Skip to content
אתר זה לא תומך בגרסאות ישנות של אינטרנט אקספלורר
מומלץ להשתמש בדפדפן גוגל כרום או פיירפוקס מוזילה
(או באינטרנט אקספלורר / edge עדכני)
Enjoy Learning Sanskrit tips, tools, resources and more...

योगवासिष्ठः       yogavāsiṣṭhaḥ - book-1, chapter-9

Use the following checkboxes to set the display options for this chapter (You can also control the display of each verse separately):
what would you like to see in each verse:
वाल्मीकिरुवाच ।
तच्छ्रुत्वा वचनं तस्य स्नेहपर्याकुलेक्षणम् ।
समन्युः कौशिको वाक्यं प्रत्युवाच महीपतिम् ॥ १ ॥
vālmīkiruvāca ,
tacchrutvā vacanaṃ tasya snehaparyākulekṣaṇam ,
samanyuḥ kauśiko vākyaṃ pratyuvāca mahīpatim 1
1. vālmīkiḥ uvāca tat śrutvā vacanam tasya snehaparyākulekṣaṇam
samanyuḥ kauśikaḥ vākyam pratyuvāca mahīpatim
1. Valmiki spoke: Having heard those words of his, uttered with eyes agitated by affection, Kaushika (Vishvamitra) angrily replied to the king.
करिष्यामीति संश्रुत्य प्रतिज्ञां हातुमर्हसि ।
स भवान्केसरी भूत्वा मृगतामिव वाञ्छसि ॥ २ ॥
kariṣyāmīti saṃśrutya pratijñāṃ hātumarhasi ,
sa bhavānkesarī bhūtvā mṛgatāmiva vāñchasi 2
2. kariṣyāmi iti saṃśrutya pratijñām hātum arhasi
saḥ bhavān kesarī bhūtvā mṛgatām iva vāñchasi
2. After having solemnly promised 'I will do it', do you intend to abandon your vow? It is as if you, having become a lion, now desire the state of a mere deer.
राघवाणामयुक्तोऽयं कुलस्यास्य विपर्ययः ।
न कदाचन जायन्ते शीतांशोरुष्णरश्मयः ॥ ३ ॥
rāghavāṇāmayukto'yaṃ kulasyāsya viparyayaḥ ,
na kadācana jāyante śītāṃśoruṣṇaraśmayaḥ 3
3. rāghavāṇām ayuktaḥ ayam kulasya asya viparyayaḥ
na kadācana jāyante śītāṃśoḥ uṣṇaraśmayaḥ
3. This deviation is unbefitting of this lineage of the Raghus. Hot rays are never born from the cool-rayed moon.
यदि त्वं न क्षमो राजन्गमिष्यामि यथागतम् ।
हीनप्रतिज्ञ काकुत्स्थ सुखी भव सबान्धवः ॥ ४ ॥
yadi tvaṃ na kṣamo rājangamiṣyāmi yathāgatam ,
hīnapratijña kākutstha sukhī bhava sabāndhavaḥ 4
4. yadi tvam na kṣamaḥ rājan gamiṣyāmi yathāgatam
hīnapratijña kākutstha sukhī bhava sabāndhavaḥ
4. O King, if you are not capable, I will return the way I came. O Kakutstha, whose promise is broken, may you be happy with your kinsmen.
वाल्मीकिरुवाच ।
तस्मिन्कोपपरीतेऽथ विश्वामित्रे महात्मनि ।
चचाल वसुधा कृत्स्ना सुरांश्च भयमाविशत् ॥ ५ ॥
vālmīkiruvāca ,
tasminkopaparīte'tha viśvāmitre mahātmani ,
cacāla vasudhā kṛtsnā surāṃśca bhayamāviśat 5
5. vālmīkiḥ uvāca tasmin kopa-parīte atha viśvāmitre
mahātmani cacāla vasudhā kṛtsnā surān ca bhayam āviśat
5. Valmiki said: Then, when the great-souled (mahātmā) Vishwamitra was overcome by anger, the entire earth trembled, and fear gripped the gods.
