Skip to content
אתר זה לא תומך בגרסאות ישנות של אינטרנט אקספלורר
מומלץ להשתמש בדפדפן גוגל כרום או פיירפוקס מוזילה
(או באינטרנט אקספלורר / edge עדכני)
Enjoy Learning Sanskrit tips, tools, resources and more...

योगवासिष्ठः       yogavāsiṣṭhaḥ - book-6, chapter-116

Use the following checkboxes to set the display options for this chapter (You can also control the display of each verse separately):
what would you like to see in each verse:
which language(s) would you like to see in the translations:
श्रीराम उवाच ।
भगवन्सर्वधर्मज्ञ चित्तेऽहंकारनामनि ।
गलिते वा गलद्रूपे लिङ्गं सत्त्वस्य किं भवेत् ॥ १ ॥
śrīrāma uvāca ,
bhagavansarvadharmajña citte'haṃkāranāmani ,
galite vā galadrūpe liṅgaṃ sattvasya kiṃ bhavet 1
1. śrīrāma uvāca bhagavan sarvadharmajña citte ahaṅkāranāmani
galite vā galat rūpe liṅgam sattvasya kim bhavet
1. śrīrāma uvāca bhagavan sarvadharmajña citte ahaṅkāranāmani
galite vā galat rūpe sattvasya liṅgam kim bhavet
1. Śrī Rāma said: O venerable one, who knows all natural laws (dharma)! When the mind (citta), which is called 'ego' (ahaṅkāra), has completely dissolved, or is in the process of dissolving, what then will be the distinguishing mark of true being (sattva)?
1. רָאמָה המבורך אמר: מורי המכובד, יודע כל חוקי הטבע, כאשר החשיבה המכונה אַהַנְקָארָה (תחושת האגו) נמוגה או מצויה בתהליך הבלייה, מהו הסימן לקיומו של טוהר פנימי (סַטְוַוה)?
श्रीवसिष्ठ उवाच ।
बलादपि हि संजाता न लिम्पन्त्याशयं सितम् ।
लोभमोहादयो दोषाः पयांसीव सरोरुहम् ॥ २ ॥
śrīvasiṣṭha uvāca ,
balādapi hi saṃjātā na limpantyāśayaṃ sitam ,
lobhamohādayo doṣāḥ payāṃsīva saroruham 2
2. śrīvasiṣṭha uvāca balāt api hi saṃjātāḥ na limpanti
āśayam sitam lobhamohādayaḥ doṣāḥ payāṃsi iva saroruham
2. śrīvasiṣṭha uvāca hi balāt api saṃjātāḥ lobhamohādayaḥ
doṣāḥ sitam āśayam na limpanti payāṃsi iva saroruham
2. Śrī Vasiṣṭha said: Indeed, even if they arise forcefully, faults like greed (lobha) and delusion (moha) do not stain a pure mind, just as waters do not cling to a lotus flower (saroruha).
2. וַסִישְׁטְהָה המבורך אמר: גם אם פגמים כמו חמדנות ואשליה עולים בעוצמה, הם אינם מטמאים את הלב הטהור, כשם שטיפות מים אינן נדבקות לעלה הלוטוס.
मुदिताद्याः श्रियो वक्रं न मुञ्चन्ति कदाचन ।
गलत्यहंकारमये चित्ते गलति दुष्कृते ॥ ३ ॥
muditādyāḥ śriyo vakraṃ na muñcanti kadācana ,
galatyahaṃkāramaye citte galati duṣkṛte 3
3. muditādyāḥ śriyaḥ vakram na muñcanti kadācana
galati ahaṅkāramaye citte galati duṣkṛte
3. muditādyāḥ śriyaḥ vakram kadācana na muñcanti
ahaṅkāramaye citte galati duṣkṛte galati
3. Joys and other auspicious qualities (śriyaḥ), like delight, never abandon the face. When the ego-ridden (ahaṅkāramaya) mind (citta) dissolves, misdeeds (duṣkṛta) also dissolve.
3. איכויות מבורכות כמו שמחה אינן עוזבות את פניו לעולם; כאשר החשיבה הרוויה בְּאַהַנְקָארָה נמוגה, גם המעשים הרעים נעלמים.
वासनाग्रन्थयश्छिन्ना इव त्रुट्यन्त्यलं शनैः ।
कोपस्तानवमायाति मोहो मान्द्यं हि गच्छति ॥ ४ ॥
vāsanāgranthayaśchinnā iva truṭyantyalaṃ śanaiḥ ,
kopastānavamāyāti moho māndyaṃ hi gacchati 4
4. vāsanāgranthayaḥ chinnāḥ iva truṭyanti alam śanaiḥ
kopaḥ tānavam āyāti mohaḥ māndyam hi gacchati
4. vāsanāgranthayaḥ chinnāḥ iva alam śanaiḥ truṭyanti
kopaḥ tānavam āyāti mohaḥ hi māndyam gacchati
4. The knots of latent impressions (vāsanā), as if severed, indeed slowly break apart. Anger diminishes, and delusion (moha) certainly becomes sluggish.
