Skip to content
אתר זה לא תומך בגרסאות ישנות של אינטרנט אקספלורר
מומלץ להשתמש בדפדפן גוגל כרום או פיירפוקס מוזילה
(או באינטרנט אקספלורר / edge עדכני)
Enjoy Learning Sanskrit tips, tools, resources and more...

योगवासिष्ठः       yogavāsiṣṭhaḥ - book-6, chapter-122

Use the following checkboxes to set the display options for this chapter (You can also control the display of each verse separately):
what would you like to see in each verse:
which language(s) would you like to see in the translations:
मनुरुवाच ।
येन केनचिदाच्छन्नो येन केनचिदाशितः ।
यत्रक्वचनशायी च स सम्राडिव राजते ॥ १ ॥
manuruvāca ,
yena kenacidācchanno yena kenacidāśitaḥ ,
yatrakvacanaśāyī ca sa samrāḍiva rājate 1
1. manuḥ uvāca yena kenacit ācchannaḥ yena kenacit
āśitaḥ yatrakvacanaśāyī ca saḥ samrāṭ iva rājate
1. yena kenacit ācchannaḥ yena kenacit āśitaḥ
yatrakvacanaśāyī ca saḥ samrāṭ iva rājate
1. Manu said: "Clothed in whatever is available, eating whatever is offered, and sleeping wherever he happens to be, such a person shines like an emperor."
1. מַנוּ אמר: לבוש במיטב או בבלויים, ניזון מכל מה שנקרע בדרכו וישן בכל מקום שהוא, אדם כזה זורח ומולך כמו קיסר.
वर्णधर्माश्रमाचारशास्त्रयन्त्रणयोज्झितः ।
निर्गच्छति जगज्जालात्पञ्जरादिव केसरी ॥ २ ॥
varṇadharmāśramācāraśāstrayantraṇayojjhitaḥ ,
nirgacchati jagajjālātpañjarādiva kesarī 2
2. varṇadharmāśramācāraśāstrayantraṇayā ujjhitaḥ
nirgacchati jagajjālāt pañjarāt iva kesarī
2. varṇadharmāśramācāraśāstrayantraṇayā ujjhitaḥ
jagajjālāt pañjarāt iva kesarī nirgacchati
2. Freed from the scriptural constraints concerning the intrinsic nature (dharma) of social classes and the conduct of life stages (āśrama), he escapes the world's entanglement (saṃsāra) like a lion breaking free from its cage.
2. כשהוא משוחרר מכבלי המעמדות, מחוקי שלבי החיים, ממנהגים ומכללי הכתובים, הוא יוצא מרשת סבך העולם כמו אריה הפורץ מכלובו.
वाचामतीतविषयो विषयाशादशोज्झितः ।
कामप्युपगतः शोभां शरदीव नभस्तलम् ॥ ३ ॥
vācāmatītaviṣayo viṣayāśādaśojjhitaḥ ,
kāmapyupagataḥ śobhāṃ śaradīva nabhastalam 3
3. vācām atītaviṣayaḥ viṣayāśādaśā ujjhitaḥ kām
api upagataḥ śobhām śaradi iva nabhastalam
3. vācām atītaviṣayaḥ viṣayāśādaśā ujjhitaḥ kām
api śobhām upagataḥ śaradi iva nabhastalam
3. Whose experience is beyond words, and who is free from the state of desiring objects of the senses, attains a unique splendor, like the sky in autumn.
3. מי שהתעלה מעבר למילים ומשוחרר מכל תשוקה לחפצי החושים, עוטה זוהר נפלא ובלתי יתואר, כפי ששמי הסתיו מקבלים בהירות ויופי זך.
गम्भीरश्च प्रसन्नश्च गिराविव महाह्रदः ।
परानन्दरसाक्षुब्धो रमते स्वात्मनात्मनि ॥ ४ ॥
gambhīraśca prasannaśca girāviva mahāhradaḥ ,
parānandarasākṣubdho ramate svātmanātmani 4
4. gambhīraḥ ca prasannaḥ ca girau iva mahāhradaḥ
parānandarasākṣubdhaḥ ramate svātmanā ātmani
4. parānandarasākṣubdhaḥ gambhīraḥ ca prasannaḥ
ca girau iva mahāhradaḥ svātmanā ātmani ramate
4. Profound and tranquil, like a great lake on a mountain, he who is undisturbed by the essence of supreme bliss revels within the Self (ātman) through his own Self (ātman).