क्रोधाभिभूतं विज्ञाय जगन्मित्रं महामुनिम् ।
धृतिमान्सुव्रतो धीमान्वसिष्ठो वाक्यमब्रवीत् ॥ ६ ॥
krodhābhibhūtaṃ vijñāya jaganmitraṃ mahāmunim ,
dhṛtimānsuvrato dhīmānvasiṣṭho vākyamabravīt 6
6. krodhābhibhūtam vijñāya jaganmitram mahāmunim
dhṛtimān suvrataḥ dhīmān vasiṣṭhaḥ vākyam abravīt
6. Understanding that the great sage, a friend to all beings, was overwhelmed by anger, the resolute, virtuous, and wise Vasishtha spoke these words.
वसिष्ठ उवाच ।
इक्ष्वाकूणां कुले जातः साक्षाद्धर्म इवापरः ।
भवान्दशरथः श्रीमांस्त्रैलोक्यगुणभूषितः ॥ ७ ॥
vasiṣṭha uvāca ,
ikṣvākūṇāṃ kule jātaḥ sākṣāddharma ivāparaḥ ,
bhavāndaśarathaḥ śrīmāṃstrailokyaguṇabhūṣitaḥ 7
7. vasiṣṭhaḥ uvāca ikṣvākuṇām kule jātaḥ sākṣāt dharmaḥ iva
aparaḥ bhavān daśarathaḥ śrīmān trailokyaguṇabhūṣitaḥ
7. Vasishtha said: "You, Dasharatha, born in the Ikshvaku lineage, are directly like another embodiment of righteousness (dharma). You are glorious and adorned with the virtues of all three worlds."
धृतिमान्सुव्रतो भूत्वा न धर्मं हातुमर्हसि ।
त्रिषु लोकेषु विख्यातो धर्मेण यशसा युतः ॥ ८ ॥
dhṛtimānsuvrato bhūtvā na dharmaṃ hātumarhasi ,
triṣu lokeṣu vikhyāto dharmeṇa yaśasā yutaḥ 8
8. dhṛtimān suvrataḥ bhūtvā na dharmam hātum arhasi
triṣu lokeṣu vikhyātaḥ dharmeṇa yaśasā yutaḥ
8. Being resolute and virtuous, you ought not to abandon your own intrinsic nature (dharma). You are renowned in the three worlds, endowed with righteousness (dharma) and glory.
स्वधर्मं प्रतिपद्यस्व न धर्मं हातुमर्हसि ।
मुनेस्त्रिभुवनेशस्य वचनं कर्तुमर्हसि ॥ ९ ॥
svadharmaṃ pratipadyasva na dharmaṃ hātumarhasi ,
munestribhuvaneśasya vacanaṃ kartumarhasi 9
9. svadharmam pratipadyasva na dharmam hātum arhasi
muneḥ tribhuvaneśasya vacanam kartum arhasi
9. Uphold your own natural law (svadharma); you ought not to abandon your (intrinsic) nature (dharma). You should fulfill the command of the sage, who is the lord of the three worlds.
करिष्यामीति संश्रुत्य तत्ते राजन्नकुर्वतः ।
इष्टापूर्तं हरेद्धर्मं तस्माद्रामं विसर्जय ॥ १० ॥
kariṣyāmīti saṃśrutya tatte rājannakurvataḥ ,
iṣṭāpūrtaṃ hareddharmaṃ tasmādrāmaṃ visarjaya 10
10. kariṣyāmi iti saṃśrutya tat te rājan akurvataḥ
iṣṭāpūrtam haret dharmam tasmāt rāmam visarjaya
10. O King, if you do not fulfill what you promised to do, then your merit (dharma) from sacrifices and charitable acts will be forfeited. Therefore, send Rāma (with me).