4. קשרי הַוָאסָנָאה (הרשמים והתשוקות הסמויות) ניתרקים בהדרגה כאילו נכרתו; הכעס נחלש והולך, והאשליה כבויה ונעלמת.
कामः क्लमं गच्छति च लोभः क्वापि पलायते ।
नोल्लसन्तीन्द्रियाण्युच्चैः खेदः स्फुरति नोच्चकैः ॥ ५ ॥
kāmaḥ klamaṃ gacchati ca lobhaḥ kvāpi palāyate ,
nollasantīndriyāṇyuccaiḥ khedaḥ sphurati noccakaiḥ 5
5. kāmaḥ klamam gacchati ca lobhaḥ kvāpi palāyate na
ullasanti indriyāṇi uccaiḥ khedaḥ sphurati na uccakaiḥ
5. kāmaḥ klamam gacchati ca lobhaḥ kvāpi palāyate indriyāṇi
uccaiḥ na ullasanti khedaḥ uccakaiḥ na sphurati
5. Desire (kāma) becomes weary, and greed flees away somewhere. The senses no longer exult intensely, nor does distress manifest strongly.
5. התשוקה נחלשת, החמדנות בורחת ונעלמת, החושים אינם משתוללים עוד בעוצמה, והצער אינו מתעורר בעוז.
न दुःखान्यपब्रंहन्ति न वल्गन्ति सुखानि च ।
सर्वत्र समतोदेति हृदि शैत्यप्रदायिनी ॥ ६ ॥
na duḥkhānyapabraṃhanti na valganti sukhāni ca ,
sarvatra samatodeti hṛdi śaityapradāyinī 6
6. na duḥkhāni apabraṃhanti na valganti sukhāni
ca sarvatra samatā udeti hṛdi śaityapradāyinī
6. duḥkhāni na apabraṃhanti sukhāni ca na valganti
sarvatra hṛdi śaityapradāyinī samatā udeti
6. Sorrows do not intensify, nor do joys become boisterous. Everywhere, equanimity (samatā) arises in the heart, bringing coolness.
6. הייסורים אינם גוברים והתענוגות אינם מסחררים, ובכל מקום עולה השוואת נפש המביאה שלווה צוננת ללב.
सुखदुःखादयस्त्वेते दृश्यन्ते यदि वा मुखे ।
दृश्यन्त एव तुच्छत्वान्नानुलिम्पन्ति ते मनः ॥ ७ ॥
sukhaduḥkhādayastvete dṛśyante yadi vā mukhe ,
dṛśyanta eva tucchatvānnānulimpanti te manaḥ 7
7. sukhaduḥkhādayaḥ tu ete dṛśyante yadi vā mukhe
dṛśyante eva tucchatvāt na anulimpanti te manaḥ
7. tu ete sukhaduḥkhādayaḥ yadi vā mukhe dṛśyante,
(tathāpi) tucchatvāt eva dṛśyante,
te manaḥ na anulimpanti
7. But even if these joys, sorrows, and so forth appear on the surface, they are seen as trivial and do not cling to the mind.
7. גם אם עונג וסבל נראים לעתים על פניו, הם נתפסים כחסרי חשיבות ואינם מכתמים את חשיבתו.
चित्ते गलति गीर्वाणगणस्य स्पृहणीयताम् ।
साधुर्गच्छत्युदेत्यस्य समता शीतचन्द्रिका ॥ ८ ॥
citte galati gīrvāṇagaṇasya spṛhaṇīyatām ,
sādhurgacchatyudetyasya samatā śītacandrikā 8
8. citte galati gīrvāṇagaṇasya spṛhaṇīyatām
sādhuḥ gacchati udeti asya samatā śītacandrikā
8. citte gīrvāṇagaṇasya spṛhaṇīyatām galati asya
sādhuḥ samatā śītacandrikā udeti gacchati
8. When the desirability of even the host of gods melts away in the mind, for such a virtuous person (sādhu), equanimity rises like cool moonlight, and he attains it.
8. כאשר החשיבה נמוגה, האדם הנאור זוכה בהערצת עדת האלים, ובתוכו זורחת השוואת הנפש כאור הירח הצונן.