4. עמוק וצלול כמו אגם גדול במרומי ההר, ללא סערה, הוא רווה מן העושר של האושר העילאי ומשתעשע בעצמו בתוך העצמי.
सर्वकर्मफलत्यागी नित्यतृप्तो निराश्रयः ।
न पुण्येन न पापेन लिप्यते नेतरेण च ॥ ५ ॥
sarvakarmaphalatyāgī nityatṛpto nirāśrayaḥ ,
na puṇyena na pāpena lipyate netareṇa ca 5
5. sarvakarmaphalatyāgī nityatṛptaḥ nirāśrayaḥ
na puṇyena na pāpena lipyate na itareṇa ca
5. sarvakarmaphalatyāgī nityatṛptaḥ nirāśrayaḥ
na puṇyena na pāpena na itareṇa ca lipyate
5. The one who renounces the fruits of all actions (karma), is eternally content, and is without any dependency, is tainted neither by merit nor by demerit, nor by any other factor.
5. כשהוא מוותר על כל פירות הפעולות, מסופק תמיד ובלתי תלוי בדבר, אינו מוכתם לא על ידי זכויות וראויות, לא על ידי חטאים ולא על ידי שום דבר אחר.
स्फटिकः प्रतिबिम्बेन यथा याति न रञ्जनम् ।
तज्ज्ञः कर्मफलेनान्तस्तथा नायाति रञ्जनम् ॥ ६ ॥
sphaṭikaḥ pratibimbena yathā yāti na rañjanam ,
tajjñaḥ karmaphalenāntastathā nāyāti rañjanam 6
6. sphaṭikaḥ pratibimbena yathā yāti na rañjanam
tatjñaḥ karmaphalena antaḥ tathā na āyāti rañjanam
6. yathā sphaṭikaḥ pratibimbena rañjanam na yāti,
tathā tatjñaḥ antaḥ karmaphalena rañjanam na āyāti
6. Just as a crystal does not acquire any coloration (rañjanam) through a reflection, similarly, the knower of that truth (tajjña) is not internally affected by the fruits of (karma) actions.
6. כפי שגביש בדולח אינו מקבל צבע פנימי מן ההשתקפות המופיעה בו, כך יודע האמת אינו מושפע או מוכתם בתוכו מתוצאות הפעולות.
विहरञ्जनतावृन्दे देहकर्तनपूजनैः ।
खेदाह्लादौ न जानाति प्रतिबिम्बगतैरिव ॥ ७ ॥
viharañjanatāvṛnde dehakartanapūjanaiḥ ,
khedāhlādau na jānāti pratibimbagatairiva 7
7. viharan janatāvṛnde dehakartanapūjanaiḥ
khedāhlādau na jānāti pratibimbagataih iva
7. janatāvṛnde viharan dehakartanapūjanaiḥ
khedāhlādau pratibimbagataih iva na jānāti
7. Moving about among gatherings of people, he experiences neither sorrow nor joy, whether his body is cut or worshipped, just as if these things were happening to reflections.
7. כשהוא מתהלך בקרב המוני אדם, בין אם גופו סופג פגיעה ובין אם מעתירים עליו כבוד ותהילה, הוא אינו חווה צער או שמחה, כשם שהשתקפות אינה מושפעת ממה שקורה לה.
निःस्तोत्रो निर्विकारश्च पूज्यपूजाविवर्जितः ।
संयुक्तश्च वियुक्तश्च सर्वाचारनयक्रमैः ॥ ८ ॥
niḥstotro nirvikāraśca pūjyapūjāvivarjitaḥ ,
saṃyuktaśca viyuktaśca sarvācāranayakramaiḥ 8
8. niḥstotraḥ nirvikāraḥ ca pūjya-pūjā-vivarjitaḥ
saṃyuktaḥ ca viyuktaḥ ca sarva-ācāra-naya-kramaiḥ
8. saḥ niḥstotraḥ nirvikāraḥ ca pūjya-pūjā-vivarjitaḥ
ca sarva-ācāra-naya-kramaiḥ saṃyuktaḥ ca viyuktaḥ
8. He is beyond praise and changeless. He is free from both what is to be worshipped and the act of worship. He is simultaneously connected and disconnected from all traditional observances, principles, and practices.
8. אינו נזקק לתשבחות, חופשי משינויים ומשוחרר ממושגי סגידה ומקודש; הוא מחובר ובו-זמנית מנותק מכל מנהגי התנהגות, מוסר ומסורת.
