāya kevalam ,
kṛtaṃ śilāyā hṛdayaṃ durmateścāvicāriṇaḥ 51
51. andha-andha-moha-sudhanam ciram duḥkhāya kevalam
kṛtam śilāyāḥ hṛdayam durmateḥ ca avicāriṇaḥ
51. durmateḥ ca avicāriṇaḥ śilāyāḥ kṛtam hṛdayam
andha-andha-moha-sudhanam kevalam ciram duḥkhāya (bhavati)
51. The heart of a foolish and thoughtless person, made as if of stone, which is merely a great fortune born of profound blind delusion (moha), leads only to prolonged suffering.
51. ליבו של הכסיל שאינו חוקר, ששקוע באשליה עיוורת ועמוקה, עשוי אבן ומביא אך ורק לסבל ממושך.
भावाभावग्रहोत्सर्गदृशामिह हि राघव ।
न विचारादृते तत्त्वं ज्ञायते साधु किंचन ॥ ५२ ॥
bhāvābhāvagrahotsargadṛśāmiha hi rāghava ,
na vicārādṛte tattvaṃ jñāyate sādhu kiṃcana 52
52. bhāva-abhāva-graha-utsarga-dṛśām iha hi rāghava
na vicārāt ṛte tattvam jñāyate sādhu kiṃcana
52. hi rāghava iha bhāva-abhāva-graha-utsarga-dṛśām
vicārāt ṛte kiṃcana tattvam sādhu na jñāyate
52. O Rāghava, indeed, for those whose vision is confined to the acceptance of 'is' and the rejection of 'is not' (bhāva-abhāva-graha-utsarga-dṛśām), no truth (tattvam) whatsoever is properly known here without inquiry (vicāra).
52. רָאגְהָוָוה (רָאמָה), בעולם הזה של תפיסות קבלה ודחייה של יש ואין, האמת אינה נתפסת כראוי ללא חקירה תבונית.
विचाराज्ज्ञायते तत्त्वं तत्त्वाद्विश्रान्तिरात्मनि ।
अतो मनसि शान्तत्वं सर्वदुःखपरिक्षयः ॥ ५३ ॥
vicārājjñāyate tattvaṃ tattvādviśrāntirātmani ,
ato manasi śāntatvaṃ sarvaduḥkhaparikṣayaḥ 53
53. vicārāt jñāyate tattvam tattvāt viśrāntiḥ ātmani
ataḥ manasi śāntatvam sarva-duḥkha-parikṣayaḥ
53. vicārāt tattvam jñāyate; tattvāt
ātmani viśrāntiḥ (bhavati); ataḥ
manasi śāntatvam (bhavati) (ca)
sarva-duḥkha-parikṣayaḥ (bhavati)
53. Through inquiry (vicāra), truth (tattvam) is known; from truth, there is rest (viśrānti) in the self (ātman). Therefore, there is peace in the mind and the complete cessation of all suffering.
53. מתוך החקירה התבונית נודעת האמת, ומהאמת נובעת מנוחה בָּעַצְמִי. מכאן מגיעים השקט לחשיבה וכיליון כל הסבל.
सफलता फलते भुवि कर्मणां प्रकटतां किल गच्छति उत्तमाम् ।
स्फुटविचारदृशैव विचारिता शमवते भवते च विरोचताम् ॥ ५४ ॥
saphalatā phalate bhuvi karmaṇāṃ prakaṭatāṃ kila gacchati uttamām ,
sphuṭavicāradṛśaiva vicāritā śamavate bhavate ca virocatām 54
54. saphalatā phalate bhuvi karmaṇām
prakaṭatām kila gacchati uttamām
sphuṭa-vicāra-dṛśā eva vicāritā
śamavate bhavate ca virocātām
54. bhuvi karmaṇām saphalatā kila uttamām
prakaṭatām gacchati phalate (ca)
sphuṭa-vicāra-dṛśā eva vicāritā
(sā/te) śamavate bhavate ca virocātām
54. The success of actions (karma) on earth truly attains a supreme manifestation. May this success and manifestation, when properly considered by the clear insight of inquiry (vicāra), shine forth for you, who possess tranquility.
54. פעולות בעולם נושאות פרי ומגיעות למימושתן המעולה ביותר רק כאשר הן נבחנות במבט הברור של החקירה התבונית; שדבר זה יאיר לך, בעל השלווה הפנימית!