इक्ष्वाकुवंशजातोऽपि स्वयं दशरथोऽपि सन् ।
न पालयसि चेद्वाक्यं कोऽपरः पालयिष्यति ॥ ११ ॥
ikṣvākuvaṃśajāto'pi svayaṃ daśaratho'pi san ,
na pālayasi cedvākyaṃ ko'paraḥ pālayiṣyati 11
11. ikṣvākuvaṃśajātaḥ api svayam daśarathaḥ api san
na pālayasi cet vākyam kaḥ aparaḥ pālayiṣyati
11. Even if you are Daśaratha himself, born in the Ikṣvāku lineage, if you do not uphold your promise, who else will?
युष्मदादिप्रणीतेन व्यवहारेण जन्तवः ।
मर्यादां न विमुञ्चन्ति तां न हातुं त्वमर्हसि ॥ १२ ॥
yuṣmadādipraṇītena vyavahāreṇa jantavaḥ ,
maryādāṃ na vimuñcanti tāṃ na hātuṃ tvamarhasi 12
12. yuṣmat ādi praṇītena vyavahāreṇa jantavaḥ
maryādām na vimuñcanti tām na hātum tvam arhasi
12. Ordinary beings do not abandon the proper conduct (maryādā) established by those like you. You, too, should not abandon that (maryādā).
गुप्तं पुरुषसिंहेन ज्वलनेनामृतं यथा ।
कृतास्त्रमकृतास्त्रं वा नैनं शक्ष्यन्ति राक्षसाः ॥ १३ ॥
guptaṃ puruṣasiṃhena jvalanenāmṛtaṃ yathā ,
kṛtāstramakṛtāstraṃ vā nainaṃ śakṣyanti rākṣasāḥ 13
13. guptam puruṣasiṃhena jvalanena amṛtam yathā
kṛtāstram akṛtāstram vā na enam śakṣyanti rākṣasāḥ
13. Protected by this lion among men (Viśvāmitra), just as the nectar of immortality (amṛta) is protected by fire (jvalana), the *rākṣasas* will not be able to harm him (Rāma), whether they are skilled in arms or not.
एष विग्रहवान्धर्म एप वीर्यवतां वरः ।
एष बुद्ध्याऽधिको लोके तपसां च परायणम् ॥ १४ ॥
eṣa vigrahavāndharma epa vīryavatāṃ varaḥ ,
eṣa buddhyā'dhiko loke tapasāṃ ca parāyaṇam 14
14. eṣaḥ vigrahavān dharmaḥ eṣaḥ vīryavatām varaḥ
eṣaḥ buddhyā adhikaḥ loke tapasām ca parāyaṇam
14. This one is the embodiment of righteousness (dharma). He is the foremost among the valorous. He is superior in intellect in the world, and the ultimate refuge for those practicing austerities (tapas).
एषोऽस्त्रं विविधं वेत्ति त्रैलोक्ये सचराचरे ।
नैतदन्यः पुमान्वेत्ति न च वेत्स्यति कश्चन ॥ १५ ॥
eṣo'straṃ vividhaṃ vetti trailokye sacarācare ,
naitadanyaḥ pumānvetti na ca vetsyati kaścana 15
15. eṣaḥ astram vividham vetti trailokye sa-carācare
na etat anyaḥ pumān vetti na ca vetsyati kaścana
15. This one knows various weapons (astra) throughout the three worlds (trailokya), including all moving and unmoving beings. No other man (puruṣa) knows this, nor will anyone ever know it.
न देवा नर्षयः केचिन्नासुरा न च राक्षसाः ।
न नागा यक्षगन्धर्वाः समेताः सदृशा मुनेः ॥ १६ ॥
na devā narṣayaḥ kecinnāsurā na ca rākṣasāḥ ,
na nāgā yakṣagandharvāḥ sametāḥ sadṛśā muneḥ 16
16. na devāḥ na ṛṣayaḥ kecit na asurāḥ na ca rākṣasāḥ
na nāgāḥ yakṣa-gandharvāḥ sametāḥ sadṛśāḥ muneḥ
16. Neither the gods (devas), nor certain sages (ṛṣis), nor the asuras, nor the rākṣasas; neither the nāgas, yakṣas, nor the gandharvas, even when assembled, are equal to this sage.
अस्त्रमस्मै कृशाश्वेन परैः परमदुर्जयम् ।
कौशिकाय पुरा दत्तं यदा राज्यं समन्वगात् ॥ १७ ॥
astramasmai kṛśāśvena paraiḥ paramadurjayam ,
kauśikāya purā dattaṃ yadā rājyaṃ samanvagāt 17
17. astram asmai kṛśāśvena paraiḥ parama-durjayam
kauśikāya purā dattam yadā rājyam samanvagāt
17. These weapons (astra), which are extremely difficult for enemies to conquer, were formerly given by Kṛśāśva to him, to Kauśika (Viśvāmitra), when he attained the kingdom.