तस्मान्नोद्विजते लोको लोकान्नोद्विजते च सः ।
रागद्वेषभयानन्दैस्त्यज्यतेऽपि च युज्यते ॥ ९ ॥
tasmānnodvijate loko lokānnodvijate ca saḥ ,
rāgadveṣabhayānandaistyajyate'pi ca yujyate 9
9. tasmāt na udvijate lokaḥ lokāt na udvijate ca saḥ
rāga-dveṣa-bhaya-ānandaiḥ tyajyate api ca yujyate
9. tasmāt lokaḥ na udvijate,
ca saḥ lokāt na udvijate.
api ca rāga-dveṣa-bhaya-ānandaiḥ tyajyate ca yujyate
9. He is not troubled by the world, nor does the world trouble him. He is both abandoned by and connected to attachment, aversion, fear, and joy.
9. העולם אינו חושש ממנו, והוא אינו חרד מן העולם. הוא משוחרר מכבלי המשיכה, הסלידה, הפחד וההתרגשות, וחי בחופש מוחלט.
प्रमेये कस्यचिदपि न रोहति महाशयः ।
प्रमेयीक्रियते चापि बालेनाप्यदुराशयः ॥ १० ॥
prameye kasyacidapi na rohati mahāśayaḥ ,
prameyīkriyate cāpi bālenāpyadurāśayaḥ 10
10. prameye kasyacit api na rohati mahāśayaḥ
prameyīkriyate ca api bālena api adurāśayaḥ
10. mahāśayaḥ kasyacit api prameye na rohati.
ca adurāśayaḥ bālena api prameyīkriyate
10. The noble-minded (mahāśaya) does not adhere to any specific object of knowledge. Yet, the pure-hearted one (adurāśaya) can be comprehended even by a child.
10. אדם דגול זה אינו נלכד בשום מושג או תפיסה שמישהו מנסה להטיל עליו, ואף על פי כן, בטוהר לבבו, אפילו ילד קטן יכול להוביל אותו בקלות.
तनुं त्यजतु वा तीर्थे श्वपचस्य गृहेऽपि वा ।
मा कदाचन वा राजन्वर्तमानेऽपि वा क्षणे ॥ ११ ॥
tanuṃ tyajatu vā tīrthe śvapacasya gṛhe'pi vā ,
mā kadācana vā rājanvartamāne'pi vā kṣaṇe 11
11. tanum tyajatu vā tīrthe śvapacasya gṛhe api vā
mā kadācana vā rājan vartamāne api vā kṣaṇe
11. rājan,
tanum tyajatu tīrthe vā śvapacasya gṛhe api vā.
kadācana vā vartamāne api vā kṣaṇe mā
11. Let him give up the body, whether in a sacred place or even in the home of an outcaste. O King, the timing (of such abandonment) is never a concern for him, not even in the present moment.
11. בין אם ינטוש את גופו במקום קדוש ובין אם בביתו של מנודה, ברגע זה ממש או בכל עת אחרת, הוי מלך...
ज्ञानसंप्राप्तिसमये मुक्तोऽसौ विगताशयः ।
अहंभ्रान्तिर्हि बन्धाय मोक्षो ज्ञानेन तत्क्षयः ॥ १२ ॥
jñānasaṃprāptisamaye mukto'sau vigatāśayaḥ ,
ahaṃbhrāntirhi bandhāya mokṣo jñānena tatkṣayaḥ 12
12. jñānasaṃprāptisamaye muktaḥ asau vigatāśayaḥ
ahaṃbhrāntiḥ hi bandhāya mokṣaḥ jñānena tatkṣayaḥ
12. jñānasaṃprāptisamaye asau vigatāśayaḥ muktaḥ ahaṃbhrāntiḥ hi
bandhāya [bhavati] mokṣaḥ [ca] jñānena tatkṣayaḥ [bhavati]
12. At the time of attaining true knowledge, such a person becomes liberated, his intentions and desires completely gone. Indeed, the delusion of 'I' (ahaṅkāra) is the cause of bondage; liberation (mokṣa) is the destruction of that (delusion) through knowledge.
12. כבר ברגע השגת הידע הוא משוחרר ונקי מכל דחפים סמויים; שכן אשליות האגו הן הן הכבלים, ומוֹקְשַׁה (שחרור) היא הכחדת האשליה הזו באמצעות הידע.