उपशान्तं च कान्तं च सेव्यमप्रतिरोधि च ।
निभृतं चोर्जितं स्वच्छं वहतीत्थं महद्वपुः ॥ ९ ॥
upaśāntaṃ ca kāntaṃ ca sevyamapratirodhi ca ,
nibhṛtaṃ corjitaṃ svacchaṃ vahatītthaṃ mahadvapuḥ 9
9. upaśāntam ca kāntam ca sevyam apratirodhi ca nibhr̥tam
ca ūrjitam svachchham vahati ittham mahat vapuḥ
9. mahat vapuḥ ittham upaśāntam ca kāntam ca sevyam ca
apratirodhi ca nibhr̥tam ca ūrjitam svachchham vahati
9. Thus, a great form (body) manifests as tranquil, charming, worthy of service, unhindered, humble, powerful, and pure.
9. נוכחותו של האדם הדגול קורנת שלווה, יופי וזכות, ללא התנגדות; היא צנועה אך רבת עוצמה וזכה.
भावाभावविरुद्धोऽपि विचित्रोऽपि महानपि ।
नानन्दाय न खेदाय सतां संसृतिविभ्रमः ॥ १० ॥
bhāvābhāvaviruddho'pi vicitro'pi mahānapi ,
nānandāya na khedāya satāṃ saṃsṛtivibhramaḥ 10
10. bhāvābhāvaviruddhaḥ api vichitraḥ api mahān api
na ānandāya na khedāya satām saṃsr̥tivibhramaḥ
10. satām saṃsr̥tivibhramaḥ bhāvābhāvaviruddhaḥ api
vichitraḥ api mahān api ānandāya na khedāya na
10. Even though it appears contradictory to both existence and non-existence, even though it is wondrous and great, the illusion of transmigration (saṃsāra) brings neither joy nor sorrow to the virtuous ones (satas).
10. תעתוע סְבַךְ הַקִּיּוּם הַתּוֹפַעָתִי, על אף היותו מורכב מניגודים, מוזר וכביר, אינו גורם לבעלי התבונה לא לעונג ולא לצער.
बुद्ध्यालोकेन साध्येऽस्मिन्वस्तुन्यस्तमितापदि ।
प्रवर्तते न यो मोहात्तं धिगस्तु नराधमम् ॥ ११ ॥
buddhyālokena sādhye'sminvastunyastamitāpadi ,
pravartate na yo mohāttaṃ dhigastu narādhamam 11
11. buddhyālokena sādhye asmin vastuni astamitāpadi
pravartate na yaḥ mohāt tam dhik astu narādhamam
11. yaḥ mohāt buddhyālokena sādhye asmin astamitāpadi vastuni na pravartate,
tam narādhamam dhik astu
11. To that lowest of men who, out of delusion (moha), does not strive towards this goal, which is to be achieved by the light of intellect and which is free from all calamity, let there be scorn for him!
11. גנאי לאיש השפל, שבשל אשליה אינו שואף להשיג את האמת הזו, הניתנת להשגה באמצעות אור התבונה והשמה קץ לכל מצוקה.
विश्रान्तिमाप्तुमुचितां चिरमंग दुःखरत्नाकरं जननसागरमुत्तितीर्षोः ।
कोऽहं कथं जगदिदं च परं च किं स्यात्किं भोगकैरिति मतिः परमोऽभ्युपायः ॥ १२ ॥
viśrāntimāptumucitāṃ ciramaṃga duḥkharatnākaraṃ jananasāgaramuttitīrṣoḥ ,
ko'haṃ kathaṃ jagadidaṃ ca paraṃ ca kiṃ syātkiṃ bhogakairiti matiḥ paramo'bhyupāyaḥ 12
12. viśrāntim āptum ucitām ciram aṅga
duḥkha-ratnākaram janana-sāgaram uttītīrṣoḥ kaḥ aham
katham jagat idam ca param ca kim syāt
kim bhogakaiḥ iti matiḥ paramaḥ abhyupāyaḥ
12. aṅga duḥkha-ratnākaram janana-sāgaram uttītīrṣoḥ ucitām viśrāntim ciram āptum,
kaḥ aham,
idam jagat katham,
ca param kim syāt,
ca bhogakaiḥ kim (syāt) iti matiḥ paramaḥ abhyupāyaḥ
12. O dear one, for someone who wishes to cross the ocean of rebirth (saṃsāra) – which is a deep ocean of suffering and temptations – in order to attain appropriate, lasting peace, the supreme means (abhyupāya) is this kind of reflection: 'Who am I? How is this world, and what is beyond it? What is the use of worldly enjoyments?'
12. עבור מי שמשתוקק לחצות את ים הלידות המלא בסבל ולהשיג מנוחה נצחית, ידידי, התהייה 'מי אני? כיצד נוצר עולם זה? מהי האמת העליונה? ומה הטעם בהנאות חולפות?' היא האמצעי העליון.