ते हि पुत्राः कृशाश्वस्य प्रजापतिसुतोपमाः ।
एनमन्वचरन्वीरा दीप्तिमन्तो महौजसः ॥ १८ ॥
te hi putrāḥ kṛśāśvasya prajāpatisutopamāḥ ,
enamanvacaranvīrā dīptimanto mahaujasaḥ 18
18. te hi putrāḥ kṛśāśvasya prajāpatisutopamāḥ
enam anvacaran vīrāḥ dīptimantaḥ mahaujasaḥ
18. Indeed, those valiant, radiant, and greatly powerful sons of Kṛśāśva, who were like the sons of Prajāpati, followed him.
जया च सुप्रभा चैव दाक्षायण्यौ सुमध्यमे ।
तयोस्तु यान्यपत्यानि शतं परमदुर्जयम् ॥ १९ ॥
jayā ca suprabhā caiva dākṣāyaṇyau sumadhyame ,
tayostu yānyapatyāni śataṃ paramadurjayam 19
19. jayā ca suprabhā ca eva dākṣāyaṇyau sumadhyame
tayoḥ tu yāni apatyāni śatam paramadurjayam
19. Jayā and Suprabhā were indeed two daughters of Dakṣa, both of slender waist. The hundred offspring born to them were supremely unconquerable.
पञ्चाशतं सुताञ्जज्ञे जया लब्धवरा पुरा ।
वधार्थं सुरसैन्यानां ते क्षमाः कामचारिणः ॥ २० ॥
pañcāśataṃ sutāñjajñe jayā labdhavarā purā ,
vadhārthaṃ surasainyānāṃ te kṣamāḥ kāmacāriṇaḥ 20
20. pañcāśatam sutān jajñe jayā labdhavarā purā
vadhārtham surasainyānām te kṣamāḥ kāmacāriṇaḥ
20. Formerly, Jayā, who had obtained a boon, gave birth to fifty sons. They were capable of destroying the armies of the gods and could move about at will.
सुप्रभा जनयामास पुत्रान्पञ्चाशतं परान् ।
संघर्षान्नाम दुर्धर्षान्दुराकारान्वलीयसः ॥ २१ ॥
suprabhā janayāmāsa putrānpañcāśataṃ parān ,
saṃgharṣānnāma durdharṣāndurākārānvalīyasaḥ 21
21. suprabhā janayāmāsa putrān pañcāśatam parān
saṃgharṣān nāma durdharṣān durākārān valīyasaḥ
21. Suprabhā gave birth to another fifty sons, named Saṃgharṣa, who were difficult to subdue, dreadful in appearance, and exceedingly powerful.
एवंवीर्यो महातेजा विश्वामित्रो जगन्मुनिः ।
न रामगमने बुद्धिं विक्लवां कर्तुमर्हसि ॥ २२ ॥
evaṃvīryo mahātejā viśvāmitro jaganmuniḥ ,
na rāmagamane buddhiṃ viklavāṃ kartumarhasi 22
22. evamvīryaḥ mahātejāḥ viśvāmitraḥ jaganmuniḥ
na rāmagamane buddhiṃ viklavām kartum arhasi
22. You should not allow your mind to be distressed about Rama's departure, considering that Viśvāmitra, a universal sage (muni) of such valor and great splendor, is accompanying him.
अस्मिन्महासत्त्वतमे मुनीन्द्रे स्थिते समीपे पुरूषस्य साधो ।
प्राप्तेऽपि मृत्यावमरत्वमेति मा दीनतां गच्छ यथा विमूढः ॥ २३ ॥
asminmahāsattvatame munīndre sthite samīpe purūṣasya sādho ,
prāpte'pi mṛtyāvamaratvameti mā dīnatāṃ gaccha yathā vimūḍhaḥ 23
23. asmin mahāsattvatame munīndre
sthite samīpe purūṣasya sādho
prāpte api mṛtyau amaratvam eti mā
dīnatām gaccha yathā vimūḍhaḥ
23. When this most mighty and virtuous chief among sages (muni) is present nearby, a virtuous person (puruṣa) attains immortality (amaratva) even when death (mṛtyu) approaches. Do not become helpless like a bewildered fool.