स पूजनीयः स स्तुत्यो नमस्कार्यः स यत्नतः ।
स निरीक्ष्योऽभिवाद्यश्च विभूतिविभवैषिणा ॥ १३ ॥
sa pūjanīyaḥ sa stutyo namaskāryaḥ sa yatnataḥ ,
sa nirīkṣyo'bhivādyaśca vibhūtivibhavaiṣiṇā 13
13. saḥ pūjanīyaḥ saḥ stutyaḥ namaskāryaḥ saḥ yatnataḥ
saḥ nirīkṣyaḥ abhivādyaḥ ca vibhūtivibhavaiṣiṇā
13. saḥ pūjanīyaḥ [bhavati] saḥ stutyaḥ
[bhavati] saḥ namaskāryaḥ [bhavati]
yatnataḥ saḥ nirīkṣyaḥ ca
abhivādyaḥ [bhavati] vibhūtivibhavaiṣiṇā
13. Such a person is worthy of worship, worthy of praise, and worthy of diligent obeisance. He is to be observed and saluted by one who seeks prosperity and spiritual power (vibhūti).
13. ראוי לרומם אותו, להללו ולחלוק לו כבוד רב; כל הדורש שגשוג ועוצמה רוחנית צריך לבקש את פניו ולברכו.
न यज्ञतीर्थैर्न तपःप्रदानैरासाद्यते तत्परमं पवित्रम् ।
आसाद्यते क्षीणभवामयानां भक्त्या सतामात्मविदां यदङ्ग ॥ १४ ॥
na yajñatīrthairna tapaḥpradānairāsādyate tatparamaṃ pavitram ,
āsādyate kṣīṇabhavāmayānāṃ bhaktyā satāmātmavidāṃ yadaṅga 14
14. na yajñatīrthaiḥ na tapaḥpradānaiḥ
āsādyate tat paramam pavitram
āsādyate kṣīṇabhavāmayānām
bhaktyā satām ātmavidām yat aṅga
14. aṅga,
tat paramam pavitram yajñatīrthaiḥ na āsādyate,
tapaḥpradānaiḥ [ca] na āsādyate; [api tu] yat [paramam pavitram] kṣīṇabhavāmayānām satām ātmavidām bhaktyā āsādyate.
14. That supreme purity is not attained through ritual Vedic rituals (yajña) or visits to holy places, nor through severe austerities (tapas) or charitable gifts. Rather, O friend (aṅga), it is attained through the devotion (bhakti) of the virtuous who have destroyed the ailments of worldly existence and are knowers of the self (ātman).
14. הטוהר העילאי הזה אינו מושג באמצעות טקסי יַגְיַה, עליה לרגל, טַפַּס (ליבוי העוצמה הרוחנית) או מגוון מתנות; הוא מושג, יקירי, באמצעות דבקות בחכמים, יודעי העצמי, אשר מחלת הקיום הארצי נרפאה בקרבם.
श्रीवसिष्ठ उवाच ।
एवमुक्त्वा स भगवान्मनुर्ब्रह्मगृहं ययौ ।
इक्ष्वाकुरपि तां दृष्टिमवष्टभ्य स्थिरोऽभवत् ॥ १५ ॥
śrīvasiṣṭha uvāca ,
evamuktvā sa bhagavānmanurbrahmagṛhaṃ yayau ,
ikṣvākurapi tāṃ dṛṣṭimavaṣṭabhya sthiro'bhavat 15
15. śrīvasiṣṭhaḥ uvāca evam uktvā saḥ bhagavān manuḥ brahmagṛham
yayau ikṣvākuḥ api tām dṛṣṭim avaṣṭabhya sthiraḥ abhavat
15. śrīvasiṣṭhaḥ uvāca.
evam uktvā saḥ bhagavān manuḥ brahmagṛham yayau.
ikṣvākuḥ api tām dṛṣṭim avaṣṭabhya sthiraḥ abhavat.
15. Śrī Vasiṣṭha said: Having spoken thus, the venerable Manu departed to the abode of Brahmā. King Ikṣvāku, for his part, having firmly grasped that teaching (dṛṣṭi), became steadfast.
15. וָואסִישְׁטְהָה המבורך אמר: לאחר שאמר זאת, מַנוּ המבורך פנה למשכנו של בְּרַהְמָה. גם אִיקְשְׁוָואקוּ אימץ את ההשקפה הזו אל לבו ונשאר איתן ויציב.